„Keď som počula prvé výbuchy, vybehla som z domu, aby som psy dostala z ich kotercov. Ľudia panikárili, opúšťali autá. Strašne som sa bála,“ hovorí serveru BBC. „Nechcela som rodičov vystrašiť, ale priamo som im povedala, že umierajú civilisti a deti,“ hovorí. „Ale aj keď sa o mňa boja, stále tvrdia, že sa to najskôr stalo omylom, že by ruská armáda nikdy necielila na civilistov. Že to sú Ukrajinci, ktorí zabíjajú vlastných ľudí,“ dodáva.
Mať na Ukrajine príbuzných, ktorí žijú za hranicami v susednom Rusku, nie je ničím neobvyklým. Niektorým ľuďom sa podobne ako Oleksandre stáva, že majú ich príbuzní úplne odlišné chápanie terajšieho konfliktu. Ukrajinka verí, že to za to môžu správy z prísne regulovaných ruských štátnych médií.
Oleksandrina matka podľa svojej dcéry len opakuje to, čo počuje na kanáloch ruských štátnych televíznych staníc. „Naozaj ma vydesilo, keď moja mama presne citovala ruskú televíziu. Len ľuďom vymývajú mozgy. A ľudia im veria,“ pokračuje.
„Moji rodičia chápu, že sa tu odohráva nejaká vojenská akcia. Ale hovoria, že Rusi prišli, aby nás oslobodili. Že nič nezničia, nedotknú sa nás. Že sa zameriavajú iba na vojenské ciele,“ vysvetľuje Oleksandra, zatiaľ čo v Charkove pokračuje ostreľovanie.
Čítajte viac Putin ešte pritvrdí, varuje britský premiér. Bezletovú zónu odmieta
V ten istý deň ale na ruských štátnych televíznych kanáloch nebola jediná zmienka o raketách, ktoré dopadajú na charkovské obytné štvrte, o civilných obetiach, ani o štyroch ľuďoch, ktorí zomreli, keď čakali v rade na vodu. Ruské médiá tvrdia, že ukrajinským civilistom zo strany ruských ozbrojených síl nič nehrozí – ohrozujú ich ukrajinskí nacionalisti, ktorí civilistov používajú ako ľudské štíty.
Za vojnu, ktorú označujú ako špeciálnu osloboditeľskú operáciu, je podľa ruských štátnych médií zodpovedná Ukrajina a jej agresia. Akékoľvek ruské spravodajské médium, ktoré v tejto súvislosti použije slová vojna, invázia alebo útok, riskuje, že ho zablokujú ruské regulačné orgány za „úmyselné rozširovanie falošných informácií o akciách ruských armádnych príslušníkov“ na Ukrajine.
Niektorí Rusi v proteste proti vojne vyšli do ulíc – ale ani tieto demonštrácie sa na obrazovkách hlavných štátnych staníc neobjavili.
Čítajte viac Putin: Rusko je pripravené na dialóg, ak budú splnené všetky ruské požiadavky
Kyjevský reštauratér Mychajlo nemal čas ani chuť pozerať oficiálne ruské spravodajstvo o invázii. Keď sa začalo ostreľovanie ukrajinskej metropoly, spolu s manželkou sa sústredili hlavne na to, ako ochrániť svoju šesťročnú dcéru a dojča. Deti sa v noci budili za zvukov explózií a neboli na utíšenie. Rodina sa rozhodla, že sa presunie na okraj Kyjeva a potom utečie do zahraničia.
Odcestovali do Maďarska, kde Mychajlo nechal svoju ženu a deti a vrátil sa späť na západ Ukrajiny, aby pomohol vo vojnovom úsilí.
Prekvapilo ho, že sa mu neozval jeho otec, ktorý pracuje v kláštore neďaleko Nižného Novgorodu v centrálnom Rusku. Otcovi preto zavolal a popísal mu, čo sa deje. Otec mu na to odpovedal, že to nie je pravda; žiadna vojna nie je – Rusi v skutočnosti zachraňujú Ukrajinu pred nacistami.
Mychajlo povedal, že vedel, akú silu má ruská propaganda. Keď to ale počul od vlastného otca, zničilo ho to.
„Môj vlastný otec mi neverí, aj keď vie, že tu som a vidím všetko na vlastné oči. A moja mama, jeho bývalá manželka, si tým prechádza tiež. Schováva sa s mojou babičkou v kúpeľni, kvôli ostreľovaniu,“ dodal.
Čítajte viac Ruské úrady zablokovali prístup na Facebook a Twitter
A ďalší príbeh: Anastasijini rodičia bývajú v malej dedinke 20 kilometrov od samozvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorú ovládajú proruskí povstalci. Dedina je pod kontrolou Kyjeva, ale na ich obrazovke neustále beží ruská štátna televízia. Dokonca majú hodiny nastavené na moskovský čas, čo je odkaz na sovietsku minulosť.
Keď Anastasiju ráno 24. februára v Kyjeve zobudil zvuk sirén, vedela, ako budú rodičia reagovať. „Moja mama bola prvý človek, ktorému som o piatej ráno zavolala, keď som zmätená vyskočila z postele. Bola prekvapená, že jej volám a znela naozaj pokojne, skoro bezstarostne,“ hovorí korešpondentka BBC, ktorá sa do Kyjeva presťahovala pred desiatimi rokmi.
„Znovu som mame volala. Povedala som jej, že sa bojím. ‚Neboj sa‘, odpovedala mi upokojujúco. ‚(Rusko) nikdy nebude bombardovať Kyjev‘,“ rozpráva Anastasija. Matke povedala, že Kyjev už predsa bombardujú.
„Povedala som jej, že umierajú civilisti. ‚Ale ti umierali aj tu, Ukrajina zaútočila na Donbas,‘ odpovedala mi so smiechom. Na chvíľku som nemohla dýchať. Počuť vlastnú mamu, ako to hovorí s takou krutosťou, mi jednoducho zlomilo srdce,“ dodáva.