Okrem týchto štyroch priateľských štátov má Moskva aj nejakých známych, ak sa to dá tak povedať. Pri hlasovaní sa 35 krajín zdržalo, medzi nimi Čína, a ešte niekoľko ďalších sa do celého procesu vôbec nezapojilo.
Jasná väčšina proti vojne
Až 141 krajín sa však postavilo proti ruskej vojne. Návrh rezolúcie s názvom Agresia proti Ukrajine vypracovali štáty Európskej únie v spolupráci s Kyjevom. Valné zhromaždenie v dokumente požaduje, aby Rusko okamžite prestalo používať silu na Ukrajine a zdržalo sa akýchkoľvek ďalších ilegálnych vyhrážok alebo používania sily proti členským štátom OSN.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.„Vítam silný text jasne konštatujúci porušenie Charty OSN Ruskom, keď 141 štátov vrátane Slovenska vyzýva na okamžité ukončenie agresie a na stiahnutie ruských vojsk z územia nášho suseda. Rusko musí pochopiť, že medzinárodné spoločenstvo dôrazne odmieta jeho vojnu proti Ukrajine. Apelujem na Rusko, aby sa vrátilo k rešpektovaniu medzinárodného práva,“ vyhlásil slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Väčšina delegátov členských krajín privítala výsledok hlasovania potleskom postojačky. Rezolúcie Valného zhromaždenia nie sú právne záväzné a majú iba politickú silu. Výsledok hlasovania však odráža postoja väčšiny sveta k ruskej agresii a ukázal pomerne značnú diplomatickú izoláciu Moskvy na medzinárodnej scéne.
Už predtým bývalý slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý roky pôsobil v štruktúrach Organizácie Spojených národov, pre Pravdu povedal, že hlasovanie vo Valnom zhromaždení je správny krok. Ideálne by bolo, keby podobnú rezolúciu prijala Bezpečnostná rada OSN. Je to však nereálne, pretože v nej má Rusko právo veta. A už ho aj v súvislosti s vojnou proti Ukrajine raz použilo.
"Valné zhromaždenie neblokuje žiadne veto. Môže prijať nejaké rezolúcie. Bude zložité ich uplatňovať v praxi, ale napriek tomu by mali veľký dosah a význam. Mohli by fungovať ako nástroj mobilizácie svetovej verejnej mienky. Určite by pomohli aj obyvateľom Ruska, aby lepšie pochopili, akú neprijateľnú akciu a vojenskú agresiu rozpútalo ruské vedenie. Predpokladám, že naďalej bude na situáciu reagovať generálny tajomník OSN António Guterres. Už veľmi jasne povedal, že Rusko poprelo hlavné zásady Charty OSN a princípy Organizácie Spojených národov,“ povedal pre Pravdu pred niekoľkými dňami Kubiš.
Valné zhromaždenie OSN sa zišlo na mimoriadnej schôdzi iba po jedenásty raz od roku 1950. "Odkaz rezolúcie je hlasný a jasný. Ukončite boje. Okamžite. Umlčte zbrane. Okamžite. Situácia je pre ľudí na Ukrajine zlá, ale je tu hrozba, že bude ešte oveľa, oveľa horšia. Hodiny tikajú ako časovaná bomba,“ reagoval na prijatie rezolúcie Guterres.
Zvolanie mimoriadneho rokovania umožňuje rezolúcia z roku 1950, podľa ktorej BR OSN v prípade nezhôd medzi svojimi stálymi členmi môže v situácii ohrozenia medzinárodného mieru a bezpečnosti zveriť vec Valnému zhromaždeniu. To potom dostane možnosť odporučiť kolektívne opatrenia vrátane použitia ozbrojených síl.
Nie je čas na plač
Rusko začalo vojnu proti Ukrajine 24. februára pod falošnými zámienkami, keď vládu v Kyjeve označuje za nacistickú a obviňuje ju z genocídy ruskojazyčného obyvateľstva. Kremeľ však o tom nepredložil jediný dôkaz.
Izolácia Ruska sa ukázala aj na zasadnutí Rady pre ľudské práva OSN v Ženeve. Ukrajinská námestníčka ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová na ňom v stredu zožala ovácie. Ostro to kontrastovalo s prejavom Lavrova, ktorý prostredníctvom telemosta v utorok rečnil do takmer prázdnej sály. Na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu totiž miestnosť opustila viac ako stovka delegátov.
"Čelíme neľudskému útoku. Ale toto nie je chvíľa na prelievanie sĺz, to budeme určite robiť po svojom víťazstve,“ povedala Džaparovová.