11. deň: Do protiruskej légie sa prihlásilo 20-tisíc cudzincov. Vojna môže prejsť do partizánskej

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine

21:58 Francúzsko posiela na Ukrajinu lekársku pomoc vrátane jódových tabliet, ktoré pomáhajú chrániť ľudí pred účinkami rádioaktívneho žiarenia, uviedol v nedeľu francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian.

Potvrdil tak slová francúzskeho veľvyslanca na Ukrajine Étienna de Poncins, ktorý pred tým v rozhovore pre televíziu BFM informoval, že súčasťou zásielky lekárskej pomoci pre Ukrajinu bude aj 2,5 milióna kusov jódových tabliet. Tie by mohli poslúžiť ako profylaxia pri nehode na jadrovom zariadení.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu v telefonáte so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom tlmočil znepokojenie európskej verejnosti, pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti jadrových elektrární na území Ukrajiny.

21:49 Dánsko výrazne navýši svoj obranný rozpočet a v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu sa bude usilovať o nezávislosť na ruskom plyne. Podľa agentúry Reuters to oznámila dánska premiérka Mette Frederiksenová.

Severská krajina bude postupne zvyšovať svoje obranné výdavky tak, aby do roku 2033 dosiahli dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), čo zodpovedá nárastu ročných výdavkov na obranu o zhruba 18 miliárd dánskych korún. Rozhodnutie bolo urobené po dohode medzi hlavnými parlamentnými stranami. Tie sa tiež zhodli, že počas nasledujúcich dvoch rokov vyčlenia sedem miliárd dánskych korún (asi miliarda eur) na posilnenie dánskej obrany, diplomacie a humanitárneho úsilia.

„Historické časy vyžadujú historické rozhodnutia,“ uviedla Frederiksenová. Doplnila, že ide o „najväčšiu investíciu do dánskej obrany v poslednom čase“.

21:19 Počet ľudí, ktorí utiekli pred ruskými vojskami z Ukrajiny do Poľska, presiahol milión. Na twitteri o tom informovala poľská pohraničná stráž, ktorá uviedla stav k dnešným 20:00 SEČ. V posledných dňoch ukrajinsko-poľské hranice prekročilo okolo 100-tisíc ľudí denne, za sobotu poľskí pohraničníci odbavili asi 129-tisíc osôb.

20:59 Izraelský premiér Naftali Bennett v nedeľu vyhlásil, že Izrael má „morálnu povinnosť“ a musí pomôcť zastaviť boje na Ukrajine.

S týmto vyhlásením prišiel Bennett po tom, ako v sobotu v Moskve rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následne ho v Berlíne prijal nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. Bennett je v kontakte aj s ďalšími svetovými lídrami i s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, poznamenala agentúra AFP monitorovaná TASR.

Bennett v nedeľu po návrate do Izraela absolvoval telefonát s Putinom, v ktorom posúdili najnovší vývoj na Ukrajine. Podľa vyjadrenia tlačovej služby Kremľa sa obaja politici dohodli, že zostanú v kontakte.

Bennett podľa agentúry AFP avizoval, že Izrael bude pokračovať vo svojom diplomatickom úsilí „podľa potreby“.

20:35 Takmer 20-tisíc zahraničných dobrovoľníkov sa už ukrajinským úradom prihlásilo do bojov proti Rusku. Oznámil to dnes ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba, podľa ktorého sú záujemcovia z 52 rôznych štátov sveta.

„Momentálne ich je okolo 20-tisíc, pochádzajú prevažne z európskych krajín,“ citovala agentúra AFP šéfa ukrajinskej diplomacie. Kuleba tiež uviedol, že chápe potrebu bojovať, oveľa dôležitejšia je ale podľa neho politická, ekonomická a vojenská pomoc západných krajín, najmä podpora vzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na konci februára ohlásil utvorenie medzinárodnej légie, ktorá by ozbrojeným silám jeho krajiny pomohla bojovať s Ruskom. Ukrajinská vláda v sobotu spustila webové stránky pre záujemcov o službu v tejto cudzineckej légii. Záujemcovia sa majú hlásiť na ukrajinských veľvyslanectvach vo svojich krajinách.

20:25 Ruský prezident Vladimír Putin dnes v telefonáte so svojím francúzskym partnerom Emmanuelom Macronom uviedol, že za incident z 3. marca v Záporožskej jadrovej elektrárni nesú zodpovednosť ukrajinskí radikáli. S odkazom na vyjadrenie Kremľa o tom dnes informovala agentúra Reuters. Elyzejský palác neskôr potvrdil, že sa hovor týkal najmä bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární. Macron zároveň vyjadril znepokojenie z hroziaceho ruského útoku na ukrajinské mesto Odesa a vyzval Putina, aby neohrozoval civilistov. Putin útoky ruskej armády na civilistov poprel.

Telefonát, ktorý trval necelé dve hodiny, sa podľa Elyzejského paláca uskutočnil na Macronovu žiadosť. Francúzsky prezident sa Putina spýtal na okolnosti požiaru v areáli jadrovej elektrárne.

„Vladimir Putin informoval o provokácii ukrajinských radikálov v oblasti Záporožskej jadrovej elektrárne,“ uviedol Kremeľ a doplnil, že „úroveň radiácie je normálna“.

Francúzsky prezident Putinovi oznámil, že je potrebné zabezpečiť, aby boli v Černobyle a ďalších jadrových elektrárňach dodržiavané bezpečnostné normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), píše agentúra AP s odkazom na nemenovaného francúzskeho činiteľa. Macron podľa toho istého zdroja zdôraznil, že ukrajinské jadrové zariadenia sa nesmú stať terčom ruských útokov ani dejiskom bojov.

20:04 Ruská polícia zadržala v nedeľu na protivojnových protestoch, ktoré sa konali v rôznych mestách krajiny, viac ako 4300 ľudí.

Podľa agentúry Reuters to uviedla nezávislá skupina OVD-Info monitorujúca protesty, ktorá dodala, že protesty proti ruskej invázii na Ukrajinu sa konali v 56 ruských mestách.

Ruské ministerstvo vnútra pred tým – podľa Reuters – uviedlo, že polícia zadržala približne 3500 ľudí, z toho 1700 v Moskve, 750 v Petrohrade a 1061 v iných mestách.

Celkovo sa na protestoch podľa rezortu vnútra zúčastnilo 5200 ľudí.

Skupina OVD-Info však uviedla, že zdokumentovala zadržanie najmenej 4366 ľudí v 56 rôznych mestách Ruskej federácie.

19:43 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v nedeľu vyjadrila „hlboké znepokojenie“ nad správami o prerušení komunikácie so Záporožskou jadrovou elektrárňou, ktorá bola tento týždeň obsadená ruskými jednotkami útočiacimi na Ukrajine.

Ruské sily zaútočili na elektráreň v piatok a zmocnili sa jej, pripomenula agentúra AFP. Podľa MAAE, odvolávajúcej sa na ukrajinské úrady, vedenie elektrárne sa teraz musí podriaďovať rozkazom veliteľa ruských síl.

Ukrajina tiež oznámila, že ruské sily vypli elektrárni niektoré mobilné siete a internet a že telefónne linky, e-maily a fax už nefungujú. Komunikácia prostredníctvom mobilných telefónov je stále možná, ale v nízkej kvalite, uviedla MAAE.

Riaditeľ MAAE Rafael Grossi v súvislosti s touto situáciou vyhlásil, že je „mimoriadne znepokojený,“ uviedla v nedeľu televízia Sky News.

19:25 Litovská pohraničná stráž v posledných dňoch eviduje zvýšenie počtu migrantov z Bieloruska, pričom väčšina z nich sú muži. Agentúra DELFI.lt cez víkend uviedla, že Bielorusi odchádzajú zo svojej krajiny v obave, že budú čoskoro povolaní do bojov na Ukrajine.

Agentúra dodala, že počet Bielorusov, ktorí prekročili hranicu do Litvy, vzrástol najmä po tom, ako sa objavili dohady, že odchod z Bieloruska by „o deň alebo dva“ mohol byť obmedzený a že by mohla byť vyhlásená aj všeobecná mobilizácia.

Giedrius Matkevičius, vedúci oddelenia hraničnej kontroly vilniuskej pohraničnej stráže, potvrdil, že väčšina z migrantov sú muži, ktorí sa obávajú, že ich v Bielorusku „odvedú do armády a pošlú bojovať proti Ukrajincom“.

„Utekajú, zažiadajú o poľské víza a potom si nájdu krajinu, kam môžu ísť bez víz, snažia sa odísť čo najďalej. Pokúšajú sa dostať do Gruzínska… Niektorým sa podarilo odletieť do Dubaja,“ povedal Matkevičius.

19:15 Niekoľko desiatok ľudí vrátane ruských občanov dnes proti ruskej invázii na Ukrajine protestovalo v Belehrade. Ľudia sa v centre srbskej metropoly zišli aj napriek mrazivému počasiu a snehovej fujavici. Skandovali heslá proti vojne aj ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, jeden prítomný Rus na protest zapálil svoj pas, píše agentúra AP.

18:32 Ruské ministerstvo obrany v nedeľu upozornilo Rumunsko a „iné krajiny“ susediace s Ukrajinou, že ich bude považovať za účastníkov ozbrojeného konfliktu, ak umožnia, aby z ich územia vzlietli ukrajinské bojové lietadlá s cieľom zaútočiť na ruskú armádu.

Podľa agentúry AP na to v nedeľu na brífingu v Moskve upozornil hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov.

Ruské ministerstvo obrany má podľa neho „spoľahlivé informácie o ukrajinských bojových lietadlách, ktoré predtým odleteli do Rumunska a iných krajín“ susediacich s Ukrajinou.

Konašenkov v mene Ruska upozornil, že „využitie siete letísk týchto krajín na odstavenie ukrajinských vojenských lietadiel s ich následným nasadením proti ruským ozbrojeným silám bude možné považovať za zapojenie sa týchto štátov do ozbrojeného konfliktu“.

Televízia Sky News poznamenala, že toto varovanie prichádza práve v čase, keď Poľsko uvažuje o dodávke svojich bojových lietadiel na Ukrajinu.

18:17 Zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by mohlo rozpútať svetovú vojnu, povedal dnes predseda Európskej rady Charles Michel. Toto opatrenie opakovane požaduje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hovorca ruského ministerstva obrany varoval, že akúkoľvek krajinu, ktorá ukrajinským vzdušným silám poskytne svoje letiská, môže Moskva považovať za účastníka konfliktu.

16:35 Spojené štáty majú „veľmi dôveryhodné správy“ o zámerných ruských útokoch na civilistov na Ukrajine, oznámil dnes americký minister zahraničia Antony Blinken. V programe stanice CNN uviedol, že Washington tieto správy zhromažďuje, aby mohol podporiť prípadné vyšetrovanie možných vojnových zločinov. Moskva tvrdí, že na Ukrajine cieli výhradne na vojenské objekty a infraštruktúru.

16:23 Polícia v Rusku dnes pri demonštráciách proti ruskej invázii na Ukrajinu zadržala okolo 3500 ľudí. Bilanciu zadržaných na zakázaných akciách oznámilo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo vnútra. Protestov sa podľa neho zúčastnilo 5200 ľudí po celej krajine, najmä v Moskve a Petrohrade. Projekt OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy, predtým hovoril o 2500 zadržaných. Na to, aby nemlčali a išli protestovať, vyzval dnes obyvateľov Ruska ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

V Moskve sa demonštrácií zúčastnilo okolo 2500 ľudí, 1700 z nich polícia zadržala; na petrohradskom proteste ich bolo zadržaných 750 z 1500, uviedlo ruské ministerstvo vnútra. V ďalších oblastiach manifestovalo celkom 1200 ľudí, 1061 zatkla polícia.

15:08 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval počas telefonátu so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na vyhlásenie prímeria na celej Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie Erdoganovej kancelárie.

„Bezodkladné vyhlásenie všeobecného prímeria by uľahčilo dospieť k politickému riešeniu, ako aj poskytnúť potrebnú humanitárnu pomoc,“ povedal Erdogan, pričom Putina vyzval, aby umožnil vytvorenie humanitárnych koridorov na Ukrajine.

Ankara je podľa tureckého prezidenta pripravená „všetkými prostriedkami prispieť k mierovému riešeniu tejto krízy.“

14:50 Druhý pokus evakuovať civilistov z obliehaného Mariupolu zlyhal, pretože ruská armáda údajne nedodržala dohodnuté prímerie a toto ukrajinské mesto stále ostreľuje. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na predstaviteľa ukrajinského ministerstva vnútra Antona Geraščenka.

Plánované evakuácie civilného obyvateľstva cez dohodnuté humanitárne koridory nie sú momentálne možné v dôsledku ruských útokov, napísal Geraščenko prostredníctvom aplikácie Telegram.

14:14 Ruské rakety úplne zničili letisko v meste Vinnycia na strednej Ukrajine, uviedol v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Práve som bol informovaný o raketovom útoku na Vinnyciu. Osem rakiet… Letisko bolo úplne zničené,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v novom videopríhovore opäť vyzval Severoatlantickú alianciu (NATO), aby nad Ukrajinou vyhlásila bezletovú zónu, píše stanica Sky News.

„Zabezpečte humanitárnu bezletovú zónu,“ povedal. „Toto je vaša humanitárna povinnosť – chrániť nás, chrániť ľudí,“ dodal ukrajinský prezident.

„Dokážete to spraviť. Ak to nespravíte, ak nám neposkytnete aspoň bojové lietadlá, aby sme sa mohli brániť, tak môžeme dospieť k jedinému možnému záveru – že chcete, aby nás pomaly zabili,“ povedal Zelenskyj.

14:07 Proruskí separatisti a Ukrajinská národná garda sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria pri meste Mariupol. Pokoj zbraní mal umožniť z mesta evakuovať časť zo 400-tisíc civilných obyvateľov. Evakuácia sa ale príliš nedarí, napísala agentúra Reuters. Ide už o druhý pokus o vytvorenie humanitárneho koridoru, ten prvý v sobotu zlyhal.

13:44 Pápež František dnes odmietol ruské tvrdenie, že na Ukrajine vykonáva „špeciálnu vojenskú operáciu“. Konflikt nazval vojnou a Ukrajinu označil za „krajinu mučeníkov“, v ktorej „tečú potoky sĺz a krvi“. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Na Ukrajine tečú potoky krvi a sĺz. Nie je to vojenská operácia, ale vojna, ktorá vedie k smrti, skaze a utrpeniu,“ uviedol pápež pri svojom pravidelnom týždennom požehnaní pútnikom na Svätopeterskom námestí. „Počet obetí neustále narastá, na úteku sú najmä matky s deťmi. Potreba humanitárnej pomoci pre túto krajinu mučeníkov každú hodinu narastá,“ dodal František.

13:25 Ruská polícia zadržala v nedeľu vo viacerých mestách dokopy viac ako 1100 ľudí, ktorí protestovali proti vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ľudskoprávnu skupinu OVD-Info.

Do 14.20 h moskovského času (12.20 h SEČ) bolo vo viac ako 35 mestách zadržaných dokopy 1103 demonštrantov, vyplýva z údajov OVD-Info. Odkedy ruské vojska 24. februára zaútočili na Ukrajinu, ruská polícia podľa tejto skupiny zadržala už 9472 ľudí, ktorí protestovali proti útoku na ich západného suseda.

V Moskve sú pre pandémiu koronavírusu oficiálne zakázané akékoľvek demonštrácie či verejné zhromaždenia občanov. Moskovské úrady v piatok zamietli žiadosti odporcov, ale aj stúpencov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorí chceli v hlavnom meste zorganizovať pochody a vyjadriť tak svoj názor na aktuálne dianie.

12:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu upozornil, že ruské jednotky sa chystajú ostreľovať ťažkými zbraňami Odesu, historické prístavné mesto na pobreží Čierneho mora. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.

„Chystajú sa ostreľovať Odesu. Odesu!“ uviedol najvyšší ukrajinský predstaviteľ vo videoposolstve. „Rusi vždy chodievali do Odesy. A vždy v Odese pocítili len vrúcnosť. Len srdečnosť. A teraz? Bomby na Odesu? Delá na Odesu? Rakety na Odesu?“ nechal sa počuť ukrajinský prezident.

„Bude to vojnový zločin. Bude to historický zločin,“ zdôraznil Zelenskyj.

11:54 Polícia v Rusku dnes pri demonštráciách proti ruskej invázii na Ukrajinu zadržala najmenej 559 ľudí, uvádza projekt OVD-Info, ktorý monitoruje policajné zásahy. Protesty sa konali v 21 mestách v rôznych častiach Ruska, napríklad vo Vladivostoku, Irkutsku alebo Jekaterinburgu. Agentúra Reuters uvádza, že údaje OVD-Info nemožno overiť.

Portál 66.ru napísal, že policajti v Jekaterinburgu zakročili hneď niekoľko minút po začiatku zhromaždenia, do policajných autobusov podľa neho prinútili nastúpiť desiatky ľudí. V Chabarovsku na Ďalekom východe podľa videa zverejneného na sociálnych sieťach jeden z demonštrantov kričal „Nie vojne – že sa nehanbíte“, načo ho zadržali dvaja policajti. Ich kolegovia prostredníctvom megafónov ľudí upozorňovali, že sú na nepovolenom zhromaždení a vyzývali ich, aby sa rozišli.

Agentúra Reuters uvádza, že ruské ministerstvo vnútra v sobotu upozornilo, že poriadkové sily zabránia akémukoľvek nepovolenému zhromaždeniu a že ich usporiadatelia za to budú pohnaní na zodpovednosť. Väznený opozičný politik Alexej Navalnyj vyzval, aby sa dnes v Rusku aj inde vo svete konali protesty proti vojenskému útoku proti Ukrajine, ktorý ruský prezident Vladimír Putin začal 24. februára. „Kvôli Putinovi Rusko teraz pre mnoho ľudí predstavuje vojnu,“ uviedol Navalnyj v piatok. „Tak to nie je: tým kto napadol Ukrajinu, bol Putin, a nie Rusko,“ dodal.

11:09 Za desať dní od vypuknutia bojov na Ukrajine utieklo do susedných krajín už vyše 1,5 milióna ľudí. Na twitteri to dnes oznámil vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. Ide podľa neho o najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od konca druhej svetovej vojny.

Najviac ľudí mieri do Poľska, ktoré prijalo už vyše 922-tisíc utečencov.

10:57 Ukrajinská armáda sa urputne bráni invázii ruských vojsk, ktoré sa často stretávajú s problémami so zásobovaním a morálkou, činitelia vo Washingtone a európskych metropolách však očakávajú, že Rusko svoje neúspechy z prvých dní vojny zrejme zvráti. Pripravujú sa preto na možnosť, že vznikne ukrajinská exilová vláda v Poľsku a konflikt sa presunie do fázy dlhodobých a krvavých povstaleckých bojov, napísal denník The Washington Post (WP) s odkazom na vyjadrenie západných vládnych zdrojov a expertov.

Čítajte viac Scenár pre Ukrajinu: Exilová vláda, dlhé partizánske boje

9:45 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život viac ako 11-tisíc ruských vojakov, uviedol dnes ukrajinský generálny štáb. Za posledný deň ruské straty na životoch vzrástli asi o tisíc. Agentúra Reuters pripomína, že ukrajinská strana neinformuje o tom, koľko jej vojakov zomrelo. Bilanciu ruských strát, ktorú zverejňuje, nemožno overiť.

Moskva tento týždeň uviedla, že počas bojov na Ukrajine prišlo o život 498 ruských vojakov a ďalších 1597 utrpelo zranenie. Skutočný počet zabitých a zranených príslušníkov ruských síl je ale podľa britského ministerstva obrany takmer určite podstatne vyšší.

Nie je jasné, koľko civilistov na Ukrajine od začiatku súčasného konfliktu zomrelo. Podľa údajov OSN zverejnených v sobotu ide o najmenej 351 ľudí, ďalších viac ako 700 utrpelo zranenie. Monitorovacia misia OSN ale upozornila, že skutočná bilancia bude výrazne vyššia.

9:34 Evakuácia časti zo 400-tisíc civilných obyvateľov, ktorí sú obkľúčení ruskými jednotkami v ukrajinskom Mariupole, začne dnes o 12:00 ukrajinského času (11:00 SEČ). Informovali o tom svetové agentúry s odvolaním sa na zástupcu mestskej správy Mariupolu. Dočasné prímerie by malo v oblasti platiť do dnešných 21:00 miestneho času (20:00 SEČ).

9:12 Ruské jednotky sa na Ukrajine zameriavajú na obývané oblasti, ich postup ale spomaľuje silný ukrajinský odpor. Vyplýva to z novej správy britskej vojenskej rozviedky, ktorú dnes zverejnilo tamojšie ministerstvo obrany.

„Rozsah a sila ukrajinského odporu Rusko neustále prekvapuje,“ uvádza správa. Rusko na to „zareagovalo tým, že sa na mnohých miestach zameralo na obývané oblasti, napríklad Charkovu, Černihivu a Mariupolu“," dodáva britská vojenská rozviedka. Podľa nej tak chce najskôr zlomiť ukrajinskú morálku.

Podobnú taktiku podľa Británie Rusi použili aj v Čečensku v roku 1999 a v Sýrii v roku 2016, keď rovnako ako teraz oblasti ostreľovali zo zeme aj zo vzduchu. Rusko opakovane poprelo, že by cieľom jeho útokov boli aj civilné oblasti. Ako britská rozviedka vo svojej správe dodala, ruský postup tiež spomaľuje fakt, že sa Ukrajinci zamerali aj na zásobovacie trasy Rusov.

8:34 Ruské médiá dnes s odvolaním sa na nemenovaný zdroj napísali, že Ukrajina vyvíja takzvanú špinavú bombu s obsahom rádioaktívneho plutónia, má ju údajne takmer hotovú. Zdroj k tomu však neposkytol žiadny dôkaz.

8:29 Ruský prezident Vladimír Putin podpísal výnos o dodatočnom vyplatení piatich miliónov rubľov rodinám vojakom, ktorí zahynuli počas operácií na Ukrajine či Sýrii. V prípade, že vojak utrpí zranenie, budú mu vyplatené dodatočné tri milióny rubľov. Oznámil to denník Kommersant s odvolaním sa na komuniké Kremľa. Tieto jednorazové výplaty podľa dekrétu nijako neovplyvnia právo na ďalšie peniaze a opatrenia sociálnej podpory, ako ich predpokladajú federálne a regionálne zákony. Putin už skôr uviedol, že pozostalým po zabitých vojakoch úrady vyplatia zo zákona 7,421 milióna rubľov, raneným 2,968 milióna rubľov, pripomenul Kommersant.

7:20 Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken zverejnil podporné video pre Ukrajinu. „Vo všetkých kútoch sveta, vrátane Ruska samotného, ľudia volajú po ukončení brutálneho útoku Ruska na Ukrajinu. Modrá a žltá ukrajinská vlajka veje po celom svete, pretože ľudia a vlády tvrdia, že sú #UnitedWithUkra­ine,“ napísal na Twitteri.

7:15 Čína uviedla, že USA a Európa by mali venovať pozornosť negatívnemu vplyvu expanzie NATO na východ na bezpečnosť Ruska.

Čítajte viac Číne sa nepáčia protiruské sankcie, prilievajú olej do ohňa

6:22 V ruských obchodoch prestanú fungovať karty Visa a Mastercard, vydané v zahraničí a Rusi v cudzine nezaplatia kartami, vydanými v Rusku. Obidve spoločnosti pozastavujú svoje operácie v Rusku. Najväčšia ruská banka Sberbank uviedla, že karty, ktoré majú jej zákazníci zostanú funkčné na území Ruska.

Čítajte viac Visa a Mastercard sa odstrihli od Ruska, karty prestali fungovať

6:05 Americké ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo svojich občanov v Rusku, aby krajinu bezodkladne opustili. Informoval o tom spravodajský server Axios. Podobné odporúčanie vydala aj kanadská diplomacia, britské ministerstvo zahraničia okamžité opustenie Ruska Britom odporučilo, napísala agentúra Reuters. Americká diplomacia cestovné odporúčania zmenila na svojich webových stránkach, píše Axios.

„Necestujte do Ruska kvôli nevyprovokovaným a neodôvodneným útokom ruských vojenských síl na Ukrajine, potenciálnemu obťažovaniu amerických občanov (…) a obmedzeným možnostiam veľvyslanectva asistovať americkým občanom v Rusku,“ uvádza ministerstvo zahraničia vo vyhlásení. „Americkí občania by mali z Ruska okamžite odcestovať,“ dodáva.

„Dostupnosť letov začína byť veľmi obmedzená,“ píše kanadské ministerstvo zahraničia. Aj podľa tohto úradu môžu byť možnosti kanadského veľvyslanectva v Rusku asistovať kanadským občanom do budúcnosti obmedzené.

Británia svojich občanov vyzvala, aby opustenie Ruska zvážili. „Ak nie je vaša prítomnosť v Rusku nutná, silne odporúčame, aby ste zvážili, že zvyšnými komerčnými cestami odcestujete,“ uviedla britská vláda vo vyhlásení.

Spojené štáty tento týždeň v reakcii na vpád ruských vojsk na Ukrajinu uzavreli vzdušný priestor pre ruské lietadlá, k rovnakému kroku pristúpila aj Kanada. Británia zakázala lety ruskej spoločnosti Aeroflot. Tieto ruské aerolinky od 8. marca zrušia všetky lety do zahraničných destinácií okrem Bieloruska. Podobný krok predtým ohlásila aj ruská letecká spoločnosť S7, po Aeroflote druhá najväčšia v krajine.

6:00 Ruské jednotky pokračujú v útoku proti Ukrajine a sústreďujú sa hlavne na obkľúčenie Kyjeva, Charkova a Mykolajiva a vytvorenie pozemného koridoru z Ruska na anektovaný Krym. Ukrajinské ozbrojené sily pokračujú v obrane krajiny a spôsobili nepriateľovi ďalšie straty, uviedol ukrajinský generálny štáb podľa agentúry Unian v hlásení o vývoji situácie za uplynulých 24 hodín. Upozornil, že ruskí vojaci chcú obsadiť ďalší dôležitý objekt infraštruktúry – priehradu Kanivskej vodnej elektrárne, ktorá je súčasťou kaskády na Dnepri.

Do náletov na vojenské aj civilné ciele sa podľa ukrajinského štábu zapojili ruské lietadlá Su-35S, Su-34 a Su-25, štartujúce z letísk v Bielorusku.

Ruské jednotky, ktoré utrpeli značné straty pri letisku Hostomel pri Kyjeve, sa presúvajú k historickému mestu Bilhorod, vzdialenému asi 23 kilometrov od Kyjeva. „Nepriateľ neustáva v snahe preniknúť k juhozápadnému okraju Kyjeva,“ uviedol štáb. Pokračuje aj ruská ofenzíva na severovýchode krajiny a nepriateľské jednotky sa preskupujú k útoku na Černihiv a neďaleký Nižyn.

Na juhovýchode sa nepriateľ snaží pokračovať v ofenzíve na Dnipro a Záporoží. Pokračuje delostrelecké ostreľovanie obkľúčeného Mariupolu. Nepriateľ tiež útočil na Mykolajiv, ale „utrpel značné straty a úspech nedosiahol,“ tvrdí komuniké.

Bojovú pohotovosť majú podľa generálneho štábu ruskej jednotky v Podnestersku, ktoré ruskí separatisti odtrhli od Moldavska. Ale morálka príslušníkov tamojších ruských jednotiek „je na nízkej úrovni“ a „väčšina vojakov sa nechce zúčastniť bojových operácií na ukrajinskom území“, tvrdí štáb. Do vojny sa podľa neho nechcú zapojiť ani tamojší separatisti.

Ukrajinské sily počas uplynulých 24 hodín spôsobili nepriateľovi citeľné straty, tvrdí generálny štáb, podľa ktorého sa podarilo zostreliť štyri ruské vrtuľníky, päť lietadiel a jedno bezpilotné lietadlo. Ukrajinci podnikli niekoľko náletov na ruské kolóny, ktorých straty sa upresňujú. Tieto údaje nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ruské vojenské letectvo podľa ukrajinských údajov prišlo o 88 lietadiel, vrtuľníkov a bezpilotných strojov, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Upozornila, že aj počas aktuálnej noci zneli v Kyjeve a ďalších ukrajinských mestách sirény varujúce pred náletmi.