Ako by ste charakterizovali aktuálny stav konfliktu?
Môžeme povedať, že predpoklady na skoré víťazstvo ruskej armády sa nepotvrdzujú, čo je dobre. Môže to mať, samozrejme, rad dôvodov. Jedným z nich je to, že možno podcenili silu ukrajinského odporu, možno snahou o vyhnutie sa stratám na ľudských životoch a rozbitiu širokej infraštruktúry, nenasadili hneď od začiatku svoju najväčšiu silu. Možno to, čo teraz vidíme v Charkove, je začiatok obratu, ale to zatiaľ nevieme potvrdiť. Obe strany sa zdráhajú použiť vo väčšej miere letectvo. To má priamy dosah na úspech a neúspech na zemi. Ukrajina získala od radu krajín obrovskú podporu, nielen verbálnu, ale aj materiálnu. Z Ruska sa, naopak, stal takmer vojnový zločinec. Ruský prezident Vladimir Putin týmto svojím útokom úplne zmyl akúkoľvek vinu z Ukrajiny a tá tiež nebola vôbec zanedbateľná. V súčasnosti teda vojaci Pravého sektora a Práporu Azov budú považovaní za statočných ochrancov, pričom v minulosti sa tiež dopúšťali zverstiev. Nevieme úplne presne, čo chce Rusko dosiahnuť, pretože ich požiadavky nie sú vždy konzistentné. Môžeme ale predpokladať, že asi platí, čo hovorí Putin. Je dobré, že medzi bojujúcimi stranami dochádza k nejakej komunikácii, aj keď tie posuny sú v tejto chvíli skôr malé než väčšie.
VIDEO: Andor Šándor o vojne na Ukrajine.
Kde vidíte budúci manévrovací priestor ruských vojsk? Rusom sa darí najmä na juhu Ukrajiny. Môžeme počítať s tým, že Rusko sa bude aj naďalej pokúšať ovládnuť hlavné mesto Kyjev a tiež odrezať Ukrajinu od Azovského mora a Čierneho mora?
Od mora je Ukrajina už dosť odstrihnutá. Očakávam, že budú pokračovať boje o veľké mestá ako je Mariupoľ a Charkov, a nepochybne aj o hlavné mesto Ukrajiny Kyjev. Mám pocit, že Putin sa svojho cieľa vzdať nechce, takže uvidíme, či nariadi použitie ešte väčšej sily. Potom by bolo dosť dôležité, ako budú zahraničné sankcie uvalené na Rusko dopadať na ľudí, ktorí majú na Putina vplyv a ako dlho to s ním ešte budú ochotní ťahať. Dokedy budú presvedčení o správnosti Putinovho postupu, alebo kedy si uvedomia, že to s ním už nechcú ďalej znášať. To môže byť jeden z faktorov, ktorý bude mať vplyv na ukončenie bojov a uzatvorenie prímeria.
Majú zbrane a ďalšia vojenská pomoc EÚ a Západu výrazný vplyv na úspešnú obranu Ukrajincov? Resp. ako by ste zhodnotili mieru a vplyv západnej pomoci na vybavenosť a bojovú pripravenosť Ukrajiny brániť sa?
Zásadným faktorom môže byť to, že Ukrajina od USA dostala protitankové riadené strely Javelin, od Britov protitankové riadené strely NLAW, pravdepodobne predtým aj protilietadlové strely Stinger, ktoré môžu podporovať odhodlanie a chuť Rusov nasadiť väčší počet lietadiel a vrtuľníkov. Myslím si, že tieto dodávky dosť pomohli udržať Ukrajinu na nohách. Dodávky munície a zbraní sovietskej výroby, s ktorými Ukrajinci vedia narábať, samozrejme, tiež pomáhajú. Na druhej strane je ale tiež vidieť, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tlačí na to, aby západný svet urobil viac. Aby sa vyhlásila bezletová zóna, čo je podľa mňa nerealistický nezmysel. Pretože v takomto prípade by tú bezletovú zónu musel niekto kontrolovať a dostal by sa tak evidentne do vojny s Ruskom. To sa ale určite nikomu nechce. Zelenskyj ale tlačí čoraz viac aj na priame vojenské zapojenie krajín Západu. Nikomu sa ale nechce do vojny s Ruskom kvôli Ukrajine.
Viacerí analytici sa zhodujú, že Putinovi jeho „špeciálna operácia“ nevychádza podľa jeho očakávaní. Samotný Putin ale vo svojom štvrtkovom prejave ubezpečoval Rusov, že vojna s ukrajinskými „nacistami“ ide podľa vopred stanovených plánov a cieľov. Ako môžeme rozumieť týmto jeho slovám?
Ťažko môže Putin pred národom povedať, že sa im nedarí, pretože to podcenili a Ukrajinci kladú nečakaný odpor. Je to, samozrejme, propagandistická záležitosť v rámci toho, že Putin potrebuje, aby bežní Rusi o vojne vedeli čo najmenej a už vôbec nie pravdu. Je to súčasť celej kampane, aby v tejto informačnej vojne Putin udržal národ na vlastnej strane. Je to logické, ale môžeme vážne pochybovať, že by jeho slová boli pravdivé.
Znamená takéto ubezpečovanie, že si Putin uvedomuje klesajúcu podporu domáceho obyvateľstva či dôležitých oligarchov?
S tými oligarchami Putin komunikuje. Vysvetľoval im, prečo vojnu začal. Tam má asi predstavu o podpore. Neviem o tom, že by v Rusku od začiatku vojny prebehol nejaký nezávislý prieskum verejnej mienky o konflikte. Takže si nie som istý, či vôbec Putin vie odhadnúť svoju skutočnú podporu.
Aký vplyv ukazujú sankcie prijaté nielen proti majetkom najbohatších Rusov z Putinovho okolia, ale aj na bežný ruský ľud?
Pre oligarchov, ale aj ďalších bohatých Rusov musí byť nepríjemné, že nemôžu cestovať, využívať svoje majetky. Otázka je, ako dlho ten sankčný režim vydrží. Ak to bude trvať len krátko, budú schopní to nejako zvládnuť. Ale ak to bude dlhodobejšia záležitosť, môže to byť problém. Putina teda budú jeho najbližší oligarchovia podporovať len dovtedy, kým sa im bude zdať, že to, čo Putin robí, má ešte stále nejaký zmysel a prínos aj pre nich. Obávam sa, že ak to pôjde aj ďalej takto, ich podpora bude mať nejaký limit. Na druhej strane treba pamätať na to, že naposledy vystúpil ruský ľud proti nejakému režimu v roku 1917 pri boľševickej revolúcii. Odvtedy sa všetky rozhodnutia robili rôznymi intrigami, zasadnutiami politbyra a palácovými prevratmi už len v Kremli. Či sa takto nájde nejaká cesta k odstaveniu Putina, to neviem predvídať, ale bolo by to riešenie. Môžeme len dúfať, že čoraz viac ľudí v Rusku pochopí, že vlastná bezpečnosť sa nedá vynútiť nevyprovokovaným a nevynúteným útokom.
Stráca Rusko pod vplyvom sankcií schopnosť financovať vojnu?
Neviem povedať, koľko vojna môže Rusko stáť. Niektoré odhady, ktoré som počul, sa mi zdali prehnané. Ruské rezervy boli nejakých 630 miliárd dolárov. Ako dlho im to vydrží, naozaj neviem odhadnúť. Keď ale vidíme stále sa rozširujúce sankcie zasahujúce takmer všetky odvetvia hospodárstva, bude to, samozrejme, v Rusku cítiť. Tie sankcie ale budeme cítiť aj my. Už teraz výrazne rastie cena benzínu v krajinách EÚ. To je tiež súčasťou sankcií, ktoré nedopadnú len na Putina, ale aj na nás.
Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského údajne pred atentátnikmi z radov wagnerovcov či Čečencov mali podľa The Times zachrániť príslušníci ruskej tajnej služby FSB, ktorí sa stavajú proti súčasnej vojne. Bude ťažké to v dohľadnom čase overiť. Vidíme aj nejaké iné prípady odporu ruského štátneho aparátu voči vojne?
Ja takéto informácie naozaj nemám. Je pochopiteľné, že nie všetci s vojnou súhlasia. Otázka ale je, akí dôležití sú tí, ktorí nesúhlasia, a akú majú možnosť ovplyvňovať politiku Kremľa. To skutočne nedokážem zhodnotiť.
Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vraj nevylučuje, že „niekto chcel, aby Rusko uviazlo v umelo vyvolanom konflikte“. Ako sa darí ruským predstaviteľom obhajovať pred vlastnými občanmi túto vojnu?
Myslím si, že to je len snaha zbaviť sa vlastnej viny. Chápal som ruské bezpečnostné obavy a bral ich ako dobrý začiatok k diskusii o zachovaní bezpečnosti a mieru v Európe. Chápem, že NATO sa približovalo k ich hraniciam a Rusko to hnevalo. Nemyslím si ale, že by chcel niekto Rusko napadnúť. A že tieto obavy a strach vyvrcholili útokom na Ukrajinu, to sa mi zdá neprijateľné. Inými slovami, Rusko nebolo napadnuté alebo vtiahnuté do konfliktu. Rusko sa pre konflikt rozhodlo. Slová Lavrova preto vnímam ako výhovorku a snahu ospravedlniť sa v očiach sveta a možno aj domáceho publika.
Rusko v spôsobe boja pritvrdzuje. Podľa viacerých analytikov Rusko začína používať stále menej presné zbrane a nemierené útoky, kazetovú muníciu aj proti civilistom v husto obývaných štvrtiach ukrajinských miest. O čom to vypovedá?
Použiť raketomety a zakázanú muníciu proti obyvateľstvu je svinstvo. Neviem ale, na koho tie salvy granátometov v Charkove pálili, to sa dá ťažko poznať podľa tých dostupných záberov. Na druhej strane to ale neviem potvrdiť, pretože vo vojne je vždy prvou obeťou pravda. Vo vojne obe strany vedú silnú informačnú vojnu, dezinformačnú kampaň a často sa obe bojujúce strany obviňujú z vecí, ktoré neurobili. Ukrajinci napríklad po týždni bojov hovorili o 6-tisícoch zabitých Rusov, Kremeľ zasa o štyroch stovkách. Pravda môže byť niekde v strede. V konfliktoch to takto býva. Nechcem nikoho vyviňovať, ale sám nemôžem takéto informácie potvrdiť a nechcem len opakovať, čo povedal niekto iný.
Mierové rokovania zatiaľ ani po dvoch stretnutiach nepriniesli výraznejšie úspechy. Aké vyhliadky má Ukrajina na najbližšie dni?
Od rokovaní sa nedalo veľa očakávať. To prvé bolo vôbec o samotnej ochote spolu vyjednávať. Prebehlo to, ako prebehlo a videli sme, že z ukrajinskej strany dochádzalo k taktizovaniu, snahe odďaľovať rokovanie či meniť miesta stretnutia. Prvý malý úspech prinieslo druhé stretnutie s dohodou na humanitárnom koridore. Otázkou ale je, či sa v praxi dodržuje. Myslím si, že vojna bude trvať tak dlho, ako ju Rusko bude chcieť viesť alebo kým bude Ukrajina schopná znášať všetky dôsledky tohto konfliktu. Nemyslím si, že by to malo byť dlhšie ako niekoľko týždňov.