12. deň: Ruské sily pálili na Mykolajiv. K ťažkým bojom došlo aj ráno v okolí Kyjeva

Rusko oznámilo, že zaútočí na ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj to nazval vraždou, keďže tam pracujú tisíce ľudí a v okolí žijú státisíce. Ruské sily podľa ukrajinského generálneho štábu zahájili počas pondelka paľbu na mesto Mykolajiv.

07.03.2022 05:00 , aktualizované: 23:20
Rusko, Ukrajina, Irpiň Foto: ,
Továreň a obchod horia po bombardovaní v Irpine na okraji Kyjeva na Ukrajine v nedeľu 6. marca 2022.
debata (3001)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už dvanásty deň
  • Začalo sa tretie kolo mierových rozhovorov
  • Moskva chce, aby Ukrajina zostala mimo vojenských blokov
  • Medzinárodný súdny dvor sa začal zaoberať žalobou Ukrajiny na Rusko
  • Rusko pojednávanie bojkotovalo. Do Haagu nevyslalo žiadnych zástupcov
  • Počet utečencov z Ukrajiny prekonal podľa OSN hranicu 1,7 milióna
  • Rusko oznámilo, že chce útočiť na ukrajinský vojenský priemysel
  • Ukrajinci varujú, že Rusi preskupujú sily pre totálny útok na Kyjev
zväčšiť
rusko, ukrajina
mier-ukrajine-2

VIDEO: Vojaci z Českej republiky vyrážaju smerom na Slovensko.

Video
.

Online prenos agentúry ČTK: Vojna na Ukrajine

23:20 Ruský vicepremiér Alexandr Novak prvýkrát otvorene pohrozil zastavením dodávok zemného plynu cez plynovod Nord Stream 1. Novakove vyjadrenia odvysielala v pondelok večer ruská štátna televízia, informovala agentúra DPA.

Nemecko už 22. februára, dva dni pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pozastavilo schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2 (Severný prúd 2). Reagovalo tak na ruské uznanie dvoch východoukrajinských separatistických regiónov za nezávislé štáty, ktoré predchádzalo ruskej agresii voči Ukrajine.

23:08 Francúzsky prezident Emmanuel Macron neverí, že sa v najbližších dňoch či týždňoch podarí nájsť diplomatické riešenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V dohľadnej dobe bude zrejme vojna pokračovať, povedal dnes Macron na svojom prvom mítingu pred prezidentskými voľbami. Na vine je podľa neho ruský prezident Vladimir Putin, ktorý odmieta pokoj zbraní, informovali francúzske médiá.

„Nemyslím si, že v najbližších dňoch a týždňoch sa dohodne riešenie, aj keď v to dúfam. Domnievam sa, že z krátkodobého hľadiska zrejme bude pokračovať vojna,“ uviedol Macron. „Rokovania s Putinom sú zložité, pretože odmieta prímerie,“ dodal francúzsky prezident.

22:58 Rusko v pondelok večer vyhlásilo, že v utorok ráno otvorí humanitárne koridory, aby umožnilo odchod civilistov z viacerých ukrajinských miest, vrátane metropoly Kyjev a prístavného mesta Mariupol. S odvolaním sa na správy ruských tlačových agentúr o tom informovala agentúra AFP.

„Ruská federácia vyhlasuje od 10.00 h moskovského času (08.00 h SEČ) ‚pokoj zbraniam‘ a je pripravená zaistiť humanitárne koridory,“ uviedol odbor ruského ministerstva obrany, ktorý má na starosti „humanitárne“ operácie na Ukrajine.

Takéto koridory by sa podľa tohto rezortu mali otvoriť v Kyjeve, v prístave Mariupol, a tiež v mestách Charkov a Sumy. AFP pripomína, že všetky zmienené mestá boli v uplynulých dňoch pod silnou paľbou Ruska.

22:17 V odstavenej ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ je už vyše 12 dní uväznených viac ako 100 zamestnancov. Odísť nemôžu od prvého dňa ruskej invázie na Ukrajinu, keď nad zariadením prevzali kontrolu ruskej jednotky, píše spravodajský server BBC. Na mieste zostáva aj ďalších 200 ukrajinských gardistov, ktorí v čase útoku zaisťovali bezpečnosť objektu.

Pracovníci jadrovej elektrárne sa naďalej venujú svojim povinnostiam a atmosféra je pokojná. Majú však obmedzené zásoby jedla a liekov a podľa BBC narastajú obavy, že spôsobený stres bude mať vplyv na ich schopnosť bezpečne vykonávať potrebné úkony.

Ruskí vojaci sú teraz 32 kilometrov mimo černobyľskej uzavretej zóny a perimeter elektrárne obkľúčili. Moskva tvrdí, že zariadenie zabezpečila spoločne s ukrajinskými jednotkami. Kyjev to odmieta a uvádza, že plnú kontrolu nad Černobyľom majú iba ruskí vojaci.

21:21 Politickí lídri Spojených štátov, Británie, Francúzska a Nemecka sa počas pondelkových rokovaní prostredníctvom videokonferencie dohodli na potrebe ďalších krokov, ktoré majú potrestať Rusko za inváziu na Ukrajinu. Následne Rusko vyzvali, aby z Ukrajiny stiahlo svoje jednotky. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

Americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz „potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní nákladov pre Rusko za jeho nevyprovokovanú a neoprávnenú inváziu na Ukrajinu“, píše sa vo vyhlásení Bieleho domu.

21:00 Ruský prezident Vladimir Putin nasadil na Ukrajinu už takmer 100 percent z viac ako 150-tisíc vojakov, ktorých pred inváziou sústredil pri ukrajinských hraniciach v Rusku a Bielorusku. Podľa agentúry Reuters to v pondelok uviedol vysoko postavený predstaviteľ rezortu obrany USA.

„V tejto chvíli je to náš najlepší odhad,“ povedal predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

Pentagón cez víkend vyslal do Európy ďalších 500 vojakov, čím sa celkový počet amerických vojakov zvýši na približne 100-tisíc, uviedol predstaviteľ v situácii, keď sa Spojené štáty snažia zabrániť tomu, aby sa vojna z Ukrajiny dostala na územie členských krajín NATO.

Podľa televízie CNN odvolávajúcej sa na zdroj z Pentagónu ruské sily momentálne „zintenzívňujú ostreľovanie“ veľkých ukrajinských miest vrátane Charkova, Kyjeva a Černihiva, ako aj Mykolajiva a Mariupolu na juhu.

20:56 Český prezident Miloš Zeman udelí v pondelok večer najvyššie štátne vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Zeman to oznámil to počas úvodného prejavu na slávnostnom odovzdávaní štátnych vyznamenaní na Pražskom hrade. Informuje o tom TASR na základe správy Českého rozhlasu.

„Jedna z našich poslankýň vystúpila s návrhom, aby som udelil najvyššie štátne vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Zelenskému. A ja som sa tomu rozhodol vyhovieť,“ povedal český prezident.

Vo svojom prejave zdôraznil, že ukrajinský prezident prejavil v ostatnom čase „odvahu a statočnosť a hoci mu Spojené štáty ponúkali evakuáciu, zostal v hlavnom meste krajiny, odkiaľ riadi jej obranu“.

20:29 Kanadský premiér Justin Trudeau v pondelok oznámil zavedenie nových sankcií voči desiatim ľuďom, ktorých označil za spolupáchateľov „neoprávnenej invázie“ Ruska na Ukrajinu. Sankcie ohlásil na tlačovej konferencii v Londýne, ktorú absolvoval s britským premiérom Borisom Johnsonom a holandským premiérom Markom Ruttem po spoločných rokovaniach, uvádza agentúra AFP.

Medzi sankcionovanými jednotlivcami sú „bývalí i súčasní vládni predstavitelia, oligarchovia a podporovatelia ruského vedenia“, uviedol kanadský premiér. Ich mená vzišli podľa Trudeauových slov zo zoznamu, ktorý zostavil väznený ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj. Nové sankcie „stupňujú tlak na ruské vedenie vrátane Putinových najbližších spolupracovníkov,“ povedal kanadský premiér novinárom.

Dodal, že ide o doplnenie sankcií, ktoré Kanada už predtým ohlásila v súvislosti s ruskou inváziou a ktoré zahŕňajú zavedenie vysokých ciel na tovary dovážané z Ruska a Bieloruska.

19:16 V Bielorusku sa dnes skončilo tretie kolo rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou o ukončení bojov na Ukrajine, uviedla agentúra TASS s odvolaním sa na ruské veľvyslanectvo v Minsku. Strany rokovali podľa TASS zhruba tri hodiny. Podľa Kyjeva rozhovory nepriniesli výrazný posun k zlepšeniu situácie, čiastkový pozitívny vývoj nastal iba ohľadom humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov, uviedla agentúra Reuters.

18:53 Ruská invázia doteraz spôsobila škody na ukrajinskej infraštruktúre za desať miliárd dolárov. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol ukrajinský minister infraštruktúry Oleksandr Kubrakov. Obnova podľa neho potrvá rok až dva.

„Väčšina poškodených stavieb bude do roka opravená, tie najzložitejšie potom do dvoch rokov,“ povedal v ukrajinskej televízii Kubrakov. Bilancia škôd podľa neho platí k nedeli 6. marca.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň pohrozil Rusku, že Kyjev sa bude domáhať odškodnenia za spôsobené škody a tiež vojnových reparácií.

18:26 Spojené štáty v najbližších dňoch posilnia svoj vojenský kontingent v Litve o ďalších približne 400 vojakov. Podľa agentúry DPA to dnes povedal šéf americkej diplomacie Antony Blinken po rokovaní so svojím litovským náprotivkom Gabrieliom Landsbergisom. V Rige americký minister zahraničia ubezpečoval, že USA stoja pevne za Pobaltím v čase ruskej bezpečnostnej hrozby.

Podľa Litvy sa teraz na jej území nachádza asi 500 amerických vojakov. Vilnius dlhodobo vyzýva NATO, aby posilnilo svoje jednotky v Litve a tiež v Lotyšsku a Estónsku. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyslal Washington do Európy 7000 armádnych príslušníkov, uvádza DPA.

17:45 Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer v pondelok vyhlásil, že Rakúsko aj napriek situácii na Ukrajine ostane neutrálnym štátom a nevstúpi do Severoatlantickej aliancie. TASR prevzala túto správu od agentúry DPA.

„Rakúsko bolo, je a aj zostane neutrálne,“ povedal Nehammer novinárom počas pondelkovej návštevy Kataru. Dodal, že otázku neutrality Rakúska považuje za uzavretú.

17:44 Slovensko naďalej neplánuje poskytnúť Ukrajine slovenské stíhačky MiG-29. Potvrdila to hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková s tým, že nateraz je prioritou rezortu obrany potreba zabezpečiť vzdušný priestor Slovenskej republiky.

17:10 Francúzsky prezident Emmanuel Macron obvinil svojho ruského náprotivka Putina z pokrytectva a cynizmu v súvislosti s tým, že Rusko umožnilo civilistom z Ukrajiny evakuáciu pomocou humanitárnych koridorov iba do Ruska alebo Bieloruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Je to neseriózne a je to morálny a politický cynizmus, ktorý považujem za netolerovateľný,“ povedal Macron v rozhovore pre televíziu La Chaîne Info. Francúzsky prezident dodal, že nepozná veľa Ukrajincov, ktorí by chceli ísť do Ruska.

Moskva informovala, že vytvorí humanitárne koridory z Kyjeva, Charkova, Mariupolu a Sumy na osobnú žiadosť Macrona, ktorý s Putinom v nedeľu telefonoval. Elyzejský palác informáciu o tejto žiadosti v pondelok poprel a obvinil Kremeľ, že z jeho strany ide o „PR ťah“.

16:52 Ruské ostreľovanie v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine spôsobilo rozsiahle škody na kritickej infraštruktúre aj na majetku civilistov. Dosiaľ bolo ruskými útokmi zničených 202 škôl, 34 nemocníc a viac ako 1 500 obytných budov. Vo viac ako 900 obciach nie je elektrina, voda ani teplo. „Ruská armáda nevie, ako bojovať proti iným armádam. Je však dobrá v zabíjaní civilistov,“ napísal na Twitteri Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Zelenského.

16:32 Indický premiér Naréndra Módí vyzval v telefonickom rozhovore ruského prezidenta Putina, aby uskutočnil priame rokovania s ukrajinským prezidentom Zelenským, uviedol zdroj z indickej vlády citovaný tlačovou agentúrou Reuters.

„Prezident Putin informoval premiéra Módího o stave rokovaní medzi ukrajinským a ruským tímom,“ uviedol zdroj. „Premiér Módí naliehal na prezidenta Putina, aby okrem prebiehajúcich rokovaní medzi ich tímami viedol aj priame rozhovory s ukrajinským prezidentom Zelenským,“ dodal zdroj z indickej vlády.

16:15 Šéf EÚ Charles Michel hovoril v pondelok aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ubezpečil ho, že „solidarita, priateľstvo a bezprecedentná pomoc Ukrajine sú neochvejné“. Podľa AFP Michel na Twitteri tiež uviedol, že EÚ podporuje snahy Ukrajiny o zmiernenie utrpenia ľudí spôsobeného ruskou agresiou i jej úsilie o zaistenie jadrovej bezpečnosti.

Informoval, že EÚ bude už „v najbližších dňoch“ diskutovať o žiadosti Ukrajiny o členstvo v EÚ. Lídri EÚ sa vo štvrtok zídu vo Francúzsku na dvojdňovom summite zameranom na Ukrajinu a jej reakciu na krízu.

16:13 Predseda Európskej rady Charles Michel počas telefonického rozhovoru požiadal ruského prezidenta Putina, aby „okamžite“ ukončil inváziu na Ukrajinu, „zaručil bezpečnú prepravu humanitárnej pomoci“ a prístup civilistov k nej. Informoval o tom v pondelok spravodajský web RTL.be.

„EÚ čo najdôraznejšie odsudzuje ruskú agresiu proti Ukrajine,“ uviedol Michel na Twitteri. Michel dodal, že počas diskusie s Vladimirom Putinom zdôraznil potrebu zaistiť v čase bojov na Ukrajine „bezpečnosť a ochranu (tamojších) jadrových zariadení“.

Obe strany sa súčasne dohodli, že zostanú v kontakte, napísal Michel. Tento rozhovor medzi najvyšším predstaviteľom EÚ a ruským prezidentom bol prvý od začiatku vpádu Ruska na Ukrajinu.

16:07 Ruská vláda zverejnila zoznam cudzích štátov, o ktorých sa domnieva, že sa dopúšťajú „nepriateľských činov“ proti „Rusku, ruským spoločnostiam a občanom“.

kremel shutterstock Čítajte viac Rusko má zoznam nepriateľských štátov, je tam aj Slovensko. Kto ďalší?

15:54 Ruské sily podľa ukrajinského generálneho štábu zahájili počas pondelka paľbu na mesto Mykolajiv, napísala agentúra AP. Úrady podľa nej uviedli, že hasia požiare v obytných oblastiach spôsobené raketovými útokmi. Dopoludnia server Ukrajinska pravda napísal, že ruské jednotky vstúpili na letisko v Mykolajive a že ukrajinská armáda „prechádza do ofenzívy“. Neskôr agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na miestneho gubernátora uviedla, že ukrajinské sily letiska znovu získali pod kontrolu.

Prezidentský poradca Oleksij Arestovyč dnes vyhlásil, že ukrajinskí vojaci znovu ovládli mesto Čuhujiv na severovýchode Ukrajiny, napísala agentúra Reuters, podľa ktorej ďalšie podrobnosti o situácii v meste neboli ihneď k dispozícii.

15:38 Na bratislavských urgentných príjmoch ošetrili doteraz aj niekoľko pacientov spomedzi utečencov z Ukrajiny. Pohotovostné poplatky od takýchto pacientov nevyberajú. Pre TASR to potvrdili z jednotlivých nemocníc.

„Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) v rámci svojich piatich zariadení poskytla zdravotnú starostlivosť už aj utečencom z Ukrajiny. Ide o desiatky pacientov,“ povedala pre TASR hovorkyňa UNB Petra Lániková. Doplnila, že v súlade s pokynmi Ministerstva zdravotníctva SR sa od týchto ľudí nevyberajú žiadne poplatky.

Ambulantnú aj ústavnú zdravotnú starostlivosť bez poplatkov poskytuje pre ukrajinských pacientov aj Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave.

15:12 Delegácie Ukrajiny a Ruska dorazili na tretie kolo rozhovorov, ktoré sa podľa ukrajinských a ruských médií koná opäť v Bielovežskom pralese na území Bieloruska.

Bielorusko Rusko Ukrajina Čítajte viac Skončilo sa tretie kolo mierových rokovaní. Posun nenastal

15:10 Experti vyjadrili znepokojnenie nad tým, že vojna na Ukrajine môže viesť k zvýšeniu počtu prípadov koronavírusového ochorenia COVID-19 v tejto krajine, ako aj v susedných štátoch. Ukrajina sa na začiatku konfliktu stále nachádzala uprostred vlny variantu omikron. Tamojšie zdravotnícke úrady vo februári evidovali zhruba 900 000 prípadov nákazy a mieru pozitivity pri testoch na úrovni 60 percent, uviedol v pondelok hovorca Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MFČK/ČP). Rusko prepadlo Ukrajinu 24. februára.

„Preventívne opatrenia nie je možné uplatniť. Vidíme preplnenosť v útulkoch, vlakoch, autobusoch, hoteloch,“ tvrdí zdravotnícka expertka MFČK/ČP Petra Khouryová. Keďže počet testov bude vzhľadom na vojnovú situáciu klesať, bude tiež ťažšie vytvoriť si jasný obraz o epidemickom stave v krajine. (TASR,DPA)

15:00 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) upozornil na nedostatky v oblasti humanitárnych koridorov v okolí ukrajinského mesta Mariupol. Jedna z trás viedla k ceste, ktorá bola zamínovaná. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Riaditeľ operácií MVČK Dominik Stillhart obe bojujúce strany vyzval, aby sa okamžite dohodli na presných trasách a časoch pre osoby, ktoré sa sa usilujú v bezpečí opustiť krajinu. Doterajšie dohody boli podľa Stillharta prijaté len vo všeobecnosti; podľa riaditeľa operácií MVČK však majú nedostatky v oblasti presnosti.

14:19 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zverejnil varovanie Ukrajine krátko predtým, ako majú ruskí a ukrajinskí vyjednávači o 15.00 h SEČ začať nové kolo mierových rozhovorov. Informácie priniesli britská stanica Sky News a tlačová agentúra Reuters. Kremeľ uviedol, že kým Ukrajina nesplní jeho určité požiadavky, bude pokračovať v „demilitarizácii“ Ukrajiny – čo je zámienka Ruska pre inváziu.

Medzi týmito požiadavkami je ukončenie snahy Ukrajiny o členstvo vo vojenskej aliancii NATO – na čo podľa Peskova musí krajina zmeniť svoju ústavu a zakotviť v nej svoju neutralitu –, uznanie separatistickej Doneckej aj Luhanskej ľudovej republiky za samostatné štáty, ako aj uznanie Krymu ako súčasti Ruska.

Rusko Ukrajina konflikt vojna EÚ sankcie Kremeľ Čítajte viac Rusi stanovili cenu za mier. Kremeľ chce Ukrajinu mimo blokov aj Krym

14:05 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v pondelok požiadala Francúzsko o ochranu zastupiteľských úradov Moskvy v krajine a ako dôvod uviedla, že došlo k útoku na budovu využívanú ruskou vládnou agentúrou v Paríži. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Žiadame, aby francúzske úrady zaistili náležitú bezpečnosť našich oficiálnych inštitúcií,“ napísala Zacharovová na sociálnej sieti Telegram. Hovorkyňa dodala, že na budovu využívanú ruskou štátnou agentúrou pre medzinárodnú spoluprácu Rossotrudničestvo hodil niekto v noci na pondelok „fľašu s horľavou tekutinou“. K útoku sa nikto neprihlásil, „pretože zasiahla len plot, a nie cieľ“, napísala Zacharovová.

13:49 Ľudia unikajúci pred vojnou na Ukrajine sú na Slovensku v prípade zdravotných problémov ošetrení a dostávajú potrebnú zdravotnú starostlivosť. V prípade ohrozenia života je zdravotná starostlivosť poskytnutá okamžite a bez poplatku. Informuje o tom Ministerstvo zdravotníctva SR.

„Ľudia, ktorí prišli z Ukrajiny na Slovensko a majú štatút azylanta, majú plne preplácanú zdravotnú starostlivosť ako ostatní účastníci systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku,“ uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO). Žiadatelia o azyl a žiadatelia o dočasné útočisko majú nárok na neodkladnú a potrebnú indikovanú zdravotnú starostlivosť. To znamená aj takú zdravotnú starostlivosť, ktorú im odporučí lekár vyšetrením. K dispozícii je ambulantná pohotovostná služba v príslušnom kraji či meste alebo centrálny príjem nemocnice.

13:29 Európska únia pracuje na ďalších sankciách proti Rusku pre vojnu na Ukrajine a skúma opatrenia na znižovanie závislosti Európy od ruského zemného plynu.

Leyenová Čítajte viac Tri balíky tvrdých sankcií proti Rusku nestačili. EÚ pripravuje ďalšie

13:40 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že počet ľudí, ktorí ušli pred vojnou z Ukrajiny, sa zvýšil už na 1,7 milióna. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

UNHCR spresnil, že počet ľudí, ktorí od začiatku invázie Ruska na Ukrajine prišli do iných štátov, dosiahol približne 1,735 milióna. To je nárast oproti 1,53 milióna z nedele. Rusko napadlo Ukrajinu 24. februára nadránom.

Takmer tri pätiny z celkového počtu utečencov, teda 1,03 milióna, dorazilo do Poľska, uviedol UNHCR. Vyše 180 000 ľudí prišlo do Maďarska a 128 000 na Slovensko, píše AP.

13:20 Podľa generálneho štábu ukrajinskej armády chce ruská armáda získať plnú kontrolu nad mestečkami Irpiň a Buča, pričom sa chystá napadnúť aj Kyjev, píše agentúra DPA.

„Pomerne veľký počet ruskej (vojenskej) techniky a vojakov sa sústreďuje pri vstupoch do Kyjeva… Uvedomujeme si, že bitka o Kyjev je jednou z kľúčových bitiek, ktorú v nasledujúcich dňoch absolvujeme,“ cituje poradcu ukrajinského ministra vnútra Vadyma Denysenka agentúra DPA.

13:18 V pondelok ráno došlo k ťažkým bojom v širšom okolí Kyjeva, vyplýva z vyjadrení ukrajinských predstaviteľov a príspevkov na sociálnych sieťach. Zdá sa, že ruské jednotky prešli do ofenzívy vo viacerých oblastiach severne a západne od ukrajinskej metropoly, píše televízia CNN.

„Nepriateľ s extrémnou zúrivosťou ničí (mestečká) Buča, Hostomeľ, Vorzeľ, Irpiň. Zámerne zabíja civilistov,“ uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko.

Podľa kyjevského starostu sa mesto pripravuje na obranu, vytvárajú zásoby potravín, liekov a základného tovaru, a zároveň sa mesto snaží poskytnúť humanitárnu pomoc aj mestečkám Buča a Hostomeľ.

13:07 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak oznámil, že tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne v pondelok o 15.00 h SEČ. TASR o tom informuje na základe informácií od agentúr AP a Reuters.

„Rokovania s Ruskou federáciou. Tretie kolo. Začiatok o 16.00 h kyjevského času (15.00 h SEČ). Delegácia nezmenená,“ napísal Podoľak na sociálnej sieti Twitter. K správe pripojil fotografiu pred vojenskou helikoptérou, ktorá stála na poli na bližšie nešpecifikovanom mieste.

13:00 Ruské sily zabili starostu ukrajinského mesta Hostomeľ, oznámilo v pondelok miestne zastupiteľstvo. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA. Zastupiteľstvo na sociálnej sieti Facebook napísalo, že Jurij Illič Prylypko zomrel, keď sa ľuďom pokúšal pomôcť „chlebom a liekmi“. Zastupiteľstvo však neuviedlo, kedy sa tak stalo. Prylypka vo svojom vyhlásení označilo za „hrdinu“.

Informácie nebolo možné bezprostredne overiť, píše DPA. Ruská strana sa k incidentu nevyjadrila. Okrem Prylypka zahynuli aj ďalší ľudia, ktorí sa spolu s ním snažili pomôcť miestnym obyvateľom, píše CNN. Hostomeľ leží na severozápadnom okraji ukrajinskej metropoly Kyjev. V tomto meste s približne 17 000 obyvateľmi sa nachádza strategicky významné letisko, píše AFP.

12:50 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v noci na pondelok oznámila, že evakuácia členov jej pozorovateľskej misie z Ukrajiny je takmer dokončená. Informovala o tom agentúra DPA. OBSE tiež informovala, že dostala správy tom, že priestory jej strediska v Mariupole boli v nedeľu „poškodené v dôsledku ostreľovania“.

Začiatkom minulého týždňa uviazlo niekoľko z približne 500 členov tímu pozorovateľov v ukrajinských mestách Charkov a Cherson. Ďalší pozorovatelia sa nachádzali v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedla OBSE.

12:40 Litovský prezident Gitanas Nauséda varoval amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, že ak sa nepodarí zastaviť ruskú agresiu na Ukrajine, potom táto vojna vyústi do globálneho konfliktu.

Blinken Nauseda litva Čítajte viac Litovský prezident: Putin sa nezastaví na Ukrajine

12:14 Rusko zadržalo vyše 5000 ľudí, ktorí v nedeľu v desiatkach miest protestovali proti útoku prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu. Moskva tvrdo zasahuje proti každému, kto sa stavia proti vojenskému napadnutiu Ukrajiny Ruskom, pripomína tlačová agentúra AFP.

Ruská nezávislá skupina OVD-Info, ktorá monitoruje zatýkanie počas protestov, uviedla, že polícia zadržala na protivojnových protestoch najmenej 5016 ľudí v 60 mestách. Protestujúcim v Rusku hrozia tresty odňatia slobody, ak vyjdú do ulíc.

Je to nevídaný počet zadržaných za jediný deň a oveľa vyšší než počas zatýkania vo vlne protestov, ktoré vypukli v Rusku vlani, keď úrady uväznili opozičného lídra Alexeja Navaľného. Navaľnyj vyzval Rusov, aby protestovali proti vojne, a tento apel poslal z väzenskej cely.

11:57 Až päť miliónov Ukrajincov ujde podľa očakávaní zo svojej vlasti, ak bude Rusko pokračovať v bombardovaní Ukrajiny, varoval šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Dodal, že Európa sa musí pripraviť na príchod týchto utečencov. Informácie priniesol britský denník The Guardian.

Šéf diplomacie EÚ takisto prisľúbil, že Únia bude viac kontrolovať, ako sa míňa jej pomoc v krajinách, ktoré diplomaticky podporujú Rusko alebo nekritizujú inváziu Moskvy na Ukrajine.

11:50 Americká spoločnosť Netflix pozastavuje poskytovanie svojej služby v Ruskej federácii. Rozhodnutie prišlo dva dni po tom, ako streamovacia služba uviedla, že zastaví všetky budúce projekty v Rusku vrátane akvizícií filmov a seriálov.

Netflix Čítajte viac Koniec prémiovej zábavy kvôli vojne! Netflix pozastavuje svoju činnosť v Rusku

11:38 Ruskí vyjednávači predpoludním prileteli z Moskvy do bieloruského mesta Brest. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje z leteckého portálu Flightradar24. Zúčastniť sa majú tretieho kola mierových rozhovorov s Ukrajinou.

Stroj typu Tupolev Tu-204–300 priletel do Brestu o 10.56 h SEČ. Presné miesto a čas plánovaného stretnutia však naďalej nie je známe. Rovnako tak nie je známe, kedy na miesto rozhovorov pricestuje ukrajinská delegácia.

11:11 Moldavská premiérka Natalia Gavrilitová vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby poskytlo pomoc pri zvládnutí náporu utečencov, ktorí z Ukrajiny unikajú pred vojnou. Jej krajina má totiž obmedzené kapacity a nápor utečencov zvláda iba vďaka „neobvyklej solidarite“ moldavským občanov. TASR správu prevzala v pondelok od televízie CNN, ktorej Gavrilitová poskytla rozhovor.

„Pozorujeme nezvyčajnú humanitárnu krízu. Moldavské hranice prekročilo doposiaľ z Ukrajiny už 230 000 ľudí a približne 120 000 z nich sa rozhodlo tu zostať, z toho 96 000 sú občania Ukrajiny,“ uviedla Gavrilitová v nedeľu pre CNN.

Zároveň dodala, že tento počet predstavuje štyri percentá populácie Moldavska, v ktorom žije približne 2,6 milióna ľudí. „Každé ôsme dieťa v Moldavsku je teraz utečenec,“ uviedla moldavská líderka.

11:05 Hackerská skupina Anonymous tvrdí, že sa nabúrala do vysielania ruských štátnych televízií a vysiela zábery z vojny na Ukrajine. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter hackeri uviedli, že sa nabúrali do kanálov ako Rossija 24, Prvý kanál a Moskva 24 aj streamovacích služieb Wink a Ivi. Informuje o tom spravodajský portál BBC, ktorý ale upozorňuje, že sa tieto tvrdenia nepodarilo nezávisle overiť.

V separátnom príspevku Anonymous napísali, že sa angažujú v najväčšej operácii, ktorú kedy spravili. Skupina sa podľa svojich slov obáva, že niektoré vlády to môžu považovať za hrozbu a vykonávať operácie pod falošnou vlajkou, aby ju zdiskreditova­li.„Pamätajte si na nás, keď na nás obrátia pozornosť rôzne mocnosti, pretože sa to stane,“ uviedla skupina.

10:48 Zástupcovia Ruska sa nedostavili na dnešné rokovanie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, na ktorom Ukrajina požaduje od najvyššej súdnej inštancie OSN príkaz prerušiť ruskú inváziu. Kreslá v súdnej sieni vyhradené pre ruskú delegáciu zostali prázdne, pričom predsedajúca sudkyňu Joan Donoghueová povedal, že ľutuje ruské rozhodnutie nezúčastniť sa rokovania.

MSD sa začal v pondelok zaoberať žalobou Ukrajiny na Rusko za tvrdenia, že v dvoch neuznaných republikách na svojom území páchala genocídu.

10:37 Deväť ľudí zahynulo pri nedeľňajšom raketovom útoku na letisko v ukrajinskom meste Vinnycia, 200 kilometrov juhozápadne od metropoly Kyjev, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské záchranné služby.

Záchranári uviedli, že v pondelok ráno vytiahli z trosiek 15 ľudí. „Deväť z nich bolo mŕtvych – päť civilistov a štyria vojaci,“ uviedli záchranári na sociálnej sieti Telegram s tým, že naďalej pátrajú po preživších.

Ukrajinský prezident v nedeľu uviedol, že ruské rakety letisko úplne zničili.

10:23 Z iniciatívy predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána zasadol v Budapešti v pondelok ráno operačný štáb národnej bezpečnosti. Cieľom rokovania tohto vládneho orgánu je vyhodnotiť udalosti na Ukrajine, ktoré sa udiali uplynulý víkend a v ostatných hodinách.

Úlohou štábu zloženého zo šéfov rezortov vnútra, obrany, diplomacie, financií, veliteľa ozbrojených síl a ďalších predstaviteľov tajných služieb i premiérovho kabinetu je sledovať vojnové dianie na Ukrajine a analyzovať dostupné informácie. Podľa premiérovho hovorcu Bertalana Havasiho vládny orgán pripravuje odborné rozhodnutia s ohľadom na bezpečnostnú situáciu i na rastúcu vlnu utečencov. (mti, tasr)

10:19 Spojené kráľovstvo zaznamenalo od piatka 4. marca viac ako 10-tisíc žiadostí o víza v rámci programu pre rodinných príslušníkov Ukrajincov žijúcich v Británii. Úrady však doteraz udelili len približne 50 víz. Britské ministerstvo vnútra uviedlo, že do nedele 10.00 h miestneho času začalo on-line žiadosť o víza vypĺňať 11 750 osôb a 5 535 z nich ju dokončilo. Úrady udelili približne 50 víz.

„To je príliš pomalé,“ napísala na sociálnej sieti Twitter Yvette Cooperová, tieňová ministerka vnútra za opozičnú Labouristickú stranu. Rodiny Ukrajincov podľa jej slov pri žiadosti o pobyt čelia príliš veľkému množstvu prekážok.

Britská vláda minulý týždeň zmiernila pravidlá na vydávanie víz občanom Ukrajiny, ktorí majú príbuzných v Spojenom kráľovstve. Týmto osobám bude umožnený pobyt v Británii v dĺžke troch rokov. Vízové pravidlá v Spojenom kráľovstve počas víkendu kritizovalo aj Francúzsko.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin tvrdil, že britské úrady znemožnili vstup do krajiny stovkám ľudí z francúzskeho prístavu Calais a prikázali im, aby o víza požiadali na britských konzulátoch v Paríži alebo Bruseli. Darmanin podľa svojich slov britskú ministerku vnútra Priti Patelovú žiadal, aby Británia založila svoj konzulát v Calais, ktorý by spracovával žiadosti Ukrajincov o víza.

Darmanin v sobotu Patelovej poslal list, v ktorom vyjadril nespokojnosť s „nedostatočnou reakciou“ a „nedostatkom ľudskosti“ zo strany Británie. Patelová uviedla, že Británia robí všetko, „čo je v jej silách“, aby urýchlila vydávanie víz Ukrajincom utekajúcim pred vojnou. (news.sky.com, bbc.com, afp, tasr)

10:07 Zhromaždenia na podporu Ukrajiny a na protest proti invázii Ruska v tejto susednej krajine sa konali v nedeľu v srbskej metropole Belehrad a v druhom najväčšom meste Nový Sad. Protestujúci vyzývali na súdržnosť s Ukrajincami a aj s Rusmi, ktorí protestujú vo svojej krajine proti vojne a proti plánom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Niekoľko stoviek Ukrajincov žijúcich v Srbsku a občianski aktivisti niesli pútače s nápismi „Zastavte vojnu“, „Nech svetu vládne mier a nič iné len mier“, „Zastavte ruskú agresiu“ či pútač s podobou Putina a s odkazom „Chcem ho vidieť v Haagu“.

Protestujúci držia transparent vo farbách... Foto: SITA/AP, Marko Drobnjakovic
Srbsko / Putin / Rusko / Protestujúci držia transparent vo farbách ruskej vlajky s nápisom: "Putin nie je Rusko" počas demonštrácie proti invázii Ruska na Ukrajinu v srbskom Belehrade 6. marca 2022

Agentúra Beta citovala ruského občana žijúceho v Srbsku, ktorý povedal, že sa volá Vladimir. Muž dodal, že zničil svoj ruský pas a teraz je oficiálne bez dokladov totožnosti a utečenec, hoci ako utečenec sa cíti od roku 2014. „Nechcem niesť morálnu ani inú zodpovednosť za Putinove činy. V roku 2014 som urobil všetko, čo som mohol, keď bol anektovaný Krym, a potom som odišiel z Ruska. Odvtedy tu žijem,“ povedal novinárom.

Na rozdiel od tohto zhromaždenia na podporu Ukrajiny, kde protestujúci vyzývali na „ukončenie agresie Ruska“, sa stretli aj desiatky demonštrantov, ktorí žiadali, aby „Srbsko podporilo Rusko“ a „uznalo nezávislosť Luhanskej aj Doneckej ľudovej republiky“. Uznanie týchto samozvaných republík na východe Ukrajiny oznámil Kremeľ pred začiatkom invázie. Títo protestujúci niesli fotografie obetí náletov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Srbsku v roku 1999 a skandovali heslá proti členstvu v NATO a Európskej únii.

Na zhromaždeniach v Belehrade bola prítomná aj polícia a neboli hlásené žiadne incidenty. Koalícia mimovládnych organizácií nazývaná Občianska Vojvodina usporiadala zhromaždenie na podporu Ukrajiny v Novom Sade, ktorý je hlavným mestom oblasti Vojvodina na severe Srbska. Účastníci dôrazne odsúdili agresiu Ruska proti Ukrajine.

Demonštranti v Novom Sade podporili aj Rusov protestujúcich vo svojej krajine proti vojne. Zhromaždili sa pred pamätníkom ukrajinského básnika a filozofa Tarasa Ševčenka. Rečníci na akcii povedali, že hegemonistické politiky sú hrozbou pre európsky hodnotový systém. (hina.hr, tasr)

9:55 Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu začína v pondelok dvojdňové pojednávanie o žiadosti Ukrajiny, aby jeho sudcovia prikázali Rusku zastaviť inváziu. Právni zástupcovi Kyjeva majú svoje argumenty predložiť v pondelok dopoludnia, Rusko bude môcť reagovať v utorok. Ukrajina požiadala súd, aby Rusku prikázal „okamžite zastaviť vojenské operácie“ začaté 24. februára, „ktorých deklarovaným účelom a cieľom je zabránenie a potrestanie údajnej genocídy“ v separatistických regiónoch Luhansk a Doneck na východe Ukrajiny.

Žiadosť o vydanie predbežného opatrenia Kyjev podáva na základe Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Signatárom zmluvy z roku 1948, ktorá umožňuje štátom v kauzách regulovaných jej ustanoveniami obracať sa na súd v Haagu, je aj Rusko. Ukrajina tvrdí, že argumenty Moskvy o genocíde v Donecku a Luhansku, ktoré ruský prezident Vladimir Putin použil ako zámienku pre inváziu, sú vykonštruované.

9:37 Ukrajina označila v pondelok ruský návrh týkajúci sa humanitárnych koridorov, ktoré vedú do Bieloruska alebo Ruska, za „úplne nemorálny“. Ukrajinským občanom by malo byť umožnené opustiť svoje domovy cez ukrajinské územie, uviedol hovorca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Toto je úplne nemorálny príbeh. Utrpenie ľudí sa používa na vytvorenie želaného televízneho obrazu,“ uviedol Zelenského hovorca v písomnej správe, z ktorej citovala agentúra Reuters. (bbc.com, reuters, tasr)

9:18 Čína je pripravená sprostredkovať rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, vyhlásil v pondelok povedal čínsky minister zahraničia Wang I. Novinárom na zasadnutí čínskeho parlamentu tiež oznámil, že čínsky Červený kríž chystá humanitárnu pomoc Ukrajine.

Podľa šéfa čínskej diplomacie je priateľstvo Číny a Ruska „pevné ako skala“, pričom „vyhliadky na budúcu spoluprácu“ týchto dvoch krajín sú podľa neho „rozsiahle“. Wang opísal vzťahy Ruska a Číny ako „najdôležitejšie bilaterálne vzťahy na svete“, ktoré "prispievajú k svetovému mieru, stabilite a rozvoju“.

Rusko / Čína / Vlajka / Čítajte viac Peking: Vzťahy Ruska a Číny prispievajú k svetovému mieru

9:16 Počas nedele ušlo do Poľska pred vojnou na Ukrajine ďalších viac ako 142-tisíc ľudí. To je za deň najviac od 24. februára, teda od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu, poznamenal server Gazeta Wyborcza s odvolaním sa na poľské ministerstvo vnútra. Celkom kvôli terajšej vojne na Ukrajine utieklo do Poľska viac ako milión ľudí. „Od 24. februára prišlo z Ukrajiny do Poľska 1 067 000 osôb,“ oznámila v pondelok ráno poľská pohraničná stráž na twitteri.

„Ruch na hranici medzi Poľskom a Ukrajinou rastie, dnes do 7:00 prišlo z Ukrajiny do Poľska 42-tisíc ľudí,“ poznamenala pohraničná stráž. V nedeľu hranicu prekročilo podľa nej 142 300 ľudí utekajúcich pred konfliktom na Ukrajine.

Celkový počet Ukrajincov utekajúcich pred bojmi aj do ďalších krajín dosiahol podľa OSN už 1,5 milióna. Podľa vysokého komisára OSN pre utečencov Filippa Grandiho je to najrýchlejšie rastúca utečenecká kríza v Európe od konca druhej svetovej vojny. Okrem Poľska Ukrajinci utekajú aj do ďalších susedných krajín – na Slovensko, do Maďarska, Rumunska a Moldavska, ale aj do Ruska. (čtk)

8:50 Na Slovensko by malo prísť z Česka 50 profesionálnych vojakov s technikou. Dôvodom je humanitárna pomoc v súvislosti s hromadným prílevom vojnových utečencov z Ukrajiny. V pondelok o ich prítomnosti na území SR rozhodla vláda.

armáda ČR vojaci Čítajte viac Na hranice s Ukrajinou prídu pomôcť českí vojaci

8:45 Japonsko rokuje so Spojenými štátmi a európskymi krajinami o možnom zákaze dovozu ruskej ropy v reakcii na vojenskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom v pondelok japonská tlačová agentúra Kjódó, ktorá sa odvolala na informácie z vládnych kruhov.

Správa prišla po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v nedeľu povedal, že o podobnom kroku rokujú Spojené štáty s európskymi partnermi. Japonský premiér Fumio Kišida už pred miestnym parlamentom zdôraznil potrebu konať v zhode so Západom. „Nemali by sme si myslieť, že je to problém len niekoho v Európe. Medzinárodný poriadok, ktorý zahŕňa aj Áziu, je otrasený,“ povedal pred zákonodarcami Kišida.

Tokio už v súlade so Západom uvalilo sankcie voči Moskve. Krajina bude tiež pozorne sledovať zahraničnopolitické kroky Ruska a Číny, ktoré majú úzke väzby. Japonské médiá sa domnievajú, že je čoraz pravdepodobnejšie, že vláda v Tokiu predefinuje svoj vzťah s Ruskom v rámci revízie svojej národnobezpeč­nostnej stratégie, ktorá sa má uskutočniť koncom roka.

Japonsko sa pritom nedávno vyslovilo za spoluprácu s Moskvou v oblasti bezpečnosti a energetiky v rámci svojej bezpečnostnej stratégie. „Vzhľadom na ruskú útočnú vojnu však už Rusko nemožno označovať za partnera,“ napísal v pondelok konzervatívny denník Jomiuri šimbun. „Rusko sa teraz spolu so Severnou Kóreou a Čínou považuje za výzvu pre národnú bezpečnosť Japonska,“ dodal najpredávanejší japonský denník. (kyodonews.net, dpa, tasr)

8:43 Novozélandská vláda plánuje urýchlené schválenie legislatívy, ktorá jej umožní zaviesť ekonomické sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Existujúce novozélandské zákony vláde neumožňujú uvaliť zásadné a cielené sankcie – len tie, ktoré sa schvália na pôde OSN. To spôsobilo, že Nový Zéland ostal po invázii ochromený, keďže Rusko má v Bezpečnostnej rade OSN právo veta a vetovalo aj rezolúciu odsudzujúcu napadnutie Ukrajiny.

Premiérka Jacinda Ardernová v pondelok vyhlásila, že nová legislatíva umožní Novému Zélandu cieliť sankcie na konkrétnych ľudí, spoločnosti a majetok súvisiaci s inváziou, vrátane ruských oligarchov. Nový Zéland by mohol takto zmraziť majetky a zabrániť superjachtám alebo lietadlám v príchode do krajiny.

putin, deripaska Čítajte viac Ruskí oligarchovia sa boja. Jachty zakotvili pri Maldivách

Ministerka zahraničných vecí Nanaia Mahutová uviedla, že návrh zákona „pošle jasný signál, že Nový Zéland nebude bezpečným útočiskom pre ľudí, ktorí si sem želajú presunúť svoje investície“. Návrh zákona o sankciách proti Rusku majú zákonodarcovia prerokovávať v stredu 9. marca a ešte v deň deň by mal byť schválený. Ardernová vyhlásila, že dúfa, že ho podporia zákonodarcovia naprieč všetkými politickými stranami, hoci jeho jednomyseľné schválenie nie je zaručené. (ap, tasr)

7:25 Británia, Spojené štáty, Kanada, Austrália a Nový Zéland žiadajú pozastavenie členstva Ruska v medzinárodnej policajnej organizácii Interpol. Na twitteri to uviedla britská ministerka vnútra Priti Patelová. Správanie Ruska, ktoré 24. februára zaútočilo na Ukrajinu, je podľa Patelovej „priamym ohrozením bezpečnosti ľudí aj spolupráce policajných zložiek“.

Pätica štátov žiada „okamžité pozastavenie prístupu Ruska do všetkých systémov“ Interpolu. Organizácia pre medzinárodnú policajnú spoluprácu má 194 členských krajín. Vyradenie Ruska si podľa Patelovej žiadajú pravidlá samotnej organizácie. Žiadosť prichádza vo chvíli, keď sa Západ snaží diplomaticky a ekonomicky izolovať Moskvu. Vlády na Rusko uvalili početné sankcie a z ruského trhu odchádzajú desiatky firiem z celého sveta.

Interpol, najväčšia medzinárodná policajná organizácia, bol založený v snahe zlepšiť výmenu informácií o medzinárodne pôsobiacich zločincoch aj o trestnej činnosti a teroristických útokoch v členských krajinách. Sídlo organizácie je v Lyone vo Francúzsku. (čtk)

7:15 Rusko do vojny na Ukrajine údajne verbuje sýrskych žoldnierov, ktorí majú skúsenosti s vedením boja v mestách. S odvolaním sa na amerických predstaviteľov to v nedeľu napísal The Wall Street Journal.

Moskva, ktorá 24. februára začala inváziu na Ukrajinu a stretla sa s nečakane tvrdým odporom, začala v posledných dňoch najímať sýrskych bojovníkov, aby ich využila na prevzatie kontroly nad mestskými oblasťami, povedali americkému denníku štyria nemenovaní americkí predstavitelia.

Rusko vstúpilo do vojny v Sýrii v roku 2015, aby podporilo režim prezidenta Bašára Asada. Jeden z amerických predstaviteľov povedal denníku The Wall Street Journal, že niektorí sýrski bojovníci sú už v Rusku a pripravujú sa na vstup do vojny na Ukrajine. Koľko Sýrčanov v Rusku je, denník nespresnil.

Cudzinci už teraz bojujú na oboch stranách ukrajinského konfliktu. Čečenský vodca Ramzan Kadyrov zdieľal na internete videá čečenských bojovníkov na Ukrajine a uviedol, že niekoľko ich bolo pri stretoch zabitých.

Rusko Ukrajina invázia Čečensko Čítajte viac Kyjev zlikvidoval čečenské komando, ktoré chystalo atentát na Zelenského

Na druhej strane frontu zamierili desiatky tisíc dobrovoľníkov z 52 rôznych štátov sveta, ktorí sa ponúkli pripojiť k ukrajinským silám, povedal ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba. (wsj.com, čtk)

6:50 Ruská armáda v pondelok o 8:00 SEČ zastaví paľbu a otvorí humanitárne koridory v niekoľkých ukrajinských mestách, vrátane Kyjeva, aby umožnila odchod civilistov. Informovala o tom agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

„Koridory, ktoré budú tiež otvorené v mestách Charkov, Mariupoľ a Sumy, sú zriaďované vzhľadom na tamojšiu katastrofálnu humanitárnu situáciu, ako aj na osobnú žiadosť francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona,“ uviedlo ministerstvo. „Požadujeme od ukrajinskej strany, aby dôsledne plnila všetky podmienky na vytvorenie humanitárnych koridorov v uvedených oblastiach a aby zabezpečila organizovaný odchod civilistov,“ dodalo ministerstvo. Ruské sily podľa neho budú operáciu nepretržite monitorovať.

Ľudia počas úteku z mesta Irpin ležiaceho... Foto: SITA/AP, Oleksandr Ratushniak
Ukrajina / Irpin / Migrácia / Evakuácia / Ľudia počas úteku z mesta Irpin ležiaceho neďaleko Kyjeva prechádzajú po improvizovanej ceste pri zničenom moste 6. marca 2022

Pokoj zbraní ruská armáda vyhlásila pri východoukrajinských mestách Mariupoľ a Volnovacha už v sobotu. Miestne úrady ale uviedli, že museli evakuáciu civilného obyvateľstva odložiť, pretože ruské jednotky prímerie nedodržiavali. Ruská strana naopak z porušenia prímeria obvinila ukrajinské sily. (interfax, čtk)

6:46 Spojené štáty nepredpokladajú, že hrozí bezprostredný ruský obojživelný útok na Odesu alebo jej okolie. Informovala o tom v noci na pondelok agentúra Reuters s odvolaním sa na vysokopostaveného nemenovaného predstaviteľa USA. Na Ukrajine totiž vládnu obavy z možného útoku ruských síl na toto prístavné mesto.

Predstaviteľ amerického rezortu obrany, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, odhadol, že Rusko od začiatku invázie odpálilo približne 600 rakiet a nasadilo na Ukrajinu zhruba 95 percent vopred pripravených bojových síl.

Ruské jednotky sa podľa tohto zdroja naďalej snažia postupovať a izolovať ukrajinskú metropolu Kyjev, ako aj mestá Charkov a Černihiv, pričom sa stretávajú so „silným ukrajinským odporom“. Odesa je kozmopolitné prístavné mesto na čiernomorskom pobreží južnej Ukrajiny. Má takmer milión obyvateľov hovoriacich po rusky i po ukrajinsky a žije tam aj bulharská či židovská menšina.

6:42 Británia poskytne ďalších 100 miliónov dolárov (91,5 milióna eur) na pomoc Ukrajine. V nedeľu to oznámil britský premiér Boris Johnson. Vo vyhlásení Downing Street sa uvádza, že zmienená suma, ktorú poskytne Spojené kráľovstvo prostredníctvom Svetovej banky, pôjde na fungovanie kľúčových vládnych inštitúcií. Johnson už predtým sľúbil, že Británia na humanitárnu a ďalšiu pomoc Ukrajine vyčlení 220 miliónov libier (264,31 milió­na eur).

„Zatiaľ čo iba (ruský prezident Vladimir) Putin môže ukončiť utrpenie na Ukrajine, tieto ďalšie financie budú naďalej pomáhať tým, ktorí čelia zhoršujúcej sa humanitárnej situácii,“ povedal Johnson.

V utorok sa Johnson v Londýne stretne s predsedami vlád krajín Vyšehradskej štvorky – Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska. Slovensko na summite V4 + Británia, ktorý sa bude zaoberať najmä aktuálnou situáciou na Ukrajine, bude zastupovať premiér Eduard Heger. (afp, tasr)

5:44 Ukrajinskí velitelia varujú, že ruská armáda preskupuje svojich vojakov pre plánovaný totálny útok na hlavné mesto Kyjev. Cieľom ruských vojakov podľa ukrajinskej armády je prevziať plnú kontrolu nad kyjevskými predmestiami Irpiň a Buča. „Predpokladáme, že boj o Kyjev bude kľúčovou bitkou budúcich dní,“ povedal poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko.

Rusko, Vladimir Kličko Čítajte viac Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu

5:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu kritizoval západných lídrov za to, že nereagovali na vyhlásenie ruského ministerstva obrany, že zasiahne ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. Takisto vyzval na uvalenie prísnejších sankcií voči Moskve. Informovali o tom agentúra AP a stanica Sky News.

„Na zajtra Rusko oficiálne oznámilo ostreľovanie nášho územia. Našich podnikov komplexu obrany,“ povedal Zelenskyj v príhovore podľa televízie CNN. „Pracujú tam tisíce ľudí. Neďaleko žijú státisíce… Toto je vražda. Úmyselná vražda,“ uviedol.

„Nepočul som ani jediného svetového lídra na toto reagovať,“ povedal Zelenskyj. „Táto drzosť agresora je jasným signálom pre Západ, že sankcie uvalené na Rusko nie sú dostatočné,“ vyhlásil.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že ruské jednotky majú v úmysle zaútočiť na ukrajinský vojensko-priemyselný komplex. „Vyzývame všetkých zamestnancov ukrajinských závodov obranného priemyslu, aby ich opustili,“ uviedol hovorca ministerstva Igor Konašenkov vo vyhlásení, ktoré priniesla tlačová agentúra TASS. Britské ministerstvo obrany v rovnaký deň uviedlo, že Rusko sa zameriava na obývané oblasti na Ukrajine „pravdepodobne“ v snahe zlomiť morálku krajiny.

Ukrajinský prezident zároveň vyzval na zorganizovanie „tribunálu“, ktorý by postavil pred súd tých, ktorí nariaďujú a páchajú takéto zločiny.

Ruské jednotky v nedeľu neskoro večer zintenzívnili raketové a delostrelecké útoky na niektoré ukrajinské mestá. Oznámil to podľa agentúry AP Oleksij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Posledná vlna raketových útokov prišla po zotmení,“ povedal vo vysielaní ukrajinskej televízie. Silnému ostreľovaniu boli vystavené predmestia hlavného mesta Kyjeva, ďalej mestá Černihiv, Mykolajiv a Charkov.

Charkovské úrady uviedli, že v meste bola poškodená televízna veža a ťažké delostrelectvo zasiahlo obytné oblasti. Podľa Arestovyča mesto odráža ruský útok. V Černihive sú podľa tamojších úradov všetky oblasti vystavené raketovému útoku.

Arestovyč nazval situáciu na kyjevských predmestiach Buča, Hostomeľ a Irpiň, kde snahy o evakuáciu obyvateľov v nedeľu zlyhali, za „katastrofálnu“. Povedal, že vláda robí všetko pre to, aby evakuácie obnovila. Pre ostreľovanie evakuácia civilistov zlyhala aj v mestách Mariupol a Volnovacha.

© Autorské práva vyhradené

3k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine