Bezpečnostnému analytikovi, ktorý pochádza z Poľska, onedlho vyjde kniha Brown-Red Cocktail? Extremist Foreign Fighters in the War in Ukraine (Hnedo-červený koktail? Extrémistickí zahraniční bojovníci vo vojne na Ukrajine).
Čo ste si pomysleli, keď ste po prvý raz počuli, že Ukrajina vytvorí Medzinárodnú légiu teritoriálnej obrany? Kyjev povedal, že bude pre cudzincov, ktorí sú ochotní pripojiť sa k odporu proti ruskej invázii. Mysleli ste ti, že z toho bude niečo veľké alebo ste predpokladali, že sa táto myšlienka veľmi neujme?
Keď som túto správu videl asi pred týždňom, vravel som si, že je to z ukrajinskej strany snaha niečo skúsiť bez ohľadu na to, ako to môže dopadnúť. Že Kyjev čelí problému a usiluje sa využiť všetky dostupné prostriedky, aby ho riešil, a vytvorenie zahraničnej légie znie ako dobrá myšlienka. Okrem to by Ukrajina mohla využiť týchto ľudí, postaviť ich pred kamery. V podstate z nich môže pre svet urobiť svedkov diania. Bol som však skeptický. Tvrdil som, že verbovanie týchto ľudí vôbec nemusí fungovať. No mýlil som sa. Musel som priznať, že to vyzerá tak, že to bude oveľa väčšie, ako som si myslel. Ešte by som nepovedal, že sa deje niečo obrovské, ale nastal istý pohyb a má to značnú odozvu.
Dá sa odhadnúť, koľko ľudí prichádza?
Začnime číslami, o ktorých hovoria Ukrajinci, ale treba ich vnímať trochu opatrne. Kyjev hovorí, že do zahraničnej légie sa už prihlásilo 20-tisíc ľudí. Vnímam to tak, že to sú tí, čo kontaktovali ukrajinské ambasády. Otázkou je, koľko z nich naozaj príde a bude ich možné nasadiť. Z celého sveta sa šíria rôzne príbehy, takže záujem je. Dostávam o tom správy od priateľov z Alžírska, Senegalu či Japonska. Nevieme však ešte povedať, koľko z tých ľudí, čo napísalo e-mail nejakej ukrajinskej ambasáde, sa aj skutočne vyberie na cestu. Ale niektorí už na Ukrajine sú a ich počet každý deň narastá. No poviem pravdu, že vám nie som schopný povedať, koľko ich je. Ťažko ich monitorovať. Bude lepšie počkať, kým ich bude na Ukrajine skutočne viac. Som presvedčený, že potom sa objaví množstvo videí, na ktorých sa títo ľudia budú prihovárať svetu. Tak to chcú, pokladajú to za dobrý nápad a budú ich o to žiadať aj Ukrajinci. Bude to dobrý moment, aby sme ich začali rátať. V tej chvíli stále počítame najmä oznámenia, že chce niekto prísť a neoverené správy. Už som však počul o niektorých malých skupinách, čo prišli. Ale ešte sa to len začína.
Aká je motivácia zahraničných bojovníkov, ktorí prichádzajú na Ukrajinu a prejavili záujem bojovať?
Rozprával som sa už s niekoľkými, ktorí na Ukrajine sú, a môžeme povedať, že verbujú ďalších. Dá sa povedať, že jednu vec majú spoločnú. Sú nahnevaní, že Rusko začalo agresiu. Potom však nastupujú rozdiely. Niektorí hovoria, že chcú byť solidárni s pracujúcimi z Ukrajiny. Tí sú ľavicovo orientovaní. Liberáli tvrdia, že chcú bojovať za demokraciu. To je momentálne asi najdominantnejšia skupina. A potom sú tam pravičiari, ktorí vravia, že chcú brániť priateľskú krajinu v rámci akéhosi nadnárodného nacionalizmu, ak to tak môžeme nazvať. Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že v tejto chvíli títo ľudia v prvom rade odsudzujú Rusko a chcú pomôcť Ukrajine. Ešte by som však dodal, že to sú ich verejné tvrdenia. Takto sa chcú prezentovať na verejnosti. Medzi zahraničnými dobrovoľníkmi či bojovníkmi boli aj v minulosti ľudia, ktorí pred niečím utekali, ktorí sa snažili začať nový život. O tom však nebudú teraz hovoriť. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať.
Spomenuli ste pravičiarov a nadnárodný nacionalizmus. A mnoho ľudí hovorí práve o nich, najmä pre neslávne známy ukrajinský prápor Azov. Ruská propaganda ho vykresľuje ako takmer všemocnú nacistickú silu, čo nie je pravda, ale aj mnohí podporovatelia Ukrajiny majú s tou krajne pravicovou ozbrojenou skupinou obrovský problém. Akú úlohu hrá prápor Azov pri verbovaní zahraničných bojovníkov?
Môžeme hovoriť v širšom zmysle slova o hnutí Azov, v rámci ktorého pôsobí regiment, ktorý ste spomínali. Je to jednotka alebo lepšie povedané organizácia, ktorá s istým úspechom verbuje cudzincov od roku 2014. Teraz sa k tomu vrátila. Na Ukrajine existujú aj iné takéto skupiny, napríklad Gruzínska národná légia. Tieto organizácie majú skúsenosti so zahraničnými bojovníkmi, ktorí už pôsobia v ich radoch. Azovský regiment momentálne bojuje o život v Mariupole. Z toho, čo vieme, obrátili sa naň niektoré skupiny zo zahraničia, medzi ktorými asi boli aj vojnoví veteráni. Ale hovoríme o malých počtoch. Samotné hnutie Azov má sídlo pri Kyjeve. Tvoria ho ukrajinskí veteráni, ktorí sa teraz pridali k teritoriálnej obrane na rôznych miestach krajiny. Keďže majú vojenské skúsenosti, môžu niektorým z týchto jednotiek dominovať. Azov cez svoje komunikačné kanály láka aj cudzincov, aby sa k nemu pridali. Ale jasne hovorí, aby sa hlásili ukrajinským úradom a vyplnili všetky formuláre a dotazníky, ktoré od nich vyžadujú. Azov teda hrá úlohu pri verbovaní ľudí, ale je to malá rola. Najmä v porovnaní s tým, aká veľká pozornosť sa mu venuje. Chápem prejavované obavy z hnutia Azov, ale keď sa na to pýtam Ukrajincov, reagujú, že týmto sa budú zaoberať neskôr. Hovoria, že teraz majú väčšie problémy. A ja ich úplne chápem.
Môže byť z vojenského hľadiska zahraničná légia pre Ukrajinu dôležitá? Možno do nej vstúpi pomerne veľa ľudí, ale ťažko predvídať, ako sa bude konflikt vyvíjať.
V prvom rade by som chcel povedať, že mám problém predstaviť si, že légia bude fungovať ako spoločná jednotka. Ľudia do nej prichádzajú postupne a do značnej miery náhodne. Skôr to vyzerá tak, že členov légie by mohli Ukrajinci prideliť tam, kde budú potrební. Na nejakej lokálnej taktickej úrovni môžu byť užitoční. Najmä ak budú medzi bojovníkmi nejakí bývalí príslušníci špeciálnych jednotiek. Mohli by takpovediac vystužiť ukrajinskú obranu, ktorá si zatiaľ počína pomerne dobre. Kyjev tiež môže hovoriť, že mu pomáhajú skúsení ľudia zo Západu, a že aj to je znamenie, že konflikt môže vyhrať.
Ale nemyslím si, že zahraničnú légiu posilnia len veteráni.
Presne tak. Medzi veteránmi v zahraničí sa o tom veľa hovorí, ale uvidíme, aká bude skutočnosť. Mnoho ľudí, ktorí prídu, bude potrebovať výcvik, aby mohli bojovať. Ak budú mať Ukrajinci veľa neskúsených ľudí, mohli by z nich postupne vytvoriť samostatnejšiu vojenskú štruktúru. Ale bola by to výzva, takže, ako som povedal, myslím si, že Kyjev bude zatiaľ týchto ľudí najmä posielať tam, kde mu budú chýbať vlastní vojaci.
Vo viacerých krajinách vrátane Slovenska zákony zakazujú ľuďom slúžiť v cudzej armáde a zapojiť sa do konfliktu v zahraničí. Mali by príslušníci ukrajinskej zahraničnej légie dostať výnimku?
Bolo by to symbolické gesto. A nemyslím si, že sa to bude týkať až takého veľkého počtu ľudí. Samozrejme, záleží na jednotlivých krajinách, čo urobia. Mali sme tak desať rokov, aby sme veci spojené so zahraničnými dobrovoľníkmi či bojovníkmi riešili. Ale sústreďovali sme sa len na jednu skupinu. Na zahraničných teroristických bojovníkov. Vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy je služba v cudzej armáde zakázaná, ale Česko už do istej miery signalizovalo, že ľudia môžu na Ukrajinu ísť, ak chcú. A vo väčšine európskych štátov je to povolené. Nemusí sa to páčiť všetkým, ale obyvatelia týchto krajín môžu ísť na Ukrajinu bojovať. Je to však aj politická otázka. Ale kým sa nevyskytnú prípady, že po návrate z Ukrajiny budú s nejakými bývalými bojovníkmi problémy, krajiny ich nebudú veľmi riešiť. Väčšinou budú nad nimi budú privierať oči. <PE>