14. deň: Ukrajina počas prímeria evakuovala 48-tisíc ľudí

22:57 Ruský ústavný súd ohlásil svoje vystúpenie z Konferencie európskych ústavných súdov, uviedla dnes agentúra Interfax. Rozhodnutie o vystúpení k 5. marcu nasledovalo potom, čo o deň skôr boli na návrh niekoľkých ústavných súdov rozoslané formuláre na hlasovanie o ukončení či pozastavení členstva ruského ústavného súdu a pridruženého členstva bieloruského ústavného súdu. Za vylúčenie oboch súdov z konferencie sa zasadzoval predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský.

„Členstvo ústavného súdu Ruskej federácie v konferencii autori danej iniciatívy navrhli ukončiť so zreteľom na to, že ústavný súd svojím rozhodnutím z 19. marca 2014 schválil anexiu Krymu a patrí k štátnym inštitúciám, ktoré nevyjadrili jasný nesúhlas voči počínaniu Ruskej federácie na Ukrajine, a preto nemožno ďalej počítať s efektívnou a poctivou spoluprácou,“ citoval Interfax z oznámenia.

22:13 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) dnes oznámila, že stratila spojenie so zariadením sledujúcim bezpečnosť v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej sa v rámci invázie na Ukrajinu v uplynulých dňoch zmocnili ruské vojská. Podobný problém hlásila MAAE aj v prípade vyradenej jadrovej elektrárne Černobyľ.

Šéf organizácie Rafael Grossi uviedol, že je „znepokojený náhlym prerušením toku týchto dát do viedenského sídla MAAE z oboch lokalít, kde sa nachádza veľké množstvo jadrového materiálu v podobe vyhoreného alebo čerstvého jadrového paliva a ďalších druhov jadrového materiálu,“ uviedla MAAE vo vyhlásení.

21:21 Litovské hlavné mesto Vilnius v stredu premenovalo ulicu, na ktorej sídli ruské veľvyslanectvo, na Ulicu ukrajinských hrdinov. Urobilo tak na protest proti ruskej invázii na Ukrajinu. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Od dnešného dňa bude na každej vizitke zamestnancov ruského veľvyslanectva zmienka o ukrajinskom boji a každý sa bude musieť pri písaní názvu tejto ulice zamyslieť nad zverstvami, ktoré napáchal ruský režim proti mierumilovnému ukrajinskému národu,“ uviedol vo vyhlásení primátor Vilniusu Remigijus Šimašius.

Ruské veľvyslanectvo si ako svoju adresu oficiálne uvádzalo neďalekú Litovskú ulicu, priamo k nemu však vedie malá, dosiaľ nepomenovaná cesta, ktorá sa odteraz nazýva Ulicou ukrajinských hrdinov. Šimašius o tomto rozhodnutí informoval už minulý týždeň a v stredu boli na ulici osadené nové tabule s nápismi v litovskom a ukrajinskom jazyku.

20:39 Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken je presvedčený, že Rusko vo vojne na Ukrajine utrpí strategickú porážku. Uviedol to v stredu na spoločnej tlačovej konferencii s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou vo Washingtone. Informuje o tom TASR na základe správy americkej spravodajskej stanice CNN.

„Ako sme už povedali, môžete vyhrať bitku, to však neznamená, že ste vyhrali vojnu – práve naopak. Môžete obsadiť mesto, ale nikdy neobsadíte srdcia a mysle jeho obyvateľov. Ukrajinci to dokazujú každý deň,“ vyhlásil. Dodal, že ak je cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina zaviesť na Ukrajine bábkový režim, Ukrajinci ho nikdy neprijmú.

„Ak sa pokúsi presadiť tento režim udržaním ruských jednotiek na Ukrajine, bude to dlhý a krvavý chaos, v dôsledku ktorého bude Rusko veľmi trpieť,“ vyjadril sa Blinken. Zároveň dodal, že Rusko zlyhalo vo svojich hlavných cieľoch a z dlhodobého hľadiska nebude schopné udržať si Ukrajinu napriek možným taktickým víťazstvám.

20:02 Ukrajina počas dneška evakuovala 40-tisíc ohrozených civilistov, uviedol predseda poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa David Arachamija. Problémy s evakuáciou podľa neho pretrvávajú v Kyjeve, Charkove a Mariupole.

„Za jediný deň bolo evakuovaných cez 40-tisíc žien a detí z celej Ukrajiny. Snažili sme sa evakuovať 100-tisíc, ale nepodarilo sa to. Naďalej pracujeme na najproblematic­kejších oblastiach: Mariupol, Charkov a Kyjevská oblasť,“ napísal Arachamija na facebooku.

19:46 Spojené štáty americké presunuli z Nemecka do Poľska dve batérie raketového systému protivzdušnej obrany Patriot. Urobili tak na žiadosť Varšavy, vyhlásil v stredu nemenovaný vysoký predstaviteľ Pentagónu. Informovala o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Tento krok môže byť podľa AFP dôsledkom rastúcich obáv, že ruské vojská na Ukrajine by mohli – úmyselne alebo neúmyselne – zasiahnuť raketami aj Poľsko.

19:10 Štáty Európskej únie sa dnes zhodli na uvalení ďalších sankcií kvôli ruskej agresii na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa objavili mená 160 ruských politikov a oligarchov vrátane šéfa aeroliniek Aeroflot alebo zaťa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Únia tiež rozširuje vylúčenie z medzinárodného platobného systému SWIFT aj na bieloruské banky. Oznámila to Rada EÚ. Podľa jedného z únijných činiteľov budú prezidenti a premiéri členských krajín vo štvrtok rokovať aj o ďalších krokoch, ktoré majú Rusku skomplikovať financovanie vojny.

Medzi ľuďmi, ktorým EÚ zmrazí majetok na svojom území a zakáže cesty do úniových štátov, je 146 členov Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, ktorá ratifikovala zmluvy so samozvanými separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Okrem nich sa postihy vzťahujú aj na 14 oligarchov napojených na režim ruského prezidenta Vladimira Putina. Sú medzi nimi miliardári podnikajúci v hutníctve, poľnohospodárstve, telekomunikáciách či farmaceutickom priemysle.

18:22 Rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer v stredu vyhlásil, že rozvážny prístup členských krajín Severoatlantickej aliancie bráni vypuknutiu svetovej vojny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry APA.

Kancelár po stretnutí s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim pripomenul, že proti ruskej invázii na Ukrajinu musia byť aj naďalej využívané civilné prostriedky, akými sú ekonomické sankcie, a nie vojenská sila.

Nehammer a Morawiecki podporili snahy Európskej únie o prijatie ďalšieho balíka sankcií proti Rusku, až do doby, kým vojna neskončí.

Rakúsky kancelár varoval, že konflikt na Ukrajine môže spustiť „ešte väčšiu katastrofu“. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi odkázal, že vojnu môže kedykoľvek ukončiť.

18:20 Maďarsko sa nemôže pripojiť k sankciám uvaleným Spojenými štátmi na Rusko v oblasti energetiky, pretože aj naďalej potrebuje zemný plyn a ropu prichádzajúce z Ruska, cituje spravodajca TASR z vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána zverejneného v stredu na Facebooku.

„V centre snáh sa nachádza dosiahnutie mieru, avšak musíme sa venovať aj riešeniu následkov pre hospodárstvo,“ povedal maďarský premiér.

Následky hospodárskych sankcií voči Rusku sú podľa Orbána vážne, ak by však boli rozšírené aj na ropu a plyn, ktorú Európa nakupuje od Ruska, boli by oveľa vážnejšie.

18:07 Poľský premiér Mateusz Morawiecki počas návštevy Rakúska v stredu vyhlásil, že dodávky bojových lietadiel na Ukrajinu sa môžu uskutočniť len so súhlasom všetkých členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR prevzala túto správu od agentúry Reuters.

Washington predtým odmietol ponuku Varšavy poskytnúť všetky poľské stíhačky typu MiG-29 na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku s cieľom nechať ich k dispozícii Spojeným štátom na pomoc Ukrajine. Poľsko následne vyzvalo ostatné členské štáty Aliancie, aby taktiež poskytli stíhačky Ukrajine.

„Takéto vážne rozhodnutie, akým je dodávka lietadiel, musí byť jednomyseľne a jednoznačne urobené celou Severoatlantickou alianciou,“ povedal Morawiecki počas tlačovej konferencie vo Viedni. Poľský premiér dodal, že nesúhlasí s dodávkou iba poľských lietadiel, pretože to musí byť rozhodnutie celej Aliancie.

17:59 Ruský prezident Vladimir Putin a nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu telefonicky hovorili o diplomatických snahách smerujúcich k vyriešeniu konfliktu na Ukrajine a o vytvorení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá sa odvolala na vyhlásenie Kremľa.

„V súvislosti s vývojom situácie okolo špeciálnej vojenskej operácie na ochranu Donbasu sa diskutovalo o rôznych politických a diplomatických snahách, najmä o treťom kole rozhovorov medzi ruskou delegáciou a predstaviteľmi kyjevských orgánov,“ uviedol Kremeľ.

Podľa Kremľa hovorili lídri Ruska a Nemecka o „humanitárnych aspektoch situácie“ na Ukrajine a v separatistických regiónoch na východe krajiny. Putin informoval Scholza o opatreniach, ktoré boli prijaté na evakuáciu civilistov a tiež o údajných „pokusoch bojovníkov nacionalistických zoskupení“ zmariť tieto plány.

17:20 Ruský rezort obrany priznal, že branci, ktorí podľa prezidenta Putina na Ukrajine vôbec nebojujú, sa dostali do ukrajinského zajatia.

Čítajte viac Putin poslal na Ukrajinu zomierať brancov

17:08 Koaličný poslanec Peter Pollák ml. (OĽaNO) inicioval nepretržitú účasť zástupcov z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity na slovensko-ukrajinskej hranici za účelom pomoci utečencom z rómskych komunít. Ako hnutie OĽaNO informovalo v tlačovej správe, z inváziou zasiahnutej Ukrajiny totiž podľa poslanca utekajú pred Rusmi všetci, Ukrajinci, Rómovia či príslušníci z tretích krajín.

„Všetci sú ohrozovaní a nevidím dôvod, aby sme niekoho odsudzovali kvôli etnicite,“ skonštatoval Pollák. Dodal, že odsudzuje akékoľvek rozdiely pri poskytovaní humanitárnej pomoci, ktorá by rôznym spôsobom znevýhodňovala ľudí na základe rasy, etnicity, či vierovyznania.

16:55 Ruská armáda zničila detskú nemocnicu v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ na juhu Ukrajiny. Ako referuje spravodajský portál BBC, na Facebooku to uviedla mestská rada.

Vo vyhlásení vydanom v stredu popoludní mariupoľskí predstavitelia uviedli, že „ruské okupačné sily zhodili niekoľko bômb na detskú nemocnicu“, pričom to opísali ako „skazu kolosálnych rozmerov“. Okupanti pri útokoch zasiahli detské oddelenie a pôrodnicu.

Zatiaľ neinformovali o počte obetí, no regionálny guvernér Pavlo Kirilenko uviedol, že zranených evakuujú do najbližšej nemocnice.

BBC dosiaľ tieto informácie nezávisle neoverila, ale mariupoľský mestský poslanec Dmytro Gurin povedal rovnaké informácie v rozhovore pre uvedenú britskú televíziu.

16:35 Ruské ministerstvo obrany priznalo, že niektorí branci, ktorí boli povinne povolaní do armády, sa už zúčastňujú na ruskej invázii na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský web BBC.

Vyhlásenie ruského ministerstva obrany prišlo iba niekoľko dní po tom, ako prezident Putin poprel, že Rusko na Ukrajinu poslalo brancov, pričom vtedy uviedol, že armáda sa spolieha iba na profesionálnych vojakov. Rezort obrany zároveň poznamenal, že viacerých brancov zajali ukrajinské sily.

16:30 Podľa kritika Kremľa Garriho Kasparova je poslednou „kartou“ Putinovho režimu vyhrážanie sa jadrovými zbraňami.

Čítajte viac Kasparov pre ČT: Kým je Putin v Kremli, mier nebude

16:26 Nemecko tvrdí, že nebude posielať bojové lietadlá na Ukrajinu po tom, čo USA odmietli ponuku Poľska previesť svoje ruské lietadlá MiG-29 na Ukrajinu cez americkú základňu v Nemecku.

Kancelár Olaf Scholz povedal, že Nemecko „poskytlo všetky druhy obranného materiálu“ vrátane zbraní, ale dodal, že bojové lietadlá určite nie sú súčasťou pomoci.

Medzitým aj v Spojenom kráľovstve skonštatovali, že nie je možné, aby piloti a lietadlá NATO zostreľovali ruské lietadlá. Hovorca premiéra povedal, že predseda britskej vlády Boris Johnson „opakovane vyhlásil“, že je odhodlaný „poskytnúť zbrane, ktoré Ukrajina potrebuje“.

Predtým Spojené kráľovstvo uviedlo, že zvyšuje svoje dodávky zbraní na Ukrajinu, posiela 1 615 ďalších ľahkých protitankových rakiet, ako aj rakiet Javelin s dlhším doletom – a uvažuje o posielaní rakiet zem-vzduch.

16:08 Rusko vyzvalo Spojené štáty, aby objasnili, prečo poskytli podporu údajnému vojenskému biologickému programu na Ukrajine.

Čítajte viac Ukrajina s pomocou USA vyrába antrax či choleru, tvrdí Moskva

15:56 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v súvislosti s vojnou na Ukrajine obvinil Európu z honu na čarodejnice namiereného proti ruským umelcom. Postup Európy voči nim je podľa prezidenta smiešny. Erdogan to povedal v prejave pred vládnou Stranou spravodlivosti a rozvoja (AKP).

Rovnako ako sa Turecko nezmierilo s tým, čo sa deje Ukrajincom, tak „neprijíma ani praktiky, ktoré sa podobajú honu na čarodejnice proti ruskému ľudu, ruskej literatúre, študentom a umelcom,“ povedal Erdogan, ktorého cituje BBC.

Ako príklad Erdogan uviedol zaobchádzanie s ruským dirigentom a priateľom ruského prezidenta Vladimíra Putina Valerijom Gergijevom bez toho, aby spomenul jeho meno. Gergijev sa odmietol dištancovať od ruského útoku na Ukrajinu, a preto musel opustiť post šéfa Mníchovských filharmonikov a za personu non grata ho považuje mnoho divadiel a aj jeho vlastný agent.

Čítajte viac Neodsúdil vojnu, dostal vyhadzov. Mníchovská filharmónia prepustila ruského dirigenta

15:40 Ministerstvo dopravy čoskoro spustí nový informačný systém pre ubytovanie utečencov z Ukrajiny. Bude obsahovať a prideľovať ubytovacie kapacity v reálnom čase, informoval po rokovaní vlády rezortný štátny tajomník Jaroslav Kmeť (nom. Sme rodina). „O tom asi budeme hovoriť neskôr, možno zajtra, možno pozajtra. Čo sa týka ubytovacích kapacít, ide najmä o kapacity, ktoré sú pod kontrolou štátu. Jednotliví ministri aj dostali úlohu sprevádzkovať a pripraviť ubytovacie kapacity tak, aby vlny utečencov, ktoré ešte len prídu, mali miesta k dispozícii,“ povedal Kmeť.

„Dostali sme zoznam ubytovacích kapacít, obvolali a zaradili sme ich do pôvodného informačného systému pomocpreukraji­nu.sk. Teraz sa snažíme ešte lepšie zmapovať a manažovať,“ uviedol Kmeť. V pôvodnom systéme je asi 2 500 ponúk na ubytovanie v štátnych, hotelových aj súkromných zariadeniach.

15:33 Britský minister obrany Ben Wallace uviedol, že Spojené kráľovstvo zvýši dodávky zbraní Ukrajine. Učiní tak z dôvodu „ďalších agresívnych krokov Ruska“. Referuje o tom spravodajský web CNN.

Ako Wallace vyhlásil pred britskými zákonodarcami, Londýn doteraz dodal Ukrajine 3 615 protitan­kových zbraní a čoskoro dodá aj menšiu zásielku protitankových rakiet Javelin. Pôvodne mala Británia dodať 2 000 protitan­kových a ručných zbraní, no objem dodávky sa podľa Wallacea rozhodli zvýšiť a budú Ukrajinu naďalej zásobovať.

„Čoskoro začneme s dodávkami malej zásielky protitankových rakiet Javelin,“ povedal a zdôraznil, že všetky zbrane sa považujú za „obranné systémy“. Spojené kráľovstvo tiež zvažuje dodať Ukrajine vysokorýchlostné protivzdušné rakety Starstreak.

Podľa britských spravodajských služieb Rusko z pohľadu vzdušného priestoru dosiaľ dokázalo splniť iba jeden z mnohých cieľov na Ukrajine a nepodarilo sa mu zneškodniť ukrajinskú protivzdušnú obranu.

15:22 Hovorca americkej spoločnosti Airbnb uviedol, že používatelia ich internetovej platformy, ktorá sprostredkúva prenájom ubytovania, si zarezervovali dohromady už viac ako 61 000 nocí na Ukrajine. Ľudia z celého sveta sa týmto spôsobom rozhodli podporiť ukrajinských „hostiteľov“, ktorí pre ruskú inváziu prišli o zdroj príjmov. Informovala o tom agentúra AFP.

Hovorca spoločnosti so sídlom v San Franciscu spresnil, že za dva dni minulého týždňa sa „fiktívnym prenájmom“ ubytovania na Ukrajine vyzbieralo 1,9 milióna dolárov. Ukrajinským hostiteľom prichádzajú peniaze za rezervácie priamo na ich bankové účty.

AFP dodala, že táto iniciatíva nevzišla od americkej spoločnosti, ale priamo od jej používateľov prostredníctvom sociálnych sietí. Firma však túto aktivitu podporuje. Airbnb v reakcii na ruskú inváziu pozastavila svoje aktivity v Rusku a Bielorusku.

15:20 Francúzsko pripravuje ubytovanie pre prvých 10-tisíc utečencov z Ukrajiny. Ako informuje spravodajský web CNN, uviedol to hovorca francúzskej vlády Gabriel Attal.

Ministerka pre občianstvo Marléne Schiappová v utorok povedala, že do Francúzska už dorazilo 5000 Ukrajincov. Pre Francúzov bola zriadená webová stránka, na ktorej sa môžu dobrovoľne ponúknuť, že ubytujú ukrajinské rodiny utekajúce pred vojnou.

„Dnes nič nenaznačuje rýchly koniec tejto tragickej vojny. Bombardovanie a ruské vojenské manévre môžu v nasledujúcich dňoch a týždňoch veľmi ľahko zosilnieť. Naša obava je celkom evidentne na najvyššej úrovni,“ povedal Attal.

15:03 Na americkom sankčnom zozname je aj spoločnosť so sídlom v bratislavskej Dúbravke.

Čítajte viac Bratislavská firma sa objavila na sankčnom zozname USA, zverejnený bol v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine

14:57 Britský premiér Boris Johnson povedal, že Británia prijímaním utečencov získa. Očakáva, že Spojené kráľovstvo udelí stovky tisíc víz ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny. Britský ministerský predseda sa tak vyjadril v parlamente v čase, keď je jeho vláda kritizovaná za pokračujúce uplatňovanie striktných vstupných podmienok aj voči utečencom z krajiny sužovanej vojnou.

Podľa Johnsona doteraz Británia udelila týmto ľuďom takmer tisíc víz, ale toto číslo vraj veľmi rýchlo porastie na stovky tisíc. „Chápeme, ako veľa utečenci dajú tejto krajine, a chápeme, ako veľa táto krajina získa privítaním utečencov a my budeme štedrí a už sme štedrí,“ povedal Johnson. Zdôraznil však, že Británia musí utečencov kontrolovať a nesmie sa vystavovať zbytočnému bezpečnostnému riziku.

Ukrajinský veľvyslanec v Londýne dnes povedal, že do Británie by mohlo prísť 100-tisíc ukrajinských utečencov. Vyzval vládu, aby uvoľnila podmienky na získanie víz u ľudí, ktorí utekajú pred konfliktom.

„Väčšina ľudí so sebou nemá cestovné pasy, ich domy boli bombardované, my na našej ambasáde pasy netlačíme,“ povedal veľvyslanec Vadym Prystajko výboru pre vnútorné záležitosti britského parlamentu. „V skutočnosti, keď tu máte ročné dieťa, určite to nie je terorista. Môžete ich vyškrtnúť zo zoznamu potenciálnych teroristických hrozieb,“ zdôraznil Prystajko.

14:31 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba potvrdil, že sa vo štvrtok v Turecku stretne so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Uviedol však, že od tohto stretnutia si veľa nesľubuje, informuje agentúra Reuters.

„Úprimne poviem, že moje očakávania od rozhovorov sú nízke,“ uviedol Kuleba vo zverejnenom videu a načrtol s akými požiadavkami poletí do Antalye.

„Máme záujem o prímerie a oslobodenie našich území, a tretím bodom je vyriešiť všetky humanitárne otázky,“ spresnil šéf ukrajinskej diplomacie.

Lavrova vyzval, aby k rozhovorovom pristupoval „v dobrej viere, nie z propagandis­tického hľadiska“.

Ruský minister zahraničných vecí a šéf ukrajinskej diplomacie absolvujú vo štvrtok stretnutie za účasti tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Čavušoglua. Ten ešte v pondelok uviedol, že stretnutie sa uskutoční na základe iniciatívy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a diplomatického úsilia Turecka.

14:25 Čína pošle na Ukrajinu humanitárnu pomoc vrátane potravín a predmetov dennej potreby v hodnote päť miliónov jüanov (asi 726-tisíc eur). Hovorca ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien uviedol, že prvá časť pomoci odoslaná ukrajinskému Červenému krížu je už na ceste a ďalšie zásielky budú nasledovať „čo najskôr“.

Zároveň pritom zopakoval stanovisko vlády v Pekingu, ktoré odmieta hospodárske sankcie proti Rusku. Ako dodal, sankcie neprinesú mier a bezpečnosť, dotknutým krajinám však spôsobia vážne ekonomické ťažkosti. Čína a Rusko budú pokračovať v bežnej obchodnej spolupráci vrátane obchodu s ropou a plynom, v duchu vzájomného rešpektu, rovnosti a obojstranného prospechu, uviedol hovorca.

Čítajte viac Peking sa naďalej vykrúca: Sankcie škodia všetkým, buďte maximálne zdržanliví

Čína sa v otázke konfliktu na Ukrajine stavia prevažne na stranu svojho suseda a blízkeho bezpečnostného partnera Ruska. Peking sa okrem iného zdržal pri hlasovaní Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov o rezolúcii odsudzujúcej ruskú agresiu a požadujúcej stiahnutie vojsk z Ukrajiny. Vinu za nevyprovokovanú ruskú inváziu pritom pripisuje rozširovaniu NATO na východ a nedostatočnej pozornosti k ruským bezpečnostným obavám.

14:10 Do Nemecka sa zatiaľ uchýlilo pred vojnou na Ukrajine vyše 80-tisíc ľudí. Dnes to uviedlo ministerstvo vnútra. Oproti utorku sa tak počet ukrajinských utečencov v Nemecku zvýšil o zhruba 16-tisíc.

Väčšina utečencov, ktorí sa z krajín susediacich s Ukrajinou rozhodnú pre cestu do Nemecka, prichádzajú na berlínsku hlavnú stanicu. Pred ňou úrady vybudovali z kontajnerov a vysokokapacitného stanu uvítacie stredisko. Ako provizórne stredisko doteraz fungovalo spodné poschodie stanice, kde si Ukrajinci mohli oddýchnuť, občerstviť sa a získať oblečenie, ubytovanie alebo pomoc s registráciou.

Ubytovanie v Nemecku neposkytujú Ukrajincom len oficiálne azylové strediská, ale aj bežní ľudia či charity. Od súkromných osôb má ministerstvo vnútra podľa interných informácií denníka Die Welt k dispozícii 350-tisíc lôžok.

Hovorca ministerstva vnútra na tlačovej konferencii povedal, že zatiaľ nemožno odhadnúť, koľko obyvateľov Ukrajiny do Nemecka príde a koľko ich bude pokračovať do ďalších európskych krajín. Dokument, na ktorý Die Welt odkazuje, však v Nemecku počíta s až 225 000 utečencami.

13:45 Štáty Európskej únie sa zhodli na uvalení ďalších sankcií kvôli ruskej agresii na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa novo objavia mená 160 ruských politikov a oligarchov. Únia tiež rozšíri vylúčenie z medzinárodného platobného systému SWIFT aj na bieloruské banky. Oznámila to Európska komisia.

Úniové opatrenia sa po niekoľkých predchádzajúcich vlnách sankcií budú vzťahovať už na 862 ruských činiteľov a 53 subjektov.

Medzi ľuďmi, ktorým EÚ zmrazí majetok na svojom území a zakáže cesty do úniových štátov, je 146 členov Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, ktorá ratifikovala zmluvy so samozvanými separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Okrem nich sa postihy vzťahujú aj na 14 oligarchov napojených na režim prezidenta Putina.

13:25 Štátnu cenu Alexandra Dubčeka udelí vláda SR aj Volodymyrovi Zelenskému.

Čítajte viac Ukrajinský prezident Zelenskyj dostane štátnu cenu Alexandra Dubčeka

13:22 Ukrajinskú metropolu Kyjev a mestá v jej blízkosti opúšťa približne 18-tisíc ľudí. Informoval o tom prezident Volodymyr Zelenskyj a ruské ozbrojené sily varoval pred porušovaním sľubov o prímerí.

Zelenskyj tiež oslovil ruských vojakov, ktorých vyzval, aby odišli. Vo výzve, ktorú predniesol v ruštine, im odkázal, že Ukrajina bude bojovať dovtedy, kým neobnoví kontrolu nad svojím územím. Takmer dvojtýždňový odpor ukázal, že sa nevzdáme, pretože toto je náš domov, povedal prezident.

Zelenskyj tiež vyzval západné mocnosti, aby sa bezodkladne rozhodli ohľadom ponuky Poľska dodať jeho krajine bojové stíhačky. „Kedy už padne rozhodnutie? Pozrite sa, sme vo vojne! Opäť vás žiadame, aby ste sa čo najskôr rozhodli. Pošlite nám lietadlá,“ uviedol Zelenskyj vo videonahrávke na svojom kanáli sociálnej siete Telegram.

Čítajte viac Pentagon odmietol plán Poľska darovať migy Spojeným štátom

„V médiách sledujeme, že medzi americkou a poľskou stranou prebiehajú rokovania. Cítime však, že ponuka Poľska nemá podporu. Nemáme čas na médiá, na všetky tieto signály. Toto nie je stolný tenis. Ide o ľudské životy,“ dodal Zelenskyj.

Hovorca Pentagónu John Kirby v utorok uviedol, že vyhliadka na presun týchto strojov zo základne, ktorú spravujú USA a NATO, do „vzdušného priestoru, o ktorý Ukrajina súperí s Ruskom, vyvoláva vážne obavy celej Severoatlantickej aliancie“.

13:13 Prokurátorka Generálnej prokuratúry začala trestné stíhanie pre vojnové trestné činy v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine. Účelom trestného konania je zadokumentovanie dôkazov o vojnových zločinoch a to predovšetkým od utečencov, ktorí mohli byť ich priamymi svedkami a obeťami. TASR o tom informovala hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.

„Slovenská prokuratúra koná v úzkej súčinnosti s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny a Eurojustom (Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach, pozn. TASR), ktorý koordinuje zber informácií a postup trestných stíhaní v jednotlivých krajinách,“ vyhlásil generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Stíhanie sa týka obzvlášť závažného zločinu neľudskosti, obzvlášť závažného zločinu používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja a obzvlášť závažného zločinu vojnového bezprávia.

Hovorkyňa GP SR priblížila, že vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania je výsledkom intenzívnej komunikácie s prezidentom Eurojustu, vedenej bezprostredne od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine. „SR sa tak popri Litve, Poľsku, Estónsku a Nemecku stala ďalšou krajinou EÚ, ktorá pristúpila k trestnému stíhaniu trestných činov proti ľudskosti a vojnových trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s vojenskou agresiou ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajine,“ dodala Tökölyová.

13:03 Černobyľská jadrová elektráreň je bez elektrického prúdu, čo by mohlo viesť k úniku radiácie.

Čítajte viac Černobyľ bol viac ako deň bez prúdu. So Záporožím stratili kontakt

12:54 Železničná spoločnosť Slovensko zavádza mimoriadne evakuačné vlaky z ukrajinského mesta Čop.

Čítajte viac ZSSK zavádza mimoriadne evakuačné vlaky z Čopu, budú premávať denne

12:46 Pre bezpečné riadenie jadrovej elektrárne v Černobyle je čoraz naliehavejšie a dôležitejšie vystriedať približne 210 technických pracovníkov a strážcov, ktorí tam pracujú od prevzatia kontroly ruskými silami pred takmer dvoma týždňami, uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Mariano Grossi.

Čítajte viac Černobyľ bol viac ako deň bez prúdu. So Záporožím stratili kontakt

12:37 Slovensko daruje Ukrajine ďalší vojenský materiál za vyše 9,99 milióna eur. Odsúhlasila to vláda na svojom stredajšom rokovaní.

„V kontexte masívnej nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine a v nadväznosti na požiadavky Ukrajiny sa navrhuje, aby vláda SR vyslovila súhlas s darovaním vojenského materiálu Ukrajine,“ uvádza sa v schválenom materiáli.

Slovensko už Ukrajine poskytlo napríklad systémy protivzdušnej obrany a tiež protitankové strely.

12:31 Vláda schválila prítomnosť 2 100 zahraničných vojakov pod hlavičkou NATO. Návrh musí schváliť aj parlament. Na Slovensko by vojaci mali začať prichádzať 15. marca 2022.

Čítajte viac Vláda odsúhlasila prítomnosť vojakov NATO na území Slovenska

12:25 Ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine ide presne podľa plánu, vyhlásila dnes hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová; použila pritom termín, ktorým Kremeľ od začiatku označuje ruskú vojenskú inváziu do susednej krajiny. Rusko od USA žiada, aby svetu vysvetlili, prečo podporujú to, čo Moskva označuje ako vojenský biologický program na Ukrajine, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruskú diplomaciu.

Zacharovová ďalej vyhlásila, že Rusko dosiahne svoj cieľ, ktorým je zabezpečenie neutrálneho statusu Ukrajiny. Moskva by podľa nej dala prednosť rokovaniu. „Cieľom špeciálnej vojenskej operácie je ochrana Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DNR a LNR), demilitarizácia a denacifikácia krajiny a odstránenie vojenskej hrozby pre Rusko, ktorá prichádza z ukrajinského územia vzhľadom na jeho rozvoj krajinami NATO (…) Jej cieľom nie je obsadiť Ukrajinu, zničiť jej štátnosť alebo zvrhnúť súčasnú vládu,“ povedala hovorkyňa ruskej diplomacie podľa agentúry TASS.

Rusko podľa britských tajných služieb čoraz častejšie Ukrajinu viní z vývoja jadrových a biologických zbraní. Tieto tvrdenia síce nie sú nové, ale od konca februára sú šírené stále silnejšie, aby nimi Moskva dodatočne ospravedlnila inváziu do susednej krajiny, informovalo v utorok britské ministerstvo obrany. Pravdivosti ruských obvinení pritom nič nenasvedčuje.

12:09 Britský minister dopravy Grant Shapps uviedol, že tamojšie úrady skonfiškovali na letisku v meste Farnborough v južnom Anglicku lietadlo „ruského miliardára“. informuje agentúra Reuters.

Nemenovaný zdroj z prostredia britskej vlády spresnil, že stroj využíval miliardár ruského pôvodu Eugene Shvidler, ktorý má americké občianstvo. Shvidler je obchodným partnerom prominentného oligarchu Romana Abramoviča.

Britské ministerstvo dopravy aktuálne spolupracuje s Úradom pre civilné letectvo (CAA) na objasnení podrobností o lietadle, ktoré je registrované na spoločnosť Global Jet Luxembourg.

„Vieme, že to nie je ruská spoločnosť, ktorá vlastní lietadlo, je to skôr lietadlo registrované v Luxembursku. Vykonávame ďalšie kontroly,“ povedal Shapps pre rádio LBC.

Správa o skonfiškovaní lietadla prišla niekoľko hodín po tom, ako Londýn oznámil, že v rámci sankcií voči Rusku plánuje zadržať každý ruský stroj, ktorý pristane v Spojenom kráľovstve.

Zákaz sa vzťahuje na každé lietadlo, ktoré vlastní, prevádzkuje alebo si prenajíma ktokoľvek spojený s Ruskom. Ide o ďalšiu vlnu sankcií v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

12:07 Polícia vyšetruje okolnosti poškodenia Pamätníka sovietskej armády vo Svidníku.

Čítajte viac Vo Svidníku poškodili Pamätník sovietskej armády

11:58 Americkí zákonodarcovia sa dohodli na poskytnutí 13,6 miliardy dolárov (12,5 miliardy eur) na humanitárnu, vojenskú a ekonomickú pomoc Ukrajine a spojencom USA v Európe. Suma je súčasťou federálneho rozpočtu na tento rok, ktorý musí Kongres prijať do konca pracovného týždňa, inak federálnym úradom hrozí výpadok financovania. Súčasťou balíka sú aj peniaze pre krajiny, ktoré prijímajú najviac ukrajinských utečencov.

Dohoda na pomocnom balíku pre Ukrajinu mala v inak politicky rozdelenom Kongrese širokú podporu zákonodarcov oboch hlavných politických strán. Demokratický prezident Joe Biden minulý týždeň požiadal Kongres o desať miliárd dolárov, ale zhoda medzi zákonodarcami bola v tejto veci taká bezproblémová, že sa čiastka postupne zvyšovala, až nakoniec dosiahla súčasnú výšku, píše agentúra AP.

Peniaze určené na pomoc Ukrajine posilnia niektoré programy Pentagónu a amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré sú zamerané na poskytovanie vojenskej pomoci či ochranu proti kyberútokom. Zvýšia sa tiež dodávky potravín a podpora spojencov USA z NATO.

Asi štyri miliardy dolárov sú určené na pomoc s najväčšou európskou utečeneckou krízou od konca druhej svetovej vojny vyvolanú ruským útokom. Peniaze poputujú sčasti Ukrajine a tiež do okolitých krajín, na ktorých územia mieri veľké množstvo utečencov, píše AP. Tých z Ukrajiny pred bojmi utieklo už vyše dva milióny.

Peniaze pre Ukrajinu ešte musia schváliť obe komory Kongresu, pričom pomocný balík je súčasťou federálneho rozpočtu v hodnote okolo 1,5 bilióna dolárov. Ten chcú lídri oboch komôr prerokovať do piatkovej polnoci. Snemovňa reprezentantov bude podľa médií o veci zrejme hlasovať už dnes, pri Senáte je harmonogram ešte nejasný.

11:51 Vlády členských krajín EÚ pripravujú kvôli ruskej agresii na Ukrajine nové sankcie, ktoré plánujú uvaliť na zhruba stovku Rusov napojených na režim prezidenta Putina. Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu to dnes oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, podľa ktorého by rozhodnutie mohlo padnúť ešte dnes.

„Členské štáty pracujú na balíčku sankcií, cielených na asi 100 ľudí na rôznych úrovniach ruskej štátnej správy,“ povedal Borrell. Mohlo by ísť o zákaz cestovania či o zmrazenie majetku.

Šéf diplomacie krok oznámil počas plenárneho zasadnutia, kde poslanci debatujú o úlohe EÚ v meniacom sa svete a bezpečnostnej situácii po ruskej invázii na Ukrajinu. Poslancom oznámil, že dopad sankcií sa síce bude prejavovať postupne, ale prijímané opatrenia budú mať trvalý účinok.

11:43 Ruská armáda, ktorá nedokázala v počiatočnej fáze vojenskej invázie na Ukrajinu dosiahnuť „rozhodujúci pokrok“, môže čeliť ďalšej výzve.

Čítajte viac Potrápila Napoleona i Hitlera. „Rasputica“ môže zastaviť aj Putina

10:45 Rozhodnutie amerického reťazca rýchleho občerstvenia McDonald's zatvoriť v reakcii na vývoj situácie na Ukrajine všetky svoje reštaurácie v Rusku zareagovali aj ďalšie známe americké značky.

Čítajte viac Rusi si už viac nedoprajú McDonald's, Starbucks, PepsiCo a Coca-Colu, stopli pre nich svoje aktivity

10:30 Najmenej desať ľudí zahynulo pri ruskom ostreľovaní východoukrajinského mesta Severodoneck, uviedol podľa agentúry AFP gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj a dodal, že ďalších desať ľudí utrpelo zranenie. Ukrajinskí záchranári hlásia, že ruské sily ostreľovali súkromné ​​domy a počas 24 hodín zabili desiatky dospelých a detí, píše server Ukrajinska pravda.

Ukrajinská služba pre mimoriadne situácie uviedla, že ruské jednotky ostreľovali súkromné ​​domy v Mykolajivskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkovskej a Luhanskej oblasti, napísal dopoludnia ukrajinský spravodajský server.

Hajdaj obvinil ruské jednotky z toho, že začali paľbu na obytné domy a ďalšie budovy. V oblasti sa už niekoľko dní odohrávajú ťažké boje, poznamenala AFP.

Ruskojazyčný server stanice BBC ráno napísal, že ukrajinské ministerstvo vnútra informovalo o ďalších siedmich mŕtvych civilistoch, ktorí zahynuli v utorok. Podľa rezortu vnútra ruský nálet zničil v Žytomyrskej oblasti sedem domov, pričom zabil päť ľudí, vrátane dvoch detí. V Charkovskej oblasti ostreľovanie zasiahlo obytný dom a zabilo dvoch ľudí, vrátane jedného dieťaťa, oznámilo ministerstvo.

Tieto informácie nie sú potvrdené z iných zdrojov. Moskva dlhodobo popiera, že by ruské vojská útočili na civilistov.

10:02 Ruské ministerstvo obrany zverejnilo v stredu dokument, o ktorom tvrdí, že ide o originál tajného rozkazu svedčiaceho o tom, že Kyjev pripravoval na marec útok na Donbas. Informovala o tom agentúra TASS. Ukrajinská strana zatiaľ na túto správu nereagovala. Časť Donbasu na východe Ukrajiny ovládajú prerušení separatisti. Ochranou ruského obyvateľstva v Donbase Moskva okrem iného ospravedlňuje svoju terajšiu agresiu voči Ukrajine.

Podľa ruského ministerstva v spomínanom rozkaze z januára, ktorý bol odovzdaný veleniu ukrajinskej Národnej gardy, je „podrobne rozpísaný plán prípravy jednej z úderných skupín na útočné operácie v zóne takzvanej operácie spojených síl v Donbase“, napísala agentúra TASS.

Tajný rozkaz podľa Moskvy vydal veliteľ Národnej gardy generálplukovník Mykola Balan 22. januára. Podľa názvu dokumentu malo ísť o „organizáciu výcviku práporu taktickej skupiny 4. operačnej brigády na plnenie bojových (špeciálnych) úloh v operácii spoločných síl v rámci brigády ozbrojených síl Ukrajiny“. (tass.ru, čtk)

9:58 Ukrajina sa v stredu pokúsi evakuovať civilistov šiestimi humanitárnymi koridormi, jeden sa týka už niekoľko dní obliehaného Mariupolu. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské ozbrojené sily podľa nej súhlasili s dočasným pokojom zbraní v evakuačných oblastiach od 08:00 do 20:00 SEČ. Rusko predtým oznámilo, že umožní humanitárne koridory z piatich miest.

Prímerie sa má týkať miest Enerhodar, Sumy, Mariupol, Volnovacha, Izjum a ďalší humanitárny koridor má zahrnúť mestá Vorzel, Buča, Borodjanka, Irpin a Hostomel, píše agentúra Interfax-Ukrajina.

Podľa zverejnených informácií trasy vedú do ukrajinských miest, v prípade Enerhodaru a Mariupolu do Záporožia, z Volnovachy do Pokrovska. Ukrajinské úrady už skôr odmietli ruský návrh, aby niektoré evakuačné trasy mierili do Ruska alebo Bieloruska, teda na územia, z ktorého ruské jednotky podnikli inváziu na Ukrajinu. Vereščuková v stredu zároveň vyzvala ruské jednotky, aby v evakuačných oblastiach dodržali pokoj zbraní. (reuters, interfax.com.u­a, čtk)

9:48 Vydavateľstvo časopisov Condé Nast, ktoré vydáva magazíny ako Vogue, Glamour a Vanity Fair, pozastavuje vydavateľskú činnosť v Rusku. Dôvodom je konflikt na Ukrajine a bezpečnosť zamestnancov nakladateľstva.

V utorkovom oznámení na webovej stránke spoločnosti Condé Nast výkonný riaditeľ Roger Lynch uviedol, že spoločnosť je „šokovaná a zhrozená nezmysleným násilím a tragickou humanitárnou krízou na Ukrajine“.

Dodal, že nové zákony v Rusku, ktoré umožňujú uväznenie jednotlivcov až na 15 rokov za zverejnenie „nepravdivých správ“ o armáde, znamenajú, že vydavateľ nemôže zaručiť bezpečie svojim novinárom a editorom. „Z tohto dôvodu sme sa teraz rozhodli pozastaviť všetky naše vydavateľské činnosti spoločnosti Condé Nast v Rusku,“ vysvetlil Lynch, výkonný šéf vydavateľstva magazínov zameraných na životný štýl. Lynch doplnil, že spoločnosť bude pokračovať vo svojej misii venovať sa dôveryhodnej žurnalistike.

Ruská mutácia časopisu Vogue vyšla prvýkrát v roku 1998, ako sa uvádza na miestnom webe spoločnosti Condé Nast, a vydavateľstvo vydáva v ruštine mutácie magazínov ako napríklad GQ, Tatler a Glamour. Západ uvalil na Rusko za jeho napadnutie Ukrajiny z 24. februára celú škálu sankcií, ktoré poškodzujú ruskú ekonomiku. Moskvu postihlo aj veľa sankcií v oblasti kultúry a pozastavenie činnosti za inváziu na Ukrajinu ohlásili desiatky svetoznámych značiek tovarov. (condenast.com, afp, tasr)

9:34 Cudzinci, ktorí dobrovoľne bojujú za Ukrajinu, budú mať nárok na ukrajinské občianstvo. Vyhlásil to v utorok námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin, ktorého s odvolaním sa na ukrajinskú štátnu tlačovú agentúru Ukrinform citovala americká spravodajská stanica CNN.

„Ukrajina vytvára Medzinárodnú légiu územnej obrany, zloženú z cudzincov, ktorí sa chcú zapojiť do odboja proti ruským agresorom a brániť globálnu bezpečnosť,“ uviedol Jenin, podľa ktorého počet zahraničných dobrovoľníkov narastá.

„Títo ľudia podpíšu zmluvu a dostanú vojenský pas, ktorý im potom nahradí povolenie na pobyt. Ak by sa niekto z týchto cudzích štátnych príslušníkov chcel v budúcnosti stať ukrajinským občanom, naša legislatíva na to poskytuje cestu,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vo štvrtok povedal, že prví zo 16-tisíc zahraničných bojovníkov smerujú na Ukrajinu, aby sa zapojili do boja proti Rusku. Ukrajinské veľvyslanectvá pomáhajú s náborom zahraničných bojovníkov, z ktorých niektorí nemajú nijaký vojenský výcvik. (ukrinform.net, cnn.com, tasr)

9:20 Spojené štáty uviedli, že spolupracujú s Ukrajinou na tom, aby zabránili ruským silám zhabať biologický výskumný materiál, ktorý sa nachádza na Ukrajine. „Ukrajina má biologické výskumné zariadenia a v skutočnosti nás teraz dosť znepokojuje, že ruské jednotky – ruské sily – sa môžu snažiť získať kontrolu nad nimi,“ uviedla v utorok námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová na vypočutí pred americkými zákonodarcami, keď sa jej priamo pýtali, či má Ukrajina biologické zbrane.

„Takže pracujeme s Ukrajincami na tom, ako môžu zabrániť tomu, aby sa ktorýkoľvek z týchto výskumných materiálov dostal do rúk ruských síl, ak by sa priblížili,“ poznamenala Nulandová.

Americký senátor Marco Rubio na vypočutí poznamenal, že v rámci „ruskej propagandy“ existujú správy o odhalení plánu, že Ukrajinci plánujú uvoľniť biologické zbrane v koordinácii s NATO. Na Rubiovu otázku, že ak by na Ukrajine došlo k útoku biologickými alebo chemickými zbraňami, či by za tým boli Rusi, Nulandová povedala: „Nemám o tom žiadne pochybnosti, senátor.“ „A je to klasická ruská technika viniť toho druhého z toho, čo plánujú sami urobiť,“ dodala Nulandová.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí 6. marca na Twitteri napísalo, že ruské sily našli dôkazy o tom, že Kyjev „zahladzuje stopy vojensko-biologického programu na Ukrajine“ financovaného Pentagónom.

Výskumná organizácia The Atlantic Council so sídlom vo Washingtone tvrdí, že Kremeľ sa snaží ospravedlniť svoju inváziu na Ukrajinu pretláčaním falošného naratívu, že Ukrajina vyvíja špinavé bomby a biologické zbrane. Neexistuje však dôkaz, že Ukrajina takéto zbrane vyrába, dodala organizácia The Atlantic Council. (afp, tasr)

8:57 Británia v stredu predstavila nové sankcie voči Rusku v oblasti leteckej dopravy. Londýn zakáže vývoz tovaru súvisiaceho s leteckým a vesmírnym priemyslom. Okrem toho plánuje zadržať každé ruské lietadlo, ktoré pristane na letisku v Spojenom kráľovstve.

„Zakázanie vstupu lietadiel operujúcich pod ruskou vlajkou do Spojeného kráľovstva a označenie ich preletov za trestný čin spôsobí Rusku a tým, ktorí sú blízko Kremľa, ešte väčšiu ekonomickú bolesť,“ uviedla britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.

Zákaz sa vzťahuje na každé lietadlo, ktoré vlastní, prevádzkuje alebo si prenajíma ktokoľvek spojený s Ruskom. Londýn bude mať navyše právomoc zadržať každé lietadlo, ktoré vlastnia osoby alebo subjekty spojené s Ruskou federáciou.

Nové opatrenia britskej vlády majú tiež zrušiť krytie existujúcich poistiek pre ruské letecké spoločnosti. Britskí poisťovatelia a zaisťovatelia nebudú môcť vyplácať ani nároky vyplývajúce z už existujúcich poistných zmlúv. (reuters, tasr)

8:54 Spojené štáty posielajú Poľsku dva systémy protivzdušnej obrany Patriot s cieľom čeliť akejkoľvek potenciálnej hrozbe voči USA a spojencom v NATO počas pokračujúcej ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to v noci na stredu hovorca velenia americkej armády v Európe (US EUCOM) Adam Miller.

Toto opatrenie podľa Millerovho vyhlásenia posilňuje záväzok Spojených štátov k čl. 5 (Severoatlantickej zmluvy) a nijakým spôsobom nie je jeho cieľom podporovať ofenzívne operácie.

Systém protivzdušnej obrany Patriot je schopný zachytiť a zneškodniť prichádzajúce balistické strely krátkeho doletu, lietadlá vrátane bezpilotných i strely s plochou dráhou letu. Využíva na to strely dlhého doletu typu zem-vzduch s operačným dosahom až 160 kilometrov. (cnn.com, tasr)

8:30 Za posledných 24 hodín do stredy do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny celkovo 12 613 osôb, z toho od utorka (8. 3.) večera do stredajšieho rána 4 216 osôb. Od vypuknutia konfliktu (24. 2.) do stredajšieho rána vybavili celkovo 153 303 osôb vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny.

Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili opäť na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, a to 8 265 ľudí. Z toho od utorkového večera do stredajšieho rána 2 768 ľudí.

Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 2 718 osôb, z toho od utorka od 20.00 h do stredy do 6.00 h to bolo 930. „Naďalej zaznamenávame intenzívny prechod peších cestujúcich na vstupe na Slovensko, hlavne matky s deťmi a štátni príslušníci tretej krajiny iní ako Ukrajinci,“ priblížila hovorkyňa polície Denisa Bárdyová.

Na hraničnom priechode Veľké Slemence na vstupe z Ukrajiny vybavili počas 24 hodín celkovo 1 630 osôb, z toho od večera do rána 518. Čo sa týka čakacích dôb, podľa Bárdyovej je to vo Vyšnom Nemeckom okolo šiestich hodín, v Ubli okolo štyroch hodín. Vo Vyšných Slemenciach prebieha vybavovací proces prebieha plynule bez čakania. (tasr)

8:20 Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v stredu popoludní odletí do Varšavy, aby s poľskými partnermi diskutovala o ďalších krokoch v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Po návšteve Poľska zavíta aj do Rumunska. Cieľom oboch návštev je preukázanie podpory východnému krídlu Severoatlantickej aliancie.

Harrisová sa počas rokovaní zameria na spôsoby, akými môžu členovia NATO implementovať zavedené ekonomické sankcie voči Rusku, uviedli pred cestou vysokí predstavitelia americkej administratívy. Viceprezidentka USA sa tiež bude zaoberať otázkou ukrajinských utečencov v Poľsku.

Spojené štáty v utorok večer odmietli ponuku Poľska na presun svojich stíhačiek typu MiG-29 na americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku. Predstavitelia americkej administratívy uviedli, že dialóg o tom, ako najlepšie poskytnúť Ukrajine pomoc, bude pokračovať, avšak neposkytli podrobnosti o tom, ako viceprezidentka plánuje túto situáciu riešiť.

Čítajte viac Pentagon odmietol plán Poľska darovať migy Spojeným štátom

Harrisová využije návštevu Poľska a Rumunska na zopakovanie odkazu, že ruský prezident Putin urobil veľkú chybu, ktorá bude mať za následok „ráznu strategickú porážku Ruska“. Kremeľ inváziu na Ukrajinu označuje za „špeciálnu operáciu“, ktorej cieľom je odzbrojenie Ukrajiny a zosadenie demokraticky zvolených lídrov, ktorých nazýva neonacistami. (reuters, tasr)

7:31 Kyjev potvrdil štvrtkové stretnutie šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova s jeho ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebou na diplomatickom fóre v Turecku. Moskva ráta s tým, že sa rokovania uskutočnia, povedala v stredu podľa agentúry TASS hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Išlo by o schôdzku medzi oboma znepriatelenými krajinami na doteraz najvyššej úrovni od 24. februára, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. (tass, čtk)

7:21 Humanitárny koridor z obliehaného mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny bude fungovať aj v stredu, uviedol na sociálnej sieti telegram gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Plány na prímerie a možná ďalšia prevádzka humanitárnych koridorov v utorok večer oznámila Moskva, podľa ukrajinskej tlačovej agentúry Unian budú môcť ľudia odísť medzi 08:00 až 20:00 SEČ.

Z mesta Sumy počas utorkového dočasného prímeria evakuovali 5-tisíc civilistov, uviedol Kyjev. Utečenci zamierili do stredoukrajinskej Poltavy, kam v stredu skoro ráno všetci podľa miestnej správy bezpečne dorazili.

Rusko zavedenie humanitárnych koridorov z obliehaných miest oznámilo už v predchádzajúcich dňoch, okrem evakuácie mesta Sumy však skončili neúspechom. Bojujúce strany sa vzájomne obviňovali z porušovania dočasného prímeria. (unian, čtk)

6:55 Príslušníci ruskej národnej gardy mali prevziať plnú kontrolu nad ukrajinskou Záporožskou jadrovou elektrárňou, píše s odvolaním sa na tieto jednotky ruskej vnútornej bezpečnosti agentúra TASS. Zamestnanci zariadenia podľa nich pracujú v bežnom režime a ukrajinskí obrancovia odovzdali zbrane a boli prepustení. Ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko predtým podľa agentúry Unian Rusko obvinil, že pracovníkov elektrárne mučí a drží proti ich vôli. Vyhlásenie oboch strán nemožno nezávisle overiť.

Rusko sa stalo terčom ostrej kritiky po tom, čo sa v noci z 3. na 4. marca rozhoreli boje v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorú následne ovládli ruskí vojaci. Horelo v päťposchodovom výcvikovom stredisku, požiar sa však podarilo uhasiť.

Čítajte viac Zaútočiť na jadrovú elektráreň je zverstvo. Jadrový odborník hovorí, čo sa stalo

Zariadenie na juhovýchode Ukrajiny je pokladané za najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe. Moskva trvá na tom, že za incident nesie zodpovednosť Ukrajina.

„Zamestnanci Záporožskej jadrovej elektrárne sú držaní ako rukojemníci už štyri dni. Vnútri zariadenia je okolo 500 ruských vojakov,“ uviedol Haluščenko a dodal, že zamestnanci sú „fyzicky a psychicky vyčerpaní“. Minister vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo všetky opatrenia na ukončenie bojov v blízkosti elektrárne a podporilo stiahnutie nepriateľských jednotiek. (tass, unian, čtk)

6:00 Ruský prezident Vladimir Putin vydal výnos, ktorým sa obmedzuje alebo zakazuje dovoz určitých produktov a surovín do Ruska a vývoz komodít tohto druhu z Ruska. Tieto opatrenia budú platiť do konca roku 2022. Zoznam komodít, ktorých sa obmedzenie alebo zákaz týka, musí vláda ešte len definovať, informovali podľa televízie CNN ruské štátne médiá odvolávajúce sa na výnos „o špeciálnych zahraničnoeko­nomických opatreniach zameraných na zaistenie bezpečnosti Ruska“.

Americkou televíziou citovaná agentúra RIA dodala, že tieto obmedzenia sa nebudú týkať produktov alebo surovín, ktoré občania Ruska alebo iných štátov prepravujú pre svoju osobnú spotrebu.

Putinov výnos prišiel v čase, keď americký prezident Joe Biden v utorok oznámil, že jeho administratíva zakazuje dovoz ruskej energetických surovín – vrátane ropy, zemného plynu a uhlia – v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ocenil rozhodnutie USA zakázať dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia, pretože to „citeľne oslabí okupantov, prinúti ich zaplatiť za agresiu a zodpovedať sa za zlo, ktoré spáchali“. Informovala o tom televízia Sky News. Zelenskyj vo svojom videoposolstve, monitorovanom TASR, zároveň pripomenul, že Spojené štáty svojim občanom zakazujú aj akékoľvek investície do ruského palivovo-energetického komplexu.

Ukrajinský prezident sa Spojeným štátom a prezidentovi Joeovi Bidenovi poďakoval za takéto rozhodnutie a označil ho za „najsilnejší signál celému svetu“. Vysvetlil, že "je to veľmi jednoduché: každý cent, ktorý zaplatíme Rusku, sa premení na guľky a náboje, ktoré mieria do iných suverénnych štátov. Zdôraznil, že Rusko buď bude rešpektovať medzinárodné právo, alebo nebude mať peniaze na rozpútanie vojny.

Pripomenul, že aj Spojené kráľovstvo zavádza zákaz dovozu ropy a ropných produktov, za čo sa podľa vlastných slov poďakoval premiérovi Borisovi Johnsonovi. Ocenil tiež, že Johnson sa zaviazal k novému „Marshallovmu plánu“ pre Ukrajinu, a podľa CNN súčasne aj naznačil, že Západ tento plán podporí.

Zelenskyj súčasne – podľa Sky News – povedal, že vojna na Ukrajine „sa musí skončiť, treba sa posadiť za stôl a viesť vecné a čestné rokovania v v záujme ľudí, nie (v záujme) prežitých vražedných ambícií.“

Informoval, že v utorok absolvoval telefonáty s predsedom holandskej vlády Markom Ruttem, izraelským premiérom Naftalim Bennettom, luxemburským premiérom Xavierom Bethelom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Okrem toho sa ukrajinský prezident vo svojom videu poďakoval Rusom, ktorí Ukrajincov podporujú tým, že vyšli do ulíc a protestovali proti ruskej invázii.