Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už pätnásty deň
- Prvýkrát od začiatku invázie sa stretli ministri zahraničia oboch krajín
- Už viac ako milión detí utieklo z Ukrajiny pred vojnou, tvrdí UNICEF
- Pri útoku na detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole zomreli 3 ľudia
- Doterajšie snahy o evakuáciu obyvateľov cez humanitárne koridory v prípade Mariupolu zlyhali
- Na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny do SR vybavili už celkovo vyše 165-tisíc ľudí
- V konflikte zahynuli už tisícky ľudí a viac ako dva milióny ľudí museli opustiť svoje domovy
Video: V Mariupole bola zasiahnutá nemocnica s pôrodnicou.
.23:16 Britské ministerstvo obrany vo štvrtok informovalo, že v juhoukrajinských mestách Cherson, Melitopoľ a Berďansk, ktoré ovládajú ruskí vojaci, vypukli v uplynulých dňoch protesty. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News.
Ministerstvo sa odvolalo na správy britských tajných služieb a uviedlo, že len pri protestoch v Chersone zadržali v stredu príslušníci ruských inváznych síl približne 400 ľudí.
Britský rezort obrany v najnovšej správe o situácii na Ukrajine zároveň uviedol, že Moskva v ostatnom čase zvýšila počet vojakov nasadených „na obliehanie“ kľúčových ukrajinských miest. V dôsledku toho sa však podľa ministerstva ešte viac spomalí celkový postup ruských vojsk na Ukrajine.
22:02 Pred bojmi na Ukrajine, ktorá vzdoruje ruskej vojenskej agresii, doteraz evakuovali viac než 400-tisíc civilistov. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, ktorého citovala agentúra Reuters.
„Tieto osoby boli evakuované predovšetkým z oblastí, v ktorých pokračujú boje,“ povedal minister v ukrajinskej štátnej televízii.
Podľa ukrajinskej vlády bolo len za posledné dva dni evakuovaných viac než 80-tisíc ľudí z mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny a jeho okolia a z oblastí severozápadne od metropoly Kyjev.
Obyvatelia boli prostredníctvom humanitárnych koridorov evakuovaní aj z miest Trosťanec, Krasnopilľa či Izjum.
21:35 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščukovová vyzvala vo štvrtok medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo prístavnému mestu Mariupol, ktoré už niekoľko dní obliehajú ruskí vojaci. Informovala o tom agentúra DPA.
„Pomôžte Mariupolu. Je tam naozajstná humanitárna katastrofa,“ povedala 42-ročná Vereščukovová prostredníctvom videoprejavu. Humanitárny koridor, z tohto mesta, na ktorom sa Kyjev dohodol s Moskvou, vo štvrtok nefungoval, uvádza DPA.
Vereščukovová uviedla, že do mesta sa opäť nedostala ani nijaká humanitárna pomoc. „Ani voda, ani lieky, ani jedlo sa nedostali k ľuďom, ktorí sú už niekoľko dní vystavení intenzívnemu ostreľovaniu,“ povedala.
21:18 Rusko vo štvrtok oznámilo, že otvorí denné humanitárne koridory smerujúce na ruské územie pre civilistov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Humanitárne koridory do Ruskej federácie budú teraz otvorené, bez dohôd, každý deň od 10.00 h (moskovského času, 8.00 h SEČ),“ informoval ruské agentúry predstaviteľ ministerstva obrany Michail Mizincev.
Ukrajina pritom odmieta humanitárne koridory vedúce do Ruska a Bieloruska.
20:53 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina na zastavenie paľby na Ukrajine nie sú prijateľné pre nikoho. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN.
„V najbližších hodinách či dňoch neočakávam nijaké diplomatické riešenie situácie,“ povedal Macron novinárom pred summitom EÚ vo francúzskom Versailles, ktorý sa má zaoberať ruskou inváziou na Ukrajinu, rastúcimi cenami energií a znížením závislosti od ruského plynu a ropy.
Macron dodal, že zastavenie paľby považuje v najbližších hodinách za nerealistické. Vojnu na Ukrajine označil za ľudskú, politickú a humanitárnu tragédiu, ktorá povedie k úplne novej štruktúre Európy.
20:13 Kanadský premiér Justin Trudeau vo štvrtok vo Varšave vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin sa inváziou na Ukrajinu dopustil hrubej chyby a vojnu prehrá. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
„Naše perspektívy sa budú z jedného demokratického štátu na druhý vždy mierne líšiť. Vladimir Putin však rátal s tým, že tieto rozdiely budú viesť k neefektívnym sankciám. My sme sa na nich však jednomyseľne zhodli,“ povedal Trudeau na spoločnej tlačovej konferencii s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.
19:29 Čína dúfa, že vojna na Ukrajine skončí čo najskôr. Vo štvrtok to vyhlásil čínsky minister zahraničných vecí Wang I, pričom prvýkrát použil v súvislosti s konfliktom na Ukrajine slovo „vojna“. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.
„Dúfame, že boje a vojna sa skončia čo najskôr,“ povedal Wang počas videohovoru s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Yvesom Le Drianom.
Wang taktiež vyzval všetky zúčastnené strany, aby sa upokojili a podnikli kroky, ktoré zabránia eskalácii situácie na Ukrajine.
18:44 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok varoval Západ, že sankcie uvalené na Moskvu sa mu môžu vypomstiť v podobe vyšších cien potravín a energií. Putin v súvislosti s produkciou potravín poznamenal, že Rusko je jedným z hlavných svetových výrobcov priemyselných hnojív. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.
„Rusko a Bielorusko sú jednými z najväčších dodávateľov minerálnych hnojív. Ak budú západné krajiny stále robiť problémy s financovaním a logistikou dodávania našich výrobkov, ceny narastú a to ovplyvní finálny produkt – potraviny,“ upozornil Putin.
18:09 Nemci ponúkli až 300-tisíc súkromných bytov, v ktorých sa môžu ubytovať utečenci z Ukrajiny, ktorí utekajú pred ruskou inváziou. Oznámilo to dnes nemecké ministerstvo vnútra.
Ministerstvo pri zabezpečovaní ubytovania utečencov spolupracuje s neziskovou organizáciou gut.org a serverom Airbnb.org, ktorý je neziskovou odnožou spoločnosti Airbnb. Nemci môžu ukrajinským utečencom ponúkať ubytovanie v súkromí napríklad prostredníctvom webových stránok Unterkunft Ukraine. Dobrovoľníci, ktorí nocľahy ponúkajú, dávajú svoje priestory k dispozícii na najmenej dva týždne.
17:47 Členovia združenia Aregala Slovensko – kuchári bez hraníc, ktorí na hraničnom priechode Vyšné Nemecké od 1. marca poskytujú vojnovým utečencom z Ukrajiny ako jediní teplú stravu, si pre naplnenie svojej charitatívnej misie vyberajú dovolenky. Fungujú bez pomoci štátu, z vlastných prostriedkov a tiež vďaka sponzorskej a dobrovoľníckej pomoci. TASR o tom informoval prezident Aregala Slovensko Marek Mrúz.
„Ľudia cez hranice prechádzajú 24 hodín denne a mnohí majú aj špecifické stravovacie požiadavky z náboženských či zdravotných dôvodov. Pestrú paletu našich jedál preto pravidelne obmieňame a dopĺňame aj napríklad kvalitnými vegetariánskymi jedlami,“ priblížil. Bezmála 1000 porcií jedál, ktoré Kuchári bez hraníc utečencom, ale aj dobrovoľníkom denne vydajú, tvoria desiatové polievky, guláš, cestoviny, rizotá či perkelty.
17:45 Hasičský konvoj z Rakúska smeruje cez Slovensko na Ukrajinu. TASR o tom informovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru.
V stredu vyrazil hasičský konvoj zo Salzburgu, vo večerných hodinách dorazil do Senca. Počas štvrtka sa premiestnili na východ republiky.
Časť techniky má ísť podľa rakúskych hasičov priamo na Ukrajinu a pomôcť pri zdolávaní požiarov vzniknutých aj po bombardovaní.
17:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom prejave uviedol, že cez humanitárne koridory sa podarilo z inváziou ťažko zasiahnutých ukrajinských miest evakuovať už 65-tisíc civilistov. TASR o tom informuje na základe informácií, ktoré zverejnila stanica Sky News.
Evakuácia civilistov sa začala po tom, ako sa Moskva a Kyjev v stredu dohodli na otvorení viacerých humanitárnych koridorov. Ukrajina vo štvrtok otvorila sedem humanitárnych koridorov vrátane jedného z prístavného mesta Mariupol.
Zelenskyj odsúdil lživé výpovede Ruska, ktoré tvrdí, že v zbombardovanej nemocnice v Mariupole neboli pacienti. „Sebaisto klamú tak, ako vždy. Vojnové zločiny nie sú možné bez propagandy, ktorá ich zakrýva,“ dodal. Ruské sily spôsobili podľa Zelenského na Ukrajine „humanitárnu katastrofu“.
17:05 Mariupolská mestská rada dnes uviedla, že ruské jednotky „cielene a bezohľadne ničia civilné obyvateľstvo Mariupolu“. Rusko dlhodobo útoky na civilné ciele popiera.
Strategicky dôležitý prístav pri Azovskom mori čelí už dlhšie ako týždeň obliehaniu ruskými silami a humanitárna situácia v meste, kde žije vyše 400-tisíc ľudí, je podľa vicepremiérky Ukrajiny Iryny Vereščukovej katastrofálna.
Podľa stredajšieho vyjadrenia zástupcu mesta Orlova prišlo v Mariupole o život najmenej 1170 civilistov. Tieto údaje nie je možné overiť z nezávislých zdrojov. Mesto je podľa dostupných informácií bez vody, tepla alebo jedla. Doterajšie snahy o evakuáciu obyvateľov cez humanitárne koridory v prípade Mariupolu zlyhali. Obe strany sa navzájom vinia z porušovania pokoja zbraní vyhlásených pre evakuáciu. (ČTK)
16:57 Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa Reuters vo štvrtok oznámil, že ruské jednotky prevzali kontrolu nad radom štvrtí v Mariupole. Agentúra zároveň upozornila, že jeho tvrdenia nemohla overiť. Ruská agentúra TASS a Interfax Konašenkova citujú tak, že niekoľko štvrtí na východe mesta ovládli jednotky proruskej samozvanej Doneckej ľudovej republiky. „Operácia na oslobodenie mesta Mariupol od nacionalistov pokračovala,“ uviedol hovorca, podľa ktorého bola „oslobodená“ tiež jedna štvrť na západe mesta.
Agentúra AP s odvolaním sa na starostu mesta Žytomyr píše, že bomby dopadli aj na dve nemocnice v tomto meste západne od Kyjeva. V tomto prípade podľa dostupných informácií nebol nikto zranený. (ČTK)
16:48 Putin sa v piatok v Moskve stretne so svojím bieloruským náprotivkom Lukašenkom. Lukašenko a Putin budú diskutovať o aktuálnych otázkach bilaterálnych vzťahov, rozvoji spolupráce oboch krajín a o hospodárskej kooperácii pod vplyvom ekonomických sankcií Západu. Taktiež sa budú rozprávať o súčasnej situácii v regióne a na Ukrajine, informuje agentúra Belta. (TASR,CNN)
16:39 Británia sa obáva, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane. Povedala to britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Boli sme svedkami použitia týchto zbraní Ruskom už v predchádzajúcich vojenských konfliktoch a bolo by obrovskou chybou, ak by ho použilo aj teraz. Bola by to ďalšia veľká chyba (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ vyhlásila Trussová.
16:25 Litva v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu vo štvrtok zaviedla sprísnený výnimočný stav. Zahŕňa obmedzenie slobody prejavu a práva pokojne sa zhromažďovať. Opozícia tento krok kritizuje ako najtvrdšie obmedzovanie slobôd od čias Sovietskeho zväzu. (TASR, Reuters)
16:20 Na Ukrajine sú skúsení žoldnieri zo súkromných ruských spoločností a pomáhajú podporovať inváziu, uviedlo britské ministerstvo obrany. „Do bojov na Ukrajine sú pravdepodobne nasadzované“ súkromné vojenské spoločnosti, píše sa v aktualizácii spravodajských informácií, ktorú zmienený rezort vo štvrtok zverejnil na sociálnej sieti Twitter, informovala stanica Sky News.
„Ruský štát napriek opakovanému popieraniu takmer určite udržiava rozsiahle väzby s ruskými súkromnými vojenskými spoločnosťami,“ uvádza ministerstvo vo vyhlásení. (tasr)
16:16 Čínski predstavitelia sa vo verejných vyhláseniach a na medzinárodných stretnutiach snažia zastávať zdanlivo neutrálny postoj k vojne na Ukrajine – neodsudzujú ruskú inváziu, ani nevylučujú možnosť, že Peking bude sprostredkovateľom v úsilí dohodnúť mier. Uviedla to americká spravodajská televízia CNN.
Kým vyjadrenia Číny na medzinárodnej scéne vyvolávajú v mnohých ľuďoch dohady, aké sú skutočné zámery Pekingu, väčšina spravodajstva v domácich médiách o invázii Ruska na Ukrajine je úplne iného druhu. Čínske médiá vytvárajú doma pre 1,4 miliardy obyvateľov alternatívnu realitu – takú, kde invázia nie je ničím iným než „špeciálnou vojenskou operáciou“, ako to hlása štátna televízia CCTV. (tasr)
Analýza televízie CNN sa zaoberala takmer 5000 príspevkami na sociálnych sieťach od 14 čínskych štátnych médií, zverejnenými počas prvých ôsmich dní invázie Ruska na čínskej platforme podobnej Twitteru, na Weibo. Analýza zistila, že z vyše 300 najviac zdieľaných príspevkov o udalostiach na Ukrajine bola takmer polovica expertmi CNN klasifikovaná ako výrazne proruská, pričom tieto príspevky často obsahovali informácie pripisované ruskému predstaviteľovi alebo boli prevzaté priamo z ruských štátnych médií.
16:04 Ukrajinský prezident Zelenskyj poďakoval Slovákom za pomoc, ktorej sa Ukrajine od nich dostáva. Od pomoci smerujúcej priamo na Ukrajinu cez prejavy solidarity s ukrajinskými rodinami, hľadajúcimi bezpečie na Slovensku. Telefonický rozhovor s ukrajinskou hlavou štátu priblížila prezidentka Čaputová.
Čítajte viac Zelenskyj hovoril s Čaputovou: Zuzana, bojujeme ako môžeme15:31 Pomoc pri starostlivosti o vojnových utečencov z Ukrajiny, ktorí nachádzajú dočasné útočisko v stanovom mestečku núdzového tábora (ETC) v areáli Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru (ZB HaZZ) v Humennom, poskytujú aj členovia Asociácie samaritánov Slovenskej republiky (ASSR). Nápomocní sú pri registrácii utečencov, poskytujú im tiež základnú zdravotnú starostlivosť, informovalo Prezídium HaZZ na sociálnej sieti.
15:18 Vojna na Ukrajine vstupuje do tretieho týždňa, ruský postup zostáva pomalý, avšak deštrukcia zároveň narastá, keďže Rusi cielene útočia na obytné oblasti a civilnú infraštruktúru pomocou rakiet dlhého doletu. Napísal to americký denník The New York Times.
Čítajte viac NYT: Ruská invázia sa spomalila, skaza ale narastá14:55 Ruské informačné zdroje začali zverejňovať hoaxy o bombardovaní ukrajinského mesta Mariupoľ a miestnej pôrodnice, ku ktorému došlo v stredu 9. marca. Upozorňuje na to Policajný zbor SR vo svojom profile Hoaxy a podvody – Polícia SR na sociálnej sieti. Podľa polície je cieľom celkové spochybnenie bombardovania a počtu obetí.
„Súčasťou tejto informačnej operácie sú materiály o jednej zo zranených osôb, ukrajinskej modelky. Vraj malo ísť o najatú herečku pre kamery," uvádza polícia s tým, že presne táto dezinformácia čoskoro zaplaví online priestor. „Budú ju najprv šíriť neznáme profily, potom ju preberú celospoločensky známe mená. Ide o cielenú informačnú manipuláciu z Ruskej federácie," zdôrazňujú policajti.
Polícia zároveň vyzvala verejnosť, aby ju o šírení dezinformácie informovali. Na základe toho bude podľa policajtov možné vyskladať obraz, „kto s kým spolupracuje a ako sa dezinformácia z Ruskej federácie dostáva priamo k slovenským občanom".
14:40 Civilisti na Ukrajine majú povolené spustiť streľbu na vojakov identifikovateľných ako nepriateľské sily – umožňuje to nový zákon, ktorý vstúpil do platnosti tento týždeň. Informovali o tom ukrajinské médiá.
Podľa tohto zákona, ktorý začal platiť v pondelok 7. marca, aj cudzinci a ľudia bez štátnej príslušnosti žijúci legálne na Ukrajine môžu dostať zbrane a používať ich proti ruským vojakom podieľajúcim sa na prebiehajúcej invázii.
Vydávanie zbraní bude riadiť ministerstvo vnútra. Akékoľvek vydané zbrane a zvyšné vydané strelivo sa musí vrátiť najneskôr desať dní po ukončení stanného práva, ktoré v súčasnosti platí na Ukrajine. (tasr,dpa)
14:20 Ukrajinská armáda neďaleko Kyjeva zničila tankový pluk ruskej armády a zlikvidovala jeho veliteľa. Z Kyjeva utiekla od začiatku ruskej invázie polovica obyvateľov. Uviedol starosta Vitalij Kličko.
Čítajte viac VIDEO: Ukrajinci pri Kyjeve rozmetali tankový pluk, veliteľa zabili14:05 Americká viceprezidenta Kamala Harrisová ocenila Poliakov za prijatie takmer 1,5 milióna utečencov, ktorí opustili Ukrajinu od začiatku ruskej invázie. Harrisová to povedala na stretnutí s poľským premiérom Mateuszom Morawieckým a niekoľko hodín po tom, čo americká Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona o obrovskom federálnom rozpočte, ktorý zahŕňa aj finančnú pomoc pre Ukrajinu a spojencov.
Čítajte viac Harrisová ocenila Poliakov. Morawiecki: Výsledok vojny rozhodne o desaťročiach13:58 Šéf tureckej diplomacie Čavušoglu zopakoval, že jedným z bodov schôdzky (Lavrova a Kulebu pozn,red.) bolo vytvoriť podmienky pre prípadné vrcholové stretnutie medzi šéfom Kremľa Putinom a ukrajinským prezidentom Zelenským. Čavušoglu povedal, že Kuleba opätovne potvrdil, že prezident Zelenskyj je pripravený na stretnutie s Putinom. Lavrov podľa Čavušogla odpovedal, že Putin v „zásade nie je proti“.
„Toto stretnutie bolo dôležitým začiatkom. Nikto by nemal očakávať zázraky od jedného stretnutia,“ dodal šéf tureckej diplomacie.
13:55 Štvrtkové stretnutie ukrajinského ministra Kulebu so šéfom ruskej diplomacie Lavrovom v Turecku bolo napriek všetkým ťažkostiam štátnické a civilizované a nikto počas neho nezvyšoval hlas. Najdôležitejším výsledkom rozhovorov bolo samotné nadviazanie kontaktu. Na tlačovej konferencii to uviedol turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý bol na rokovaniach prítomný. TASR informácie prevzala od agentúr Anadolu, AFP a Reuters.
„Táto vojna nemá víťaza a porazenými sú nevinní civilisti,“ vyhlásil Čavušoglu. Minister dodal, že počas rokovania v Antalyi obom stranám pr
13:47 Ukrajinský prezident Zelenskyj podpísal zákon umožňujúci násilné zhabanie majetku Ruskej federácie a jej obyvateľov na Ukrajine bez akejkoľvek kompenzácie.
Zákon, ktorý ukrajinský parlament prijal ešte 3. marca, reaguje na okupáciu krajiny Ruskom. „Podľa zákona sa násilná konfiškácia majetku Ruskej federácie a jej obyvateľov na Ukrajine vykonáva bez akejkoľvek kompenzácie ich hodnoty, vzhľadom na totálnu agresívnu vojnu, ktorú vedie Ruská federácia proti Ukrajine a ukrajinskému ľudu,“ napísala agentúra Unian.
13:41 Tri hlavné severské denníky oznámili, že budú prekladať svoje správy o ukrajinskej vojne do ruštiny a pokúsia sa tak mať dosah na ruskú verejnosť a protirečiť „propagande“ Kremľa. „Naším cieľom je dať Rusom nestranné a spoľahlivé správy,“ napísali v spoločnom stĺpčeku šéfredaktori škandinávskych denníkov – dánskeho Politiken, švédskeho Dagens Nyheter a fínskeho Helsingin Sanomat.
„O tragédii Ukrajiny nemožno ruskú verejnosť informovať cez propagandistické kanály,“ napísali a skritizovali Moskvu za nariadenie z minulého týždňa zatvoriť „poslednú nezávislú televíznu a rozhlasovú stanicu v Rusku, Dožď a Echo Moskvy“.
Svoju činnosť pozastavili v Rusku početné medzinárodné médiá, pretože tam boli zavedené nové kruté pravidlá, podľa ktorých je protizákonné nazývať vojenskú akciu na Ukrajine „invázia“ alebo o nej šíriť „lživé“ správy. (tasr,afp)
13:20 Slovensko jednoznačne podporuje čo najrýchlejšia odpojenie sa od ruských energií. Pred summitom Európskej únie vo francúzskom Versailles to povedal slovenský premiér Eduard Heger.
Čítajte viac Heger: Európa by mala skončiť s ruskými energiami13:09 Nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron v telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom žiadali o okamžité prímerie na Ukrajine. Pre agentúry AFP a Reuters to uviedol nemenovaný zdroj z prostredia nemeckej vlády.
„Nemecko a Francúzsko žiadali od Ruska okamžité prímerie“ a „trvali na tom, že akékoľvek riešenie tejto krízy musí prísť prostredníctvom rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom“, uviedol nemenovaný nemecký predstaviteľ.
Zároveň dodal, že francúzsky prezident a nemecký kancelár sa so šéfom Kremľa dohodli na pokračovaní telefonických rozhovorov v trojstrannom formáte. Další telefonát by sa mal uskutočniť „už čoskoro“.
12:54 Dátum začatia ruskej invázie na Ukrajinu sa podľa českého prezidenta Miloša Zemana stane podobne tragickým ako dátumy vypuknutia druhej svetovej vojny či útoku na budovy Svetového obchodného centra v New Yorku.
Čítajte viac Zeman prirovnal vojnu na Ukrajine k 9/11 či 2. svetovej vojne12:43 Ministrom zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny sa počas rokovaní v Turecku nepodarilo dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny. Nádej na skoré ukončenie dva týždne trvajúceho konfliktu na Ukrajine je tým pádom zmarená. Takto komentoval výsledky schôdzky medzi Lavrovom a Kulebom americký denník The New York Times.
„Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov potvrdil, že na štvrtkovom stretnutí nedošlo k dohode o prímerí, pričom tvrdil, že prímerie ani nebolo obsahom rokovania,“ napísal NYT.
Denník pripomenul, že podľa šéfa ruskej diplomacie sa má o „takýchto otázkach“ rokovať medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi v Bielorusku. Lavrov dodal, že štvrté kolo rozhovorov by malo byť už „čoskoro“. Presný dátum však nespresnil.
12:30 Prevádzkovateľ ukrajinských plynovodov OGTSU vo štvrtok varoval, že ruské sily sa nachádzajú na viac ako jednej plynovej kompresorovej stanice na Ukrajine, čo predstavuje potenciálnu hrozbu pre hladký tranzit plynu do Európy.
Čítajte viac Ruské jednotky sa dostali k plynovým staniciam na Ukrajine12:15 Španielsky premiér Pedro Sánchez obvinil vo štvrtok Rusko z vojnových zločinov. Stalo sa tak deň po útoku na nemocnicu v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. „Vidíme, ako sú bombardované nemocnice. Nerozlišujúcim spôsobom (Rusi) útočia na občiansku spoločnosť, čím jasne porušujú ľudské práva a viac ako pravdepodobne páchajú vojnové zločiny,“ vyhlásil Sánchez počas návštevy centra pre ukrajinských utečencov neďaleko Madridu. „Takéto vojnové zločiny nemôžu zostať nepotrestané,“ dodal predseda španielskej vlády. (tasr,afp)
12:00 Ruská „špeciálna operácia“ na Ukrajine bude pokračovať a stratégia ruského prezidenta Vladimira Putina ide podľa plánu. Po rokovaní s Kulebom to ďalej vyhlásil šéf ruskej diplomacie Lavrov. TASR o tom informovala na základe správ od agentúr AFP a Reuters.
„Vidíme, ako nebezpečne teraz konajú naši západní kolegovia vrátane Európskej únie, ktorá v rozpore so všetkými svojimi takzvanými zásadami a hodnotami podporuje dodávky smrtiacich zbraní na Ukrajinu,“ uviedol Lavrov bez poskytnutia konkrétnych dôkazov.
Šéf ruskej diplomacie na margo stretnutia s ukrajinským partnerom Dmytrom Kulebom vyhlásil, že ruská strana už počas rokovaní v Bielorusku v pondelok tento týždeň predložila svoje návrhy Ukrajine a chce na ne odpovede.
11:54 Za posledných 24 hodín do štvrtka do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny celkovo 11 896 osôb, z toho od stredy (9. 3.) večera do štvrtkového rána 4102 osôb. Informovala o tom hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová. Od vypuknutia konfliktu 24. februára do štvrtkového rána vybavili celkovo 165 186 osôb vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny.
Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili opäť na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, a to 7519 ľudí. Z toho od stredajšieho večera do štvrtkového rána 2773 ľudí.
Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 3125 osôb, z toho od stredy od 20.00 h do štvrtka do 6.00 h ich bolo 1029.
Na hraničnom priechode Veľké Slemence na vstupe z Ukrajiny vybavili počas 24 hodín celkovo 1252 osôb, z toho od večera do rána 300.
11:35 Rusko je pripravené viesť rozhovory o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, povedal ruský minister zahraničných vecí Lavrov. Moskva chce, aby bola Ukrajina neutrálna a chce jej demilitarizáciu, dodal Lavrov. Z vypuknutia konfliktu obvinil západné krajiny, ktoré podľa neho nútili Ukrajinu, aby sa rozhodla medzi Ruskom a Západom. Západ sa podľa Lavrova chová nebezpečne, keď dodáva zbrane na Ukrajinu, pretože nevie, v koho rukách skončia zaslané raketomety, a vytvára tak nebezpečnú situáciu na mnoho rokov dopredu.
Lavrov tiež odpovedal na otázku ohľadom zasiahnutej pôrodnice v Mariupole. Povedal, že podľa neho bola v čase útoku bez pacientov a v rukách ukrajinských radikálov. (čtk) „Túto pôrodnicu už dávno obsadil (ukrajinský pluk) Azov a ďalší radikáli. Vyhnali rodiace ženy, zdravotné sestry a všeobecný personál. Bola to základňa ultraradikálneho práporu Azov,“ povedal.
11:20 Ukrajina a Rusko počas rokovania v tureckom letovisku Antalya nedosiahli „žiadny pokrok“ v otázke prímeria. Po rokovaní so šéfom ruskej diplomacie Lavrovom to vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Kuleba. TASR o tom informovala na základe tlačovej konferencie po skončení rokovania.
„Hľadáme diplomatické riešenia, ale pokiaľ takéto riešenia nebudú na stole, budeme zodpovedne chrániť našich občanov pred ruským agresorom aj za cenu obetí,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Kuleba. Podľa neho Lavrov počas rokovania predniesol ruské požiadavky, ktoré sú však podľa Kulebu nesplniteľné, pretože by predstavovali kapituláciu Kyjeva.
„Všetko čo dnes potrebujeme, sú seriózne a predmetné rokovania. Keď bude ruská strana na takéto rozhovory pripravená, budeme aj my,“ dodal minister s tým, že „nebolo jednoduché počúvať“ Sergeja Lavrova. Podľa neho má šéf ruskej diplomacie úplne inú predstavu o tom, aká je úloha diplomatov počas krízy.
„Chcem potvrdiť, že Ukrajina sa nevzdala, nevzdáva sa a nikdy sa nevzdá,“ dodal ukrajinský minister zahraničia počas brífingu pred novinármi. Kuleba zároveň obvinil Rusko zo šírenia klamstiev o invázii na Ukrajinu.
11:14 Ukrajina nám mizne pred očami, potrebujeme hľadať nové odpovede a riešenia. Ruský prezident Vladimir Putin sa nezastaví, kým nedosiahne všetko. Skonštatoval to premiér Eduard Heger (OĽANO) na štvrtkovom zasadnutí európskeho výboru Národnej rady pred odchodom na neformálny summit lídrov EÚ.
Čítajte viac Heger: Putin sa nezastaví, Ukrajina nám mizne pred očami11:02 Rokovanie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny, ktoré v tureckom letovisku Antalya zorganizoval šéf tureckej diplomacie, sa skončilo. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová s tým, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov „čoskoro“ usporiada tlačovú konferenciu.
10:59 Británia rozšírila protiruské sankcie o zoznam siedmich oligarchov, ktorým budú v ostrovnom kráľovstve zmrazené aktíva. Sú medzi nimi majiteľ futbalového klubu Chelsea Roman Abramovič či ruský miliardár Oleg Deripaska, ktorý je známy dobrými vzťahmi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Čítajte viac Británia uvalila sankcie na oligarchu Romana Abramoviča10:57 Na hlavnú železničnú stanicu v Bratislave dnes ráno dorazil mimoriadny vlak z Košíc s približne 300 občanmi Ukrajiny, ktorí tu budú mať dočasné útočisko. Informuje o tom Polícia SR – Bratislavský kraj vo svojom profile na sociálnej sieti. Polícia pripomína, že registrácia dočasného útočiska prebieha iba na oddeleniach cudzineckej polície policajného zboru, pričom proces trvá približne 15 minút na osobu.
K registrácii je potrebné predložiť doklad totožnosti, ako je pas, vodičský preukaz či občiansky preukaz alebo osvedčenie o totožnosti vydané ukrajinským veľvyslanectvom v Bratislave v prípade, že nemajú so sebou žiadny doklad totožnosti. U maloletých stačí ich rodný list.
10:42 Britský premiér Boris Johnson v stredu v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil sprísnenie sankcií a „spôsobenie maximálnych ekonomických škôd Rusku“. Podľa hovorcu britského premiéra Johnson informoval Zelenského „o práci, ktorú Spojené kráľovstvo robí pri poskytovaní vojenského vybavenia Ukrajine, potrebného na to, aby sa obránila“. Zelenskyj a Johnson sa rozprávali aj o stredajšom zbombardovaní pôrodnice v ukrajinskom meste Mariupol.
„Obaja lídri odsúdili strašný útok na pôrodnicu v Mariupole a fakt, že ruské sily nerešpektujú dohodnuté zastavenia paľby v humanitárnych koridoroch. Premiér poznamenal, že toto je ďalší dôkaz, že Putin koná s ľahostajnou neúctou k medzinárodnému humanitárnemu právu,“ uviedol hovorca Downing Street. Johnson tiež ocenil Zelenského utorkový „dojímavý prejav“ pred Dolnou snemovňou britského parlamentu.
„Premiér ukončil telefonát uistením, že Spojené kráľovstvo neotrasiteľne podporuje ľud Ukrajiny, a vyhlásil, že prezident Zelenskyj si vyslúžil obdiv a lásku britského ľudu,“ doplnil hovorca. Johnsonove vyjadrenia boli podobné tým, ktoré povedala britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. Politička v utorok uviedla, že Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami „pokračovať“ vo „vysiľovaní“ ruskej ekonomiky. (cnn.com, tasr)
10:35 Ruská ekonomika zažíva šok kvôli vonkajším vplyvom, Moskva prijíma kroky, aby im dokázala čeliť, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Čítajte viac Hovorca Kremľa: Ruská ekonomika zažíva šok, sankcie sú ekonomickou vojnou10:01 Ukrajina otvára vo štvrtok sedem humanitárnych koridorov pre evakuáciu obyvateľov z miest, vrátane jedného z Mariupola. Zároveň prišli správy, že ruskí vojaci obsadili časti Mariupola, ktorý obliehali a bombardovali niekoľko predchádzajúcich dní. Otvorenie siedmich humanitárnych koridorov oznámil vo štvrtok ráno vicepremiér Ukrajiny.
Guvernér mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny tiež informoval, že bol dohodnutý pokoj zbraní a z mesta už odchádzajú tri kolóny evakuačných vozidiel s obyvateľmi. Prišli však aj správy o nových náletoch na Mariupol, ku ktorým došlo vo štvrtok ráno, pritom ruské sily tam v stredu bombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou a zabili troch ľudí vrátane dieťaťa. A podľa ruskej tlačovej agentúry Interfax ruskí vojaci obsadili časti Mariupola. (news.sky.com, reuters, interfax, tasr)
9:45 Rusko sa už naďalej nemieni zúčastniť rokovaní Rady Európy, informovala vo štvrtok agentúra TASS. Ruské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení uviedlo, že členské štáty Európskej únie a NATO podkopávajú túto inštitúciu, ktorá má slúžiť na presadzovanie ľudských práv, právneho štátu a demokracie.
Moskva tvrdí, že štáty EÚ a NATO, ktoré označuje ako nie priateľské voči Rusku, zneužívajú svoju absolútnu väčšinu vo Výbore ministrov Rady Európy. A pokračujú podľa nej v línii „ničenia Rady Európy a spoločného humanitárno-právneho priestoru v Európe“.
„Rusko sa nebude podieľať na premene najstaršej európskej organizácie Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou, ktorá ju poslušne nasleduje, na ďalšiu platformu pre zaklínadlá o západnej nadradenosti a narcizme. Nech si užívajú vzájomnú komunikáciu, ale bez Ruska,“ cituje TASS ruskú diplomaciu.
Rada Európy sídli vo francúzskom Štrasburgu a je spolu s Európskym súdom pre ľudské práva zodpovedná za ochranu ľudských práv v 47 členských štátoch. Rada Európy podporuje spoluprácu európskych krajín v oblasti ochrany ľudských práv, rozvoja demokracie, harmonizácie právnych poriadkov, ochrany životného prostredia i kultúry. Inštitúcia existuje od roku 1949.
Výbor ministrov Rady Európy sa podľa talianskeho ministra zahraničných vecí krátko po ruskej invázii na Ukrajinu rozhodol pozastaviť členstvo Ruska v tejto inštitúcii. Podľa talianskeho diplomata, ktorého krajina výboru predsedá, išlo o nevyhnutný krok po vojenskej agresii voči Ukrajine, ktorá predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva. Rusko potom zostalo členom organizácie, hrozilo mu ale aj vylúčenie. Tým, že zostalo členom, sa naňho ďalej vzťahoval Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. (čtk, tass)
9:40 Ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny začali v tureckom letovisku Antalya rozhovory sprostredkované Tureckom. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Cieľom rokovania je podľa šéfa tureckej diplomacie dohodnúť schôdzku prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského. (tasr)
9:25 Ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny sú už v tureckom letovisku Antalya, kde sa majú vo štvrtok konať rozhovory sprostredkované Tureckom. Pôjde o prvý diplomatický kontakt na vysokej úrovni medzi Moskvou a Kyjevom, odkedy Rusko napadlo Ukrajinu.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová na sociálnej sieti Telegram zverejnila zábery z rokovania Sergeja Lavrova s tureckým rezortným partnerom Mevlütom Čavušoglom. Potom sa očakáva stretnutie so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom.
Doterajšie mierové rozhovory na nižšej úrovni v Bielorusku nepriniesli výrazný posun. Rusko síce súhlasilo s vytvorením humanitárnych koridorov na evakuáciu obyvateľov, avšak Kyjev Moskvu obvinil z porušenia týchto dohôd. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba ešte v stredu uviedol, že od stretnutia s Lavrovom si veľa nesľubuje, a svojho ruského rezortného partnera vyzval, aby k rozhovorom pristupoval „v dobrej viere, a nie z propagandistického hľadiska“. (afp, tasr)
9:14 Traja ľudia vrátane malého dievčaťa zahynuli pri stredajšom útoku ruských síl na detskú nemocnicu s pôrodnicou v ukrajinskom meste Mariupol. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra AFP, ktorá sa odvolala na tamojších predstaviteľov.
O život pri bombardovaní nemocnice s pôrodnicou prišlo aj šesťročné dieťa, povedal pre britskú stanicu BBC zástupca starostu Mariupola Sergej Orlov. Dodal, že pri útoku utrpelo zranenia 17 ľudí. Orlov uviedol: „Posledná informácia, ktorú sme dostali v súvislosti s obeťami, je taká, že väčšina návštevníkov bola v protileteckom kryte.“ „Medzi spomínanými 17 zranenými ľuďmi sú väčšinou tehotné ženy a lekári, ktorí v tejto nemocnici pracujú,“ vysvetlil Orlov. (afp, bbc.com, tasr)
8:55 Cieľom štvrtkového rokovania ministrov zahraničia Ukrajiny a Ruska Dmytra Kulebu a Sergeja Lavrova v tureckej Antalyi je dohodnúť schôdzku prezidentov týchto dvoch krajín Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského, uviedol šéf tureckej diplomacie Mevlüt Çavuşoglu. Budúcich rokovaní prezidentov by sa podľa neho mala zúčastniť aj turecká hlava štátu Recep Tayyip Erdogan.
Kuleba a Lavrov sa vo štvrtok stretnú na pozadí diplomatického fóra. Ide o prvú ukrajinsko-ruskú schôdzku na takej vysokej úrovni od začiatku ruského vojenského útoku na Ukrajinu spred dvoch týždňov. O Kulebovom príchode na rokovanie vo štvrtok ráno na twitteri informoval jeho úrad. O príchode Sergeja Lavrova do Turecka informovali zahraničné agentúry už v stredu.
„Naším cieľom je prepojiť všetkých troch lídrov,“ povedal Çavuşoglu tureckému denníku Hürriyet. Na twitteri uviedol, že s Kulebom hovorili ešte pred začiatkom trojstranných rokovaní. Turecko je členský štát NATO, ktorý má blízke vzťahy s Ukrajinou aj s Ruskom. Pri rokovaniach o ukončení vojny sa ponúklo ako prostredník. (ap, čtk)
8:47 Poľské hranice od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prekročilo 1,43 milióna utečencov, v stredu dorazilo zhruba 118-tisíc ľudí. Na twitteri o tom informovala poľská pohraničná stráž.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) už Ukrajinu kvôli vojne za dva týždne opustilo celkom viac ako 2,2 milióna osôb. (iom.int)
8:31 Približne 35-tisíc civilistov bolo v stredu evakuovaných z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa vo štvrtok má otvoriť ešte viac humanitárnych koridorov.
Podľa ukrajinského lídra umožnili tri humanitárne koridory v stredu civilistom odísť z miest Sumy, Enerhodar, ako i z mestečiek nachádzajúcich sa okolo Kyjeva. Zelenskyj zároveň vyjadril nádej, že evakuácia civilistov z obliehaných miest bude pokračovať aj vo štvrtok, pričom by sa mali otvoriť aj humanitárne koridory vedúce z miest Mariupol, Volnovacha a Izium.
„Modlíme sa za to, aby sme boli schopní evakuovať ľudí z Mariupolu, Volnovachy a Iziumu na bezpečné miesta… Som si istý, že každý Ukrajinec, ktorý vie, že títo ľudia potrebujú pomoc, sa uistí, že o nich bude postarané,“ uviedol Zelenskyj. Evakuácia civilistov sa začala po tom, ako sa Moskva a Kyjev v stredu dohodli na otvorení viacerých humanitárnych koridorov.
Agentúra Reuters s odvolaním sa ukrajinské médiá uvádza, že námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko uviedol, že celkovo sa na vojnou zmietanej Ukrajine podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už približne 48-tisíc ľudí, pričom väčšinu týchto ľudí evakuovali z mesta Sumy. (reuters, afp, tasr)
7:44 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a jeho ukrajinský náprotivok Dmytro Kuleba diskutovali v stredu počas telefónneho rozhovoru o dodatočnej bezpečnostnej a humanitárnej pomoci pre Ukrajinu po tom, ako ju napadlo Rusko. Kuleba a Blinken okrem iného hovorili aj o „bezohľadných útokoch, ktoré poškodzujú“ obývané oblasti.
„Telefonoval som s ministrom Blinkenom o ďalších krokoch zameraných na posilnenie obranyschopnosti Ukrajiny. Som vďačný Spojeným štátom za nový balík tvrdých sankcií mierených proti Rusku. Tlak musí rásť, až pokiaľ Rusko neukončí svoju brutálnu agresiu a barbarské vojnové zločiny proti Ukrajincom,“ uviedol šéf ukrajinskej diplomacie na Twitteri.
V stredu sa okrem toho uskutočnil aj telefonát medzi americkým ministrom obrany Lloydom Austinom a jeho ukrajinským rezortným kolegom Olexijom Reznikovom o ďalšom poskytovaní obrannej bezpečnostnej pomoci ukrajinskej armáde, uviedol Pentagon vo vyhlásení. (reuters, tasr)
7:38 Už viac ako milión detí utieklo z Ukrajiny za menej ako dva týždne pred vojnou do jej susedných krajín. Uviedla to v stredu výkonná riaditeľka Detského fondu OSN (UNICEF) Catherine Russellová. Podľa Russellovej zahynulo od začiatku ruskej invázie na Ukrajine najmenej 37 detí a 50 utrpelo zranenia.
Šéfka UNICEFU okrem toho uviedla, že bola „zhrozená“ zo správ o útoku na nemocnicu v ukrajinskom meste Mariupol, v ktorej sa nachádza aj pediatrické a pôrodnícke oddelenie. „Tento útok… potvrdzuje daň, ktorú si táto vojna vyberá na ukrajinských deťoch a rodinách,“ uviedla Russellová.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prišlo k útoku na nemocnicu v čase dohodnutého prímeria, ktoré malo umožniť civilistom opustiť toto mesto obliehané ruskou armádou. Pri útoku utrpelo zranenia 17 ľudí.
Od 24. februára, teda od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, utiekli z Ukrajiny už viac ako dva milióny ľudí. Väčšinu utečencov pritom tvoria ženy a deti, pretože bojaschopným mužom ukrajinská vláda nariadila zostať vo vlasti. (reuters, tasr)
7:28 Spojené štáty v noci na štvrtok popreli tvrdenia Ruska o tom, že podporujú údajný vojenský biologický program na Ukrajine, pričom uviedli, že tieto obvinenia Ruska môžu naznačovať, že sama Moskva možno čoskoro použije na Ukrajine biologické zbrane.
Podľa hovorkyne Bieleho domu Jen Psakiovej sú tvrdenia Ruska „absurdné“, pričom upozornila na to, že „tieto konšpiračné teórie opakujú aj čínski predstavitelia“. „Vzhľadom na tieto ruské tvrdenia… by sme všetci mali dávať pozor na možné použitie chemických alebo biologických zbraní na Ukrajine zo strany Ruska“, uviedla Psakiová, podľa ktorej môže Rusko biologické zbrane použiť aj pre „vytvorenie operácie pod falošnou vlajkou“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí začiatkom tohto týždňa uviedlo, že ruskí vojaci našli na Ukrajine dôkazy o tom, že Kyjev sa snažil zničiť stopy vedúcu k jeho vojenskému biologickému programu, ktorý mali údajne financovať Spojené štáty. Podľa hovorcu amerického rezortu diplomacie je však „táto ruská dezinformácia úplný nonsens“, pričom dodal, že Rusko má vo zvyku „obviňovať Západ zo zločinov, ktoré samo pácha“. Tieto tvrdenia pritom odmietla aj Ukrajina.
Spojené štáty však v utorok uviedli, že spolupracujú s Ukrajinou na tom, aby zabránili ruským vojenským jednotkám nachádzajúcim sa na Ukrajine zmocniť sa biologického výskumného materiálu. (afp, tasr)
7:02 Medzinárodný menový fond (MMF) schválil v stredu núdzové financovanie vojnou zmietanej Ukrajiny vo výške 1,4 miliardy dolárov, ktoré majú krajine pomôcť vysporiadať sa s „obrovskou humanitárnou a ekonomickou krízou“. Podľa generálnej riaditeľky MMF Kristaliny Georgievovej tento balík poskytne „kritickú finančnú podporu“, ktorá podnieti „rozsiahlu mobilizáciu“ financií potrebných na „zmiernenie ekonomických dopadov vojny“.
„Ruská vojenská invázia na Ukrajine je zodpovedná za obrovskú humanitárnu a ekonomickú krízu,“ uviedla Georgievová vo vyhlásení, v ktorom zároveň predpovedala na Ukrajine tento rok hlbokú recesiu. Podľa šéfky MMF sú „finančné potreby veľké a urgentné, pričom ako bude vojna pokračovať, môžu rapídne rásť“. Po tom ako vojna skončí, bude Ukrajina podľa Georgievovej potrebovať ďalšiu "veľkú podporu“.
Balík núdzovej finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 723 miliónov dolárov schválila tento týždeň aj Svetová banka (SB). Svetová banka okrem tejto okamžitej pomoci v priebehu nasledujúcich mesiacov pripraví pre Ukrajinu aj ďalší podporný balík vo výške troch miliárd dolárov. Pomoc od SB by mali dostať aj krajiny susediace s Ukrajinou, do ktorých smerujú ukrajinskí utečenci. (reuters, afp, tasr)
6:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil stredajší ruský letecký útok na nemocnicu v centre ukrajinského mesta Mariupol za „vojnový zločin“ po tom, ako tento útok odsúdilo medzinárodné spoločenstvo.
„Dnes sme sa spojili pri odsúdení ruského vojnového zločinu, ktorý odráža všetko zlo, ktoré ruskí okupanti priniesli do našej krajiny,“ vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého je útok na nemocnicu v Mariupole „dôkazom genocídy Ukrajincov“.
Letecký útok na nemocnicu v Mariupole, v ktorej sa nachádzali aj pediatrické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, vybil na budove okná, strhol niektoré steny a spôsobil požiar áut zaparkovaných pred nemocnicou. „Nikdy sme niečo také neurobili a ani neurobíme nič podobné tomuto vojnovému zločinu v mestách v Doneckej a Luhanskej oblasti, ani v akomkoľvek inom regióne… pretože sme ľudia. Ste však ľudia aj vy?“ spýtal sa Zelenskyj. „Čo za krajinu je Rusko, ak sa bojí nemocníc a pôrodníc a ničí ich?“ pokračoval ukrajinský líder.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová nepoprela, že prišlo k útoku na nemocnicu v Mariupole, obvinila však ukrajinských vojakov z toho, že si v nemocnici zriadili bojové pozície.
Ukrajinský prezident tiež potvrdil, že pri útoku na nemocnicu utrpelo zranenia 17 ľudí, pričom uviedol, že ľudia v nemocnici sa „začali schovávať hneď po tom, ako zaznel signál“ varujúci pred leteckým náletom. Zároveň však uviedol, že stále prebieha prehľadávanie sutín. (afp, tasr, cnn.com)
6:32 Americké ministerstvo obrany v stredu zavrhlo akékoľvek plány poskytnúť Ukrajine stíhacie lietadlá MiG-29, povedal jeho hovorca John Kirby. Išlo by podľa neho o „vysoko riskantný krok“, ktorý by zároveň výrazne nezlepšil kapacitu ukrajinského letectva. Opieralo sa o správy tajných služieb, ktoré hovorili o prípadnej „významnej reakcii“ Ruska.
Čítajte viac Poľsko a USA sa handrkovali o migy, skončilo sa to fiaskom. Prečo?6:05 Americká Snemovňa reprezentantov podľa očakávania schválila čiastku vo výške 13,6 miliardy dolárov na humanitárnu, vojenskú a ekonomickú pomoc Ukrajine a spojencom USA v Európe. Ide o súčasť federálneho rozpočtu na tento rok v hodnote okolo 1,5 bilióna dolárov. O balíku, ktorý obsahuje aj peniaze pre krajiny prijímajúce najviac ukrajinských utečencov, teraz bude rozhodovať americký Senát.
Zákonodarcovia sa na poskytnutí finančnej pomoci dohodli už v utorok. Dohoda mala v inak politicky hlboko rozdelenom Kongrese širokú podporu zákonodarcov oboch hlavných politických strán. Demokratický prezident Joe Biden minulý týždeň požiadal Kongres o desať miliárd dolárov, ale zhoda medzi členmi Snemovne reprezentantov bola v tejto veci taká bezproblémová, že sa čiastka postupne zvyšovala, až nakoniec dosiahla súčasnú výšku.
Kongres musí rozpočet prerokovať do piatkovej polnoci, inak federálnym úradom hrozí výpadok financovania. Americká televízia CNN na svojich internetových stránkach napísala, že nie je pravdepodobné, že by to Senát nestihol. Čiastočne je to vďaka tomu, že mnoho zákonodarcov chce preukázať podporu Ukrajine v čase, keď čelí invázii zo strany Ruska.
5:50 V tureckej Antalyi sa vo štvrtok na prvom rokovaní od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu stretnú ministri zahraničia Ruska Sergej Lavrov a Ukrajiny Dmytro Kuleba. Americkú viceprezidentku Kamalu Harrisovú zase čaká rokovanie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Ruský prezident Vladimir Putin útok proti Ukrajine začal pred dvoma týždňami.
Krátko pred očakávaným stretnutím Lavrova s Kulebou na tureckom pobreží Stredozemného mora izraelský denník The Jerusalem Post napísal, že Moskva výmenou za ukončenie súčasnej krízy od Ukrajiny žiada, aby sa vzdala Donbasu a oficiálne uznala proruských separatistov. Ďalej má Kyjev sľúbiť, že nevstúpi do NATO, zredukuje svoju armádu a vyhlási neutralitu. V prípade odmietnutia tohto plánu vraj dá ruský prezident Putin príkaz armáde na plné nasadenie na Ukrajine.
Do Varšavy v stredu pricestovala americká viceprezidentka Harrisová hlavne preto, aby na stretnutí s poľským prezidentom Dudom dala najavo podporu, akej sa Poľsko zo strany Washingtonu teší. Poľsko posiela na Ukrajinu zbrane a prijíma najväčšiu časť migrantov, ktorých z domova vyhnala vojna. Doteraz ich do Poľska prišlo viac ako 1,37 milióna. Harrisová je vo Varšave v čase, keď Spojené štáty odmietli akékoľvek plány poskytnúť Ukrajine stíhacie lietadlá MiG-29. Poľsko dalo pôvodne najavo, že je ochotné tieto lietadlá presunúť na americkú základňu v Nemecku a potom ich prostredníctvom NATO odovzdať Kyjevu.
5:45 Zástupcovia ukrajinských úradov v noci na štvrtok informovali, že viacero miest je pod ruskou paľbou. Gubernátor Sumskej oblasti na severovýchode krajiny Dmytro Žyvyckyj podľa ruskojazyčnej verzie britskej BBC uviedol, že terčom ruských náletov sa stali mestá Sumy a Ochtyrka.
Ruské lietadlá bombardovali predmestie mesta Sumy alebo obytné štvrte Ochtyrky. Údaje o prípadných obetiach nie sú k dispozícii.
Na juhukrajinský Mykolajiv dopadli zo severu rakety, informovala agentúra DPA. Tamojšie úrady vyzvali obyvateľov, aby prenocovali v pivniciach. Ukrajinský generálny štáb v noci na štvrtok uviedol, že Rusko posilňuje svoje jednotky okolo tohto mesta.
Približne 35 000 civilistov bolo v stredu evakuovaných z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa vo štvrtok má otvoriť ešte viac humanitárnych koridorov. TASR správu prevzala od agentúr AFP a Reuters.
Podľa ukrajinského lídra umožnili tri humanitárne koridory v stredu civilistom odísť z miest Sumy, Enerhodar, ako i z mestečiek nachádzajúcich sa okolo Kyjeva.
Zelenskyj zároveň vyjadril nádej, že evakuácia civilistov z obliehaných miest bude pokračovať aj vo štvrtok, pričom by sa mali otvoriť aj humanitárne koridory vedúce z miest Mariupol, Volnovacha a Izium.
„Modlíme sa za to, aby sme boli schopní evakuovať ľudí z Mariupolu, Volnovachy a Iziumu na bezpečné miesta… Som si istý, že každý Ukrajinec, ktorý vie, že títo ľudia potrebujú pomoc, sa uistí, že o nich bude postarané,“ uviedol Zelenskyj.
Evakuácia civilistov sa začala po tom, ako sa Moskva a Kyjev v stredu dohodli na otvorení viacerých humanitárnych koridorov.
Agentúra Reuters s odvolaním sa ukrajinské médiá uvádza, že námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko uviedol, že celkovo sa na vojnou zmietanej Ukrajine podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už približne 48 000 ľudí, pričom väčšinu týchto ľudí evakuovali z mesta Sumy.