18. deň: Rusko útočilo blízko hraníc NATO. Rokovania o prímerí pokročili

Rusko v nedeľu posunulo svoje bojové operácie aj na západ Ukrajiny do blízkosti Poľska. Jeho armáda pri raketovom útoku na vojenskú základňu v meste Javoriv zabila podľa Kyjeva najmenej 35 ľudí, podľa Moskvy dokonca 180. Bojuje sa aj v ďalších častiach krajiny, odkiaľ sa zatiaľ podarilo evakuovať asi 140-tisíc civilistov. Ich záchrana sa ale naďalej nedarí v Mariupole, kde je stav kritický. Nádejnou správou môže byť aspoň pokrok v rusko-ukrajinských rozhovoroch.

, , , 13.03.2022 06:00, aktualizované: 22:05
UA Vojak / UA Armáda / Foto: ,
Ukrajinský vojak pri kopaní zákopu na predmestí Kyjeva 13. marca 2022
debata (2481)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už osemnásty deň
  • Ukrajina obvinila Rusko z útoku na humanitárny konvoj
  • Boje na Ukrajine sa priblížili k poľským hraniciam
invázia, mapa
mier-ukrajine-2

Video: Čo je NATO a komu pomáha.

NATO – čo to je, čomu slúži a ako pomáha

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv. .

22:05 Najmenej 596 civilistov zomrelo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámil to v nedeľu Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva. Zároveň upozornil, že zverejňuje iba údaje o civilných úmrtiach, ktoré sám nezávisle overil.

Podľa úradu OSN skutočný počet mŕtvych civilistov bude oveľa vyšší, pretože príjem informácií sa oneskoruje a mnoho ohlásených prípadov ešte nebolo potvrdených. Overiť sa podarilo aj 1 067 prípadov zranenia civilistov. Z overených obetí z radov civilistov je podľa OSN 43 detí. Ukrajinská generálna prokuratúra pritom v nedeľu informovala o 85 zabitých deťoch a viac ako stovke zranených neplnoletých.

Podľa OSN väčšina obetí zomrela následkom použitia výbušných zbraní s „širokou dopadovou plochou“ vrátane delostreleckého alebo raketového ostreľovania. (čtk)

21:26 Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote 2 155 052,70 eura. Vláda o tom rozhodla na mimoriadnom online rokovaní v nedeľu večer. Slovensko pristupuje k darovaniu vojenského materiálu v kontexte nevyprovokovanej vojenskej invázie Ruskej federácie voči Ukrajine a v nadväznosti na požiadavky ukrajinskej strany.

„Ministerstvo obrany SR využije možnosti refundácie niektorých výdavkov súvisiacich s darovaním vojenského materiálu na úrovni EÚ (Európsky mierový nástroj) a na základe bilaterálnych dohôd,“ uvádza sa v predloženom materiáli. Vláda odsúhlasila tento týždeň dodávku vojenského materiálu pre Ukrajinu už druhýkrát, na stredajšom (9. 3.) riadnom zasadnutí schválil kabinet dar v hodnote 9,99 milióna eur. (tasr)

21:22 Dodávka elektriny do vyradenej ukrajinskej atómovej elektrárne Černobyľ, ktorú ruské sily obsadili v prvých dňoch invázie, bola obnovená. Oznámil to v nedeľu ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko, ktorého cituje tlačová agentúra AFP.

„Vďaka neuveriteľnému úsiliu ukrajinských špecialistov na energetiku sa našim jadrovým inžinierom a elektrotechnikom podarilo vrátiť energiu do jadrovej elektrárne v Černobyli, ktorej sa zmocnil ruský okupant. Naši ukrajinskí energetici, riskujúc vlastné zdravie a životy, dokázali odvrátiť riziko možnej jadrovej katastrofy, ktorá hrozila celej Európe,“ uviedol Haluščenko.

Na satelitnej snímke vyradená ukrajinská... Foto: SITA/AP
Černobyľ / Elektráreň / Na satelitnej snímke vyradená ukrajinská atómová elektráreň Černobyľ počas ruskej invázie na Ukrajine vo štvrtok 10. marca 2022

V Černobyli, mieste najzávažnejšej jadrovej katastrofy v dejinách, bola v stredu prerušená dodávka elektriny, hoci jadrový dozorný orgán OSN – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) – uviedol, že to „nemá žiadny kľúčový vplyv na bezpečnosť“. Výbuch v černobyľskej jadrovej elektrárni v roku 1986 spôsobil rozptýlenie rádioaktívneho mraku nad Európou.

Ruské sily 4. marca ostreľovali a obsadili tiež atómovú elektráreň v meste Záporožie, ktorá je najväčšou prevádzkou svojho druhu v Európe. Útok spôsobil požiar, čo vyvolalo obavy z ďalšej jadrovej katastrofy. Ruskí inžinieri dorazili do Záporožia začiatkom tohto týždňa, aby skontrolovali úroveň radiácie.

Ukrajinská rozviedka tvrdí, že Rusko má v pláne spáchať v tzv. vylúčenej zóne jadrovej elektrárne v Černobyli teroristický čin, z ktorého sa následne pokúsi obviniť Ukrajinu. MAAE upozornila, že nie je schopná obnoviť komunikáciu so systémami nainštalovanými na monitorovanie jadrového materiálu a aktivít v elektrárňach v Černobyli a Záporoží. K prerušeniu prenosu dát došlo po tom, ako oba objekty obsadili ruskí vojaci. (afp, tasr)

20:16 Turecko a Grécko sa na pozadí krízy na Ukrajine dohodli na zlepšení vzťahov, a to aj napriek dlhodobým nezhodám, ktoré tieto dve členské krajiny NATO majú.

Recep Tayyip Erdogan / Kyriakos Mitsotakis / Čítajte viac Dlhoročné spory idú pre vojnu na Ukrajine bokom. Turecko a Grécko sa dohodli na zlepšení vzťahov

19:02 Od 20:30 hod. bude online rokovať vláda v súvislosti s poskytnutím ďalšej pomoci Ukrajine.

19:00 Česko poskytne Ukrajine ďalší vojenský materiál v hodnote minimálne 725 miliónov korún (29 miliónov eur). V diskusnej relácii Českej televízie to v nedeľu povedala ministerka obrany ČR Jana Černochová. O aký materiál pôjde, z bezpečnostných dôvodov neuviedla, bude však vychádzať zo zoznamu vecí, ktoré požaduje ukrajinská vláda.

Česko doteraz poslalo na Ukrajinu guľomety, útočné pušky, samopaly a náboje do týchto zbraní, ako aj protilietadlové strely. Ukrajincom česká vláda poskytla i bližšie nešpecifikovaný vojenský materiál a tiež zdravotnícku pomoc. Členovia bezpečnostnej komunity naznačujú, že súčasťou dodávky na Ukrajinu sú aj ťažké zbrane, napríklad vojenská kolesová technika.

Černochová skritizovala súčasný postoj OSN ku konfliktu na Ukrajine. Organizácia by podľa nej mala prehodnotiť svoju doterajšiu politiku, pretože Rusko na Ukrajine sústavne porušuje ľudské práva. Po nedeľňajšom bombardovaní ukrajinskej základne nachádzajúcej sa 20 kilometrov od poľských hraníc navrhla vyslať na Ukrajinu jednotky mierových síl, ktoré by dohliadali na dodržiavanie bezpečnosti pri humanitárnych koridoroch.

„Ak OSN nie je schopná nastoliť také pravidlá, ktorými by dohliadala na to, aby neboli takýmto spôsobom porušované ľudské práva, tak nech sa rozpustí,“ povedala Černochová. Aj z tohto dôvodu sa na budúci týždeň stretne s ministrami obrany USA a Británie. Ministerka je však podľa vlastných slov proti zapojeniu sa NATO do konfliktu na Ukrajine. (tasr)

18:39 Viac ako 100-tisíc ľudí v nedeľu v Nemecku demonštrovalo proti ruskej invázii na Ukrajinu. V Berlíne protestujúcich podľa usporiadateľov bolo viac ako 60-tisíc, v juhonemeckom Stuttgarte okolo 35-tisíc, vo Frankfurte nad Mohanom 12-tisíc. Demonštrovalo sa aj v ďalších mestách.

Na demonštráciách bolo mnoho ľudí s ukrajinskými vlajkami alebo nápismi ako „Som s Ukrajinou“, „Stop Putinovi“ či „Rusko preč z Ukrajiny“. Medzi väčší patril aj protest v Hamburgu s najmenej 10-tisíc účastníkmi a Lipsku s 8-tisíc.

Demonštrácie zvolali organizácie na ochranu ľudských práv i životného prostredia spolu s odbormi a cirkvami. Požadujú, aby ruský prezident Vladimir Putin okamžite ukončil všetky útoky, stiahol sa z Ukrajiny a umožnil obnovu jej teritoriálnej integrity. Koncom februára v Berlíne proti vojne na Ukrajine demonštrovali státisíce ľudí, v Kolíne nad Rýnom okolo 250-tisíc. (čtk)

18:33 Slovenské národné múzeum poskytne svojim ukrajinským partnerom materiálnu pomoc pri záchrane umeleckých diel, ohrozených prebiehajúcim vojnovým konfliktom. Generálny riaditeľ národnej zbierkotvornej inštitúcie Branislav Panis deklaroval, že múzeum rieši nákup a dodávku potrebného materiálu, o ktorý požiadala ukrajinská strana. (tasr)

18:31 Spojené štáty a Čína povedú prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu osobné rokovania na vysokej úrovni. Podľa oboznámeného zdroja sa v Ríme v pondelok stretnú bezpečnostný poradca Bieleho domu Jake Sullivan a vysoko postavený čínsky diplomat Jang Ťie-čch'. Administratíva prezidenta Joea Bidena sa snaží prinútiť Peking, aby využil svoj vplyv na Rusko a pomohol ukončiť vojnu na Ukrajine. (čtk)

18:23 Na ruskú inváziu na Ukrajinu neexistuje dôvod. V Rumunsku to povedal izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid a vyzval Rusko na ukončenie paľby.

Izraelský minister zdravotníctva Nitzan Horowitz v rozhovore s rozhlasom vyhlásil, že Izrael uznáva nezávislosť Ukrajiny a Rusko sa z nej musí okamžite stiahnuť. Minister financií Avigdor Lieberman v rozhovore so spravodajským serverom Walla povedal, že Izrael musí dovoliť vstup Ukrajincom utekajúcim zo svojej krajiny. (čtk)

18:17 Telá ruských vojakov zabitých v bojoch na Ukrajine zapĺňajú márnice v Bielorusku, uviedli miestni obyvatelia pre stanicu Slobodná Európa (RFE/RL), ktorá o tejto skutočnosti informovala v noci na nedeľu.

Telesné pozostatky ruských vojakov, ktorí padnú počas „špeciálnej operácie“, ako inváziu nazýva Moskva, sú privážané nákladnými vozidlami do bieloruských márnic a následne posielané späť do Ruska vlakom alebo lietadlom, uviedli obyvatelia.

Tí hovoria aj o hrôzostrašnom pohľade na mŕtve telá ruských vojakov naložené vo vlaku v meste Mazyr pred transportom do Ruska. „Počet tiel bol neuveriteľne veľký. Ľudia na stanici Mazyr boli jednoducho šokovaní množstvom tiel, ktoré boli nakladané do vlaku,“ uviedol pre RFE/RL miestny obyvateľ.

Podľa svedectva miestnych obyvateľov sú zaplnené aj márnice v mestách Homeľ a Naroulia. Bieloruskí lekári však majú pod hrozbou straty zamestnania zakázané šíriť informácie o mŕtvych alebo zranených ruských vojakoch.

Americkí predstavitelia odhadujú, že od vypuknutia vojny na Ukrajine (24. februára) bolo doteraz zabitých už niekoľko tisíc ruských vojakov, pripomína Slobodná Európa. Bielorusko sa podľa svojho generálneho štábu neplánuje priamo zapojiť do ruskej invázie na Ukrajine. Ruská armáda totiž pri útokoch na Ukrajinu využíva aj územie Bieloruska, odkiaľ prichádzajú ruské jednotky či bojové lietadlá. (rferl.org, tasr)

18:03 V juhoukrajinskom prístavnom meste Cherson vyšli v nedeľu do ulíc davy ľudí na protest proti okupácii ruskými silami. Informovala o tom stanica BBC. Na záberoch, ktoré BBC zverejnila, vidieť, ako ľudia zhromaždení na Námestí slobody v centre Chersonu mávali ukrajinskými vlajkami a držali transparenty s nápismi „Cherson je Ukrajina“.

Protest sa koná uprostred správ, že Rusko plánuje v meste usporiadať falošné referendum, aby vytvorilo ďalší separatistický región a nastolilo bábkovú administratívu. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu na Twitteri uviedol, že Rusko začalo prípravy na usporiadanie referenda o založení samostatnej Chersonskej ľudovej republiky, ktorej centrom by bolo okupované mesto Cherson.

Kuleba tvrdí, že Rusko postupuje rovnako ako v roku 2014, keď boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané separatistické republiky, ktoré doteraz uznala iba Moskva. Najnovšie referendum však bude podľa neho zmanipulované, pretože nemá podporu miestneho obyvateľstva. Ak by ho Rusko zorganizovalo, Kuleba žiada uvalenie ďalších tvrdých sankcií. „Cherson je a vždy bude na Ukrajine“, napísal šéf ukrajinskej diplomacie.

Prípravy „referenda“ potvrdil aj člen Chersonskej regionálnej rady Serhij Chlaň. Ako uviedol, sú predvolávaní poslanci, ktorých pýtajú, či sú pripravení spolupracovať s Ruskom. Konanie vo veci referenda začala aj oblastná prokuratúra.

Chersonská regionálna rada na svojej stránke khor.gov.ua zverejnila v sobotu večer vyhlásenie, ktoré prijala na svojom mimoriadnom zasadnutí, že Chersonská oblasť „bola, je a bude“ neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny. Podporilo ho 44 zo 64 poslancov.

Referendá boli jednou z etáp vyhlásenia nezávislosti Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky v roku 2014. Podľa Kyjeva neboli v súlade s ukrajinskými zákonmi, konali sa bez pozorovateľov a bez dodržania zákonných postupov; navyše sa na nich mal zúčastniť iba zlomok obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti.

Cherson, ktorý sa nachádza neďaleko Krymského polostrova anektovaného Ruskom v roku 2014, je prvým veľkým mestom na Ukrajine, ktoré po trojdňovom obliehaní začiatkom marca obsadila ruská armáda. V tomto prístavnom meste žije okolo 290-tisíc ľudí. (bbc.com, khor.gov.ua, tasr)

17:38 Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že jeho ozbrojené sily pri nedeľnom útoku na vojenskú základňu v západoukrajinskom meste Javoriv zlikvidovali približne 180 zahraničných žoldnierov a množstvo zahraničných zbraní. Hovorca rezortu obrany Igor Konašenkov ďalej podľa agentúry TASS uviedol, že ruské sily budú pokračovať v likvidácii zahraničných žoldnierov, ktorí prichádzajú na Ukrajinu. Agentúra AFP poznamenala, že tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj už predtým oznámil, že pri ruskom raketovom útoku na vojenskú základňu v meste Javoriv, ​​ktoré sa nachádza len zhruba dvadsať kilometrov od poľských hraníc a 50 kilometrov severozápadne od centra Ľvova, v nedeľu zahynulo najmenej 35 ľudí. Ďalších 134 ľudí utrpelo zranenia a ošetrujú ich v nemocniciach. Táto časť Ukrajiny zatiaľ zostávala vojenského konfliktu do veľkej miery ušetrená, do Ľvova a okolia sa uchýlila časť Ukrajincov utekajúcich pred konfliktom. (afp, tass, čtk)

17:32 V ukrajinskom meste Mariupol zahynulo pri ruských útokoch už viac ako 2 100 obyvateľov, informovali v nedeľu miestne úrady. „K dnešnému dňu zomrelo pri ruských útokoch 2 187 obyvateľov Mariupola,“ informovala mestská rada na sociálnej sieti Telegram.

Počet obetí sa tak zvýšil od stredy o takmer tisíc. Úrady v stredu uviedli, že za prvých deväť dní obliehania zahynulo 1 207 civilistov. Podľa stanice BBC je Mariupol takmer dva týždne terčom ostreľovania, je bez základných služieb a zásob. Miestni predstavitelia uviedli, že len za posledný deň Rusi zaútočili na mesto najmenej 22-krát.

„Ľudia sú v ťažkej situácii už 12 dní. V meste nie je elektrina, voda ani kúrenie. Nie je tu takmer žiadna mobilná komunikácia. Dochádzajú posledné zásoby jedla a vody,“ uvádza sa vo vyhlásení predstaviteľov mesta. Podľa BBC ruské sily dobyli východný okraj mesta. Nedávne satelitné snímky ukazujú rozsiahle škody na bytovej a civilnej infraštruktúre. (bbc.com, tasr)

17:09 Takmer 125-tisíc ľudí evakuovali na Ukrajine cez humanitárne koridory z miest, v ktorých prebiehajú boje, oznámil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Zelenského je v súčasnosti prioritou dostať humanitárny konvoj do obliehaného mesta Mariupol, v ktorom uviazlo približne 400-tisíc ľudí, pričom im dochádza jedlo i voda.

„Náš humanitárny konvoj je vzdialený len dve hodiny od Mariupolu, je to len 80 kilometrov,“ uviedol Zelenskyj, podľa ktorého sa ukrajinským orgánom podarilo doručiť už 100 ton potrebnej pomoci obyvateľom vojnou zmietanej Ukrajiny. „Robíme všetko pre to, aby sme prekonali odpor okupantov, ktorí bránia v ceste dokonca aj kňazom sprevádzajúcim konvoje s jedlom, vodou a liekmi,“ uviedol Zelenskyj.

Humanitárny konvoj smerujúci do Mariupolu vyrazil ešte v sobotu z mesta Záporožie. Predchádzajúce snahy o doručenie potravín a evakuáciu ľudí z Mariupolu zlyhali pre pokračujúce ostreľovanie zo strany ruskej armády. (theguardian.com, cnn.com, ap, tasr)

17:07 Bratislavská arcidiecézna charita od pondelka 14. marca otvorí centrum solidarity pre Ukrajinu. Pôjde o miesto, kde budú môcť ubytovaní Ukrajinci, či rodiny alebo jednotlivci, ktorí ubytovali niekoho z Ukrajiny, dostať pomoc. V ponuke pre nich budú potraviny, drogéria, oblečenie, obuv a iné formy pomoci či podpory.

Centrum sa nachádza v priestoroch Centra solidarity Bratislavskej arcidiecéznej charity na Jasovskej ulici v bratislavskej Petržalke. Otvorené bude od pondelka do piatka v čase od 10.30 do 18.30 h.

17:05 Slovensko dodávkou zbraní na Ukrajinu nezasahuje do vojenského konfliktu, uviedol v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO). Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a generálny manažér strany Hlas Matúš Šutaj Eštok zase uviedol, že najlepším východiskom z danej krízy je rokovanie o mieri.

16:18 Európska únia i SR by mali byť rýchlejšie a akčnejšie v prípade poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, uviedol v diskusnej relácii TV Markíza Na telo poslanec a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Juraj Šeliga Čítajte viac Šeliga: EÚ i SR by mali byť akčnejšie pri vojenskej pomoci Ukrajine

16:12 Viaceré slovenské nezávislé kapely sa spojili, aby pomohli rodinám, ktoré utiekli zo svojich domovov na Ukrajine pred vojnovým konfliktom. Benefičný koncert Dlhá noc pre Ukrajinu sa uskutoční v nedeľu od 16.00 h v bratislavskej A4 – priestor súčasnej kultúry.

Na koncerte vystúpia kapely The Wilderness, Ali Ibn Rachid, Terrible 2s, Vandali, Longital, Trolejboys, Tante Elze, Hviezda, Pospiš & Sillay, Mišák Štramák, Špaček & Harvan & Kuboš a Neha. Ako informoval PR manažér Alexander Čerevka, všetky kapely zahrajú zadarmo a celý výťažok pôjde na pomoc konkrétnym rodinám. Akcia je koordinovaná s iniciatívou Kto pomôže Ukrajine.

„Obe sme nielen hudobníčky, ale aj matky a nevieme, čo za peklo tieto utekajúce rodiny musia zažívať. Sú tam aj deti, ktoré potrebujú viac než jedlo. Všetci, ktorí na koncerte zahrajú, hrajú zadarmo a ani na chvíľu nezaváhali,“ povedali organizátorky podujatia Lucia Piussi a Agnes Lovecká. Podľa nich nejde len o peniaze, ktoré sa vyzbierajú. „Takéto koncerty sú sociálne aj psychicky veľmi dôležité. Všetci, čo tam prídu, jasne pocítia, že vo svojom postoji nie sú sami a že každá konkrétna pomoc je dobrá,“ dodali organizátorky­. (tasr)

16:07 Najmenej 13 novinárov a 12 ďalších osôb údajne zadržala polícia v nedeľu v ruskom meste Petrohrad počas protestov proti ruskej invázii na Ukrajinu. Informovala o tom stanica BBC, ktorá sa odvolala na novinára Andreja Okuna, ktorý na sociálnej sieti Telegram uviedol, že policajti „nevysvetlili dôvod zadržania“.

Podľa Okuna zadržaní reportéri mali na sebe novinárske vesty a mali novinárske preukazy. „To však nikoho nezaujíma, cieľom je zabezpečiť, aby nikto o ničom neinformoval,“ dodal. (bbc.com, tasr)

15:56 Rusko nedeľňajším raketovým útokom na výcvikové stredisko Javoriv v západoukrajinskej Ľvovskej oblasti „ukázalo USA prostredník“, konštatoval Daniel Szeligowski, vedúci programu pre východnú Európu a vedúci výskumný pracovník pre Ukrajinu z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov.

Podľa Sky News je kľúčová časť Szeligowského reakcie zameraná na stratégiu administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, ktorá sa snaží vylúčiť opatrenia, ktoré by eskalovali konflikt (ide najmä o reakciu USA na výzvy na vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou). „Prestaňte hovoriť (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, čo nebudete robiť, povedzte mu, čo urobíte,“ vyzval Szeligowski.

Podľa stanice BBC Ukrajina informovala, že na vojenskú výcvikovú základňu bolo odpálených 30 ruských rakiet. Úrady uvádzajú, že pri útoku zahynulo najmenej 35 ľudí a 134 ďalších utrpelo zranenia.

Zariadenie sa využíva na výcvik za účasti inštruktorov NATO. Útok nasledoval po sobotňajšom varovaní námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, že dodávky zbraní od západných krajín na Ukrajinu môžu byť „legitímnym cieľom“ útoku ruskej armády. (news.sky.com, bbc.com, tasr)

15:47 Ruský delegát pre rokovania s Ukrajinou Leonid Sluckij v nedeľu uviedol, že sa v rusko-ukrajinských rozhovoroch podarilo dosiahnuť významný pokrok a je možné, že delegácie čoskoro dosiahnu „spoločné pozície“. Informovala o tom agentúra Ria Novosti. O možnom pokroku v rokovaniach s ruskou stranou, ktorého by sa mohlo podariť dosiahnuť v najbližších dňoch, hovoril v dnes zverejnenom videu aj ukrajinský zástupca na rokovaniach Mychajlo Podoljak.

„Podľa mojich osobných očakávaní môže tento pokrok v najbližších dňoch prerásť v spoločné stanovisko oboch delegácií, v dokumenty na podpis,“ povedal predseda zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Sluckij. Podľa agentúry Reuters zatiaľ nie je jasné, aký by mohol byť rozsah takýchto dokumentov.

„V zásade neustúpime v žiadnych pozíciách. Rusko to teraz chápe. Rusko už začína konštruktívne hovoriť. Myslím, že nejaké výsledky dosiahneme doslova počas niekoľkých dní,“ uviedol zástupca kancelárie ukrajinského prezidenta Podoljak vo videu. Podľa neho ruská strana prestala hovoriť v ultimátach a pozorne počúvajú ukrajinské návrhy.

Oba komentáre prichádzajú 18. deň vojny, ktorá sa začala 24. februára, keď ruské sily napadli Ukrajinu v rámci akcie, ktorú Kremeľ nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“.

Ruská a ukrajinská strana viedli posledné tretie kolo rokovaní v pondelok v Bielorusku. Zamerali sa hlavne na humanitárne otázky a rokovania viedli k obmedzenému otvoreniu niektorých koridorov pre civilistov, ktorí tak mohli uniknúť bojom.

Ruský prezident Vladimír Putin v piatok povedal, že v rozhovoroch došlo k určitým „pozitívnym posunom“, ale nespresnil ich. Kremeľ v sobotu povedal, že diskusie medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi pokračujú „vo formáte videí“. (reuters, čtk)

15:30 Rusko nasadilo z noci na nedeľu pri útoku na mesto Popasna v Luhanskej oblasti na východe krajiny fosforovú muníciu. Podľa agentúry Reuters to uviedla ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová. O obvinení z použitia zbrane, ktorú medzinárodné dohovory zakazujú, informovala aj agentúra AFP, ktorá citovala šéfa miestnej polície. Popasna leží asi 70 kilometrov západne od Luhansku.

Ombudsmanka zdieľala fotografiu, ktorá údajný útok ukazuje. Neuviedla ale, či má Ukrajina konkrétne dôkazy. „Bombardovanie civilného mesta ruskými útočníkmi týmito zbraňami je vojnovým zločinom a na základe rímskeho štatútu aj zločinom proti ľudskosti,“ uviedla Denisovová vo vyhlásení.

„Neopísateľné utrpenie a požiare,“ napísal na facebooku šéf polície v Popasne Oleksij Bilošyckyj, ktorý tiež Rusko obvinil z použitia fosforových bômb.

Za vojnový zločin sú považované tiež útoky na obytné štvrte a civilnú infraštruktúru, ktorých sa Rusko na Ukrajine podľa ukrajinských úradov dopúšťa. Moskve sa ďalej vyčíta nasadenie kazetových bômb. Avšak ani Rusko, ani Ukrajina nie sú signatármi dohody zakazujúcej ich používanie.

Ukrajina tvrdí, že ruská armáda opakovane bombardovala mesto Ochtyrka s asi 50-tisíc obyvateľmi na severovýchode Ukrajiny vákuovými bombami. Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN Oksana Markarovová upozornila, že použitie tejto zbrane zakazuje ženevský dohovor.

Panujú obavy, že sa Rusi uchýlia k zakázaným chemickým alebo biologickým zbraniam, ako to naznačuje ich nepodložené tvrdenie o tom, že Ukrajina má laboratóriá na výrobu týchto zbraní. (reuters, afp, čtk)

14:25 Život novinára denníka The New York Times a zranenia jeho kolegu si podľa ukrajinskej polície vyžiadal útok ruských síl v meste Irpin pri Kyjeve. Podľa ukrajinských médií je obeťou útoku 51-ročný Brent Renaud, ktorý v minulosti ako filmár pokrýval aj vojny v Iraku alebo Afganistane.

Ukrajina / Vojak / Čítajte viac Pri bojoch v Irpini zahynul americký novinár a dokumentarista Brent Renaud

14:06 Na dnešných demonštráciách proti vojne na Ukrajine bolo v Rusku zatiaľ zadržaných viac ako 320 ľudí. Informovala o tom organizácia Ovd-Info, podľa ktorej boli ľudia zatýkaní pri protestoch v 27 mestách po celom Rusku. Organizácia predpokladá, že počet zadržaných počas dňa ešte porastie.

Ukrajinský vojak v Mariupole v sobotu 12. marca...
Ukrajinská utečenkyňa Julia Lazaretsová...
+12Výbuch, ktorý zasiahol činžiak po streľbe...

Protestné akcie sa konali napríklad vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe, v Irkutsku pri Bajkalskom jazere, v sibírskom Tomsku, ale aj v Moskve a Petrohrade. Fotografie a videá na sociálnych sieťach ukazujú, ako policajti s ochrannými helmami a ťažkou výzbrojou odťahujú protestujúcich. Dohromady bolo podľa údajov Ovd-Info od začiatku ruského útoku na Ukrajinu z 24. februára zadržaných viac ako 14 300 ľudí.

V ruskom hlavnom meste bolo kovovými zátarasmi uzavreté námestie pred Kremľom. Pre prípad veľkých protestov boli pripravené zasiahnuť jednotky zvláštnej polície OMON. Niektorí jej príslušníci mali nepriestrelné vesty a prilby. Ozbrojenci boli aj pred Štátnou dumou. Pripravené boli policajné antony pre zadržaných. K nedeľným protivojnovým manifestáciám vyzval okrem iného väznený kritik Kremľa Alexej Navalnyj. (dpa, ovd.news, čtk)

13:57 Turecko požiadalo Rusko o pomoc pri evakuácii tureckých občanov, ktorí uviazli v obliehanom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to v nedeľu turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorého citovala agentúra AFP.

„Keď sme s ním (ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom) hovorili, požiadali sme o pomoc pri evakuácii našich občanov z Mariupolu,“ povedal Čavušoglu prítomným novinárom. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v sobotu uviedlo, že mešitu v obliehanom prístavnom meste, v ktorej sa ukrývalo viac ako 80 civilistov vrátane niekoľkých tureckých občanov, ostreľovala ruská armáda.

Čavušoglu v súvislosti s tým uviedol, imám zmienenej mešity tieto správy „nepotvrdil“. „Povedal, že na oblasť boli vypálené rakety,“ uviedol šéf tureckej diplomacie. Ako pripomenula AFP, ide o prvú reakciu Ankary na incident.

Čavušoglu povedal, že turecké úrady „stratili kontakt“ s tureckými občanmi v Mariupole „po kolapse celej infraštruktúry“. Ankara sa o informácie podelila s Ruskom a tiež „vyslala autobusy do regiónu, ale tie sa nemôžu dostať do mesta“, pokračoval. „Podporujeme územnú celistvosť Ukrajiny, ale v rámci humanitárnej pomoci musíme spolupracovať s oboma stranami,“ dodal Čavušoglu. (afp, tasr)

13:46 Pápež František v nedeľu zatiaľ najostrejšie odsúdil vojnu na Ukrajine, pričom uviedol, že táto „neakceptovateľná ozbrojená agresia“ a „masaker“ sa musia skončiť. „V mene Boha vás žiadam ukončite tento masaker,“ uviedol František po pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána na Námestí sv. Petra.

Hlava katolíckej cirkvi zároveň odsúdila „barbarské“ zabíjanie detí a civilistov, ako i bombardovanie ukrajinských nemocníc, ku ktorému podľa pápeža prichádza „bez rozumného strategického dôvodu“. „Nech je v mene Boha vypočutý plač trpiacich ľudí a nech bombardovanie a útočenie skončí,“ dodal František, podľa ktorého hrozí, že sa z ukrajinských miest „stanú cintoríny“. (reuters, afp, tasr)

13:36 Slovensko musí byť pripravené na všetko, v súčasnosti však nie je dôvod na paniku v súvislosti s pokračovaním vojnového konfliktu na Ukrajine a možným posunutím vojnovej línie k bezprostrednej blízkosti územia Slovenska. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol predseda vlády Eduard Heger. Reagoval tak na nedeľňajšie správy o ruskom bombardovaní vojenskej základne v blízkosti poľských hraníc.

Eduard Heger / Roman Mikulec / Čítajte viac Heger: Na Slovensku nie je v prípade vojny na Ukrajine dôvod na paniku

12:25 Ruské sily uniesli starostu juhoukrajinského mesta Dniprorudne. Uviedol to ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba s tým, že Jevhena Matvejeva uniesli „ruskí vojnoví zločinci“.

„Po získaní nulovej miestnej podpory sa útočníci obracajú na teror. Vyzývam všetky štáty a medzinárodné organizácie, aby zastavili ruský teror proti Ukrajine a demokracii,“ cituje šéfa ukrajinskej diplomacie spravodajský portál BBC.

Matvejev je už druhý ukrajinský starosta, ktorého údajne uniesli ruské ozbrojené sily za ostatné tri dni. V piatok údajne zatkli starostu neďalekého Melitopoľa. (bbc.com, sita)

12:01 Ak by Rusko na Ukrajine použilo chemické zbrane, znamenalo by to zmenu situácie a NATO by sa muselo vážne zamyslieť, ako odpovedať, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore s britskou televíziou BBC.

Andrzej Duda Čítajte viac Duda: Použitie chemických zbraní Ruskom na Ukrajine by mohlo vyvolať zásah NATO

11:51 Pri ruskom raketovom útoku na vojenskú základňu v meste Javoriv, ktoré sa nachádza len asi dvadsať kilometrov od poľských hraníc a 50 kilometrov od centra Ľvova, v nedeľu zahynulo najmenej 35 ľudí. Ďalších 134 ľudí utrpelo zranenie.

S odvolaním sa na gubernátora Ľvovskej oblasti Maksyma Kozyckého o tom informovala agentúra Reuters. Táto časť Ukrajiny zatiaľ zostávala od vojenského konfliktu do veľkej miery ušetrená, do Ľvova a okolia sa uchýlila časť Ukrajincov utekajúcich pred konfliktom. (reuters, čtk)

11:39 Proruskí separatisti ovládli časti mesta Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Vyplýva to z nedeľného oznámenia ruského ministerstva obrany, podľa ktorého ruskí vojaci na Ukrajine zničili od začiatku terajších bojov na Ukrajine 3 687 ukrajinských vojenských objektov. Agentúra Reuters však upozornila, že takéto tvrdenie nie je možné nezávisle overiť.

Britské ministerstvo obrany v nedeľu uviedlo, že podľa informácií britských tajných služieb sa ruská armáda teraz pokúša odrezať ukrajinských vojakov na východe Ukrajiny postupom zo smeru od Charkova na severe a od Mariupolu na juhu.

„Jednotky Luhanskej ľudovej republiky (LNR) zablokovali východnú a južnú časť mesta,“ povedal agentúre Interfax hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov k situácii okolo Severodonecku. Ukrajinská armáda už predtým informovala, že sa chystá ruská ofenzíva na stotisícový Severodoneck. Podľa ruských informácií navyše pokračuje ofenzíva blízko mesta Popasna neďaleko Luhanska. Separatisti údajne obsadili severnú časť mesta.

Podľa britského ministerstva obrany chcú ruské sily obkľúčiť ukrajinských vojakov na východe Ukrajiny postupom od Charkova a od Mariupolu. Ruskí vojaci postupujúci od Krymu sa podľa týchto informácií zároveň pokúšajú obkľúčiť mesto Mykolajiv, ktoré v nedeľu ohlásilo deväť obetí ruského ostreľovania.

Rusi majú podľa britských tajných služieb namierené z južnej časti Ukrajiny aj na juhozápad k Odese. Rusko však platí vysokú cenu za každý postup, pretože ukrajinská armáda naďalej kladie Rusom po celej Ukrajine tuhý odpor. (reuters, interfax, čtk)

11:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v sobotu večer s izraelským premiérom Naftalim Bennettom o spôsoboch zastavenia bojov na Ukrajine a snahách Izraela o vyriešenie tohto ozbrojeného konfliktu.

Podľa kancelárie izraelského premiéra trval telefonát Bennetta so Zelenským viac ako hodinu. Zelenskyj o telefonáte s Bennettom informoval na sociálnej sieti Twitter, kde uviedol, že s izraelským premiérom hovoril o „ruskej agresii a vyhliadkach týkajúcich sa mierových rokovaní“. Zelenskyj zároveň požiadal Bennetta o pomoc pri zaistení prepustenia „zajatého starostu Melitopoľu a miestnych predstaviteľov“.

Snahy o urovnanie ukrajinského konfliktu vyvíja i izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid, ktorý sa v súčasnosti nachádza na rokovaniach v Rumunsku a v nedeľu tam plánuje navštíviť aj ukrajinské hranice. (cnn.com, dpa, tasr)

11:15 Po dvojročnej prestávke, spôsobenej pandémiou, by sa tento rok mohla na Slovensku konať dobrovoľná vojenská príprava. Termín zatiaľ nie je stanovený. V roku 2019, keď sa dobrovoľná vojenská príprava naposledy konala, ju absolvovalo 40 záujemcov. Vplyv vojny na Ukrajine na prípadný záujem o prípravu zatiaľ rezort obrany nevie zhodnotiť.

Ozbrojené sily SR vojak, vojaci Čítajte viac Dobrovoľná vojenská príprava by sa mohla vrátiť po dvojročnej prestávke

10:45 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg očakáva, že boje a humanitárna kríza na Ukrajine sa po viac ako dvoch týždňoch od začiatku ruskej invázie ešte vystupňujú.

„S hrôzou vidíme rastúci počet civilných obetí a nezmyselné ničenie zo strany ruských síl. Obyvatelia Ukrajiny vzdorujú s odvahou a odhodlaním, ale nadchádzajúce dni pravdepodobne prinesú ešte väčšie utrpenie,“ povedal Stoltenberg v rozhovore pre nedeľník Welt am Sonntag.

Šéf NATO vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby „ukončil túto vojnu, stiahol všetky sily a zaviazal sa k diplomacii“. Stoltenberg odmietol tvrdenia ruskej vlády, že Spojené štáty tajne prevádzkovali na Ukrajine laboratóriá na vývoj biologických zbraní.

„Teraz, keď boli vznesené tieto nepravdivé obvinenia, musíme zostať ostražití, pretože je možné, že samotné Rusko by v rámci tohto balíka lží mohlo plánovať vojenské misie s použitím chemických zbraní,“ povedal. To by predstavovalo vojnový zločin. Stoltenberg zároveň opäť odmietol výzvy, aby NATO presadilo bezletovú zónu nad Ukrajinou, čo by znamenalo zaútočiť na ruské jednotky.

"Tým by sme riskovali priamu konfrontáciu a nekontrolovateľnú eskaláciu. Musíme túto vojnu ukončiť a nie ju predlžovať,“ zdôraznil Stoltenberg, pričom dodal, že NATO je obranná aliancia. (welt.de, dpa, tasr)

10:41 Autobus s približne 50 ukrajinskými utečencami sa v nedeľu ráno prevrátil na diaľnici v severnom Taliansku. Jedna pasažierka zomrela a niekoľko ďalších bolo zranených. Nikto však nie je zranený vážne.

Informovala o tom talianska štátna rozhlasová stanica RAI, ktorá uviedla, že ostatných cestujúcich bezpečne evakuovali. Nehoda sa stala neďaleko mesta Forli. Nebolo hneď jasné, kam autobus smeroval. Nehodu ešte len prešetrujú.

Do Talianska doteraz prišlo približne 35-tisíc ukrajinských utečencov. Väčšina z nich pricestovala cez hranice so Slovinskom. Mesto Forli sa nachádza v regióne Emilia-Romagna, ktorý zatiaľ prijal zhruba 7-tisíc utečencov z Ukrajiny. (sita, ap)

10:16 Hackerská skupina Anonymous, ktorá podnikla kvôli ruskej invázii na Ukrajinu niekoľko kybernetických útokov na ruské médiá a úrady, teraz zverejnila odkaz určený Rusom. Vyzvala ich v ňom, aby sa vzopreli prezidentovi Vladimírovi Putinovi a zosadili ho.

Na nedeľu zvolal väznený oponent Kremľa Alexej Navalnyj ďalší protest Rusov proti vojne. Putina vo svojej piatkovej výzve označil za šialeného maniaka. Najrýchlejšie ho podľa neho môžu zastaviť Rusi, keď sa postavia proti vojne. „Ste chrbticou hnutia proti vojne a smrti,“ uviedol Navalnyj. (čtk)

anonymusx Čítajte viac Hackerská skupina Anonymous vyzvala Rusov, aby sa postavili Putinovi

9:47 Za posledných 24 hodín do nedele do 6.00 h vybavili na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny celkovo 10 307 osôb, z toho od sobotného večera do nedeľného rána 3 296 osôb. Od vypuknutia konfliktu 24. februára do nedeľného rána vybavili celkovo 195 967 osôb vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny.

Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili opäť na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, a to 6 688 ľudí. Z toho od sobotného večera do nedeľného rána 2 270 ľudí. Na hraničnom priechode Ubľa vybavili 2 238 osôb, z toho od soboty od 20.00 h do nedele do 6.00 h ich bolo 561. Na hraničnom priechode Veľké Slemence na vstupe z Ukrajiny vybavili počas 24 hodín celkovo 1 381 osôb, z toho od večera do rána 465. (tasr)

9:40 Deň po zadržaní starostu juhoukrajinského mesta Melitopol Ivana Fedorova ruské okupačné vojská vymenovali v sobotu jeho nástupcu. Stala sa ním Galina Danilčenková, bývalá prorusky orientovaná poslankyňa mestského zastupiteľstva. Informuje o tom televízia CNN, ktorá sa odvolala na oznámenie zverejnené na webovej stránke Záporožskej oblasti.

Na videu zverejnenom na platforme YouTube Danilčenková vyzýva miestne úrady a poslancov, aby sa „prispôsobili novej realite“, „nedestabilizovali situáciu a nezapájali sa do extrémistických aktivít“. „Keďže vás zvolili ľudia, je vašou povinnosťou starať sa o ich blaho,“ odkázala Danilčenková.

Ďalej uviedla, že jej hlavnou úlohou je „podniknúť všetky potrebné kroky na to, aby sa mesto vrátilo do normálu“. Tvrdí, že v Melitopole sú stále ľudia, ktorí sa pokúsia „situáciu destabilizovať a vyvolať neprimerané reakcie“.

„Žiadam vás, aby ste sa chovali rozumne a nepoddávali sa týmto provokáciám,“ povedala Danilčenková, ktorá tiež navrhla vytvorenie „ľudového výboru“ na riešenie problémov v regióne. Starostu Melitopola Ivana Fedorova v piatok zadržala skupina ozbrojených mužov. Prokuratúra separatistickej Luhanskej ľudovej republiky podporovanej Ruskom ho obvinila z teroristických trestných činov. (cnn.com, tasr)

9:32 Pri ruskom raketovom útoku na vojenskú základňu v meste Javoriv, ktoré sa nachádza len zhruba 20 kilometrov od poľských hraníc, v nedeľu zahynulo deväť ľudí. Ďalších 57 ľudí utrpelo zranenie. S odkazom na guvernéra Ľvovskej oblasti o tom informovala agentúra Reuters.

Svedok agentúre Reuters predtým povedal, že zo smeru od vojenskej základne vyšlo 19 sanitiek so sirénami. „Toto je nový teroristický útok na mier a bezpečnosť blízko hranice EÚ-NATO,“ napísal na twitteri ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov. Podľa neho na základni pôsobili aj zahraniční vojenskí inštruktori. (reuters, čtk)

8:56 Kláštor ukrajinskej pravoslávnej cirkvi na východe Ukrajiny bol v sobotu večer vážne poškodený po tom, čo sotva unikol priamemu zásahu delostreleckého granátu. Informovala o tom v noci na nedeľu stanica BBC s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.

Explózia pri moste v blízkosti kláštora v Doneckej oblasti zničila takmer všetky okná na kláštore a poškodila niekoľko budov. Viacero osôb, vrátane mníchov a evakuantov, ktorí sa ukrývali vo vnútri, bolo zranených a prevezených do nemocnice. Podľa BBC neboli hlásené žiadne úmrtia. Podľa denníka Ukrajinská pravda sa v súčasnosti v pivniciach pod kláštorom nachádza približne 520 utečencov vrátane 200 detí. (bbc.com, pravda.com.ua)

8:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po prvý raz v dejinách svojej krajiny rozhodol o udelení titulu Hrdina Ukrajiny žene in memoriam. Zelenskyj tiež prisľúbil, že sa postará o to, aby boli všetci ruskí okupanti a ich sympatizanti postavení pred súd: „Nech všetci okupanti a všetci kolaboranti vedia, že Ukrajina nezabudne. Nikto. Nič. Ukrajina nezabudne. Ukrajina ich nájde a povolá na zodpovednosť, každého jedného“.

Ukraine Invasion Zelenskyy Čítajte viac Zelenskyj vyznamenal ženu - hrdinku, kolaborantom sľúbil trest

8:27 Britská vláda vyplatí 350 libier mesačne ľuďom, ktorí budú ochotní ubytovať vo svojich nehnuteľnostiach utečencov z Ukrajiny. Vláda bude vyplácať peniaze ľuďom, ak ponúknu izbu či byt ukrajinským utečencom na najmenej šesť mesiacov. Na vládnu podporu dosiahnu aj charity či firmy. Úrady budú kontrolovať, či ponúkané nehnuteľnosti spĺňajú základné štandardy. „Vyzývam ľudí v celej krajine, aby sa zapojili do tejto celoštátnej snahy a pomohli našim priateľom z Ukrajiny. Spoločne môžeme poskytnúť bezpečný domov, ktorý potrebujú,“ uviedol britský minister pre bývanie Michael Gove.

Premiér Boris Johnson tento týždeň uviedol, že Británia môže vydať ukrajinským utečencom až niekoľko stoviek tisíc víz. Povolenie chce vláda dať aj ľuďom, ktorí nemajú v krajine svojich príbuzných. Do polovice tohto týždňa úrady vydali vyše tisíc povolení. V Británii zazneli kritiky, že systém je príliš pomalý a administratívne náročný.

Z Ukrajiny pred vojnou utieklo 2,5 milióna ľudí, uviedla v sobotu Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Väčšina z nich sa uchýlila do Poľska. Veľa ľudí chce ale zo štátov, ktoré susedia s Ukrajinou, pokračovať ďalej na západ.

7:11 Ruské sily odpálili v nedeľu ráno najmenej osem rakiet na vojenskú výcvikovú základňu pri meste Javoriv, ktorá sa nachádza asi 50 kilometrov západne od Ľvova a okolo 16 kilometrov od hraníc s Poľskom. Smerom od vojenskej základne bolo vidieť stúpať mohutné stĺpy dymu, píše reportér Guardianu Lorenzo Tondo s odvolaním sa na Ľvovskú regionálnu vojenskú správu.

Útok na základňu potvrdil aj starosta Ľvova Andrij Sadovyj. Zatiaľ nie sú známe informácie o škodách alebo obetiach. Sadovyj tiež vyzval ľudí, aby nezverejňovali fotografie a videá z miesta útoku. Útok na vojenskú základňu blízko hraníc s Poľskom nasleduje po sobotňajšom varovaní námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, že dodávky zbraní od západných krajín na Ukrajinu môžu byť „legitímnym cieľom“ útoku ruskej armády.

Varovné protiletecké sirény sa v nedeľu ráno rozozneli v rade ukrajinských miest, a to vrátane Charkova, Kyjeva či Odesy, uviedol spravodajský portál The Kyiv Independent. Podľa portálu boli výbuchy počuť aj v meste Ivano-Frankivsk, ktoré leží približne 150 kilometrov východne od slovenských hraníc.

6:23 Mestom Ľvov ležiacom na západe Ukrajiny približne 70 kilometrov od poľských hraníc otriaslo v nedeľu ráno niekoľko výbuchov. Explózie bolo počuť krátko pred šiestou hodinou ráno miestneho času (05.00 h SEČ) na predmestiach Ľvova, uviedla televízia CNN s odvolaním sa na svoj tím.

Explózie bolo počuť aj v Poľsku, informoval reportér nemeckej agentúry DPA, ktorý sa nachádza v meste Przemyśl. Podľa medializovaných informácií mesto zasiahlo niekoľko rakiet. Ľvov bol donedávna bolo útočiskom mnohých vnútorne vysídlených osôb. Krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu tam USA nakrátko presťahovali svoje veľvyslanectvo z Kyjeva, no napokon stiahli do Poľska.

Denník Guardian s odvolaním sa na portál Kyiv Independent uviedol, že Ľvov je pod raketovým útokom ruskej armády. Ranné výbuchy pri Ľvove boli podľa miestneho poslanca Igora Zinkevyča výsledkom zásahu ukrajinskej protivzdušnej obrany proti ruským raketám.

6:06 Ukrajina má v súčasnej dobe dostatok základných potravín a jej zásoby plynu predstavujú zhruba tretinu ročnej spotreby. V sobotu to povedal ukrajinský premiér Denis Šmyhal. Ukrajinská vláda ale obmedzí či zakáže vývoz niektorých poľnohospodárskych komodít, uviedla agentúra Bloomberg. Ukrajina bude ďalej dovážať plyn z únijných krajín.

Zákaz alebo obmedzenie vývozu by sa mal týkať pšenice, pohánky, mäsa, oleja či cukru.

Šmyhal uviedol, že od začiatku marca jeho krajina dostala zhruba 40 000 ton humanitárnej pomoci. Ukrajina má v súčasnej dobe 9,5 miliardy metrov kubických zásob plynu. Pred ruskou inváziou pritom ročná spotreba plynu v krajine predstavovala zhruba 30 miliárd metrov kubických a Ukrajina dve tretiny svojej spotreby pokrývala z vlastných zdrojov. Podľa Šmyhala bude Ukrajina naďalej dovážať plyn zo susedných únijných krajín, napríklad z Maďarska, Poľska či Slovenska.

6:00 Ukrajinská spravodajská služba obvinila Rusko z ostreľovania konvoja, ktorý evakuoval ženy a deti z dediny Peremoha v Kyjevskej oblasti. Zahynulo pritom sedem ľudí vrátane jedného dieťaťa. Agentúra Reuters poznamenala, že správu sa zatiaľ nepodarilo overiť a Rusko obvinenia nekomentovalo. Ukrajinské ministerstvo obrany v sobotu večer uviedlo, že konvoj sa pohyboval mimo evakuačného koridoru dohodnutého s Ruskom.

Za sobotu sa z obliehaných ukrajinských miest podarilo evakuovať okolo 13-tisíc ľudí, teda zhruba dvakrát toľko čo v piatok.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková podľa denníka Ukrajinska pravda v sobotu dopoludnia informovala o otvorení 15 humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z obliehaných oblastí a na dodávky humanitárnej pomoci. Celkom nimi podľa nej v sobotu prešli tisíce ľudí. Z kriticky postihnutého Mariupolu, v ktorom je na juhovýchode Ukrajiny vyše 400-tisíc ľudí, sa ale znovu evakuácia nepodarila. V meste podľa miestnych úradov zahynulo už takmer 1 600 civilistov.

Ukrajinská spravodajská služba pôvodne uviedla, že konvoj sa nachádzal v koridore dohodnutom s Ruskom. To však neskôr poprelo ukrajinské ministerstvo obrany. Podľa neho sa ľudia evakuovali po vlastnej osi. Ukrajina viní Rusko, že bráni evakuácii z bojových zón, nerešpektuje dohodnuté dočasné prímerie a útočí na civilné ciele. Moskva odmieta, že by útočila na civilistov a naopak viní Ukrajinu z problémov pri snahe evakuovať ľudí z najhoršie postihnutých oblastí.

V Kyjevskej oblasti sa v sobotu podľa ukrajinskej služby pre mimoriadne situácie podarilo evakuovať asi 2000 ľudí. Práve tu sa podľa Kyjeva odohral útok na civilistov. „Po útoku okupanti donútili zvyšky kolóny vrátiť sa späť do Peremohy a nepúšťajú ich z dediny,“ uviedla spravodajská služba vo vyhlásení a dodala, že počet zranených nie je známy.

© Autorské práva vyhradené

2k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers