20. deň: Rusko plánuje útok blízko hraníc SR. Moskva uvalila sankcie na Bidena, Blinkena či Clintonovú

Minister obrany Jaroslav Naď informoval, že Rusko čoskoro zaútočí na letisko v Užhorode, ktoré sa nachádza len pár metrov od Slovenska. Moskva oznámila, že zavádza sankcie proti americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, šéfovi diplomacie USA Antonymu Blinkenovi, ministrovi obrany Lloydovi Austinovi a ďalším predstaviteľom súčasnej americkej administratívy.

15.03.2022 05:47 , aktualizované: 23:31
Vojna na UA / Vojak / Pohreb / Smútok / Foto: ,
Rodiny a blízki na pohrebe ukrajinských vojakov v meste Ľvov, ktorí zomreli počas ruského bombardovania vojenskej základne Javoriv. 15. marec 2022
debata (1688)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už dvadsiaty deň
  • Kyjevom opäť otriasli silné výbuchy
  • V utorok pokračovalo štvrté kolo mierových rozhovorov
  • Ukrajincom sa darí narúšať zásobovanie ruských vojakov
  • Na Slovensko vstúpilo z Ukrajiny už vyše 212-tisíc ľudí
  • Celkovo z krajiny utieklo už viac ako 2,8 milióna ľudí
zväčšiť
mapa, útok, poľské hranice
mier-ukrajine-2

VIDEO: Čo je aplikácia Telegram?

Viete že: Čo je Telegram?

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv. .

23:31 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer na sociálnej sieti Telegram zverejnil zábery z rokovania s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Petr Fiala, Mateusz Morawiecki a Janez Janša pricestovali do Kyjeva v utorok večer vlakom. Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany štátov EÚ.

„Vaša návšteva Kyjeva v tomto ťažkom období je pre Ukrajinu silným znakom podpory. Veľmi si to vážime,“ napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Telegram.

Za Poľsko sa na rokovaní zúčastnil aj vicepremiér Jaroslav Kaczyňski, ktorý cestoval vlakom spolu s premiérmi troch krajín.

23:26 Na Staromestskom námestí v Prahe sa v utorok podvečer uskutočnila demonštrácia s názvom Krídla pre Ukrajinu, ktorú usporiadala platforma Stojíme za Ukrajinou. Informoval o tom webový spravodajský portál iDNES.cz.

„Prestaňme sa báť Putina, on svet zastrašuje a vydiera,“ vyhlásila vo svojom prejave spisovateľka a signatárka Charty 77 Tereza Boučková.

„Ak Ukrajina padne, potom nám zaklope Putin na dvere,“ uviedol senátor Marek Hilšer.

Podporu Ukrajine vyjadrilo niekoľko stoviek ľudí, ktorí žiadali aj o silnejšiu vojensko-technickú pomoc pre tento štát. Na demonštrácii vystúpilo mnoho významných osobností.

22:27 Ruské sily vypálili od začiatku invázie na Ukrajine vyše 950 rakiet, informoval v utorok predstaviteľ USA. Citovala ho spravodajská televízia CNN.

Podľa tohto vysokopostaveného predstaviteľa amerického ministerstva obrany ruské aj ukrajinské sily využívajú približne 90 percent „svojej dostupnej“ bojovej sily.

„Odhad Spojených štátov je stále taký, že ruské pozemné sily dosahujú pri plnení svojich cieľov obmedzený až nulový pokrok,“ dodal predstaviteľ. Poznamenal, že ruské jednotky nepostúpili bližšie k ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev.

22:11 Ukrajina by podľa slov prezidenta Volodymyra Zelenského mala prijať, že sa nestane členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Ukrajina podľa Zelenského už roky dostáva správy o tom, že dvere má otvorené, no takisto aj o tom, že sa členom Aliancie stať nemôže. „Je to pravda, musíme to prijať,“ povedal Zelenskyj v utorok vo videoposolstve na summite predstaviteľov krajín tvoriacich Spoločné expedičné sily (JEF) v Londýne. Ukrajinský prezident je podľa svojich slov rád, že Ukrajinci si to začínajú uvedomovať a spoliehajú sa na seba a partnerské krajiny, ktoré Ukrajine pomáhajú, píše AP.

21:45 Približne 29-tisíc ľudí v utorok evakuovali z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Väčšina z nich opustila Mariupol. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.

Námestník riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko v príspevku na sociálnej sieti napísal, že z Mariupola odišlo na osobných autách zhruba 20-tisíc ľudí. Z nich 570 dorazilo do mesta Záporožie na juhovýchode.

Úrady predtým v utorok informovali, že z prístavného mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruskí vojaci, už cez humanitárny koridor odišlo približne 2000 civilných áut.

21:20 Niekoľko dní po smrtiacom útoku na nemocnicu s pôrodnicou v prístavnom meste Mariupol v Doneckej oblasti na juhu Ukrajiny je táto najväčšia tamojšia nemocnica obsadená ruskými vojakmi a tí zadržiavajú ako rukojemníkov 400 pacientov a personál. Informovali o tom miestni predstavitelia, ktorých citoval portál britskej stanice BBC. Správu nie je možné nezávisle overiť.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko oznámil, že regionálna nemocnica pre intenzívnu starostlivosť na západnom predmestí Mariupola bola pri smrtiacom útoku z minulej stredy úplne zničená, ale zamestnanci pokračujú v liečbe pacientov v suteréne.

Kyrylenko citoval slová jedného zamestnanca nemocnice: „Rusi donútili ľudí zo susedných domov prísť do našej nemocnice. Nemôžeme odísť.“

20:53 Členské štáty Európskej únie vyhradili vyše 10-tisíc nemocničných lôžok pre ukrajinských občanov, ktorí utiekli pred vojnou s rôznymi zraneniami alebo chorobami. Uviedla to v utorok tlačová agentúra AFP.

Rovnako v utorok americká mimovládna humanitárna organizácia Samaritan's Purse oznámila, že zriadila pri Ľvove na západe Ukrajiny poľnú nemocnicu, ktorá sa bude starať o zranených civilistov a zranených ukrajinských vojakov. Nemocnica má približne 60 lôžok, z toho štyri jednotky intenzívnej starostlivosti a dve operačné sály. V utorok už bolo 15 lôžok obsadených. V oblasti Ľvova, ktorý je ďaleko od súčasného vojnového diania, vznikne aj izraelská poľná nemocnica.

„Pripravujeme viac ako 10-tisíc lôžok v nemocniciach členských štátov EÚ, aby sme tam presunuli ukrajinských pacientov, ktorí potrebujú starostlivosť,“ uviedla eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakidisová počas spoločnej tlačovej konferencie s francúzskym ministrom zdravotníctva Olivierom Véranom. Francúzsko je momentálne predsedníckou krajinou v Rade EÚ.

20:32 Koalícia severoeurópskych krajín a pobaltských štátov hraničiacich s Ruskom, ktorú vedie Spojené kráľovstvo, v utorok vyzvala ruského prezidenta Vladimira Putina, aby prijal požiadavku Ukrajiny na okamžité prímerie, „nech sa zastaví rozvíjajúca sa humanitárna kríza“. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Lídri Spojeného kráľovstva, Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Holandska, Nórska a Švédska sa v utorok stretli v Londýne na summite ako členovia Spoločných expedičných síl (JEF), aby „potvrdili svoj záväzok obnoviť mier a bezpečnosť v Európe“.

„Vyzývame Rusko, aby zaviedlo a dodržiavalo okamžité prímerie, ktoré zastaví rozvíjajúcu sa humanitárnu krízu, a aby umožnilo rýchly a neprerušovaný prísun potravín, vody a lekárskej pomoci civilnému obyvateľstvu Ukrajiny,“ uviedli lídri vo vyhlásení.

Ukrajina v pondelok počas rozhovorov s ruskými predstaviteľmi oznámila, že požaduje „mier, okamžité prímerie a stiahnutie ruských vojakov“ zo svojho územia.

19:41 Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií Ukrajiny (SSSCIP) v utorok oznámila, že od polovice februára zaznamenala zhruba 3000 kybernetických útokov namierených voči ukrajinským cieľom. Informoval o tom denník The Guardian.

Podpredseda ukrajinskej vládnej agentúry Viktor Žora spresnil, že mnohé z útokov boli zamerané na vyradenie poskytovateľov internetových služieb, ako aj na ochromenie vládnych a finančných služieb. Podľa neho tieto ataky s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzali z Ruska.

„Rusi využijú všetky prostriedky, aby zmenili infosféru na Ukrajine,“ povedal Žora s tým, že niektoré z „tradičných ruských vojenských aktivít“ boli tiež zamerané na prerušenie komunikácie, vrátane útoku na televízne veže v Kyjeve a v Rivne. Pri ďalších ruských leteckých útokoch boli podľa neho narušené aj služby mobilných operátorov. Podľa predstaviteľa SSSCIP ide o súčasť ruskej snahy zabrániť Ukrajincom medzi sebou komunikovať a zároveň ich obrať o zdroje informácií.

19:09 Predsedovia vlád Českej republiky, Poľska a Slovinska v utorok večer pricestovali vlakom do Kyjeva. Na sociálnej sieti Twitter to uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki.

„Práve tu, vo vojnou zničenom Kyjeve, sa tvoria dejiny. Práve tu bojuje sloboda proti svetu tyranie. Práve tu visí budúcnosť nás všetkých na vlásku. Európska únia podporuje Ukrajinu, ktorá sa môže spoľahnúť na pomoc svojich priateľov – tento odkaz sme dnes priniesli do Kyjeva,“ napísal na Twitteri predseda poľskej vlády.

Morawiecki spolu s Petrom Fialom a Janezom Janšom odcestovali v utorok ráno do Kyjeva, kde sa majú stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhalom. Návšteva má ukázať jasnú podporu Ukrajiny zo strany štátov EÚ.

18:07 Detský fond OSN (UNICEF) v utorok uviedol, že hlavná nemocnica v západoukrajinskom Ľvove bojuje s náporom zranených detí, ktoré do zariadenia prichádzajú z iných častí krajiny. Informovala o tom agentúra DPA.

„Pediatri vo Ľvove si musia určovať priority. Ak príde veľké množstvo detí s vojnovými zraneniami, lekári použijú (farebné) nálepky. Zelená nálepka – dieťa nateraz nechajte, žltá – dieťa teraz potrebuje lekársku pomoc, červená – dieťa je v kritickom stave, čierna nálepka – dieťa sa im nepodarí zachrániť,“ priblížil situáciu hovorca UNICEF James Elder, ktorý bol dva týždne v Ľvove.

Elder na tlačovom brífingu dodal, že od začiatku ruskej invázie utieklo z Ukrajiny približne 1,4 milióna detí.

17:25 Poslanci parlamentu v utorok schválili tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území SR. Na Slovensku tak bude pôsobiť do 2 100 vojakov Severoatlantickej aliancie. Za hlasovalo 96 zo 134 prítomných poslancov.

vojaci, USA, NATO, armáda Čítajte viac Parlament schválil prítomnosť vojsk NATO na území Slovenska

17:17 Nemecký Spolkový úrad pre bezpečnosť informačnej techniky v utorok varoval užívateľov pred používaním softvéru od ruskej nadnárodnej spoločnosti Kaspersky Lab.

Kaspersky Lab Unava z ochrany sukromia ilustracny obrazok Čítajte viac Nemecký úrad varuje pred používaním ruského antivírusového programu Kaspersky

17:12 Britský premiér Boris Johnson povedal, že Západ sa dopustil „hroznej chyby“ a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi umožnil „uniknúť bez trestu“ po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Johnson sa tak vyjadril v pondelok v článku pre britský denník The Daily Telegraph. Premiér takisto uviedol, že na ukončenie „šikanovania“ zo strany Kremľa je nevyhnutné, aby Západ prestal byť závislý od ruskej ropy a plynu.

Jediný spôsob, ako zastaviť Putinovo „vydieranie“, je ukončenie závislosti Západu od ruských fosílnych palív – čo však podľa Johnsona bude „bolestivý“ proces.

Britský premiér sa chystá vycestovať do Saudskej Arábie a krajín v oblasti Perzského zálivu, kde má viesť rozhovory o zvýšení produkcie ropy a zemného plynu s cieľom kompenzovať úbytok dodávok z Ruska. Británia má do konca tohto roka postupne prestať dovážať ropu z Ruska.

Británia prijala voči Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu sankcie, ktoré zahŕňajú aj zákaz dovozu ruského tovaru do Spojeného kráľovstva, pripomína BBC. Spojené kráľovstvo zaviedlo sankčné opatrenia aj voči viacerým ruským politikom či oligarchom. Na základe nového zákona, ktorého prijatie urýchlila ruská invázia na Ukrajinu, bude môcť britská vláda zasiahnuť proti ľudom, ktorý nevedia preukázať pôvod svojich príjmov. (bbc.com, tasr)

16:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si je vedomý toho, že jeho krajina sa nestane členom Severoatlantickej aliancie. Podľa agentúry Unian to povedal do Londýna v on-line príhovore pred zástupcami severoeurópskej vojenskej spolupráce Joint Expeditionary For­ce.

Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: Už sme pochopili, že Ukrajina v NATO nebude

16:55 Severoatlantická aliancia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu výrazne zvýšila počet príslušníkov svojich síl rýchleho nasadenia, ktorých je v súčasnosti najmä vo východných krajinách NATO viac ako 40-tisíc. Novinárom to v utorok povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého by v stredu mali alianční ministri obrany začať s prípravou plánov na dlhodobejšie odstrašenie Ruska. Rokovaní sa zúčastnia aj zástupcovia Ukrajiny, Gruzínska a Fínska. Ministri budú rokovať prezenčne.

Diskutovať budú aj o pomoci pre Ukrajinu, Kyjevom požadované vyhlásenie bezletovej zóny či poskytnutie stíhačiek však aliancia nechystá. NATO podľa slov Stoltenberga takisto uvažuje nad posilnením v oblasti vojenského námorníctva a letectva, protivzdušnej obrany i kybernetickej bezpečnosti.

Ruská invázia na Ukrajinu vytvorila podľa šéfa NATO „novú realitu“ v oblasti bezpečnosti v Európe, na ktorú musí byť Severoatlantická aliancia vojensky pripravená. „Máme obavy, že Moskva môže spustiť na Ukrajine operáciu pod falošnou vlajkou s možným použitím chemických zbraní,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii.

Stoltenberg takisto uviedol, že Aliancia sa do konfliktu priamo vojensky zapojí len prípade, ak Rusko zaútočí na niektorú z jej 30 členských krajín, medzi ktoré však Ukrajina nepatrí. Šéf NATO podľa BBC reagoval na otázku ukrajinského novinára o možnom zásahu Aliancie. (čtk, tasr, reuters, bbc.com)

16:42 Vojna na Ukrajine si vyžiadala život ďalšieho amerického novinára. Televízia Fox News v utorok v internom vyhlásení informovala zamestnanca o smrti dlhoročného kameramana Pierrea Zakrzewského, ktorý sa v pondelok ocitol pod paľbou severozápadne od Kyjeva spoločne s reportérom Benjaminom Hallom. Ten podľa komuniké šéfky stanice Suzanne Scottovej zostáva hospitalizovaný.

Cez víkend na Ukrajine prišiel o život americký filmár Brent Renaud. Podľa ukrajinských úradov ho zabila ruská paľba. Zranenie pri rovnakom incidente utrpel jeho kolega Juan Arredondo. (čtk)

16:08 Rusko zavádza sankcie proti americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, šéfovi diplomacie USA Antonymu Blinkenovi, ministrovi obrany Lloydovi Austinovi a ďalším predstaviteľom súčasnej americkej administratívy. Na svojich internetových stránkach o tom informuje ruské ministerstvo zahraničia, podľa ktorého ide o reakciu na to, že Spojené štáty zakázali vstup na svoje územie najvyšším predstaviteľom Ruskej federácie.

„Tento krok, ktorý treba považovať za reakciu na rokovania Spojených štátov, bol nevyhnutným dôsledkom krajne rusofóbnej orientácie súčasnej americkej administratívy,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničia.

Na „čiernom zozname“ je celkom 13 ľudí, napríklad aj bývalá americká prvá dáma a niekdajšia šéfka diplomacie Hillary Clintonová, šéf zboru náčelníkov štábov Mark Milley, hovorkyňa Bieleho domu Len Psakiová alebo Hunter Biden, syn terajšieho šéfa Bieleho domu. Ďalej na ňom figuruje Jake Sullivan, bezpečnostný poradca Bieleho domu alebo šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns.

Ruské ministerstvo zahraničia doplnilo, že neodmieta udržiavať oficiálne vzťahy s Washingtonom, pokiaľ to „bude zodpovedať ruským národným záujmom“. Rezort oznámil, že sankčný zoznam rozšíri o ďalších vysoko postavených zástupcov americkej administratívy, Kongresu, podnikateľov a predstaviteľov médií. Ide o osoby, ktoré sa podľa Moskvy správajú „rusofóbne, podnecujú nenávisť voči Rusku a prispeli k zavedeniu reštriktívnych opatrení“. (čtk, mid.ru)

16:02 Ukrajinský parlament v utorok schválil zákon predložený prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý predĺži vojnový stav v krajine o 30 dní. Vojnový stav vyhlásila Ukrajina v deň ruskej invázie 24. februára, a to na 30 dní, teda pôvodne do 26. marca.

„Trvanie vojnového stavu na Ukrajine sa predlžuje od 5:30 (4:30 SEČ) 26. marca na obdobie 30 dní,“ cituje zo schválenej normy agentúra Interfax-Ukrajina. Teraz má teda vojnový stav platiť do 25. apríla.

Ruské jednotky začali útok na Ukrajinu skoro ráno 24. februára. Moskva slovo „vojna“ nepoužíva a tvrdí, že ide o „zvláštnu vojenskú operáciu“ s cieľom „demilitarizovať a denacifikovať“ Ukrajinu. (čtk, reuters, en.interfax.com.ua)

15:56 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok uviedol, že bude diskutovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom o poskytnutí ochrany ruskej novinárke Marine Ovsiannikovovej, ktorá čelí trestu odňatia slobody po tom, ako v pondelok v priamom televíznom prenose ukázala plagát s protivojnovými heslami. Novinárka tým vyzývala divákov, aby neverili kremeľskej propagande.

„Spustíme diplomatické úsilie s cieľom poskytnúť (jej) ochranu – či už na (francúzskom) veľvyslanectve, ale aj ochranu prostredníctvom azylu. Počas najbližších rozhovorov s prezidentom Putinom budem mať príležitosť navrhnúť toto riešenie veľmi priamym a konkrétnym spôsobom,“ povedal Macron.

Na sociálnych sieťach sa v utorok objavila fotografia Ovsjannikovovej, ako spolu s obhajcom čaká na súd. Až doteraz sa nevedelo, kde sa vlastne nachádza. (tasr, čtk, afp)

15:51 Kyjevský starosta Vitalij Kličko požiadal v liste pápeža Františka, aby navštívil ukrajinskú metropolu. Prítomnosť duchovných vodcov v meste by podľa starostu mohla prispieť k záchrane ľudských životov. Pápež František opakovane Rusko vyzval na ukončenie vojenskej agresie proti Ukrajine, naposledy tak urobil v nedeľu. K listu sa Vatikán nevyjadril.

„Veríme, že osobná prítomnosť duchovných vodcov v Kyjeve je kľúčová pre záchranu životov a otvorenie cesty k mieru v našom meste, našej krajine a kdekoľvek inde,“ napísal Kličko pápežovi. Keby však hlava katolíckej cirkvi ukrajinskú metropolu navštíviť nemohla, navrhuje Kličko usporiadať aspoň videokonferenciu.

Pápež v nedeľnom kázaní vyzval na okamžité ukončenie vojenskej agresie proti Ukrajine. Spomenul tiež veľmi ťažký osud Mariupolu na juhu Ukrajiny, ktoré označil za „mučenícke mesto“. (čtk)

Aby prejavil svoju blízkosť Ukrajincom, vyslal pápež v uplynulých týždňoch na Ukrajinu dvoch významných vatikánskych predstaviteľov – svojho almužníka a poľského kardinála Konrada Krajewského a kanadského kardinála českého pôvodu Michaela Czerného. Krajewski navštívil oblasť okolo Ľvova, zatiaľ čo Czerny bol v oblasti pri maďarských hraniciach. V pondelok vatikánske oficiálne médiá oznámili, že sa Czerny na Ukrajinu vrátia. Tentoraz hranicu prekročí zo Slovenska, kam pricestuje v stredu.

14:56 Na štyroch mŕtvych sa zvýšil počet ľudí, ktorí v utorok ráno zahynuli pri ruských útokoch v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala agentúra Reuters.

Terčom ruských náletov sa v utorok ráno v Kyjeve stali budovy v obytných štvrtiach Sviatošyn a Podilskyj. V dôsledku útokov došlo v prvej z menovaných aj k požiaru 15-poschodovej budovy. Miestni záchranári najskôr informovali, že spod jej trosiek vytiahli dve mŕtve telá a desiatky ľudí zachránili.

Hasiči sa snažia uhasiť požiar v jednej z... Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
Kyjev / Hasič / Požiar / Vojna na Ukrajine / Hasiči sa snažia uhasiť požiar v jednej z obytných budov v ukrajinskej metropole Kyjev, ktorá sa stala terčom ruských náletov, 15. marec 2022

Kličko teraz bilanciu obetí utorkových ruských útokov v Kyjeve aktualizoval na štyroch mŕtvych. Prostredníctvom aplikácie Telegram zároveň informoval, že „záchranári od skorého rána ešte doteraz hasia plamene“ v zmienenej budove. (reuters, tasr, news.sky.com)

14:52 Premiéri Česka, Poľska a Slovinska vyrazili v utorok vlakom z Poľska do Kyjeva na rokovania s ukrajinskými vrcholnými politikmi, ktorých chcú podporiť za súčasnej ruskej invázie na Ukrajine. Vlak, ktorý vezie Petra Fialu, Mateusza Morawieckého a Janeza Janšu a tiež poľského vicepremiéra Jaroslawa Kaczyńského, prešiel poľsko-ukrajinskej hranice okolo 08:30, povedal novinárom hovorca poľskej vlády Michal Dworczyk.

Na neohlásenú návštevu do Kyjeva dnes zamieril aj šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis, uviedla litovská agentúra Elta. Ministerstvo zahraničia vo Vilniuse informáciu odmietlo komentovať. (čtk)

Premiéri sa v Kyjeve stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhalom. Ide o prvú návštevu takto vysoko postavených zahraničných činiteľov na Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára. Politici chcú ako predstavitelia únijných krajín vyjadriť európsku podporu napadnutej Ukrajine a predstaviť konkrétny balík pomoci, povedal Dworczyk.

14:38 Minister obrany Jaroslav Naď informoval, že Rusko čoskoro zaútočí na letisko v Užhorode, ktoré sa nachádza pár metrov od Slovenska.

14:28 Británia v utorok pre ruskú inváziu na Ukrajinu uvalila sankcie na ďalších 350 osôb, medzi ktorými je aj množstvo ruských oligarchov. Na zozname je podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý prezident Dmitrij Medvedev, ruský minister obrany Sergej Šojgu, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov či hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Postihy sa týkajú aj miliardárov Pjotra Avena, Andreja Melničenka či bankára Michaila Fridmana.

Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív, zákaz transakcií s britskými občanmi aj podnikmi a zákaz vstupu na územie štátu. Británia sa zamerala na osoby blízke Putinovi, ako je Medvedev a Šojgu, ale aj na oligarchov, ktorí zarobili značnú časť svojho imania ešte pred nástupom Putina k moci, ako je Fridman a Aven.

Podľa Británie sankcie mieria na majetok v odhadovanej hodnote viac ako 100 miliárd libier. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová uviedla, že vláda ide v sankciách ďalej a rýchlejšie, než kedykoľvek predtým.

Británia v utorok dopoludní oznámila ďalšie protiruské sankcie, ktoré mieria hlavne na ruskú ekonomiku. Zakáže vývoz luxusného tovaru do Ruska a zavedie dodatočné clá na dovoz vybraných ruských komodít, vrátane vodky, kovov alebo hnojív. Obdobné sankcie dnes po predchádzajúcej dohode formálne prijala aj Európska únia. (čtk)

14:14 Z obliehaného Mariupolu v utorok mohlo odísť humanitárnym koridorom asi 2000 osobných áut, rovnaké množstvo na odchod čaká, uviedla dnes miestna radnica. V pondelok sa takto v 160 vozidlách evakuovalo 300 civilistov, ktorí dorazili do Záporožia.

V Mariupole, ktorý je dlhodobo vystavený intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, trpia státisíce ľudí nedostatkom vody, potravín, liekov, elektriny a tepla. Od začiatku ruskej invázie tam prišlo o život viac ako 2 500 obyvateľov, tvrdia miestne úrady. V prístavnom meste strategického významu žilo pred vojnou viac ako 430-tisíc ľudí. (čtk)

14:04 Vojna je pre Ukrajincov a Ukrajinky životnou realitou, ktorá ich vyhnala z ich domovov už druhýkrát za posledných osem rokov. Prezidentka Zuzana Čaputová to vo svojom profile na sociálnej sieti skonštatovala po stretnutí s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami z Ukrajiny.

čaputová Čítajte viac Čaputová: Vojna vyhnala Ukrajincov už druhýkrát za osem rokov

13:55 Zamestnankyňa ruskej štátnej televízie Marina Ovsiannikovová, ktorá v pondelok narušila vysielanie hlavných správ s protivojnovým transparentom, je nezvestná. Ovsiannikovová v pondelok narušila vysielanie večerných správ najsledovanejšej ruskej televízie Pervyj kanal, keď sa pred kamery v štúdiu postavila s transparentom s nápisom: „Nie vojne, zastavte vojnu, neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne“. Kremeľ označil tento počin za „chuligánstvo“.

Úrad OSN pre ľudské práva vyzval ruských predstaviteľov, aby zabezpečili, že Ovsiannikovová „nebude čeliť žiadnym represáliám za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu“.

„Marina Ovsiannikovová sa zatiaľ nenašla,“ napísal na sociálnej sieti ľudskoprávny aktivista Pavel Čikov s tým, že od jej zadržania prebehlo viac než 12 hodín. Podľa Čikova, ktorý šéfuje ľudskoprávnej organizácii Agora, Ovsiannikovovú zadržala polícia a predviedla na útvar v Moskve. „Vyšetrovací výbor Ruskej federácie vykonáva predbežné vyšetrovanie Ovsiannikovovej,“ uvádza TASS.

V Rusku schválili 4. marca zákon, ktorý zakazuje verejné vyjadrenia zamerané na diskreditáciu ruskej armády. Za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov. (news.sky.com, tass, tasr)

13:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval západných lídrov, že „vojnová mašinéria“ putinovského Ruska môže ohroziť aj ďalšie európske krajiny. Ruskú agresiu môže podľa Zelenského zastaviť len spoločný postup.

Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: Už sme pochopili, že Ukrajina v NATO nebude

13:37 Rusko vo vojne proti Ukrajine zabilo už troch novinárov a zranilo viac ako tri desiatky žurnalistov, uviedla ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová. Tieto útoky pripísala snahe Ruska zabrániť objektívnemu informovaniu o situácii a o vojnových zverstvách.

„Okupanti bojujú s objektívnym informovaním o ich vojnových zločinoch na Ukrajine, a tak zabíjajú a strieľajú po novinároch. Ich rukou utrpelo prinajmenšom 35 novinárov. Traja boli zabití,“ napísala ombudsmanka na sociálnej sieti Telegram.

Pripomenula, že novinár Viktor Dudar zahynul počas bojov pri Mykolajive na juhu Ukrajiny, kameraman Jevhen Sakun sa stal obeťou ostreľovania Kyjeva raketami a americký novinár Brent Renaud bol zabitý v meste Irpiň pri Kyjeve.

Ukrajina / Vojak / Čítajte viac Pri bojoch v Irpini zahynul americký novinár a dokumentarista Brent Renaud

Ombudsmanka spomenula aj ďalšie incidenty vrátane ostreľovania vozidla s reportérmi českého servera Voxpot Majdou Slámovou a Vojtechom Boháčom. Ruské vojská podľa ombudsmanky úmyselne ničia aj infraštruktúru televízneho vysielania na Ukrajine, terčom sa stali televízne veže v Kyjeve či v západoukrajin­ských mestách Luck a Rivne.

„Správanie okupantov je zamerané na vnucovanie ruskej propagandy a ideológie a potlačenie všetkých ostatných zdrojov informácií,“ zdôraznila Denisovová. Upozornila tiež, že zabíjanie novinárov a strieľanie po nich predstavuje hrubé porušenie haagskej a ženevskej konvencie a pravidiel vojny, ktoré novinárom poskytujú záruky bezpečnosti. (čtk)

13:27 Rusko tvrdí, že jeho vojenské sily už získali plnú kontrolu nad celou Chersonskou oblasťou na juhovýchode Ukrajiny. Povedal to v utorok hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého citovali ruské médiá. Správu zverejnili aj stanice BBC a Sky News, ktoré však upozornili, že pravdivosť tohto tvrdenia Moskvy nedokážu nezávisle overiť.

Ruské sily už predtým ovládli administratívne centrum tejto oblasti, a síce rovnomenné prístavné mesto Cherson, v ktorom žije okolo 290-tisíc ľudí. Cherson získala ruská armáda začiatkom marca – po trojdňovom obliehaní – ako vôbec prvé veľké ukrajinské mesto. Zvyšok oblasti však pod kontrolou tak jednoznačne nemala. (tasr)

12:59 Ukrajinskí a ruskí vyjednávači v utorok obnovili rokovania, prerušené v pondelok technickou prestávkou, napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na jedného z členov ukrajinskej delegácie, Davyda Arachamiju. „(Rozhovory) už pokračujú,“ povedal denníku Arachamija, ktorý je predsedom poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa.

Technickú prestávku v rozhovoroch za účelom objasnenia niektorých otázok ohlásil v pondelok popoludní iný člen ukrajinskej delegácie Mychajlo Podoljak. Zástupca ukrajinskej prezidentskej kancelárie predtým na sociálnych sieťach zdôraznil, že ukrajinská pozícia v rokovaní sa po bezmála troch týždňoch bojov nemení. Ukrajinská delegácia podľa neho žiada prímerie, okamžité stiahnutie ruských vojsk a bezpečnostné záruky.

Pondelkové kolo rozhovorov sa podľa médií odohrávalo prostredníctvom videokonferencie, v minulých dňoch sa delegácie trikrát stretli na bielorusko-ukrajinskej hranici. Predchádzajúce tri kolá rozhovorov neviedli k žiadnemu zásadnému prelomu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhovory označil za „ťažké“.

„Komunikácia prebieha, hoci je to ťažké. Dôvodom nesúladu sú príliš odlišné politické systémy. Ukrajina je slobodný dialóg v spoločnosti a povinný konsenzus. Rusko je ultimátne potlačenie vlastnej spoločnosti,“ napísal v pondelok o priebehu rokovaní Podoljak. (čtk)

12:57 Z 5-tisíc ukrajinských utečencov testovaných na koronavírus v Maďarsku potvrdili do 9. marca infekciu iba v 69 prípadoch, informuje spravodajca tasr s odvolaním sa na internetovú stránku komerčnej televízie RTL.

U ukrajinských utečencov sa častejšie než covid prejavuje bežné prechladnutie, prípadne trpia žalúdočnými problémami sprevádzanými hnačkou či zvracaním. „Problémom však je, že na Ukrajine je úzky rozsah povinného detského očkovania, preto sa tam nedávno objavila osýpková epidémia,“ povedal pre televíziu detský lekár György Póta. (tasr, rtl.hu)

12:38 Prví ukrajinskí učitelia a pedagógovia by mohli začať pôsobiť v slovenských školách už na budúci týždeň. Uviedol to minister školstva Branislav Gröhling počas svojej návštevy obce Ubľa na ukrajinsko-slovenských hraniciach.

Gröhling Čítajte viac Gröhling: Prví ukrajinskí učitelia začnú pracovať na budúci týždeň

12:35 Viac než tri milióny ľudí utiekli z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy z 24. februára, uviedla v utorok Organizácia Spojených národov. „Dosiahli sme hranicu troch miliónov, čo sa týka pohybu ľudí z Ukrajiny,“ povedal novinárom hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Paul Dillon s tým, že medzi nimi je 1,4 milióna detí a 157-tisíc občanov tretích krajín.

Viac ako polovica utečencov z Ukrajiny – 1,7 milióna – prešla cez hranice do Poľska. Rumunsko prijalo vyše 450-tisíc ľudí unikajúcich pred vojnou, Moldavsko 350-tisíc, Maďarsko 265-tisíc a Slovensko takmer 215-tisíc, vyplýva z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Viac ako 140-tisíc ľudí ušlo do Ruska a vyše 1 200 do Bieloruska, dodáva UNHCR. (iom.int, tasr, afp)

12:33 Približne 13 500 ruských vojakov doteraz prišlo o život v rámci invázie Ruska na Ukrajinu, tvrdia ukrajinské orgány. Toto číslo je omnoho vyššie než počet zabitých vojakov uvádzaný Ruskom. To priznalo na konci prvého týždňa invázie stratu 500 vojakov, odvtedy však tento údaj neaktualizovalo.

Ukrajina tiež oznámila, že za posledných 24 hodín sa jej podarilo zostreliť štyri ruské helikoptéry, jedno lietadlo a stíhačku. Od začiatku konfliktu tak údajne zničili už 95 ruských vrtuľníkov a 81 lietadiel. Ukrajinské orgány dodali, že Rusku sa v pondelok nepodarilo zaznamenať výraznejšie bojové úspechy. Údaje znepriatelených strán nemožno overiť z nezávislých zdrojov. (čtk, tasr, afp, news.sky.com)

12:22 Na minimálne 19 mŕtvych vzrástla bilancia pondelkového útoku ruských inváznych síl na televíznu vežu pri meste Rivne na severozápade Ukrajiny. Uviedol to v utorok gubernátor Rivnenskej oblasti Vitalij Kovaľ, ktorého citovala agentúra DPA.

Kovaľ pôvodne v pondelok informoval, že si útok vyžiadal deväť mŕtvych a deväť zranených. Počet zranených zostal aj v utorkovej aktualizovanej bilancií nezmenený. Gubernátor taktiež v pondelok uviedol, že objekt televíznej veže zasiahli dve rakety: okrem samotnej veže zásah dostala aj administratívna budova nachádzajúca sa v neďalekej obci Antopiľ. Záchranári sa pokúšali vyslobodiť ľudí, ktorí uviazli pod troskami, v čom im pomáhali aj žeriavy.

Mesto Rivne je vzdialené asi 200 kilometrov severovýchodne od Ľvova, ktorý sa nachádza v blízkosti poľských hraníc. Vláda v Kyjeve obviňuje ruské invázne sily zo zámerného ostreľovania obytných oblastí a z útokov na civilné obyvateľstvo. Kremeľ to odmieta a tvrdí, že jeho vojaci útočia len na vojenské zariadenia, na objekty využívane ukrajinskými tajnými službami a na informačnú infraštruktúru. (dpa, tasr)

12:18 Prvých 300 civilistov, ktorých v pondelok evakuovali z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol, dorazilo do Záporožia. Oznámila to v utorok mariupolská radnica. Situácia v prístavnom meste, kde na evakuáciu čaká asi 200-tisíc ľudí, je kritická. Podľa hovorcu Medzinárodného výboru Červeného kríža chýbajú potraviny a ľudia riešia, ako nasýtiť rodiny.

„Snažíme sa do Mariupolu dostať už štvrtý deň – teraz stojí humanitárny konvoj asi 60 kilometrov od mesta, ale nenechali ho prejsť,“ povedal zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Podľa neho sa v pondelok podarilo vyjsť von z mesta len asi 160 osobným autám, ktoré viezli 300 ľudí.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu dnes naznačil, že ďalšia evakuácia by mohla ruská strana umožniť v utorok alebo v stredu. Zrejme sa ale budú týkať iba tureckých občanov. „Budú tu podmienky na evakuáciu našich občanov z Mariupolu. Dobré správy očakávame dnes alebo zajtra,“ povedal šéf tureckej diplomacie po tom, čo telefonoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

Hovorca Červeného kríža Ewan Watson povedal, že by v utorok mala pokračovať aj evakuácia civilistov z mesta Sumy. Červený kríž tam pripravuje dva konvoje s tromi desiatkami autobusov.

V Mariupole, ktorý je dlhodobo vystavený intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, trpia státisíce ľudí nedostatkom vody, potravín, liekov, elektriny a tepla. Od začiatku ruskej invázie tam prišlo o život viac ako 2 500 obyvateľov, tvrdia miestne úrady. V prístavnom meste strategického významu žilo pred vojnou viac ako 430-tisíc ľudí. (čtk)

12:12 Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy v utorok dôrazne odsúdil únosy starostov a nátlak na miestne a regionálne orgány v mestách na Ukrajine, ktoré okupuje ruská armáda. Predseda Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Leendert Verbeek v oficiálnej správe pre médiá dôrazne odsúdil únos a zadržiavanie starostu Melitopolu Ivana Fedorova a starostu mesta Dniprorudne Jevhena Matvejeva zo Záporožskej oblasti ako aj tlak vyvíjaný na miestnych volených predstaviteľov na okupovaných územiach. Verbeek vyzval na ich okamžité prepustenie.

Verbeek v mene inštitúcie vyjadril plnú solidaritu s Ukrajinou a jej obyvateľstvom a upozornil, že neopodstatnená agresia zo strany Ruska spôsobila bezprecedentný počet utečencov a vnútorne vysídlených osôb, čo európsky kontinent nezažil od druhej svetovej vojny.

Kongres miestnych a regionálnych orgánov, ktorý zastupuje viac ako 150-tisíc európskych miestnych a regionálnych orgánov, je jedinou inštitúciou Rady Európy zodpovednou za posudzovanie stavu demokracie na miestnej a regionálnej úrovni v členských štátoch organizácie. (tasr)

12:04 Čína nechce byť zasiahnutá sankciami, ktoré uvalil Západ na Rusko za inváziu na Ukrajinu. V utorok to v telefonáte so španielskym ministrom zahraničných vecí povedal šéf čínskej diplomacie Wang I. „Čína nie je súčasťou krízy a už vôbec nechce byť ovplyvnená sankciami,“ povedal Wang v telefonáte so svojím španielskym náprotivkom Josém Manuelom Albaresom.

Čína bola podľa Wanga „vždy proti zavádzaniu sankcií za účelom riešenia problémov, nehovoriac o jednostranných sankciách, ktoré nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve a iba spôsobujú existenčné problémy ľuďom vo všetkých krajinách“.

Členovia čínskej delegácie počas stretnutia s... Foto: SITA/AP, Jin Mamengni
Čína / USA / Jake Sullivan / Členovia čínskej delegácie počas stretnutia s poradcom amerického prezidenta pre Národnú bezpečnosť Jakom Sullivanom v Ríme 14. marca 2022

Peking odmieta odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajinu, pričom zo zhoršovania napätia viní Spojené štáty a rozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ. Wangove vyjadrenia prišli po pondelkovom sedemhodinovom stretnutí medzi americkou a čínskou delegáciou v Ríme. Počas rokovania vyjadrila americká strana „priamo a veľmi jasne“ obavy z čínskej podpory Ruska.

V nedeľu uviedli dvaja americkí predstavitelia, že Moskva požiadala Peking o vojenskú a ekonomickú podporu pri vojenskom konflikte na Ukrajine. Tieto informácie poprelo v pondelok Rusko aj Čína. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí označil tieto správy za „zlovoľné dezinformácie“. (afp, tasr)

11:57 Členské krajiny EÚ sa v utorok formou písomnej procedúry dohodli na prijatí štvrtého balíka reštriktívnych opatrení voči Moskve v reakcii na pokračujúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Nové sankcie EÚ koordinovala so svojimi medzinárodnými partnermi, najmä však so Spojenými štátmi.

Štvrtý balík zavádza zákaz akýchkoľvek transakcií s určitými ruskými štátnymi podnikmi z viacerých odvetví vojenskopriemy­selného komplexu Ruskej federácie. Znamená zákaz dovozu výrobkov z ocele do EÚ, na ktoré sa uplatňujú ochranné opatrenia, čo pre Rusko predstavuje stratu príjmov z vývozu približne 3,3 miliardy eur. Únia výpadok týchto výrobkov vykompenzuje zvýšením dovozných kvót v prospech iných tretích krajín.

Rozšírené sankcie znamenajú rozsiahly zákaz nových investícií do ruského energetického sektora s obmedzenými výnimkami pre civilnú jadrovú energiu a prepravu určitých energetických produktov späť do EÚ. Platí aj zákaz vývozu luxusného tovaru (luxusných áut, šperkov, atď.) z krajín EÚ, čo priamo zasiahne ruské elity.

Okrem toho sa zoznam sankcionovaných osôb a subjektov rozšíril o mená ďalších ruských oligarchov a predstaviteľov podnikateľskej elity spájanej s Kremľom, ako aj o spoločnosti aktívne vo vojenskej a obrannej oblasti, ktoré logisticky a materiálne podporujú inváziu na Ukrajine. Na sankčnom zozname EÚ sa objavili aj mená aktérov aktívnych v oblasti dezinformácií.

V neposlednom rade ide o zákaz hodnotenia Ruska a ruských spoločností ratingovými agentúrami EÚ a o poskytovanie ratingových služieb ruským klientom, čo povedie k tomu, že ešte viac stratia prístup na finančné trhy EÚ.

EÚ sa v utorok spolu s ďalšími členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dohodli, že odoprú ruským výrobkom a službám na trhoch EÚ doložku najvyšších výhod. Toto rozhodnutie nasleduje po rovnakom rozhodnutí členov skupiny G7 z 11. marca. Tým Rusko príde o významné výhody, ktoré požíva ako člen WTO.

Podľa vyhlásenia eurokomisie reštriktívne akcie proti Rusku na pôde WTO chránia základné bezpečnostné záujmy Európskej únie a jej partnerov po tom, ako došlo k nevyprovokovanej a neopodstatnenej agresii Ruska proti Ukrajine s pomocou Bieloruska. (tasr)

11:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal nedávno prijatý zákon, ktorý hrozí až 15 rokmi väzenia za kolaboráciu s Ruskom. Oznámili to v utorok ukrajinské médiá s odvolaním sa na podpredsedu parlamentu.

„Zákon o kolaborantstve prezident už podpísal a bude zverejnený (v úradnom vestníku),“ povedal v televízii prvý podpredseda snemovne Oleksandr Kornijenko. Zákon tiež umožňuje rozpúšťať politické strany a organizácie, usvedčené z kolaborácie s agresorom, dodala televízia. (čtk)

11:46 Ruská armáda v noci na utorok ostreľovala medzinárodné letisko v meste Dnipro na východe Ukrajiny, pričom zničila tamojšiu pristávaciu dráhu a poškodila letiskový terminál. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na gubernátora Dnipropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka.

„Počas noci nepriateľ zaútočil na letisko Dnipro. Dve strely. Pristávacia dráha bola zničená. Terminál je poškodený. Masívna deštrukcia,“ napísal Rezničenko prostredníctvom aplikácie Telegram. Medzinárodné letisko Dnipro sa nachádza približne 15 kilometrov od centra rovnomenného mesta, ktorého súčasťou je aj dôležitý prístav na rieke Dneper. (afp, tasr)

11:24 Ukrajina dúfa, že sa jej v utorok podarí otvoriť celkovo deväť humanitárnych koridorov určených na evakuáciu civilistov a tiež doručiť humanitárnu pomoc do prístavného mesta Mariupol. Povedala to v utorok ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra Reuters.

Predchádzajúce pokusy o evakuáciu civilistov z obliehaných miest sa stali terčom útokov ruských síl. Dmytro Žyvyckyj, gubernátor Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, ešte v utorok ráno informoval, že humanitárne koridory by mali v tento deň fungovať v štyroch mestách tejto oblasti.

Žyvyckyj prostredníctvom aplikácie Telegram povedal, že trasy pre evakuáciu civilistov z miest Sumy, Konotop, Trosťanec a Lebedyn majú byť otvorené od 09.00 do 21.00 h miestneho času (08.00 – 20.00 h SEČ).

Státisíce obyvateľov Mariupola, ktorý je neustálym terčom bombardovania, sa už viac ako týždeň ukrývajú v pivniciach a troskách budov a prežívajú bez vody a elektriny. Moskva v pondelok umožnila mesto opustiť prvému konvoju áut. Nemenovaný predstaviteľ tamojšej mestskej rady agentúre Reuters povedal, že v pondelok popoludní Mariupol úspešne opustilo len v priebehu dvoch hodín asi 160 súkromných áut. Ďalšie údaje nateraz nie sú známe.

Tamojšie úrady zároveň uvádzajú, že pri ostreľovaní Mariupola ruskými vojakmi doteraz prišlo o život 2 300 až 20-tisíc civilistov. Tieto čísla však nie je možné nezávisle overiť. Ukrajinské ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že v Mariupole bolo zabitých aj 150 ruských vojakov, ktorí sa snažili tohto mesta zmocniť.

Podľa najnovších správ ukrajinských úradov boli počas bojov v tomto meste zničené aj dva ruské tanky. Kyjev zároveň tvrdí, že niektorí ruskí vojaci tam odmietajú plniť rozkazy svojich nadriadených. Mariupol je mestom, v ktorom je v rámci celej Ukrajiny najhoršia humanitárna situácia. Tamojší obyvatelia majú problém s nedostatkom potravín a ďalších nevyhnutných zásob, mesto však naďalej zostáva pod kontrolou Ukrajiny. (reuters, news.sky.com, tasr)

11:14 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v utorok ráno oznámil, že v ukrajinskom hlavnom meste bude zavedený 36-hodinový zákaz vychádzania. Nariadenie o zákaze vychádzania bude v platnosti 36 hodín, a to od utorka večera 20.00 h miestneho času (19.00h SEČ). Ruské invázne sily v posledných dňoch vystupňovali útoky na Kyjev, ktorý sa im už takmer podarilo obkľúčiť.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko (vľavo) počas... Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky
Vitalij Kličko Starosta Kyjeva Vitalij Kličko (vľavo) počas návštevy jedného z kontrolných stanovíšť v ukrajinskej metropole

Starosta Kličko vo svojom vyhlásení označil aktuálnu situáciu v meste za „náročnú a nebezpečnú“. O zákaze vychádzania podľa neho rozhodlo „vojenské velenie“. Z trojmiliónového ukrajinského hlavného mesta už od začiatku ruskej invázie z 24. februára ušla viac ako polovica obyvateľov. (afp, tasr)

10:59 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba telefonoval v pondelok so svojou kanadskou kolegyňou Mélanie Jolyovou. Diskutovali o spôsoboch zastavenia ruskej agresie na Ukrajine. Informuje o tom TASR na základe správy televízie BBC. S Jolyovou sa podľa Kulebu zhodli na tom, že sankčný tlak na Rusko sa bude ďalej zvyšovať. „Kanada podporuje Ukrajinu na všetkých frontoch,“ napísal Kuleba na Twitteri.

10:43 Od začiatku ruskej invázie pred viac ako dvoma týždňami prekročilo poľské hranice 1,83 milióna utečencov z Ukrajiny. Za pondelok to bolo 71 600 ľudí, asi o desatinu menej ako v nedeľu. Na twitteri o tom informovala poľská pohraničná stráž. Celkový počet ľudí, ktorí kvôli vojne opustili ukrajinské územie, sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) blíži trom miliónom. Poľsko zažíva najväčší nápor utečencov zo všetkých krajín, ktoré s Ukrajinou susedia.

10:36 Prezidentka Zuzana Čaputová privítala v Prezidentskom paláci ukrajinských dobrovoľníkov žijúcich na Slovensku, ktorí v súčasnej situácii pomáhajú svojim krajanom. „Skláňam sa pred vašou statočnosťou, pred vaším nasadením, ako sa skláňam aj pred pomocou každého jedného občana na Slovensku, ktorý v tejto situácii pomáha,“ vyhlásila hlava štátu počas príhovoru.

Vyzdvihla zásluhy všetkých, občanov SR aj ukrajinských dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na pomoci v súvislosti s dianím na Ukrajine. „Dovoľte mi, aby som vám zapriala, aby Ukrajina, vaša vlasť, bola čo najskôr mierová a bezpečná, aby navždy zostala nezávislá, samostatná a zvrchovaná,“ dodala Čaputová.

zväčšiť Prezidentka Zuzana Čaputová (siedma sprava)... Foto: SITA, Ľudovít Vaniher
čaputová dobrovoľníci Prezidentka Zuzana Čaputová (siedma sprava) počas prijatia ukrajinských dobrovoľníkov v Prezidentskom paláci. 15. marec 2022.

10:22 V mestách, ktoré obsadili ruské jednotky počas invázie na Ukrajinu, čelí Rusko odporu miestnych obyvateľov.

ukrajina Čítajte viac Čo čakali? Rusi na okupovaných územiach čelia odporu Ukrajincov

10:10 Premiéri Česka, Poľska a Slovinska sa v utorok stretnú v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Zelenským. TASR o tom informovala s odvolaním sa na oznámenie predsedu českej vlády Petra Fialu. „Spoločne s premiérom Poľska Mateuszom Morawieckym, (poľským) vicepremiérom Jaroslawom Kaczyňským a premiérom Slovinska Janezom Janšom ideme dnes ako predstavitelia Európskej rady do Kyjeva, aby sme sa stretli s prezidentom Zelenským a premiérom (Denysom) Šmyhaľom,“ napísal Fiala v utorok ráno na Twitteri.

Návšteva bola podľa neho prekonzultovaná s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Jej cieľom je vyjadriť jednoznačnú podporu Európskej únie pre Ukrajinu a jej slobodu a nezávislosť.

10:03 Británia i Spojené štáty na základe vlastných zistení v teréne zhodne tvrdia, že ruská vojenská ofenzíva sa pozastavila po tom, čo cez víkend ruské jednotky dosiahli malý pokrok.

Vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany, ktorý so Sky News hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, uviedol, že veľký konvoj ruských jednotiek zostáva asi 15 kilometrov od centra Kyjeva. Podľa tohto zdroja ruské sily odpálili viac ako 900 rakiet, ale to, kto ovláda ukrajinský vzdušný priestor, je stále otázne.

9:58 Britské ministerstvo obrany tvrdí, že podľa jeho spravodajských informácií Rusko naďalej bezdôvodne obviňuje Ukrajinu z úmyslu spáchať chemický alebo biologický útok. Podľa televízie Sky News sa v poslednej pravidelne vydávanej správe ministerstva o vývoji konfliktu na Ukrajine, zverejnenej v utorok, uvádza, že Rusko „možno plánuje použiť chemické alebo biologické zbrane“ a zo zodpovednosti za to potom obviniť druhú stranu.

Operácia by podľa Británie „mohla“ mať podobu neúspešného útoku, zinscenovaného odhaľovania ukrajinských agentov či munície, alebo vymyslených dôkazov o tom, že ukrajinská vláda uvažuje o takejto akcii. „Takmer určite by to bolo sprevádzané rozsiahlymi dezinformáciami, ktoré by skomplikovali pripisovanie,“ uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti Twitter.

9:37 Najmenej dvaja ľudia prišli v utorok o život pri útokoch na obytné štvrte v Kyjeve. Informovali o tom tamojší záchranári, z vyjadrenia ktorých citovala agentúra AFP. Ruské invázne sily v posledných dňoch vystupňovali svoje útoky na Kyjev, ktorý sa im už takmer podarilo obkľúčiť.

Dve mŕtve telá vytiahli v utorok záchranári spod trosiek 16-poschodovej budovy vo štvrti Sviatošyn. Na Facebooku zároveň informovali, že útok prežilo ďalších 27 ľudí. Dodali, že terčom útoku sa v utorok ráno stala aj ďalšia obytná budova v kyjevskej štvrti Podilskyj. „Požiar vyvolaný paľbou vypukol na prvých piatich poschodiach desaťposchodovej obytnej budovy na Mostyckej ulici,“ uviedli záchranári.

Priamo z časti Sviatošyn reportoval poslanec ukrajinského parlamentu Oleksiy Honcharenko.

9:20 Humanitárne koridory majú v utorok fungovať v štyroch mestách Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. S odvolaním sa na vyjadrenie tamojšieho gubernátora Dmytra Žyvyckého o tom informovala stanica BBC.

Žyvyckyj prostredníctvom aplikácie Telegram povedal, že trasy pre evakuáciu civilistov z miest Sumy, Konotop, Trosťanec a Lebedyn majú byť otvorené od 09.00 do 21.00 h miestneho času (08.00 – 20.00 h SEČ).

9:07 Pondelkové ostreľovanie rezidenčných častí Černihivu na severe Ukrajiny ruskými silami si podľa predbežných informácií vyžiadalo 10 životov, napísala v utorok agentúra Unian s odkazom na oznámenie kancelárie ukrajinského generálneho prokurátora. Kancelária doplnila, že smrť civilistov vyšetruje.

Ťažké delostrelectvo ruských síl podľa rovnakého oznámenia poškodilo v Černihive niekoľko obytných domov, miestnu technickú univerzitu, administratívnu budovu, čerpaciu stanicu a štyri dopravné prostriedky. Väčšina tohto severoukrajinského mesta sa aj po leteckých úderoch z pondelňajšej noci ocitla bez dodávok tepla.

8:56 Za posledných 24 hodín (od pondelka 14. 3. od 6.00 h do utorka do 6.00 h) vybavila polícia na hraničných priechodoch z Ukrajiny 8138 osôb. Z toho počas noci ich zaevidovali 2390. Informovala o tom polícia. Od vypuknutia konfliktu do utorkového rána zaregistrovala polícia na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko celkovo 212 930 ľudí.

8:49 Dodávka elektriny do vyradenej ukrajinskej atómovej elektrárne Černobyľ bola opäť obnovená, oznámila v pondelok v noci Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Ukrajina informovala MAAE, že dodávka elektriny do (černobyľskej) jadrovej elektrárne bola dnes opäť obnovená po tom, čo bolo vedenie zase poškodené ‚okupačnými silami‘,“ napísala na Twitteri jadrová agentúra.

„Zamestnanci obnovili práce na znovupripojení elektrárne k elektrickej sieti,“ uviedla MAAE. Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo predtým oznámila, že elektrické vedenie zásobujúce túto odstavenú elektráreň poškodili ruské vojenské sily.

8:40 Zelenskyj sa v príhovore tiež poďakoval ruským civilistom, ktorí protestujú proti vojne a snažia sa šíriť pravdu a nie dezinformácie. Osobnú vďaku vyjadril zamestnankyni prvého kanálu ruskej štátnej televízie, ktorá v pondelok večer narušila vysielanie hlavných správ s plagátom s protivojnovými heslami. Divákov vyzývala, aby „neverili propagande“. Ovsiannikovová bola za tento prejav podľa ľudskoprávnych organizácií zadržaná.

„Som vďačný tým Rusom, ktorí sa neprestávajú snažiť v šírení pravdy, ktorí bojujú proti dezinformáciám a svojim priateľom a rodine hovoria skutočné fakty,“ uviedol Zelenskyj. Ocenil ľudí, ktorí sa neboja demonštrovať. „Pokiaľ vaša krajina nie je úplne uzatvorená od zvyšku sveta a nemení sa na obrovskú Severnú Kóreu, musíte bojovať, nesmiete premrhať svoju šancu,“ apeloval.

8:35 Zelenskyj sa v pondelok neskoro večer vo videu prihovoril i ruským vojakom v ruštine. „Ruskí dôstojníci, už ste všetko pochopili. Nebudete schopní Ukrajine nič vziať. Zoberiete (ľuďom) životy – je vás mnoho – ale prídete aj o svoje vlastné životy,“ poznamenal. „Za čo zomierate? Viem, chcete prežiť. Z odpočúvaných telefonátov vieme, čo si naozaj myslíte o tejto vojne, o tejto hanbe a o vašom štáte,“ povedal.

„Preto vám ponúkam na výber: V mene Ukrajincov vám dáme šancu na život. Ak sa vzdáte našim silám, budeme s vami zaobchádzať tak, ako sa má zaobchádzať s ľuďmi – dôstojne. Tak, ako s vami nezaobchádzajú vo vašej armáde. A tak, ako vaša armáda nezaobchádza s našimi ľuďmi. Vyberte si,“ zvolal.

8:30 Ohľadom ruskej armády Zelenskyj poznamenal, že vojaci sú „zmätení“, keďže „nečakali taký odpor“ od Ukrajincov. „Utekajú z bojiska. Opúšťajú (vojenské) vybavenie,“ tvrdil Zelenskyj vo videu na Facebooku, ktorého prepis priniesol denník The Guardian. „Trofeje si berieme a využívame ich na ochranu Ukrajiny. Dnes sú ruskí vojaci v skutočnosti jednými zo zásobovateľov vybavenia našej armády,“ podotkol.

8:25 Zelenskyj vo svojom prejave podľa britskej stanice BBC tiež uviedol, že ukrajinské sily pomohli v pondelok dostať do bezpečia 3806 ľudí utekajúcich z Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým uviedla, že cez sedem humanitárnych koridorov sa podarilo evakuovať viac než 4000 osôb. Prezident dodal, že konvoj so 100 tonami zásob pre obliehané mesto Mariupol na juhu krajiny je už tretí deň uviaznutý v meste Berďansk.

8:20 Ukrajinský prezident Zelenskyj v pondelok neskoro večer prostredníctvom videa uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou budú pokračovať v utorok po tom, čo ich v priebehu dňa prerušili. Ako ohlásil predtým Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, išlo o technickú prestávku.

Zelenskyj priblížil, že dostal informácie, že rokovania ukrajinskej delegácie s ruskou stranou prebiehali „celkom dobre“. „Uvidíme však. Pokračovať budú zajtra,“ dodal. Ako ďalej povedal, o úsilí ukončiť vojnu s Ruskom „spravodlivým mierom“ hovoril aj s izraelským premiérom Naftalim Bennettom. (TASR/Reuters)

8:10 Hlavné večerné spravodajstvo ruskej štátnej televízie na krátko v pondelok narušila demonštrantka, ktorá nakráčala do štúdia s transparentom s protivojnovým odkazom. Podľa právnej skupiny OVD-Info, ktorá monitoruje politické zatknutia, je to Marina Ovsjannikovová, ktorá sa identifikovala ako zamestnankyňa štátneho Kanála 1.

Na obrazovke sa objavila, keď hovorila moderátorka, pričom mala v rukách transparent s anglickým nápisom „nie vojne“ a následne odkazom, aby ľudia neverili ruskej propagande. Podľa OVD-Info ju neskôr zadržali a vzali do policajnej väzby. „To, čo sa teraz deje, je zločin. Rusko je agresorská krajina a Vladimir Putin je jediný zodpovedný za túto agresiu,“ povedala vo videoodkaze Ovsjannikovová.

7:55 Ruské sily počas ostreľovania obytnej štvrti v Kyjeve zasiahli 16-poschodový bytový dom, kde následne vypukol obrovský požiar a najmenej jedna osoba zomrela. Úmrtie potvrdil jeden z hasičov na mieste, ktorý tiež povedal, že niekoľko ľudí zachránili a k ďalším, ktorí uviazli dnu, sa pokúšajú dostať. Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že rajón Svjatošyn na západe Kyjeva čelil delostreleckým útokom.

Ruské sily cez noc posilnili svoje útoky na kyjevské severozápadné predmestia Irpiň, Hostomeľ a Buča, povedal v ukrajinskej televízii šéf Kyjevskej obalsti Olexij Kuleba. V utorok sa tiež podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl znova pokúšajú obsadiť dôležité prístavné mesto Mariupoľ na juhu a ostreľujú aj centrum Charkova na východe.

7:48 Rusko získalo už vyše 40 000 sýrskych ozbrojencov, ktorí majú byť nasadení do bojov na Ukrajine za prísľub „platu a určitých výhod“. Informoval o tom v noci z pondelok na utorok denník The Guardian s odvolaním sa na Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Británii. (tasr)

7:21 V prístave v španielskom meste Barcelona bola zhabaná 85-metrová jachta, ktorá pravdepodobne patrí ruskému oligarchovi Sergejovi Čemezovi, spojencovi prezidenta Putina. Oznámil to španielsky premiér Pedro Sánchez, na ktorého sa v pondelok odvolala agentúra AFP.

Noviny El País uviedli, že ide o plavidlo s názvom Valerie, ktoré sa spája s Čemezom, riaditeľom ruského štátneho konglomerátu Rostec, ktorý bol kedysi rovnako ako šéf Kremľa agentom sovietskych tajných služieb KGB v Drážďanoch.

„V Barcelone sme dočasne zaistili jachtu, ktorá patrí jednému z hlavných ruských oligarchov,“ povedal Sánchez pre televíznu stanicu La Sexta. Dodal, že „nasledovať budú ďalšie“. Skonfiškovaná jachta má podľa slov predsedu španielskej vlády hodnotu 140 miliónov dolárov (128 miliónov eur). (tasr)

6:58 Americký prezident Joe Biden v príspevku na sociálnej sieti Twitter prisľúbil, že Spojené štáty budú pokračovať v dodávkach zbraní, potravín a financií na pomoc Ukrajine.

„Zaistíme, aby mala Ukrajina zbrane na obranu voči inváznym ruským silám. Pošleme peniaze, jedlo a pomoc na záchranu životov Ukrajincov,“ zdôraznil šéf Bieleho domu. „Ukrajinských utečencov budeme prijímať s otvorenou náručou,“ dodal.

Predtým počas dňa Biden uviedol, že USA denne poskytujú pre Ukrajinu „desiatky tisíc ton humanitárnych dodávok“, píše na svojej webstránke stanica BBC. (tasr)

6:35 Najmenej tri silné explózie bolo počuť v utorok ráno v Kyjeve. Informovali o tom spravodajcovia agentúry AFP s tým, že príčina výbuchov nebola bezprostredne známa. AFP približuje, že výbuchy sú niekedy spôsobené zbraňami protivzdušnej obrany. Novinár z tejto agentúry videl tiež v diaľke stúpať dym, avšak na miesto sa nemohol dostať pre zákaz nočného vychádzania, ktorý platí do 06.00 h SEČ.

Hlasné výbuchy v centre Kyjeve, ku ktorým malo dôjsť okolo 05.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) hlásil tiež tím reportérov stanice CNN. Stanica Sky News s odvolaním sa na lokálne zdroje uviedla, že plamene pohltili obytnú budovu v Kyjeve po tom, čo ju zasiahol projektil. Či došlo k zraneniam, nie je zatiaľ známe.

6:22 Japonsko rozhodlo o uvalení sankcií vrátane zmrazenia majetku na 17 ďalších Rusov. Sankcie súvisiace s vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu tak zasiahnu dovedna už 61 jednotlivcov. V utorok to oznámilo japonské ministerstvo financií, píše agentúra Reuters.

Medzi osobami, na ktorých sa vzťahujú sankcie Japonska, je aj ruský miliardár Viktor Vekselberg, ako aj 11 členov dolnej komory parlamentu (Duma) a päť rodinných príslušníkov finančníka Jurija Kovalčuka, priblížil rezort financií. Hovorca japonskej vlády Hirokazu Macuno na tlačovej konferencii dodal, že Japonsko bude ohľadom sankcií konať v súlade s ďalšími štátmi skupiny G7. (tasr)

5:47 Vojna na Ukrajine by sa pravdepodobne mohla skončiť do začiatku mája, keď Rusku dôjdu zdroje na ďalšie útoky. „Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch,“ uviedol Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Presné načasovanie konca vojenskej invázie zo strany Moskvy bude podľa Arestovyča závisieť od toho, koľko zdrojov je ochotný Kremeľ do tejto ofenzívy nasadiť.

Ukrajina, Rusko, vojna na Ukrajine Čítajte viac Zelenského poradca: Vojna sa skončí najneskôr v máji, keď sa Rusko vysilí

5:45 Ukrajinskej armáde sa darí narúšať zásobovanie ruských vojenských operácií na Ukrajine a postup ruských jednotiek naďalej viazne takmer na všetkých frontoch. Takto médiám popísal vývoj vojny nemenovaný vysokopostavený činiteľ pri najnovšom brífingu amerického ministerstva obrany. Tvrdil tiež, že nedeľný ruský útok na základňu v západoukrajinskom meste Javoriv neznemožnil Západu dodávať zbrane ukrajinskej armáde.

Ruská armáda v posledných dňoch pokračuje v ostreľovaní cieľov naprieč Ukrajinou, avšak nedarí sa jej obsadzovať väčšie mestá. Analytici v minulých dňoch varovali pred možným útokom na Kyjev, ktorý sa podľa všetkého Rusi snažia obkľúčiť, ani pondelok – 19. deň vojny – však takúto operáciu nepriniesol. Ruské jednotky sú na západ aj na východ od metropoly, pre tvrdý ukrajinský odpor sa ale v posledných dňoch výrazne nepribližovali, tvrdí Washington.

Podľa pondelkového brífingu Pentagonu takmer všetky ruské snahy na Ukrajine „zostávajú zaseknuté“. Ruské sily pri Kyjeve, vrátane medializovaného konvoja na severozápad od mesta, podľa týchto tvrdení počas víkendu nikam znateľne nepokročili. Kolóna 50 až 60 ruských vozidiel medzitým mierila na mesto Izyum juhovýchodne od Charkova, dodal podľa BBC nemenovaný americký činiteľ.

Moskva už podľa neho na Ukrajinu poslala všetkých takmer 200-tisíc vojakov, ktorých v týždňoch pred inváziou zhromaždila blízko ukrajinských hraníc. Ukrajinci podľa tohto činiteľa brzdia ich postup aj tým, že „efektívne zasiahli ruské logistické a podporné schopnosti“. Predstaviteľ Pentagonu tiež uviedol, že Rusko ani po takmer troch týždňoch bojov a 900 odpaloch rakiet nedokázalo získať nadvládu nad ukrajinským vzdušným priestorom.

Ruské rakety v nedeľu dopadli aj na vojenskú základňu v Javorive neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom, pričom zničili budovy a podľa ukrajinskej strany zabili najmenej 35 ľudí. Podľa Pentagonu však udalosť neovplyvní snahy Washintonu a jeho spojencov dodávať Ukrajine zbrane. Americké ministerstvo obrany prostredníctvom nemenovaného činiteľa oznámilo, že disponuje rôznymi trasami na doručovanie vojenského materiálu do ukrajinských rúk a že cez základňu v Javorive táto pomoc neprúdi.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že útok na uvedenú základňu zlikvidoval približne 180 zahraničných žoldnierov a množstvo zahraničných zbraní. Hovorca ukrajinskej vlády tvrdenie o žoldnieroch poprel a americký činiteľ v pondelok dodal, že na mieste raketového úderu neboli žiadni americkí vojaci, externí spolupracovníci armády ani civilní pracovníci vlády USA.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine