21. deň: Rusi priznali problémy pri Mariupole. Zelenskyj Američanom: Urobte viac!

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas príhovoru k americkému Kongresu prirovnal ruskú inváziu k útoku na Pearl Harbor. Ukrajinské ozbrojené sily spustili protiofenzívu voči ruskej armáde. Ukrajinskí a ruskí predstavitelia obnovili mierové rokovania. Americký Senát prijal rezolúciu, že Vladimir Putin je vojnový zločinec. Veliteľ síl doneckých separatistov, ktorí obliehajú Mariupoľ, priznal, že útok na toto dôležité ukrajinské mesto nejde podľa predstáv.

, , , 16.03.2022 00:00, aktualizované: 23:36
kongres, zelenskyj Foto:
Členovia amerického Kongresu vzdávajú ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému veľké ovácie pred jeho virtuálnym príhovorom ku Kongresu vo Washingtone v stredu 16. marca 2022.
debata (2539)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 21. deň
  • Zelenskyj požiadal Kongres, aby USA zavreli nebo nad Ukrajinou
  • Ukrajina prešla do protiútoku voči ruskej armáde
  • Ukrajinskí a ruskí predstavitelia obnovili rokovania
  • Kyjev odmietol podmienku Ruska na neutralitu
  • Pri útoku na Mariupoľ zahynul ruský generálmajor Oleg Miťajev
  • Rusko oznámilo odchod z Rady Európy, následne ho aj vylúčili
  • Senát USA vyhlásil Putina za vojnového zločinca
  • Podľa Ukrajiny Rusi prišli už o takmer 14-tisíc vojakov
  • Konflikt si vyžiadal 691 potvrdených úmrtí civilistov a 1 143 zranených (OS­N)
  • Od začiatku vojny ušli z Ukrajiny už vyše tri milióny ľudí (OSN)
mier-ukrajine-2

VIDEO: Čo je aplikácia Telegram?

Viete že: Čo je Telegram?

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv. .

23:36 České ministerstvo zdravotníctva plánuje, že v republike vzniknú špeciálne centrá pre zdravotnú starostlivosť o ukrajinských utečencov. Majú fungovať vo fakultných nemocniciach, pričom prvé by mohlo byť otvorené už na budúci týždeň. Rezort tak chce riešiť nápor na starostlivosť, ktorú bežne poskytujú praktickí lekári.

Základnú zdravotnú starostlivosť zatiaľ zabezpečujú asistenčné centrá, kde sa predpisujú základné lieky na kašeľ, bolesť alebo zažívacie problémy. „Najčastejšie sa tu riešia rôzne bolesti hlavy či zubov. Samozrejme, tí ľudia bývajú po ceste vyčerpaní,“ uviedol zdravotník v asistenčnom centre Českého Červeného kríža v okrese Blansko Tomáš Růžička.

Rezort zdravotníctva zisťuje, ako sa o ukrajinských utečencov postarať i v budúcnosti počas celého ich pobytu v Česku. Všeobecná zdravotná poisťovňa totiž do stredajšieho rána registrovala už viac ako 170.000 nových poistencov, pričom takmer polovicu z nich tvoria deti. Podľa prepočtov poisťovne by tak každý pediater musel prijať až 50 nových pacientov.

23:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bude mať v nedeľu cez videomost prejav v izraelskom parlamente. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra AFP a dodala, že židovský štát sa politicky a diplomaticky snaží balansovať medzi Kyjevom a Moskvou.

„Bude to pre mňa a pre Kneset česť vypočuť si prejav hosťa, prezidenta Zelenského…, v týchto ťažkých časoch, ktoré zažíva ukrajinský ľud,“ povedal predseda izraelského parlamentu Mickey Levy.

Zelenskyj prednesie príhovor na mimoriadnom zasadnutí Knesetu v nedeľu o 18.00 h miestneho času (17.00 h SEČ).

22:52 Starosta ukrajinského mesta Melitopol Ivan Fedorov, ktorého údajne pred piatimi dňami zadržali ruskí vojaci, bol oslobodený. Informovala o tom v stredu agentúra AP s odvolaním sa na šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka. Bližšie informácie o tom, ako sa starosta dostal z ruského zajatia na slobodu, nezverejnil.

Podľa denníka The Guardian ukrajinské štátne komunikačné služby zverejnili videozáznam, na ktorom sa prezident Volodymyr Zelenskyj rozprával s Fedorovom po jeho oslobodení.

21:49 Päť ľudí vrátane troch detí zahynulo pri ostreľovaní obytnej budovy v meste Černihiv na severe Ukrajiny ruskými jednotkami. V stredu to oznámila Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS). TASR túto správu prevzala od agentúry AFP.

Záchranári vytiahli spod trosiek viacposchodového bytového domu päť tiel, uviedla DSNS vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram.

Predstavitelia rezortu obrany zverejnili na Telegrame fotografiu budovy s rozbitými oknami. Predmetná fotografia zobrazuje troch záchranárov stojacich na hromade sutín, zatiaľ čo tretí lezie po rebríku, aby zrejme skontroloval vnútorné priestory budovy.

21:19 Ministerstvo obrany (MO) SR trvá na tom, že Slovensko sa bez adekvátnej náhrady nemôže zbaviť systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý momentálne chráni slovenský vzdušný priestor. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková v reakcii na informácie americkej televízie CNN, že Slovensko predbežne súhlasilo, že systém pošle na Ukrajinu.

USA a NATO sa podľa televízie stále usilujú vyriešiť otázku toho, ako nahradiť obranné spôsobilosti Slovenska, a presun systému na Ukrajinu preto ešte nie je istý, píše CNN. Slovensko podľa dvoch zdrojov televízie žiada ubezpečenia, že systém S-300 bude nahradený okamžite.

Ak Slovensko poskytne svoj systém S-300, pravdepodobne dostane raketový systém protivzdušnej obrany Patriot vyrobený v USA, píše CNN s odvolaním sa na dva ďalšie zdroje oboznámené s rokovaniami. Nemecko a Holandsko už oznámili, že na Slovensko posielajú systém Patriot.

21:06 Poznámka prezidenta USA Joea Bidena o tom, že ruský prezident Vladimír Putin je vojnový zločinec, je neprijateľnou a neodpustiteľnou rétorikou, povedal dnes podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmytrij Peskov.

Biden dnes nazval Putina ako prvý vysoký americký činiteľ vojnovým zločincom kvôli postupu ruskej armády na Ukrajine, USA sa doteraz podobnému označeniu vyhýbali.

20:13 Opozičný Smer sa snaží zachovať si pri vyhodnocovaní situácie na Ukrajine zdravý rozum a nepostupovať jednofarebne. Skonštatoval to líder strany Robert Fico po stredajšom stretnutí s ukrajinským veľvyslancom Jurijom Muškom a ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Za Smer boli na stretnutiach okrem Fica aj podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Blanár a šéf zahraničného výboru Marián Kéry. S veľvyslancami sa stretli s každým zvlášť.

„Smer bude pokračovať v prúde zdravého rozumu a racionality. Neakceptujeme to, čo sa deje na Ukrajine. Je to hrubé porušenie medzinárodného práva,“ povedal Fico. Záujem hovoriť s veľvyslancami zdôvodnil s tým, že „Smer odmieta jednofarebnú propagandu, ktorá sa valí na Slovákov“, aj cenzúru, ktorú má zavádzať vláda. Priblížil, že veľvyslanci poskytli svoj obraz o situácii a povedali veci, ktoré sa občania nedozvedia zo slovenských médií. Nechcel ich však priblížiť.

19:36 Ukrajinské sily vzali od začiatku invázie Ruska na Ukrajine do zajatia približne 1000 ruských vojakov, informoval v stredu prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj poskytol údaje počas online rozhovoru s Karimom Khanom, hlavným prokurátorom Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v holandskom Haagu, uviedla tlačová agentúra Ukrinform. Prezident tiež povedal, že každý, kto je zodpovedný za vojnové krutosti, musí byť postavený pred spravodlivosť.

„Každý vie, čo sa deje,“ uviedol Zelenskyj. Zdôraznil, že existujú svedkovia a videozáznamy brutálnych činov, medzi ktorými sú podľa Ukrajiny aj útoky zacielené na civilné obydlia.

19:16 Ruské sily v stredu bombardovali divadlo v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol, v ktorom sa údajne ukrývali stovky civilistov.

S odvolaním sa zástupcu starosta mesta Serhija Orlova to uviedla stanica BBC. Orlov povedal, že v budove sa nachádzalo 1000 až 1200 ľudí. Počet obetí podľa neho zatiaľ nie je známy. BBC však tieto informácie zatiaľ nedokázala overiť z nezávislých zdrojov.

18:38 Spojené štáty pošlú ukrajinskej armáde ďalšie protilietadlové a protitankové zbrane a tiež bezpilotné lietadlá, aby sa krajina ďalej dokázala brániť ruskej invázii. Novinárom to dnes povedal prezident USA Joe Biden, podľa ktorého tým jeho administratíva poskytla Ukrajine zbrane za celkom dve miliardy dolárov, pričom polovicu z toho len za posledný týždeň.

18:15 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu upozornila na bezprecedentnú mieru útokov na zdravotnícke zariadenia a ich personál na celom svete – najmä počas vojny na Ukrajine. TASR túto správu prevzala od agentúry AFP.

„Nikdy sme globálne nevideli… takú mieru útokov na zdravotnú starostlivosť,“ povedal riaditeľ programu WHO pre núdzové situácie Michael Ryan, podľa ktorého sa „zdravie stáva terčom, súčasťou vojenskej stratégie a taktiky“.

Útoky na zdravotníctvo na celom svete pribúdajú, od začiatku roka ich bolo celosvetovo zaznamenaných 89 – no nikde nebolo tempo útokov rýchlejšie ako na vojnou zničenej Ukrajine.

Len za tri týždne, odkedy Rusko 24. februára spustilo svoju rozsiahlu inváziu, došlo podľa údajov WHO na Ukrajine k najmenej 43 útokom na zdravotníctvo.

17:34 Ministri obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie poverili v stredu vojenských veliteľov, aby pripravili plány na posilnenie tzv. východného krídla NATO po ruskej invázii na Ukrajine. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Šéf Aliancie tiež povedal, že NATO neplánuje poslať vojenské jednotky na Ukrajinu. Informuje o tom tlačová agentúra AFP s pripomenutím, že Poľsko vyzvalo na nasadenie takejto mierovej misie.

„Naše nové spôsobilosti na zemi by mali zahŕňať podstatne viac síl vo východnej časti Aliancie, a to vo vyššej pripravenosti, s väčším množstvom vopred umiestneného vybavenia a zásob,“ povedal Stoltenberg novinárom.

17:04 Šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) odovzdal v stredu rezortné ocenenia slovenskému veľvyslancovi na Ukrajine Marekovi Šafinovi i trom diplomatom Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Kyjeve. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Som hrdý na slovenských diplomatov, ktorí zostali na našej ambasáde v Kyjeve aj po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Pod vedením veľvyslanca Mareka Šafina poskytli občanom viacerých krajín útočisko pred vojnou a posilnili vysoké renomé a kredit slovenskej diplomacie vo svete,“ skonštatoval Korčok.

Veľvyslancovi Šafinovi udelil minister najvyššie rezortné ocenenie, medailu za zásluhy o slovenskú diplomaciu. Zlatú plaketu ministerstva dostal zástupca veľvyslanca SR v Kyjeve Matúš Korba, pridelenec Ministerstva obrany SR v Kyjeve Martin Špírek a pridelenec Ministerstva vnútra SR v Kyjeve Ludvík Šoltés.

16:58 Poslanci holandského parlamentu vyzvali ministerku financií Sigrid Kaagovú, aby vysvetlila, prečo holandské finančné inštitúcie zmrazili doteraz sankcionovaným občanom Ruskej federácie aktíva len za šesť miliónov eur. Uviedol to spravodajský server DutchNews.nl.

Kaagová v odpovedi zaslanej poslancom uviedla, že 132 holandských inštitúcií priznalo majetok vo vlastníctve osôb zo sankčného zoznamu Európskej únie. Avšak viac ako 80 percent odpovedí pochádza od správcovských úradov, ktoré nedržia priamo aktíva ruských občanov. Osem bánk uviedlo, že drží 1,75 milióna eur v zmrazených aktívach, investičné firmy zmrazili 3,99 milióna eur a zadržaných 340 000 eur nahlásili štyri penzijné fondy.

Poslanec za Socialistickú stranu (SP) Jasper van Dijk pre denník Financieele Dagblad uviedol, že vo štvrtok v parlamente požiada aj ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru o vysvetlenie v tejto záležitosti. „Toto je iba symbolická suma, hovoríme tu o multimiliar­dároch,“ povedal van Dijk a upozornil, že vláda, ktorá v sankčnom režime podporila EÚ, používa silné slová, ale v skutočnosti sa toho deje málo.

Denník Financieele Dagblad vlani vypočítal, že ruské firmy na konci roka 2020 mali v Holandsku investície v objeme okolo 90 miliárd eur. Z toho 35 miliárd eur možno podľa denníka spojiť s jednotlivcami zo sankčného zoznamu EÚ, ktorý teraz zahŕňa 862 fyzických osôb a 73 spoločností.

Nezávislý poslanec Pieter Omtzigt v tejto súvislosti porovnal Holandsko so susedným Belgickom, ktoré od spustenia ruskej invázie na Ukrajine zmrazila ruským občanom a firmám aktíva za desať miliárd eur. „Toto si žiada vysvetlenie. Zdá sa, že Holandsko uplatňuje sankcie pomaly a vykladá si ich príliš úzko,“ uviedol Omtzigt.

16:56 Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu na spoločnej tlačovej konferencii so svojím ruským kolegom vyzval na ukončenie krviprelievania na Ukrajine. Po stretnutí so Sergejom Lavorovom v Moskve tiež apeloval na okamžité zastavenie paľby v obliehanom meste Mariupoľ, aby bola možná evakuácia uviaznutých civilistov vrátane tureckých občanov.

„Tento stav musí skončiť, krviprelievanie a slzy musia byť okamžite zastavené,“ povedal Čavušoglu a dodal, že „vo vojne nemôže byť víťazov a v mieri nemôže byť porazených."

Členský štát NATO Turecko má dobré vzťahy tak s Ruskom, ako aj s Ukrajinou. Ankara minulý týždeň zorganizovala rokovanie ministrov zahraničných vecí oboch krajín. Rozhovory síce nepriniesli konkrétne výsledky, Turecko však pokračuje v diplomatickom úsilí a Čavušoglu má po návšteve Moskvy na štvrtok naplánovanú cestu na Ukrajinu.

16:49 Medzinárodný súdny dvor nariadil Ruskej federácii zastaviť vojenské operácie na Ukrajine, informuje agentúra AP.

Podľa agentúry AFP MSD uviedol, že je „hlboko znepokojený“ použitím sily zo strany Moskvy. „Ruská federácia musí okamžite zastaviť vojenské operácie, ktoré začala 24. februára na území Ukrajiny“ až do konečného rozhodnutia v prípade, oznámila sudkyňa Joan Donoghueová.

Na pojednávaní 7. marca, ktoré Rusko bojkotovalo, Ukrajina súd požiadala, aby nariadil Moskve zastaviť vojenské aktivity. Kyjev tvrdí, že invázia bola založená na nesprávnom výklade zmluvy OSN o genocíde.

Prípad sa konkrétne zameriava na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe tieto krajiny. Zmluva označuje MSD za arbitra pre riešenie sporov medzi signatármi tohto dokumentu, pripomenula agentúra Reuters.

Vladimir Putin tvrdí, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ je potrebná „na ochranu ľudí, ktorí boli vystavení šikanovaniu a genocíde“ na východe Ukrajiny. Naopak Ukrajina tvrdí, že tvrdenie o genocíde je nepravdivé a v žiadnom prípade neposkytuje právne ospravedlnenie pre ruskú inváziu.

Advokátka Monika Mareková, ktorá je doktorandkou na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe pre TASR uviedla, že ak by Rusko nerešpektovalo rozsudok súdu, bude (tento rozsudok) iba ťažko vymáhateľný. Argumentovala tým, že v rámci medzinárodného práva síce existujú „páky“ na zastavenie agresora cez rozhodnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Rusko je však taktiež členom BR OSN, a tým pádom bude zrejme akékoľvek jej rozhodnutia namierené proti Ruskej federácii vetovať.

16:39 Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan telefonoval s tajomníkom ruskej Rady bezpečnosti Nikolajom Patruševom a varoval ho pred použitím biologických a chemických zbraní na Ukrajine. Ide o vôbec prvý kontakt na vysokej úrovni medzi Moskvou a Washingtonom od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, píše agentúra AFP.

Sullivan počas telefonátu opätovne zopakoval pozíciu Spojených štátov, ktoré nesúhlasia s „nevyprovokovanou a neopodstatnenou“ inváziou.

„Pán Sullivan jasne vyjadril záväzok Spojených štátov týkajúci sa zvyšovania ceny pre Rusko, podpory obrany ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti a v posilňovaní východného krídla NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu.

„Ak to myslí Rusko s diplomaciou vážne, tak prestane napádať ukrajinské mestá,“ povedal Sullivan podľa Bieleho domu Patruševovi.

Poradca amerického prezidenta okrem toho varoval generála Patruševa pred následkami akéhokoľvek rozhodnutia Ruska v súvislosti s použitím chemických alebo biologických zbraní na Ukrajine. USA i NATO totiž v uplynulých dňoch vyjadrili obavy z toho, že Rusko by na Ukrajine tieto typy zbraní mohlo použiť.

16:29 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že na rozhovoroch s Ukrajinou, ktoré sa teraz zameriavajú na neutralitu tejto krajiny, sa začína objavovať „praktický duch“.

„V súvislosti s bezpečnostnými zárukami sa seriózne diskutuje o neutrálnom štatúte,“ povedal Lavrov v ruskej spravodajskej televízii RBK. „Sú konkrétne formulácie, na ktorých sa už podľa môjho názoru blíži dohoda,“ dodal.

Minister to nespresnil, ale uviedol, že „praktický duch“ vynárajúci sa na rozhovoroch „dáva nádej, že sa môžeme v tejto veci dohodnúť“.

Hlavný vyjednávač Ruska v poslednom kole rozhovorov s Ukrajinou, ktoré sa začali v pondelok 14. marca a mali pokračovať v stredu, už skôr vyhlásil, že obe strany diskutujú o možnej kompromisnej myšlienke pre budúcu Ukrajinu s menšou, neutrálnou armádou.

„Diskutuje sa o celej škále záležitostí týkajúcich sa veľkosti armády Ukrajiny,“ povedal hlavný vyjednávač Vladimir Medinskij, ako uviedli ruské tlačové agentúry.

16:12 Veliteľ síl doneckých separatistov, ktorí obliehajú Mariupoľ, Alexander Chodakovskij priznal, že útok na toto dôležité ukrajinské prístavné mesto nejde podľa predstáv ruských agresorov. V rozhovore poskytnutom denníku Komsomolskaja pravda povedal, že by potreboval minimálne dvojnásobne početnú prevahu nad obrancami a tiež viac ťažkých zbraní, vrátane tankov a raketometov.

Podľa Chodakovského Mariupoľ bráni okolo sedemtisíc bojovníkov, teda približne toľko, koľko majú sily obliehateľov. „Potrebujeme výraznú prevahu, ale zatiaľ ju nemáme. Účinne plníme úlohy zadržiavania a blokovania mesta, ale nemôžeme vyraziť a urobiť rýchly postup,“ povedal.

„Akýkoľvek väčší prielom znamená straty,“ vysvetlil veliteľ separatistov. Preto podľa neho útočníci využívajú skúsenosti z čečenskej vojny a odstraňujú obranu mesta krok za krokom.

Chodakovskij okrem iného prezradil, že v pondelok prišla ako posila jednotka z Čečenska, ktorú ale obrancovia zdecimovali. Sebavedomí Čečenci totiž ihneď vyrazili v kolóne do mesta len s ľahkou obrnenou technikou a bez palebnej podpory. O mŕtvych sa Chodakovskij nezmienil, ale zranených podľa neho bolo cez tristo.

16:08 Do Talianska od začiatku bojov na Ukrajine utieklo zhruba 47 000 ľudí. Z nich 19 000 boli deti a neplnoletí, uviedla dnes talianska vláda. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu (Eurostat) malo Taliansko pred vojnou jednu z najväčšej ukrajinských komunít v Európskej únii. Talianska vláda sa chystá posilniť štruktúry pre príjem utečencov z Ukrajiny, uviedla agentúra AFP.

Kabinet premiéra Maria Draghiho dnes prerokuje pomoc ukrajinským utečencom, ktorí pricestovali do Talianska, uviedla talianska tlač. Vláda chce spustiť program, ktorý by umožňoval ubytovať ľudí z Ukrajiny aj v rodinách a mimo štátnych utečeneckých centier. Vláda tiež Ukrajincom udelí jednoročnú dočasnú ochranu, ktorú bude možné predĺžiť o rok.

Na rozdiel od predchádzajúcich migračných kríz, počas ktorých prichádzali ľudia z Afriky a Blízkeho východu, príjem utečencov z Ukrajiny vzbudzuje na talianskej politickej scéne menšie rozpory. Napríklad krajne pravicová Liga, ktorej sa dlhodobo vymedzovala proti prijímaniu utečencov, podporila vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s očakávaným príchodom ľudí z Ukrajiny.

V Taliansku pred vojnou žilo 250-tisíc ľudí z Ukrajiny. Podľa talianskych štatistikov išlo v 80 percentách prípadov o ženy, ktoré boli často zamestnané v sociálnych službách.

15:52 Volodymyr Zelenskyj vo svojom príhovore k členom amerického Kongresu tiež uviedol, že vojna na Ukrajine „je hrôza, ktorú Európa za posledných 80 rokov nezažila.“ Americkým zákonodarcom prehral tiež video, ktoré zachytáva zábery z vojnou zmietanej Ukrajiny. V krátkom videu mohli členovia Kongresu vidieť zničené budovy, ranených civilistov vrátane detí, zatiaľ čo v pozadí hrala pochmúrna hudba. V poslednom zábere tohto videa stáli slová „zatvorte nebo“.

Ukrajinskí líder tak počas svojho príhovoru opäť zopakoval žiadosť o vytvorenie bezletovej zóny nad územím Ukrajiny.

„Potrebujem ochrániť naše nebo. Potrebujem vaše rozhodnutie, vašu pomoc… Je príliš žiadať bezletovú zónu nad Ukrajinou, aby sa zachránili ľudia? Žiadam priveľa?“ spýtal sa Zelenskyj, podľa ktorého by vyhlásenie bezletovej zóny zabránilo Rusku terorizovať ukrajinské slobodné mestá.

Svoj príhovor Zelenskyj ukončil slovami, ktoré adresoval priamo americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi. „Prajem vám, aby ste sa stali lídrom sveta. Byť lídrom sveta však znamená byť lídrom mieru,“ uviedol Zelenskyj.

Oficiálni predstavitelia Spojených štátov i Severoatlantickej aliancie (NATO) opakovane uviedli, že odmietajú vyhlásiť bezletovú zónu nad Ukrajinou, pretože sa obávajú, že by tak bol Západ vtiahnutý do priameho konfliktu s Ruskom, ktoré vlastní jadrové zbrane, píše AFP.

15:42 Vojenského ohrozenia Nemecka zo strany Ruskej federácie sa obávajú tri štvrtiny Nemcov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky projektu Nemecko-poľský barometer.

Zatiaľ čo v roku 2015, čiže rok po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom, uviedlo 41 percent respondentov, že má strach z prípadného ruského útoku na Nemecko, vo februári tohto roku, krátko predtým, než Moskva spustila na Ukrajine rozsiahlu ofenzívu, ich počet vzrástol na 55 percent. V marci takéto obavy pociťovalo už 74 percent opýtaných.

V Poľsku na rozdiel od Nemecka panujú obavy z ohrozenia ruskou armádou už dlho. V rovnakom časovom rozmedzí sa od roku 2015 do súčasnosti zvýšil podiel ľudí, ktorí majú strach pred Ruskom zo 76 na 79 percent.

Prieskum inštitútu Kantar Public prebiehal on-line na reprezentatívnej vzorke po 1000 respondentov z Poľska a z Nemecka vo veku 18–75 rokov v termínoch 14.–22. februára a 4.–8. marca.

15:25 Sankcie uvalené Západom na Rusko spôsobili vážne škody naprieč celou svetovou ekonomikou, vyhlásil dnes podľa agentúry TASS ruský prezident Vladimir Putin. Vplyv sankcií si podľa neho už všímajú ľudia v Európe aj v USA kvôli rastu cien za pohonné hmoty alebo potraviny.

Putin dnes tiež povedal, že „špeciálna vojenská operácia“ ruských síl bola jediným variantom pre Moskvu, ako zaistiť bezpečnosť Ruska. Zopakoval skoršie tvrdenie Kremľa, že operácia postupuje presne podľa plánu.

„Ako zbraň si (západné krajiny) zvolili ekonomické, finančné, obchodné a iné sankcie proti Rusku. Tie ale teraz dopadajú na Európanov a Američanov kvôli rastúcim cenám benzínu, energií a potravín aj kvôli strate pracovných miest súvisiacich s ruským trhom,“ povedal Putin na ekonomickej porade s ruskými činiteľmi.

Šéf Kremľa zároveň uistil, že Rusko má k dispozícii zdroje, aby mohlo splniť svoje dlhodobé ciele. So súčasnou „skúškou sa dôstojne vysporiada, ako tomu bolo aj počas tisícročnej histórii krajiny“. Pripustil, že „štruktúrne zmeny ruskej ekonomiky“ povedú k rastu inflácie a nezamestnanosti. Hlavnou úlohou ruského vedenia je tak tieto riziká minimalizovať, vyhlásil Putin a sľúbil napríklad zvýšenie životného minima aj vyššie platy pracovníkov v štátnej sfére. Exportérov vyzval, aby dodávali viac tovaru na domáci trh. Dodal, že je potrebné zaistiť napríklad dostupnosť liekov.

15:18 500 miliónov eur pre všetky krajiny EÚ na riešenie ukrajinskej krízy neznamená absolútne nič, je to len otázka výdavkov na pár dní, uviedol minister financií Igor Matovič.

Igor Matovič Čítajte viac Matovič: Vojnu nikto nečakal, so súčasným rozpočtom to nezvládneme

15:14 Ruská novinárka Marina Ovsjannikovová, ktorá s protivojnovým transparentom vtrhla do hlavného vysielania ruskej štátnej televízie, sa obáva o svoju bezpečnosť.

Ovsjannikovová Čítajte viac Novinárka, ktorá protestovala v ruskej televízii, sa obáva o svoju bezpečnosť

15:13 Slovensko doteraz prijalo stovky zvierat z Ukrajiny. Zvierací hotspot sa z hraničného priechodu Vyšné Nemecké presunul do veľkokapacitného centra pomoci v Michalovciach.

Zvierací hotspot poskytuje predovšetkým čipovanie, základné ošetrenie a materiálnu pomoc, ako vôdzky, prepravky, stravu pre zvieratá. „Väčšina zvierat, ktoré prejdú hotspotom, sú zdravé, očkované a majitelia s nimi pokračujú na ceste ďalej,“ deklaruje ministerstvo.

Doplnilo, že túlavé zvieratá, ktoré prejdú cez hranicu, sa odchytávajú a vyšetria na mieste. Následne v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou sa umiestnia do štátnych karanténnych staníc alebo útulkov.

V súčasnosti sa na hraničnom priechode Vyšné Nemecké každý deň nachádzajú dvaja až štyria dobrovoľníci. „Od registrácie dobrovoľníkov, ktorú sme spustili 27. februára, sa nám prihlásilo na pomoc priamo vo veľkokapacitných centrách vyše 550 dobrovoľníkov,“ povedal štátny tajomník MŽP Juraj Smatana. Dobrovoľníkov naďalej koordinuje Zelená linka rezortu.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR spustilo online rezervačný systém ubytovania. V ponuke sú aj možnosti ubytovania s domácim zvieraťom. Envirorezort tiež poskytol ubytovacie kapacity pre takmer 300 utečencov.

15:08 Prezidentka Zuzana Čaputová telefonicky poďakovala českému prezidentovi Milošovi Zemanovi za podporu, ktorú Slovensko od Českej republiky dostáva. Poukázala pritom na českých policajtov nasadených na hranici s Ukrajinou, ale aj príslušníkov českej armády, ktorí na Slovensku pomohli postaviť stanový tábor a budú tiež súčasťou predsunutej prítomnosti NATO. Čaputová o tom informovala na sociálnej sieti.

„Spoločne čelíme dôsledkom vojny, pre ktorú nenachádzame žiadne racionálne vysvetlenie, a pre ktorú ani neexistuje žiadne ospravedlnenie. Pomoc, ktorú obe naše krajiny dnes prejavujú Ukrajine, je veľmi dôležitá a budeme v nej ďalej pokračovať,“ vyhlásila Čaputová.

Český prezident podľa slovenskej hlavy štátu označil podporu Slovenska za „samozrejmosť a povinnosť voči najpriateľskejšiemu národu“.

utečenci Čítajte viac Českí vojaci pri Liptovskom Mikuláši postavili tábor pre 400 utečencov

Zemanovi popriala Čaputová veľa síl a zdravia. „Teším sa aj na naše osobné stretnutie, buď u nás alebo v Česku. Obaja budeme radi, ak sa nám to podarí ešte pred jeho oficiálnou rozlúčkovou cestou na Slovensko,“ dodala.

14:56 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj volal po ďalšej obrannej pomoci svojej krajine aj ďalších protiruských sankciách, keď z Kyjeva prostredníctvom videohovoru prehovoril k členom amerického Kongresu. Hovoril o potrebe vytvoriť nad Ukrajinou bezletovú zónu, alebo aspoň poslať jeho armáde sofistikované protiletecké systémy. Tiež vyzval na uvalenie sankcií na všetkých ruských politikov, ktorí sa od invázie nedištancovali.

„Vyzývam vás, aby ste urobili viac,“ povedal ukrajinský prezident. To, čo teraz „každý deň“ zažívajú obyvatelia ukrajinských miest, prirovnal k útoku Japoncov na americký prístav Pearl Harbor v roku 1941 a k teroristickým útokom z 11. septembra 2001.

14:49 Japonský premiér Fumio Kišida oznámil, že jeho krajina zruší Rusku doložku najvyšších obchodných výhod. Tokio tak stupňuje svoje sankcie voči Moskve v súlade s ďalšími členskými krajinami organizácie G7. Predseda japonskej vlády zároveň novinárom povedal, že jeho krajina zakazuje export luxusných tovarov do Ruska a chystá sa zastaviť dovoz vybraných ruských tovarov. Dodal, že Japonsko tiež zvýši úsilie s cieľom zabrániť Rusku získať úvery z takých globálnych finančných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond.

Ide o najnovšie kroky po tých, ktoré Japonsko už voči Moskve uplatnilov uplynulých týždňoch. Tokio napríklad zmrazilo aktíva ruského prezidenta Vladimira Putina a popredných ruských predstaviteľov a miliardárov, ktorí sú v jeho blízkom okolí. Okrem toho Japonsko zakázalo exportovať do Ruska tovary vyrobené modernými technológiami, ktoré by sa mohli použiť na vojenské účely.

Japonsko ďalej zintenzívni humanitárnu pomoc Ukrajincom, vrátane dodávok zdravotníckych potrieb a ďalších tovarov. Zároveň prijíma tých, ktorí z krajiny utiekli, povedal Kišida.

14:34 Taliansko sa zmocnilo komplexu budov na stredomorskom ostrove Sardínia, ktorý vlastní ruský podnikateľ Piotr Aven, uviedol úrad premiéra Maria Draghiho.

Aven údajne vlastnil jednu tretinu komplexu a jeho podiel mal hodnotu približne štyri milióny eur. Tento ropný investor, ktorý vybudoval európske obchodné impérium s odhadovanou čistou hodnotou 4,7 miliardy dolárov, bol zaradený na sankčný zoznam EÚ po ruskej invázii na Ukrajinu, pripomenula agentúra Reuters.

Squatteri /  Oleg Deripaska / Čítajte viac Squatteri v Londýne obsadili dom ruského oligarchu Deripasku

Taliani minulý týždeň zhabali aj luxusnú jachtu ruskému miliardárovi Andrejovi Meľničenkovi. Až 143 metrov dlhé plavidlo v hodnote 530 miliónov eur kotvilo v prístavnom meste Terst na severe krajiny. Podľa talianskej vlády ide o najväčšiu motorovo-plachetnicovú jachtu na svete.

14:28 Pápež František počas pravidelnej generálnej audiencie hovoril o dôsledkoch možnej jadrovej vojny.

pápež františek Čítajte viac Pápež: Ježiš dnes umiera v Charkove alebo je 12-ročným brancom na fronte

14:02 Televíznu vežu v meste Vinnycia v strednej časti Ukrajiny zasiahla raketová paľba ruských inváznych vojsk. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa vyhlásenie ukrajinského telekomunikač­ného úradu.

Ruská raketová paľba podľa neho zasiahla televíznu vežu vo Vinnycii, ktoré je administratívnym centrom Vinnyckej oblasti. V dôsledku útoku došlo k výpadku televízneho vysielania v tomto meste s približne 370 000 obyvateľmi. Zatiaľ nie sú informácie o tom, že by si útok vyžiadal aj nejaké obete alebo zranenia.

Členovia spravodajského tímu CNN v oblasti hlásili prelety lietadiel a dve explózie, ku ktorým došlo skoro ráno okolo 04.00 h miestneho času.

Pri útoku zo 6. marca ruské rakety úplne zničili letisko vo Vinnycii, ktorá leží zhruba 200 kilometrov juhozápadne od Kyjeva. Zahynulo pri tom deväť ľudí.

Ruské invázne sily už v predchádzajúcich týždňoch podnikli útoky na komunikačné veže v Kyjeve, Charkove, Vynarivke a Rivnom.

Pondelkový útok na televíznu vežu pri meste Rivne na severozápade Ukrajiny si podľa najnovšej bilancie vyžiadal najmenej 21 mŕtvych.

13:53 Podľa ukrajinskej agentúry Unian ruskí okupanti strieľali v meste Černihiv na civilistov, ktorí v rade čakali na chlieb. „Toto robia nepriatelia počas vojny. Putinovi teroristi už spáchali tisíce vojnových zločinov a dnes sa na zoznam pridala aj tragédia v Černihive,“ konštatuje agentúra.

Denník Kyjev Independent informoval, že barbarský útok si vyžiadal 10 mŕtvych. K incidentu došlo okolo 10. hodiny miestneho času (9:00 SEČ).

13:44 Do informačnej lišty, ktorá je súčasťou vysielania ukrajinskej spravodajskej televízie, vpašovali zrejme ruskí hackeri falošnú výzvu prezidenta Volodymyra Zelenského, aby ukrajinskí vojaci zložili zbrane. „Je to fake! Nikto sa vzdávať nechystá,“ zareagovala vzápätí stanica Ukrajina 24. Informačnú lištu podľa nej prelomili „nepriateľskí hackeri“. Zelenskyj incident komentoval ako „detinskú provokáciu“ a poradil ruským vojakom, aby zbrane zložili oni.

„Pozor! Výzva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského! Drahí Ukrajinci! Vážení obrancovia! Ukázalo sa, že byť prezidentom nie je až také ľahké. Som nútený prijímať ťažké rozhodnutia. Sprvu som sa rozhodol vrátiť Donbas. Nastal čas pozrieť sa pravde do očí. Nevyšlo to. Situácia sa len zhoršila. Výrazne zhoršila. Žiadne zajtra už nie je. Prinajmenšom pre mňa. Rozhodol som sa rozlúčiť s vami. Radím vám zložiť zbrane a vrátiť sa domov k rodinám. V tejto vojne nemá zmysel umierať. Radím vám žiť a chystám sa urobiť to isté,“ citovala falošné oznámenie ruská redakcia BBC.

„Pokiaľ ide o poslednú detinskú provokáciu, že údajne navrhujem zložiť zbrane, tak ja môžem len poradiť ruským vojakom, aby zložili zbrane oni a vrátili sa domov,“ uviedol Zelenskyj.

13:27 Ruské jednotky údajne uniesli starostu prístavného mesta Skadovsk Olexandra Jakovleva. Na Twitteri o tom informoval minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Podľa miestnych médií ruskí vojaci uniesli starostu Skadovska v Chersonskej oblasti spolu s jeho zástupcom Jurijom Paľuchom. V meste sa na protest proti únosu začali zhromažďovať obyvatelia.

ukrajina Čítajte viac Čo čakali? Rusi na okupovaných územiach čelia odporu Ukrajincov

13:23 Do poľských škôl sa už zapísalo 54 000 ukrajinských detí, ktoré ušli pred vojnou vo svojej vlasti. Podľa ministra školstva Przemyslawa Czarneka toto číslo každým dňom narastá – v utorok ich bolo 42 000, deň predtým 35 000.

Podľa ministra sa do škôl zatiaľ zapísala iba desatina z celkovo 500 000 až 600 000 detí, ktoré v Poľsku našli útočisko pred vojnou na Ukrajine. Zvyšných 90 percent detí zatiaľ nenašlo voľné miesta v poľských školách.

Ukrajinské deti v Poľsku navštevujú prípravné hodiny, ktoré sú pre nich podľa Czarneka menej stresujúce než klasické poľské vyučovanie. Upozornil však, že to nemožno považovať za nedostatočnú integráciu. Ukrajinské deti plánuje zapojiť do športových či tanečných aktivít, v najbližšej dobe by tiež mohli dostať počítačové vybavenie, aby sa mohli na vyučovaní zúčastniť aj na diaľku.

Czarnek dodal, že otázku prijímania ukrajinských detí do poľských škôl predložil aj eurokomisárke pre vzdelávanie a mládež Mariji Gabrielovej. Podľa neho je táto situácia spojená s určitými nákladmi a od Európskej komisie očakáva, že na potreby Poľska bude vedieť pružne reagovať.

13:20 Generálny štáb ukrajinskej armády oznámil, že ukrajinské jednotky kladú po celej krajine tvrdý odpor a že spôsobujú Moskve ťažké straty. Ruské jednotky sa podľa Kyjeva momentálne sústreďujú predovšetkým na upevnenie pozícií na obsadených územiach. Tieto tvrdenia však nebolo možné nezávisle overiť. Informovala o tom agentúra DPA.

Ukrajinské letectvo informovalo, že pri prístavnom meste Odesa boli zostrelené dve ruské stíhacie lietadlá Suchoj Su-30. Podľa regionálneho vojenského štábu sa neúspešne pokúšali eliminovať tamojšiu ukrajinskú protivzdušnú obranu. Pri pobreží Čierneho mora sa plaví niekoľko ruských bojových lodí, z ktorých jedna údajne ostreľovala ukrajinské pozície. Zatiaľ však k pokusom o vylodenie nedošlo.

Podľa ukrajinských údajov padlo od začiatku ruskej invázie z 24. februára asi 13 800 ruských vojakov. Zničených bolo údajne okolo 430 tankov, 1 375 obrnených vozidiel a stovky ďalších automobilov, ako aj zhruba 85 bojových lietadiel a viac ako 100 vrtuľníkov. Ani tieto údajne nie je možné nezávisle overiť.

13:15 Francúzsko vyzvalo na zaistenie ochrany pre novinárov pokrývajúcich ruskú inváziu na Ukrajinu. Paríž tak reagoval na pondelkové úmrtie kameramana americkej spravodajskej stanice Fox News Pierra Zakrzewského a ukrajinskej producentky Olexandry Kuvšynovovej neďaleko Kyjeva, ako aj na ďalšie incidenty, ktoré si vyžiadali životy žurnalistov.

„Ozbrojeným silám (Ruska) pripomínam ich povinnosť chrániť novinárov v súlade s medzinárodným humanitárnym právom,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí Francúzska Jean-Yves Le Drian. „Rozhodne odsudzujem akékoľvek akcie namierené voči nim,“ zdôraznil. Dodal, že „tieto udalosti ilustrujú extrémne nebezpečenstvo“, aké panuje v súčasnosti na Ukrajine. Rodinám oboch usmrtených vyjadril úprimnú sústrasť.

FS PIERRE HARRIGAN YONAT IBRAHIM-1 Čítajte viac Na Ukrajine bol zabitý kameraman televízie Fox News Pierre Zakrzewski

13:13 Od materských po stredné školy umiestnili od 24. februára okolo 1 000 ukrajinských detí. Po rokovaní vlády to uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Tento týždeň spustil rezort školstva zber dát. Podľa slov ministra budú do konca týždňa vedieť, koľko detí je prihlásených od materských až po vysoké školy. Podľa predbežných informácií je zatiaľ najväčší záujem umiestniť ukrajinské deti do škôl v rámci Bratislavského kraja, poznamenal Gröhling. Najvyšší záujem je o umiestnenie v rámci základných škôl.

Šéf rezortu školstva povedal, že pripravujú pre školy aj jednorazový príspevok. „Z neho si budú môcť školy zafinancovať náklady,“ priblížil. Ide napríklad o financovanie pier, nových lavíc alebo obedov.

V stredu prešiel vládou lex Ukrajina, v ktorom sa podľa šéfa rezortu školstva nachádza aj ustanovenie v rámci bezúhonnosti týkajúce sa pedagogických zamestnancov. „Návrh do ukončenia mimoriadnej situácie bude, že jednotliví učitelia budú predkladať čestné vyhlásenie a následne odborný znalecký posudok,“ povedal minister školstva. V tejto súvislosti sa ešte pripravuje vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá sa už podľa slov šéfa rezortu školstva kreuje.

Gröhling Čítajte viac Gröhling: Prví ukrajinskí učitelia začnú pracovať na budúci týždeň

13:01 Štát zmenil režim na východných hraniciach tak, aby bol pohodlnejší pre utečencov a dobrovoľníkov. Taktiež proces prispôsobil tak, aby vedel zvládať väčšie počty utekajúcich. Po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽANO).

Na východných hraničných priechodoch sa ľudia rozdeľujú do troch skupín. Utečenci, ktorí majú z hranice odvoz, tí, ktorí cestujú ďalej, a ľudia ostávajúci na Slovensku bez odvozu. Dostávajú aj informačné letáky s možnosťami odvozu, hovorí Heger.

Ak osoba cestuje ďalej, nastupuje do autobusu označeného zelenou farbou. Ten ju odvezie na stanicu do Košíc alebo Michaloviec, odkiaľ môže cestovať tam, kam potrebuje. „Tieto stanice monitorujeme na pravidelnej báze, aby sme vedeli vyhodnotiť, či sa tam nezbiera väčší počet ľudí,“ priblížil predseda vlády. Podľa monitoringu štát reguluje prílev autobusov do staníc.

Ľudia, ktorí ostávajú na Slovensku, nastupujú do autobusov s modrou farbou a presúvajú sa do Humenného a Michaloviec. Tam sa s utečencami podľa Hegera spracujú všetky dokumenty so žiadosťou o dočasné útočisko. Štát im následne zabezpečí prevoz a ubytovanie.

Premiér dodal, že prebiehajú aj rokovania v súvislosti s výmenou ukrajinských hrivien.

12:51 Z Dubaja smerujú cez Poľsko na Ukrajinu sanitky a zásoby pre úrazovú a pohotovostnú chirurgiu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) informovala, že dodávky z jej skladov v Spojených arabských emirátoch doručujú prostredníctvom dvoch charterových letov, ktoré zadarmo poskytla tamojšia vláda. Lietadlá vezú 36 ton zdravotníckych zásob a sú medzi nimi aj lieky na neprenosné choroby, ako je cukrovka alebo hypertenzia. Dovedna už WHO poslala pomoc na Ukrajinu z Dubaja prostredníctvom štyroch letov.

Medzinárodné humanitárne mesto v Dubaji, ktoré je centrom pre medzinárodnú humanitárnu pomoc, už dosiaľ poslalo na konfliktom zmietanú Ukrajinu 36 dodávok v hodnote zhruba štyri milióny dolárov. V nich boli traumatologické a pohotovostné zásoby, prístrešky a potraviny.

12:40 Ukrajina nebude neutrálna po vzore Rakúska či Švédska, vyhlásil poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že mierové rokovania s Moskvou by mali byť zamerané na „bezpečnostné záruky.“

Podoľak, vedúci vyjednávač ukrajinskej strany, tak reagoval na vyjadrenie z Kremľa, že neutralita Ukrajiny po vzore Rakúska a Švédska je predmetom diskusií.

„Toto je možnosť, o ktorej sa teraz diskutuje a ktorú možno považovať za kompromis,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje denník The Guardian.

„O neutrálnom štatúte momentálne prebiehajú vážne diskusie,“ zdôraznil Peskov s tým, že súčasťou rozhovorov sú, „samozrejme, (aj) bezpečnostné záruky.“

„Ukrajina je teraz v priamom vojnovom konflikte s Ruskom. V dôsledku toho môže byť model len ‚ukrajinský‘ a postavený na právne overených bezpečnostných zárukách,“ reagoval Podoľak.

V priebehu stredy budú tretím dňom pokračovať mierové rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, uviedol v utorok Podoľak. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v ten istý deň vyhlásil, že jeho vlasť by mala akceptovať, že sa nestane členom Severoatlantickej aliancie (NATO). Toto je aj jednou z požiadaviek Kremľa.

12:34 Suma príspevkov na ubytovanie pre utečencov z Ukrajiny bude mesačne maximálne 1250 eur za mesiac.

vranov utečenci ukrajinci Čítajte viac Príspevok na ubytovanie pre odídencov z Ukrajiny má byť maximálne 500 až 1250 eur

12:32 Ukrajinské ozbrojené sily spúšťajú protiofenzívu voči ruskej armáde „vo viacerých operačných oblastiach“, uviedol na Twitteri Mychajlo Podoľak, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Radikálne to mení dispozície strán (konfliktu),“ napísal Podoľak bez ďalších podrobností. Agentúre Reuters sa jeho tvrdenia nepodarilo bezprostredne overiť.

Pohotovostná služba v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny v stredu podľa agentúry Reuters uviedla, že v doterajšom priebehu ruskej invázie bolo zabitých najmenej 500 obyvateľov mesta Charkov.

Viačeslav Čaus, gubernátor Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny povedal, že v meste Černihiv, ako aj v ďalších oblastiach tohto regiónu nefungujú dodávky elektriny. Dodal však, že ukrajinské zložky „sú silné a ruskému nepriateľovi zasadzujú údery každú hodinu“.

Z obliehaného prístavného mesta Mariupoľ utieklo v autách už približne 20 000 ľudí, uviedlo v stredu ukrajinské ministerstvo vnútra. Stovky tisíc ďalších tam však naďalej zostávajú bez dodávok tepla, elektriny či tečúcej vody. Mariupoľ ležiaci na pobreží Azovského mora, je kľúčový pre ďalší posun ruských síl smerom na západ Ukrajiny.

12:23 Slovensko požiada v súvislosti s hromadným prílevom utečencov z Ukrajiny o ďalšiu humanitárnu pomoc zo zahraničia. Vyžiada si ju od medzinárodných organizácií a štátov, ktoré nie sú členskými štátmi mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. V stredu to schválila vláda.

„Vyžiadanie humanitárnej pomoci zo zahraničia zabezpečí minister vnútra v súčinnosti s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministrom zdravotníctva a ministerkou kultúry,“ uvádza sa v materiáli.

Prostriedky, ktorými Slovenská republika disponuje, a tie, ktoré boli doteraz ponúknuté Slovenskej republike prostredníctvom mechanizmu, nie sú podľa predkladateľa dostatočné na zvládnutie mimoriadnej situácie.

Ako zdôvodnilo ministerstvo vnútra, humanitárna situácia na území Ukrajiny sa neustále zhoršuje. Predpokladá sa preto, že počet prichádzajúcich z územia Ukrajiny bude ďalej narastať.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) priblížil, že okolité krajiny sú ochotné Slovensku pomôcť či už poskytnutím humanitárnej pomoci, alebo poskytnutím ubytovacích kapacít. „My sme dnes v tom epicentre spolu s Maďarskom, Rumunskom a Poľskom. Chceme mať otvorené všetky kanály na to, aby sme vedeli zvládať akékoľvek vyššie počty,“ poznamenal.

12:09 Kremeľ vuviedol, že v rámci mierových rokovaní s Ukrajinou diskutujú aj o otázke prípadnej ukrajinskej neutrality. Tá by mohla byť podobná statusu Rakúska či Švédska, informuje agentúra Reuters.

Podľa vedúceho ruskej vyjednávacej delegácie Vladimira Medinského Ukrajina navrhuje neutralitu na spôsob Rakúska či Švédska, no chce pritom mať vlastnú armádu a námorníctvo. Dodal, že prioritnou otázkou je status Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a tiež donbaských republík, ktorým síce Rusko priznalo nezávislosť, Ukrajina ich však naďalej považuje za svoje územia.

„Rokovania nie sú z pochopiteľných dôvodov jednoduché. Existuje však šanca na kompromis,“ vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pre ruskú televíziu RBC. Dodal, že hlavnými témami sú aktuálne bezpečnosť obyvateľov na východe Ukrajiny, demilitarizácia krajiny a ochrana rusky hovoriaceho ukrajinského obyvateľstva.

Ukrajina sa o prebiehajúcich mierových rokovaniach vyjadrila opatrne, no tiež v pozitívnom svetle. Je ochotná vyjednávať, no v žiadnom prípade sa nechce podrobiť ultimátam ruskej strany.

11:58 Vláda SR schválil potravinovú pomoc pre Ukrajinu a utečencov z Ukrajiny. Pomoc sa týka najviac postihnutých miest a regiónov a distribučných centier potravinovej pomoci na Ukrajine.

V zozname potravín sa nachádza sušené mlieko, dehydrované polievky, dehydrované hotové jedlá, kakaový nápoj, rozpustná káva či paštéty. Hodnota nákupu je odhadovaná na 243 444 eur. Požiadavka na zabezpečenie humanitárnej pomoci s podporou z rozpočtu Európskej komisie pre Ukrajinu vzišla z návštevy predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej z 3. marca 2022 na Slovensku.

Vláda tiež odklepla, že minister hospodárstva Richard Sulík má do 25. marca zabezpečiť nákup 650 000 litrov pohonných a prevádzkových hmôt. Tie sa budú následne poskytovať prostredníctvom palivových kariet určeným osobám Ministerstva vnútra.

„V záujme materiálnej pripravenosti a rýchlej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu je potrebné nakúpiť dostatočné množstvo pohonných a prevádzkových hmôt na účel logistického zabezpečenia humanitárnej pomoci,“ vysvetľuje schválený materiál.

Tankovanie týchto pohonných látok bude zabezpečené prostredníctvom určených čerpacích staníc cez vydané palivové karty, ktoré budú dodané určeným subjektom hospodárskej mobilizácie konkrétnemu zástupcovi MV SR.

11:40 Podľa britského premiéra Borisa Johnsona v dohľadnej dobe neexistuje šanca vstupu Ukrajiny do NATO. Uviedol to v stredu na tlačovej konferencii v Spojených arabských emirátoch.

„S (ukrajinským prezidentom Volodymyrom) Zelenským som sa rozprával v utorok. Rozumiem mu, aj pozícii, v ktorej sa nachádza. No ako sme už zdôraznili aj pred (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, je vylúčené, aby Ukrajina v najbližšej dobe vstúpila do NATO,“ zdôraznil Johnson.

Reagoval tak na vyhlásenia Zelenského, ktorý počas utorkového telefonátu s Johnsonom a ďalšími lídrami severských a pobaltských štátov vyjadril frustráciu z toho, že Ukrajina zatiaľ nedostala pozvánku do NATO. Dodal však, že Ukrajina musí túto situáciu akceptovať.

Johnson zdôraznil, že rozhodnutia o budúcnosti Ukrajiny ležia na pleciach ukrajinských občanov a ich zvoleného lídra. Dodal, že Británia bude Zelenského naďalej podporovať.

11:33 Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová sa sarkasticky vyjadrila na adresu sankcií, ktoré uvalilo Rusko na prezidenta USA Joea Bidena a ďalších amerických politikov. Rusi totiž podľa nej zle napísali Bidenovo meno.

Joe Biden Čítajte viac Ruské faux pas: Moskva sankcie uvalila na Bidenovho mŕtveho otca

11:26 Ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk považuje sprostredkovateľské úsilie bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera medzi Kyjevom a Moskvou za zlyhanie, informuje agentúra DPA.

V nedeľu Schröder osobne informoval nemenovaného ukrajinského predstaviteľa o stave rokovaní v Moskve, uviedol Meľnyk. „Výsledky však boli úplne o ničom. Nedozvedeli sme sa nič, čo by sme už predtým nevedeli z našich rozhovorov s ruskou stranou,“ povedal Meľnyk, ktorý označil Schröderovu iniciatívu za premárnenú šancu a záležitosť tým považuje za uzatvorenú. Dodal, že „pre Ukrajinu už nemajú ďalšie rozhovory so Schröderom zmysel“.

Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne informoval, že sprostredkovateľské úsilie sa uskutočnilo z vlastnej iniciatívy bývalého nemeckého kancelára a nebola to žiadosť Kyjeva.

Podľa informácií DPA odcestoval bývalý nemecký kancelár z Istanbulu do Moskvy minulý týždeň v stredu, kde sa mal stretnúť s Vladimirom Putinom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tieto správy odmietol potvrdiť.

Schröder je priateľom Vladimira Putina. V Nemecku je bývalý kancelár vnímaný kontroverzne pre svoju angažovanosť v ruských energetických spoločnostiach a tiež proruské názory. Putina v roku 2004 označil za „bezchybného demokrata“.

11:12 Ruské jednotky v noci zaútočili na mesto Záporožie, kde sa uchýlili tisícky utečencov z neďalekého obliehaného mesta Mariupoľ. Informovali o tom oblastní predstavitelia.

Gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch na sociálnej sieti Telegram uviedol, že rakety dopadli do areálu záporožskej železničnej stanice.

„Je to po prvýkrát, čo sme v Záporoží zaznamenali útok na civilné objekty,“ dodal. Útok si nevyžiadal žiadne obete.

Záporožie je pre ľudí evakuovaných z obliehaného Mariupoľa prvým bezpečným miestom, odkiaľ sa potom mnohí presúvajú smerom na západ do Poľska, na Slovensko a ďalších susedných krajín.

Mariupoľ, v ktorom prebiehajú rozsiahle útoky ruských jednotiek, čelí podľa charitatívnych organizácií humanitárnej katastrofe. Obyvatelia sú bez elektriny, tepla a vody, míňajú sa im aj zásoby potravín. Červený kríž v pondelok varoval, že čas na ich záchranu „sa kráti“.

V priebehu utorka prešlo cez humanitárny koridor z Mariupoľa smerom do Záporožia 2000 áut. Podľa miestnych orgánov od začiatku ostreľovania Mariupoľa zahynulo viac ako 2500 civilistov.

10:57 Vyšetrovací výbor Ruskej federácie sa začal zaoberať prípadom, keď neznámy páchateľ začiatkom marca zatrel časť vojenského pamätníka Slavín farbami ukrajinskej vlajky.

premaľovaný Slavín Čítajte viac Rusko začalo vyšetrovať zatretie časti Slavína farbami ukrajinskej vlajky

10:40 Holandsko a ďalšie členské krajiny NATO budú napriek hrozbám zo strany Kremľa pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine. Uviedla to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová, ktorú citovala agentúra Reuters.

Ministerka v tento súvislosti zdôraznila, že Ukrajina má právo brániť svoje územie pred ruskou agresiou. „Holandsko a ďalšie krajiny budú naďalej dodávať zbrane Ukrajine,“ uviedla Ollongrenová po príchode do Bruselu, kde sa v stredu koná mimoriadne zasadnutie Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany. Zúčastnia sa na ňom aj zástupcovia Ukrajiny, Gruzínska a Fínska.

10:24 Od začiatku invázie sa na Ukrajine zosobášilo 10 683 párov a narodilo sa 10 767 detí. V noci na stredu to oznámilo ministerstvo spravodlivosti v Kyjeve. „Vojna v krajine pokračuje, avšak život neprestáva,“ uviedol rezort spravodlivosti. „Naši zamestnanci pre vás naďalej pracujú aj za vojnových podmienok,“ odkázalo ministerstvo Ukrajincom.

Ukrajinská generálna prokuratúra v stredu oznámila, že od vypuknutia ruskej ofenzívy bolo zabitých 103 detí, píše agentúra Reuters. Ruské sily zasiahli viac ako 400 vzdelávacích zariadení a 59 z nich zničili, uviedla na Facebooku generálna prokurátorka Iryna Venediktovová. (tasr,dpa)

9:55 Podľa Londýna Moskva „zlyháva pri získaní kontroly“ nad ukrajinským vzdušným priestorom, čo „drasticky obmedzilo jej schopnosť efektívne využívať vzdušné manévre“. To podľa britských vojenských expertov ešte viac obmedzilo možnosti ruskej armády.

„Taktika ukrajinských ozbrojených síl šikovne využila nedostatočnú manévrovaciu schopnosť Ruska, zmarila jeho postup a spôsobila inváznym silám ťažké straty,“ dodal silový rezort ostrovného kráľovstva. (tasr)

9:47 Britské ministerstvo obrany v najnovšej hodnotiacej správe o situácii na Ukrajine zostavenej na základe informácií tajných služieb uviedlo, že ruské vojenské sily stále nedokázali prekonať logistické problémy v teréne a zastavili svoj postup. Informoval o tom v stredu denník The Guardian.

„Ruské sily zostali do značnej miery naviazané na ukrajinskú cestnú sieť a nie sú ochotné presúvať sa mimo nej. Zničenie mostov ukrajinskými silami tiež zohralo kľúčovú úlohu pri brzdení postupu Ruska,“ uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter. (tasr)

9:35 Ukrajina oznámila zabitie ďalšieho vysokopostaveného príslušníka ruských ozbrojených síl, už štvrtého od začiatku ruskej invázie. Generálmajor Oleg Miťajev zahynul v utorok pri útoku na Mariupoľ, uviedol poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Na telegrame zverejnil fotografiu tela, ktoré podľa neho patrí zabitému. Ruská strana úmrtie nepotvrdila.

Smrť ďalšieho ruského generála v pravidelnom nočnom prejave oznámil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, jeho meno ale neuviedol.

Štyridsaťšesťročný Miťajev velil podľa Heraščenka 150. motostreleckej divízii a bojoval aj v Sýrii. Ukrajinská armáda od vpádu ruských vojsk informovala o zabití generálmajorov Andreja Kolesnikova, Vitalija Gerasimova a Andreja Suchoveckého. (čtk)

9:24 Prominentný ruský novinár a bruselský dopisovateľ ruskej televízie NTV Vadim Glusker dal výpoveď, informovalo v utorok internetové vydanie britského denníka The Daily Mail s odvolaním sa ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti.

Podľa vyjadrení prokremeľskej televízie NTV prestal Glusker pracovať ešte „začiatkom marca“ a rozhodol sa tak „zo zdravotných dôvodov“. NTV je treťou najpopulárnejšou televíziou v Rusku. Vlastní ju ropný gigant Gazprom.

Objavili sa aj doposiaľ nepotvrdené informácie o odchode ďalšej ruskej novinárky, parížskej dopisovateľky najsledovanejšej ruskej štátnej televíznej stanice Prvý kanál Žanny Agalakovovej, píše Daily Mail.

9:15 Pakistan vyslal v utorok večer na Ukrajinu dve lietadlá s humanitárnou pomocou. Oznámil to tamojší minister zahraničných vecí Šáh Mahmúd Kurajší, informovala televízia CNN.

Dva vojenské transportné stroje typu Lockheed C-130 Hercules vzlietli zo základne neďaleko pakistanského hlavného mesta Islamabad. Kurajší vyhlásil, že pomoc bola zaslaná na základe žiadosti ukrajinského veľvyslanectva v Islamabade. Konkrétne ide o stany, prikrývky, spacie vaky, elektrické generátory, sanitárne potreby, lieky či konzervy.

8:56 Na hraničných priechodoch z Ukrajiny vybavila polícia za posledných 24 hodín (od utorka 15. marca od 6.00 h do stredy 6.00 h) celkom 7977 osôb. Z toho počas noci ich zaevidovali 2626. TASR o tom informoval hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Od vypuknutia konfliktu do stredajšieho rána zaregistrovala polícia na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko celkovo 220 892 ľudí.

8:43 Ukrajina utrpela od začiatku invázie škody za viac ako 500 miliárd dolárov. Ako informuje spravodajský web BBC, uviedol to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý trvá na tom, že Rusko po vojne zaplatí za obnovu Ukrajiny.

Šmyhaľ na stretnutí s lídrami Poľska, Česka a Slovinska nekonkretizoval, ako by Ukrajina mohla získať reparácie. Spomenul však skonfiškovaný ruský majetok v zahraničí a dodal, že Ukrajina bude hľadať finančnú pomoc aj u spojencov. (sita)

8:35 Od začiatku vojny ušli z Ukrajiny vyše tri milióny ľudí, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov.

Za 20 dní svojho trvania si konflikt podľa OSN vyžiadal 691 potvrdených úmrtí civilistov a 1143 zranených, dodala stanica BBC.

8:25 CNN medzičasom informovala, že ukrajinská armáda v utorok na medzinárodnom letisku Cherson zničila tri ruské vojenské vrtuľníky.

Ukrajina tvrdí, že jej sily odrazili i útok ruských jednotiek na Charkov. Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Oleha Synehubova sa ruské jednotky pokúsili zaútočiť na mesto zo svojich pozícií v Piatychatke, ukrajinská armáda však dokázala „zatlačiť nepriateľa späť za jeho predchádzajúce pozície“. Synehubov to označil za hanebnú porážku ruských síl.

8:15 Podľa spravodajského webu Sky News sa zdá, že ostreľovanie hlavného mesta Kyjeva sa od utorka stalo systematickejším a presúva sa bližšie k centru, pričom sa zameriava na bytové domy, stanice metra a ďalšie civilné objekty.

Vysokopostavený predstaviteľ amerického rezortu obrany vyslovil predpoklad, že ruské sily používajú na ostreľovanie Kyjeva rakety dlhého doletu. Ich pozemné sily však smerom do mesta takmer vôbec nepostúpili, upozornil.

Letecké poplachy v noci na stredu opäť hlásili mestá a oblasti v rôznych častiach Ukrajiny: okrem Kyjeva je to aj Odesa, Ľvov, Ivano-Frankivsk, Poltava alebo Mykolajiv, dodal Sky News s odvolaním sa na miestne médiá a novinárov v teréne. (tasr)

8:00 V Kyjeve sa v dôsledku ruského ostreľovania dnes ráno čiastočne zrútil dvanásťposchodový obytný dom. Najmenej dvaja ľudia utrpeli zranenia, oznámili ukrajinské médiá s odvolaním sa na záchranárov. Hasiči evakuovali do bezpečia desiatky obyvateľov domu.

V dôsledku zásahu sa zrútili dve podlažia objektu a poškodená bola aj susedná budova, uviedla agentúra Interfax-Ukrajina. „Podľa predbežných informácií sú dvaja ľudia zranení, 35 ľudí bolo evakuovaných,“ oznámili záchranári. Denník Ukrajinska pravda na svojom webe zverejnil snímky zasiahnutej budovy.

Stanica BBC v online-reportáži na svojom ruskojazyčnom webe pred oznámením o čiastočnom zrútení obytnej budovy uviedla, že používatelia sociálnych sietí hlásia silné výbuchy v ukrajinskom hlavnom meste a stĺpy stúpajúceho dymu. Výbuch dnes bolo počuť aj na železničnej stanici v Záporoží, uviedla Ukrajinská pravda s tým, že ďalšie podrobnosti zatiaľ nie sú známe. Na mieste zasahujú záchranári. (čtk)

8:04 Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko povoláva vojenské posily z celej krajiny, keďže na Ukrajine čelí pokračujúcim stratám. Informovala o tom v stredu televízia CNN.

Rezort obrany v Londýne uvádza, že Rusko v súčasnosti premiestňuje sily až zo svojho Východného vojenského okruhu, z Tichomorskej flotily a Arménska. Čoraz viac pritom využíva aj ďalšie zdroje na získanie posíl, ako sú súkromné vojenské spoločnosti, sýrski dobrovoľníci a iní žoldnieri, uviedlo v utorok britské ministerstvo. (tas­r)

7:43 Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal, že postoje Ukrajiny a Ruska na rokovaniach o mieri znejú realistickejšie, ale pokračujú a bude treba viac času na rozhodnutia, ktoré by zodpovedali záujmom Ukrajiny. Zelenskyj sa k stavu rokovaní medzi oboma stranami vojnového konfliktu vyjadril v ďalšom videu, ktoré bolo zverejnené v stredu po polnoci. „Všetci chceme mier a víťazstvo čo najskôr,“ dodal ukrajinský prezident a vyzval národ na trpezlivosť. Zdôraznil, že „každá vojna končí dohodou“.

V utorok člen ukrajinskej delegácie Mychajlo Podoľak povedal, že rozhovory ukrajinských a ruských vyjednávačov sú ťažké, ale určite existuje priestor na kompromis. Rozhovory majú pokračovať dnes. (čtk)

7:23 Bulharsko spustilo nový systém registrácie vojnových utečencov z Ukrajiny priamo na hraniciach, informovala agentúra DPA. Zariadenie umiestnené na hraničnom priechode s Rumunskom blízko bulharského mesta Ruse skontroloval počas prvého dňa jeho fungovania aj bulharský premiér Kiril Petkov.

„Problémom bolo, že oni (utečenci) prichádzali a my sme nevedeli, kam pôjdu. Teraz sa už všetko dá vyhľadať,“ povedal podľa bulharskej tlačovej agentúry BTA Petkov.

Bulharsko bolo doposiaľ pre ukrajinských vojnových utečencov predovšetkým tranzitnou krajinou, píše DPA. Z 81 000 utečencov, ktorí do krajiny prišli cez Rumunsko od začiatku ruskej vojenskej invázie, ich zostalo v Bulharsku, najchudobnejšej krajine EÚ, iba takmer 38 000.

6:54 Hlavný mufti na Ukrajine Said Ismahilov vyzval sýrskych moslimov, aby sa nezapojili do bojov na Ukrajine na strane armády ruského prezidenta Putina. Informovala o tom spravodajská stanica Sky News. Pripomenula, že táto muftiho výzva sa objavila v reakcii na to, ako Putin koncom minulého týždňa odobril príchod údajne až 16 000 dobrovoľní­kov z Blízkeho východu, ochotných bojovať za Rusko.

Mufti však na dobrovoľníkov apeloval: „Neprichádzajte sem nás zabiť, nespáchajte (takýto) hriech“. Pripomenul tiež, že moslimovia sú súčasťou Ukrajiny. „Bránime svoj národ. Ukrajina nezaútočila na Rusko. To Rusko zaútočilo na Ukrajinu,“ vyhlásil mufti Ismahilov vo videopríhovore zverejnenom na Sky News. (tasr)

6:26 Rusko prišlo o takmer 40 percent svojich jednotiek, ktoré nasadilo koncom februára do invázie na susednú Ukrajinu, uviedol v stredu ráno generálny štáb ukrajinskej armády. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Vo vyhlásení sa uvádza, že jednotky boli buď úplne zničené, alebo stratili svoje bojové schopnosti. Konkrétne počty uvedené neboli a informáciu nebolo možné nezávisle overiť.

Najvážnejšia je naďalej situácia okolo obliehaného Mariupola. Ruská armáda sa pokúšala zablokovať mesto od jeho západného a východného okraja, utrpela však „značné straty“, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. (tasr)

6:00 Americký Senát v utorok jednomyseľne prijal rezolúciu, ktorou označil ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca. Podľa agentúry Reuters, podľa ktorej ide o vzácny prejav jednoty v americkom Kongrese, kde vládne hlboký rozkol. Rezolúcia, ktorú predstavil republikánsky senátor Lindsey Graham a podporili ju senátori z oboch politických táborov, nabáda Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu i ďalšie štáty na vyšetrovanie ruskej armády pre vojnové zločiny počas invázie na Ukrajine.

„My všetci sme sa v tejto komore spojili, demokrati a republikáni, aby sme povedali, že Vladimir Putin nemôže ujsť pred zodpovednosťou za zločiny spáchané na ukrajinskom ľude,“ uviedol v prejave pred hlasovaním líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer.

Rusko svoje kroky na Ukrajine nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“ zameranou na „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ Ukrajiny, pripomína Reuters.

Putin tiež Ukrajinu označil za americkú kolóniu s bábkovým režimom, pričom vyhlásil, že nemá žiadnu tradíciou nezávislej štátnosti.

Moskve sa doposiaľ nepodarilo obsadiť žiadne z desiatich najväčších miest na Ukrajine po vojenskej invázii, ktorá sa začala 24. februára. Ide o najrozsiahlejší útok na európsky štát od roku 1945, píše Reuters.

3:00 Európa stojí Ukrajine po boku, ubezpečil v Kyjeve po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským predseda českej vlády Petr Fiala. Do ukrajinskej metropoly, ktorú sa snažia obkľúčiť ruské jednotky, dorazil v utorok vlakom spolu so svojím poľským náprotivkom Mateuszom Morawieckým a slovinským predsedom vlády Janezom Janšom, ktorí sa vyjadrili za vstup Ukrajiny do EÚ. Slovenský premiér Eduard Heger do Kyjeva necestoval. Podľa úradu vlády mu to bezpečnostné zložky neodporúčali.

vojna na Ukrajine, premiéri, Zelenskyj, Fiala, Janša, Morawiecki Čítajte viac Trio stredoeurópskych premiérov u Zelenského: Bojujete aj za nás. Heger chýbal

2:06 O dlhodobom posilnení východného krídla Severoatlantickej aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu budú v stredu hovoriť ministri obrany členských krajín NATO. Mimoriadnu schôdzku v Bruseli venujú aj ďalšej možnej pomoci Ukrajine, ktorá však nebude zahŕňať Kyjevom žiadané zriadenie bezletovej zóny či dodávku stíhačiek. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý na výraznejšiu pomoc svojej krajine opakovane apeluje, v stredu na diaľku prehovorí k členom amerického Kongresu.

Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga by po rýchlom krátkodobom navýšení počtu vojakov vo východných členských krajinách mali ministri poveriť vojenských expertov vytvorením stratégie pre dlhodobejšiu odolnosť voči ruskej hrozbe. Šéf aliancie v utorok predznamenal, že by mohla zahŕňať nové stále oddiely, zvýšenie počtu lietadiel a lodí pravidelne operujúcich v oblasti blízko ukrajinských hraníc či v Čiernom mori alebo nové protivzdušné a protiraketové systémy. Plán by mal schváliť júnový summit NATO v Madride.

Do diania okolo stupňujúcej sa ruskej agresie sa v stredu zapoja aj americkí zákonodarcovia, ku ktorým prostredníctvom videoprejavu prehovorí ukrajinský prezident. Okrem toho majú pokračovať rozhovory ukrajinských a ruských vyjednávačov. Člen ukrajinskej delegácie Mychajlo Podoljak sa v utorok vyjadril, že rokovania sú ťažké, ale určite existuje priestor na kompromis.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu, ktorého členská krajina NATO podľa niektorých kritických hlasov umožňuje Rusku obchádzať západné sankcie, má v Moskve rokovať so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.

1:30 Z obliehaných ukrajinských miest v utorok bolo humanitárnymi koridormi evakuovaných približne 29-tisíc ľudí. Povedala to ukrajinská vláda. Najmenej 20 000 ľudí odišlo v súkromných automobiloch z juhokrajinského Mariupolu. V pondelok sa takto v 160 vozidlách z mesta evakuovalo 300 civilistov, ktorí dorazili do Záporožia. V Mariupole, ktorý je dlhodobo vystavený intenzívnemu ruskému ostreľovaniu, trpia státisíce ľudí nedostatkom vody, potravín, liekov, elektriny a tepla.

Od začiatku ruskej invázie prišlo v Mariupole o život viac ako 2 500 obyvateľov, tvrdia miestne úrady. V prístavnom meste strategického významu žilo pred vojnou viac ako 430 000 ľudí.

Oblastný gubernátor Pavlo Kyrylenko poradil evakuovaným, aby kvôli osobnej bezpečnosti pred cestou radšej odstránili zo svojich mobilných telefónov fotografie a odkazy, a tiež aby do Vasylivky, ležiacej na trase do Záporožia, dorazili najneskôr do súmraku, inak nech radšej prespia v Berďansku.

Stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe upozornila, že nie všade sa evakuácia civilistov darí. Kvôli nepokojnej situácii nemohla začať evakuácia civilistov z Enerhodaru, uviedol starosta Dmytro Orlov.

„Kvôli poškodenému mostu nemáme teraz priamu cestu do Záporožia, doprava musí sledovať obchádzky. Dnes ale obyvatelia Enerhodaru nemali bezpečnú možnosť pokojne dôjsť do Záporožia, a to kvôli nepokojnej situácii na časti cesty,“ napísal starosta.

Dúfa, že ďalšia šanca príde v stredu, ak sa podarí zaistiť bezpečné koridory. S evakuačnými autobusmi sa nepočíta, pretože po predpokladanej trase by jednoducho neprešli.

0:00 Poslanci z celého Európskeho kontinentu hlasovali za vylúčenie Ruska z Rady Európy pre inváziu na Ukrajinu. Hlasovanie malo symbolickú hodnotu, hoci bolo v podstate formalitou po oznámení Moskvy, že túto európsku organizáciu pre ľudské práva opúšťa.

Rada Európy, Ukrajina, Rusko Čítajte viac Rusko vylúčili z Rady Európy. Moskva už skôr sama ohlásila odchod
2k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy