22. deň: Rusi v Merefe zbombardovali školu a kultúrny dom, zahynulo 21 ľudí

23:31 Rusko stiahlo svoj návrh rezolúcie o humanitárnej situácii na Ukrajine, ktorý mal byť predmetom hlasovania na piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na ruského veľvyslanca pri OSN Vasilijho Nebenziu.

Moskva zrušila plánované hlasovanie údajne preto, že sa jej nepodarilo získať jasnú podporu od Číny a Indie, uviedol pre AFP nemenovaný veľvyslanec.

Predmetnú rezolúciu by určite vetovali západné mocnosti, hlasy od Pekingu či Naí Dillí by však boli pre Moskvu znamením, že má v medzinárodnom spoločenstve stále nejakú podporu, analyzuje AFP.

Moskva dala v utorok kolovať návrh rezolúcie, ktorá požadovala ochranu civilistov „v ohrozených situáciách“ na Ukrajine a bezpečný prechod humanitárnej pomoci i ľudí pokúšajúcich sa odísť z krajiny. Rusko chcelo o rezolúcii hlasovať v stredu, potom však požiadalo o presun na štvrtok a následne na piatok.

23:19 Holandské úrady už zmrazili alebo zabavili majetok vo výške vyše 200 miliónov dolárov, patriaci jednotlivcom alebo firmám pod sankciami kvôli ruskej invázii na Ukrajinu. Informoval o tom dnes podľa agentúry Reuters v televízii šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot.

Oznámenie v televíznom programe Nieuwsuur prišlo po tom, čo holandský minister financií v utorok v parlamente informoval, že Holandsko od 24. februára, keď Rusko vpadlo na Ukrajinu, zabavilo ruské aktíva v hodnote iba šesť miliónov eur.

22:54 Ruská veľvyslankyňa v Sofii Eleonora Mitrofanovová vyzvala vo štvrtok Bulharsko, aby neposielalo zbrane Kyjevu. Urobila tak pred návštevou amerického ministra obrany Lloyda Austina v Bulharsku, kde má diskutovať s vládnymi predstaviteľmi o prípadnej vojenskej pomoci Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

„Chcem varovať oficiálnych bulharských predstaviteľov, že dodávanie zbraní, aj tých sovietskeho pôvodu, a tiež munície ukrajinským nacionalistom nepridá optimizmus dvojstrannému dialógu, ktorý je už teraz zhoršený,“ napísala Mitrofanovová na účte na Facebooku.

21:55 Európska únia odsudzuje „vážne porušovanie medzinárodného práva a vojnové zločiny“ páchané Ruskom na Ukrajine, oznámil vo štvrtok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Európska únia najdôraznejšími možnými slovami odsudzuje ruské ozbrojené sily a ich pomocníkov za pokračujúce útočenie na civilné obyvateľstvo Ukrajiny a na civilnú infraštruktúru, aj za ich obliehanie mesta Mariupol,“ napísal Borrell vo vyhlásení.

Ukrajina obvinila Rusko zo zbombardovania divadla v meste Mariupol na juhovýchode krajiny, kde sa ukrývali stovky obyvateľov, a to aj napriek tomu, že na zemi z oboch strán budovy bol nápis „deti“ v ruštine.

21:12 Ruské sily obsadili mesto Izium v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, informovala vo štvrtok televízia NBC News s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa rezortu obrany USA.

Zástupca starostu Iziumu pred dvoma dňami varoval, že mestu ležiacemu medzi Charkovom a Doneckom, ktoré je už viac ako dva týždne v obkľúčení, rýchlo dochádzajú zásoby a naliehavo potrebuje humanitárne koridory, ktoré by pomohli civilistom uniknúť zo strašných podmienok.

Obyvatelia boli „bez vody, svetla, tepla, jedla, liekov, komunikácie“, uviedol začiatkom tohto týždňa na Facebooku zástupca starostu Volodymyr Macokin.

20:54 Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok potvrdilo, že pri ruskom útoku na ukrajinské mesto Černihiv bol zabitý americký občan. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Ministerstvo zatiaľ nezverejnilo totožnosť Američana, ktorý je najmenej druhým občanom USA zabitým v tomto konflikte. Minulý týždeň prišiel na Ukrajine o život žurnalista a filmár Brent Renaud.

Černihivská polícia na Facebooku napísala, že mesto je pod ťažkou delostreleckou paľbou a že medzi zabitými civilistami je americký občan.

20:37 Vojne na Ukrajine sa dalo zabrániť, keby NATO lepšie počúvalo predchádzajúce varovania z vlastných radov. Vyhlásil to juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa. Podľa agentúry Reuters odmietol odsúdiť za inváziu Rusko.

Ramaphosa hovoril 10. februára s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a oznámil vtedy, že JAR bola požiadaná, aby sa stala sprostredkovateľom. Reuters napísala, že Ramaphosove výroky znamenajú, že JAR nebude pre Ukrajinu ani Západ vhodným prostredníkom.

„Tá vojna nemusela byť, keby sa NATO riadilo varovaním z radov svojich vlastných lídrov a predstaviteľov. Niekoľko rokov upozorňovali, že rozširovanie aliancie na východ prinesie do regiónu nie menšiu, ale väčšiu nestabilitu,“ povedal Ramaphosa v interpelácii v parlamente. Dodal, že JAR „nemôže schvaľovať použitie sily a porušovanie medzinárodného práva“.

Juhoafrický prezident tiež vyhlásil, že ho Putin uistil, že rokovania s Ukrajincami postupujú vpred. Ramaphosa tiež vyjadril želanie hovoriť osobne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Minulý piatok povedal, že JAR bola požiadaná, aby bola prostredníkom v konflikte, ale neoznámil, kto ju o to požiadal.

„Niektorí naliehajú, aby sme zaujali nepriateľské stanovisko voči Rusku. Namiesto toho ale budeme trvať na tom, že by sa malo rokovať. Pokrik a hádky tento konflikt neukončia,“ povedal prezident.

Ramaphosova strana Africký národný kongres (ANC), ktorá je pri moci od volieb v roku 1994, mala silné väzby na bývalý Sovietsky zväz, ktorý pomáhal s výcvikom aktivistov bojujúcich proti apartheidu.

19:59 Moskva pri rokovaniach s Kyjevom zmierňuje svoj postoj a o niektorých jej skorších požiadavkách sa už nerokuje, uviedol podľa agentúry Unian poradca z kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak, ktorý sa rokovaní zúčastňuje.

Čítajte viac Ukrajinci o rokovaniach o mieri: Rusko už na niektorých požiadavkach netrvá

19:50 Taliansko vo štvrtok ponúklo, že poskytne prostriedky a financie na obnovu Rusmi zbombardovaného divadla v ukrajinskom meste Mariupol. TASR prevzala správu od agentúry AP.

Taliansky minister kultúry Dario Franceschini na Twitteri uviedol, že vláda na svojom zasadnutí schválila jeho návrh poskytnúť pomoc. „Divadlá všetkých krajín patria celému ľudstvu,“ povedal minister.

18:29 Český Senát vo štvrtok schválil návrh na vyslanie 650 vojakov na Slovensko, kde budú veliť jednotke NATO. Slovenská misia českých vojakov má posilniť obranu východného krídla Severoatlantickej aliancie v súvislosti s ruským napadnutím Ukrajiny, informujú webové Novinky.cz.

„Vyslanie našich vojakov na Slovensko je naozaj veľmi silné politické gesto, ktoré nespochybniteľným spôsobom vyjadruje našu ochotu napĺňať záväzok kolektívnej obrany v rámci NATO,“ povedal na pléne minister zahraničných vecí ČR Jan Lipavský.

„Navrhované pôsobenie posilní nadštandardné vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou,“ doplnil šéf českej diplomacie. Mandát bude platný do 30. júna 2023, náklady rezort obrany odhaduje na 540 miliónov korún (22 miliónov eur).

Česká ministerka obrany Jana Černochová už skôr uviedla, že do aliančnej jednotky odíde približne 400 vojakov, s migráciou bude pomáhať ďalšia dvadsiatka. Zvyšok mandátu je určený ako rezerva napríklad na striedanie vojakov. Očakáva sa, že vojaci odídu na Slovensko v najbližších týždňoch.

17:28 Kanada vo štvrtok oznámila, že zavádza ďalšie sankcie voči 22 predstaviteľom bieloruského ministerstva obrany za to, že umožnili Rusku podnikať útoky na Ukrajinu zo svojho územia. Informácie priniesla agentúra AFP s odvolaním sa na kanadské ministerstvo zahraničných vecí.

Zavedenie nových sankcií podľa vyhlásenia ministerstva „vysiela jasný odkaz komplicom ruského prezidenta Putina: tí, ktorí podporujú porušovanie suverenity, územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, budú braní na zodpovednosť.“

Ottawa obvinila vysokopostavených bieloruských predstaviteľov z podpory útoku ruských vojsk na Ukrajinu a z „umožnenia toho, aby ich krajina slúžila ako ‚odrazový mostík‘ pre ruskú inváziu“.

17:08 Ruské sily minulý týždeň dovedna trikrát ostreľovali mesto Mykolajiv raketami s kazetovou muníciou. Referuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na správy ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch.

Ako uviedla spomenutá mimovládna organizácia, ktorá vypočula šesť svedkov a overila desiatky záberov na sociálnych sieťach, obytné štvrte v Mykolajive boli zasiahnuté 7., 11. a 13. marca.

16:57 Tisíc dobrovoľníkov je na ceste na Ukrajinu, kde budú bojovať za Rusko, oznámil čečenský vodca Ramzan Kadyrov. Citovala ho tlačová agentúra AFP.

Kadyrov, ktorého bezpečnostné sily sú obviňované z množstva prípadov vážneho porušovania ľudských práv v Čečensku, na sociálnej sieti Telegram napísal, že jeden z jeho príbuzných, Apty Alaudinov, „velí tisícke dobrovoľníkov z Čečenskej republiky (Ruskej federácie) a smerujú do špeciálnej operácie zameranej na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny“.

Čítajte viac Zelenskyj prežil za týždeň tri pokusy o atentát

Čečenský vodca v pondelok 14. marca vyzval ukrajinské sily, aby sa vzdali. Inak, ako varoval, „bude s vami koniec“.

Kadyrov, ktorý vládne ruskej Čečenskej republike tvrdou rukou, je bývalý povstalec a v súčasnosti spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina. Už na začiatku ruskej ofenzívy sa na sociálnych sieťach objavili zábery z námestia v čečenskom hlavnom meste Groznyj zaplneného vojakmi, ktorí tvrdili, že sú na ceste na Ukrajinu a pripravení pripojiť sa k ruským jednotkám.

16:48 Český premiér Petr Fiala oznámil, že jeho krajina je už na pokraji svojich možností pri poskytovaní pomoci vyše 200 000 utečencom prichádzajúcim z Ukrajiny.

Fiala povedal, že do Českej republiky prišlo za posledné tri týždne okolo 270 000 utečencov pred inváziou Ruska na Ukrajine a väčšina z nich sú deti a ženy.

„Musíme priznať, že sme na hrane toho, čo sme schopní uniesť bez väčších problémov,“ dodal premiér. Jeho krajina nemá spoločnú hranicu s Ukrajinou, pripomenula AP.

Česká vláda podniká v prospech týchto ľudí rôzne kroky, napríklad pomáha utečencom získať dlhodobý pobyt a prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu pre deti. Český parlament diskutuje o pláne pre utečencov, na základe ktorého by sa mohli zamestnať bez potreby pracovného povolenia.

16:38 Britská ministerka zahraničia Liz Trussová stanici BBC povedala, že existujú „veľmi, veľmi silné dôkazy“ o páchaní vojnových zločinov na Ukrajine. Podľa šéfky britskej diplomacie za nimi stojí ruský prezident Vladimir Putin. Odmietla ho ale označiť za vojnového zločinca, to podľa nej musí urobiť Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu.

Americký prezident Joe Biden v stredu nazval Putina vojnovým zločincom, čo Kremeľ označil za „neodpustiteľné“. Americká administratíva sa predtým podobnému označeniu vyhýbala, pretože ho považovala za právny termín, ktorý by bolo možné použiť až po riadnom vyšetrení počínania ruskej armády na Ukrajine.

„Existujú veľmi, veľmi silné dôkazy, že boli spáchané vojnové zločiny a že za nimi stojí Vladimir Putin. O tom, kto je alebo nie je vojnovým zločincom, musí nakoniec rozhodnúť Medzinárodný trestný súd a my musíme predložiť dôkazy,“ odpovedala Trussová na otázku, či je Británia pripravená zopakovať Bidenov výrok.

16:29 Niekoľko čiernych hákových krížov nakreslil sprejom neznámy vandal na pamätník oslobodenia Červenou armádou na Havlíčkovej ulici blízko centra moravského Olomouca. Pamätník patrí mestu a olomoucký primátor Miroslav Žbánek v narážke na ruskú inváziu na Ukrajine označil čin za „najhlúpejší spôsob“ vyjadrenia odporu „voči šialencovi z Moskvy“.

Prípad rieši polícia ako trestný čin poškodzovania cudzej veci, uviedla pre denník Právo policajná hovorkyňa Petra Vaňharová. Páchateľovi v prípade chytenia a odsúdenia hrozí šesť mesiacov až tri roky väzenia.

Hákové kríže niekto nastriekal na spodnú časť pamätníka, ktorý má tvar obelisku so šesťhrannou základňou. Na vrcholku pamätníka je červená päťcípa hviezda.

Primátor Žbánek dodal, že „keby tam niekto chcel zavesiť ukrajinskú vlajku, nemá s tým problém“. Mesto teraz bude musieť zaistiť odstránenie hákových krížov a bude ho to stáť „nejaké peniaze“.

Pamätník z roku 1945 stojí na okraji Čechových sadov a je jedným z najstarších československých diel v štýle socialistického realizmu. Je zároveň jedným z prvých pamätníkov oslobodenia postavených v Československu po druhej svetovej vojne. Jeho autorom bol miestny architekt Jaroslav Kovář mladší. Novodobú úpravu okolia pamätníka, ktorá bola vykonaná v 70. rokoch 20. storočia, projektoval architekt Zdeněk Štefka, pripomenuli Novinky.cz.

16:20 Ministri obrany SR a USA Jaroslav Naď a Lloyd Austin diskutovali aj o zabezpečení nášho neba.

Čítajte viac Naď a Austin deklarovali pripravenosť ďalej pomáhať Ukrajine

16:18 Petíciu podporilo už viac ako 47-tisíc ľudí.

Čítajte viac Švajčiari spustili petíciu za vyhostenie Putinovej milenky

16:05 Najmenej 21 ľudí prišlo o život pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Merefa pri Charkove. Z 25 zranených je desať vo vážnom stave, oznámila ukrajinská agentúra Unian s odvolaním sa na oblastnú prokuratúru. Informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. Bilancia nemusí byť konečná, záchranári ešte odpratávajú trosky, pod ktorými sa môžu nachádzať ďalší zranení či mŕtvi. Pred vojnou v Merefe žilo viac ako 20 000 ľudí.

Merefa sa stala terčom ruského delostrelectva v noci na dnešok. Paľba zasiahla školu a kultúrny dom. Prokuratúra toto ostreľovanie vyšetruje podľa ustanovení trestného zákonníka o porušení vojnových pravidiel a zvykov sprevádzaným úmyselnou vraždou.

Ukrajinské úrady tvrdia, že obeťou ruskej invázie, ktorá dnes pokračuje 22. dňom, sa stali už tisíce civilistov. Úrad Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva medzitým podľa agentúry DPA zdokumentoval 780 prípadov úmrtí civilistov. Medzi obeťami je 58 detí.

Rusko stále popiera, že by na Ukrajine útočilo na civilistov a civilné objekty.

15:48 Zdravotníci prichádzajúci z Ukrajiny, Bieloruska i Ruska majú záujem zamestnať sa v slovenskom zdravotníctve. Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku (MALnS) eviduje od vypuknutia konfliktu na Ukrajine približne desať životopisov denne.

O záujme ukrajinských utečencov MALnS oboznámila aj Ministerstvo zdravotníctva SR. „Vedia o tom, viackrát sme im povedali, že majú záujem a chodia sem zdravotníci z Ukrajiny. Hlavne zubári, sestry, farmaceuti aj lekári, ktorí by chceli pomôcť v tejto situácii,“ uviedla Alona Kurotová z asociácie.

Zdôraznila tiež, že je potrebné dať im možnosť pracovať. „Oni chcú pracovať a zbláznia sa, prípadne pôjdu ďalej na západ, ak nebudú. Chcú sa starať o svojich a berú to ako pomoc svojmu štátu.“

Okrem toho sa na asociáciu obracajú aj ukrajinskí lekári a zdravotníci žijúci na Slovensku a tiež zdravotníci zo zahraničia, ktorí majú záujem pomôcť v nemocniciach či na hraniciach.

Kurotová priblížila, že sa na ňu obrátil aj majiteľ siete nemocníc z Kyjeva, pod ktorú patrí 15 zariadení s vyše 1000 zamestnancami, z toho 400 lekármi. Približne polovica z nich aktuálne pomáha v nemocniciach na Ukrajine, no druhá časť by podľa nej mohla prísť pomáhať na Slovensko. „Dokázalo by to vyriešiť problém, ktorý tu už bol, ale ktorý tiež ešte máme pred sebou.“

15:33 Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine by bolo destabilizačným faktorom, ktorý by krajine nepriniesol mier, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

„Takéto dodávky… by boli destabilizačným faktorom, ktorý rozhodne neprinesie Ukrajine mier… Z dlhodobého hľadiska by to mohlo mať oveľa nebezpečnejšie následky,“ povedala na brífingu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Slovenská republika sa zatiaľ nedohodla na poskytnutí systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine, uviedol vo štvrtok minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

Čítajte viac Naď: Pri systéme S-300 sme sa zatiaľ s Ukrajinou nedohodli, ale rád sa ho zbavím

15:15 Litovský parlament jednomyseľne hlasoval za vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Vo svojom stanovisku žiada OSN, aby okamžite prijala opatrenia na vytvorenie bezletovej zóny a zabránila tak masovým obetiam z radov civilistov.

Parlament ďalej vyzýva parlamenty ostatných štátov, aby pracovali na zriadení humanitárnych koridorov na Ukrajine, zatiaľ čo by sa mala pripravovať technická stránka bezletovej zóny.

Čítajte viac Expert Kofroň v Ide o pravdu: Bezletová zóna by znamenala vojnu s Ruskom. A asi jadrový konflikt

Litva, ktorá je členom EÚ aj NATO, je považovaná za jedného z najväčších medzinárodných podporovateľov Ukrajiny. Svoju podporu jej prejavuje rozličným spôsobom – na začiatku marca napríklad hlavné mesto Vilnius premenovalo ulicu, na ktorej sídli ruské veľvyslanectvo, na Ulicu ukrajinských hrdinov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiadal západných lídrov o vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, aby tak zabránili ruským jednotkám v bombardovaní. „Ak neuzavriete náš vzdušný priestor, je len otázkou času, kedy ruské rakety dopadnú na vaše územie, na územie NATO,“ vyhlásil Zelenskyj vo videu zverejnenom v noci z nedele na pondelok.

Predstavitelia NATO však bezletovú zónu i vlastnú vojenskú intervenciu naďalej odmietajú pre obavy, že by takýto krok mohol prebiehajúci konflikt výrazne zhoršiť.

15:10 Ruský veľvyslanec v Bosne a Hercegovine Igor Kalabuchov povedal, že táto balkánska krajina má právo sa rozhodnúť, či vstúpi alebo nevstúpi do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Varoval však, že Moskva si vyhradzuje právo reagovať na takúto možnosť. Referuje o tom web euractiv.com.

„Ak sa (Bosna a Hercegovina) rozhodne byť členom akejkoľvek aliancie, je to jej vnútorná záležitosť. Naša odpoveď je už iná vec,“ povedal Kalabuchov pre televíznu stanicu FTV a naznačil, že Rusko by v takom prípade použilo v Bosne a Hercegovine vojenskú silu. „Príklad Ukrajiny ukazuje, čo očakávame. Ak by sa vyskytla nejaká hrozba, odpovieme,“ doplnil.

Podľa Kalabuchova Západ predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Bosny a Hercegoviny, keď tvrdí, že Rusko „údajne pripravuje plán“. „Nemáme žiadne plány. Budeme reagovať po analýze strategickej a geopolitickej situácie,“ vyhlásil Kalabuchov.

O politickú moc v multietnickej Bosne a Hercegovine sa delia Bosniaci, Chorváti a Srbi. Srbským zástupcom v trojčlennom predsedníctve krajiny je v súčasnosti Milorad Dodik, ktorý je stúpencom oddelenia srbskej časti Bosny a Hercegoviny. Napriek hlasnému odporu zo strany Dodika Bosna a Hercegovina tento mesiac na pôde Valného zhromaždenia OSN hlasovala za odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu.

15:02 Pri ruskom ostreľovaní ukrajinského mesta Černihiv prišli o život civilisti, vrátane občana Spojených štátov, oznámil na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestnu políciu. Tá počet obetí doteraz nespresnila.

„Okupanti opäť podnikli útok ťažkého delostrelectva na neozbrojených civilistov v meste. Sú mŕtvi a ranení. Medzi zabitými je občan USA,“ citoval denník z policajného komuniké. Na mieste pracujú kriminalisti, ktorí dokumentujú okolnosti a následky vojnového zločinu, spáchaného Rusmi, dodal denník.

Správne stredisko Černihivskej oblasti leží na severe Ukrajiny, blízko hraníc s Bieloruskom. Pred vojnou v ňom žilo asi 280 000 obyvateľov. Černihiv podľa miestnych úradov čelí systematickému ostreľovaniu a bombardovaniu. Len v stredu si toto ostreľovanie podľa miestnej správy vyžiadalo 53 životov. Prinajmenšom desať ľudí zahynulo v rade na chlieb, poznamenala Ukrajinská pravda. Dodala, že hasiči dnes z trosiek nocľahárne vyslobodili mŕtve telá trojročných dvojčiat a dvanásťročného dievčaťa, ako aj telá oboch rodičov, obetí ruského ostreľovania z predchádzajú­ceho dňa.

14:50 Zrútenie dronu v Chorvátsku minulý týždeň vyšetrujú ukrajinské orgány. Už teraz je však možné povedať, že Ukrajina do Chorvátska žiaden dron neposlala. Uviedol to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov.

„S mojím chorvátskym kolegom som v dennom kontakte. Incident vyšetrujeme a môžem s istotou potvrdiť, že Ukrajina smerom na Chorvátsko dron nevypustila. Chorvátsko je naším priateľom a nikdy by sme mu to neurobili,“ vyhlásil Reznikov prostredníctvom videohovoru na zasadnutí výboru pre zahraničné záležitosti a podvýboru pre bezpečnosť a obranu Európskeho parlamentu a európsko-ukrajinskej parlamentnej delegácie.

Čítajte viac Dron zrútený pri Záhrebe niesol až 120-kilovú bombu

Reznikov dodal, že incident s dronom vyvolal otázky o bezpečnostnom systéme NATO. Dron sa na chorvátske územie dostal z Ukrajiny, pričom preletel aj cez vzdušný priestor Rumunska a Maďarska, ktoré sú členskými krajinami Aliancie. Letel rýchlosťou 700 kilometrov za hodinu vo výške 1300 metrov.

„Ako to, že ste ho nevideli? Prečo ste ho nezničili? Dokážete si pokryť svoj vzdušný priestor?“ pýtal sa Reznikov s tým, že z jeho strany ide o rečnícke otázky.

Bezpilotné lietadlo Tupolev Tu-141 Striž sovietskej výroby sa zrútilo vo štvrtok 10. marca v záhrebskej štvrti Jarun. Pri havárii poškodilo 40 áut, nikto sa nezranil.

14:44 O LEGO figúrku Zelenského je enormný záujem. Predáva sa za 91 eur. Získané peniaze pôjdu ukrajinským utečencom.

Čítajte viac O LEGO figúrku Zelenského je enormný záujem, predáva sa za 91 eur

14:32 Ukrajinské úrady svojím zaobchádzaním s ruskými vojnovými zajatcami porušujú Ženevskú konvenciu a mali by ukončiť zverejňovanie videozáznamov so zajatými vojakmi na sociálnych sieťach, pretože tým kvôli tomu hrozí zastrašovanie a ponižovanie. Vyzvala na to organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW).

HRW upozorňuje, že videá so zajatými vojakmi zverejňuje ukrajinská tajná služba SBU na svojom účte na sociálnej sieti Telegram, ktorý má takmer 900 000 sledu­júcich, a zdieľa ich aj na facebooku, twitteri, instagrame a YouTube kanáli. Zajatci často na videách zjavne pod nátlakom udávajú svoje plné mená, identifikačné čísla, adresy aj mená rodičov.

„Povinnosť chrániť vojnových zajatcov, aby sa nestali objektom verejného záujmu, a zabrániť ich zastrašovaniu a ponižovaniu je súčasťou širšieho záväzku ľudského zaobchádzania so zajatcami a ochrany ich rodín. Ukrajinské úrady by mali ukončiť zverejňovanie týchto videí online,“ uviedla Aisling Reidyová z HRW.

Kanály, kde sa videá objavujú, prevádzkuje ukrajinské ministerstvo vnútra, ktoré tvrdí, že ide o službu rodinám zajatých, zranených a padlých vojakov, aby mohli svojich blízkych identifikovať. Vojaci často ukazujú svoje doklady, mávajú pásku cez oči, niekedy ich kamera zachytáva pri telefonáte domov alebo pri výsluchu.

Tretí Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami nariaďuje bojujúcim stranám, aby sa so zajatcami zaobchádzalo ľudsky a dostalo sa im lekárskej starostlivosti. „Vojnoví zajatci musia byť vždy chránení pred násilným činom alebo zastrašovaním, pred urážkami a pred zvedavosťou obecenstva,“ stanovuje dokument.

14:20 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že ruská delegácia vkladá veľa energie do rozhovorov o možnej mierovej dohode s Ukrajinou, ktorá by mohla rýchlo zastaviť ruskú vojenskú operáciu.

Peskov tvrdil, že ruská delegácia je pripravená pracovať na dohode nepretržite a „túto pripravenosť preukazuje“. Hovorca Kremľa sa tiež snažil tvrdiť, že „podobnú horlivosť na ukrajinskej strane“ nevidno, nad čím vyjadril poľutovanie.

Obsah článku denníka Financial Times o údajnom významnom pokroku pri koncipovaní mierového plánu medzi Ruskom a Ukrajinou podľa Peskova celkom nezodpovedá realite. Podľa Peskova sú v tomto článku síce prvky, ktoré „sú správne, ale celkovo je to nesprávne“.

Avizoval, že Kremeľ oznámi pokrok na rokovaniach, keď k nemu dôjde. Následne zavtipkoval, keď novinárov odkázal, aby sa so všetkými ďalšími otázkami obrátili na Financial Times, napísala agentúra Reuters.

14:12 Čína nikdy nenapadne Ukrajinu, vyhlásil čínsky veľvyslanec na Ukrajine Fan Sien-žung, v súčasnosti sídliaci v Ľvove, na pondelkovom stretnutí so šéfom oblastnej samosprávy Maxymom Kozyckým. Oblastná samospráva o tom informovala až vo štvrtok, uvádza televízia CNN.

„Čína nikdy nenapadne Ukrajinu. Pomôžeme, najmä ekonomicky. V situácii, v ktorej sa nachádzate, sa zachováme zodpovedne,“ zdôraznil veľvyslanec.

Veľvyslanec podľa Kozyckého taktiež informoval, že čínske veľvyslanectvo, ktoré sa z Kyjeva presťahovalo do Ľvova, tam nateraz zostane.

Peking naďalej odmieta odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajinu. Dvaja americkí predstavitelia v nedeľu uviedli, že Moskva požiadala Peking o vojenskú a ekonomickú podporu pri vojenskom konflikte na Ukrajine. Tieto informácie poprelo v pondelok Rusko aj Čína.

Čínsky veľvyslanec v USA Čchin Kang v článku zverejnenom v americkom denníku The Washington Post v utorok napísal, že Peking si želá ukončenie konfliktu na Ukrajine. Zároveň poprel tvrdenia, že Čína vedela o chystanom ruskom útoku na Ukrajinu a akokoľvek ho podporila.

„Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou neprináša Číne nič dobré. Ak by bola Čína vopred vedela o blížiacej sa kríze, boli by sme urobili všetko, čo by bolo v našich silách, aby sme jej zabránili,“ napísal Čchin.

14:06 Do Švédska každý deň prúdia trajektami stovky ukrajinských utečencov. Spoločnosti ľudí vozia zadarmo.

Čítajte viac Trajekty do Švédska sú pre tisícky Ukrajincov cestou do exilu

13:52 Uzbekistan, stredoázijská republika s úzkymi väzbami na Rusko, vyzval na okamžité ukončenie bojov na Ukrajine a za urovnanie konfliktu diplomatickými prostriedkami.

Uzbecká vláda tiež oznámila, že neuzná nezávislosť dvoch proruských separatistických „republík“ na východe Ukrajiny.

Uzbecký minister zahraničných vecí Abdulaziz Kamilov v parlamente vyhlásil, že hoci chce Taškent udržiavať dobré vzťahy s Moskvou aj s Kyjevom, je jednoznačne proti vojne.

Podľa agentúry Reuters ide o dosiaľ najvýraznejší postoj odmietajúci vojnu na Ukrajine zo strany niektorej bývalých sovietskych republík, ktoré patria medzi spojencov Moskvy.

„Po prvé, Uzbekistan je vážne znepokojený situáciou okolo Ukrajiny,“ uviedol Kamilov. „Po druhé, sme zástancami hľadania mierového riešenia tejto situácie a vyriešenia tohto konfliktu politickými a diplomatickými prostriedkami. Aby sa to však mohlo podariť, musia sa v prvom rade okamžite skončiť boje a násilie,“ vyhlásil Kamilov.

Reuters pripomína, že inváziu na Ukrajinu síce nepodporila žiadna z ďalších stredoázijských krajín, ktoré boli v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu, avšak nijaká okrem Uzbekistanu sa tak otvorene voči nej nepostavila.

13:45 Z krytu pod divadlom v Mariupole, ktorý vydržal stredajšie ruské bombardovanie, sa zatiaľ podarilo zachrániť asi 130 ľudí, odstraňovanie trosiek pokračuje, uviedla agentúra Ukrinform s odvolaním sa na vyjadrenie ukrajinskej poslankyne Olhy Stefanyšynovej. Agentúra dodala, že v krytoch sa schovávali pred náletmi a ostreľovaním stovky žien a detí. V kryte je odhadom 1000 až 1200 ľuďmi.

Ruské ministerstvo obrany v útok na divadlo poprelo, podľa Volodymyra Zelenského ruské letectvo bombardovalo divadlo úmyselne.

Zástupca primátora Serhij Orlov v stredu odhadoval, že Mariupol je z 80 až 90 percent zničený bombardovaním a ostreľovaním ruským delostrelectvom. „Nie je tu ani jediná nepoškodená budova,“ povedal denníku Forbes. Počet zabitých civilistov dosiahol 2358. Tieto telá podľa zástupcu starostu ležali na uliciach a asi 70 percent z nich sa podarilo identifikovať. Veľa mŕtvych sa ale ešte nachádza pod troskami, takže skutočný počet obetí vojny, ktorá vstúpila do štvrtého týždňa, môže byť v meste aj dvojnásobný.

Za najhoršie zástupca primátora pokladá situácie, kedy nevie, ako odpovedať ľuďom na otázky. „Máme u nás tri tisícky bábätiek, ktoré ich matky dojčia. Keď matka nemá mlieko, pýta sa, kde môže zohnať detskú výživu. A vieme, že tá nie je. Matka volá, nekričí, neháda sa, a pokojne sa pýta: ‚V náručí mám dieťa, umiera od hladu, čo mám robiť?‘ Na to nie je odpoveď," vysvetlil Orlov. „Alebo telefonujú, že na tej a tej adrese je 40 ľudí zasypaných v protileteckom kryte. Takých otázok sú desiatky a nemožno na ne odpovedať. To je najhoršie,“ dodal.

13:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nezmenil svoje stanovisko, že hranice Ukrajiny musia byť uznané v stave z roku 1991, kedy krajina získala samostatnosť. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol Zelenského bezpečnostný poradcu Oleksij Arestovič. Talianskemu denníku ďalej povedal, že ukrajinská vláda je pripravená fungovať aj v prípade – podľa neho nepravdepodobného – pádu Kyjeva.

„(Zelenského) hlavná pozícia sa nezmenila,“ uviedol Arestovič s tým, že Ukrajina sa nikdy nevzdá „národných záujmov“. Prijateľná dohoda pre Zelenského „začína návratom k stavu z 23. februára, teda pred začiatkom vojny“, povedal aj Arestovič v rozhovore pre taliansky denník La Repubblica. Podľa neho si ale Ukrajina naďalej robí nárok na Ruskom anektovaný polostrov Krym a územie ovládané separatistami v Donbase.

Čítajte viac Zelenskyj v Bundestagu: Rusko chce Európu rozdeliť novým 'berlínskym' múrom

Zelenskyj viackrát uviedol, že územná zvrchovanosť Ukrajiny nemôže byť v terajších rokovaniach s Ruskom o ukončení vojny predmetom kompromisu.

Bezpečnostný poradca ďalej odmietol, že by teraz bezprostredne hrozil ruský útok na ukrajinské hlavné mesto. Podľa neho ukrajinská armáda v okolí Kyjeva vyradila z boja tretinu ruských vojsk, ktoré sa už ani nesnažia privážať posily. Z pôvodných šiestich podnikajú ruskí vojaci výpady proti ukrajinskej armáde pri Kyjeve už len v troch smeroch, dodal.

Podľa Arestoviča nie je teraz možné, aby Kyjev padol do rúk nepriateľa. Ak by sa tak napriek tomu stalo, má vláda plán pokračovať v odpore v súčasnom zložení mimo neho. „A bude ešte zúrivejší, poháňaný túžbou po pomste,“ povedal poradca.

Posilňovanie stavov a útočné operácie „taktického významu“ ruská armáda naopak podniká pri Mykolajive a Mariupole na juhu, respektíve juhovýchode krajiny. „Ruské rezervy a zásoby môžu podľa našich informácií vydržať ešte dva týždne na udržanie útočnej fázy. Potom budú musieť nutne spomaliť a pristúpiť na pozičnú vojnu, ako tomu bolo v Kyjeve,“ povedal Arestovič s tým, že „faktor času“ pôsobí teraz proti Rusku.

13:30 Rada Európy vyjadrila obavy, že ľudia utekajúci pred vojnou na Ukrajine sa môžu stať obeťami obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania**. Na túto hrozbu upozornila Skupina expertov RE pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA).

Podľa údajov RE približne tri milióny ľudí už utiekli z Ukrajiny za necelé tri týždne. Hľadajú útočisko v susedných krajinách a po celej Európe, pričom 90 percent z nich sú ženy a deti.

Občianske organizácie spoločnosti a novinári pôsobiaci v prvej línii podľa GRETA varujú, že popri vlne nevídanej podpory a solidarity dochádza k predpokladaným prípadom obchodovania s ľuďmi, ktorých obeťami sú ukrajinskí utečenci. K dispozícii sú informácie o obchodníkoch s ľuďmi, zameriavajúcich sa na deti bez rodičov utekajúcich z Ukrajiny. Mnohé z týchto detí sú nezvestné po unáhlenej evakuácii detských domovov. V niektorých krajinách špecializované mimovládne organizácie rozdávajú utečencom letáky, v ktorých ich upozorňujú na riziká spojené s prijatím ponúkanej dopravy a ubytovania od cudzincov a informujú ich o tom, ako vyhľadať pomoc a nahlásiť podozrivé prípady na národné linky pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.

Čítajte viac Na čo všetko má nárok Ukrajinec, ktorý vstúpi na Slovensko? Zamestnať sa môžu tí, čo získali štatút dočasného útočiska

Predsedníčka GRETA Helga Gayerová v tejto súvislosti uviedla, že verejní predstavitelia a mimovládne organizácie v krajinách prijímajúcich ukrajinských utečencov musia byť upozornení na riziká obchodovania s ľuďmi a ich vykorisťovania. „Je potrebné urýchlene prijať opatrenia na posilnenie koordinácie na hraničných priechodoch a v prijímacích zariadeniach a zabezpečiť precíznu registráciu utečencov a ich prístup k potrebnej dokumentácii, povoleniam na pobyt a základným službám,“ uviedla.

Gayerová zdôraznila, že ľudia, ktorí utekajú pred vojnou, sú fyzicky a psychicky oslabení, nepoznajú nové prostredie, sú veľmi zraniteľní a teda ľahkou korisťou pre zločincov. Štruktúry prijímajúce utečencov musia zabezpečiť, aby boli informovaní o svojich právach v jazyku, ktorému rozumejú, a aby im bola poskytnutá psychologická a materiálna podpora. Úrady musia podniknúť kroky, aby zabránili falošným ponukám dopravy, ubytovania a práce, posilnili bezpečnostné protokoly pre deti bez sprievodu a prepojili ich s národnými systémami ochrany detí.

13:11 Mesto Prešov pripraví teplé polievky pre vojnových utečencov z Ukrajiny. Prosí preto občanov o pomoc a spoluprácu pri zbierke potravín, z ktorých polievky pripraví. Zbierka sa začne v piatok 18. marca.

„Občania môžu potraviny priniesť v pracovných dňoch v čase od 14.00 do 17.00 h. Každý pondelok bude zbierka trvať až do 18.00 h. Potraviny budú zhromažďované v priestoroch telocvične Základnej školy na Bajkalskej ulici v Prešove,“ povedala tlačová referentka Mestského úradu Lenka Šitárová.

Z vyzbieraných surovín pripravia zamestnanci zariadení školského stravovania v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta teplé a sýte polievky pre utečencov z Ukrajiny, ktorí sa zdržiavajú v Prešove alebo cez mesto prechádzajú.

„Zbierka je vyhlásená bez časového obmedzenia. V prípade doručenia väčšieho množstva potravín, najmä v prípade firiem, respektíve právnických osôb, je možné mimo vyhradeného času kontaktovať Jána Petrasa na telefónnom čísle 0910 440 173,“ doplnila Šitárová.

Zoznam potrebných potravín je zverejnený na webstránke mesta www.presov.sk.

12:58 Británia pošle do Poľska systém protilietadlovej obrany Sky Sabre a stovku vojakov. Pri svojej návšteve vo Varšave to oznámil britský minister obrany Ben Wallace. Londýn tak chce podporiť východné krídlo NATO a posilniť poľskú obranu pred prípadným útokom Ruska.

„Nasadíme v Poľsku systém protivzdušnej obrany Sky Sabre s raketami stredného doletu a stovku vojakov, aby sme uistili Poľsko, že stojíme po jeho boku a ochránime jeho vzdušný priestor pred ruskou agresiou,“ povedal Wallace.

Západné krajiny po ruskom útoku na Ukrajinu posilňujú vojenskú prítomnosť na východnom krídle NATO od Pobaltia po Bulharsko. Spojené štáty minulý týždeň oznámili, že do Poľska presúvajú dve batérie svojho raketového systému Patriot. V Poľsku je teraz asi 10 000 amerických vojakov.

Ruské rakety v nedeľu dopadli aj na ukrajinskú vojenskú základňu v Javorive neďaleko hraníc s Poľskom, pričom zničili budovy a podľa ukrajinskej strany zabili najmenej 35 ľudí.

12:51 Minister hospodárstva Richard Sulík by na mieste premiéra Hegera za súčasných podmienok rovnako nešiel do Kyjeva.

Čítajte viac Sulík by do Kyjeva nešiel: Majú iné problémy, ako vítať a ofukovať premiérov

12:42 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval poslancov Európskeho parlamentu (EP), aby označili šéfa Kremľa Vladimira Putina za vojnového zločinca.

Reznikov prostredníctvom videokonferencie hovoril s europoslancami z Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Podvýboru pre bezpečnosť a obranu (SEDE). Na virtuálne rokovanie boli prizvaní aj členovia Delegácie EP pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina.

Ukrajinský minister informoval poslancov Európskeho parlamentu o najnovšom vývoji na Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. Uviedol pritom viacero príkladov vojnových zločinov spáchaných ruskými silami na Ukrajine vrátane stredajšieho leteckého útoku na divadlo v Mariupole.

Reuters pripomenul, že americký prezident Joe Biden v stredu označil Putina za vojnového zločinca, čo Kremeľ označil za „neodpustiteľné“, ale Európska únia takýto slovník ešte nepoužíva.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však pred týždňom uviedla, že bombardovanie pôrodnice v meste Mariupol, ktoré obliehajú ruské invázne vojská, môže byť vojnovým zločinom.

Reznikov zároveň európskych zákonodarcov informoval o tom, že Rusko využíva Bielorusko ako logistickú základňu pre vedenie vojny proti Ukrajine. Zopakoval aj predošlé výzvy Kyjeva na vytvorenie bezletovej zóny nad ukrajinským územím, čo by pomohlo lepšie chrániť jeho krajinu pred pokračujúcou ruskou agresiou.

12:37 Obava z pandémie na Slovensku klesá, vystriedal ju strach z rastúcich cien, vojny na Ukrajine a stavu slovenského zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Respondenti v prieskume uviedli, že sa najviac obávajú rastúcich cien energií a inflácie (85,7 percenta), vojny na Ukrajine (78,2 percenta) a stavu slovenského zdravotníctva (77 percent). Obavy tiež pociťujú z popularity extrémistických skupín na Slovensku (64,7 percenta) a z príchodu vojnových utečencov (62,6 percenta). Pandémie koronavírusu sa obáva 44,5 percenta opýtaných.

„Rastúce ceny a napadnutie Ukrajiny vojskami Ruskej federácie pomáhajú rýchlo zabudnúť na obdobie pandémie. Dva roky po jej začiatku na Slovensku sa s výrazným náskokom pred klesajúcimi obavami z koronavírusu ocitajú obavy z rastúcich cien, stavu nášho zdravotníctva a vojny na Ukrajine,“ skonštatoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Prieskum sa uskutočnil od 24. februára do 1. marca na vzorke 1000 respondentov.

12:21 Severoatlantická aliancia do vojny na Ukrajine nezasiahne, Kyjev ale môže počítať s nemeckými dodávkami humanitárneho aj vojenského materiálu. Novinárom to pred rokovaním so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom povedal nemecký kancelár Olaf Scholz. Podľa Stoltenberga je teraz zodpovednosťou NATO zabrániť rozšíreniu konfliktu do ďalších krajín. Obaja opätovne vyzvali Vladimíra Putina, aby ruskú inváziu na Ukrajinu zastavil.

„Stojíme na strane Ukrajincov, podporujeme ich v ich odpore proti ruskej agresii a podporujeme ich v obrane ich krajiny finančnými prostriedkami, humanitárnou pomocou a tiež pokračujúcimi dodávkami vojenského materiálu,“ vyhlásil Scholz. „Je ale nutné jasne a zrozumiteľne povedať, že NATO do tejto vojny vojensky nezasiahne,“ zdôraznil.

„NATO nesie zodpovednosť, aby sa konflikt nerozšíril do ďalších krajín,“ povedal Stoltenberg. „Je to Putinova vojna a on ju musí zastaviť,“ dodal.

O Putinovej zodpovednosti hovoril aj Scholz, ktorý ruský vpád na Ukrajinu označil za bezdôvodný a nepochopiteľný. „Každý v Rusku musí vedieť, že prezident Putin ako jediný nesie zodpovednosť za smrť a zranenie ruských vojakov,“ povedal. Uviedol tiež, že Putin uvrhol do utrpenia nielen Ukrajincov, ale aj Rusov.

12:07 Moskva nesplní požiadavku Medzinárodného súdneho dvora OSN (ICJ), ktorý nariadil Rusku okamžite zastaviť vojnové operácie na Ukrajine. Uviedol to dnes podľa ruských médií hovorca prezidenta Vladimira Putina. Ruské odmietnutie sa očakávalo.

„Nie, nemôžeme brať toto rozhodnutie do úvahy. Na Medzinárodnom súdnom dvore existuje pojem ‚súhlas strán‘. Tu žiadny súhlas byť nemôže. V tomto prípade to nemôžeme brať do úvahy,“ povedal Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS v odpovedi na otázku, či Rusko prihliadne na rozhodnutie haagskeho súdu.

Podľa predbežného rozhodnutia vo veci, ktorú pred najvyššiu súdnu inštanciu OSN predniesla Ukrajina, má Moskva tiež zabezpečiť, aby vo vojenských akciách nepokračovali ani iné vojenské či ozbrojené jednotky, ktoré konajú na jej príkaz. Rusku aj Ukrajine súd tiež nariadil, aby sa vyvarovali akýchkoľvek krokov, ktoré by ich spor ďalej vyostrili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rozhodnutie privítal a označil ich za „úplné víťazstvo“.

12:02 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev varoval Spojené štáty, že Moskva má dostatočnú silu na to, aby poslala svojich „drzých nepriateľov tam, kam patria“. TASR prevzalo správu od agentúry Reuters.

Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie, obvinil Západ z „rusofóbneho sprisahania s cieľom roztrhať Rusko“. Odkázal však, že to sa nepriateľom Ruska nepodarí.

Spojené štáty so svojimi spojencami uvalili na Rusko tvrdé sankcie pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Moskvu nimi odstrihli od veľkej časti svetovej ekonomiky. Americký prezident Joe Biden v stredu nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom.

Rusko tvrdí, že jeho snaha nadviazať vzťahy so Západom po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 skončila. Namiesto toho bude rozvíjať vzťahy s inými svetovými veľmocami, akou je napríklad Čína, informuje agentúra Reuters.

Medvedev ešte vo februári uviedol, že Rusko bude vo svojej operácii na Ukrajine pokračovať, až kým nedosiahne ciele stanovené prezidentom Putinom. Západných lídrov upozornil, aby nezabudli, že ekonomické vojny sa často zmenili na skutočné.

11:51 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zverejnila na sociálnej sieti Telegram ďalší príspevok, ktorý sa týka vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Prvá dáma radí Ukrajinkám, ako pomôcť deťom zvládnuť pobyt v krytoch

11:39 Rusko v bojoch na Ukrajine prišlo o približne 14-tisíc vojakov a stovky vozidiel, uviedol ukrajinský generálny štáb. Ruské ministerstvo obrany naopak hlási pokračujúce ničenia ukrajinskej protivzdušnej obrany. Tvrdenie strán o stratách spôsobených nepriateľovi nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

Vo vojne, ktorá pokračuje 22. dňom, Rusko prišlo o asi 14 000 vojakov, 444 tankov, 1 435 obrnených vozidiel, 201 diel, 72 raketometov, 43 zbraní protivzdušnej obrany, 86 lietadiel, 108 vrtuľníkov, 86 cisterien, 11 dronov a desať kusov špeciálnej techniky, uviedol ukrajinský generálny štáb s už tradičným dodatkom, že tieto údaje sa upresňujú a že sčítanie sťažuje vysoká intenzita bojov.

Americký denník The New York Times s odkazom na „konzervatívne odhady“ amerických spravodajských služieb napísal, že ruská strana za tri týždne konfliktu na Ukrajine stratila vyše 7 000 vojakov. To je viac ako súčet strát americkej armády z dvoch desaťročí bojov v Afganistane a Iraku, pripomenul denník.

Ruské letectvo a protivzdušná obrana za uplynulých 24 hodín zostrelili dva ukrajinské vrtuľníky a 12 bezpilotných lietadiel a tiež zničili celú jednotku vyzbrojenú modernými raketovými systémami protivzdušnej obrany S-300, ohlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa agentúry TASS. Od začiatku operácií ruskej sily podľa hovorcu zničili 181 ukrajinských lietadiel a vrtuľníkov, 172 dronov, 170 systémov protileteckých rakiet, 1379 tankov a ďalších obrnencov, 133 raketometov, 514 diel a mínometov a 1 168 kusov špeciálnej automobilovej techniky.

11:29 Polícia v stredu udelila štatút dočasného útočiska 3 168 vojnovým utečencom z Ukrajiny. Ukrajinsko-slovenské hranice ich počas celého dňa prekročilo 8154, z toho 3 010 detí a 1 036 mužov. Oznámil to na brífingu v priestoroch Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance hlavný krízový manažér permanentného krízového štábu v Sobranciach Dušan Timko.

Zložky zabezpečujúce starostlivosť o utečencov po prekročení hranice vypravili počas stredy spolu 81 autobusov s 2 773 cestujúcimi a deväť vlakov s ďalšími 2 008. Na Slovensku našlo ubytovanie 461 osôb, kapacita 350 lôžok v núdzovom dočasnom tábore (ETC) v Humennom bola v stredu vyťažená približne z polovice. Štát vo štvrtok disponuje spolu 6 995 ubytovacími kapacitami.

Ako tiež Timko doplnil, na manažmente utečeneckej vlny sa v stredu podieľalo 265 policajtov, 61 hasičov, 165 colníkov, 314 vojakov, 202 dobrovoľníkov, dvaja kňazi a 56 príslušníkov zahraničných zložiek.

11:23 Slovensko sa zatiaľ nedohodlo na poskytnutí systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine.

Čítajte viac Naď: Pri systéme S-300 sme sa zatiaľ s Ukrajinou nedohodli, ale rád sa ho zbavím

11:10 Za posledných 24 hodín vybavili na hraničných priechodoch na vstupe z Ukrajiny na Slovensko takmer 8-tisíc osôb. Celkový počet takto vybavených vstupujúcich osôb na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko sa od vypuknutia konfliktu blíži k číslu 229-tisíc.

Na hraničnom priechode Ubľa vybavili za posledných 24 hodín dokopy 1 475 osôb, na hraničnom priechode Vyšné Nemecké 5 677 ľudí a na hraničnom priechode Veľké Slemence 825.

11:05 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v noci na dnešok odletel do Pekingu, z doteraz neznámych príčin sa však let ešte nad Sibírou otočil a vrátil sa do Moskvy. Informoval o tom nemecký bulvárny denník Bild.

Lietadlo s Lavrovom sa k ceste späť na moskovské letisko Vnukovo otočilo nad Novosibirskom, teda po 2 800 kilometroch letu. Podľa denníka nie je jasné, čo sa za letu prihodilo – či ho čínski predstavitelia odmietli prijať alebo či svojho ministra povolal späť do Moskvy prezident Vladimir Putin.

Čína sa v ukrajinskej kríze vykresľovala ako neutrálny aktér a odmietla odsúdiť Rusko za inváziu do krajiny, zároveň ale ruskú agresiu na Ukrajine aktívne nepodporila. Moskva podľa informácií amerických spravodajských služieb, na ktoré sa odkazujú americké médiá, v uplynulých dňoch požiadala Peking o finančnú aj vojenskú pomoc. Čínski predstavitelia to označili za dezinformácie.

Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching deklarovali minulý mesiac v Pekingu rozsiahle strategické partnerstvo zamerané na boj proti vplyvu Spojených štátov. Uviedli, že ich krajiny nebudú mať „žiadne ‚zakázané‘ oblasti spolupráce“.

10:54 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zasiahli ruské rakety v Čiernom mori tri lode, ktoré sa plavili pod panamskou vlajkou. Jedna z nich sa potopila, oznámil v stredu Panamský námorný úrad (PMA), informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Naše tri lode boli zasiahnuté ruskými raketami. Členovia posádky sú v bezpečí, máme však materiálne škody,“ uviedol vo vyhlásení PMA. Úrad neposkytol informácie o tom, kedy k útokom došlo. Podľa PMA sa v Čiernom mori naďalej nachádza najmenej desiatka podobných lodí, ruské námorníctvo ich však odtiaľ odmieta pustiť.

10:40 Ukrajinský prezident Zelenskyj v online prejave k poslancom nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) vyzval kancelára Olafa Scholza, aby pomohol zrútiť nový múr, ktorý stavia v Európe putinovské Rusko. Odkazoval tým na niekdajší Berlínsky múr, ktorý bol v časoch studenej vojny symbolom rozdeleného Nemecka aj Európy.

Čítajte viac Zelenskyj v Bundestagu: Rusko chce Európu rozdeliť novým 'berlínskym' múrom

10:33 Vyšetrovací výbor Ruskej federácie Sledkom oznámil, že otvoril prvé tri prípady súvisiace s porušením nového zákona, ktorý zakazuje šírenie „falošných informácií“ o ozbrojenom konflikte na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP. Prvé trestné konania sa týkajú troch ľudí, ktorí sú obvinení z toho, že na sociálnych sieťach a internetových fórach zverejňujú „klamstvá“, uviedol Sledkom na svojej oficiálnej webovej stránke.

Jednou z obvinených je aj Veronika Belocerkovská, populárna ruská blogerka a autorka kuchárskych kníh žijúca v zahraničí. Podľa Sledkomu obsahujú jej príspevky na sociálnej sieti Instagram „zámerne falošné informácie“ o tom, že ruská armáda bola použitá na ničenie miest a civilného obyvateľstva Ukrajiny, a to vrátane detí.

„Oficiálne som bola vyhlásená za úprimnú osobu,“ napísala Belocerkovská v reakcii na začatie vyšetrovania v Rusku. Táto ruská blogerka žije podľa AFP v zahraničí, pričom Sledkom uviedol, že plánuje v jej prípade požiadať o medzinárodný zatykač.

Ostatných dvoch podozrivých identifikoval Sledkom iba ako muža a ženu z Tomskej oblasti v ruskej Sibíri, ktorí zverejnili nepravdivé informácie o ruskej vojenskej operácii na Ukrajine, či o počte obetí medzi ruskými vojakmi. U týchto dvoch obvinených už prebehla domová prehliadka a boli vydané príkazy na obmedzenie ich pohybu.

10:23 Viceprezidentka Spojených štátov amerických Kamala Harrisová v telefonáte s prezidentkou Čaputovou vyjadrila poďakovanie všetkým na Slovensku, ktorí podporujú a vyjadrujú solidaritu s občanmi Ukrajiny. Prezidentka o tom informovala vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Viceprezidentka veľmi ocenila pomoc, ktorú Slovensko a naši občania Ukrajincom poskytujú a ponúkla pre naše kroky ďalšiu podporu, vrátane humanitárnej aj finančnej,“ vyhlásila Čaputová. Pripomenula, že obe političky spolu telefonovali práve v deň, keď Medzinárodný súdny dvor v Haagu nariadil Rusku okamžité zastavenie vojenských operácii na Ukrajine. „Rozhodnutie súdu potvrdzuje, že ruská agresia na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala množstvo civilných obetí, je neľudská a je v príkrom rozpore s medzinárodným právom,“ upozornila hlava štátu.

10:14 Na území Ukrajiny by malo byť vo štvrtok otvorených deväť humanitárnych koridorov na evakuáciu ľudí z miest obkľúčených ruskými inváznymi jednotkami a na prepravu humanitárnej pomoci. V zozname miest figuruje aj prístav Mariupol ležiaci na juhovýchode Ukrajiny, kde je v dôsledku ruskej blokády kritická situácia, informovala spravodajská stanica BBC.

10:01 Kryt pod divadlom v juhoukrajinskom Mariupole vydržal stredajšie bombardovanie, povedal dnes agentúre Reuters zdroj z tamojšej radnice. Podľa ukrajinského poslanca a podnikateľa Serhija Tarutu z neho vychádzajú preživší. Bližšie podrobnosti zatiaľ nie sú známe. Podľa stredajšieho vyjadrenia zástupcu mariupolského starostu Serhija Orlova mohlo byť vo chvíli útoku v divadle medzi 1000 až 1200 ľudí.

„Po strašnej noci plnej neistoty ráno 22. dňa vojny konečne dobrá správa z Mariupolu! Protiletecký kryt prežil. Trosky sa začali rozoberať, ľudia vychádzajú živí!“ napísal Taruta na facebooku.

9:56 Pri japonských ostrovoch Honšú a Hokkaido zaznamenali prítomnosť štyroch veľkých ruských vojnových lodí. Podľa štvrtkového vyhlásenia japonského ministerstva obrany sa lode plavia na východ, pričom je možné, že smerujú na Ukrajinu. TASR správu prebrala od agentúry Reuters.

Na fotografiách uverejnených japonským ministerstvom obrany sú na palube jednej z ruských lodí zachytené vozidlá, ktorá vyzerajú ako vojenské nákladné autá. Na otázku Reuters, či by mohli lode smerovať na Ukrajinu, hovorca ministerstva odpovedal, že je to možné.

9:50 Internetová stránka ruských úradov čelí bezprecedentným útokom, ale ministerstvo digitalizácie, spojov a masovej komunikácie organizuje filtráciu prevádzky zahraničného internetu. Ukrajinské ministerstvo vnútra naopak varovalo pred počítačovými útokmi na hlavné televízne stanice a regionálne médiá.

Čítajte viac Vojna na Ukrajine pokračuje aj v kybernetickom priestore. Obe strany varujú pred útokmi

9:40 Spojené štáty poskytnú Ukrajine – v rámci rozsiahleho balíka vojenskej pomoci – aj 100 smrtiacich dronov. Informovala o tom agentúra AP citujúc amerického predstaviteľa „oboznámeného s týmto rozhodnutím“. Zdroj z prostredia armády USA pod podmienkou anonymity uviedol, že pôjde o systémy protivzdušnej obrany Switchblade 300.

Predstavitelia Kongresu Spojených štátov pre stanicu NBC News uviedli, že tento systém umožňuje „presné zásahy“ aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Podľa agentúry AFP sú drony Switchblade fakticky „lietajúcimi bombami“, ktoré sú riadené na diaľku operátormi a vybavené kamerami.

9:20 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), orgán Rady Európy (RE), rozhodol, že pozastaví posudzovanie všetkých sťažností voči Ruskej federácii. Uvádza sa to vo vyhlásení tlačovej služby ESĽP, o ktorom vo štvrtok informovala agentúra AFP. Vo vyhlásení zverejnenom v stredu sa píše, že posudzovanie sťažností je pozastavené, kým sa v práci ESĽP neurčia právne dôsledky vystúpenia Ruskej federácie z Rady Európy.

Podľa údajov zverejnených v januári zo 70.000 prípadov, ktoré súd sídliaci vo francúzskom meste Štrasburg rieši, 24 percent podali ruskí občania. Ďalších vyše 20 percent podali Turci, 16 percent Ukrajinci a osem percent Rumuni.

9:14 Raketa zasiahla v noci okolo 03.30 h miestneho času aj budovu školy a kultúrny dom v meste Merefa v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, informoval vo štvrtok spravodajský web Nexta. Budova školy bola čiastočne zničená. Požiar likvidovali hasiči. Správy o obetiach a zranených zatiaľ nie sú k dispozícii.

8:50 Poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorý spoločne s predsedami vlád Česka a Slovinska v utorok navštívil Kyjev, vyzval aj ďalších svetových lídrov, aby takisto podnikli takúto cestu na podporu Ukrajiny, ktorá už tri týždne čelí agresívnej ruskej ofenzíve.

„Vyzývam (nemeckého) kancelára (Olafa) Scholza, (britského) premiéra (Borisa) Johnsona, amerického prezidenta (Joea) Bidena a francúzskeho prezidenta (Emmanuela) Macrona a všetkých šéfov vlády štátov Európskej únie, aby takisto odcestovali do Kyjeva,“ povedal Morawiecki v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Bild.

„Mali by sa pozrieť do očí ženám a deťom a pomôcť im zachrániť ich život a samostatnosť (ich krajiny),“ uviedol šéf poľskej vlády. Dodal, že Ukrajinci predsa bojujú „za hodnoty Európy a západného sveta“. Morawiecki tiež naďalej žiada NATO o pomoc pri riešení konfliktu na Ukrajine.

8:45 Cesta trojice európskych premiérov do bojujúceho Kyjeva bola „naivná“, pre Ukrajinu ale zároveň veľmi dôležitá, myslí si šéf ukrajinských železníc Oleksandr Kamyšin. Vyjadriť osobne podporu ukrajinskej vláde a Ukrajincom do Kyjeva v utorok prišli český premiér Petr Fiala a jeho kolegovia z Poľska a Slovinska.

Čítajte viac Šéf ukrajinských železníc o ceste premiérov do Kyjeva: Dôležitá, ale naivná

8:42 Ruská invázia na Ukrajine sa na všetkých frontoch z veľkej časti zastavila, ruské sily utrpeli veľké straty a v posledných dňoch dosiahli len minimálny pokrok na zemi, na mori i vo vzduchu, uviedla dnes vo svojom pravidelnom hodnotení britská vojenská rozviedka.

„Prevažná časť ukrajinského územia vrátane všetkých veľkých miest zostáva v ukrajinských rukách,“ napísalo britské ministerstvo obrany.(čtk)

8:38 Vojenská situácia na Ukrajine sa za uplynulý deň výraznejšie nezmenila, ruskí vojaci pokračujú v ostreľovaní infraštruktúry a miest, informoval dnes ráno ukrajinský generálny štáb. Pri dopade trosiek zostrelenej ruskej rakety na sídliskový dom v Kyjeve zahynul najmenej jeden človek, traja ďalší sú zranení. Na telegrame to oznámili ukrajinské záchranné zložky.

„Stav, postavenie a charakter operácií obranných síl sa za posledný deň výraznejšie nezmenil,“ napísal štáb v pravidelnom rannom hlásení. Ruské vojská sa podľa neho kvôli neúspešným pozemným operáciám ďalej uchyľujú k ostreľovaniu infraštruktúry a husto obývaných oblastí.

Ruské vzdušné sily v noci na dnes zničili muničné a zbrojné sklady ukrajinskej armády, uviedlo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany. Správy ani jednej strany nemožno nezávisle overiť.(čtk)

8:26 Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala na zabezpečenie evakuácií detí, ktoré porodili náhradné matky na Ukrajine; ich rodičia tam totiž nemôžu pre vojnu odcestovať, aby si ich vyzdvihli. Podľa agentúry AFP Johanssonová súčasne vyjadrila znepokojenie o osud detí narodených náhradným matkám, ktoré boli zverené do starostlivosti detských domovov.

V príhovore k poslancom Európskeho parlamentu Johanssonová v stredu povedala, že rodičia v členských štátoch Európskej únie a Spojených štátoch mali problém dostať svoje deti z Ukrajiny ešte pred ruskou inváziou. (tasr)

8:15 Na sociálnych sieťach kolovalo v stredu falošné video zachytávajúce prezidenta Zelenského pri tom, ako Ukrajincom hovorí, že vo vojne zlyhali a nabáda ich, aby zložili zbrane a vzdali sa. Informovali o tom spravodajské stanice BBC a Sky News s tým, že nepravosť predmetného záznamu bolo pomerne ľahké overiť.

Čítajte viac Na internete kolovalo falošné video so Zelenským. Médiá podvrh ľahko odhalili

7:42 Najmenej jedna osoba zomrela a tri utrpeli zranenia po tom, čo časti zostrelenej rakety zasiahli obytnú budovu v Kyjeve. Informovala o tom ukrajinská pohotovostná služba, na ktorú sa odvoláva spravodajský portál BBC. Budovu v Darnyckom rajóne ostatky strely údajne zasiahli krátko po 5.00 hod miestneho času. Ľudí z jedenásteho poschodia a vyššie evakuovali. Záchranári sa teraz usilujú nájsť ľudí, ktorí uviazli pod troskami, uviedla služba. (sita)

7:28 Francúzska prokuratúra začala v stredu vyšetrovať – ako možný vojnový zločin – smrť francúzsko-írskeho kameramana americkej spravodajskej stanice Fox News Pierra Zakrzewského, ktorý zahynul neďaleko Kyjeva pri pokrývaní vojny na Ukrajine. Francúzski prokurátori vyšetria možné obvinenia z „úmyselného ublíženia osoby chránenej medzinárodným právom“ a „úmyselného útoku proti civilistom, ktorí sa nezúčastňovali na ozbrojenom konflikte“.

Zakrzewski a ukrajinská producentka televízie Fox News Olexandra Kuvšynovová zomreli v pondelok, keď ich vozidlo zasiahla streľba v obci Horenka neďaleko Kyjeva. Pri tomto incidente utrpel zranenia aj korešpondent Fox News Benjamin Hall. Počas troch týždňov trvajúcej vojny na Ukrajine zahynulo už viacero novinárov. (tasr/afp)

7:10 V pondelok rezort vnútra spustil v Michalovciach pred mestskou športovou halou služby veľkokapacitného krízového centra na pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny. Premiestnili sa tam všetky esenciálne služby, ktoré boli utečencom poskytované na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom. Neznamená to, že by tam nič nezostalo. Aj naďalej tam fungujú stánky s občerstvením a vyhrievané stany prevádzkujú viaceré humanitárne organizácie.

Čítajte viac Na hranici je momentálne pokoj. Nikto nevie dokedy

7:03 Ostreľovanie v niektorých momentoch dosahuje frekvenciu jedného úderu za minútu. Všade sa váľajú mŕtvoly a rozmáha sa zúfalstvo. Mesto je obkľúčené ruskými vojakmi a každá ďalšia explózia z neho žmýka zvyšky života. Tak opisuje situáciu v ukrajinskom Mariupole agentúra AP, ktorá má stále vo vojnou rozvrátenom prístave na pobreží Azovského mora svojich dvoch novinárov.

Čítajte viac Putinova taktika: Nonstop ostreľovaný Mariupol upadá do beznádeje, ulice sú plné mŕtvol

6:56 Moskva tvrdí, že z mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny prišlo do Ruska už približne 300 ukrajinských utečencov. Do Rostovskej oblasti ich podľa štvrtkového vyjadrenia ruského ministerstva obrany priviezlo 13 autobusov. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúc sa na vyjadrenie ruského rezortu obrany, ktoré zverejnila ruská tlačová agentúra Interfax.

Podľa mariupolskej mestskej rady sa z tohto mesta obliehaného ruskými vojakmi v stredu vydalo na cestu do Záporožia približne 11 000 ľudí, informuje stanica CNN.

6:42 Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok popoludní (miestneho času) mimoriadne zasadne, aby sa zaoberala zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou na Ukrajine. Informoval o tom v stredu neskoro večer americký denník The New York Times (NYT) odvolávajúc sa na vyjadrenie nemenovaného diplomatického zdroja.

Zdroj pre NYT uviedol, že jednotlivé agentúry OSN budú Bezpečnostnú radu informovať o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Ukrajine a rozpoložení vyše troch miliónov ukrajinských utečencov.

O mimoriadne zasadnutie požiadali v stredu večer BR OSN Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Nórsko, Írsko a Albánsko, a to práve z dôvodu zhoršujúcej sa humanitárnej situácie na Ukrajine, informovala s odvolaním sa na diplomatické zdroje aj agentúra AFP. (tasr)

6:33 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že nateraz odložila ďalšie kroky v rámci posudzovania ruskej proticovidovej vakcíny Sputnik V. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajine, pre ktorú momentálne nemôže WHO vykonať v Rusku inšpekcie potrebné pre schválenie tejto vakcíny, informuje spravodajská stanica Sky News aj agentúra Reuters.

„Mali sme ísť 7. marca na inšpekcie do Ruska, avšak tieto inšpekcie boli odložené na neskôr,“ oznámila na tlačovom brífingu Mariangela Simaová, zástupkyňa generálneho riaditeľa WHO, ktorá má na starosť zabezpečovanie prístupu k liekom a liečivám.

Simaová ďalej uviedla, že WHO čelí v súvislosti s posudzovaním vakcíny Sputnik V aj ďalším prevádzkovým problémom, vrátane ťažkostí s rezerváciami letov aj s používaním kreditných kariet, o ktorých už diskutuje s ruskou stranou. (tasr)

6:20 „Od konca studenej vojny sme sa zapojili do viacerých konfliktov, ale toto je prvý, v ktorom sa vývoj uberá tak, že Rusko by sa mohlo vydať cestou použitia jadrových zbraní. Všetci ľudia, ktorí robia rozhodnutia týkajúce sa súčasného diania, by si to mali uvedomovať,“ povedal o ruskej vojne proti Ukrajine Christopher Chivvis z Carnegieho asociácie pre medzinárodný mier, ktorý ešte nedávno pôsobil ako expert na Európu v úrade riaditeľa amerických tajných služieb.

Čítajte viac Pracoval pre šéfa tajných služieb USA. Pre Pravdu opísal scenáre vojny

6:11 Starostu ukrajinského mesta Melitopol Ivana Fedorova, ktorého podľa Kyjeva pred piatimi dňami zadržali ruskí vojaci, sa podarilo oslobodiť výmenou za deväť zajatých ruských vojakov; brancov vo veku 20 a 21 rokov. Uviedla to v stredu večer hovorkyňa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Daša Zarivná, ktorú citovala agentúra AFP.

„Sú to v podstate deti, branci, ktorí sa podľa ruského ministerstva obrany nenachádzajú na Ukrajine… Celý svet však opäť vidí, že tam sú,“ povedala hovorkyňa.

Starostu okupovaného Melitopola zadržali minulý piatok ruskí vojaci, lebo s nimi podľa vyjadrenia Kyjeva odmietal spolupracovať.

Prokuratúra separatistickej Luhanskej ľudovej republiky podporovanej Ruskom obvinila Fedorova z teroristických trestných činov. Ruské okupačné vojská následne vymenovali jeho nástupkyňu, ktorou sa stala Galina Danilčenková, bývalá prorusky orientovaná poslankyňa mestského zastupiteľstva.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyzval lídrov Francúzska a Nemecka, aby mu pomohli zaistiť prepustenie Fedorova, pripomína AFP.

Kyjev už skôr v stredu oznámil, že Fedorova ruské sily zo zajatia prepustili. Prostredníctvom aplikácie Telegram zároveň zverejnil videozázam, na ktorom sa s ním po oslobodení telefonicky rozpráva prezident Zelenskyj. Prezident vyjadril radosť, že Fedorov je nažive. Starosta Melitopola mu zase poďakoval za to, že ho v ťažkej chvíli „neopustil“. „Budem potrebovať deň alebo dva na zotavenie sa a potom Vám budem k dispozícii, aby som prispel k našemu víťazstvu,“ dodal Fedorov.

Ruské sily zadržali v nedeľu aj starostu ukrajinského mesta Dniprorudne, Jevhenija Matvejeva, za čo si taktiež vyslúžili ostrú kritiku zo strany Európskej únie, pripomína AFP.

6:03 Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok popoludní (miestneho času) mimoriadne zasadne, aby sa zaoberala zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou na Ukrajine. Informoval o tom v stredu neskoro večer americký denník The New York Times (NYT) odvolávajúc sa na vyjadrenie nemenovaného diplomatického zdroja.

Zdroj pre NYT uviedol, že jednotlivé agentúry OSN budú Bezpečnostnú radu informovať o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Ukrajine a rozpoložení vyše troch miliónov ukrajinských utečencov.

O mimoriadne zasadnutie požiadali v stredu večer BR OSN Spojené štáty, Británia, Francúzsko, Nórsko, Írsko a Albánsko, a to práve z dôvodu zhoršujúcej sa humanitárnej situácie na Ukrajine, informovala s odvolaním sa na diplomatické zdroje aj agentúra AFP.

„Rusko pácha (na Ukrajine) vojnové zločiny a cieli na civilistov,“ uviedla v stredu v príspevku na Twitteri britská diplomatická misia pri OSN. „Nelegálna vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je hrozbou pre nás všetkých,“ dodala.

5:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom poslednom nočnom prejave obrátil na Rusov a vyzval ich, aby sa zamysleli nad tým, či sa súčasná ruská blokáda ukrajinského Mariupolu líši od obliehania Leningradu vojakov nacistického Nemecka. Na svet apeloval, aby Rusko označilo ako teroristický štát, uviedla agentúra Ukrinform.

„Pri blokáde Mariupoľu ruské letectvo zámerne zvrhlo vysoko výkonnú bombu na Činoherné divadlo v centre mesta. Pred ostreľovaním sa tam ukrývali stovky ľudí. Budova bola zničená. Počet mŕtvych zatiaľ nie je známy,“ uviedol podľa agentúry Interfax-Ukrajina Zelenskyj s odkazom na stredajší útok prístavnom meste na juhovýchode krajiny.

Podľa zástupcu starostu Serhija Orlova mohlo byť v divadle 1000 až 1200 ľudí. Ruské ministerstvo obrany bombardovanie divadla poprelo a správu o tejto udalosti označilo za provokáciu. Americká súkromná spoločnosť Maxar Technologies medzitým zverejnila satelitnú snímku, ktorú podľa svojich slov urobila v pondelok 14. marca a je na ňom vidieť pred a za budovou divadlá napísané obrovské slovo „deti“ v ruštine. Zároveň sľúbila zverejniť najnovšie zábery z miesta akonáhle ich bude mať k dispozícii.

Čítajte viac BBC: Ruské jednotky bombardovali divadlo v Mariupole. Skrývali sa v ňom stovky civilistov

„Občania Ruska! Ako sa vaša blokáda Mariupolu líši od blokády Leningradu počas druhej svetovej vojny?“ vyhlásil vo svojom prejave Zelenskyj, ktorý podľa serveru The Guardian predniesol tieto slová v ruštine. Ruským vojakom sľúbil, že budú mať šancu prežiť, pokiaľ zložia zbrane. Je nepravdepodobné, že jeho odkaz bude počuť v Rusku mnoho ľudí, pretože tamojšie úrady informácie o vojne prísne kontrolujú, poznamenala stanica BBC na svojom webe.

Armáda vyslaná Moskvou už na Ukrajine podľa neho utrpela väčšie straty, než predtým v Sýrii či Čečensku alebo sovietskej jednotky v Afganistane.

Ako Zelenskyj k tejto projekcii dospel, nie je zrejmé, podotkla BBC. Americké spravodajské služby odhadujú, že počas invázie na Ukrajinu zahynulo viac ako 7 000 ruských vojakov. Kyjev v stredu uviedol, že Rusko od začiatku invázie stratilo 13 800 vojakov. V Afganistane, kde Rusko bojovalo v rokoch 1979–1989 zamrelo podľa odhadov asi 15-tisíc sovietskych vojakov, v čečenských vojnách najmenej 13-tisíc Rusov a počet ruských obetí v Sýrii sa uvádza v stovkách, píše BBC.

„Vojné zločiny Ruska sa nekončia. Ruská ekonomika je stále schopná udržiavať svoju vojenskú mašinériu. Preto sú potrebné nové balíky sankcií proti Rusku. Svet musí konečne oficiálne uznať, že sa Rusko stalo teroristickým štátom,“ uviedol vo svojom prejave prezident.

V súvislosti s rozhovormi medzi Ruskom a Ukrajinou za svoje priority označil ukončenie vojny, bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, suverenitu krajiny a obnovenie jej územnej celistvosti, podotkla ruská služba stanice BBC.