Mesto Voznesensk na juhu krajiny má asi 35 000 obyvateľov a leží na ceste k jadrovej elektrárni. Ruský postup do neho by otvoril nový smer útoku na Odesu a prerušil ukrajinské komunikačné kanály, napísal americký denník The Wall Street Journal.
V dvojdňovej bitke o Voznesensk, ktorej detaily sa objavujú až teraz, ukrajinské sily dobrovoľníkov i profesionálov zlikvidovali 2. a 3. marca väčšinu ruského taktického práporu, ktorý za sebou podľa zdrojov z mesta nechal takmer 30 zo 43 vozidiel a zostrelený bojový vrtuľník Mi-24 .
„Všetci sa zomkli proti spoločnému nepriateľovi,“ povedal tridsaťdvaročný starosta Jevhenij Veličko. Aj on, bývalý realitný developer premenený na dôstojníka v boji, chodí rovnako ako ostatní zástupcovia mesta so zbraňou v ruke. „Bránime našu krajinu. Sme tu doma,“ povedal.
„Nemali sme proti nim jediný tank, len granátomety, strely Javelin a pomoc delostrelectva,“ opisuje Vadym Dombrovskyj, veliteľ prieskumného oddielu špeciálnych ukrajinských síl v oblasti a obyvateľov Voznesenska. „Rusi nečakali, že budeme silní, bolo to pre nich prekvapenie,“ hovorí.
Čítajte viac Prvá dáma radí Ukrajinkám, ako pomôcť deťom zvládnuť pobyt v krytoch
Ukrajinskí dôstojníci odhadujú, že vo Voznesensku padlo približne 100 ruských vojakov. „Niekedy si prajem, aby som tie telá mohol naložiť na lietadlo a zhodiť ich nad Moskvou, aby si uvedomili, čo sa tu deje,“ povedal Sokurenko, keď do pohrebného vozidla nakladal piate telo zabalené v modrom plastovom vreci označenom „Náklad 200“, čo je sovietsky vojenský slang, ktorý znamená „zabitý v boji“. Sokurenka pri práci sprevádzal špecialista na výbušniny, ktoré boli pri niektorých telách nastražené.
Ruská ofenzíva na Voznesensk, neďaleko ktorého je diaľnica spájajúca Odesu so zvyškom Ukrajiny a most cez rieku Južný Bug, prišla z juhovýchodu od Mykolajiva a Chersonu. Ukrajinskí vojenskí inžinieri pred ruským útokom vyhodili do povetria železničný most a most cez menšiu rieku Mertvovod, ktorá sa vlieva do Južného Bugu. Svedkovia aj účastníci bojov opisujú, čo sa stalo potom.
Ruský útok, na ktorom sa podľa ukrajinských odhadov zúčastnilo asi 400 jednotiek, sa začal raketovou a delostreleckou paľbou, ktorá zasiahla stred mesta. Vrtuľníky vysadili ruské prepadové jednotky na zalesnenom hrebeni juhozápadne od Voznesenska, zatiaľ čo obrnená kolóna sa približovala od juhovýchodu.
Dvadsaťpäťročná matka troch detí Natalyja Horčuková popísala, že ruskí vojaci prišli do jej záhrady v dedine Rakove na kraji mesta a povedali jej aj susedom, nech odídu do bezpečia, že toto miesto bude pod paľbou. Vojaci neskôr obsadili domovy aj ostatných obyvateľov a na streche založili ostreľovačskú pozíciu. Po dedine zháňali vrecia, ktoré by naplnili hlinou, pálili seno, aby sa vytvorila dymová clona a od miestnych požadovali jedlo. Ženu, ktorá pristúpila na to, že bude pre Rusov variť, označil Dombrovskyj za zradkyňu. „Urobila to pre peniaze. Nemyslím, že jej dedina odpustí a nechá ju tu žiť,“ povedal.
Čítajte viac Zelenskyj v Bundestagu: Rusko chce Európu rozdeliť novým 'berlínskym' múrom
Miestna kolaborantka podľa starostu ukázala ruskej kolóne vedľajšie cesty, ktoré sa vyhýbali ukrajinským protitankovým zátarasom. Na pšeničnom poli pod dedinou zaujalo pozície päť tankov s podporou obrnených transportérov a začali paľbu na neďalekú základňu teritoriálnej obrany. Dobrovoľní obrancovia vyzbrojení útočnými puškami nemali proti opancerovaným vozidlám a veľkorážnym zbraniam veľa šancí. Niektorí boli zabití, iným sa podarilo utiecť. Ruské jednotky potom začali na tom istom poli chystať mínometné pozície. Stačili však iba vyložiť muníciu, keď začali dopadať prvé granáty ukrajinského delostrelectva.
S príchodom tmy 2. marca sa na kraji poľa v silnom daždi ukryl civilista pán Rudenko. Tanky na poli pálili do Voznesenska a po útokoch sa o pár stoviek metrov sťahovali, aby sa vyhli opätovanej paľbe. Rudenko bol cez mobil v spojení s ukrajinskou delostreleckou jednotkou, ktorej posielal súradnice ruských jednotiek na poli. Rovnako to robili aj ďalší dobrovoľníci teritoriálnej obrany okolo mesta. „Všetci pomohli, všetci zdieľali informácie,“ uviedol Rudenko.
Niektoré ruské vozidlá utrpeli priame zásahy. Ukrajinské jednotky sa potom pešo presunuli k ruským pozíciám a pálili strelami Javelin. Tri z piatich tankov na poli začali horieť. Ruskí vojaci po sebe nechali debny s muníciou, opúšťali aj funkčné vozidlá a utekali buď po svojich, alebo v transportéroch. „Rusi mali rozkazy prísť, obsadiť a čakať na ďalšie inštrukcie,“ povedal Dombrovskyj. „Nemali rozkazy pre prípad, že by boli porazení. S tým nepočítali,“ dodal.
Keď sa obyvatelia 4. marca vrátili do dediny Rakove, svoje domovy našli vyplienené. „Deky, príbory, jedlo, všetko preč,“ opisuje Horčuková. „Zemiaky si nevzali, pretože nemali čas variť,“ dodáva. Asi 15 ruských tankov a ďalších vozidiel je prevádzkyschopných. "Ostatné, prevažne vyhorené vraky, boli odstránené.