Svätá Javelin pomáha. Ukrajinci však chcú uzavreté nebo

Jednoducho sa obsluhujú, dokonca vraj na to stačí tréning z počítačových hier. To je asi prehnané tvrdenie, ale protitankové raketové systémy, ktoré dokáže z pleca odpáliť jeden človek, sa už stali symbolom ukrajinského vojenského odporu proti ruskej invázii. Ničia obrnené vozidlá, tanky, ale dokážu zasiahnuť aj helikoptéry.

, 18.03.2022 12:38
Ukrajina, Javelin Foto: ,
Archívna fotografia z cvičenia ukrajinských vojakov z americkými raketami Javelin zo stredy 12. januára 2022.
debata (169)

Podľa spravodajskej agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vysokopostaveného predstaviteľa americkej vlády, už Ukrajinci dostali okolo 17-tisíc takýchto systémov. Najmä americký Javelin (v preklade oštep) je taký populárny, že sa už stal priam súčasťou náboženskej ikonografie. Do rúk ho zobrala svätá Mária Magdaléna a zrodila sa svätá Javelin.

Čudná taktika

Hoci je takmer nemožné nezávisle overiť všetky správy a videá prichádzajúce z vojny, zdá sa, že ukrajinskí vojaci využívajú protitankové strely skutočne efektívne. Javelin dokáže zasiahnuť cieľ až z diaľky 2,5 kilometra. Keď trafí obrnené vozidlo, vypálená strela najprv vybuchne a zároveň odpáli ešte silnejšiu nálož, ktorá prebije pancier.

Okrem amerických javelinov používajú Ukrajinci britský protitankový raketový systém NLAW, nemecký Panzerfaust, španielsky Instalanza C90 či švédske AT4 a Carl-Gustav.

"Pokračoval by som vo vojenskej pomoci, ktorú Ukrajine dávame. Sledoval by som pozorne, či to neprispeje k eskalácii situácie, ale zdá, že dosiaľ k tomu nedošlo a pre Kyjev je to naozaj veľká podpora,“ povedal pre Pravdu analytik Christopher Chivvis z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.

Vojenskí experti však do nemalej miery nechápavo pozerajú na spôsob, akým Rusi vedú pozemné operácie. Vo viacerých prípadoch sa stalo, že nimi nasadené tanky a obrnené vozidlá sa doslova vybrali po hlavných cestách bez podpory pechoty a letectva. Boli tak ľahkým terčom pre delostrelectvo, mínomety či protitankové strely.

"Buď si mysleli, že sa pohybujú v bezpečnej oblasti, alebo neboli dobre vycvičení, prípadne sa rýchlo potrebovali presunúť na plnenie ďalších úloh,“ povedal pre denník Guardian Ben Barry z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. Bývalý tankový veliteľ a expert na pozemné boje takto reagoval na prípad, keď v mestečku Brovary pri Kyjeve ukrajinskí obrancovia zaútočili na ruskú tankovú rotu a rozprášili ju. Kyjev potom z toho zverejnil video. Berry pripomenul, že obrnené vozidlá idúce po ceste mala za normálnych okolností pred náhlym prepadom chrániť pechota.

"Vyzerá to tak, že v tomto prípade zvolili Rusi mimoriadne úbohú taktiku. K nasadeným silám bolo veľmi jednoduché sa dostať,“ skomentoval pre Guardian zverejnené video aj Rob Lee, bývalý príslušník americkej námornej pechoty a odborník na ruskú armádu z univerzity King’s College v Londýne.

"Od začiatku invázie dodali západné krajiny Kyjevu tisíce prenosných protitankových rakiet. Ukrajinskí vojaci sú neraz ozbrojení len nimi. Pôsobia v malých skupinách, ktoré využívajú terén a ruskú taktiku. Sú lídrami odporu, ktorý prekvapil aj najväčších podporovateľov Kyjeva na Západe,“ napísal denník Financial Times v analýze o tom, ako ukrajinské ozbrojené sily vedú vojnu.

Bezletová zóna?

Samozrejme, Kyjev by chcel viac. Hoci ruské ozbrojené sily majú očividné taktické a logistické problémy, Ukrajina stále čelí jednoznačnej presile. Aj preto jej prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave pred americkým Kongresom zopakoval v stredu žiadosť, že Západ by mal nad Ukrajinou vytvoriť bezletovú zónu.

"Mám sen. Tieto slová sú vám dnes všetkým známe. Potrebujem chrániť naše nebo. Potrebujem vašu pomoc,“ povedal Zelenskyj odvolávajúc sa na svetoznámu reč Martina Luthera Kinga Mám sen z roku 1963. Ukrajinská hlava štátu tiež povedala, že jej krajina potrebuje protilietadlové raketové systémy S-300. Jeden z nich má aj Slovensko a šéf rezortu obrany Jaroslav Naď pripustil, že by ho Kyjev mohol dostať, ak zaň bude mať Bratislava adekvátnu náhradu.

Včera jednomyseľne bezletovú zónu nad Ukrajinou schválil litovský parlament, ktorý na jej vytvorenie vyzval OSN. Samozrejme, je to len symbolický signál. Reálne by sa bezletovú zónu musela postarať Severoatlantická aliancia. Zatiaľ však prevláda opatrný prístup.

"Nemôžem povedať, že by som podporoval myšlienku vytvorenia bezletovej zóny. Viedla by k rozšíreniu konfliktu. Je to len zbožné prianie, že Rusko by s ňou nič neurobilo, dokonca, že by sa stiahlo. Toto by bola veľmi riziková stávka,“ reagoval Chivvis, ktorý v minulosti pracoval ako analytik pre Európu v úrade šéfa amerických tajných služieb. "Existencia bezletovej zóny by viedla k tomu, že by sily NATO museli priamo útočiť na ruské jednotky. Museli by ničiť ich pozície na Ukrajine, v Bielorusku a pravdepodobne aj v Rusku a zostreľovať jeho lietadlá. Jednoznačne by to znamenalo, že aliancia by vstúpila do konfliktu s Moskvou. Nemyslím si, že je múdre vydať sa týmto smerom. Ibaže by sme zvažovali, ako začať tretiu svetovú vojnu,“ dodal Chivvis.

© Autorské práva vyhradené

169 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy