Ruská ekonomika je ako potápajúca sa loď a Moskva len odčerpáva vodu

"Ak chcete skončiť s ruskými energiami, urobte to. No ak nie ste pripravení to spraviť hneď zajtra, radšej o tom príliš verejne nedebatujte, nech Moskva nemá čas sa na to pripraviť,“ povedal pre Pravdu ruský ekonóm Vladislav Inozemcev, šéf Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti.

19.03.2022 04:30
World Court Ukraine Russia Netherlands Foto: ,
Demonštrácia proti ruskej invázii pred Medzinárodným súdnom dvorom v Haagu.
debata (115)

Kde momentálne ste? Pýtam sa to preto, aby sme vedeli, či mám hovoriť o ruskej vojne proti Ukrajine alebo o špeciálnej operácii. Nechcem vás dostať do problémov.

Ďakujem pekne. Ale môžeme hovoriť o vojne. Som vo Washingtone a všetko je v poriadku. Môžeme sa rozprávať otvorene.

Prekvapil vás rozsah sankcií, ktoré Západ uvalil na Rusko, keď začalo vojnu?

Priznám sa, že áno. Prekvapila ma samotná vojna aj reakcia Západu. Bol som si dosť istý, že Putin nezačne inváziu. Čakal som, že sa bude báť takého kroku. Je to bývalý špión a za normálnych okolností sa vždy pustil len do vecí, z ktorých mohol kedykoľvek vycúvať. Príkladom je anexia Krymu v roku 2014. Putin mesiace tvrdil, že tam nie sú ruskí vojaci. Ich prítomnosť priznal, až keď sa pripojenie úplne podarilo. Preto som si myslel, že Putin nenariadi veľký útok regulárnej armády na Ukrajinu. Ale mýlil som sa. Čo sa týka sankcií, bolo jasné, že prídu a budú väčšie ako v roku 2014. No dve veci som nečakal. Opatrenia proti ruskej centrálnej banke a zákaz ruských letov. V deň, keď sa začala vojna, ma španielsky denník La Razón požiadal, aby som napísal veľký článok o sankciách. Urobil som to a z môjho pohľadu som v ňom navrhol tvrdé sankcie. Ale kým článok vyšiel, väčšina opatrení, o ktorých som hovoril, už platila.

Takže dôležitá bola aj rýchlosť prijatia sankcií.

V minulosti sa západné krajiny hýbali len pomaly. Tentoraz bolo všetko iné.

Do akej miery sankcie dopadli na bežných Rusov? Videli sme správy, že nemôžu vyberať peniaze z bankomatov a majú problém s nákupmi.

Sankcie dopadli na bežných Rusov. Ale nedá sa s tým veľa robiť. V minulosti sa sankcie týkali iba niektorých odvetví, firiem a predstaviteľov krajiny. No ak sa usilujete ovplyvniť politické rozhodnutia v Rusku, musíte prijať také opatrenie, ktoré pocítia všetci. Aj bežní Rusi. Tí naozaj majú isté ťažkosti, keď si chcú vybrať peniaze z bankomatov. Rusko má aj problémy s nedostatkom niektorých liekov a ceny všetkých tovarov z dovozu okamžite vzrástli. V prvom rade autá, ale aj počítače či mobilné telefóny. Čo sa týka elektroniky, Rusko ju takmer na sto percent dováža. V niektorých obchodoch sa tvoria obrovské rady. Rusi sa snažia nakúpiť veci, o ktorých vedia, že už budú len drahšie. Sankcie vyslali všetkým ľuďom signál, že sa niečo vážne deje.

Šéfka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová povedala, že sa nedá vylúčiť bankrot Ruska. Súhlasíte?

Viem si predstaviť aj bankrot Ruska. Prísne vzaté, čiastočne už k nemu došlo. Zahraniční investori v Rusku viac nemôžu predávať rubľové dlhopisy. Kremeľ im to zakázal už 25. februára. Ruskí investori ich však zatiaľ predávať môžu a trh je pre nich otvorený. Otázkou je, ako to bude so zahraničnými dlhopismi a s európskymi dlhopismi. Analytici z investičnej bankovej skupiny Morgan Stanley tvrdia, že bankrot Ruska sa dá očakávať do polovice apríla. No o tom trocha pochybujem.

Prečo?

Ruský štátny dlh je veľmi malý. Momentálne sa pohybuje okolo 16,7 miliardy dolárov. Jeho splácanie má Moskva rozdelené na dlhodobé obdobie do roku 2036. V nasle­dujúcich troch týždňoch má Rusko pred sebou tri platby v celkovej výške 2,7 miliardy dolárov. To nie je až tak veľa. Rusko má k dispozícii kvázi štátne dlhopisy, ktoré vydávajú spoločnosti ako Lukoil či Gazprom. Minulý týždeň ich predali v dvoch kolách v hodnote 1,3 miliardy dolárov a dve miliardy. Vyzerá to tak, že Moskva bude môcť zaplatiť svoje záväzky v dolároch, keďže to štátne aj súkromné firmy momentálne dokážu.

Môže sa Rusko spoľahnúť na Čínu, že mu poskytne nejakú ekonomickú pomoc?

Nepredpokladám, že by to Peking urobil. V tejto chvíli diskutujeme najmä o zintenzívnení obchodných vzťahov. Moskva sa okrem toho bude na Peking spoliehať v technologickej oblasti. No na druhej strane si nemyslím, že budeme svedkami nejakých veľkých investícií do ruskej ekonomiky. Číňania budú veľmi opatrní. Znepokojujú ich aj vyhlásenia, že Rusko by mohlo znárodniť zahraničné spoločnosti. Peking sa síce nepripojil k sankciám proti Moskve, ale to neznamená, že bude Kremľu nejako zásadne pomáhať. Čína napríklad okamžite povedala Rusku, že mu nedodá náhradné diely na lietadlá Airbus, ktoré má k dispozícii. A čínske banky v Európe a USA nechcú investovať do vývozu ruskej ropy, lebo sa obávajú druhotných sankcií. Samozrejme, čínske ropné spoločnosti to môžu urobiť aj bez bánk, ale je očividné, že Peking nepôjde proti niektorým západným sankciám.

Pýtal som sa vás na obyčajných ľudí, ale sankcie sú zamerané aj priamo na ruských oligarchov. Majú skutočný vplyv na to, ako funguje ruská ekonomika?

Oligarchovia nie sú dôležití. A ani sankcie proti nim. Ich vplyv na rozhodnutia Kremľa je malý a Putin koná sám. Neberie do úvahy ani to, čo mu hovoria najbližší ľudia. V skutočnosti ruskí oligarchovia presunuli časť biznisu najmä do Európy a ich spoločnosti prešli západnými auditmi. Myslím si, že čo sa týka sankcií proti jednotlivým ľuďom, mali by sme sa zamerať na tých, čo sú priamo zodpovední za vojnové zločiny na Ukrajine. V prvom rade Putina a hlavných generálov. Bolo by dokonca možné vytvoriť zoznam vojnových zločincov, dohodnúť sa na existencii tribunálu ako v prípade bývalej Juhoslávie a žiadať vydanie týchto ľudí. No neznamená to, že musíme uvaliť sankcie na všetkých predstaviteľov Rus­ka.

Čo by sa dalo takto docieliť?

Mohlo by to viesť k rozkolu medzi ruskými lídrami. Keďže momentálne takmer všetci čelia sankciám, konajú jednotne. Ale nie všetci sú rovnako zodpovední za to, čo sa deje. Úspešné sankcie by mali viesť k zmene režimu v Rusku. Zoberte si príklad srbského lídra Slobodana Miloševiča. Obvinili ho z vojnových zločinov a nakoniec to viedlo k jeho zatknutiu a vydaniu do Haagu. Preto vravím, že by sme mali vytvoriť zoznam povedzme 20 ľudí na čele s Putinom a povedať, že keď ich Rusko pošle pred vojnový tribunál, sankcie sa skončia. Bol by to veľmi silný signál.

Keď hovoríte, že by sme sa mali zamerať na takýto postup, čo si myslíte o návrhu skončiť s dovozom energií z Ruska? Tiež by to bol veľmi silný signál.

Súčasné sankcie sú také efektívne aj preto, že Západ sa ich rozhodol uplatniť bez nejakých veľkých debát. Ak chcete skončiť s ruskými energiami, urobte to. No ak nie ste pripravení to spraviť hneď zajtra, radšej o tom príliš verejne nedebatujte, nech Moskva nemá čas sa na to pripraviť. Vo všeobecnosti je to však dobrá myšlienka, hoci už súčasné sankcie zabijú ruskú ekonomiku. Hoci nie hneď. Ak však vydržia povedzme šesť mesiacov, ruské hospodárstvo bude vo veľmi zlej kondícii. Možno by bolo lepšie nechať existujúce opatrenia pôsobiť a zamerať sa na pomoc Ukrajine. Ak ruská ekonomika prežije nasledujúce dva či tri mesiace, o čom pomerne pochybujem, dá sa ísť so sankciami ešte ďalej. Rusko je ako vojenská loď, ktorú zasiahlo torpédo z ponorky. Ľudia na palube sa snažia vodu odčerpávať a urobiť nejaké opravy, ale plavidlo sa potopí.

© Autorské práva vyhradené

115 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna