24. deň: Z ukrajinských miest sa podarilo cez koridory evakuovať menej ľudí než v piatok

21:57 Od začiatku invázie na Ukrajine zahynulo takmer 14 400 ruských vojakov, tvrdí ukrajinské ministerstvo zahraničia. Rusi tiež prišli o tisíce kusov vojenskej techniky a vybavenia, konkrétne o 95 lietadiel, 115 vrtuľníkov, 1470 obrnených vozidiel alebo 466 tankov, uviedla v sobotu na svojom twitterovom účte ukrajinská diplomacia. Čísla sú zrejme nadsadené a ako poznamenala americká televízia CNN, údaje nie je možné nezávisle overiť.

Podobné informácie z Ruska prichádzajú len veľmi zriedka a ruské úrady nezverejňujú ani podrobnosti o bojových stratách. Posledné takéto údaje sa na verejnosť dostali 2. marca, keď Rusko oznámilo, že od začiatku vojenskej operácie zahynulo 498 vojakov.

Američania odhadujú, že Rusi na Ukrajine prišli o 3000 až 10-tisíc príslušníkov armády. Vyplýva to z vyhlásenia amerických predstaviteľov a zástupcov NATO, s ktorými hovorili reportéri CNN. (čtk)

21:35 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko odmietol špekulácie naznačujúce, že šéf Kremľa Putin už nie je na vrchole svojich síl. Putina naopak Lukašenko označil za fyzicky aj duševne zdravého, pričom dodal, že ruský líder je „v lepšej kondícii ako kedykoľvek predtým“.

Čítajte viac Lukašenko odmietol špekulácie o Putinovom zdraví

21:18 Z ukrajinských miest sa dnes podarilo prostredníctvom humanitárnych koridorov evakuovať 6 623 ľudí. Informoval o tom zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Je to oveľa menej osôb ako v piatok, keď ich bolo evakuovaných cez 9 000. Podľa Tymošenka opustilo v sobotu celkom 4128 ľudí obliehaný Mariupoľ, zatiaľ čo v piatok ich bolo asi 5 000. (čtk)

20:45 Bulharský premiér Petkov vyhlásil, že vojna, ktorú na Ukrajine začal šéf Kremľa Putin predstavuje hrozbu pre celú Európu. Nijaká európska krajina – Bulharsko nevynímajúc – sa podľa neho nedokáže ubrániť sama, len za pomoci svojich spojencov.

Šéf Pentagónu Austin po ich rokovaní zase vysoko ocenil to, že Bulharsko umožnilo, aby sa na jeho území vytvorila medzinárodná bojová skupina pod velením NATO, čím sa podľa neho stalo príkladom aj pre ostatné členské krajiny aliancie.

Petkov na tlačovej konferencii uviedol, že Bulharsko nemá nateraz v úmysle posielať zbrane ukrajinskej armáde, čo zdôvodnil prílišnou blízkosťou krajiny k dejisku vojnového konfliktu. (tasr)

20:40 Spojené štáty vyšlú do Bulharska kontingent mechanizovanej pechoty Stryker, ktorá bude operovať v rámci medzinárodnej bojovej skupiny NATO. Po sobotňajšom rokovaní s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom to uviedol bulharský premiér Kiril Petkov, ktorého citovala agentúra Reuters.

Medzinárodná bojová skupina NATO v Bulharsku sa vytvára v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a malo by v nej pôsobiť až 1000 vojakov z rôznych členských krajín aliancie. Stryker je označenie obrnených bojových vozidiel, ktorých rôzne varianty využíva armáda USA. (tasr)

20:15 K mierovým rokovaniam sa podľa agentúry DPA vyjadril aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý obvinil Spojené štáty, že ich brzdia.

„Vždy sme boli za diplomatické riešenie akýchkoľvek problémov, aj v priebehu nepriateľských akcií. Keď Zelenskyj navrhol rokovania, náš prezident súhlasil, rokovania prebiehajú,“ citovala Lavrova v sobotu agentúra Interfax. „Časť dialógu sa zlepšila, aj keď neustále prevláda pocit, že ukrajinskú delegáciu držia za ruku, s najväčšou pravdepodobnosťou Američania, čo jej nedovoľuje súhlasiť s požiadavkami, ktoré sú podľa mňa úplne minimálne,“ dodal ruský minister.

Rusko podľa Lavrova dokončí „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine po podpísaní dokumentov o bezpečnostných otázkach, neutrálnom postavení Ukrajiny a prijatí „civilizovanej formy“ zákonodarstva, ktorý teraz nahráva „nacifikácii“­. (tasr)

20:12 Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová varovala, že mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou by mohlo Rusko využiť na preskupenie svojich síl a prípravu novej ofenzívy. Povedala to v rozhovore pre denník The Times, informovala v sobotu televízia Sky News. Ak to Rusko myslí s rokovaniami vážne, nebude podľa Trussovej zároveň nevyberane bombardovať obytné štvrte. Preto je ohľadom rokovaní je „veľmi skeptická“.

„To, čo sme doteraz videli, je pokus Rusov získať čas na reorganizáciu,“ povedala šéfka britskej diplomacie. Nevidno nijaké náznaky sťahovania ruských jednotiek a na rokovacom stole nie sú žiadne seriózne návrhy. „Rusi klamú, klamú a klamú. Obávam sa, že vyjednávanie je ďalším pokusom o odvrátenie pozornosti a vytvorenie dymovej clony,“ konštatovala Trussová. (tasr)

19:44 Video zo zbombardovaných kasární v ukrajinskom Mykolajive.

19:32 Od začiatku invázie na Ukrajinu zahynulo najmenej 847 civilistov, vrátane 64 detí. Informoval o tom dnes Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR). Je to o 31 úmrtí viac, než úrad oznámil v piatok.

OHCHR tiež uviedol, že ďalších 1399 civilistov utrpelo zranenie, vrátane 78 detí. K zraneniu väčšinou došlo pri ostreľovaní alebo náletoch. Presný počet obetí a zranených ale najskôr bude oveľa vyšší, dodal úrad.

„Väčšinu zaznamenaných civilných obetí má na svedomí použitie výbušných zbraní, ktoré majú širokú oblasť dopadu. Ide okrem iného o ostreľovanie delostrelectvom, paľbu z raketových systémov a tiež letecké údery,“ citovala z vyhlásenia Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva stanice CNN.

19:17 Ukrajina tvrdí, že od začiatku ruskej invázie sa jej podarilo cez humanitárne koridory evakuovať už 190 000 civilis­tov. Povedala to v sobotu podpredsedníčka ukrajinskej vlády a ministerka pre záležitosti dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková, ktorú citovali agentúra Reuters a stanica Sky News.

Vereščuková tiež uviedla, že v sobotu sú otvorené humanitárne koridory v Kyjevskej a Luhanskej oblasti. Dodala však, že plánovaný evakuačný koridor v Mariupole funguje len čiastočne. Ruských vojakov v tejto súvislosti obvinila z toho, že z obliehaného Mariupola nepúšťajú autobusy z civilistami.

19:00 Britský premiér Boris Johnson varoval v sobotu medzinárodné spoločenstvo, že by nemalo znormalizovať vzťahy s putinovským Ruskom ani po skončení ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine.

Čítajte viac Johnson: Svet nesmie znormalizovať vzťahy s Putinom ani po skončení invázie

18:35 Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval švajčiarsku vládu, aby zmrazila bankové účty všetkých ruských oligarchov. Zelenskyj sa v sobotu prostredníctvom streamovacej služby prihovoril k tisícom ľudí protestujúcim vo švajčiarskom hlavnom meste Bern proti vojne.

Švajčiarsky verejnoprávny vysielateľ SRF informoval, že ukrajinský prezident povedal: „Vo vašich bankách sú financie ľudí, ktorí rozpútali túto vojnu. Pomôžte proti tomu bojovať. Nech sú ich financie zmrazené … Bolo by dobré zobrať im tieto privilégiá." Na výzvu na zablokovanie účtov oligarchov demonštranti reagovali silným potleskom. (sita)

18:20 Ukrajina vyzvala Čínu, aby sa pripojila k Západu a odsúdila ruskú inváziu. „Čína môže byť dôležitým prvkom v globálnom bezpečnostnom systéme, ak urobí správne rozhodnutie a podporí koalíciu civilizovaných krajín a odsúdi barbarstvo Ruska," napísal na mikroblogovacej sieti Twitter poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informuje o tom portál bbc.com.

Čína sa rozhodla zdržať počas hlasovania na pôde Organizácie Spojených národov o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Okrem toho americkí predstavitelia nedávno uviedli, že Peking signalizoval ochotu poskytnúť Rusku vojenskú pomoc. (sita)

17:51 Opozičná strana Hlas–SD vyzvala vládny kabinet premiéra Hegera (OĽaNO), aby uskutočnili výjazdové rokovanie kabinetu zamerané na východné regióny Slovenska v súvislosti s utečeneckou krízou. Zástupcovia strany na svojej dnešnej konferencii v Sobranciach zároveň upozornili, že migrácia z Ukrajiny zaťažuje rozpočty samospráv. Informovala o tom hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Predseda Hlasu Pellegrini zhodnotil, že po troch týždňoch vojny slovenská vláda „ako tak“ zvláda situáciu priamo na hranici, avšak zaoberať by sa mala aj druhou etapou. „Je doslova existenčne nutné, aby vláda zjednodušila pripravovaný zákon o úhrade nákladov za ubytovanie, pretože je administratívne komplikovaný a viazaný na potvrdenie od utečenca, ktorý už nemusí byť na Slovensku. Nie je jasné, koho sa to týka a koho nie. Rovnako vláda musí poslať do obcí a miest zálohové platby, ktorými preklenú kritické obdobie vynakladania vlastných výdavkov na migrantov,“ zdôraznil.

Za zásadnú úlohu vlády označil prípravu na začlenenie 20-tisíc ukrajinských utečencov do spoločnosti, ktorí požiadali o dočasné útočisko. V prípade zlyhania upozorňuje na vytvorenie sociálneho pnutia. Vláda by sa mala pripraviť aj na kritickú situáciu v prípade, že sa vojna presunie na západ Ukrajiny. Hrozí totiž podľa neho ďalšia výrazná migračná vlna. (tasr)

17:20 Bývalí britskí premiéri Gordon Brown a John Major podporili výzvu, aby bol šéf Kremľa Vladimir Putin postavený pred medzinárodný tribunál za vojenskú agresiu voči Ukrajine. Malo by ísť o osobitný tribunál v štýle norimberského procesu, v rámci ktorého súdili po druhej svetovej vojne nacistických predstaviteľov zodpovedných za vojnové zločiny. TASR správu prevzala v sobotu z tlačových agentúr PA Media a DPA.

Podľa iniciátorov výzvy by mali byť pred nový „norimberský tribunál“ postavení okrem samotného Putina aj ďalší predstavitelia jeho režimu zodpovední za inváziu na Ukrajinu a zločiny spáchané počas nej. Internetovú petíciu, ktorej cieľom je do konca marca zozbierať dva milióny podpisov, podporilo už približne 740 000 ľudí z celého sveta. Pod návrh výzvy sa podpísalo už viac než 140 signatárov, medzi ktorými sú medzinárodne známi právnici, akademici či politici.

16:44 Ukrajinské ozbrojené sily v Kyjeve od začiatku ruskej invázie zadržali 127 sabotérov, vrátane 14 infiltračných skupín. Povedal to šéf vojenskej správy ukrajinského hlavného mesta Mykola Žyrnov. Proruských agentov podľa jeho slov zadržiavajú hlavne vďaka kontrolným bodom na cestách. Informuje o tom portál bbc.com. Žyrnov dodal, že v ukrajinskej metropole je otvorených 35 tržníc a 635 obchodov a Kyjev má dostatočné zásoby potravín aj na dlhodobú obranu. (sita/bbc)

16:24 Sedem ľudí zomrelo a ďalší piati boli zranení počas piatkového mínometného útoku na mesto Makariv, ktoré leží približne 50 kilometrov západne od ukrajinského hlavného mesta. Informovala o tom v sobotu polícia Kyjevskej oblasti. Vo vyhlásení zverejnenom na Facebooku uviedla, že útok zničil obytné domy a poškodil administratívne a ďalšie budovy. Zranených ľudí hospitalizovali, dodala polícia. (sita)

15:53 Bulharský premiér Kiril Petkov vylúčil poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine, ale uviedol, že jeho krajina, ktorá je členom NATO, bude pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci. „Vzhľadom na to, že sme tak blízko konfliktu, teraz musím povedať, že aktuálne nebudeme schopní poslať vojenskú pomoc Ukrajine. To nebude možné," povedal Petkov v sobotu na tlačovej konferencii s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom v bulharskom hlavnom meste.

Bulharsko, ktoré nesusedí s Ukrajinou, ale prijalo tisíce ukrajinských utečencov, súhlasilo, že na jeho území bude nový kontingent vojakov NATO v rámci snahy aliancie posilniť svoje východné krídlo. Súčasťou kontingentu bude približne 150 vojakov pechoty americkej armády. (sita)

15:34 Námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Le Jü-čcheng opäť obvinil NATO z toho, že zapríčinilo ruský útok na Ukrajinu. V prejave na konferencii v Pekingu v sobotu povedal, že Severoatlantická aliancia je prežitkom studenej vojny a jej rozširovanie môže viesť k nepredstaviteľne strašnej reakcii zo strany takej veľmoci, ako je Rusko.

Čítajte viac Peking nešetril kritikou: Sankcie proti Rusku sú zbraň, NATO prispelo k vojne

Le Jü-čcheng sa takto vyjadril po tom, ako americký prezident Joe Biden a jeho čínsky partner Si Ťin-pching v piatok hovorili o vojne na Ukrajine. Čína obviňuje NATO z toho, že vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou priviedlo do krízového bodu. Námestník čínskeho ministra zahraničia zároveň kritizoval ekonomické sankcie voči Rusku. „Sankcie proti Rusku idú do takej šírky, že globalizácia sa používa ako zbraň, ušetrení nie sú dokonca ani ľudia z oblasti športu, kultúry a zábavy," povedal Le Jü-čcheng. (tasr)

Čínska vláda sa snaží dištancovať od ruskej ofenzívy na Ukrajine, ale naďalej ju neoznačuje za inváziu a vyhýba sa kritike Moskvy.

15:10 Poľský premiér Morawiecki tiež uviedol, že na vedenie vojny sú potrebné peniaze, Poľsko preto pravidelne presúva čoraz viac prostriedkov na modernizáciu svojej armády. V nasledujúcich rokoch bude tento proces pokračovať „v bezprecedentných rozmeroch“.

Podľa Morawieckého je takisto potrebné pripraviť celoeurópsky plán obnovy pre Ukrajinu, ktorý by mali spolufinancovať najbohatšie európske krajiny, pretože premeškali okamih, keď bolo možné zastaviť ruskú agresiu. O tejto téme chce hovoriť na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa uskutoční 24. a 25. marca a zúčastní sa na ňom aj americký prezident Joe Biden. (tasr)

15:06 Poľsko navrhuje, aby Európska únia pridala k najnovšiemu štvrtému balíku protiruských sankcií čo najskôr aj úplnú obchodnú blokádu. Oznámil to v sobotu poľský premiér Mateusz Morawiecki. Blokáda by sa týkala tak námorných prístavov, kam by mali zákaz vstupu na lode s ruskou vlajkou a s ruským tovarom, ako aj prepravy tovarov po súši.

Takýto krok „dodatočne prinúti Rusko zvážiť, či by nebolo lepšie zastaviť túto krutú vojnu“, uviedol Morawiecki v Lubiczówe pri Varšave počas návštevy firmy Telesystem-Mesko vyrábajúcej komponenty pre prenosné protilietadlové systémy. „Voči Rusku musíme ukázať našu silu a odhodlanie, inak budeme musieť v blízkej budúcnosti zaplatiť vyššiu cenu,“ povedal. (tasr/pap)

14:50 Desiatky ukrajinských vojakov boli v piatok zabité pri ruskom útoku na kasárne pri prístavnom meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Informáciu ukrajinského poslanca Hončarenka agentúre AFP neskôr potvrdili svedkovia. V objekte bolo podľa nich okolo 200 vojakov. Na mieste sú záchranári, ktorí pátrajú v troskách po telách a možných preživších.

„V kasárňach spalo minimálne 200 vojakov,“ povedal agentúre AFP na mieste incidentu 22-ročný Maksym. „Najmenej 50 tiel záchranári vyniesli von. Nevieme, koľko ich ešte zostáva pod troskami,“ dodal. Ďalší z ukrajinských vojakov na mieste, Jevhen, odhadol počet obetí útoku na stovku.

Spravodajský server BBC News s odvolaním sa na svoje zdroje tiež napísal, že v kasárňach bolo asi 200 ľudí, z ktorých mnoho zomrelo. Do troch miestnych nemocníc bolo prevezených 57 ľudí zranených pri útoku, dodáva BBC. (čtk)

14:29 Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z toho, že využíva rokovania s Ukrajinou ako „dymovú clonu", pričom stupňuje násilie voči krajine. Pre noviny Times of London ministerka povedala, že je „veľmi skeptická" v otázke, či má Rusko seriózny záujem o rokovania.

Ruskú armádu šéfka britskej diplomacie obvinila z toho, že sa len snaží vytvoriť si čas na preskupenie a odblokovanie svojej uviaznutej kampane. „Nevidíme nijaké vážne stiahnutie sa ruských síl ani nijaký seriózny návrh", konštatovala Trussová. Rusko sa podľa nej uchýli k „horšiemu a horšiemu" násiliu. (sita)

14:11 Traja ruskí kozmonauti dorazili na Medzinárodnú vesmírnu stanicu v kombinézach žlto-modrej farby. V médiách sa objavili špekulácie, že si kombinézy vo farbách ukrajinskej vlajky obliekli zámerne, podľa agentúry AP to kozmonauti odmietli s tým, že išlo len o náhodu.

Čítajte viac Ruskí kozmonauti prišli na ISS v žlto-modrých kombinézach

14:06 Ruská armáda za uplynulých 24 hodín bombardovala 8 ukrajinských miest a dedín v Doneckej oblasti s použitím letectva, rakiet a ťažkého delostrelectva. Ukrajinská polícia v sobotu vo vyhlásení na komunikačnej platforme Telegram uviedla, že poškodených bolo najmenej 37 obytných budov a infraštruktúrnych zariadení. V dôsledku útokov zomreli alebo utrpeli zranenia desiatky civilistov.

V okolí Kyjeva ruskí vojaci v sobotu ostreľovali mestečká Buča, Hostomeľ, Irpiň a dedinu Moščun. Administratíva Kyjevskej oblasti uviedla, že mesto Slavutič, ktoré leží severne od Kyjeva, bolo „úplne izolované" a ruskú vojenskú techniku spozorovali severovýchodne a východne od Kyjeva.

13:40 Minister vnútra Roman Mikulec pripúšťa debatu o znižovaní počtu zamestnancov ruského veľvyslanectva v SR v súvislosti s odhalením ruskej špionáže na Slovensku. S poslancom Erikom Tomášom pôsobiacim v mimoparlamentnom Hlase-SD však súhlasí, že k takému kroku nemožno pristúpiť iba na základe jedného prípadu a dosiaľ neukončeného vyšetrovania. Uviedli to v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Čítajte viac Mikulec pripúšťa debatu o znižovaní počtu zamestnancov ruskej ambasády

13:28 Zo Severodonecka odišli evakuačné autobusy s ľuďmi, uviedol na Telegrame námestník šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Kirill Timošenko a zverejnil aj video.

13:19 Prezidentka zatiaľ nerozhodla o žiadnej žiadosti o povolenie slúžiť v ukrajinskej armáde, keďže Vojenská kancelária prezidenta nijakú oficiálnu žiadosť stále neeviduje. Pre TASR to uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„V poslednom období však Vojenská kancelária prezidenta registruje zvýšený záujem o informácie týkajúce sa služby v ukrajinskej armáde. Doteraz sa na ňu obrátilo približne 80 občanov. Všetci boli oboznámení s tým, ako majú postupovať ďalej v zmysle platnej legislatívy,“ skonštatoval Strižinec. O službu v ukrajinskej cudzineckej légii podľa nedávnych informácií z Ministerstva obrany SR už oficiálne požiadali minimálne dvaja občania. (tasr)

12:50 Od vypuknutia vojny na Ukrajine pred viac ako tromi týždňami nemecká spolková polícia zaregistrovala viac ako 200-tisíc ukrajinských utečencov. Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že do soboty v krajine zaregistrovali 207 747 ukrajin­ských utečencov. Predpokladá sa však, že ich reálny počet v Nemecku je podstatne vyšší. (sita)

Ukrajinci nepotrebujú na príchod do Nemecka víza a spolková polícia registruje len utečencov, ktorí do krajiny prichádzajú vlakmi a autobusmi. Ukrajinci prichádzajúci autami zvyčajne nie sú registrovaní. Tí, ktorí sú ubytovaní u príbuzných a priateľov, tiež nie sú medzi utečencov zarátaní, ak nepožiadali o finančnú pomoc od nemeckých úradov.

12:35 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pre boje doteraz zomrelo už 112 detí. Informoval o tom úrad ukrajinského generálneho prokurátora. Zároveň uviedol, že viac ako 140 detí bolo od 24. februára zranených. Podľa údajov Detského fondu OSN je medzi utečencami z Ukrajiny viac ako 1,5 milióna detí. Väčšina rodín utiekla do Poľska, Maďarska, na Slovensko, do Moldavska a Rumunska. (tasr)

12:21 Na Ukrajine by sa podľa podpredsedníčky ukrajinskej vlády Iryny Vereščukovej malo v sobotu otvoriť desať humanitárnych koridorov z miest na frontovej línii. Jeden by mal viesť aj z obliehaného Mariupolu, ďalší z Kyjevskej a Luhanskej oblasti. (čtk)

12:17 Deväť ľudí prišlo o život a 17 utrpelo zranenia pri piatkovom ostreľovaní okrajových častí Záporožia ležiaceho na juhovýchode Ukrajiny. TASR prevzala túto informáciu z televízie Sky News, podľa ktorej o tom v sobotu informoval zástupca starostu tohto priemyselného mesta Anatolij Kurtjev. Ďalej uviedol, že ruské jednotky nasadili v posledných dňoch do útokov na Záporožie mínomety, tanky, vrtuľníky a raketové systémy.

Kurtjev na stránke mesta zp.gov.ua tiež oznámil, že ukrajinská armáda vyhlásila v Záporoží 38-hodinový zákaz vychádzania, ktorý bude platiť od soboty 16.00 h miestneho času (15.00 h SEČ) do pondelka 06.00 h (05.00 h SEČ). Podľa Sky News nie je známe, čo bolo dôvodom vyhlásenia zákazu vychádzania.

12:07 Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že situácia na bojisku sa k dnešnému ránu zásadnejšie nezmenila. Ukrajinským ozbrojeným silám sa podľa neho podarilo zabiť ďalšieho, už piateho ruského generála. „V dôsledku delostreleckého úderu bol zabitý veliteľ 8. armády Južného vojenského okruhu generálporučík Andrej Mordvičev,“ oznámilo ukrajinské velenie, podľa ktorého generál padol v Chersonskej oblasti.

12:00 Kasáreň pri meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny sa podľa ukrajinského poslanca Hončarenka stala v piatok skoro ráno terčom útoku ruskej armády, ktorá proti nemu použila strely s plochou dráhou letu Kalibr. „Zomreli desiatky ľudí,“ povedal poslanec. Starosta Mykolajiva uviedol, že vzhľadom na to, že ruské jednotky viedli útok z územia susednej Chersonskej oblasti, nestihlo mesto ani včas vyhlásiť letecký poplach.

11:53 Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol, že ruská armáda sa naďalej snaží preniknúť do Mariupolu, ktorý je hlavným prístavom v oblasti. Podľa odhadov bolo v bojoch doteraz zničených 80 percent mesta. V kryte pod troskami rozbombardovaného mariupoľského divadla zrejme naďalej zostáva asi 1000 ľudí, o ktorých osude nie je nič známe. Zhruba 130 ľudí sa podarilo z krytu vyviesť živých, záchrane ďalších bráni ruské ostreľovanie, uvádza ukrajinská strana. (čtk)

11:40 Ukrajinské ministerstvo obrany priznalo, že Ukrajina počas ruského obliehania juhoukrajinského mesta Mariupoľ stratila prístup k Azovskému moru. V okolí mesta pritom ďalej pokračujú ťažké boje. Desiatky ukrajinských vojakov potom boli pravdepodobne v piatok zabité pri ruskom útoku na kasárne pri prístavnom meste Mykolajiv na juhu Ukrajiny. Podľa ruskojazyčnej verzie serveru BBC to uviedol ukrajinský poslanec Oleksij Hončarenko. Boj sa zvádza aj o veľkú oceliareň.

„Okupanti čiastočne uspeli v Doneckej oblasti a dočasne zbavili Ukrajinu prístupu k Azovskému moru,“ citovala agentúra Reuters v noci na dnes z vyhlásenia ukrajinského ministerstva obrany. Rusi už 1. marca oznámili, že prevzali kontrolu nad celým pobrežím Azovského mora. (čtk)

11:25 Hypersonické zbrane považujú odborníci za faktor, ktorý by mohol narušiť či zmeniť súčasnú globálnu vojenskú rovnováhu. Pohybujú aspoň päťkrát väčšou rýchlosť než zvuk. Podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej dobe neexistuje účinná obrana, niektorí sa však domnievajú, že tieto zbrane nie sú dostatočne presné.

Čítajte viac Rusi použili hypersonické strely Kinžal. Obrana proti nim nie je

10:50 Ukrajinskí a ruskí vojaci v obkľúčenom prístavnom meste Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny bojujú o kombinát Azovstaľ, ktorý je jednou z najväčších oceliarní v Európe. Informoval o tom v sobotu v televízii poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko. „Teraz prebiehajú boje o Azovstaľ … jeden z najväčších metalurgických závodov v Európe je fakticky ničený," povedal Denysenko. (sita)

10:31 Ukrajinský Charkov po nočnom ostreľovaní.

10:23 V piatok prekročilo slovensko-ukrajinskú hranicu 5 271 ľudí z Ukrajiny. Išlo o 841 mužov, 2715 žien a 1715 detí. O dočasné útočisko požiadalo 2698 osôb. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 265 policajtov, 67 hasičov, 178 colníkov, 399 vojakov, dvaja duchovní, 285 dobrovoľníkov a 56 príslušníkov zahraničných zložiek.

„Zároveň bolo vypravených 36 autobusov, ktoré prepravili 1 305 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a deväť vlakov s počtom cestujúcich 1 922,“ priblížil rezort. V piatok sa ubytovalo 247 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 7 719 lôžok. (tasr)

9:54 V Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny by sa mal dnes ráno otvoriť humanitárny koridor na evakuáciu civilistov a dopravu potravín. Podľa agentúry Reuters to dnes na sociálnej sieti Telegram uviedol gubernátor oblasti Serhij Hajdaj.

„Bolo dohodnuté vytvorenie humanitárneho koridoru, pokúsime sa dnes evakuovať ľudí a priviezť jedlo. Pokoj zbraní by mal podľa dohody začať o 09:00 miestneho času (08:00 SEČ),“ napísal Hajdaj.

K veľkým mestám v Luhanskej oblasti patrí napríklad Severodoneck, ktorý bol počas uplynulých dní terčom ruského ostreľovania a časť ho ovládli prerušení separatisti. (čtk)

9:36 Bývalí prezidenti USA Bill Clinton a George W. Bush vyjadrili v piatok svoju podporu Ukrajine návštevou ukrajinského kostola v Chicagu. Informovala o tom agentúra AFP. Obaja bývalí prezidenti mali na sakách pripnuté modro-žlté stužky a pred Kostol svätých Volodymyra a Olhy položili kytice slnečníc.

Clinton vo videu, ktoré zverejnil na jeho účte na Twitteri, ozrejmil, že cieľom ich iniciatívy bolo prejaviť solidaritu s ukrajinským ľudom vo svetle ruskej agresie. „Amerika je jednotná s ukrajinským ľudom v jeho boji za slobodu a proti útlaku,“ píše sa v jeho tvíte. (tasr)

9:20 "Ak chcete skončiť s ruskými energiami, urobte to. No ak nie ste pripravení to spraviť hneď zajtra, radšej o tom príliš verejne nedebatujte, nech Moskva nemá čas sa na to pripraviť,“ povedal pre Pravdu ruský ekonóm Vladislav Inozemcev, šéf Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti.

Čítajte viac Ruská ekonomika je ako potápajúca sa loď a Moskva len odčerpáva vodu

9:00 Ruské ministerstvo obrany tiež oznámilo, že ruská armáda zlikvidovala rádiové vysielacie stredisko ukrajinských ozbrojených síl blízko prístavného mesta Odesa.

8:53 Ruská armáda v bojoch na Ukrajine použila hypersonické strely Kinžal (Dýka). Podľa agentúry TASS to dnes uviedlo ruské ministerstvo obrany. Strely podľa neho zničili veľký podzemný sklad ukrajinských zbraní a munície v Ivano-Frankivskej oblasti na juhozápade krajiny. Podľa ruských médií boli použité po prvý raz.

Hypersonické zbrane sa pohybujú najmenej päťkrát väčšou rýchlosťou ako zvuk a podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej dobe neexistuje účinná obrana. V posledných rokoch tento typ zbraní vyvíja Rusko, Spojené štáty, Čína aj ďalšie krajiny.

VIDEO: Takto štartuje ruská hypersonická raketa Zirkón (video Ministerstva obrany Ruskej federácie z minulého roka).

8:36 Spojené štáty zverejnili zoznam 99 lietadiel z Ruska, ktoré nebudú môcť lietať do zahraničia. Ide o stroje americkej výroby alebo lietadlá s americkými súčiastkami, ktoré podľa ministerstva obchodu porušili svojím návratom do Ruska nariadenie o kontrole exportu. Týka sa to približne pätiny flotily Aeroflotu a lietadiel ďalších ruských aeroliniek, ale aj súkromných lietadiel vrátane stroja Gulfstream G650, ktorý patrí oligarchovi Romanovi Abramovičovi.

„Tento zoznam zverejňujeme preto, aby sme dali svetu na vedomie, že ruským a bieloruským spoločnostiam a oligarchom nedovolíme beztrestne cestovať, keď to porušuje naše zákony,“ uviedla ministerka obchodu Gina Raimondová

Lietadlá, ktoré Washington do svojho zoznamu zahrnul, v podstate bude musieť zostať na zemi, pretože firmám, ktoré týmto strojom doplnia palivo, poskytnú údržbu alebo servis, hrozia tvrdé postihy vrátane vysokých pokút a trestného stíhania. Podľa agentúry Reuters sú tak vylúčené lety za hranice Ruska a pravdepodobne aj domáce lety, pretože americké sankcie môžu postihnúť aj servisné firmy, ktoré operujú v Rusku.

O časť svojej flotily, konkrétne 33 strojov Boeing, tak zrejme dočasne príde Aeroflot. Na americkom zozname sú aj lietadlá aeroliniek AirBridge Cargo, Utair, Nordwind, Azur Air a Aviastar-TU.

Podľa nariadenia o kontrole exportu potrebovali po 24. februári, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, lietadlá americkej výroby alebo obsahujúce viac ako štvrtinu súčiastok vyrobených v USA osobitné povolenie v prípade, že poletia na ruské územie.

8:23 Na Ukrajine je približne 6,5 milióna ľudí, ktorí opustili svoje domovy kvôli vojne. Okrem toho vyše 3,2 milióna utečencov opustilo aj samotnú Ukrajinu. Informovala o tom Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Podľa nej Ukrajina rýchlo smeruje k podobným úrovniam počtu utečencov ako Sýria v čase vojny, ktorá z domovov vyhnala 13 miliónov ľudí.

Podľa odhadov OSN viac ako 12 miliónov ľudí uviazlo na Ukrajine v oblastiach zasiahnutých konfliktom alebo nemôže utiecť kvôli vysokým bezpečnostným rizikám, zničeným mostom a cestám, kvôli nedostatku zdrojov a tiež informácií o tom, kde je možné nájsť bezpečné útočisko a ubytovanie.

Tieto zistenia zverejnil Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), ktorý údaje IOM označuje ako „dobré znázornenie rozmeru“ vnútornej migrácie na Ukrajine. Takzvaných vnútorných utečencov bolo v krajine podľa týchto štatistík 6,48 milióna.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že boje na Ukrajine po ruskej invázii z 24. februára vyvolali najvážnejšiu utečeneckú krízu v Európe od 2. svetovej vojny. Podľa týchto odhadov polovica obyvateľov Ukrajiny už domov buď opustila, alebo uviazla v zasiahnutých oblastiach alebo nie je schopná odísť. Ukrajina mala pred vojnou zhruba 44 miliónov obyvateľov.

Celkový počet ľudí, ktorých vojna do stredy vyhnala z domovov, odhaduje OSN na 9,56 milióna. Ďalších 2,2 milióna ľudí údajne odchod zvažovalo.

7:31 Ukrajinskí obrancovia Mariupoľu, kde panuje kritická humanitárna situácia, odmietli podľa agentúry Unian návrh ruskej strany, aby sa vzdali. Prápor Azov, ktorý je súčasťou Ukrajinskej národnej gardy a bráni mesto pred ruskými útokmi, v piatok odmietol ponuku ruskej armády na kapituláciu. Rusko je pripravené ukrajinským obrancom mesta zaručiť, že zostanú nažive, pokiaľ zložia zbrane, napísala v piatok agentúra RIA Novosti, ktorá sa odvoláva na generál plukovníka Michaila Mizinceva, šéfa ruského medzirezortného koordinačného štábu pre humanitárne otázky.

Kapitán práporu Azov Svjatoslav Palamar povedal, že Mariupoľ je ďalej v rukách Ukrajincov, hoci v ňom prebiehajú pouličné boje s ruskými vojakmi. Prápor podľa neho čaká na príchod ukrajinskej armády a prelomenie blokády mesta. Bezpečnostný poradca Oleksij Arestovyč však upozornil, že posily sa k mestu zatiaľ nemôžu dostať. Najbližšie jednotky ukrajinských ozbrojených síl podľa neho teraz zvádzajú ťažké boje severne od Volnovachy, ktorá leží asi 65 kilometrov od prístavného mesta. Ďalšie ukrajinské jednotky sú podľa Arestovyča ďalej ako 100 kilometrov, kde taktiež čelia nepriateľovi.

„O prelomení blokády Mariupoľu nemôže byť ani reč. Musia sa tam brániť sami,“ tlmočila jeho slová Ukrajinská pravda. Kyjev však podľa tohto bezpečnostného poradcu podniká politické a diplomatické kroky na ukončenie humanitárnej katastrofy v meste. Rusko sa pokúša prístavné mesto na juhovýchode Ukrajiny získať, aby malo ďalšiu spojnicu s polostrovom Krym, ktorý anektovalo v roku 2014.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom videoprejave vyzval Moskvu na zmysluplné a úprimné mierové rozhovory, Rusko sa podľa neho inak bude z vojny na Ukrajine zotavovať mnoho generácií. Kyjev podľa neho od začiatku ponúka mierové riešenie. Obe strany spolu rokujú už niekoľko týždňov, rozhovory zatiaľ nepriniesli zásadný prielom.

„Chcem, aby ma teraz všetci počúvali, najmä v Moskve. Nastal čas na stretnutie, je čas sa porozprávať,“ povedal. „Nastal čas obnoviť územnú celistvosť Ukrajiny. V opačnom prípade budú straty pre Rusko také veľké, že vám bude trvať niekoľko generácií, kým sa zotavíte“ dodal.

Ukrajinský prezident tiež povedal, že Rusko úmyselne blokuje dodávky humanitárnej pomoci do miest, ktoré sú často pod silnou ruskou paľbou. „Je to úmyselná taktika (…). Je to vojnový zločin a budú sa za to zodpovedať, na 100 percent,“ poznamenal.

Dodal tiež, že stále nie sú informácie o tom, koľko ľudí zahynulo v rozbombardovanom divadle v obliehanom prístave Mariupol. V kryte v budove sa podľa neho ukrývali stovky ľudí, úrady už od štvrtka uvádzajú, že sa ich podarilo dostať von viac ako 130. Dnes doplnili, že zatiaľ neregistrujú žiadne úmrtia, odpratávanie trosiek však podľa nich komplikuje pokračujúce ruské ostreľovanie.