26. deň: Vojna smeruje podľa NATO k patu, EÚ posilní spoločnú obranu

Vo vojne Ruska proti Ukrajine vzniká patová situácia, povedal vysoký predstaviteľ spravodajskej služby NATO. Delegácie Ukrajiny a Ruska v pondelok pokračovali v rozhovoroch, zaznievajú však skeptické hlasy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že akúkoľvek prípadnú kompromisnú dohodu s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine by ukrajinskí občania mali schváliť v referende. EÚ posilní spoločnú obranu a vytvorí sily rýchlej reakcie o sile až 5-tisíc vojakov.

21.03.2022 05:25 , aktualizované: 23:46
Kyjev / Vojna na UA / Foto: ,
Hasič sa pozerá na deštrukciu po ruskom bomardovaní obchodného centra v Kyjeve 21. marca 2022
debata (1451)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 26. deň
  • Rusko žiada, aby Mariupoľ kapituloval, Ukrajina to odmietla
  • V pondelok pokračujú mierové rokovania
  • Čína opäť odmietla prerušiť obchodovanie s Ruskom
  • Nočný nálet na Kyjev si vyžiadal šesť obetí
  • OSN: Doposiaľ 902 mŕtvych a 1 459 zranených civilistov
  • Na Slovensko prišlo už takmer štvrť milióna utečencov
  • Rusko podľa Ukrajiny od začiatku vojny stratilo 15-tisíc vojakov a 500 tankov
mier-ukrajine-2

Video: Čo je NATO a komu pomáha?

NATO – čo to je, čomu slúži a ako pomáha

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

23:46 O návrhu Poľska na vyslanie mierovej misie NATO na Ukrajinu sa bude diskutovať vo štvrtok na summite Aliancie, uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Zopakovala však, že Spojené štáty nepošlú svojich vojakov na Ukrajinu bojovať proti ruským jednotkám.

Na vyslanie misie vyzval minulý týždeň podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczyňski, ktorý navštívil Kyjev spoločne s premiérmi Česka, Poľska a Slovinska. Misia NATO by sa podľa neho mala byť schopná aj brániť.

Biden pricestuje v piatok v sprievode ministra obrany Lloyda Austina do Varšavy, kde sa stretne s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Hlavnou témou rozhovoru by mali byť vojnoví utečenci, uviedla Psakiová. (pap, tasr)

22:48 Z ukrajinských miest sa v pondelok podarilo prostredníctvom siedmich humanitárnych koridorov evakuovať 8 057 ľudí. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú vicepremiérku Irynu Vereščukovú. Je to o niečo viac ako v nedeľu, keď bolo evakuovaných 7 295 civilistov.

Medzi tými, ktorí sa dostali do bezpečia, bolo aj 3 007 obyvateľov mesta Mariupol, ktoré obliehajú ruské jednotky. Vereščuková na poludnie informovala, že Ukrajina a Rusko sa v pondelok dohodli na zriadení ôsmich humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ukrajinských miest, žiadny z nich sa ale nemal týkať obliehaného Mariupolu. (čtk, reuters)

22:46 Ruský provládny denník Komsomolskaja pravda v pondelok podľa niekoľkých príspevkov na twitteri krátko zdieľal informácie o údajných stratách ruskej armády na Ukrajine, má ísť o niekoľko tisíc padlých i ranených vojakov.

Údaje, ktoré vysoko prevyšujú ukrajinské odhady, sa vraj objavili v správe o situácii na Donbase, ale čoskoro boli z článku odstránené. Medzitým sa však začali šíriť na sociálnych sieťach. Na oficiálnych stránkach ruského ministerstva obrany podobné dáta nie sú a ani iné ruské oficiálne zdroje o nich neinformovali. Denník tvrdí, že sa stal obeťou hackerského útoku.

Zo screenshotu z overeného účtu zahraničného spravodajcu denníka The Wall Street Journal Yaroslava Trofimova sa zdá, že ruský prokremeľský denník zverejnil údaje ruského ministerstva obrany. Podľa nich vraj na Ukrajine zahynulo 9 861 ruských vojakov a ďalších 16 153 utrpelo zranenie.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo informácie o stratách ruskej armády na Ukrajine iba 2. marca, keď uviedlo, že zatiaľ zahynulo 498 vojakov. Na základe otvorených zdrojov sa podarilo potvrdiť mená už 557 zabitých ruských vojakov, napísala na svojom webe ruská redakcia BBC.

Ukrajina odhaduje ruské straty na 15-tisíc vojakov, ale medzi nimi môžu byť nielen padlí, ale aj ranení a zajatí. Americký denník The New York Times s odvolaním sa na „konzervatívne odhady“ americkej rozviedky písal o 7-tisíc zabitých, a to na základe analýz médií, satelitných snímok a záberov ruských vojakov a techniky pod paľbou. Aj tieto údaje môžu byť nepresné. Ruský denník neskôr zverejnil vyhlásenie, v ktorom tvrdí, že jeho web napadli hackeri, ktorí „falošné“ údaje zverejnili. Denník ich okamžite odstránil. (čtk)

22:19 Dve desiatky členov talianskeho parlamentu sa v utorok dopoludnia nezúčastnia spoločného zasadnutia oboch komôr, ku ktorému prostredníctvom videoprenosu prehovorí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ako dôvod niektorí z nich uviedli, že príhovor považujú za „propagandu“, ktorá nepomôže zastaviť vojnu na Ukrajine. Informovali o tom dnes talianske médiá.

Zelenskyj má k talianskym poslancom a senátorom prehovoriť o 11:00 SEČ. Podobne už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára hovoril k parlamentom Británie, Nemecka, Spojených štátov, Izraela či k europoslancom. V emotívnych príhovoroch, ktorými si od mnohých zákonodarcov vyslúžil veľký potlesk, vyzýval ukrajinský prezident na ďalšiu podporu pre svoju krajinu a na prísnejšie protiruské sankcie.

„Je to len marketing, ktorý nepomôže ukončiť nepriateľské akcie,“ komentoval svoje rozhodnutie nezúčastniť sa Zelenského prejavu taliansky poslanec Andrea Colletti, podpredseda strany Alternatíva, založenej vlani bývalými členmi Hnutia piatich hviezd (M5S). Príhovoru ukrajinského prezidenta sa nezúčťastní ani senátor krajne pravicovej strany Liga Simone Pillon, poslankyňa Enrica Segneriová z M5S či poslankyňa Veronica Giannoneová zo strany Forza Italia bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconi.

Zelenského prejav má trvať asi štvrť hodiny a bude ho v priamom prenose vysielať talianska verejnoprávna televízia Rai1. Na spoločnom zasadnutí oboch komôr talianskeho parlamentu prehovorí aj taliansky premiér Mario Draghi, predseda Poslaneckej snemovne Roberto Fico a šéfka Senátu Elisabetta Casellatiová. Podľa talianskych médií dostali všetci talianski zákonodarcovia email, v ktorom mali do dnešného poludnia potvrdiť účasť na tomto zasadnutí.

Pôjde len o tretí prípad, keď hlava cudzej krajiny či iný podobne vysoký činiteľ prehovorí na spoločnej schôdzi oboch komôr talianskeho parlamentu. Predtým to boli španielsky kráľ Juan Carlos I. a pápež Ján Pavol II. (čtk, repubblica.it)

22:03 Spojené štáty a ich spojenci pokračujú v rokovaniach o poskytnutí protilietadlových a protiraketových raketových systémov dlhého doletu, s obsluhou ktorých má ukrajinská armáda skúsenosti. V tejto súvislosti sa v ostatných týždňoch spomína aj systém S-300 vo vlastníctve slovenských ozbrojených síl, píše agentúra tasr na základe informácií americkej spravodajskej televízie CNN.

Podľa hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho v tejto záležitosti prebiehajú „aktívne konzultácie“ so spojencami. O možnom poskytnutí systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine zo strany Slovenska a Bulharska minulý týždeň rokoval s predstaviteľmi týchto krajín americký minister obrany Lloyd Austin.

Slovensko prostredníctvom ministra obrany Jaroslava Naďa avizovalo pripravenosť poskytnúť Ukrajine svoj systém S-300, ak za to dostane od spojencov v NATO primeranú náhradu. Ako pripomenul Naď, S-300 je v tejto chvíli jediným systémom protivzdušnej obrany Slovenska. V prípade presunu systému na Ukrajinu však dosiaľ nebola dosiahnutá žiadna dohoda.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok varoval cudzie štáty pred presunom systémov protivzdušnej obrany sovietskej výroby S-300 na Ukrajinu. Zdôraznil, že Moskva zničí akýkoľvek vojenský náklad vstupujúci na Ukrajinu. Ako tvrdil, tieto systémy sa nachádzajú na určitých územiach v súlade s medzivládnymi dohodami, ktoré zakazujú ich poskytovanie tretím krajinám. (tasr, cnn.com)

21:59 Americký prezident Joe Biden v pondelok telefonoval prostredníctvom konferenčného hovoru s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, talianskym premiérom Mariom Draghim a britským premiérom Borisom Johnsonom. Podľa Bieleho domu trval telefonický rozhovor takmer hodinu, Biden počas neho vyjadril vážne znepokojenie nad „brutálnym postupom Ruska na Ukrajine“.

Podľa Bieleho domu sa spojenci dohodli, že aj naďalej budú vojenskou pomocou podporovať „statočných Ukrajincov, ktorí bránia svoju krajinu pred ruskou agresiou“. Lídri sa zhodli na tom, že je potrebné zvýšiť humanitárnu pomoc pre viac ako tri milióny ľudí, ktorí z Ukrajiny utiekli pred vojnou do zahraničia. Témou rozhovoru bolo aj diplomatické úsilie na podporu snáh Ukrajiny o dosiahnutie prímeria.

Biden v stredu odcestuje do Bruselu, kde sa vo štvrtok zúčastní na summitoch NATO, EÚ a skupiny G7. V piatok sa šéf Bieleho domu presunie do Poľska. Vo Varšave sa má v sobotu stretnúť s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. (tasr, dpa)

21:07 Akúkoľvek prípadnú kompromisnú dohodu s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine by ukrajinskí občania mali schváliť v referende. V rozhovore, ktoré v Kyjeve usporiadala Česká televízia a ďalšie zahraničné médiá, to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zopakoval tiež, že Kyjev sa nepodvolí ruským ultimátam.

„Naši ľudia sa budú musieť vyjadriť a dať odpoveď na tú či onú formu kompromisu,“ uviedol Zelenskyj s tým, že povaha kompromisu musí ešte len vzísť z rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou. „Som pripravený na čokoľvek, len keď budem spoločne s mojím ľudom,“ dodal.

Povedal tiež, že ruské ultimáta môžu byť splnené „iba v prípade, že budeme (Ukrajinci – pozn. red.) zničení“. Poukázal pritom na okupované časti Ukrajiny, kde sa podľa neho ľudia nezmierili s prítomnosťou ruskej armády a vytrvalo proti nej protestujú. Ruskí a ukrajinskí vyjednávači absolvovali už niekoľko kôl rokovaní, zatiaľ bez výraznejších výsledkov. V uplynulých dňoch však prichádzali od rôznych aktérov vrátane Zelenského isté pozitívne signály.

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov predtým uviedol, že Moskva zastaví vojenskú operáciu na Ukrajine, ak Kyjev uzná, že polostrov Krym je súčasťou ruského územia, prizná nezávislosť republikám vyhláseným proruskými separatistami na východe Ukrajiny a pokiaľ sa Ukrajina vo svojej ústave vzdá ambícií vstúpiť do „akýchkoľvek blokov“. (čtk)

21:03 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok avizoval, že sa pokúsi presvedčiť lídrov EÚ, aby Ukrajine udelili štatút kandidáta na členstvo v Únii. „Poľsko je presvedčené, že Ukrajine treba dať nádej,“ povedal Morawiecki po pondelkovom stretnutí s holandským rezortným partnerom Markom Ruttem, ktoré sa uskutočnilo vo Varšave.

Morawiecki uviedol, že Poľsko má v tejto veci odlišný názor ako Holandsko. Apeloval však na partnerov v EÚ, aby „odvážne“ urobili tento prvý krok. „Ukrajina dnes túto nádej potrebuje,“ zdôraznil s tým, že príslušnú výzvu týkajúcu sa Ukrajiny predloží na najbližšom summite EÚ. (pap, tasr)

20:23 Ukrajina nemôže pristúpiť na „ruské ultimáta“, povedal v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že Moskva sa jeho krajinu pokúša „zničiť“. Uviedol to v rozhovore pre ukrajinské médiá, z ktorého citovala agentúra AFP. „Ukrajina nemôže splniť ruské ultimáta. Ich ultimátum by sa naplnilo, len keby sme boli zničení,“ povedal Zelenskyj.

Moskva podľa jeho slov chce, aby jej Ukrajina „odovzdala“ mestá Charkov, Mariupol aj Kyjev. Dodal, že na takéto niečo nemôžu pristúpiť obyvatelia týchto miest, rovnako ako ani on ako prezident.

Zelenskyj zopakoval v nedeľňajšom rozhovore pre stanicu CNN svoju pripravenosť rokovať priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom rokovania označil za jediný spôsob, ako „zastaviť vojnu“ na Ukrajine. Zároveň varoval, že ak pokusy o rokovania zlyhajú, mohlo by to znamenať „tretiu svetovú vojnu“. Uviedol tiež, že v rámci rokovaní nepristúpi na žiadne kompromisy, ktoré by sa týkali územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny.

Ukrajinská a ruská delegácia v pondelok pokračujú v ďalšom kole mierových rokovaní. Rozhovory sa najskôr konali za osobnej účasti vyjednávačov v Bielorusku, no v ostatnom čase prebiehajú výlučne formou videokonferencie.

Za ostatné dva týždne sa v súvislosti s rokovaniami objavilo niekoľko potenciálne optimistických správ. Viacerí západní lídri však Rusko podozrievajú z toho, že rokovania neberie vážne a používa ich len ako akúsi dymovú clonu, zatiaľ čo naďalej pokračuje v bombardovaní Ukrajiny.

Obdobné podozrenie vyslovil v pondelok aj poradca ukrajinského prezidenta Olexandr Rodňanskyj. V rozhovore pre stanicu BBC povedal, že Rusko tieto rokovania len využíva na to, aby Západ naviedlo na myšlienku, že „ďalšie sankcie už nie sú potrebné“. (afp, tasr, news.sky.com)

20:01 Štáty Európskej únie sa v pondelok v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zhodli na novej obrannej stratégii počítajúcej okrem iného s vytvorením brigády rýchleho nasadenia o sile až 5-tisíc vojakov.

Ministri zahraničia a obrany členských krajín schválili novú strategickú koncepciu počítajúcu s výrazným zvýšením armádnych výdavkov a investíciami do spoločného vývoja a nákupu vojenského vybavenia a nových technológií. EÚ chce tiež organizovať pravidelné pozemné a námorné cvičenia a posilniť svoje civilné a vojenské misie. Chce tiež užšie spolupracovať so Severoatlantickou alianciou, do ktorej sa radí väčšina únijných krajín. (čtk)

19:43 Vo vojne Ruska proti Ukrajine vzniká patová situácia, povedal v pondelok vysoký predstaviteľ spravodajskej služby Severoatlantickej aliancie. Vysvetlil, že ruské pozemné jednotky nepostupujú a letectvo nevie získať úplnú kontrolu nad Ukrajinou.

„Ak ešte nie sme v patovej situácii, tak k nej rýchlo mierime,“ povedal predstaviteľ NATO novinárom. Dodal, že do tohto bodu by sa Rusko nedostalo, ak by neurobilo sériu chýb, keďže je potrebné zobrať do úvahy rozdiel v sile oboch armád na začiatku invázie.

Predstaviteľ Aliancie poznamenal, že patová situácia je obzvlášť nebezpečná, vzhľadom na to, že Rusko sa začalo uchyľovať k používaniu menej presných a brutálnejších zbraní, ktoré zasahujú civilné ciele. Je to dôsledok míňajúcich sa zásob presne navádzanej munície.

NATO naďalej hodnotí, že hlavným cieľom Ruska je zrejme dobytie Kyjeva a vynútenie zmeny vlády. Chce tiež prinútiť Ukrajinu, aby zaujala neutrálny postoj voči NATO a demilitarizovala sa, uviedol predstaviteľ spravodajskej služby s tým, že ruský prezident Vladimir Putin len ťažko ustúpi od týchto cieľov.

Predstaviteľ spravodajskej služby NATO poznamenal, že Ukrajinci niekoľkokrát zdôraznili, že sa nevzdajú, a Rusko aj napriek stratám neustupuje. V posledných dňoch sa ruská armáda podľa jeho slov pokúšala o zlepšenie logistickej podpory v Kyjeve a tiež na juhu Ukrajiny. Predstaviteľ tvrdí, že na zapojenie sa do konfliktu na Ukrajine si pripravuje pôdu aj Bielorusko. (cnn.com, tasr)

19:24 Ruskí vojaci v pondelok ostreľovali dve desiatky autobusov, ktoré sa snažili vyjsť s evakuovanými civilistami humanitárnym koridorom z obkľúčeného Mariupolu, prístavu na juhovýchode Ukrajiny. Pri ostreľovaní utrpeli zranenia štyri deti, ktoré sú teraz v starostlivosti lekárov, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na gubernátora Záporožskej oblasti.

„Bolo veľmi ťažké prekročiť frontovú líniu, pretože pokračovalo ostreľovanie,“ uviedol gubernátor Oleksandr Staruch. „Dnešok bol ťažký deň, znova trpeli deti. Štyri deti boli prevezené do nemocnice. Jedno je v kritickom stave,“ napísal na sociálnej sieti telegram. „Tie beštie ďalej bojujú s deťmi. Ale za všetko budú musieť niesť zodpovednosť. Za každé dieťa. Za každý život,“ dodal.

Podľa gubernátorovho oznámenia autobusy s evakuovanými sa dostali cestou z Mariupolu pod paľbu na dvoch rôznych miestach.

Mariupol je teraz v centre ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára. Jeho dobytie by Moskve umožnilo prepojiť Krym po súši so separatistickými oblasťami a zaistiť si úplnú kontrolu nad pobrežím Azovského mora. V meste uviazla väčšina z asi 400-tisíc obyvateľov, nefungujú tam dodávky elektriny ani tepla, je problém s nedostatkom vody, potravín a liekov.

Podľa ukrajinských predstaviteľov bolo v meste zničených 70 až 80 percent domov. O život prišlo asi 2 500 civilistov, ale miestne úrady pripúšťajú, že pod troskami môže byť aj dvojnásobný počet mŕtvych. Tieto údaje však nemožno overiť z nezávislých zdrojov. (pravda.com.u­a, čtk)

18:49 Ruské úrady v okupovanom ukrajinskom meste Melitopol po „preventívnom pohovore“ prepustili na slobodu novinárky z miestneho holdingu MV a tiež vydavateľa, ktorého zadržali aj s jeho rodinou. Uviedla to v pondelok agentúra Ukrinform s odvolaním sa na miestne zdroje. K oslobodeniu prispel aj rozruch, ktorý vyvolalo zadržanie vydavateľa a novinárok ozbrojencami, ktorí ich odviezli na neznáme miesto.

„Vďaka bohu, pustili ich,“ uviedla generálna riaditeľka holdingu MV Hanna Medvidová. Na slobode je tak vydavateľ Michail Kumok aj jeho manželka Vira a dcéra Tetjana, vydávajúca editorka Jevhenija Borjanová a novinárky Julija Olchovská a Ljubov Čajková.

Rusi prepustili novinárky po tom, čo ich presviedčali o nutnosti „spolupracovať“, poznamenala BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Ukrajinský zväz novinárov odsúdil zastrašovanie a nátlak na novinárov, akého sa ruskí okupanti dopúšťajú v Melitopole, Berďansku a Chersone, dodal Ukrinform.

O týždeň skôr ukrajinské médiá informovali o únosoch a zadržiavaní starostov okupovaných miest, Viktora Tereščenka z mesta Velykyj Burluk v Charkovskej oblasti či Jevhenija Matvejeva, starostu mesta Dniprorudne, ktoré má asi 20-tisíc obyvateľov a leží medzi mestami Záporožie a Melito. Na niekoľko hodín ruské sily podľa ukrajinských médií tiež zadržali starostu Skadovska v Chersonskej oblasti. Starostu Melitopolu v Záporožskej oblasti Ivana Fedorova, za ktorého dosadili do funkcie náhradníčku, prepustili Rusi výmenou za deväť zajatých ruských vojakov. (čtk, ukrinform)

18:37 Ruské ministerstvo obrany v pondelok vyhlásilo, že nákupné centrum v Kyjeve, ktoré bolo zničené pri nočnom ostreľovaní, slúžilo ako sklad rakiet, uviedol hovorca ruského rezortu Igor Konašenkov.

Objasnil, že ruskými „ďalekonosnými vysoko presnými zbraňami“ boli v noci na 21. marca v Kyjeve „v nefunkčnom nákupnom centre zničené batérie ukrajinských raketových systémov s viacerými odpaľovacími systémami a sklad munície“ pre tieto zbraňové systémy. Pri zásahu objektu prišlo o život najmenej osem ľudí. (afp, tasr)

18:20 Holandský kráľ Willem-Alexander sa osobne angažuje v pomoci ukrajinským utečencom. Na zámku Het Oude Loo pri meste Apeldoorn chce od polovice apríla ubytovať šesť až osem rodín, respektíve 20 až 30 osôb. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na dnešné oznámenie kráľovského dvora v Haagu.

Lovecký kaštieľ z 15. storočia, ktorý sa nachádza asi 90 kilometrov východne od Amsterdamu, je majetkom štátu. Kráľ si ho v súčasnej dobe prenajíma a využíva ho predovšetkým na rodinné stretnutia. So svojou rodinou žije panovník v Haagu. Holandsko doteraz ubytovalo 12 500 utečencov z Ukrajiny. Ďalší utečenci našli prístrešie neoficiálne u rodinných príslušníkov alebo priateľov. (čtk, dpa)

18:09 Európska únia dala v pondelok prísľub Moldavsku, že mu pomôže riešiť situáciu, v ktorej sa táto krajina ocitla po ruskej invázii na Ukrajinu. Uviedol to minister zahraničných vecí Ivan Korčok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Korčok potvrdil, že ministerských rokovaní v Bruseli sa zúčastnil aj šéf moldavskej diplomacie Nicolae Popescu. Pripomenul, že Moldavsko dlhodobo trpí politikou Ruska, ktoré cez svoj vplyv v separatistickom Podnestersku ohrozuje moldavskú územnú integritu a suverenitu. „Moldavsko, na hraniciach s Ukrajinou, je podľa počtu obyvateľov najviac zaťažené veľkou utečeneckou vlnou a nachádza sa v zložitej situácii,“ vysvetlil Korčok. Dodal tiež, že Ruská federácia túto krajinu dotlačila k dohode o dodávkach plynu, ktorá je z hľadiska cien dlhodobo neudržateľná.

Šéf slovenskej diplomacie zároveň ocenil, že Moldavsko má proeurópsku vládu, ktorá je odhodlaná realizovať potrebné zmeny a reformy, ale v súčasnosti čelí mimoriadne zložitej situácii. „Sme im ale odhodlaní pomáhať,“ odkázal.

Korčok za mimoriadnu vec označil, že EÚ prepojila svoju elektrickú prenosovú sústavu s Ukrajinou a Moldavskom. Vníma to ako jeden z následkov vojny na Ukrajine, že EÚ zrazu rieši mnohé otázky v energetickej oblasti.

„Je tu obrovská mobilizácia zdrojov, vytvára sa platforma, pod vedením Nemecka a Rumunska, ktorej súčasťou bude aj Slovensko, aby sa mobilizovali zdroje, ktoré táto krajina potrebuje pre financovanie základných služieb štátu, ale aj na riešenie obrovského tlaku, ktorí predstavujú utečenci z Ukrajiny,“ opísal situáciu. (tasr)

18:01 Európska únia nemôže na jednej strane poskytovať Ukrajine zbrane a na strane druhej obchodovať s Ruskom, ktoré potom obrovské sumy peňazí od EÚ využíva na vojnu proti Ukrajincom, uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský počas pondelňajších rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Šéf českej diplomacie uviedol, že na Rade ministrov odsúdil ruskú agresiu voči Ukrajine a vojnové zločiny, k akým dochádza v Mariupole. Dodal, že pozícia ČR sa opiera o čo najtvrdšie sankcie voči Moskve, pretože nie je možné, aby Únia s Ruskom čulo obchodovala a za tie peniaze Rusko financuje vojnu, počas ktorej dochádza k „neskutočným zverstvám“. Zdôraznil, že táto vojna aj Českej republike prináša veľké náklady, čo sa týka starostlivosti o vojnových utečencov.

Podľa Lipavského v poradí už piaty balík sankcií EÚ voči Rusku určite v nejakej podobe vznikne, otázka je, aký rozsiahly bude, lebo zo strany členských krajín zaznievajú rôzne názory a niektoré krajiny nechcú ísť pri „trestaní“ Moskvy príliš ďaleko.

Lipavský spresnil, že podobu sankcií určí až summit EÚ, ktorý sa bude konať koncom tohto týždňa v Bruseli. „Sankcie nepochybne musia nejakým spôsobom zasiahnuť energetiku, čo je bolestivá otázka pre európske domáce trhy. My sme zástancami toho, aby sa to riešilo spoločne na úrovni EÚ, vrátane kompenzácií škôd a riešenia problémov, ktoré vzniknú v momente, keď začnú platiť obmedzenia obchodovania s energetickými zdrojmi z Ruska,“ vysvetlil.

Zároveň zdôraznil, že finančný tok, ktorý do Ruska plynie z EÚ za dodávky energií, je „enormný“ a Únia ak vážne myslí, že chce zastaviť vojnu na Ukrajine, tak musí prestať posielať masívne objemy peňazí Vladimirovi Putinovi. „Nedáva zmysel na jednej strane posielať Ukrajine zbrane, starať sa o utečencov, a na druhej strane dávať Putinovi peniaze, aby tú vojnu financoval. To je nemysliteľné,“ uviedol Lipavský. (tasr)

17:55 Rusko nemieni pokračovať v mierových rozhovoroch s Japonskom kvôli sankciám, ktoré voči nemu táto východoázijská krajina zaviedla v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Vo vyhlásení to uviedlo ruské ministerstvo zahraničia. Uzavretiu mierovej dohody doteraz bránil dlhoročný spor o Kurilské ostrovy.

Moskva a Tokio už desiatky rokov rokujú s cieľom uzavrieť mierovú zmluvu po druhej svetovej vojne. Hlavnou prekážkou zostávajú nezhody ohľadom južnej časti Kurilských ostrovov Kunašir, Iturup a Šikotan a ostrovčekov Habomai. Sovietski vojaci ich po kapitulácii Japonska na sklonku druhej svetovej vojny obsadili a súostrovie sa pripojilo k ZSSR. Japonsko si južnú časť – ktorú nazýva Severné územie – nárokuje. Moskva tvrdí, že ide o neoddeliteľnú súčasť Ruskej federácie.

„Všetka zodpovednosť za poškodenie vzájomnej spolupráce a záujmov Japonska leží na Tokiu, ktoré sa úmyselne rozhodlo pre protiruskú cestu namiesto toho, aby rozvíjalo vzájomne prospešnú spoluprácu a kladné susedské vzťahy,“ napísala vo vyhlásení ruská diplomacia spoločne s tým, že vo vyjednávaní o podpise mierovej dohody „nemieni pokračovať“. Okrem ukončenia mierových rozhovorov nebudú môcť japonskí občania bez víza cestovať na juhokurilské ostrovy. Moskva tiež rozhodla o ukončení spoločných hospodárskych aktivít na ostrovoch.

Japonsko podobne ako mnoho ďalších štátov sveta zaviedlo proti Rusku prísne sankcie, keď ruské jednotky vpadli na konci februára na Ukrajinu. Zmrazili okrem iného imanie ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ďalším ruským činiteľom, uvalilo sankcie na ruskú centrálnu banku a pripojilo sa k USA a EÚ vo vylúčení niektorých ruských bánk z platobného systému SWIFT. (čtk, mid.ru)

17:36 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v pondelok vyzval Čínu, aby ako globálna mocnosť pomohla nájsť politické riešenie na zastavenie ruskej agresie proti Ukrajine. Kuleba na sociálnej sieti Twitter napísal, že „ukrajinsko-čínske vzťahy boli desaťročia budované na vzájomnom rešpekte, porozumení a prospechu. Zdieľame postoj Pekingu k potrebe nájsť politické riešenie na ukončenie vojny proti Ukrajine a vyzývame Čínu ako globálnu mocnosť, aby zohrala dôležitú úlohu v tomto úsilí“.

Čína sa, na rozdiel od desiatok štátov, zatiaľ zdržiava odsudzujúcich reakcií na adresu Moskvy a jej invázie na Ukrajine a odmieta za to odsúdiť aj ruského prezidenta Vladimira Putina. Americký prezident Joe Biden v piatok v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu. Biely dom bezprostredne nezverejnil reakciu čínskeho lídra na Bidenove slová.

Si počas videohovoru Bidenovi povedal, že vojna na Ukrajine sa musí skončiť čo najskôr, a vyzval členské štáty aliancie NATO, aby s Moskvou viedli dialóg. Podľa vyjadrení Pekingu však Si nepripísal Rusku vinu za súčasnú situáciu na Ukrajine.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v sobotu večer pred novinármi zdôraznil, že „Čína nikdy nebude akceptovať žiadny vonkajší nátlak“ a ohradzuje sa proti „akýmkoľvek nepodloženým obvineniam a podozreniam“. Wang I týmito slovami reagoval na Bidenovo varovanie týkajúce sa prípadnej čínskej materiálnej pomoci pre ruskú inváziu na Ukrajine.

Wang I tiež povedal, že najdôležitejším posolstvom, ktoré Si Ťin-pching vyslal, bolo to, že Čína bola vždy za zachovanie svetového mieru a proti vojne. Si a Putin sa stretli minulý mesiac na zimných olympijských hrách v Pekingu, krátko pred tým, ako Putin spustil inváziu na Ukrajine. (afp, reuters, tasr)

17:21 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo veľvyslanca USA Johna Sullivana a odovzdalo mu protestnú nótu v súvislosti s nedávnymi výrokmi prezidenta USA Joea Bidena, ktorý označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „vojnového zločinca“.

Vo vyhlásení ruského ministerstva citovaného agentúrou Reuters sa uvádza, že pre „takéto vyhlásenia amerického prezidenta, nehodné štátnika takého vysokého postavenia“ sa rusko-americké vzťahy dostávajú na pokraj zlomu. Ministerstvo tiež veľvyslanca upozornilo, že „nepriateľské akcie podniknuté proti Rusku“ budú mať za následok „ráznu a rozhodnú odpoveď“.

Biden označil minulú stredu ruského prezidenta Putina za vojnového zločinca. Urobil tak verejne prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenov výrok za neprijateľný a neodpustiteľný.

16:40 Pri ostreľovaní ukrajinského mesta Charkov zrejme prišiel o život aj 96-ročný Boris Romančenko, ktorý počas druhej svetovej vojny prežil väznenie vo viacerých koncentračných táboroch. Informovala o tom v pondelok britská spravodajská televízia Sky News.

Romančenko bol počas druhej svetovej vojny väznený v koncentračných táboroch Buchenwald, Peenemünde, Dora a Bergen-Belsen. Neskôr sa angažoval v nadáciách na podporu preživších a uchovanie pamäte o činoch nacistov. Bol viceprezidentom Medzinárodného výboru Buchenwald-Dora.

O život prišiel minulý piatok, keď bytový dom, v ktorom v Charkove býval, dostal zásah pri ostreľovaní. Celý jeho byt vyhorel, uviedla nadácia pamätníka Mittelbau-Dora.

Televízia Sky News poznamenala, že ak sa táto správa potvrdí, bude predstavovať krutú iróniu vzhľadom na tvrdenia ruského prezidenta Vladimira Putina, že úlohou jednotiek, ktoré 24. februára vyslal na Ukrajinu, je jej „denacifikácia“.

16:07 Príslušníci ruských inváznych vojsk rozohnali pokojný protest v okupovanom ukrajinskom meste Cherson tak, že na demonštrantov začali strieľať. S odvolaním sa na správy médií a videozáznam zdieľaný na sociálnych sieťach o tom v pondelok informovali stanice BBC a Sky News.

Predmetný videozáznam zachytáva demonštrantov utekajúcich z námestia v Chersone, zatiaľ čo v pozadí je počuť streľbu z automatickej zbrane, približuje BBC. Stanica dodáva, že v rôznych médiách sa objavili aj správy, že voči demonštrantom tam ruskí vojaci použili aj omračujúce granáty. BBC taktiež zachytila informácie o tom, že na mieste utrpelo zranenia viacero ľudí.

Novinár Max Seddon z amerického denníka The Financial Times na Twitteri tiež napísal, že ruskí vojaci začal strieľať na dav, ktorý pokojne demonštroval na chersonskom hlavnom námestí. „Zdá sa, že použili aj omračujúce granáty. Objavili sa aj správy o zranených civilistoch,“ uviedol. Dodal, že v Chersone prebiehajú demonštrácie proti okupantom pravidelne od vtedy, ako sa tohto mesta začiatkom marca zmocnili ruskí vojaci.

Videozáznam z Chersonu, zachytávajúci údajne aj ľudí, ktorých výstrely zranili, zverejnil na Twitteri aj Yaroslav Trofimov, spravodajca denníka The Wall Street Journal.

16:04 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pri pondelkovom ruskom raketovom útoku na vojenský výcvikový priestor na severozápade Ukrajiny zahynulo viac než 80 ľudí. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že ruské tvrdenie o počte obetí nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

K útoku ruských inváznych síl došlo v blízkosti obce Nova Ľubomyrka, ktorá leží v Rivnenskej oblasti.

Tamojší gubernátor Vitalij Kovaľ podľa stanice BBC uviedol, že ruské jednotky v ranných hodinách odpálili na výcvikový priestor v Novej Ľubomyrke dve rakety.

15:21 Ruská armáda oznámila, že v blízkosti obliehaného juhoukrajinského mesta Mariupol zakotvilo veľké podporné plavidlo ruského námorníctva určené na prevoz vojenskej techniky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Plavidlo Orsk zakotvilo v ukrajinskom prístave Berďansk, ktorý už okupovali ruské invázne sily. Berďansk leží na pobreží Azovského mora a od Mariupolu je vzdialený asi 70 kilometrov.

Podľa portálu Zvezda, ktorý spravuje ruská armáda, sa na lode Orsk zmestí až 20 tankov alebo 50 obrnených transportérov. Do inváznych operácií na Ukrajine je zapojených 10 takýchto transportných plavidiel.

14:29 Poľská vláda chce zmeniť ústavu tak, aby mohla zvýšiť výdavky na obranu a konfiškovať majetky ruských oligarchov kvôli invázii Ruska na Ukrajinu. Informoval o tom dnes podľa agentúry Reuters hovorca vlády.

Poľský zákon o obrane vlasti schválený tento mesiac hovorí, že výdavky krajiny na obranu vzrastú na tri percentá HDP, čo by ale mohlo viesť k prekročeniu rozpočtových limitov zakotvených v ústave. „Poľská armáda musí byť okamžite vybavená podľa najvyšších štandardov, a preto jednou z navrhovaných zmien ústavy bude vylúčenie výdavkov na armádu a vojenskú výzbroj zo stropu verejného dlhu,“ povedal hovorca vlády Piotr Müller.

Druhou témou, ktorá si vyžaduje zmenu ústavy, je možnosť konfiškovania majetku ruských oligarchov a firiem podporujúcich ruskú inváziu na Ukrajinu. Peniaze by potom mohli byť podľa Müllera použité na humanitárnu pomoc. Vláda chce tiež dodatočne zdaniť firmy, ktoré naďalej pôsobia v Rusku. „Diskusia o týchto otázkach sa začala a my dúfame, že tieto návrhy budú prijaté. Sme otvorení debate,“ dodal hovorca.

13:48 Niekdajší anglický futbalista David Beckham sa rozhodol odovzdať kontrolu nad svojím účtom na Instagrame hlavnej lekárke regionálneho perinatálneho centra v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov, kde pomáha matkám po pôrode.

Počas nedele tak Beckhamov Instagram zaplavili príspevky od pani Iryny zobrazujúce napríklad pivnicu, do ktorej počas prvých dní ruskej invázie evakuovali všetky tehotné ženy a čerstvé matky. Príspevky ukrajinskej lekárky sa objavili v takzvaných „stories“ a to znamená, že na Beckhamovom profile budú prítomné presne 24 hodín od zverejnenia. Či Beckham prepožičia ukrajinským zdravotníkom aj svoju hlavnú stránku (stenu), kde príspevky zostávajú zachované, nie je jasné.

13:39 Od začiatky vojny na Ukrajine do Turecka odišlo 14-tisíc občanov Ruskej federácie. Ide často o mladších a vzdelanejších ľudí, ktorí sa obávajú nových postihov zo strany vlády prezidenta Vladimíra Putina či vojenskej služby, uviedol dnes turecký denník Hurriyet. Z Ukrajiny potom do Turecka pricestovalo na 49-tisíc osôb.

Odchodu ľudí z Ruska a Ukrajiny do Turecka napomáha aj fakt, že turecké úrady nepožadujú po občanoch týchto dvoch krajín víza. Na rozdiel od mnohých európskych štátov navyše Turecko nezavrelo svoj vzdušný priestor ruským lietadlám. Bez víz môžu Rusi a Ukrajinci zostať v Turecku tri mesiace.

13:12 Rusko podľa Ukrajiny od začiatku vojny stratilo okolo 15-tisíc vojakov a skoro 500 tankov a asi 100 lietadiel. Uviedol to server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinskej armády. Údaje nemožno nezávisle overiť.

„Sčítanie komplikuje vysoká intenzita bojov,“ pripúšťa aj vedenie ukrajinskej armády.

Podľa jej doterajších počtov Rusko za tri a pol týždňa vojny, ktorú rozpútalo koncom februára, prišlo okrem iného o 498 tankov, 1535 obrnených bojových vozidiel, 97 lietadiel, 121 vrtuľníkov, 24 bezpilotných lietadiel a desiatky raketometov a systémov.

12:18 Ruský prezident Vladimir Putin pácha na Ukrajine vojnové zločiny a ďalšie sankcie sú jediným spôsobom, ako ho zastaviť, uviedol v pondelok český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Musíme naďalej presadzovať jasný a jednotný postup voči Rusku a ďalšie sankcie, je to jediná cesta, ako Putina zastaviť,“ napísal Fiala na Twitteri.

„Ruská armáda zdevastovala ukrajinský Mariupol. Celý svet vidí, že **Vladimir Putin sa dopúšťa vojnových zločinov a že kvôli jeho vojne umierajú nevinní ľudia,“* spresnil predseda českej vlády.

12:15 Švajčiarsko musí zmraziť účty ruských oligarchov a skonfiškovať ich majetok. Vyhlásil to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki po stretnutí so švajčiarskym prezidentom Ignaziom Cassisom vo Varšave. TASR informácie priniesla na základe správ agentúr PAP a Reuters.

„Naliehavo žiadam Švajčiarsko, aby zmrazilo majetok ruských oligarchov. (Rusko) podniklo brutálny útok na Ukrajinu, kde ničí mestá a pácha vojnové zločiny. Hlavnou témou, o ktorej sme (so švajčiarskym prezidentom) hovorili, boli rôzne druhy sankčných mechanizmov. Vo Švajčiarsku má mnoho ruských oligarchov svoje účty,“ povedal Morawiecki a dodal, že zmrazené aktíva by sa mohli použiť pri povojnovej obnove Ukrajiny.

Ignazio Cassis počas tlačovej konferencie upozornil, že jeho krajina už prijala po vzore Európskej únie sankcie voči stovkám ľudí vrátane mnohých oligarchov.

„Ruskí oligarchovia nemôžu nakladať so svojím majetkom. Ak vlastnia spoločnosti vo Švajčiarsku, či už v sektore komodít alebo inde, opatrenia sa týkajú aj týchto spoločností. Niekoľko firiem už zbankrotovalo,“ povedal Cassis.

Švajčiarsky prezident spresnil, že sankčné opatrenia voči Rusku sú v súlade so švajčiarskou ústavou a nemenia nič na neutralite krajiny.

12:03 Po Čiernom mori sa bez kontroly pohybujú námorné míny, ktoré boli pôvodne umiestnené pri ukrajinskom prístavnom meste Odesa. Uviedla to bulharská vláda, podľa ktorej výbušné systémy ohrozujú námornú dopravu v oblasti. Po obyvateľoch v pobrežných oblastiach Dobrič, Burgas a Varna žiada, aby hlásili podozrivé predmety vo vode či na pláži, informovala dnes bulharská tlač.

Odborníci sa domnievajú, že míny boli zrejme súčasťou ukrajinskej obrany Odesy pred ruským námorným výsadkom a boli umiestnené pri pobreží a pred prístavom. Oblasť ale v minulých dňoch zasiahla silná búrka, čo mohlo viesť k rozptýleniu výbušných zariadení do šíreho mora.

Odborníci z bulharskej vojenskej námornej akadémie vo Varne agentúre EFE povedali, že by sa míny mohli dostať do bulharských vôd do desiatich dní. Bulharská vláda uviedla, že svoje námorné hranice bude pozorne monitorovať a zachytené výbušné zariadenia nechá zneškodniť. Súčasne upozornila civilné lode v oblasti, aby dávali pri plavbe v oblasti veľký pozor.

11:47 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok európskych lídrov, aby prestali obchodovať s Ruskom. TASR prevzala správu do agentúry AFP.

„Prosím, nesponzorujte zbrane tejto krajiny, Ruska. Žiadne eurá pre okupantov. Zatvorte pred nimi všetky svoje prístavy. Nevyvážajte im svoj tovar. Odopierajte energetické zdroje. Zatlačte, aby Rusko opustilo Ukrajinu,“ Zelenskyj povedal videoodkaze.

11:20 V Kyjeve a okolí bude od dnešných 20:00 do stredy 7:00 platiť zákaz vychádzania. Na sociálnej sieti Telegram to dnes uviedol starosta mesta Vitalij Kličko. Uzavreté zostanú obchody, čerpacie stanice, lekárne aj štátne úrady.

„Žiadam všetkých, aby zostali doma, alebo v krytoch, keď zaznie poplach,“ napísal Kličko. Po ukrajinskej metropole, ktorá je terčom ruského ostreľovania, sa podľa neho budú môcť pohybovať len ľudia so zvláštnym povolením.

Dlhšie zákazy vychádzania už Kyjev, ktorý mal pred vojnou takmer tri milióny obyvateľov, za tri a pol týždňa vojny zažil niekoľkokrát. Naposledy minulý týždeň, kedy platil 35-hodinový zákaz vychádzania, a to aj v čase, keď hlavné ukrajinské mesto navštívili premiéri Česka, Poľska a Slovinska.

11:06 Ukrajina a Rusko sa dnes dohodli na zriadení ôsmich humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ukrajinských miest, žiadny z nich sa ale netýka obliekaného Mariupolu. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Pokusy o zásobovanie Mariupolu humanitárnou pomocou sú podľa nej aj naďalej neúspešné, informovala agentúra Reuters.

Vo videu zverejnenom na facebooku Vereščuková vymenúva jednotlivé koridory, ich trasy a miesta, odkiaľ dnes ráno vyšli alebo vyjdú. Evakuácia sa týka Doneckej a Luhanskej oblasti a okolia Kyjeva. Vicepremiérka tiež spomína, kde je cestou možné dočerpať pohonné hmoty.

10:35 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell označil ruský útok na Mariupoľ za „obrovský vojnový zločin“.

„To, čo sa v súčasnosti deje v Mariupole, je obrovský vojnový zločin, pri ktorom dochádza k ničeniu všetkého, bombardovaniu a zabíjaniu všetkých,“ povedal Borrell na začiatku pondelkového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.

Ukrajinské vedenie v noci na pondelok odmietlo ultimátum na kapituláciu obrancov obliehaného Mariupoľa – mesta na juhovýchodnom pobreží Ukrajiny –, ktoré im dala do pondelkového rána ruská armáda.

„Nebude kapitulácia ani zloženie zbraní,“ povedala podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková v noci na pondelok pre spravodajský server Ukrajinska pravda. Podľa jej slov o tomto stanovisku už informovali ruskú stranu. Vereščuková súčasne požiadala ruskú armádu o otvorenie humanitárnych koridorov do zničeného prístavného mesta.

V Bruseli v pondelok zasadne rada EÚ pre zahraničné záležitosti na úrovni šéfov diplomacie a obrany. Slovensko bude zastupovať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok.

10:32 Pri ostreľovaní obchodného centra a obytných budov v severnej časti Kyjeva zomrelo osem ľudí. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinskú prokuratúru. Agentúra AFP, ktorá má na mieste spravodajcu, informovala o šiestich mŕtvych.

„Podľa informácií, ktoré v tejto chvíli máme, (bolo zasiahnutých) niekoľko domov a jedno z nákupných centier,“ uviedol starosta metropoly Vitalij Kličko na sociálnej sieti Telegram. Záchranné tímy podľa neho hasia rozsiahly požiar v obchodnom centre, ďalšie podrobnosti upresnia neskôr.

Ukrajinská Štátna služba pre mimoriadne udalosti predtým informovala o štyroch obetiach ruského ostreľovania Podilskej štvrti, kde sa stredisko nachádza.

Podľa agentúry AFP bombardovanie v noci na dnešok zničilo celú južnú časť rozsiahleho nákupného strediska.

10:29 Ruské sily nedosiahli v nedeľu žiadny výrazný vojenský pokrok na Ukrajine. Rusi však v okolí hlavného mesta Kyjev čoraz viac vytvárajú obranné pozície a pripravujú sa na rozmiestnenie ďalších delostreleckých a palebných prostriedkov. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú zverejnil na svojej internetovej stránke.

Podľa amerického think-tanku začali zrejme Rusi v okolí Kyjeva vytvárať mínové polia. Z analýzy ISW vyplýva, že ukrajinskej armáde sa darí úspešne vzdorovať Rusom v ďalších častiach krajiny.

„Ukrajinské sily odrazili pokračujúce ruské snahy o dobytie mesta Izium, juhovýchodne od Charkova… Ruské sily pokračujú v pomalom, ale stabilnom postupe v Luhanskej oblasti a okolo Mariupolu, ale nepodnikli žiadne útočné operácie smerom na Mykolajiv alebo Kryvyj Rih,“ uvádza sa ďalej v správe ISW.

Inštitút v najnovšej správe citoval vyjadrenia ukrajinského generálneho štábu, že Kremeľ zrejme pripravuje svoje obyvateľstvo na „dlhú vojnu“ na Ukrajine a zavádza čoraz „drakonickejšie“ mobilizačné opatrenia vrátane nasadenia členov mládežníckych vojenských organizácií vo veku 17 až 18 rokov.

10:17 Kadeti Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika pomáhajú ľudom utekajúcim pred vojnou na východnej hranici. Tri desiatky kadetov pod velením majora Jaroslava Kompana, pedagóga z katedry vojenskej taktiky a operačného umenia, pôsobia vo veľkokapacitnom registračnom centre v Michalovciach. Informovalo o tom Ministerstvo obrany SR vo svojom profile na sociálnej sieti.

Kadeti asistujú pri regulovaní vozidiel aj osôb a pomáhajú ľuďom utekajúcim pred vojnou. Práve do tohto veľkokapacitného centra v Michalovciach prichádzajú utečenci vlastnými autami, alebo ich z hranice privážajú autobusmi. Ide o tých, ktorí chcú požiadať o status osoby s prideleným dočasným útočiskom v Slovenskej republike.

„Mohlo sa stať, že naši kadeti vyslaní na plnenie úloh v súvislosti s príchodom vojnových utečencov z Ukrajiny budú zaskočenejší alebo menej samostatní. Lenže všetka česť, až som prekvapený, s akým rozhľadom, sebadôverou a ústretovosťou sa ich zhostili,“ ocenil nasadenie vojenských vysokoškolákov plukovník Jozef Paňko, veliteľ Úlohového zoskupenia 2, ktoré aktuálne pôsobí na našej východnej hranici.

10:02 Moskva tvrdí, že strelami s plochou dráhou letu zasiahla výcvikové stredisko v Rivnenskej oblasti na západe Ukrajiny. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa agentúry TASS vyhlásil, že pri údere bolo „zlikvidovaných vyše 80 žoldnierov a nacionalistov“. Ukrajinské úrady predtým uviedli, že pri tomto stredisku dopadlo niekoľko ruských rakiet.

Agentúra Ukrinform neskôr s odvolaním sa na starostu mesta Rivne informovala, že pri raketových útokoch ruských vojsk v oblasti bolo zranených niekoľko ľudí, ich počet zatiaľ nespresnila.

„V noci na 21. marca (dnešok) bol vykonaný útok vysoko presnými strelami s plochou dráhou letu na výcvikové stredisko pre zahraničných žoldnierov a ukrajinské nacionalistické formácie na cvičisku Nová Ljubomyrka v Rivnenskej oblasti. Bolo zlikvidovaných vyše 80 žoldnierov a nacionalistov,“

Podľa ukrajinskej agentúry Ukrinform ruské sily podnikli dva raketové útoky na jedno z výcvikových stredísk v Rivnenskej oblasti. „Podľa predbežných údajov je niekoľko zranených. Neskôr budeme informovať podrobnejšie,“ uviedol starosta mesta Rivne Oleksandr Tretjak na sociálnej sieti Telegram.

9:39 Volodymyr Zelenskyj navrhol Jeruzalem ako mesto, ktoré by mohlo hostiť jeho mierové rokovania s Vladimirom Putinom. Ide o najnovšiu snahu najvyššieho ukrajinského predstaviteľa stretnúť sa so svojím ruským náprotivkom. Informovala v pondelok agentúra AFP.

Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v nedeľu večer na sociálnej sieti Telegram poďakoval izraelskému premiérovi Naftalimu Bennettovi za jeho snahu o sprostredkovanie týchto mierových rokovaní.

„Sme za túto snahu vďační. Skôr alebo neskôr tak môžeme začať diskusiu s Ruskom, a to možno v Jeruzaleme. Je to to správne miesto na to, aby sme našli mier,“ uviedol Zelenskyj.

Bennett pravidelne telefonuje Zelenskému i Putinovi a 5. marca absolvoval trojhodinové stretnutie s ruským prezidentom v Moskve.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pristupuje Bennett k tomuto konfliktu z diplomatického hľadiska podľa AFP veľmi opatrne. Izraelský premiér poukázal na silné väzby svojej krajiny s Ruskom i Ukrajinou, pričom sa snaží zachovať opatrnú bezpečnostnú spoluprácu s Ruskom, ktoré má rozmiestnené svoje jednotky i v susednej Sýrii.

„Samozrejme, Izrael má svoje vlastné záujmy a obrannú stratégiu… Tomuto rozumieme,“ uviedol Zelenskyj.

9:20 V nedeľu požiadalo o dočasné útočisko 4 467 osôb, ktoré prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu. Hraničnými priechodmi prešlo spolu 823 mužov, 2 274 žien a 1 370 detí. Informovalo ministerstvo vnútra.

„Doteraz k nám prišlo cez východnú hranicu už spolu 249 505 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 44 705 osôb a ďalších 163 o azyl,“ uviedol rezort na facebooku.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 225 príslušníkov prezídia PZ, 40 príslušníkov HaZZ, 117 colníkov, 401 vojakov, dvaja duchovní, 242 dobrovoľníkov a 48 príslušníkov zahraničných zložiek.

Zároveň bolo vypravených 33 autobusov, ktoré prepravili 1 161 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a deväť vlakov s počtom cestujúcich 1 084. Za včerajší deň bolo ubytovaných 62 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 7 632 lôžok.

9:06 Niekoľkým desiatkam pracovníkov vyradenej Černobyľskej jadrovej elektrárne na severe Ukrajiny umožnili zo závodu odísť po tom, ako ich tam ruské jednotky takmer mesiac držali fakticky ako rukojemníkov.

Celkovo 64 zamestnancov, ktorí odišli, podľa správy nahradilo 46 kolegov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do práce. Bližšie podrobnosti o dohode o výmene pracovníkov, o ktorej podľa agentúry AP informoval manažment elektrárne, neboli známe.

Černobyľ, jadrová elektráreň, kryt Čítajte viac V Černobyle sú ľudia vyčerpaní, zastavili opravy a údržbu

Elektráreň Černobyľ nemohlo vyše 200 zamestnancov a príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy opustiť od 24. februára, keď ju v prvý deň invázie na Ukrajinu obsadili ruskí vojaci. Manažment elektrárne pred týždňom informoval, že pracovníci zastavili údržbu a opravy aj vzhľadom na únavu, keďže ich dosiaľ nemohla vystriedať ďalšia pracovná zmena.

Počas tejto situácie došlo v elektrárni v dôsledku bojov v regióne k dočasnému prerušeniu dodávok elektriny. Vyvolalo to obavy z výpadku chladiaceho systému pre tamojšie použité jadrové palivo, hoci experti uviedli, že závažné nešťastie nie je pravdepodobné.

Černobyľská atómová elektráreň bola miestom najzávažnejšej jadrovej katastrofy v dejinách. Výbuch v nej v roku 1986 spôsobil rozptýlenie rádioaktívneho mraku nad Európou.

8:49 Únik amoniaku v chemickom závode v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny ráno nastal po poškodení nádrže v dôsledku ruského ostreľovania. Únik zamoril oblasť s polomerom viac ako 2,5 kilometra.

„Následkom ostreľovania ruským nepriateľom bola poškodená nádrž s čpavkom s kapacitou 50 ton,“ povedal gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj, píše The Guardian.

Únik nastal v závode Sumychimprom, v ktorom vyrábajú priemyselné hnojivá. Na mieste zasahovali pohotovostné zložky.

Oblasť v okolí závodu ostreľovali v pondelok nad ránom, píše na svojej webovej stránke denník The Guardian s odvolaním sa na armádne zdroje. Záchranári sa podľa tohto zdroja usilovali opraviť poškodené potrubie. Zranenia údajne utrpel jeden pracovník fabriky.

8:29 Zvýšené nasadenie ruských dronov zaznamenali v oblasti juhoukrajinského prístavného mesta Odesa i v jeho okolí. Informovala o tom agentúra DPA.

„Všetko je však pokojné, nedošlo k žiadnym útokom,“ uviedol gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko, ktorého citoval denník Ukrajinska pravda.

Tamojšia protivzdušná obrana spustila podľa neho na nepriateľské bezpilotné lietadlá paľbu. „Zostrelenie niekoľkých takýchto dronov už bolo potvrdené,“ dodal pre denník Marčenko.

Vyjadrenia nebolo možné potvrdiť z nezávislého zdroja, pripomína agentúra DPA.

Ukrajinské prístavné mesto Odesa bolo vojenského konfliktu od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára doposiaľ z veľkej časti ušetrené.

8:13 Postup ruských vojsk ku Kyjevu zo severovýchodu sa zastavil. Útok ruských jednotiek na ukrajinskú metropolu zo severozápadu od mesta Hostomeľ sa obrancom podarilo odraziť. Na severe mesta ale pokračujú ťažké boje. Uviedlo to ráno britské ministerstvo obrany na základe spravodajských zistení. Podľa Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) od začiatku konfliktu na Ukrajine zahynulo najmenej 902 ľudí.

Podľa britských spravodajských informácií napriek vojenským ťažkostiam Kyjev zostáva pre ruské vojská „prioritným cieľom“. Rozviedky predpovedajú, že sa ruská armáda v najbližších týždňoch bude ďalej snažiť ukrajinskú metropolu obkľúčiť. Hlavná skupina ruských vojsk sa v súčasnosti nachádza cez 25 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly.

Niekoľko ruských rakiet dnes ráno dopadlo pri vojenskom výcvikovom stredisku v meste Rivne na západe Ukrajiny, uviedli tamojšie úrady. Predstavitelia regiónu ale neinformovali o počte mŕtvych či zranených.

Podľa OSN od začiatku konfliktu zahynulo najmenej 902 civilistov. Ďalších 1 459 ich bolo zranených. Podľa OHCHR je ale bilancia mŕtvych a zranených výrazne vyššia, pretože odovzdanie informácií z oblastí, kde sú intenzívne boje, sa oneskoruje. „Väčšina zaznamenaných civilných strát bola spôsobená výbušnými zbraňami s rozsiahlou plochou zásahu,“ uviedol OHCHR.

8:00 Najmenej šesť ľudí prišlo o život v nedeľu neskoro večer pri leteckom útoku ruských jednotiek na nákupné centrum v Kyjeve.

Pred nákupným strediskom Retroville (Retroviľ) v severozápadnej časti ukrajinskej metropoly bolo naukladaných šesť tiel, uviedol reportér agentúry AFP. Budova bola zasiahnutá mohutným výbuchom, ktorý zničil vozidlá na parkovisku a zanechal na mieste kráter široký niekoľko metrov.

Pohotovostná služba predtým oznámila, že „nepriateľské ostreľovanie“ spôsobilo požiar na viacerých poschodiach nákupného centra v Podiľskom mestskom obvode. Zverejnila tiež zábery z bezpečnostnej kamery, zachytávajúce veľkú explóziu, po ktorej nasledovala séria menších výbuchov.

Troch zranených predtým hlásili po ruskom nálete v Žytomyrskej oblasti západne od Kyjeva. Útok severne od mesta Žytomyr poškodil 13 budov, uviedla ukrajinská záchranná služba, ktorá zverejnila fotografie horiacich budov a trosiek.

7:33 Čínsky veľvyslanec v USA Čchin Kang označil za dezinformácie správy, že sa Čína chystá poskytovať zbrane a muníciu Rusku, aby ho podporila vo vojne na Ukrajine. V rozhovore s americkou stanicou CBS Čchin tiež povedal, že Peking urobí maximum, aby napomohol zmierneniu krízy.

Ukrajina, Spojené štáty a Británia sa obávajú, že Peking Rusku pomôže vojensky alebo pri obchádzaní sankcií, ktoré na Moskvu uvalili západné štáty. Americký prezident Joe Biden v piatok varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred „dôsledkami“, ktoré by pre Čínu mali takéto kroky.

„Existujú dezinformácie o čínskej vojenskej pomoci Rusku. To odmietame,“ povedal v rozhovore s CBS diplomat.

Vyhlásil, že Peking naopak posiela humanitárnu pomoc ľuďom zasiahnutým konfliktom. „Čína robí to, že posiela (zasiahnutým vojnou) jedlo, lieky, spacie vaky a detskú výživu,“ povedal diplomat.

Veľvyslanec tiež uviedol, že vzťahy Ruska a Číny sa budovali mnoho rokov a fungujú na princípe vzájomnej dôvery a že samotné odsúdenie ruskej invázie na Ukrajinu podľa neho ničomu neprospeje. Doplnil, že krajiny udržujú ďalej bežné obchodné styky.

7:10 Delegácie Ukrajiny a Ruska budú v pondelok pokračovať v rozhovoroch. Oba tímy chcú nové kolo rokovaní začať prostredníctvom videokonferencie dopoludnia, uviedol poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, informuje agentúra DPA.

„Pracovné skupiny oboch strán pracovali v poslednom čase intenzívne,“ uviedol Podoľak, ktorého vyjadrenie z nedeľňajšieho neskorého večera citovali v noci ukrajinské médiá.

Mierové rozhovory na vysokej úrovni sa konali naposledy minulý pondelok, píše DPA. Podoľak sa podľa vlastných slov domnieva, že rozhovory s Ruskom o ukončení vojny budú trvať ešte niekoľko týždňov. Poradca prezidenta tiež hovoril o známkach toho, že pozícia Moskvy sa stáva „rozumnejšou“ a realistickejšou. Bližšie detaily však neposkytol.

K požiadavkám Moskvy patrí neutralita a demilitarizácia Ukrajiny, ako aj uznanie separatistických oblastí na východe krajiny za nezávislé štáty. Kyjev zatiaľ prejavil ochotu na kompromis v prípade požiadavky na to, aby Ukrajina zostala neutrálna, žiada však dôraznejšie bezpečnostné záruky zo strany Západu. V prípade územnej celistvosti doposiaľ neustúpil, uvádza DPA. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj trvá na tom, že sa napokon musí stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo dosiaľ Kremeľ odmietal zvážiť.

6:42 Francúzsko zmrazilo a zadržalo majetok ruských oligarchov v hodnote približne 850 miliónov eur. Oznámil to francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire, informovala agentúra DPA.

Zablokované boli okrem iného nehnuteľnosti v hodnote 539 miliónov dolárov, ako aj ďalších 150 miliónov eur na súkromných účtoch vo francúzskych bankách a dve jachty s cenou 150 miliónov eur, spresnil minister pre rozhlasovú stanicu RTL.

Francúzsko vytvorilo pracovnú skupinu pre uplatňovanie sankcií EÚ zavedených voči ruským oligarchom a ľuďom z blízkeho okolia Vladimira Putina.

Cieľom tejto skupiny je nájsť ich majetok vo Francúzsku a identifikovať majiteľov bankových účtov, luxusných víl a jácht, čo sa ukázalo ako komplikovaná úloha vzhľadom na mnohé schránkové spoločnosti, ktoré ich totožnosť zakrývajú, približuje DPA.

6:31 V chemickom závode v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny došlo skoro ráno k úniku amoniaku. Úrady ľudí v okolí vyzvali, aby sa uchýlili do bezpečia pokiaľ možno v pivniciach alebo prízemiach, keďže jedovaný plyn so štipľavým zápachom je ľahší ako vzduch. Informácie priniesli stanica BBC a agentúra AFP.

Únik nastal v závode Sumychimprom, v ktorom vyrábajú priemyselné hnojivá, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Situácia bola podľa neho nebezpečná do vzdialenosti 2,5 kilometra. Celkový rozsah a príčina incidentu však neboli zatiaľ známe. Na mieste zasahovali pohotovostné zložky.

Úkryt mali vyhľadať obyvatelia neďalekého mesta Novoselycia, vyplýva z vyjadrenia Žyvyckého, podľa ktorého nie je samotné mesto Sumy vzhľadom na smer vetra v ohrození.

Závod Sumychimprom sa nachádza na východnom okraji mesta Sumy, ktoré malo pred vypuknutím vojny 263 000 obyvateľov, uviedla agentúra AP. Mesto leží asi 40 kilometrov od hranice s Ruskom a v uplynulých týždňoch zažíva ostreľovanie a v oblasti pokračujú ťažké boje.

Ruská vláda v posledných dňoch zintenzívnila šírenie propagandy a dezinformácií tvrdiacich, že Ukrajina pripravuje použitie improvizovaných chemických zbraní a vyvíjala tajný program zbraní hromadného ničenia, píše AFP.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu večer podľa agentúry vyhlásilo, že „nacionalisti“ na Ukrajine „zamínovali“ sklady amoniaku a chlóru v podniku Sumychimprom „s cieľom hromadnej otravy obyvateľov oblasti (mesta) Sumy v prípade vstupu jednotiek ruských ozbrojených síl do tohto mesta“.

6:14 Prezident USA príde do Európy. Vo štvrtok bude Joe Biden v Bruseli rokovať s lídrami štátov NATO, v piatok navštívi Varšavu. Na mimoriadnom štvrtkovom summite budú krajiny NATO rokovať o pomoci napadnutej Ukrajine a ďalšom spoločnom postupe voči Rusku. Európski lídri by na summite mali hovoriť okrem iného o ukončení energetickej závislosti na Rusku, ku ktorej únijné krajiny potrebujú aj americký skvapalnený zemný plyn. Diskutovať budú aj o možnosti ďalších sankcií.

Prezident USA Joe Biden Čítajte viac Biden po Bruseli príde aj do Varšavy. Témou je Ukrajina

5:56 Obliehaný Mariupoľ opustil posledný diplomat z EÚ, grécky generálny konzul Manolis Andrulakis. „Dúfam, že nikto nikdy neuvidí, čo som videl,“ povedal Andrulakis po prílete do Atén, kde ho privítala jeho rodina. „Mariupoľ bude na zozname miest, ktoré boli úplne zničené vojnou; nemusím ich menovať, sú to Guernica, Coventry, Halab, Groznyj, Leningrad,“ uviedol.

Ukrajina Rusko Vojna mariupol Čítajte viac Posledný diplomat EÚ opustil Mariupoľ: Videl som hrôzy

5:25 Ukrajinské vedenie odmietlo ultimátum na kapituláciu obrancov obliehaného mesta Mariupoľ na juhovýchodnom pobreží krajiny, ktoré im dala do pondelkového rána ruská armáda.

„Nebude žiadna kapitulácia, žiadne zloženie zbraní,“ povedala podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková v noci na pondelok pre spravodajský server Ukrajinska pravda. Podľa jej slov o tomto stanovisku už informovali ruskú stranu. Vereščuková súčasne žiadala ruskú armádu o otvorenie humanitárnych koridorov do zničeného prístavného mesta.

Rusko v nedeľu večer vyzvalo ukrajinské jednotky v Mariupole, aby zložili zbrane a mesto v pondelok dopoludnia opustili. Na to bude od 10.00 do 12.00 h moskovského času (8.00 až 10.00 h SEČ) vytvorený koridor, oznámil podľa štátnych médií predstaviteľ ruského ministerstva obrany Michail Mizincev.

Rusko podľa jeho slov navrhlo Ukrajine plán, na základe ktorého by z Mariupoľa mohli v zmienenom čase odísť ukrajinskí vojaci a „zahraniční žoldnieri“, a to „bez zbraní a munície“ a trasou dohodnutou s Ukrajinou.

Kyjev by mal na ruský návrh reagovať „oficiálnou písomnou odpoveďou“ do 5.00 h moskovského času (3.00 h SEČ), doplnil Mizincev. Ruská armáda adresovala ukrajinskej strane návrh formou listu s ôsmimi stranami, píše DPA.

„Namiesto toho, aby ste strácali čas osemstranovým listom, by ste mali jednoducho otvoriť koridor,“ reagovala Vereščuková, ktorá podľa agentúry AP ruské vyhlásenie označila za „manipuláciu“.

„Má to osem strán, kde sú aj návraty do dejín a ďalšie nezmysly,“ povedala aj vicepremiérka. „Rovnaký list poslali OSN a Medzinárodnému výboru Červeného kríža a dúfali, že medzinárodné štruktúry začnú na Ukrajinu vyvíjať tlak. Ale to sa nestalo. Medzinárodný výbor Červeného kríža aj OSN chápu, že ide o manipuláciu Ruska,“ dodala Vereščuková.

V ruskom návrhu sa podľa staníc BBC a Sky News tiež uvádza, že po evakuácii vojakov by od 12.00 h moskovského času (10.00 h SEČ) mohli do Mariupola bezpečne prichádzať humanitárne konvoje s potravinami, liekmi a ďalšími zásobami, pričom z mesta by zároveň mohli odchádzať tisíce civilistov, a to na západ alebo na východ.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine