Máša píše, že brata nepočula už dva týždne, je v Mariupole. Oľka volá, plače niekde sama uprostred Varšavy: „Chcem ísť domov, k synovi.“ Lena pochovala svoju dcéru, dievča, rovesníčku mojej – bombardovanie. Griša sa nemôže prihlásiť do domobrany, stojí v rade, je po mozgovej príhode. Taxikár Jura ide opäť do Dnipra po lieky, píše: „Priprav zoznam“. Dáša zbiera v Odese opustené zvieratá. Sveťka hľadá lepiacu pásku v Mukačeve.
Nataška nazbierala stavebný materiál na zacelenie charkovských okien, ktoré vyrazila tlaková vlna. Mstislav nakrútil krátky film z nemocnice, kde lekár rozbaľuje maličký uzlík s telíčkom novorodeného dievčatka…
Štvrtý týždeň vojny. Ráno.
Ráno. Viem, že všetci moji práve teraz skrolujú svoje informačné kanály a hľadajú rovnaké správy. Tagy: Mariupoľ, divadlo, ľudia. Jediná nádej pre všetkých – nech prežijú.
Ráno. Vonku je –10, teplé oblečenie nemám, hreje jediná myšlienka – že Rusi v zákopoch zdochnú od zimy.
Ráno. Vyfajčím pol škatuľky cigariet, kým sa dovolám mame do Charkova. Zvoní – sú nažive. Jedna malulinká dobrá správa. Žeňa pred vojnou odcestovala na lyžovačku do Karpát, vrátila sa 23. večer, ráno si mala od kynológa vyzdvihnúť svojho Feňku, smiešneho ryšavého úbožiaka – bordeauxskú dogu. Obľúbenec nášho psieho ihriska, nemá pokoja, kým všetkých neobíde svojou uslintanou papuľkou. Žeňa sa tri týždne márne snažila dovolať kynológovi a úprimne povedané, už aj prestala volať, bola zúfalá. A dnes tento chlapík poslal video, kde sa Feňka šťastne prechádza pri mori v Tallinne. Vyviezol ho, viete si to predstaviť?! Psy. Svoje aj cudzie.
Túto krajinu nemožno poraziť.
Môžu nám vziať život, domov, sen, nádej. Môžu zlomiť srdce, utrápiť dušu. Ale nie je možné zbaviť ju hlavnej ľudskej hodnoty – slobody.
Prvé ráno vojny
Moje ráno 24. februára sa začalo rovnako ako miliónom Ukrajincov. Salvami za oknom. Sklá na balkóne sa triasli a v diaľke bolo vidieť dym a šarlátovú žiaru. Nebolo pochýb – začala sa skutočná vojna. Všetci sme o tom hovorili niekoľko mesiacov, týždňov a dní. Vedeli sme, že tisíce ruských vojakov a techniky stiahli k hraniciam Ukrajiny. Hovorili nám, že diplomati odchádzajú z krajiny. Ale my ľudia sme nemohli uveriť, že by otvorená invázia bola naozaj možná.