Pokračovanie článku: Charkovčanka: Ak priletí raketa, zabil si ma ty, bratranec z Ruska

Nikto neveril. Od pekára po obchodníka, od Charkova po Ternopil, od dôchodcu po školáka – nikto neveril, že TAKÉ NIEČO je naozaj možné.

V dvadsiatom prvom storočí, na pokojnej, demokratickej Ukrajine…

Žili sme obyčajný život. V to ráno som mala ísť na kontrolu k očnej lekárke, cestou som plánovala zájsť po krmivo pre papagája a kúpiť nový obojok pre dobermana, a po práci sa zastaviť u mamy, poprosila o mandarínky, otec ich má veľmi rád…

V to ráno, 24. februára, sa náš život navždy zmenil.

O šiestej ráno na charkovskom sídlisku (je to tá istá Saltovka, ktorú vám, myslím, dnes často ukazujú v televízii), všade z vchodov obytných budov vybiehali ľudia, naskakovali do áut, deti plakali. Všade navôkol hrmelo.

Považovala som prvých, ktorí odchádzali, za panikárov. Existovala istá nádej, že toto všetko sú „hry Kremľa“, ktoré nás majú zastrašiť, zlomiť. Veľmi skoro sa ukázalo, že to nebola hra, ale skutočná, krutá, absurdná vojna.

Charkov začali bombardovať. Ruské granáty lietali do obytných domov, škôlok, škôl, nemocníc. Zatvorili sa lekárne, obchody, stánky. A pri tých zopár, čo fungovali, sa zhromažďovali obrovské rady. Priamo pod ostreľovaním stáli ľudia, aby si kúpili chlieb.

Každú hodinu sa spustila siréna a bolo treba zbehnúť do pivnice, do metra, alebo – tam kde je – do protileteckého kry­tu.

Môj byt je na 15. poschodí a nemohla som zbehnúť dole, máme veľkého psa – dobermana a sú tam deti, malí psíkovia, mačky, dosť tam bolo strachu aj bez dobermana. Z mojej výšky nielen počuť, ale aj vidieť, ako strely lietajú. Priznám sa vám, že tento pohľad vyvoláva pocit hrôzy až na vracanie.

Ľjoša, počuješ ma?

V prvých dňoch, v pauzách medzi ostreľovaním, sme sa snažili spojiť s našimi ruskými príbuznými. Písali sme im a volali neustále. Mali sme pocit, že ak ich oslovíme a povieme im pravdu, tak ich milióny vyjdú do ulíc svojich miest a zastavia šialenca Putina.

Žiaľ, osem rokov ich „kŕmili“ propagandou o ukrajinskom mýtickom fašizme, o nejakých ukrižovaných chlapcoch a tajných laboratóriách na Ukrajine.

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #Anna Gin