28. deň: V Mariupole uviazlo 100-tisíc ľudí, Rusi zničili už 10 nemocníc

23:45 Na Ukrajine v stredu pokračovala snaha evakuovať civilistov cez deväť humanitárnych koridorov, na ktorých sa dohodli ukrajinské úrady a ruská armáda. Z obliehaných miest sa podarilo dostať do bezpečia 4 554 ľudí, podstatne menej ako v utorok, keď ich bolo cez 8-tisíc. Informoval o tom zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Asi trom tisíckam ľudí sa podarilo odcestovať z Mariupolu do Záporožia. (čtk)

23:34 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyhlásil, že je pripravený pokračovať v dialógu so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Francúzsko a Európa podľa neho urobia všetko pre zastavenie vojny na Ukrajine, okrem toho, že by do nej sami vstúpili. Šéf Elyzejského paláca to uviedol v rozhovore s televíznou stanicou M6.

„Panuje neistota,“ povedal Macron a spomenul možnosť, že Rusko použije „neprijateľné“ zbrane alebo zaútočí na ďalšie susedné krajiny. „My, Francúzi a Európania, urobíme všetko pre to, aby sme túto vojnu zastavili bez toho, aby sme do nej vstúpili,“ dodal štátnik pred rokovaním západných spojencov v Bruseli. (čtk)

23:29 Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor v krajine zablokoval Google News. Aplikácia podľa neho sprístupňuje falošné správy o „špeciálnej operácii ruskej armády“, ako Moskva oficiálne nazýva svoju inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Interfax, podľa ktorej tak úrad urobil na žiadosť prokuratúry. (interfax, čtk)

23:24 Petrohradský súd v stredu nechal uväzniť miestneho občana, ktorý dve húfnice stojace pred miestnym múzeom delostrelectva natrel na modro a žlto – teda farbami Ukrajiny. „Tieto delá až príliš dlho mierili na západ,“ uviedol dotyčný na sociálnych sieťach, kým ho polícia zadržala. Po zatknutí sa k činu priznal, uviedol petrohradský server Bumaga s odvolaním sa na komuniké súdu. Hrozia mu až tri roky väzenia.

Nikolaj Vorotnev je podľa vyšetrovateľov podozrivý z vandalizmu, spáchaného z ideologickej, politickej a nacionálnej nenávisti k ruským vojakom. Súd ho zatiaľ poslal do väzby do polovice apríla.

Za protesty proti ruskej invázii na Ukrajinu bolo zadržaných už viac ako 15-tisíc Rusov, uvádza špecializovaný server OVD-Info, monitorujúci zákroky ruskej polície. Koľko z nich zostáva vo väzbe, nie je zrejmé. (čtk, ovdinfo.org)

22:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odporučil v telefonáte svojmu americkému kolegovi Joeovi Bidenovi, aby počkal s uvalením sankcií na ruského oligarchu Romana Abramoviča. Ten môže byť podľa Zelenského dôležitým sprostredkovateľom pri mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Informoval o tom americký denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý sa odvoláva na bližšie nešpecifikova­ný zdroj.

Biden v telefonáte so Zelenským hovoril o novom balíku sankcií, vrátane plánovaných opatrení voči Abramovičovi, informuje americký denník. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí pre WSJ povedal, že Spojené štáty pracujú na tom, aby zaistili, že sankcie zasiahnu každého, kto je zodpovedný za tento zbytočný konflikt.

K úlohe Abramoviča v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou povedal, že existuje množstvo kanálov, prostredníctvom ktorých sa naši ukrajinskí partneri a ruskí predstavitelia môžu zapojiť do diplomatického dialógu. Kancelária ukrajinského prezidenta a Biely dom k tejto správe odmietli poskytnúť bližšie informácie, uvádza WSJ.

Hovorca ruského oligarchu v stanovisku uviedol, že situácii nepomôžu vyjadrenia o tom, či je Abramovič súčasťou rokovaní, ale robí všetko preto, aby bol na Ukrajine čo najskôr mier. Zdroj amerického denníka tiež informuje, že Abramovič sa mal vo februári zúčastniť na jednom kole rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom v Bielorusku.

Spojené kráľovstvo a EÚ uvalili tento mesiac sankcie na Abramoviča za jeho väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina. Európski predstavitelia uviedli, že nevedia o žiadosti Zelenského, aby sa na ruského oligarchu nevzťahovali ich sankcie. (tasr, wsj.com)

22:57 Americký prezident Joe Biden pricestoval v stredu večer do Bruselu na sériu mimoriadnych summitov, zameraných na zastavenie vojny na Ukrajine, ktorú tam rozpútalo Rusko. Prezidentské lietadlo Air Force One pristálo na letisku v Bruseli o 21.03 h SEČ. po približne sedemhodinovom lete z Washingtonu.

Bidena privítal na letisku belgický premiér Alexander de Croo. Šéf Bieleho domu bude viesť intenzívne rozhovory so Severoatlantickou alianciou (NATO), so skupinou siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 a s Európskou úniou a začne ich vo štvrtok, dodala CNN. Americký prezident priletel na svoju prvú zahraničnú cestu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Dva nemenované zdroje oboznámené so situáciou uviedli, že Biden a jeho tím pripravujú plány na uvalenie sankcií na členov ruskej Štátnej dumy ako odvetu za ruskú inváziu na Ukrajinu. Očakáva sa, že ďalší balík opatrení bude zverejnený vo štvrtok.

Biden plánuje v piatok z Bruselu letieť do poľskej metropoly Varšava. Stretnutie s poľským prezidentom Andrzejom Dudom je naplánované na sobotu. Hlavnou témou ich rozhovoru by podľa poľskej tlačovej agentúry PAP mala byť humanitárna kríza spôsobená ruskou agresiou na Ukrajine. Podľa poradcu poľského prezidenta pre zahraničnú politiku sa lídri budú venovať aj tomu, ako podporovať ukrajinský národ „zodpovedným spôsobom“. (pap, tasr)

22:24 Izrael zabránil tomu, aby si Ukrajina zakúpila sofistikovaný špionážny softvér Pegasus, ktorý vyvinula izraelská firma NSO Group. Izraelské úrady sa totiž obávali reakcie Ruska. Informoval o tom v stredu denník The Guardian s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované zdroje informované o celej záležitosti.

Ukrajina sa podľa nich snažila zaobstarať si tento softvér už minimálne od roku 2019, izraelské úrady jej to však nikdy neumožnili. Licencie na predaj tohto programu do zahraničia musí totiž schváliť izraelské ministerstvo obrany. Podľa novín The Guardian pritom ukrajinské snahy o získanie softvéru podporovali aj Spojené štáty.

Izrael sa však podľa citovaných zdrojov obával toho, že poskytnutie tohto sofistikovaného špionážneho nástroja Ukrajine by Rusko mohlo považovať za nepriateľský akt. Izraelská vláda sa podľa analytikov usiluje zachovať si dobré vzťahy a spoluprácu s Moskvou, aby mohla uskutočňovať útoky na proiránske ciele v Sýrii. Izraelský premiér Naftali Bennett sa aj po spustení ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine snaží zachovať si neutrálny postoj a pôsobiť ako sprostredkovateľ pri urovnaní konfliktu.

Pegasus je špionážny softvér určený na boj proti terorizmu a páchateľom obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Je schopný napríklad extrahovať dáta z chatovacích aplikácií ako WhatsApp, Facebook a Viber či z e-mailov a prehliadačov.

Monitorované osoby tiež dokáže na diaľku sledovať prostredníctvom mikrofónu a kamery telefónu a môže vytvárať aj snímky obrazovky alebo zaznamenávať písanie textu na klávesnici. (tasr, theguardian.com)

21:34 V Kyjeve pri ruskom ostreľovaní prišla o život novinárka pracujúca pre ruský server The Insider. Oznámil to sám portál, ktorý sa v Rusku z rozhodnutia úradov musí označovať nálepkou zahraničného agenta.

Oxana Baulinová podľa serveru práve fotila trosky po ostreľovaní Podilskej štvrti ukrajinského hlavného mesta ruskými vojskami, keď sa miesto stalo terčom nového raketového ostreľovania. „Spolu s ňou zahynul ešte jeden civilista. Dvaja ľudia, ktorí ju sprevádzali, boli ranení a hospitalizovaní,“ napísal The Insider.

Dodal, že Baulinová predtým pracovala pre protikorupčný fond uväzneného opozičného politika Alexeja Navaľného. Baulinová podľa ruských médií tiež pôsobila ako šéfredaktorka a producentka kanálu Navalny Live na serveri YouTube. Po zákaze Navaľného organizácií musela odísť z Ruska. Na Ukrajinu prišla ako spravodajkyňa a poslala niekoľko reportáží z Kyjeva a Ľvova. „Budeme ďalej informovať o vojne na Ukrajine, ako aj o vojnových zločinoch Ruska, akými sú nevyberavé ostreľovanie obytných štvrtí, kde umierajú civilisti a novinári,“ prisľúbil The Insider. (čtk, theins.ru)

21:23 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) potvrdila už 64 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia, ku ktorým došlo od začiatku ruskej invázie. V stredu to oznámil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

WHO už preverila a potvrdila pravdivosť informácií o 64 útokoch na ukrajinské zariadenia poskytujúce zdravotnú starostlivosť. Ďalšie správy o útokoch sú ešte v štádiu preverovania. „Útoky na zdravotníctvo musia prestať. Zdravotnícke systémy, zariadenia či pracovníci nie sú a nikdy by nemali byť ich terčom,“ dodal šéf zdravotníckej agentúry OSN.

Krízový koordinátor WHO Mike Ryan okrem toho poukázal na skutočnosť, že v podmienkach, aké teraz panujú na Ukrajine, sa môže návšteva zdravotníckych zariadení zmeniť na „život ohrozujúcu skúsenosť“. Zároveň vyjadril zdesenie nad tým, aké podmienky panujú v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktoré obliehajú a bombardujú ruské invázne vojská.

WHO minulý týždeň uviedla, že pozdĺž frontovej línie konfliktu na Ukrajine alebo v oblastiach, ktoré sú pod kontrolou Ruska, sa nachádza 300 zdravotníckych zariadení. Ďalších 600 zariadení je vo vzdialenosti desať kilometrov od frontovej línie. (cnn.com, tasr)

21:20 Vláda českého premiéra Petra Fialu schválila v stredu návrh na predĺženie núdzového stavu do konca mája. Dôvodom je prílev ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Pre spravodajský server novinky.cz to potvrdil minister vnútra Vít Rakušan.

Návrh ešte musí prerokovať Poslanecká snemovňa, kde má vládnuca koalícia väčšinu. Schváliť ho tak môže aj bez podpory opozičných hnutí ANO a SPD. Súčasný 30-dňový núdzový stav platí od 4. marca. Rakušan však na zasadanie vlády rokovania išiel s ambicióznejším plánom, a to predĺžiť stav o tri mesiace, teda zhruba do konca júna, píšu Novinky.

Od pondelka začalo platiť v Českej republike niekoľko legislatívnych zmien, ktoré majú uľahčiť integráciu utečencov z Ukrajiny. Takzvaný lex Ukrajina upravuje prideľovanie ochrany a víz, zamestnávanie, sociálne zabezpečenie, prístup k zdravotnej starostlivosti či k vzdelávaniu. (novinky.cz, tasr)

21:02 Vláda Spojených štátov na základe dostupných informácií vyhodnotila, že príslušníci ruskej armády sa na Ukrajine dopustili vojnových zločinov, oznámil v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

„Už minulý týždeň som zopakoval vyhlásenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktoré bolo založené na nespočetných svedectvách, fotografiách a videách…, že Putinove sily na Ukrajine spáchali vojnové zločiny. Vtedy som poznamenal, že úmyselné útočenie na civilistov je vojnový zločin,“ uviedol Blinken vo vyhlásení.

„Dnes môžem oznámiť, že na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, americká vláda vyhodnotila, že príslušníci ruských síl spáchali na Ukrajine vojnové zločiny,“ povedal. Z páchania vojnových zločinov obvinili ruskú armádu už viacerí svetoví lídri vrátane poľského premiéra Mateusza Morawieckého, šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, českého predsedu vlády Petra Fialu aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok tvrdil, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine pokračuje presne podľa vopred stanovených plánov a cieľov. Peskov sa takisto snažil tvrdiť, že Rusko útočí len na vojenské ciele – aj napriek početným správam o ruských útokoch voči civilným cieľom. (afp, tasr)

19:56 Slovensko zriadilo v prekladisku na východe krajiny centrálne skladisko, z ktorého bude rozvážať humanitárnu pomoc do vojnou zasiahnutej Ukrajiny. Novinárom to v stredu povedal premiér Eduard Heger.

Humanitárne skladisko je prístupné aj pre iné krajiny a podľa eurokomisára pre krízové ​​riadenie Janeza Lenarčiča je po Poľsku a Rumunsku tretím zariadením svojho druhu, ktoré bolo v EÚ vytvorené v súvislosti s prepravou materiálnej pomoci na Ukrajinu. Stredisko zatiaľ nie je pripravené spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, ktoré bezprostredne po ruskej invázii na Ukrajinu začali zbierať veci na pomoc utečencom. (čtk)

19:25 Na Ukrajine zahynulo od začiatku ruskej invázie odhadom 7-tisíc až 15-tisíc ruských vojakov, uviedol pre agentúru AP vysokopostavený vojenský predstaviteľ NATO. Tento predstaviteľ pod podmienkou anonymity spresnil, že uvedený odhad je založený na informáciách od ukrajinských činiteľov, na oficiálnych údajoch z Ruska aj na iných zdrojoch.

Keď ruské vojská 24. februára zaútočili na Ukrajinu, zdalo sa pravdepodobné, že dokážu rýchlo zvrhnúť vládu v Kyjeve. Ruské sily však ani po štyroch týždňoch nedobyli hlavné mesto Kyjev a ich postup spomaľujú útoky ukrajinskej armády vyzbrojenej zbraňami, ktoré jej poskytli západné krajiny.

Kremeľ sa v reakcii na tvrdý odpor Ukrajincov uchýlil k ostreľovaniu z diaľky s tým, že túto taktiku použili ruské jednotky v Čečensku či Sýrii, čím viaceré tamojšie mestá úplne zrovnali so zemou.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok tvrdil, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine pokračuje presne podľa vopred stanovených plánov a cieľov. Peskov sa takisto snažil tvrdiť, že Rusko útočí len na vojenské ciele – aj napriek početným správam o ruských útokoch voči civilným cieľom. (ap, tasr)

19:16 Muž podozrivý zo zastrelenia bývalého hviezdneho argentínskeho ragbistu Federica Martina Aramburua, ktorého zatkli v noci z utorka na stredu na maďarsko-ukrajinskom hraničnom priechode Záhony, tvrdil, že ide bojovať na Ukrajinu. Informoval o tom spravodajca tasr s odvolaním sa na webovú stránku police.hu.

Agentúre AFP správu o zadržaní podozrivého potvrdila parížska prokuratúra. Malo ísť o 27-ročného muža, bývalého vojaka a člena krajne pravicového hnutia GUD. Polícia Sabolčsko-satmársko-berežskej župy spresnila, že občan Francúzska chcel prekročiť maďarsko-ukrajinské hranice 22. marca o 20.05 h. Polícia však zistila, že francúzske orgány na neho pre podozrenie z vraždy vydali medzinárodný zatykač, a preto ho zadržala.

Policajtom Francúz tvrdil, že bol vojakom, a že chce ísť bojovať na Ukrajinu. V jeho vozidle našli tri bojové nože, preto iniciovali voči nemu priestupkové konanie pre zneužitie obzvlášť nebezpečných prostriedkov.

Podľa francúzskeho denníka Le Monde bol 42-ročný argentínsky športovec zastrelený v sobotu večer po hádke skupiny ľudí pri reštaurácii v parížskej štvrti Saint-Germain. Predpokladá sa, že dvaja útočníci na Aramburua strieľali z automobilu. Druhý podozrivý zostáva podľa AFP na úteku. V pondelok už zatkli 24-ročnú ženu, ktorá pravdepodobne šoférovala inkriminované auto. Bola obvinená ako spolupáchateľka vraždy. (tasr)

18:47 Ruské ostreľovanie zničilo v obkľúčenom Mariupole budovu umeleckého múzea Archipa Kuindžiho, oznámila miestna radnica. Správu nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Múzeum bolo pomenované po miestnom rodákovi, ukrajinskom maliarovi gréckeho pôvodu z 19. storočia. Maliarove diela ale v čase ostreľovania v múzeu už neboli, zostali tam len kópie, uviedla stanica BBC s odvolaním sa na šéfa zväzu ukrajinských umelcov. Nie je však doteraz známy osud obrazov ďalších výtvarníkov. Fond múzea disponoval asi dvoma tisícami exponátov, hlavne obrazov, grafík a sôch.

Múzeum, nachádzajúce sa vo vile z roku 1902, bolo otvorené na jeseň 2010, sto rokov po smrti maliara a po rekonštrukcii, ktorá trvala 13 rokov, poznamenal server Artchive.ru. Dodal, že v múzeu boli vystavené tri Kuindžiho obrazy, jeho listy a ďalšie rarity, ako aj práca maliarových rovesníkov a diela ukrajinských umelcov 20. storočia. (čtk, artchive.ru)

18:37 Poľsko zmrazilo bankové účty ruského veľvyslanectva, uviedol v ruskej televízii veľvyslanec Sergej Andrejev. Keď sa sťažoval, že ide o porušenie viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, dostalo sa mu vraj odpovede, že Rusi sú agresori.

„Zmrazili naše účty, je to priame porušenie viedenského dohovoru. Najprv nám koncom februára prišlo oznámenie z banky. Ukázalo sa, že banka dostala pokyn od poľského ministerstva financií. Potom prišlo oznámenie od prokurátora, že nám na pol roka zmrazili účty,“ povedal veľvyslanec podľa agentúry TASS.

„Keď sme našim poľským takzvaným partnerom povedali, že je to priame porušenie viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, ktorý nedovoľuje vytvárať nenormálne podmienky pre činnosť zastupiteľských úradov, umyli si ruky a povedali: ‚Vy ste agresori‘,“ dodal veľvyslanec.

Poľské ministerstvo zahraničia v stredu odovzdalo veľvyslancovi nótu o vyhostení 45 pracovníkov veľvyslanectva. Andrejev zdôraznil, že diplomatické vzťahy medzi Moskvou a Varšavou neboli formálne prerušené. (tass, čtk)

18:33 Nemecko dodá Ukrajine ďalších 2-tisíc pancierových pästí. Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu síce v parlamente znova odmietol nasadenie jednotiek NATO na Ukrajine, zároveň ale vyhlásil, že sa Kyjev môže spoľahnúť na nemeckú pomoc.

Jej súčasťou budú podľa návrhu ministerky obrany Christine Lambrechtovej aj ďalšie ručné protitankové zbrane. Doteraz ich na Ukrajinu Nemecko poslalo okolo tisíc. Berlín Kyjevu podľa slov ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej dodáva aj protilietadlové komplety Strela. Zatiaľ ich Ukrajina dostala 500, celkom môže podľa denníka Bild počítať s až 2 700.

Pomoc zintenzívni aj inokedy neutrálne Švédsko, ktoré zdvojnásobí doteraz poslaný počet 5-tisíc protitankových zbraní. (čtk, reuters)

17:34 Ukrajinská armáda tvrdí, že počas bojov o juhoukrajinské mesto Mariupol zahynul ďalší z veliteľov ruských inváznych síl. Informoval o tom časopis Newsweek s tým, že ide už o 15. vysoko postaveného dôstojníka, ktorý bol zabitý počas bojov s ukrajinskou armádou. Ruské ministerstvo obrany sa k tejto správe nevyjadrilo a zatiaľ ju nebolo možné overiť z iných zdrojov.

Podľa ukrajinskej armády v bojoch o obliehaný Mariupol, ktorý je terčom intenzívneho ruského bombardovania a ostreľovania, padol plukovník Alexej Šarov, veliteľ 810. brigády ruskej námornej pechoty.

„Tohto veliteľa brigády ruskej námornej pechoty zlikvidovala naša armáda. A taký osud čaká každého…, kto sa pokúša zabíjať naše deti. My im to nezabudneme,“ napísal prostredníctvom aplikácie Telegram šéf vojenskej správy Odesy Serhij Bratčuk, ktorého vyjadrenie zverejnili ukrajinské médiá.

Newsweek požiadal o vyjadrenie ruské ministerstvo obrany, ktoré však nekomentovalo ani predchádzajúce správy o ruských generáloch a ďalších vysoko postavených dôstojníkoch zabitých na Ukrajine.

Ukrajina tvrdí, že od začiatku invázie 24. februára bolo zabitých už šesť ruských generálov, ktorí velia inváznym vojskám. Americký magazín Foreign Policy na základe vlastnej analýzy dospel k záveru, že na Ukrajine padlo zatiaľ päť ruských generálov, čo by bol najvyšší počet od druhej svetovej vojny.

Podľa medializovaných informácií je Alexej Šarov zrejme už 15. vysoko postaveným dôstojníkom ruskej armády zabitým počas bojov na Ukrajine. Predstavitelia západných tajných služieb však uvádzajú, že ich mohli padnúť už asi dve desiatky.

Vojenskí analytici považujú prítomnosť vysoko postavených veliacich dôstojníkov priamo na bojisku alebo v jeho blízkosti za dôkaz toho, že ruské operácie na Ukrajine nejdú podľa plánu, hoci Kremeľ stále tvrdí opak. (tasr, newsweek.com, foreignpolicy.com)

17:22 Na Ukrajine sa po ruskej invázii množia na sociálnych sieťach fotografie a videá zachytávajúce domnelých zlodejov či lupičov priviazaných k stĺpom verejného osvetlenia. Niektorí spútaní mladí muži mali dokonca stiahnuté nohavice.

Čítajte viac Na Ukrajine sú domnelí zlodeji verejne priväzovaní k stĺpom

16:25 Americký prezident Joe Biden v stredu opäť varoval, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane, čo označil za reálnu hrozbu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Myslím, že táto hrozba je reálna,“ povedal Biden novinárom, keď odchádzal z Bieleho domu pred odletom do Európy, kde bude diskutovať so spojencami o ďalšej stratégii v čase pokračujúcej ruskej agresie voči Ukrajine.

Biden zdôraznil, že o hrozbe použitia ruských chemických zbraní na Ukrajine bude hovoriť aj na rokovaniach s európskymi spojencami.

Americký prezident už predtým varoval, že ak by Kremeľ použil na Ukrajine chemické zbrane, zaplatí za to obrovskú cenu. Aká by bola reakcia západných spojencov však nekonkretizoval.

16:00 Francúzske firmy musia okamžite opustiť ruský trh, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v on-line vystúpení francúzskym poslancom. Obliehaný ukrajinský Mariupol a jeho zbombardovanú nemocnicu prirovnal ku francúzskemu Verdunu, dejisku jednej z najväčších bitiek prvej svetovej vojny. Poslancov požiadal o minútu ticha na uctenie pamiatky obetí vojny na Ukrajine a tiež o ďalšie obranné vybavenie pre Ukrajinu, aby sa mohla brániť ruskej agresii.

„Viete dobre, čo sa deje na Ukrajine, prečo sa to deje a kto za to môže,“ povedal Zelenskyj. Rovnako ako v prejavoch k iným zahraničným parlamentom aj tu apeloval na miestne reálie, konkrétne na francúzske národné heslo sloboda, rovnosť, bratstvo. „Aby sloboda vyhrala, musí byť dobre vyzbrojená,“ povedal Zelenskyj a požiadal o ďalšiu pomoc.

Prezident vo svojej reči vymenoval niekoľko konkrétnych firiem, napríklad automobilku Renault alebo potravinársky reťazec Auchan, ktoré podľa neho majú odísť z Ruska. „Musia prestať financovať ruskú vojnovú mašinériu, vraždenie detí a žien, znásilňovanie. Hodnoty majú vyššiu cenu ako zisky,“ vyhlásil Zelenskyj.

15:07 Blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina údajne opustil rady ruskej vlády a ušiel z krajiny. Podľa agentúry Reuters ide o skúseného reformátora a osobitného predstaviteľa pre životné prostredie Anatolija Čubajsa. TASR správu prevzala od spravodajskej stanice Sky News.

Čubajs je podľa správy údajne proti Putinovej „špeciálnej vojenskej operácii“ na Ukrajine a nemá v úmysle vrátiť sa do Ruska. Išlo by doposiaľ o najvyššie postaveného ruského činiteľa, ktorý odišiel z krajiny.

O Čubajsovom odstúpení z funkcie osobitného predstaviteľa pre klímu a jeho odchode z Ruskej federácie informovali v stredu aj denník The Guardian, ako aj spravodajská stanica CCN, ktorá sa odvolala na ruskú tlačovú agentúru TASS.

Podľa agentúry Bloomberg je 66-ročný Čubajs jedným z mála ekonomických reformátorov z éry 90. rokov, ktorí zostali v Putinovej vláde a zachovali si blízke väzby na západných predstaviteľov. Známym sa stal ako minister financií vo vláde niekdajšieho prezidenta Borisa Jeľcina.

14:37 Severoatlantická aliancia musí zabezpečiť, aby sa vojna nerozšírila mimo Ukrajiny. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred štvrtkovým aliančným summitom. Ten podľa šéfa NATO schváli umiestnenie štyroch nových bojových zoskupení na východnom krídle aliancie, a to v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Stoltenberg tiež povedal, že na stole nie je prípadné členstvo Ukrajiny v NATO.

14:12 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz dôrazne varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred nasadením chemických alebo biologických zbraní vo vojne na Ukrajine, uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Heberstreit v stredu v Berlíne. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

Na otázku novinárov, či Scholz šéfa Kremľa pred nasadením takýchto zbraní varoval a či mu spomenul možné následky takéhoto kroku, Hebestreit odpovedal, že nemecký kancelár Putina podľa vlastných slov „v priamom rozhovore varoval“.

„Nediskutovalo sa však o žiadnych ďalších dôsledkoch,“ dodal hovorca nemeckej vlády.

14:10 Po tom, ako ukrajinské sily vytlačili ruských vojakov z Makarivu, môžu zaznamenať ďalší úspech v bojoch okolo Kyjeva. Ukrajinská armáda obkľúčila mestá Buča, Irpiň a Hostomeľ, ktoré boli dosiaľ pod ruskou kontrolou. Na sociálnej sieti Facebook o tom informovala mestská rada v Buči.

Mnohé obce pri Kyjeve sú však naďalej okupované a obyvateľstvu nezostali žiadne potraviny, lieky, hygienické prostriedky či výživa pre deti. Mnohé obce sú navyše bez spojenia so svetom, chýba aj svetlo či plyn. „Ruskí okupanti sa vlámu do domov, hľadajú jedlo a alkohol. Rabujú, strieľajú do psov a zabíjajú dobytok,“ uviedla mestská rada v Buči. (sita)

13:58 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR premiestnilo sídlo veľvyslanectva z Kyjeva do ukrajinského Užhorodu. Pôsobí tam už zástupca slovenského veľvyslanca. Vo štvrtok bude do Užhorodu vyslaný veľvyslanec. Po rokovaní vlády o tom informoval šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS).

Týmto krokom chce Slovensko ukázať, že ostáva v Ukrajine prítomné a úrad tak bude naplno fungovať z Užhorodu. Budú tam tí istí pracovníci, ktorí boli evakuovaní z Kyjeva. Situáciu v súvislosti s vojnou bude ministerstvo priebežne vyhodnocovať. „Považujem to za dôležitý krok voči Ukrajine. Je to zároveň dôležitý krok pre diplomatickú službu, lebo budú na mieste, na hranici pomáhať. Budú plne vykonávať diplomatické činnosti a najmä reportovať o dianí na Ukrajine,“ povedal Korčok. (tasr)

13:44 Rokovania s Ruskom o ukončení takmer mesiac trvajúcej ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine sprevádzajú „značné ťažkosti“, uviedol v pondelok vyjednávač Kyjeva. Jeho vyjadrenie prišlo po tom, čo Moskva obvinila Spojené štáty z marenia mierového úsilia. „Rokovania pokračujú online. Postupujú so značnými ťažkosťami, pretože ukrajinská strana má jasné a zásadové pozície,“ uviedol v písomnom vyhlásení pre reportérov hlavný ukrajinský vyjednávač Mychajlo Podoľak.

Moskva predtým obvinila Kyjev, že mení svoju vyjednávaciu pozíciu, a uviedla, že Spojené štáty pracujú na tom, aby Rusko a Ukrajinu držali „v stave vojenskej akcie tak dlho, ako to bude možné“. Prebiehajúce rokovania medzi oboma stranami zatiaľ nepriniesli prelom napriek predchádzajúcim vyjadreniam, že existuje nádej na podpísanie dohody o prímerí, píše AFP. (tasr)

13:40 Z verejného obstarávania na Slovensku bude možné vylúčiť ruských vlastníkov firiem, dôvodom je takmer mesiac trvajúca vojnová agresia Ruska proti Ukrajine. Umožňuje to novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú poslanci schválili v stredu dopoludnia v zrýchlenom rokovaní. Ide o priamu reakciu vlády na inváziu ruskej armády u nášho východného suseda.

Čítajte viac Rusov bude možné vylúčiť z verejných tendrov. Poslanci schválili zmeny v obstarávaní

13:02 Ruské vojenské jednotky zničili nové laboratórium pri jadrovej elektrárni v Černobyle, v ktorom sa okrem iného pracuje na zlepšení zaobchádzania s rádioaktívnym odpadom. Uviedla to v utorok Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), zodpovedná aj za uzavretú zónu v Černobyli. Informovala o tom agentúra AP.

Ruská armáda sa vyradenej elektrárne zmocnila už na začiatku vojny. Uzavretou zónou je kontaminovaná oblasť v okolí elektrárne, ktorá bola v roku 1986 dejiskom najhoršej jadrovej havárie na svete.

DSNS uviedla, že laboratórium, ktorého výstavba s podporou Európskej komisie stála šesť miliónov eur, otvorili v roku 2015. Nachádzali sa v ňom „vysoko aktívne vzorky a vzorky rádionuklidov, ktoré sú teraz v rukách nepriateľa, no dúfame, že poškodia jeho, a nie civilizovaný svet,“ uviedla DSNS vo vyhlásení. Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie ešte v pondelok informovala, že v okolí elektrárne prestali fungovať zariadenia na monitorovanie radiácie.

Rádionuklidy sú nestabilné atómy chemických prvkov, ktoré uvoľňujú žiarenie, vysvetľuje AP.

12:52 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tam prišlo o život už 15 600 ruských vojakov, uviedla v stredu ukrajinská vláda. Informovala o tom televízia Sky News.

Podľa Kyjeva ruské ozbrojené sily stratili aj 517 tankov a 1578 obrnených vozidiel.

Televízia Sky News uviedla, že údaje poskytnuté ukrajinskými predstaviteľmi nemôže nezávisle overiť. S odvolaním sa na expertov taktiež poznamenala, že je v záujme krajín, ktoré sú v konflikte, uvádzať vyššie odhady nepriateľských o­betí.

12:22 Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski v stredu potvrdil, že Varšava vyhostila 45 ruských diplomatov za špionáž. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúry AFP.

„Poľsko vyhostilo 45 ruských špiónov, ktorí sa vydávali za diplomatov. S plnou dôslednosťou a odhodlaním rozbíjame (sieť) agentov ruských tajných služieb v našej krajine,“ uviedol Kamiňski na sociálnej sieti Twitter.

Čítajte viac Kamiňski: Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov za špionáž

12:19 Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v stredu uviedla, že spravodlivé rozdelenie ukrajinských utečencov v rámci Európskej únie je absolútnou prioritou. Vyzvala všetky členské štáty EÚ, aby rešpektovali dohodu o prijímaní utečencov. TASR prevzala správu od agentúry DPA.

Túto dohodu „teraz musia zaviesť všetci spoločne“, povedala Faeserová s tým, jej výzvy podporili aj Francúzsko a Poľsko.

Poliaci prijali už viac ako dva milióny utečencov zo susednej Ukrajiny.

12:12 Rusko a Ukrajina organizovali už dve výmeny zajatcov, uviedla v utorok zverejnenom vyhlásení hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová. Vyhlásila zároveň, že Rusko každý deň zabezpečuje evakuáciu civilného obyvateľstva cez humanitárne koridory. Kyjev však Moskvu obviňuje, že ruské sily na evakuujúcich sa civilistov nezriedka útočia, a bránia hromadnému odchodu obyvateľov napríklad z dlhodobo obliehaného mesta Mariupol.

Bližšie podrobnosti k povahe výmeny hovorkyňa ruskej diplomacie neuviedla. Ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová tento týždeň oznámila, že v rámci prvej výmeny odovzdala ukrajinská strana tej ruskej deväť ruských zajatcov a ruskí vojaci prepustili starostu ukrajinského mesta Melitopol Ivana Fjodorova, pripomenula agentúra Interfax.

Zacharovová vo svojom vyhlásení zároveň obvinila Kyjev a Poľsko, že bránia evakuácii utečencov z Ukrajiny do Ruska, a núti ich utiecť smerom na západ. „Mnohí z nich sa rovnako snažia dostať do Ruska, k svojim príbuzným, ale krajiny Európskej únie, predovšetkým Poľsko, im to nedovolia,“ vyhlásila diplomatka. Rusko sa snažilo opakovane presadiť humanitárne koridory, ktoré viedli z ukrajinských miest do Ruska alebo Bieloruska, ktorého územie používajú ruské sily na útoky na Ukrajinu. Kyjev tieto evakuačné cesty odmietol a zdôraznil, že Ukrajinci majú právo na presun v rámci svojej krajiny.

11:31 Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko označil ruský vojenský útok na svoju vlasť za vyhladzovanie národa. „Je to genocída,“ povedal niekdajší profesionálny boxer v stredu počas živého spojenia s Mníchovom, ktorý je partnerským mestom ukrajinskej metropoly. Informovala o tom agentúra DPA.

„Oni ničia civilné obyvateľstvo, ničia našu krajinu,“ upozornil 50-ročný Kličko.

Kyjev je podľa neho ostreľovaný raketami, „ktoré zničia každý ľudský život v okruhu 500 metrov“. Nie je to útok na armádu, ale na obyvateľstvo, do­dal.

Kyjevský starosta nevedel odpovedať na otázku, koľko civilných životov si ruská vojenská ofenzíva doposiaľ vyžiadala. „Nedokážeme spočítať mŕtvoly,“ podotkol.

11:11 Niekdajší ruský prezident i bývalý premiér Dmitrij Medvedev v stredu obvinil Spojené štáty z toho, že sa posledných 30 rokov snažia „ponížiť, obmedziť, podlomiť, rozdeliť a zničiť“ Rusko. Napísal to v príspevku na sociálnej sieti Telegram, z ktorého TASR cituje.

Podľa Medvedeva USA vnímali Rusko vždy len ako nepriateľa.

„Kto sú právni nástupcovia Sovietskeho zväzu, ak už viac neexistujú veľké ideologické rozdiely? Znamená to, že je nutné ponížiť, obmedziť, podlomiť, rozdeliť a zničiť Rusko,“ napísal Medvedev s tým, že USA podľa neho nehľadia na to, aké následky bude mať ich konanie v budúcnosti.

„Ak je taktickou úlohou zničiť Rusko, tak načo mať vôbec dlhodobú stratégiu?“ pýta sa Medvedev, podľa ktorého je ďalším cieľom Spojených štátov po Rusku „úplne oslabenie Číny“. To by však podľa ruského exprezidenta viedlo k obrovskej celosvetovej kríze, energetickému i potravinovému kolapsu, k odstúpeniu od všetkých systémov kolektívnej bezpečnosti a nakoniec k veľkému jadrovému výbuchu.

10:52 Veľká časť ukrajinského mesta Mariupoľ bola úplne zničená, no oblasť prístavu zostáva do výraznej miery nedotknutá. Pre spravodajský web BBC to povedal popredný predstaviteľ mariupoľského prístavu, ktorý v utorok utiekol z obliehaného mes­ta.

Muž, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity pre obavy o bezpečnosť, uviedol, že od začiatku vojny v prístave zakotvilo šesť lodí plaviacich sa pod zahraničnou vlajkou, ale „na rozdiel od zvyšku mesta prístav zažil len pomerne slabé bombardovanie“.

Mariupoľ je najväčší prístav v Azovskom mori a jeden z najväčších ukrajinských prístavov na export poľnohospodárskych produktov. Jeho dobytie by bolo pre Rusko strategicky dôležité. Skutočnosť, že oblasť prístavu zostáva relatívne nepoškodená, môže naznačovať, že Rusko si uvedomuje strategický význam a zámerne sa vyhýbalo ostreľovaniu oblasti prístavu.

10:47 Viac než 2,17 milióna ukrajinských utečencov prekročilo od začiatku ruskej vojenskej invázie hranice do susedného Poľska, uviedla na sociálnej sieti Twitter poľská pohraničná stráž.

Iba v priebehu utorka prišlo podľa jej údajov na územie Poľska približne 31 000 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim dňom to bol trojpercentný nárast.

Naopak, odkedy sa 24. februára začala vojna, odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 285 000 osôb, sumarizuje DPA. Doposiaľ nie sú oficiálne údaje o tom, koľko vojnových utečencov v Poľsku zostalo a koľko sa presunulo do ostatných štátov Európskej únie.

10:42 Vojenská invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sa napriek každodenným útokom zo strany jeho jednotiek „zastavila“, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

Scholz na pôde Spolkového snemu (Bundastag) v Berlíne zároveň opätovne uistil Ukrajinu o solidarite Nemecka a uviedol, že Kyjev „môže počítať s našou pomocou“.

„Putinova ofenzíva sa zastavila napriek všetkému ničeniu, ktoré deň čo deň spôsobuje,“ podotkol nemecký kancelár. Ruský prezident podľa neho „musí počuť pravdu“, že vojna neničí len Ukrajinu, „ale aj budúcnosť Ruska“.

Scholz zároveň vyzval na okamžité ukončenie vojny na Ukrajine. „Zbrane musia utíchnuť – a to hneď,“ uviedol. Zároveň uistil, že Nemecko podnikne všetko pre to, aby „na našom kontinente opäť zavládol mier“.

Či prebiehajúce rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom prinesú úspech, nemôže nikto predpovedať, upozornil nemecký kancelár. Podľa neho je jasné, že o Ukrajine vyjednávajú Ukrajinci, „a nik iný“.

Scholz pripomenul, že Nemecko od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu dodáva Kyjevu zbrane i výstroj a spolu so svojimi partnermi sa podieľa na sankciách voči Moskve, ktoré doposiaľ nemajú obdobu. Ukázali sa ako účinné a budú sa neustále sprísňovať, dodal.

Scholz poznamenal, že počuje hlasy tých, ktorí žiadajú bezletovú zónu nad Ukrajinou či nasadenie mierových jednotiek Severoatlantickej aliancie (NATO) na území Ukrajiny. Opätovne však zdôraznil, že nesmie dôjsť k žiadnej priamej konfrontácii medzi NATO a Ruskom a aliancia sa nestane jednou zo strán tejto vojny, píše DPA.

10:32 Ak Rusko stiahne svoje jednotky z Ukrajiny, Slovensko nebude uvažovať o tom, aby raketový systém S-300 posielalo na Ukrajinu, uviedol minister obrany Naď.

Čítajte viac Naď: Ak Rusko nestiahne svoje vojská, Ukrajine pošleme systém S-300

10:25 Bojová sila ruskej armády na Ukrajine prvýkrát od začiatku invázie klesla pod úroveň 90 percent. Uviedol do vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Pokles bojovej sily ruskej armády naznačuje, že utrpela vysoké straty v oblasti zbraní a rastie aj počet ruských obetí. Informuje o tom portál news.sky.com.

USA odhadujú, že Rusko pri ukrajinských hraniciach pred inváziou zhromaždilo viac ako 150-tisíc vojakov a dostatočný počet lietadiel, delostrelectva a tankov na rozsiahly útok. „Prvýkrát sa pravdepodobne dostali tesne pod 90 percent," povedal o ruskej bojovej sile na Ukrajine americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Takmer mesiac od začiatku vojny sa ruskej armáde nepodarilo získať kontrolu nad žiadnym veľkým ukrajinským mestom a ich postup sa zastavil na takmer všetkých frontoch.

10:18 Ďalšími požiadavkami chce Putin zmeniť bezpečnostnú architektúru v celej Európe, uviedla Čaputová.

Čítajte viac Prezidentka: Sankcie voči Kremľu prispejú aj k našej bezpečnosti

10:13 Spôsob, akým oficiálne vedenie Maďarska v poslednom čase pristupuje k Ukrajine, je dokonca horší než spôsob niektorých ruských satelitov z bývalého Sovietskeho zväzu. Napísala to v utorok na Facebooku podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.

„Určite to bude nepríjemné prekvapenie najmä pre Maďarov žijúcich na Ukrajine, ktorých mnohých osobne poznám,“ dodala vicepremiérka a vyjadrila nevoľu nad tým, že Maďarsko nepodporuje sankcie, neposkytuje zbrane a ani neumožňuje tranzit zbraní z iných krajín cez svoje územie.

„Je to preto, že chcú lacný ruský plyn? Alebo možno preto, že potichu snívajú o našej Zakarpatskej oblasti?“ píše Vereščuková, ktorá apeluje na Maďarsko, aby sa postavilo na stranu civilizovaného sve­ta.

Maďarská vláda vydala 7. marca nariadenie, podľa ktorého nie je možné dodávať z územia Maďarska zbrane na ukrajinské územie. Premiér Viktor Orbán 9. marca oznámil, že Maďarsko sa nemôže pripojiť k sankciám uvaleným Spojenými štátmi na Rusko v oblasti energetiky, pretože aj naďalej potrebuje zemný plyn a ropu prichádzajúce z Ruska.

10:10 Vyslanie mierových síl NATO na Ukrajinu by viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou. V Moskve to vyhlásil minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov.

Vyslanie medzinárodnej misie minulý týždeň navrhlo Poľsko a premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že formálnu žiadosť o vyslanie misie podá tento týždeň na summite NATO. Poľsko tiež argumentuje, že Ukrajina by mala dostať ďalšie prostriedky na svoju obranu.

Otázka prípadného vyslania aliančnej misie na Ukrajinu je nanajvýš citlivá práve kvôli obavám z toho, že by to Moskva mohla vnímať ako priame zapojenie NATO do konfliktu na Ukrajine, ktorú Rusko pred mesiacom vojensky napadlo.

Lavrov sa dnes tiež posťažoval, že Spojené štáty kazia rozhovory s Ukrajinou, ktoré označil za ťažké, pretože Kyjev podľa neho neustále mení svoje postoje. Podľa ruského ministra je cieľom Washingtonu „dominovať“ svetovému poriadku, o čo sa vraj Spojené štáty snažia okrem iného prostredníctvom sankcií.

„Rokovania sú ťažké, ukrajinská strana neustále mení svoj postoj. Je ťažké sa zbaviť dojmu, že naši americkí kolegovia ich držia za ruku,“ vyhlásil podľa agentúry AFP šéf ruskej diplomacie v debate so študentmi Štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov (MGIMO) v Moskve.

10:04 Na Ukrajine dnes bude pokračovať snaha evakuovať civilistov cez deväť humanitárnych koridorov, na ktorých sa dohodli ukrajinské úrady a ruská armáda. Podľa serveru Ukrajinska pravda to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Podľa agentúry Reuters vicepremiérka však naznačila, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu na vytvorení bezpečného koridoru priamo z centra Mariupolu.

Podľa Vereščukovej ľudia, ktorí chcú obliehané prístavné mesto na juhovýchode krajiny opustiť, nájdu dopravu v neďalekom Berďansku. Pre evakuáciu ľudí z Mariupolu do Záporožia budú fungovať trasy z Berďanska a ďalších dvoch obcí v regióne, píše Ukrajinská pravda.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nočnom prejave uviedol, že v Mariupole obliehanom ruskými jednotkami zostáva v neľudských podmienkach 100-tisíc ľudí. Snahy civilistov zachrániť prostredníctvom humanitárnych koridorov podľa neho marí ruské „ostreľovanie alebo zámerný teror“.

Napriek tomu sa podľa neho v utorok podarilo asi 7000 ľuďom z mesta utiecť. Prezident zároveň obvinil ruských vojakov, že zajali humanitárny konvoj neďaleko Mariupolu, konkrétne vraj zadržali ukrajinských záchranárov a vodičov autobusov.

9:54 Ruské jednotky bombardovali a zničili most v obkľúčenom meste Černihiv na severe Ukrajiny, uviedol gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

Zničený most bol využívaný na evakuáciu civilistov a prísun humanitárnej pomoci. Nachádzal sa nad riekou Desna a spájal mesto s ukrajinskou metropolou Kyjev.

Úrady v Černihive v utorok informovali, že v obkľúčenom meste nie je voda ani elektrina a situáciu na mieste označili za humanitárnu katastrofu, píše AP.

Kyjevom medzitým aj v stredu ráno otriasali výbuchy a ozývala sa streľba. Silnú delostreleckú paľbu bolo počuť zo severozápadu, kde sa ruské jednotky snažili obkľúčiť a dobyť predmestia hlavného mesta.

9:42 Ruské sily zasiahli sklad zbraní v meste Rivne na západe Ukrajiny, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Informovala televízia Sky News, podľa ktorej sa tieto tvrdenia nepodarilo nezávisle overiť.

Ruské ministerstvo uviedlo, že pri útoku boli použité zbrane s vysokou presnosťou, ktoré boli odpálené z mora.

Podľa rezortu boli zasiahnuté aj odpaľovacie raketové zariadenia na predmestí ukrajinskej metropoly Kyjev.

9:34 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa vo štvrtok v Moskve stretne s prezidentom Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) Petrom Maurerom. Oznámilo to ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa ruského rezortu diplomacie sa očakáva, že program stretnutia bude zahŕňať diskusiu o kľúčových oblastiach práce MVČK týkajúcej sa humanitárnej reakcie.

MVČK v utorok oznámilo, že Maurer navštívi Moskvu, kde bude rokovať o konflikte na Ukrajine.

9:30 Spojené štáty a ich západní spojenci posudzujú, či by malo Rusko aj naďalej ostať súčasťou skupiny G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine.

Čítajte viac USA a spojenci zvažujú vylúčiť Rusko z G20, Putin sa na samit chystá

9:15 V utorok prišlo na Slovensko 3 426 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 677 mužov, 1 745 žien a 1 004 detí. O dočasné útočisko požiadalo 1 980 osôb, informuje ministerstvo vnútra.

Celkovo už Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 261 990 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 49 311 osôb.

Činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo včera 256 policajtov, 34 hasičov, 117 colníkov, 405 vojakov, dvaja duchovní, 219 dobrovoľníkov a 56 príslušníkov zahraničných zložiek.

„Zároveň bolo vypravených 26 autobusov, ktoré prepravili 772 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a deväť vlakov s počtom cestujúcich 789,“ doplnilo ministerstvo. V utorok ubytovali 186 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 9 489 lôžok.

9:04 V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo 121 detí a 167 neplnoletých v krajine bolo zranených. Oznámila to dnes ukrajinská generálna prokuratúra. Najviac detských obetí ruskej agresie ukrajinské úrady podľa agentúry Unian zaznamenali v Kyjevskej, Charkovskej, Doneckej, Černihivskej a Mykolajivskej oblasti. Agentúra Reuters poznamenala, že tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť.

Server Ukrajinska pravda dnes ráno napísal, že v utorok zomreli dve deti v meste Rubižne v Luhanskej oblasti po tom, čo tam ruský granát zasiahol niekoľkoposchodovú budovu. Celkom si úder vyžiadal tri ľudské životy.

„Tragédia sa odohrala večer, keď armáda Ruskej federácie zosilnela ostreľovanie. Okolo ôsmej hodiny večer nepriateľ zasiahol niekoľkoposchodovú budovu v Rubižnom. Strela explodovala na piatom poschodí,“ cituje server gubernátora Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.

V dôsledku každodenného bombardovania a ostreľovania bolo navyše poškodených 548 vzdelávacích inštitúcií, z ktorých 72 bolo úplne zničených, tvrdí ďalej ukrajinská prokuratúra. Nepriateľská paľba podľa nej zasiahla aj viac ako 40 zariadení určených pre deti – vrátane zdravotníckych zariadení, umeleckých škôl, športovísk a knižníc. Rusko dlhodobo popiera, že by útočilo na civilné ciele.

8:47 Ruské jednotky sa sťahujú zo severu a juhu, aby „obkľúčili ukrajinské sily na východe krajiny“. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na najnovšie spravodajské informácie britského ministerstva obrany. Ruské vojská podľa Britov postupovali z Charkova a Mariupoľa.

Ako ďalej uviedlo britské ministerstvo obrany, boje na severe zamerané na dobytie hlavného mesta Kyjev, zostávajú „do značnej miery statické“. „Ruské sily pravdepodobne majú obdobie reorganizácie pred obnovením rozsiahlych útočných operácií,“ uvádza sa vo vyhlásení Spojeného kráľovstva. Zdá sa tiež, že ruskí vojaci sa pokúšajú obísť Mykolajiv a chcú sa dostať do prístavného mesta Odesa na juhozápade Ukrajiny.

Generálny štáb ukrajinskej armády zase uviedol, že Rusko pokračuje v zhromažďovaní vojenskej techniky pozdĺž bieloruských hraníc s Ukrajinou, informovala agentúra Unian. Armáda medzitým podľa Unianu pokračuje v obrane Mariupolu, Černihiva a snaží sa odraziť ruský postup na Kyjev.

„V Bielorusku predstavitelia opozičných síl a starostliví občania čiastočne narušili železničné spojenie medzi Bieloruskou republikou a Ukrajinou. Informácie sa upresňujú,“ stojí v rannej správe ukrajinského generálneho štábu. „Zároveň podľa dostupných informácií pokračuje aktívny pohyb ruskej a bieloruskej vojenskej techniky cez Bielorusko a jej ďalšie hromadenie pozdĺž ukrajinských hraníc,“ uvádza štáb.

Informuje tiež o tom, že ukrajinské ozbrojené sily za posledný deň okrem iného zasiahli šesť ruských lietadiel, päť bezpilotných lietadiel, jeden vrtuľník a päť riadených striel. Ruské sily sú podľa ukrajinského generálneho štábu v niektorých smeroch demoralizované, zatiaľ čo Ukrajina drží obranu v rôznych častiach krajiny – vrátane strategického prístavu Mariupol na juhovýchode. Tieto tvrdenia ukrajinskej armády nemožno nezávisle overiť.

8:24 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil mierové rokovania s Ruskom za „veľmi ťažké“. Urobil tak vo videoposolstve zverejnenom v stredu ráno.

„Sú veľmi ťažké, niekedy škandalózne, ale krok za krokom postupujeme,“ povedal Zelenskyj s tým, že ukrajinskí predstavitelia rokujú s Rusmi každý deň.

„Budeme pracovať, budeme bojovať čo najviac. Až do konca. Odvážne a otvorene. Vyjednávači neúnavne pracujú. Keď vyhráme, môžeme si oddýchnuť,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident sa zároveň poďakoval medzinárodnému spoločenstvu za jeho podporu. Vyjadril nádej, že na tento týždeň naplánované summity G7, NATO a EÚ povedú k ďalšej podpore Ukrajiny. Očakáva nové sankcie proti Rusku a novú pomoc Ukrajine.

8:07 Detská nemocnica v meste Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa stala terčom útoku ruských jednotiek, uviedla ukrajinská štátna pohotovostná služba.

Z budovy, ktorej strecha po ostreľovaní začala horieť, evakuovali dovedna sedem detí a 15 dospelých vrátane lekárov.

Nejde o prvý prípad, keď ruské jednotky útočili na ukrajinské nemocnice, pripomína Sky News. Doposiaľ azda najšokujúcejším prípadom bolo podľa stanice bombardovanie pôrodnice v obliehanom prístavnom meste Mariupol z 9. marca.

Ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Ľaško uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára bolo doposiaľ v krajine kompletne zničených desať nemocníc. Ako zároveň dodal, do ďalších nemocníc nemôžu byť v dôsledku prebiehajúcich bojov v ich okolí dodávané lieky a ďalšie nevyhnutné zásoby, uvádza Sky News.

V utorok sa tiež podľa Sky News objavil videozáznam, na ktorom bolo vidieť trosky úplne zničenej školy v dôsledku ruského bombardovania v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Videozáznam zdieľala námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Emine Džaparovová na sociálnej sieti Twitter. „Toto je jedna zo škôl úplne zničená ruskými okupantmi. Rusko chce zanechať ukrajinské deti bez budúcnosti,“ napísala.

7:49 Rusko sa začalo uchyľovať k tomu, že začína povolávať do boja bývalých vojakov so skúsenosťami, aby nahradilo ťažké straty. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej armády na Facebooku.

Ukrajinci tvrdia, že ruské sily boli v niektorých smeroch značne „demoralizované“. Západné spravodajské agentúry zasa uviedli, že ruský postup na Ukrajine sa naďalej zastavuje, pričom ruskí vojaci sa začali zakopávať a posilňovať obranné pozície. Podľa najnovšieho hodnotenia Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) ruské sily tento týždeň nepodnikli žiadne veľké útoky.

Ukrajinská armáda tiež uviedla, že existuje aktívne úsilie o zvýšenie ruskej a bieloruskej vojenskej techniky pozdĺž ukrajinských hraníc, ale neuviedla žiadne podrobnosti. Dodala, že preveruje správy, že v Bielorusku odporcovia vojny čiastočne odstránili železničné spojenie medzi ich krajinou a Ukrajinou.

7:31 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine pokračuje presne podľa vopred stanovených plánov a cieľov. Informovala stanica CNN.

Peskov takisto podľa CNN pripomenul požiadavky Vladimira Putina. Hlavným cieľom operácie je podľa Peskova zbaviť sa vojenského potenciálu Ukrajiny, nacionalistických práporov a zaistiť, aby Ukrajina zostala neutrálnou krajinu. Ukrajina musí podľa hovorcu Kremľa takisto prijať, že Krym – ktorý Rusko anektovalo v roku 2014 – je súčasťou Ruska, a takisto musí prijať, že dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny sú už nezávislé štáty.

Peskov takisto tvrdil, že Rusko útočí len na vojenské ciele – aj napriek početným správam o ruských útokoch voči civilným cieľom, píše CNN.

7:05 Ruské vojenské sily zničili nové laboratórium v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktoré okrem iného pracuje na zlepšení nakladania s rádioaktívnym odpadom. Uviedla to v utorok ukrajinská štátna agentúra zodpovedná za uzavretú zónu v Černobyle.

Ruská armáda získala kontrolu nad odstavenou elektrárňou na začiatku vojny. Laboratórium za 6 miliónov eur, postavené s podporou Európskej komisie, otvorili v roku 2015. „Laboratórium obsahovalo vysoko aktívne vzorky a vzorky rádionuklidov, ktoré sú teraz v rukách nepriateľa, no dúfame, poškodia jeho a nie civilizovaný svet,“ uviedla agentúra vo svojom vyhlásení.

Čítajte viac Ani keby sa nad Slovenskom objavil rádioaktívny mrak, nie je ešte dôvod na paniku

6:32 Spojené štáty a NATO sú presvedčené, že Bielorusko by sa mohlo čoskoro pripojiť k Rusku v jeho vojne proti Ukrajine. Informuje stanica CNN, ktorá sa odvoláva na predstaviteľov americkej vlády a NATO.

Vojenský predstaviteľ NATO v pondelok povedal, že zapojenie sa Bieloruska do konfliktu je vo zvýšenej miere „pravdepodobné“. „Ruský prezident Vladimir Putin potrebuje podporu. Hocičo by pomohlo,“ uviedol predstaviteľ.

Zdroj z prostredia bieloruskej opozície pre CNN uviedol, že bieloruské bojové jednotky sú pripravené vstúpiť na Ukrajinu už v najbližších dňoch. To by podľa tohto zdroja malo najmä geopolitický význam.

Severoatlantická aliancia podľa zdroja z prostredia NATO odhaduje, že bieloruská vláda si pripravuje prostredie s cieľom odôvodniť bieloruskú inváziu na Ukrajinu.

6:04 Takmer 100 000 ľudí je uviaznutých v ruinách ukrajinského mesta Mariupol, kde čelia hladu a smädu, a neustálemu ruskému bombardovaniu. Povedal to v noci na stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa agentúry AFP. Z tohto prístavného mesta na juhovýchode Ukrajiny už podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) odišli desaťtisíce obyvateľov.

Zelenskyj oznámil, že za obdobie posledných 24 hodín z Mariupola ušlo viac ako 7 000 osôb. Jednu zo skupín, ktorá cestovala po dohodnutej humanitárnej trase západne od mesta, však podľa jeho slov zadržali „okupanti“. Prezident upozornil, že tisíce ďalších osôb z mesta odísť nemohli, pretože humanitárna situácia sa zhoršila.

„Dnes sa v meste ešte stále nachádza takmer 100 000 ľudí v neľudských podmienkach. V úplnom obkľúčení, bez potravy, vody, liekov a pod neustálym ostreľovaním a bombardovaním,“ povedal. Ukrajinský prezident Rusko opätovne vyzval, aby civilistom umožnilo mesto opustiť cez bezpečné humanitárne koridory.

Americké ministerstvo obrany (Pentagón) uvádza, že Rusko v súčasnosti na Mariupol útočí delostrelectvom, raketami dlhého doletu i paľbou z lodí v neďalekom Azovskom mori.

Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyhlásil, že je načase, aby Rusko ukončilo „absurdnú vojnu“ na Ukrajine, pretože ju aj tak nemôže vyhrať, pripomína AFP. „Už viac ako dva týždne je Mariupol obkľúčený ruskou armádou a neúprosne bombardovaný. Prečo? Aj keby padol, Ukrajina nemôže byť dobýjaná mesto po meste,“ zdôraznil generálny tajomník OSN.

5:49 Ukrajinská armáda uviedla, že počas nových bojov o Charkov na východe krajiny odrazila útok ruských jednotiek, píše agentúra DPA. Ťažká je situácia v Izjume ležiacom asi 100 kilometrov na juhovýchod od Charkova, s ním ukrajinské jednotky úplne stratili spojenie. Informácie nie je možné nezávisle overiť.

Do bojov pri Charkove ruská armáda nasadila bojové vrtuľníky Kamov Ka-52. „Naše jednotky udržujú svoje pozície,“ zhodnotil situáciu guvernér Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Ruská armáda podľa ukrajinských úradov odmieta snahy vytvoriť humanitárny koridor z Izjumu, ktorého sa Rusi zmocnili minulý týždeň.

Tri ruské rakety dopadli v utorok večer v Rivnenskej oblasti na severozápade Ukrajiny, mierili na objekty vojenskej infraštruktúry. Ruskojazyčná verzia BBC uviedla, že miestne úrady zisťujú škody. Agentúra Unian informovala, že v uzavretej zóne pri odstavenej jadrovej elektrárni Černobyľ ruskí vojaci vyplienili a zničili laboratórium v ​​hodnote 6 miliónov eur, ktoré fungovalo od roku 2015. Špeciali­zovala sa na výskum rádioaktívneho odpadu. V laboratóriu sa vraj nachádzalo vybavenie, ktorého niektoré časti nie sú dostupné inde v Európe.

V meste Trosťanec v Sumskej oblasti sa v utorok rozhorel rozsiahly požiar, pri ktorom hasiči nemohli zasahovať kvôli bojom. Podľa gubernátora Dmytra Žyvyckého sa v regióne najtvrdšie teraz bojuje práve v Trosťanci. Tvrdia, že ruskí vojaci zabíjajú civilistov, vo veľkej časti mesta nefungujú dodávky elektriny ani vody, ľudia nemajú prístup k liekom. „Zastrelili ženu, ktorá išla po meste na bicykli. Nedávajú možnosť pochovať mŕtvych. Je veľký problém s ukladaním tiel mŕtvych v márnici,“ opísal situáciu v Trosťanci gubernátor.