29. deň: Kadyrov tvrdí, že dobyl mariupoľskú radnicu a čistí mesto

22:27 Ruská armáda oznámila, že umožní zahraničným lodiam opustiť ukrajinské prístavy. Koridory pre ne by mali byť otvorené od piatka. Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok oznámil, že Rusko umožní zahraničným lodiam zhromaždiť sa v oblasti Čierneho mora ležiacej zhruba 32 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského prístavu Čornomorsk. Odtiaľ bude podľa jeho slov viesť približne 129 kilometrov dlhý „humanitárny“ plavebný koridor, ktorý mal byť otvorený každý deň od 06.00 h do 17.00 h SEČ.

Podľa Mizinceva v ukrajinských prístavoch celkovo uviazlo 67 lodí z 15 krajín, no Medzinárodná námorná organizácia (IMO) hovorí o viac než stovke plavidiel. IMO už 11. marca oznámila, že sa pokúsi pre uviaznuté lode vytvoriť bezpečný námorný koridor, ktorým by mohli opustiť Čierne a Azovské more bez toho, že by ich zasiahli rakety či míny. Odhaduje, že na palubách uviaznutých plavidiel sa môže celkovo nachádzať približne 2000 členov posádok.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine zasiahli ruské rakety v Čiernom mori tri lode, ktoré sa plavili pod panamskou vlajkou, tureckú loď pri Odese, japonské nákladné plavidlo Namura Queen a tiež chemický tanker Millennial Spirit, ktorý sa plaví pod moldavskou vlajkou. Ruská armáda však tvrdí, že lode uviazli v ukrajinských prístavoch v dôsledku ukrajinského ostreľovania a rozmiestňovania námorných mín ukrajinskými silami.

21:48 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Kadyrov vo štvrtok prostredníctvom aplikácie Telegram zdieľal video zachytávajúce ako sa muž – údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov – cez vysielačku prihovára „našim statočným mužom“.

„Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupolských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku,“ povedal Kadyrov. Blízky spojenec Kremľa ďalej vyhasil, že „banditi, ktorí ostali nažive, to neriskovali a opustili svoje stanovištia… utiekli.“

„Ďalšie jednotky sa presúvajú mestom a čistia ho od špiny menom Azov,“ dodal Kadyrov, narážajúc na krajne pravicový prápor Azov, ktorý začal v roku 2014 ako dobrovoľnícka milícia a momentálne patrí pod ukrajinskú Národnú gardu. „Ak Boh dá, Mariupol bude čoskoro úplne čistý,“ dodal Kadyrov.

Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od „gangov“ celú štvrť Levoberežnyj vo východnej časti Mariupola, ktorú od zvyšku mesta ho oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry. Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole „ďalšiu fázu teroru“, keď násilne deportovala 6 000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100 000 ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

20:30 Použitie chemických zbraní ruskými vojskami na Ukrajine vyvolá „reakciu“ zo strany NATO, povedal vo štvrtok v Bruseli po skončení summitu skupiny G7 americký prezident Joe Biden. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. „Budeme reagovať, ak ich použije. Podoba reakcie by závisela od povahy použitia,“ povedal Biden.

Šéf Bieleho domu zároveň vyjadril podporu vylúčeniu Ruska z G20. V prípade, že sa to nepodarí navrhol udeliť Ukrajine štatút pozorovateľa v tejto skupine. Na najbližší summit G20, ktorý v novembri organizuje Indonézia, je zatiaľ pozvaný aj ruský prezident Vladimir Putin. Biden ďalej poznamenal, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa útokom na Ukrajinu nepodarilo rozdeliť Západ. „NATO nikdy nebolo také jednotné, ako je dnes. Putin dosiahol pravý opak toho, čo chcel,“ povedal. Rovnako jednotná je Európska únia a skupina G7.

V Bruseli sa v priebehu štvrtka uskutočnili v súvislosti so situáciou na Ukrajine summity G7 a NATO, pričom momentálne ešte prebieha summit Európskej rady. Biely dom medzičasom oznámil, že Spojené štáty plánujú prijať okolo 100 000 Ukrajincov utekajúcich pred vojnou. Washington zároveň avizoval, že na Ukrajinu plánuje poslať humanitárnu pomoc v hodnote jednej miliardy dolárov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok upozornil, že existuje reálna hrozba použitia chemických zbraní zo strany Ruska na Ukrajine. Na summite skupiny G7 prostredníctvom videohovoru odkázal, že Moskva už použila fosforové bomby proti civilistom.

18:12 Členské krajiny skupiny G7 sú pripravené uvaliť na Rusko ďalšie sankcie a urobia všetko pre to, aby bola voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho stúpencom vyvodená zodpovednosť. Zároveň sú pripravené prijať utečencov z Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na spoločné vyhlásenie zverejnené po štvrtkovom summite G7 v Bruseli.

Lídri G7 tiež varovali Kremeľ „pred akoukoľvek hrozbou použitia chemických, biologických či jadrových zbraní“. Vyzvali krajiny ťažiace ropu a zemný plyn, aby sa zachovali zodpovedne a zvýšili svoje dodávky na medzinárodné trhy, pričom úlohu by mala zohrávať aj Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC).

Vedúci predstavitelia Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Británie a USA sa ďalej zhodli, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine nebudú zakazovať vývozy potravín.

Skupina G7 vo vyhlásení tiež zdôraznila, že za súčasnú situáciu je vinný ruský prezident Vladimir Putin a jeho spojenci, nie obyvatelia Ruska.

„Je to prezident Putin, jeho vláda a stúpenci, vrátane bieloruského režimu Alexandra Lukašenka, ktorí vnucujú túto vojnu a jej dôsledky Rusom a je to ich rozhodnutie, ktoré očierňuje dejiny ruského ľudu,“ uvádza sa vo vyhlásení G7.

17:42 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, ktorá Rusko obviňuje z humanitárnej krízy na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria, uviedla AP. Za rezolúciu hlasovalo 140 krajín, 38 vrátane Číny sa zdržalo a päť – Bielorusko, Sýria, Severná Kórea, Eritrea a Rusko – bolo proti.

Text prijatej rezolúcie odsudzuje „vážne humanitárne následky“ agresie ruskej armády, ktorá ostreľuje, bombarduje a oblieha husto obývané mestá v takom rozsahu, aký Európa nevidela už desaťročia. VZ OSN zároveň žiada pre humanitárnych pracovníkov bezpečný prístup do všetkých častí Ukrajiny.

Kremeľ túto rezolúciu odsúdil ako „protiruskú“ a jej podporovateľov obvinil zo zneužívania humanitárnej situácie v Ukrajine na politické ciele.

Bezpečnostná rada OSN v stredu jasnou väčšinou zamietla návrh rezolúcie o humanitárnej kríze predložený Ruskom. Rezolúcia Moskvy uznala, že Ukrajina potrebuje naliehavú pomoc, ale vôbec sa nezmienila o ruskej invázii, ktorá súčasnú krízu spôsobila.

Rezolúcie kritické voči vojne na Ukrajine však nemajú takmer nijakú šancu prejsť vo vplyvnejšej Bezpečnostnej rade OSN, kde má Rusko právo veta. Na rozdiel od rezolúcií prijatých v BR OSN nie je rezolúcia schválená valným zhromaždením svetovej organizácie záväzná na základe medzinárodného práva a má z veľkej časti len symbolický význam.

17:07 Spojené štáty naďalej odmietajú poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá, a to napriek žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na štvrtkovom summite NATO. TASR prevzala správu od americkej televízie CNN.

Vysokopostavený predstaviteľ Spojených štátov pre CNN vo štvrtok povedal, že pozícia Washingtonu sa v tejto vecí nemení.

17:05 Spojené štáty v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zavádzajú sankcie voči viac ako 400 jednotlivcom a spoločnostiam vrátane ruských oligarchov, politikov a spoločností z oblasti obranného priemyslu. Oznámil to vo štvrtok predstaviteľ Bieleho domu. TASR správu prevzala od agentúry DPA a webovej stránky televízie CNBC.

Sankcie majú zasiahnuť viac ako 300 poslancov dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej dumy.

17:05 Ukrajina vymenila desať zajatých ruských vojakov za desať ukrajinských vojakov, ktorí upadli do ruského zajatia. O výmene zajatcov informovala vicepremiérka Iryna Vereščuková. Obe krajiny si tiež súčasne vymenili námorníkov z civilných posádok. Ruská strana sa k výmene zajatcov nevyjadrila, poznamenala BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

„Na príkaz prezidenta (Volodymyra) Zelenského dnes došlo k prvej plnocennej výmene vojenských zajatcov. Výmenou za desať zajatých okupantov sme dostali zo zajatia desať našich vojakov,“ napísala Vereščuková na facebooku.

Dodala, že Ukrajinci tiež odovzdali ruskej strane 11 ruských námorníkov z lode, ktorá sa potopila pri Odese, a to výmenou za 19 ukrajinských námorníkov zo záchrannej lode Sapfir, ktorú Rusi zajali pri pokuse evakuovať ukrajinských vojakov z Hadieho ostrova v Čiernom mori. Ukrajine sa má vrátiť aj spomínaná loď, ktorá má byť odovzdaná v tureckom prístave. Rusi túto loď podľa skorších správ odvliekli do Sevastopolu na anektovanom Kryme.

O deň skôr ruské úrady informovali o výmene zajatcov, ale Vereščuková to kategoricky poprela, pripomenul denník Ukrajinska pravda. Súčasne vicepremiérka vyjadrila nádej, že sa podarí vymeniť ruských zajatcov za ukrajinských pohraničníkov, zajatých na Haďom ostrove.

Rusko tvrdí, že má teraz asi 500 ukrajinských zajatcov. Predtým ukrajinské úrady vymenili starostu okupovaného Melitopolu za deväť ruských vojakov. Začiatkom marca v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny miestne úrady vymenili ruského veliteľa za päť členov ukrajinskej domobrany, dodal denník.

15:58 Myšlienka, že by Turecko mohlo poskytnúť ruský systém protivzdušnej obrany S-400 Ukrajine, je úplne nerealistická. Uviedol to hovorca tureckého prezidenta Fahrettin Altun v komentári pre denník The Wall Street Journal (WSJ). Cez víkend agentúra Reuters informovala, že americkí predstavitelia skúmali, či by bolo Turecko ochotné Kyjevu systém prenechať.

Podľa WSJ by mohlo odovzdanie moderného ruského systému Ukrajine pomôcť k obnoveniu dôvery medzi Ankarou a Washingtonom a prispieť k návratu Turecka do programu stíhacieho lietadla poslednej generácie F-35. Z neho bolo Turecko vylúčené práve kvôli nákupu systému S-400 z Ruska.

Altun označil myšlienku, že by Turecko odovzdalo systém S-400 Ukrajine, aby zlepšilo svoje vzťahy so západnými spojencami, za nerealistickú. Podľa neho sú to Spojené štáty a ďalší spojenci, ktorí musia urobiť prvý ústretový krok. „Je zodpovednosťou Západu a hlavne Spojených štátov normalizovať vzťahy s Tureckom,“ uviedol Altun. Západ by podľa neho mal Turecku dodať stíhačky F-35 a systémy Patriot bez „predošlých požiadaviek“.

14:47 K niekdajšiemu premiérovi Winstonovi Churchillovi, ktorý v Spojenom kráľovstve vládol v časoch druhej svetovej vojny, prirovnal vo štvrtok úradujúci britský premiér Boris Johnson ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Informovala o tom agentúra DPA.

„Myslím si, že prezident Zelenskyj sa ukázal byť ako celkom pozoruhodný vodca svojho ľudu – zhromaždil ho a bol jeho hlasom,“ povedal Johnson podľa agentúry PA pre londýnsku stanicu LBC.

„On vie – ako to o sebe povedal Churchill –, že možno nebol levom, ale mal tú česť zarevať,“ podotkol Johnson.

„Tým levom bol ukrajinský ľud, a on (Zelenskyj) vyjadril jeho vôľu a zmysel pre odpor,“ dodal podľa DPA britský premiér.

14:44 Lídri členských krajín NATO sa vo štvrtok dohodli na posilnení obrany vo východnej časti Aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy prevzatej z webovej stránky stanice BBC.

14:32 Lídri členských krajín NATO, ktorí sa vo štvrtok stretávajú na summite v Bruseli, žiadajú, aby Čína nepodporovala inváziu Ruska na Ukrajinu a podnikala nenásilné kroky s cieľom ukončiť tento konflikt. Uviedol to vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ NATO. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Nemenovaný činiteľ médiám v sídle NATO počas štvrtkového summitu podľa AFP povedal, že viacerí lídri členských krajín Aliancie od Číny žiadajú, aby plnila svoje záväzky v rámci medzinárodného spoločenstva ako člen Bezpečnostnej rady OSN.

„Od Číny musíme aj naďalej vyžadovať, aby Rusko v jeho agresii proti Ukrajine nepodporovala,“ povedal uvedený predstaviteľ NATO.

14:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vo videopríhovore k lídrom Severoatlantickej aliancie požiadal členské štáty organizácie NATO o poskytnutie jedného percenta ich tankov a bojových lietadiel. Uvádza spravodajca TASR Jaromír Novak.

Ukrajinský prezident požiadal lídrov NATO o prísľub, že vyčlenia pre ukrajinskú stranu jedno percento svojej výzbroje, najmä v podobe tankov a bojových lietadiel.

Zelenskyj skonkretizoval, že spojenci majú k dispozícii najmenej 20-tisíc tankov. „Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď… Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,“ opísal situáciu pred lídrami Aliancie.

Čítajte viac Zelenskyj varoval lídrov Aliancie, že Rusko má v pláne ísť ďalej

13:58 Spojené štáty a ich spojenci chcú vojensky podporiť Ukrajinu dodávkou protilodných rakiet. Uviedol to vo štvrtok nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej administratívy na margo štvrtkového mimoriadneho summitu NATO v Bruseli. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Začali sme so spojencami konzultovať poskytovanie protilodných rakiet Ukrajine,“ povedal nemenovaný predstaviteľ. Zároveň však dodal, že „môžu existovať určité technické problémy“ pri ich dodávke.

13:48 Vlaky z Nemecka dopravili na Ukrajinu približne 10-tisíc ton potravín, nápojov a hygienických potrieb. Informoval o tom vo štvrtok minister dopravy Volker Wissing. Ako dodal, „železničný most“ v podobe vlakov premávajúcich medzi krajinami vláda vytvorila pred dvoma týždňami. Veľkú časť tovarov posielaných na Ukrajinu poskytli darcovia, uviedol minister v príhovore na berlínskom nákladnom termináli.

Nemecká železničná spoločnosť Deutsche Bahn samostatne zorganizovala ďalšie vlaky s cieľom prepraviť utečencov z poľsko-ukrajinskej hranice do Nemecka.

13:30 Ukrajinské životy, ale aj naša sloboda a nezávislosť sú cennejšie ako drahší benzín či potraviny, hovorí bývalý minister financií z Dzurindových vlád Ivan Mikloš. Ukrajine treba pomôcť, ako sa len dá. Vladimir Putin najviac poškodí svoju krajinu a obyčajných Rusov, a kým bude pri moci, mier zrejme nebude možný, dodáva.

Čítajte viac Mikloš: Fico je užitočný idiot Kremľa a vlastizradca. Ukrajine treba pomôcť, ako sa dá

13:24 Rusko „zničí slobodu“ v Európe a bude prenasledovať svojich susedov, upozornil Zelenskyj v prejave pre poslancov švédskeho parlamentu. „Ak by Ukrajina nevydržala a nebránila sa, znamenalo by to, že… všetci susedia Ruska sú odteraz v nebezpečenstve,“ uviedol Zelenskyj prostredníctvom videolinky. „Rusko rozpútalo vojnu s Ukrajinou, pretože chce postupovať ďalej do Európy, chce zničiť v Európe slobodu… Toto je zásadná výzva pre Európu, aby týždenne uvaľovala tvrdé sankčné balíky voči Rusku,“ uviedol podľa AFP Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň varoval Švédsko, že Moskva má v hľadáčiku jeho ostrov Gotland v Baltskom mori. Švédsko v roku 2018 po 14 rokoch obnovilo po ruskej anexii Krymu na tomto ostrove vojenské aktivity. „Znamenalo by to, že ste v nebezpečenstve, pretože len more rozdeľuje vás a túto agresívnu politiku,“ podotkol Zelenskyj, podľa ktorého „ruskí propagandisti už prostredníctvom rozhlasu i televízie diskutujú, ako bude Rusko okupovať Gotland a ovládať ho na celé desaťročia“.

Zelenskyj zároveň poďakoval Švédsku za jeho podporu po tom, čo Štokholm prvýkrát od roku 1939 súhlasil s dodávkami zbraní pre Ukrajinu, na území ktorej vládne vojna. (tasr/afp)

13:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videoprejave na summite NATO varoval, že Rusko má v pláne ísť ďalej, zacieli podľa neho na východné štáty aliancie. Zelenskyj povedal, že jeho krajina, ktorá mesiac čelí ruskej agresii, potrebuje intenzívnejšiu vojenskú pomoc zo Západu.

Rusko „chce ísť ďalej – proti východným krajinám NATO, s istotou proti baltským krajinám, proti Poľsku“, varoval ukrajinský prezident vo vopred natočenom prejave. Prezidentom a premiérom tridsiatich krajín aliancie povedal, že Ukrajina potrebuje bojové lietadlá, tanky, lepšiu protivzdušnú obranu a zbrane na obranu proti lodiam.

„Ukrajinská armáda mesiac kladie odpor v nerovných podmienkach. A ja už mesiac opakujem to isté. Aby dokázala zachrániť ľudí a mestá, potrebuje vojenskú pomoc bez akýchkoľvek obmedzení,“ vyhlásil Zelenskyj s tým, že ruská strana svoj arzenál využíva bez obmedzení. Odkázal aliancii, že ak Ukrajine poskytne všetky potrebné zbrane, dokáže zabrániť smrti Ukrajincov pri ruských útokoch, pri ruskej okupácii.

12:49 Minister obrany Sergej Šojgu, ktorý sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, je v súčasnosti príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Podľa Peskova je Šojgu v súčasnosti príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Toto vyhlásenie poskytol kremeľský hovorca po tom, ako ruské médiá v stredu poukázali na to, že Šojgu sa od 11. marca neobjavil na verejnosti.

12:36 Ruské sily v noci ostreľovali centrum Charkova riadenými strelami Kalibr, vypálenými z lodí v Čiernom mori, oznámil šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Nočné ostreľovanie Luhanskej oblasti si vyžiadalo štyri obete, oznámil gubernátor Serhij Hajdaj. Ruské sily obvinil, že používajú fosforové bomby. Najmenej päť obetí na životoch spôsobili aj útoky na rezidenčné oblasti v meste Ochtyrka a v okolí, vyplýva z oznámenia ukrajinskej Štátnej služby pre mimoriadne udalosti.

„Centrum Charkova v noci čelilo ostreľovaniu raketami typu Kalibr, odpálenými z lodí ruskej Čiernomorskej flotily. To znamená, že to k nám lieta už aj odtiaľ,“ citoval Synehubova portál Ukrajinska pravda.

12:15 Prezidentka Čaputová pred začatím oficiálnych rokovaní najvyšších predstaviteľov 30-člennej Severoatlantickej aliancie na summite v Bruseli pripomenula, že Slovensko ako krajina priamo susediaca s Ukrajinou prijíma státisíce utečencov, ktorým zaisťuje potrebnú humanitárnu pomoc. Vyslovila sa tiež za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin.

Čítajte viac Čaputová: Vojenská pomoc NATO Ukrajine musí byť preventívna a deeskalačná

11:54 Ukrajinská armáda tvrdí, že v prístave Berďansk v Záporožskej oblasti bola vo štvrtok zničená ruská výsadková loď Orsk. TASR správu prevzala od televízie BBC.

Ukrajinské námorníctvo zverejnilo na sociálnej sieti Facebook príspevok, v ktorom uvádza, že v prístave Berďansk na pobreží Azovského mora bola pri útoku zasiahnutá loď Orsk, na ktorej následne vypukol požiar.

„Veľká výsadková loď Orsk Čiernomorskej flotily okupantov bola zničená v prístave Berďansk, ktorého sa zmocnilo Rusko,“ píše sa v príspevku.

Podľa ukrajinských médií sa jedna z ruských lodí kotviacich v prístave potopila a na dvoch vypukol požiar. Okrem toho boli pri útoku zasiahnuté i muničný sklad a sklad pohonných hmôt.

11:31 Peking vo štvrtok obvinil generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga z toho, že „šíri dezinformácie“ v súvislosti s jeho tvrdeniami, že Čína podporuje ruskú vojnu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Generálny tajomník NATO v stredu obvinil Čínu z politickej podpory Ruska „šírením nehoráznych klamstiev“ a varoval Peking pred poskytovaním materiálnej podpory vojnovému úsiliu Moskvy.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin na to vo štvrtok reagoval slovami, že „obvinenie Číny zo šírenia nepravdivých informácií o Ukrajine je samo šírením dezinformácií“.

AFP pripomenula, že Čína odmietla odsúdiť Rusko za krvavú inváziu na Ukrajinu a zaostáva za mnohými inými krajinami v poskytovaní humanitárnej pomoci vojnou zasiahnutej krajine. Peking však tvrdí, že jeho postoj je údajne „v súlade so želaniami väčšiny krajín“ a že „akékoľvek neoprávnené obvinenia a podozrenia proti Číne budú vyvrátené“. Hovorca však tieto tvrdenia ničím nepodložil.

10:55 Britské spravodajské služby odhadujú, že ruské jednotky utrpeli pri invázii na Ukrajinu tisícové straty. Moskva teraz kvôli ich nahradeniu najskôr mobilizuje rezervistov a obrátila sa aj na súkromné vojenské spoločnosti a žoldnierov. Na twitteri to dnes uviedlo britské ministerstvo obrany vo svojej poslednej správe k situácii na Ukrajine.

„Ruské sily počas invázie na Ukrajinu takmer určite utrpeli tisícové straty. Rusko sa teraz pravdepodobne snaží mobilizovať svojich záložníkov a brancov, rovnako tak súkromné vojenské spoločnosti a zahraničných žoldnierov, aby nahradilo tieto značné straty,“ uviedlo ministerstvo.

Podľa Britov zatiaľ nie je jasné, aký vplyv bude mať zapojenie týchto skupín na postup ruských síl na Ukrajine a na priebeh bojov.

10:44 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo vysídlené každé druhé ukrajinské dieťa. Informuje o tom Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF).

„Je to šokujúce,“ vyjadril sa pre CNN hovorca UNICEF James Elder. „Od začiatku vojny pred mesiacom, spomedzi všetkých chlapcov a dievčat v krajine, každé druhé dieťa muselo ujsť z domova,“ pokračoval s tým, že „je to situácia, ktorú sme dosiaľ nezažili, nie v živej pamäti, a je takmer nemožné sa s tým vyrovnať“.

UNICEF sa podľa neho snaží zabezpečiť matkám, ktoré v krajine privádzajú na svet deti, prikrývky, tablety na čistenie vody, generátory, zdravotnícke potreby a pôrodnícke balíčky.

**10:39 Akékoľvek použitie chemických zbraní by zásadne zmenilo povahu konfliktu na Ukrajine, uviedol šéf NATO Stoltenberg.

Čítajte viac Lídri NATO sa dohodli na posilnení východného krídla aliancie

10:31 Ešte pred začiatkom mimoriadneho summitu NATO Biely dom v tichosti vytvoril tím zložený z predstaviteľov národnej bezpečnosti USA, aby načrtli scenáre, ako by mali Spojené štáty a ich spojenci reagovať, ak Vladimir Putin použije na Ukrajine chemické, biologické alebo jadrové zbrane. Informoval o tom denník The New York Times (NYT).

„Skupina známa ako Tiger Team tiež skúma možné reakcie na to, ak by Putin pri pokuse zaútočiť na konvoje prevážajúce zbrane a pomoc na Ukrajinu zasiahol územie NATO,“ uviedli NYT, ktoré sa odvolali na nemenovaných predstaviteľov zapojených do činnosti tohto tímu. Pracovná skupina podľa denníka tiež skúma, ako by USA mali zareagovať, ak Rusko rozšíri vojnu na susedné krajiny Ukrajiny vrátane Moldavska a Gruzínska. Jednou z ďalších úloh je vypracovanie postupov, ako pripraviť európske krajiny na prílev utečencov.

Podľa NYT sa očakáva, že tieto plány budú prerokované na summite v Bruseli, kde bude americký prezident Joe Biden diskutovať s lídrami ďalších 29 členských štátov NATO.

10:25 Ruská vláda v súčasnosti nemá záujem rokovať o prímerí na Ukrajine, keďže jej armáda zatiaľ nedosiahla stanovené vojenské ciele. Vyhlásil šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

„Rusko si teraz nechce sadnúť a niečo vyrokovať. To čo chce, je zabrať si pôdu. Chce obkľúčiť pobrežie až k hraniciam s Moldavskom a izolovať Ukrajinu od mora,“ uviedol Borrell pre španielsku televíziu TVE. Podľa šéfa európskej diplomacie chce Moskva seriózne pristúpiť k rokovaniam, až keď „si zabezpečí pozíciu sily“.

Borrell zároveň uviedol, že Európska únia a jej spojenci budú aj naďalej posielať Ukrajine vojenskú pomoc. „Je to dôležité, pretože o všetkom sa rozhodne počas nasledujúcich 15 dní. To, čo vstúpi do dejín, je schopnosť Ukrajincov vzdorovať,“ uviedol Borrell.

10:21 Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa vyslovila za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Čaputová: Vojenská pomoc NATO Ukrajine musí byť preventívna a deeskalačná

10:12 Ukrajinská armáda oznámila, že pri prístave Berďansk v Azovskom mori zničila ruskú výsadkovú loď Orsk. Ukrajinské námorníctvo zároveň zverejnilo fotografie a video zachytávajúce požiar a hustý dym v prístave. Moskva zatiaľ túto informáciu nekomentovala, poznamenala agentúra Reuters. Ruské invázne jednotky ovládli Berďansk 27. februára.

„V prístave Berďansk, ktorý obsadilo Rusko, bola zničená veľká výsadková loď Orsk Čiernomorskej flotily okupantov,“ uviedlo ráno ukrajinské námorníctvo na facebooku. Ruskojazyčný web stanice BBC poznamenal, že túto informáciu zatiaľ nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.

Stanica zároveň píše, že na sociálnych sieťach sa ráno objavilo mnoho fotografií a videí, ktoré ukazujú výbuchy a požiar v berďanskom prístave. Niektoré snímky ukazujú vojnovú loď zahalenú v čiernom dyme.

Ruské ozbrojené sily na začiatku týždňa podľa armádnej televízie Zvezda oznámili, že v Berďansku zakotvila vyloďovacia podporná loď Orsk a vylodili sa obrnené vozidlá, ktoré Moskva využije pri svojej ofenzíve.

Podľa tejto správy bol Orsk prvou ruskou vojnovou loďou, ktorá vplávala do Berďanska, ktorý je vzdialený asi 80 km západne od obliehaného mesta Mariupol, upozornila agentúra Reuters. Rusko počas mesačnej invázie na Ukrajinu obsadilo väčšinu ukrajinského pobrežia pozdĺž Azovského mora, s výnimkou Mariupolu, dodala agentúra.

10:01 O dočasné útočisko v stredu na Slovensku požiadalo 1 530 utečencov, ktorí prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu, spolu ich je od vypuknutia konfliktu už viac ako 50-tisíc. Hraničnými priechodmi prešlo 695 mužov, 1 686 žien a 1 025 detí. Celkovo od začiatku konfliktu prekročilo slovensko-ukrajinskú hranicu 265 396 osôb, informovalo ministerstvo vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 235 príslušníkov prezídia PZ, 60 príslušníkov HaZZ, 117 colníkov, 408 vojakov, dvaja duchovní, 152 dobrovoľníkov a 33 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 47 autobusov, ktoré prepravili 654 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a deväť vlakov s počtom cestujúcich 1299. Za včerajší deň bolo ubytovaných 147 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 9 597 lôžok.

9:51 Severoatlantická aliancia by mala zdvojnásobiť svoju snahu o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Vyhlásila to estónska premiérka Kaja Kallasová po príchode na mimoriadny summit NATO v Bruseli.

„Myslím si, že musíme zdvojnásobiť naše úsilie. Putin nemôže vyhrať túto vojnu,“ povedala Kallasová s odkazom na ruského prezidenta. Šéf Kremľa podľa nej podniká kroky, „aby sme sa báli“ a aby „nás odradil od ďalšej pomoci Ukrajine“. Podľa premiérky by sa však Západ nemal chytiť do tejto pasce. „Musíme zastaviť toho vojnového zločinca,“ dodala Kallasová.

Členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali na mimoriadnom stretnutí odobriť posilnenie pozícií NATO na svojom východnom krídle. Generálny tajomník Jens Stoltenberg uviedol, že prvým krokom bude rozmiestnenie štyroch nových bojových skupín – v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.

9:41 Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu len v Charkove na severovýchode krajiny zahynulo 294 civilistov vrátane 15 detí, uviedla tamojšia polícia na sociálnej sieti Telegram.

Obyvatelia, ktorí zostali v Charkove, len zriedka opúšťajú kryty, kde našli útočisko pred útokmi ruských jednotiek, dodala polícia. V meste boli podľa policajných zdrojov v plameňoch obytné budovy, školy, nemocnice, inžinierske siete i podniky.

Pred vojnou žilo v Charkove 1,5 milióna obyvateľov, pripomína DPA. Ukrajinská armáda uviedla, že mesto sa opakovane stávalo terčom náletov zo strany ruskej armády.

9:30 Severoatlantická aliancia bude naďalej vojensky podporovať Ukrajinu, priamo do konfliktu sa ale kvôli hrozbe jeho rozšírenia mimo ukrajinského územia nezapojí. Pred začiatkom dnešného mimoriadneho rokovania lídrov aliančných krajín to povedal šéf NATO Jens Stoltenberg. Summit podľa neho schváli ďalšie posilňovanie východného krídla aliancie vrátane vytvorenia štyroch bojových skupín na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Bulharsku. Vodcovia krajín by sa mali tiež zaviazať k ďalšiemu zvyšovaniu výdavkov na obranu.

Šéfovia tridsiatky aliančných štátov na čele s americkým prezidentom Joem Bidenom sa schádzajú presne mesiac od vypuknutia ruskej invázie, po ktorom väčšina krajín začala Kyjevu dodávať zbrane a ďalšie vojenské vybavenie. Podľa Stoltenberga bude táto podpora pokračovať a zahrnie aj spoluprácu pri boji proti kybernetickým útokom či pri postupe proti možnému chemickému alebo jadrovému útoku. Biden tento týždeň varoval, že Vladimír Putin práve chemický útok pripravuje.

„Akékoľvek použitie chemických zbraní zásadne zmení povahu konfliktu, bude nehoráznym porušením medzinárodného práva a prinesie ďalekosiahle a vážne dôsledky,“ povedal krátko pred začiatkom summitu Stoltenberg, podľa ktorého sa môžu s následkami chemického útoku na Ukrajine stretávať aj susedné členské krajiny aliancie. Jej šéf odmietol špekulovať, či by to vtiahlo NATO do konfliktu s Ruskom, iba zopakoval, že aliancia je pripravená brániť všetkých svojich členov.

S lídrami NATO sa na diaľku spojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opakovane požaduje vytvorenie bezletovej zóny či poskytnutie stíhačiek. Ani s jedným NATO podľa Stoltenberga súhlasiť nebude, pretože sa chce vyhnúť priamemu stretu s Ruskom, ktorý by priniesol ešte viac obetí ako vojna na Ukrajine.

9:16 Ruská armáda za uplynulých 24 hodín ustúpila o viac než 30 kilometrov na východ od Kyjeva a začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine, uviedol nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. Informovala o tom agentúra AFP.

„Ukrajincom sa podarilo zatlačiť Rusov 55 kilometrov na východ a severovýchod od Kyjeva,“ uviedol nemenovaný zdroj z Pentagónu.

V utorok Pentagón odhadoval, že ruské jednotky sa nachádzali približne 20 kilometrov od centra ukrajinskej metropoly.

V dôsledku nerozlišujúcich útokov zo strany ruských jednotiek bolo od začiatku vojenskej ofenzívy 24. februára zdevastovaných niekoľko ukrajinských miest. Počet civilných obetí prudko vzrástol a viac než desať miliónov ľudí bolo nútených utiecť zo svojich domovov. Mnoho analytikov pritom stále nevidí jasnú cestu z tohto konfliktu, konštatuje AFP. Odpor Ukrajiny, podporovaný vojenskou pomocou zo Západu v hodnote miliónov eur, sa ukázal byť neočakávane tvrdý.

Ruské jednotky tiež zostali podľa odhadov Pentagónu zablokované desať kilometrov od centra mesta Černihiv severovýchodne od Kyjeva.

Mesto Charkov je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, ruské jednotky sa stále nachádzajú 15–20 kilometrov od jeho centra a čelia „veľmi, veľmi tvrdému odporu“ Ukrajincov, citovala AFP zdroj z Pentagónu.

V okolí Odesy na pobreží Čierneho mora – naopak – nedošlo podľa ministerstva obrany USA k zmenám.

9:00 V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol požiar, informuje stanica Sky News.

Podľa tohto zdroja ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť.

Podľa denníka The Guardian poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že horí „sklad rakiet a delostreleckých zbraní v Rusmi okupovanom Berďansku“.

Spravodajský web Nexta zas informoval, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.

Berďansk leží v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

8:50 Ruská federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) obmedzila prístup k internetovej spravodajskej službe Google News, ktorú obviňuje, že poskytuje prístup k „nepravdivým“ informáciám o ruskej vojenskej ofenzíve na Ukrajine. Podľa agentúry AFP o tom informovali ruské tlačové agentúry.

K tomuto rozhodnutiu došlo na požiadavku ruskej generálnej prokuratúry, vyplýva z vyhlásenia Roskomnadzoru, ktoré citovali tlačové agentúry.

Služba Google News podľa Roskomnadzoru „poskytovala prístup k početným publikáciám a materiálom, ktoré obsahovali nepravdivé informácie… o smerovaní špeciálnej vojenskej operácie na ukrajinskom území“.

Čítajte viac Ruské úrady zablokovali prístup na Facebook a Twitter

Spoločnosť Google „potvrdila, že niekoľko ľudí v Rusku má ťažkosti s prístupom do aplikácie Google News a na príslušnú webovú stránku – a nie je to v dôsledku technických problémov na našej strane“, uviedol podľa AFP jeden z hovorcov spoločnosti.

Od začiatku ruskej vojenskej intervencie na susednú Ukrajinu ruská vláda výrazne sprísnila kontrolu nad informáciami na internete, považovanom za jeden z posledných zdrojov slobodného prejavu v Rusku, konštatuje AFP.

Mnohým ruským a zahraničným médiám vrátane britskej stanice BBC obmedzili on-line služby a americké sociálne siete Facebook a Instagram boli moskovským súdom vyhlásené za „extrémistické“. Obmedzený bol aj prístup na sociálnu sieť Twitter.

Roskomnadzor minulý týždeň obvinil z „teroristických“ aktivít aj amerického giganta Google a jeho videoslužbu YouTube, čo je podľa AFP prvým krokom k možnému zablokovaniu.

8:20 Zatiaľ čo Vladimir Putin prežíva vojnu vo svojom bunkri, stojí daňových poplatníkov čím ďalej tým viac peňazí, napísal spravodajský server The Moscow Times. S odvolaním sa na najnovšie štatistiky ministerstva financií uviedol, že výdavky federálneho rozpočtu na „fungovanie ruského prezidenta“ sa počas tohtoročného januára a februára zvýšili o 40 percent.

Za tieto dva mesiace predstavovali výdavky na Putina 9,3 miliardy rubľov (asi 86 miliónov eur), zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka to bolo 6,6 miliardy rubľov. Na začiatku tohto marca už prezidentský úrad spotreboval 34 percent svojho ročného rozpočtu vo výške 27,3 miliardy rubľov.

Zároveň počas prvých dvoch mesiacov tohto roku ministerstvo financií minulo 18,5 percenta celoročného rozpočtu na armádu; ministerstvo vnútra vyčerpalo 13,7 percent svojho rozpočtu a na podporu národnej ekonomiky ministerstvo financií vynaložilo 8,9 percent rozpočtu.

Ministerstvo financií nezverejňuje, ako presne sa peniaze pre ruského prezidenta vynakladajú.

Podľa zdrojov, na ktoré sa odvoláva americký spravodajský server Daily Beast, vo februári Putin vykonal masívnu čistku svojho technického personálu a prepustil asi 1 000 ľudí – od kuchárov a upratovačiek až po sekretárky a osobnú ochranku. Nahradili ich noví zamestnanci, ktorí majú zabezpečovať prezidentove každodenné potreby.

8:11 Putin čelí reálnemu riziku vzbury zo strany tajných služieb. Exilový ochranca ľudských práv Vladimir Osečkin: Dôstojníci FSB nesú západné sankcie zle.

Čítajte viac Vzbura tajných. Putin môže mať na stole ďalší problém

7:47 Rusko bude naďalej obmedzovať svoju civilnú leteckú dopravu na hraniciach s vojnovou zónou na Ukrajine. Uzavretie 11 letísk v danom regióne, platné od 24. februára, predĺžili do 1. apríla, uviedla vo štvrtok ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija). TASR správu prevzala od agentúry DPA, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru Interfax.

Na pobreží Čierneho mora je tak naďalej v prevádzke len letisko v meste Soči. Uzatvorené sú napríklad letiská v Simferopole na Kryme alebo medzinárodné letisko v Rostove na Done.

On-line sledovače letových pohybov od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu ukazujú, že vzdušný priestor na juhozápade Ruska sa obchádza, všíma si DPA.

7:29 Valné zhromaždenie OSN bude vo štvrtok hlasovať o rezolúcii podporovanej vyše 90 krajinami, ktorá obviňuje Rusko zo stupňovania humanitárnej krízy na Ukrajine a požaduje okamžité zastavenie ruských nepriateľských akcií, predovšetkým útokov na civilistov a ich domy, na školy a na nemocnice. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Rusko odsúdilo túto rezolúciu, označilo ju za „protiruskú“ a obviňuje jej podporovateľov, že ich v skutočnosti netrápi humanitárna situácia na Ukrajine, ale chcú túto pomoc spolitizovať.

Toto hlasovanie bude nasledovať len niekoľko hodín po zdrvujúcom neúspechu ruskej rezolúcie predloženej v stredu v Bezpečnostnej rade OSN, ktorú členovia rady odmietli – rezolúcia Moskvy totiž uznáva, že Ukrajina potrebuje naliehavú pomoc, ale vôbec sa nezmieňuje o ruskej invázii, ktorá spôsobuje zúfalú situáciu miliónov Ukrajincov, a preto nutne potrebujú potraviny, vodu a prístrešia.

Ruská rezolúcia získala podporu len od svojho spojenca Číny a všetkých ďalších 13 členov sa zdržalo hlasovania, čo odráža neschopnosť Moskvy získať širšiu podporu pre svoju vojnu na Ukrajine.

7:11 Ruskí vojaci, ktorí okupujú juhoukrajinské mesto Cherson, „fašistickým štýlom“ zadržali jedného z najprominen­tnejších divadelných režisérov krajiny Oleksandra Knigu a odvliekli ho na neznáme miesto, informoval vo štvrtok ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. V správe sa naňho odvolala tlačová agentúra AP.

Svedkovia uviedli, že ruské vojenské vozidlá v stredu nadránom zastavili pri dome Knigu a odviedli ho. Rusi varovali susedov, že keď vyjdú zo svojich domov, zabijú ich, dodali svedkovia.

„Musí o tom vedieť celý svet!“ napísal Tkačenko na Facebooku.

Kniga (62) je jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších divadelných režisérov na Ukrajine. Založil medzinárodný divadelný festival Melpomena z Tavrie.

Patril k mnohým obyvateľom Chersonu, ktorí sa stavajú proti ruskej okupácii. V pondelok 21. marca ruskí vojaci rozohnali protest s použitím omračujúcich granátov a streľbou do vzduchu.

6:57 Ukrajinský generálny štáb oznámil, že keby vojna skončila práve teraz, potom by ženisti museli očistiť od mín územia o rozlohe 82 525 štvorcových kilometrov, čo je asi sedmina krajiny s rozlohou väčšou ako celá Česká republika.

Uvedená potenciálne nebezpečná plocha na Ukrajine zodpovedá približne rozlohe Rakúska, Azerbajdžanu či vyše 1,5-násobku rozlohy Slovenska, poznamenal server BBC News. Rakúsko zaberá rozlohu 83 879 kilometrov štvorcových, Azerbajdžan 86 600, Česko 78 870 a Slovensko 49 034.

Vyčistenie nebezpečného územia od mín a ďalších výbušných zariadení bude podľa ukrajinského velenia stáť cez 250 miliárd dolárov (227 miliárd eur). Túto čiastku je podľa štábu vhodné pripísať k škodám rádovo stoviek miliárd dolárov, ktoré počas 28 dní bojov napáchala ruská agresia.

6:30 Najmenej 264 civilistov, vrátane štyroch detí, zahynulo v Kyjeve od začiatku invázie Ruska na Ukrajine. Informoval kyjevský starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala americká spravodajská televízia CNN.

Pre zranenia bolo hospitalizovaných vyše 300 ľudí a zničených bolo 80 budov, dodal Kličko.

„Cieľom agresorov je hlavné mesto Ukrajiny,“ povedal starosta vo videu na svojom kanáli na YouTube.

Bombardovanie Ukrajiny ruskými silami trvá už mesiac, pripomenula CNN.

Pred vojnou žili v Kyjeve asi tri milióny ľudí, ale počet jeho obyvateľov sa teraz znížil na približne polovicu, pretože mnoho ľudí ušlo, informoval Kličko.

„V týchto veľmi ťažkých časoch potrebujeme pomoc, hneď teraz. Každý je prekvapený, aká odolná je ukrajinská armáda, akí odolní sú ukrajinskí vojaci, pretože vzdorujeme jednej z najsilnejších armád na svete: ruskej armáde,“ povedal Kličko.

Starosta Kyjeva dodal, že Ukrajinci sú „takí odolní“ preto, že na rozdiel od ruských vojakov bojujú na obranu svojich detí, svojich rodín, svojho mesta a svojej budúcnosti.

Rusko chce podľa Klička obnoviť svoju ríšu, ale Ukrajine chce „byť súčasťou európskej rodiny ako demokratický, moderný európsky štát“.

6:12 Britský premiér Boris Johnson v stredu večer oznámil, že Británia pošle Ukrajine 6 000 rakiet a finančnú pomoc armáde vo výške 25 miliónov libier (30 miliónov eur), aby mohla ďalej bojovať proti ruským silám. Peniaze pôjdu aj na platy vojakom, pilotom a polícii. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Oznámenie o financiách a ďalších zbraniach, vrátane protitankových a vysoko výbušných zbraní, prišlo v predvečer mimoriadnych summitov NATO a skupiny najvyspelejších krajín sveta G7 v Bruseli, na ktorých sa Johnson zúčastní. Summity budú venované ruskej invázii, ktorá bude práve vo štvrtok trvať už mesiac.

„Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami pracovať na tom, aby sa zvýšila vojenská a ekonomická podpora Ukrajine – posilníme jej ozbrojené zložky, aby sa zvrátil priebeh tohto boja,“ napísal vo vyhlásení premiér Johnson, keď oznamoval balík pomoci Ukrajine. „Nemôžeme a nebudeme len stáť, kým Rusko drví malé a veľké ukrajinské mestá na prach,“ zdôraznil Johnson vo vyhlásení.

Britský premiér dodal, že medzinárodné spoločenstvo má na výber: buď bude „udržiavať oheň slobody na Ukrajine“, alebo riskuje, že „ho udusia v celej Európe a na svete“.

Londýn už poskytol Kyjevu rôzne zbrane, ktoré podľa hodnotení expertov zohrali kľúčovú úlohu v brzdení ruskej invázie. Spomínaných nových 25 miliónov libier pomôže vyplatiť mzdy ukrajinským vojakom, pilotom a policajtom a zaistiť, aby mala armáda Ukrajiny výzbroj vysokej kvality, uviedlo sídlo premiéra Downing Street. Okrem toho Británia poskytne ďalších 4,1 milióna libier pre stanicu BBC World Service, aby jej pomohla lepšie bojovať proti dezinformáciám v Rusku a na Ukrajine.

Financie a administratívna podpora pôjdu aj Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) na vyšetrovanie vojnových zločinov, poznamenal Johnsonov úrad.

6:00 Ruským jednotkám sa stále nedarí postupovať smerom na Kyjev, ukrajinská armáda sa zastavila na predmestí Brovary východne od metropoly. Vo svojej pravidelnej správe na facebooku to uviedol ukrajinský generálny štáb. Aj britské ministerstvo obrany v novej situácii na bojisku potvrdilo, že sa ukrajinským silám darí blízko metropoly protivníka zadržiavať alebo dokonca zatláčať. Podľa neho ukrajinské jednotky dobyli pri Kyjeve späť obec Moščun a mesto Makariv.

„Je pravdepodobné, že úspešné protiútoky Ukrajiny narušia ruským silám schopnosť konsolidovať sa a podniknúť ofenzívu smerom na Kyjev,“ uviedlo britské ministerstvo na twitteri. Podľa neho ruské jednotky riešia veľké problémy so zásobovaním a morálkou vojakov.

Podľa ukrajinského generálneho štábu prebiehajú intenzívne boje napríklad v okolí mesta Izjum, ktoré leží približne 100 kilometrov na juhovýchod od Charkova. Trvalé ostreľovanie pokračuje aj v Mariupole. Podľa ukrajinského armádneho velenia sa počas stredy podarilo zostreliť sedem ruských lietadiel, jednu helikoptéru a jedno bezpilotné lietadlo, uviedol na twitteri server Kyiv Independent.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer vyzval občanov po celom svete, aby vyšli do ulíc a protestovali proti invázii Ruska na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore v angličtine. „Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť,“ dodal.

V zanietenom príhovore v predvečer mesačného výročia ruskej invázie na Ukrajine Zelenskyj vyzval ľudí po celej zemeguli, „aby od 24. marca vystupovali proti vojne…“ a aby sa proti nej vyjadrovali.

„Ukážte svoj postoj, vyjdite zo svojich kancelárií, zo svojich domovov, škôl a univerzít, vyjdite von v mene mieru,“ vyzval Zelenskyj.

Od začiatku invázie Ruska v susednej Ukrajine 24. februára boli zabité stovky civilistov, ďalšie stovky utrpeli zranenia a vyše tri milióny Ukrajincov ušli zo svojej krajiny. Rusko napadlo Ukrajinu preto, aby zvrátilo jej prozápadné smerovanie, pripomenula AFP.