30. deň: Rusko vraj dokončilo prvú fázu vojenskej operácie, teraz sa zamerá na Donbas

22:14 Bombardovanie divadla v Mariupole pred deviatimi dňami pravdepodobne prežilo asi 600 ľudí. Podľa spravodajského portálu CNN o tom informoval poradca mariupoľského starostu. Informácie o obetiach a preživších útoku zo 16. marca sa objavujú pomaly, a keďže v meste nie je fungujúca polícia ani sieť záchranárov, dať dokopy oficiálne údaje je podľa Petra Andriuščenka nemožné. Vyjadril sa tak prostredníctvom služby Telegram a poskytol podľa vlastných slov „takmer oficiálne“ čísla, pričom zároveň vysvetlil, ako mestská rada dospela k informácii o zhruba 300 mŕtvych, ktorú zverejnila. CNN tieto údaje nedokázala nezávislo overiť.

Začali podľa neho s informáciami o tom, koľko ľudí divadlo využívalo ako úkryt, pričom tieto počty sa denne menili, keďže stále niekto prichádzal a odchádzal. Zozbierali aj údaje od ľudí, ktorí žili v okolí a pomohli im aj miestni novinári, ktorí mali informácie o ľuďoch, ktorým sa podarilo ujsť. Tak sa podľa Andriuščenka dostali k „takmer oficiálnym“ údajom, podľa ktorých sa v deň bombardovania v divadle ukrývalo asi 900 ľudí. Odhadovaných 300 mŕtvych bolo v čase útoku na horných podlažiach budovy alebo v zadnej časti divadla. Mnohí z tých 600, čo prežili, sa v súčasnosti snažia dostať z Mariupoľa do Záporožia, doplnil.

20:45 Poľsko nepovažuje Ukrajincov za utečencov, ale za svojich hostí. Povedal to podľa DPA poľský prezident Andrzej Duda počas stretnutia so svojim americkým kolegom Joeom Bidenom, ktorý je na návšteve Poľska.

Duda opätovne potvrdil ochotu svojej krajiny pomáhať ľudom utekajúcim pred vojnou, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko. V poľskom meste Rzeszów ležiacom približne 80 kilometrov západne od ukrajinských hraníc, sa obaja prezidenti stretli aj so zástupcami humanitárnych organizácií. Poľský prezident povedal, že Ukrajinci sú pre neho bratia a susedia, ktorých vyháňa z vlasti útočná vojna vedená Ruskom. Prezidentovi Bidenovi poďakoval za podporu nie len v oblasti armády, ale aj pri poskytovaní humanitárnej pomoci.

Podľa poľskej pohraničnej stráže prišlo z Ukrajiny do Poľska od začiatku ruskej vojenskej invázie už takmer 2,24 milióna ľudí, uvádza DPA. Podľa údajov OSN z Ukrajiny celkovo utieklo už približne 3,7 milióna ľudí.

19:49 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan telefonicky hovoril so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Prerokovali situáciu na Ukrajine a stav rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou. S odvolaním sa na Erdoganov úrad to uviedla agentúra Reuters. Erdogan ukrajinskému prezidentovi povedal, že tento týždeň na summite NATO zdôraznil svoju podporu územnej celistvosti Ukrajiny. V bilaterálnych rozhovoroch počas rokovaní tiež hovoril o diplomatickom úsilí, ktoré Turecko v tomto ohľade vyvinulo.

Ankara sa angažuje ako prostredník v snahách o ukončenie mesiaca trvajúcej rusko-ukrajinskej vojny a okrem iného už usporiadala schôdzku ministrov zahraničných vecí Sergeja Lavrova a Dmytra Kulebu. Zelenskyj uviedol, že je Turecku vďačný za jeho podporu. S Erdoganom hovoril aj o hrozbe potravinovej krízy a spôsoboch, ako jej predísť. Prebrali spolu aj závery summitu Severoatlantickej aliancie.

Kuleba poprel Erdoganovo tvrdenie, že Ukrajina je ochotná súhlasiť so štyrmi zo šiestich ruských požiadaviek, vrátane toho, že by sa zriekla možného členstva v Severoatlantickej aliancii a uznala ruštinu za druhý štátny jazyk.

18:40 Ukrajina uviedla, že mierové rokovania s Moskvou o ukončení už vyše mesiac trvajúcej vojenskej invázie sú „veľmi zložité“. Kyjev však prisľúbil, že zo svojich požiadaviek neustúpi. „Proces rokovaní je veľmi zložitý,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uviedol.

Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou „nijaký konsenzus“. „Najmä, ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine,“ zdôraznil. Rusko v piatok informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. (TASR/AFP)

18:24 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu kritizovala Rusko za to, že bombarduje oblasti, kde žijú pracovníci Černobyľskej jadrovej elektrárne. Ukrajinský regulátor informoval, že „ruské sily bombardujú ukrajinské kontrolné stanovištia v meste Slavutyč, kde žijú mnohí ľudia, ktorí pracujú v neďalekej Černobyľskej jadrovej elektrárni“. (SITA)

18:16 V Bruseli sa konali protivojnové protesty Ukrajincov a Bielorusov.

18:00 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval Putina, aby vyriešil konflikt na Ukrajine tým, že odtiaľ odíde so cťou.

Čítajte viac Putin by mal z Ukrajiny odísť so cťou, vyzval Erdogan

17:50 Vojna, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, ohrozuje aj bezpečnosť krajín arktického regiónu, uviedol v piatok počas návštevy Nórska generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry DPA. „Ruská vojna proti Ukrajine predstavuje prelomový moment. Vytvára nový štandard pre európsku bezpečnosť a taktiež pre bezpečnosť Arktídy,“ povedal Stoltenberg. Zdôraznil pritom, že viaceré štáty arktického regiónu sú členmi NATO.

Stoltenberg navštívil svoje rodné Nórsko, aby sa zúčastnil na vojenskom cvičení NATO s označením „Cold Response“.

17:36 V bojoch na Ukrajine prišla ruská armáda o ďalšieho generála, napísal v piatok britský denník Daily Mail s odvolaním sa na zdroje v Kyjeve. Rusko zatiaľ smrť ďalšieho generála nepotvrdilo, čo však neurobilo ani v predchádzajúcich takýchto prípadoch, informoval denník The Mirror. Podľa zdroja z Kyjeva ide o piateho ruského generála zabitého v bojoch s ukrajinskými ozbrojenými silami.

Najnovšou obeťou z radov ruskej generality je podľa Kyjeva 48-ročný generálporučík Jakov Rezancev, veliteľ 49. kombinovanej divízie Južného vojenského okruhu. O život prišiel pri nálete ukrajinskej armády. Presná lokalita nie je známa, ale zdroje v Kyjeve uviedli, že ide o okolie mesta Čornobajivka.

17:20 Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva doteraz potvrdil, že od začiatku vojny na Ukrajine zabili najmenej 1 081 civilistov a ďalších 1 707 bolo zranených. Úrad však dodal, že skutočný počet obetí na životoch je pravdepodobne podstatne vyšší. Informuje o tom portál bbc.com.

17:03 Rusko informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. Podľa agentúry AFP to novinárom oznámil vedúci ruskej delegácie, exminister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina. Spresnil, že v menej dôležitých otázkach sa delegáciám darí zbližovať svoje pozície, ale v prípade dôležitých politických tém „sa prešľapuje na mieste“.

Medinskij informoval, že rokovania sa prostredníctvom videokonferencií konali počas celého týždňa – od pondelka do piatka. Expertné skupiny rokujú častejšie, vedúci delegácií sa schádzajú dva- alebo trikrát do týždňa. Ďalšie kolo rokovaní sa uskutoční v sobotu, potvrdil Medinskij.

16:46 Polícia v Novom Meste nad Váhom pátra po páchateľovi, ktorý v obci Bošáca v Novomestskom okrese poškodil národnú kultúrnu pamiatku. Sochu sovietskeho vojaka postriekal žltou a modrou farbou.

Čítajte viac Sochu sovietskeho vojaka v Bošáci postriekali na žlto-modro

16:30 Kremeľ uviedol, že sa nestane nič hrozné, ak Spojené štáty a ich spojenci uspejú v snahe vylúčiť Rusko zo skupiny G20. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý poukázal na to, že mnoho členských krajín G20 sa aj tak nachádza v ekonomickej vojne s Ruskom. „Formát G20 je dôležitý. No na druhej strane vzhľadom na súčasné podmienky, keď je väčšina účastníkov tohto formátu s nami na základe vlastnej iniciatívy v ozajstnej ekonomickej vojne, sa nič strašné nestane,“ uviedol Peskov pre novinárov.

Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že je za to, aby bolo Rusko vylúčené z G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine. (TASR/Reuters)

16:18 Na železničnej stanici v Litve v piatok otvorili výstavu veľkoformátových fotografií z vojny na Ukrajine. Cieľom je poskytnúť ruským cestujúcim obraz o konflikte, ktorý sa na Ukrajine odohráva od 24. februára, informovala agentúra AFP

Na základe dohody o „zjednodušenom tranzite“ medzi Litvou, EÚ a Ruskom prejde Litvou každý mesiac približne 100 vlakov prepravujúcich ruských cestujúcich, ktorí pritom majú zakázané vystúpiť na území tejto pobaltskej krajiny. Vlaky smerujú do ruskej exklávy Kaliningrad.

16:10 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že prvá fáza jeho vojenskej operácie na Ukrajine bola z väčšej časti dokončená. Teraz sa vraj zameria na úplné „oslobodenie“ východoukrajinského Donbasu, informovala agentúra Reuters. Z oznámenia sa podľa Reuters zdá, že Rusko mení stratégiu a zameria sa na skromnejšie ciele po tom, čo v prvom mesiaci vojny narazilo na tvrdý odpor Ukrajincov a nedokázalo napríklad obsadiť hlavné mesto Kyjev.

Ruské tlačové agentúry citovali ministerstvo obrany, ktoré uviedlo, že Ruskom podporovaní separatisti teraz kontrolujú 93 percent Luhanskej oblasti a 54 percent Doneckej oblasti, ktoré spoločne tvoria Donbas.

Ministerstvo nevylúčilo útoky na obliehané ukrajinské mestá. Oznámilo tiež, že Rusko bude okamžite reagovať na akýkoľvek pokus o uzavretie vzdušného priestoru nad Ukrajinou. Kyjev o toto opatrenie požiadal Severoatlantickú alianciu, ktorá ho však odmieta v obavách z rozšírenia ukrajinskej vojny.

Ministerstvo obrany tiež bez uvedenia bližších podrobností uviedlo, že operácia bude pokračovať, kým ruské sily nesplnia stanovené úlohy. Ruská armáda podľa úradu zvažovala dve varianty svojej operácie, jednu obmedzenú iba na Donbas a druhú na celom území Ukrajiny.

15:50 Ruskej armáde sa podarilo čiastočne vytvoriť pozemný koridor medzi anektovaným polostrovom Krym a časťou Donbasu, Informoval o tom ukrajinský generálny štáb. Ruskej armáde sa však nepodarilo dosiahnuť hlavný cieľ vojny – blokádu Kyjeva a prístup k správnym hraniciam Doneckej a Luhanskej oblasti na východe krajiny, doplnilo vedenie ukrajinskej armády. (ČTK)

15:39 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa do škôl v Poľsku už zapísalo viac ako 123 000 ukrajin­ských detí, ktoré ušli pred vojnou. V piatok to oznámila námestníčka ministra školstva Marzena Machałková. TASR správu prevzala od agentúry PAP.

Machałková v rozhovore pre Rádio Vroclav informovala, že do materských škôl sa zapísalo približne 19 000 detí a do základných škôl 82 000 detí. Viac ako 25 000 z celkového počtu detí sa zapísalo do škôl v Mazovskom vojvodstve v strednom Poľsku a viac ako 13 000 detí prijali školy vo Vroclave a Dolnosliezskom vojvodstve na juhozápade krajiny.

15:18 Ruské ministerstvo obrany priznalo smrť 1 351 ruských vojakov od začiatku invázie na Ukrajinu. Naposledy Moskva na začiatku marca informovala o 498 padlých ruských vojakoch. Zranenie podľa ruského ministerstva obrany utrpelo 3 825 členov ruskej armády. Podľa Ukrajiny sú ale straty v ruských radoch výrazne vyššie. (ČTK)

15:07 Americký prezident Joe Biden priletel popoludní z Bruselu do poľského Rzeszówa. Návšteva Poľska predstavuje druhú časť Bidenovej mimoriadnej cesty po Európe, ktorú podnietila ruská invázia na Ukrajinu.

Čítajte viac Americký prezident Joe Biden priletel do Poľska

14:55 Putin nariadil Gazpromu, aby platby za export plynu do Európy začal prijímať v rubľoch.

Čítajte viac Kremeľ dal Gazpromu ultimátum. Má vymyslieť, ako predávať plyn za ruble

14:41 Dramatické zábery z Kyjevskej oblasti. Z ropného skladu sa po ostreľovaní valí dym. Informuje portál Nexta.

14:26 Šéfka tímu Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine Matilda Bognerová v piatok uviedla, že pozorovatelia dostávajú stále viac správ o masových hroboch v obkľúčenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a denníka The Guardian.

„Dostávame čoraz viac informácii o masových hroboch, ktoré sa tam (v Mariupole) nachádzajú“ uviedla Bognerová s tým, že dostali správy aj o hrobe, v ktorom má byť údajne pochovaných až 200 tiel.

OSN okrem toho dostala aj správy o obvineniach z toho, že Rusko počas evakuácie zabíja civilistov, ktorí sa nachádzajú vo vozidlách. Svetová organizácia okrem toho zdokumentovala tiež zmiznutie niektorých ukrajinských predstaviteľov, z ktorých niektorí boli vzatí do zajatia. Počet civilných obetí na celom území Ukrajiny prekročil podľa záznamov OSN už 1035.

14:07 Západ vyhlásil Rusku totálnu vojnu. Vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Ako dodal, cieľom totálnej hybridnej vojny je zničiť ruskú ekonomiku a Rusko ako celok.

Počas prvého mesiaca od začiatku vojny na Ukrajine, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“, západné krajiny uvalili na Rusko sankcie zamerané na finančný systém a oligarchov, ako aj na samotného prezidenta Vladimira Putina. Lavrov napriek tomu tvrdí, že Rusko nie je izolované. Krajina má podľa neho priateľov na všetkých kontinentoch a drvivá väčšina štátov sa nepridá k sankčnej politike Západu voči Rusku. (SITA)

13:53 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý Moskvu obvinil z používania zakázaných fosforových bômb na Ukrajine.

Čítajte viac Peskov tvrdí, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory

13:20 Ukrajina vyzvala štáty Európskej únie, aby uzavreli pozemné a morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom v rámci sprísňovania balíka sankcií, ktorý Únia na Rusko uvalila v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu. Ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že poslalo Európskej komisii oficiálnu výzvu s návrhom na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko a Bielorusko.

Ukrajina v tomto dokumente vyzýva Európsku úniu, aby úplne zavrela pozemné i morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom a zablokovala prepravu tovaru a ľudí do Ruska a Bieloruska cez územie Európskej únie a cez južný koridor. „Tieto opatrenia sú potrebné na zastavenie dodávok tovaru s dvojitým využitím, ktorý môže slúžiť aj na vojenské účely,“ uviedlo ministerstvo pre infraštruktúru v príspevku. (TASR/AFP)

13:11 Rusko zvažuje, že bude bude krajinám, ktoré považuje za priateľské, predávať ropu a plyn aj za bitcoiny. Týmto spôsobom sa chce vyhnúť západným sankciám.

Čítajte viac Rusko zvažuje, že „priateľským krajinám“ bude predávať energie aj za bitcoiny

12:58 India a Čína sa dohodli na dôležitosti okamžitého prímeria na Ukrajine. Oznámil to v piatok indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar po rokovaní so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News. Obe tieto krajiny sú vyznanými spojencami Ruska a odmietajú výzvy zo strany Západu, aby ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdili, píše Sky News. Medzinárodní pozorovatelia podľa tejto stanice pozorne sledujú možné zmeny postojov týchto štátov voči Moskve.

Americký prezident Joe Biden v piatok 18. marca v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína Sky News.

12:35 Štyria civilisti prišli v piatok o život a viacerí ďalší utrpeli zranenia počas ruského útoku na zdravotnícke zariadenie v ukrajinskom meste Charkov, oznámila tamojšia polícia. Malo ísť o polikliniku, ktorá slúžila ako stredisko pre distribúciu humanitárnej pomoci.

Polícia v Charkove uviedla, že pri ostreľovaní z raketometov utrpeli zranenia siedmi civilisti, z ktorých štyria zomreli, píše AFP. Útok bol namierený na zdravotnícke stredisko v jednej z mestských častí. Na mieste podľa polície pracujú vyšetrovatelia.

„Policajti dokumentujú tento trestný čin voči Ukrajincom a zhromažďujú všetky materiálne dôkazy s cieľom priviesť páchateľov pred spravodlivosť,“ uviedla polícia vo vyhlásení. (TASR/AFP, ČTK)

12:19 Ukrajina a Rusko podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana pravdepodobne dosahujú pokrok v štyroch otázkach, o ktorých vyjednávajú s cieľom ukončiť boje, ale rozdiely zostávajú v dvoch ďalších otázkach. Erdogan po svojom návrate zo samitu NATO vo štvrtok večer novinárom povedal, že Kyjev vyjadril pripravenosť vzdať sa svojho želania vstúpiť do NATO a je ochotný akceptovať ruštinu ako druhý úradný jazyk. Okrem toho môže akceptovať aj „určité ústupky" v oblasti odzbrojenia a „kolektívnej bezpečnosti".

Erdogan však uviedol, že Ukrajina „nie je spokojná", pokiaľ ide o ruské požiadavky na Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014, a pokiaľ ide o východný región Donbasu, kde Moskva uznala nezávislosť separatistických území. O vyjadreniach Erdogana informoval v piatok turecký denník Hurriyet a ďalšie médiá krajiny. (SITA)

11:57 Vlakové spojenie medzi fínskou metropolou Helsinki a ruským mestom Petrohrad bude od začiatku budúceho týždňa prerušené. Oznámil to fínsky národný železničný dopravca VR. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.

„Doteraz sme pokračovali v prevádzkovaní súprav Allegro podľa pokynov príslušných úradov. Fínskym občanom sme poskytli bezpečný presun. Počas týchto týždňov mali ľudia, ktorí chceli odísť z Ruska, dostatok času na odchod. Pre (protiruské) sankcie službu nateraz prerušíme,“ uviedol viceprezident spoločnosti Topi Simola v tlačovej správe. Posledný vlak z Petrohradu smerom do Fínska bude vypravený v nedeľu. Linka s názvom Allegro prekoná približne 400-kilometrovú trasu za zhruba tri a pol hodiny.

11:36 Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zomrelo 135 detí a 184 utrpelo zranenia. Oznámila to v piatok ukrajinská generálna prokuratúra. V najnovšej aktualizácii počtu obetí prokuratúra uviedla, že počas bojov zahynuli dve deti v meste Rubižne v Luhanskej oblasti. Vo štvrtok tiež boli zranené dve deti vo veku šesť a 13 rokov pri ruskom ostreľovaní v mestečku Novomychajlivka v Doneckej oblasti.

Prokuratúra dodala, že zranenia utrpeli aj tri deti vo veku 13, 14 a 15 rokov pri výbuchu míny v Obiľne v Záporožskej oblasti. Deti hospitalizovali v nemocnici v Melitopole a jedno z nich je vo vážnom stave. BBC upozorňuje, že tieto údaje nemohla nezávisle overiť. (TASR/BBC)

11:15 Slovenský premiér Eduard Heger tvrdí, že Európska únia jasne odmieta ruskú agresiu proti Ukrajine a naďalej bude postupovať koordinovane, aby zastavila vojnu, ktorú začal prezident Putin 24. februára. Predseda vláda je na summite EÚ v Bruseli.

Čítajte viac Heger: Zelenskyj vyzdvihol pomoc Slovenska

11:00 Je „hlúpe“ si myslieť, že západné sankcie mierené proti ruským podnikateľským subjektom budú mať nejaký vplyv na vládu v Moskve, vyhlásil bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Západné sankcie podľa Medvedeva iba posilnia ruskú spoločnosť a nevyvolajú u ľudí nespokojnosť s ruskou vládou.

„Položme si otázku: Môže ktorýkoľvek z veľkých biznisov v akejkoľvek miere, čo i len trošku, ovplyvniť pozíciu vedenia krajiny? Priamo vám hovorím, že nemôže,“ uviedol Medvedev v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti, ako z neho citoval Reuters.

Podľa Medvedeva prieskumy verejnej mienky ukazujú, že tri štvrtiny Rusov podporujú rozhodnutie Kremľa pokračovať vo vojenskej operácii na Ukrajine a že ešte viac ich podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina.

Bývalý ruský prezident v rozhovore tiež kritizoval Rusov, ktorí sa zdržiavajú mimo územia Ruska a vyslovili sa proti invázii. „Môžete byť nespokojný s niektorými rozhodnutiami vlády a kritizovať ju. To je normálne. Ale nemôžete v takejto ťažkej situácii raziť protištátnu líniu – lebo to je zrada,“ vyhlásil Medvedev.

10:53 Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS oznámilo, že na neupresnenom mieste Ukrajiny dve rakety zničili základňu pre výcvik zahraničných žoldnierov. Ukrajinská strana informovala, že pri meste Dnipro ruské rakety zasiahli vojenskú jednotku a v troskách sa pátra po obetiach. Či ide o rovnakú udalosť zatiaľ nie je jasné.

Podľa agentúry TASS ministerstvo obrany oznámilo, že dve strely, balistické a s plochou dráhou letu, systému Iskander zasiahli budovu, v ktorej sa nachádzala „zahraničná légia a výcviková základňa“. „Budova dlhá 60 metrov bola takmer úplne zničená a nepriateľ bol rozdrvený,“ uvádza sa v správe.

Gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na druhej strane informoval, že dve ruské rakety dnes zasiahli ukrajinskú vojenskú jednotku pri meste Dnipro. Z jeho oznámenia zverejneného na sociálnych sieťach nie je jednoznačne zrejmé, či ide o rovnakú udalosť, prípadne či cieľom úderu bolo skutočne výcvikové stredisko pre zahraničných dobrovoľníkov.

Avšak je pravdepodobné, že útok si mohol vyžiadať obete na životoch. Podľa gubernátora záchranári v troskách pátrajú po možných preživších.

10:46 O dočasne útočisko vo štvrtok na Slovensku požiadalo 1 199 osôb prichádzajúcich z Ukrajiny. Celkovo tak urobilo už viac ako 52-tisíc osôb, ktoré prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu. Hraničnými priechodmi prešlo vo štvrtok spolu 707 mužov, 1 925 žien a 1 083 detí. Informovalo ministerstvo vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 255 príslušníkov PPZ, 60 príslušníkov HaZZ, 112 colníkov, 405 vojakov, dvaja duchovní, 182 dobrovoľníkov a 69 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 35 autobusov, ktoré prepravili 1 182 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Za včerajší deň bolo ubytovaných 126 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 10 108 lôžok. Slovensko-ukrajinskú hranicu od začiatku konfliktu prekročilo už takmer 270-tisíc utečencov.

10:37 Na dnešný deň sa podarilo dohodnúť dva humanitárne koridory na evakuáciu civilistov. Jeden z nich je z obliehaného Mariupolu, druhý z Melitopolu. Podľa agentúry Ukrinform to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Obyvatelia strategicky dôležitého prístavu, ktorého dobytie by Rusku pomohlo zaistiť si pozemný koridor na anektovaný polostrov Krym, sú podľa ukrajinských úradov už niekoľko týždňov vystavení ruskému ostreľovaniu či bombardovaniu a trpia nedostatkom vody, jedla, elektriny i tepla.

„Na dnešný deň boli dohodnuté dva humanitárne koridory. Z mesta Mariupol do Záporožie pre tých, ktorí pôjdu vlastnou dopravou,“ uviedla Vereščuková. Druhá dohodnutá trasa podľa nej vedie do Záporožia z Melitopolu, kam už ráno vošli autobusy s humanitárnou pomocou, ktoré sú zároveň určené na následnú evakuáciu.

Pri vjazde do mesta Berďansk je podľa nej tiež pristavený kamión s benzínom, aby ľudia utekajúci z Mariupolu mohli natankovať svoje osobné autá na ďalšiu cestu. Na ľudí, ktorým sa podarí z Mariupolu dostať, v Berďansku taktiež čakajú autobusy pripravené na ďalšiu evakuáciu do Záporožia.

10:31 Ruský letecký útok na divadlo v ukrajinskom Mariupole zo 16. marca by mohol mať približne 300 obetí, oznámilo na sociálnej sieti Telegram vedenie mesta. V kryte pod divadlom a vo vnútri budovy sa vo chvíli, keď ruské sily miesto bombardovali, podľa miestnych úradov skrývalo vyše 1 000 ľudí. Počet obetí nebol doteraz známy.

„Od očitých svedkov prichádzajú informácie, že kvôli bombardovaniu činoherného divadla v Mariupole ruským letectvom zomrelo asi 300 ľudí,“ uviedla radnica vo vyhlásení. „Až do konca sa nám nechce tejto hrôze uveriť. Do konca chceme veriť, že sa všetkým podarilo zachrániť. Ale slová tých, ktorí boli vo vnútri budovy, hovoria o opaku,“ napísalo vedenie mesta.

Mestská rada Mariupolu 16. marca oznámila, že okupačné vojská zvrhli bombu mimoriadne ničivej sily na divadlo, kde sa ukrývali stovky obyvateľov, ktorí prišli o domovy. Zničená bola centrálna časť divadla a vstup do protileteckého krytu v budove. Ruské ministerstvo obrany v ten istý deň poprelo, že by úder podnikla ruská armáda. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ale ruské letectvo bombardovalo divadlo úmyselne.

Ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová 18. marca, dva dni po útoku, uviedla, že pod troskami divadla zostáva ešte 1 300 ľudí a že obete zatiaľ hlásené nie sú. O deň skôr médiá informovali, že kryt podľa vedenia mesta vydržal a že sa z miesta podarilo zachrániť 130 ľuďom.

Informácie o počte ľudí ukrývajúcich sa v divadle vo chvíli bombardovania sa rôznia. Zástupca mariupolského starostu Serhij Orlov predtým uviedol, že v okamihu útoku v kryte pod divadlom mohlo byť 1 000 až 1 200 ľudí.

10:17 Ruské ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku veľký sklad paliva pri Kyjeve, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Hovorca ministerstva Igor Konašenkov na uviedol, že k útoku došlo vo štvrtok večer s použitím riadených striel Kalibr odpálených z mora.

„Večer 24. marca zaútočili vysoko presné námorné rakety Kalibr na palivovú základňu v obci Kalynivka neďaleko Kyjeva,“ uviedol Konašenkov a dodal, že sklad slúžil na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl v strednej časti krajiny. Predstaviteľ silového rezortu dodal, že išlo o najväčší vojenský sklad paliva na Ukrajine.

Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť tieto tvrdenia. Ukrajinská Štátna záchranná služba (SES) však oznámila, že sklad v Kalynivke bol zasiahnutý ruským ostreľovaním a začal horieť. „V dôsledku ostreľovania vzplanul ropný sklad,“ uviedla SES v piatok ráno.

10:01 Francúzska automobilka Renault v snahe odraziť narastajúcu kritiku napokon pozastaví výrobu vo svojom moskovskom závode. Udeje sa tak niekoľko hodín po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas prejavu vo francúzskom parlamente obvinil spoločnosť a ďalšie francúzske firmy z napomáhania ruskému vojnovému úsiliu.

Podnikanie v Rusku odmietli pozastaviť viaceré francúzske spoločnosti, ako napríklad maloobchodný predajca pre domácich majstrov Leroy Merlin, reťazec supermarketov Auchan či maloobchodný predajca športových potrieb Decathlon. Francúzsky potravinársky gigant Danone uviedol, že v Rusku pokračuje v miestnej výrobe základných mliečnych výrobkov a produktov dojčenskej výživy, pričom uviedol, že má povinnosť voči Rusom, ktorí sa na spoločnosť spoliehajú v oblasti potravín.

9:30 Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov už opustila zhruba polovica jeho obyvateľov. Informovala o tom v piatok tlačová agentúra The Associated Press. Mesto od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu čelí neustálemu ostreľovaniu. Obyvatelia sa ukrývajú v staniciach metra a pivniciach.

Ukrajinská vláda tvrdí, že pri ruskom útoku vo štvrtok zahynulo šesť ľudí, ktorí sa zhromaždili na mieste, kde sa rozdávala humanitárna pomoc. Túto informáciu nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

9:21 Ukrajinský prezident sa počas štvrtkového samitu EÚ prihovoril nielen spoločenstvu ako celku, ale osobne aj Maďarsku a jeho premiérovi Viktorovi Orbánovi. Viktor, musíš sa rozhodnúť na ktorej strane stojíš. Vieš čo sa deje v Mariupole?, odkázal maďarskému premiérovi Zelenskyj.

Čítajte viac Zelenskyj Orbánovi: Viktor, musíš sa rozhodnúť. Vieš čo sa deje v Mariupole?

9:07 Mestská rada v obliehanom ukrajinskom meste Mariupoľ na pobreží Azovského mora naliehavo žiada o pomoc. Ako uviedla na Telegrame, obyvatelia mesta začínajú umierať od hladu.

Predstavitelia mesta informovali, že stále viac ľudí nemá žiadne jedlo. Viaceré pokusy o vytvorenie humanitárnych koridorov a poskytnutie pomoci pritom zlyhali, pretože ruské jednotky neustále porušujú dohody o prímerí.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) vo štvrtok schválilo rezolúciu, v ktorej označilo Rusko za vinníka humanitárnej krízy na Ukrajine.

8:37 Ukrajina obvinila Rusko z toho, že odvádza stotisíce ukrajinských civilistov zo zničených miest do Ruska, kde môžu byť držaní ako zajatci. Rusko chce takto podľa Ukrajiny vyvíjať tlak na Kyjev, aby sa vzdal. Informujú agentúra AP a denník The Guradian.

Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo proti svojej vôli odvedených do Ruska 402 000 ľudí vrátane 84 000 detí. Kremeľ udal podľa AP podobný počet ľudí, avšak tvrdí, že civilisti do Ruska ísť chceli.

Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok uviedol, že približne 400 000 ľudí evakuovaných do Ruska od začiatku vojenskej invázie pochádza z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehajú boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami.

Ruské úrady ďalej uvádzajú, že evakuovaným ľudom poskytujú ubytovanie a finančnú podporu.

Podľa gubernátora ukrajinskej Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka sú však „ľudia nútení sa presťahovať na územie štátu agresora“.

Podľa ukrajinských predstaviteľov berú Rusi evakuovaným ľudom pasy a umiestňujú ich do „filtračných táborov“ na východe Ukrajiny v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti, a následne ich posielajú do vzdialených časti Ruska so zlou ekonomickou situáciou.

Niektorí ľudia môžu byť podľa ukrajinských tajných služieb poslaní až na tichomorské ostrovy alebo na ostrov Sachalin, kde im ponúknu prácu pod podmienkou, že dva roky toto miesto neopustia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí chce Rusko ľudí evakuovaných z Ukrajiny použiť ako „zajatcov a vyvíjať tak politický tlak na Ukrajinu“.

Podľa rezortu je medzi ľuďmi odvedenými do Ruska aj asi 6 000 obyvateľov obliehaného prístavu Mariupol. Ruskí vojaci pritom mali skonfiškovať doklady totožnosti aj ďalším 15 000 ľudom v častiach Mariupola kontrolovaných ruskými silami.

8:28 V Košiciach požiadalo o dočasné útočisko takmer 3 000 utečencov z Ukrajiny. Informuje o tom mesto na svojej webovej stránke s tým, že prvú utečeneckú vlnu má za sebou. Kým sa počas uplynulého týždňa v centre pomoci utečencom na kúpalisku Červená hviezda v niektorých dňoch vystriedalo 2500 ľudí, momentálne sa ich počet ustálil zhruba na 500 ľudí denne.

Kým predtým tam prichádzali ľudia, ktorí mali v Európskej únii nejaké zázemie, podľa splnomocnenca mesta Košice pre humanitárnu pomoc utečencom z Ukrajiny Romana Dohoviča sú to teraz skôr ľudia z východnej časti Ukrajiny, ktorí utekajú pred hrôzami vojny. V súvislosti s tými, ktorí požiadali o dočasné útočisko, podľa neho vyvstáva otázka, ako im pomôcť začleniť sa do života. „Títo ľudia dávajú aj nášmu mestu potenciál rozvoja. Preto je dôležité zamerať sa na to, ako im pomôcť nájsť zamestnanie a umiestniť deti do škôl,“ skonštatoval.

Mesto je podľa primátora Jaroslava Polačeka pripravené pomôcť každému utečencovi, ktorý príde do mesta alebo bude cezeň prechádzať. Keďže sa viacerí zaujímajú o možnosť zamestnať sa, do pondelka (28. 3.) očakáva požiadavky mestských podnikov na pracovné pozície, ktoré sú vhodné pre odídencov z Ukrajiny. „Prioritou však pre nás, pochopiteľne, zostávajú záujmy nášho mesta a jeho obyvateľov a skvalitňovanie ich života. Zároveň budeme štátne orgány žiadať o preplatenie všetkých oprávnených nákladov, ktoré nám kvôli utečencom vznikli,“ uviedol.

Čo sa týka registrácie dočasného útočiska na Triede SNP v Košiciach, naďalej bude k dispozícii od pondelka do nedele v časoch od 7.00 h do 19.00 h. Ako na štvrtkovom (24. 3.) krízovom štábe mesta pripomenul prednosta Okresného úradu v Košiciach Martin Seman, toto pracovisko je určené len pre tehotné ženy, rodiny s deťmi, kde aspoň jedno dieťa má do šesť rokov, seniorov nad 65 rokov a iné zraniteľné osoby. „Pre ostatných bude zabezpečená preprava do veľkokapacitných centier v Michalovciach alebo Humennom,“ doplnil.

Utečenci už môžu využiť aj služby zmenárne na železničnej stanici, kde im vymenia hrivny za eurá.

**8:23 „Na Ukrajine vidíme brancov, ktorí nevedia, prečo tam sú,“ povedal Robert Gates

Čítajte viac Exšéf CIA: Putin musí byť zo svojej armády sklamaný

7:42 Vyše 3 300 ľuďom sa vo štvrtok podarilo odísť z obliehaných ukrajinských miest cez humanitárne koridory. Oznámila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra DPA.

Väčšina z týchto ľudí, a síce približne 2 700, sa evakuovala z prístavného mesta Mariupol a zamierila do Záporožia. Ďalším zhruba 500 ľuďom sa podarilo odísť z troch dedín pri hlavnom meste Kyjev.

Vereščuková dodala, že ruské sily blokovali už tretí deň po sebe prístup humanitárnej pomoci do Mariupola, kam nepúšťali ani evakuačné autobusy. Civilisti tak podľa jej slov obliehaný prístav opúšťali len osobnými dopravnými prostriedkami.

Vereščuková okrem toho vymenovala vyše desať predstaviteľov miestnych ukrajinských úradov, ktorých údajne zajali ruskí vojaci. DPA upozornila, že tieto správy nedokázala nezávisle overiť.

DPA ďalej informovala, že podľa nemenovaného ruského predstaviteľa, ktorého citovala agentúra TASS, uteká z Donbasu čoraz viac ľudí do ruskej Rostovskej oblasti, keďže je otvorených viacero humanitárnych koridorov, ktoré tam vedú z Mariupola.

Vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) sa podľa slov nemenovaného poslanca ruskej Štátnej dumy aktívne zapája do evakuácií obyvateľov z Mariupola do Ruska.

DPA pripomenula, že mariupolská mestská rada naopak obviňuje ruské sily z toho, že obyvateľov tohto mesta proti ich vôli nútia, aby sa evakuovali do Ruska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že v intenzívne ostreľovanom Mariupole je bez dodávok vody a jedla stále približne 100 000 ľudí, uvádza stanica Sky News.

7:24 Ukrajina podľa všetkého úspešne zaútočila na ruské lode kotviace v prístave Berďansk v Azovskom mori, uviedli Spojené štáty a Británia. Nie je ale jasné, aké zbrane pri tom použila, uviedol podľa stanice CNN činiteľ amerického ministerstva obrany.

„Ukrajinské sily zaútočili na veľmi hodnotné ciele v Ruskom okupovaných častiach Ukrajiny, vrátane výsadkovej lode a muničných skladov v Berďansku,“ napísalo na twitteri britské ministerstvo obrany.

Agentúra Unian s odvolaním sa na aktualizované informácie ukrajinského generálneho štábu napísala, že zničeným plavidlom nebol Orsk, ako vo štvrtok oznámil Kyjev. Zasiahnutá bola výsadková loď Saratov, ďalšie dve lode boli poškodené.

Ruské invázne jednotky ovládli Berďansk 27. februára, teda v prvých dňoch ruského vpádu do susednej krajiny. Moskva zatiaľ informáciu o zničení lode nekomentovala.

7:16 Neúspešnosť niektorých presne riadených striel, ktoré ruská armáda používa na Ukrajine, je až 60 percent. Agentúre Reuters to oznámili traja nemenovaní americkí predstavitelia. Taká vysoká miera zlyhania by mohla osvetliť prečo sa Rusku ani po mesiaci od vpádu na Ukrajinu napriek očividnej vojenskej prevahe nedarí dosiahnuť väčší úspech.

S odvolaním sa na americké spravodajské informácie zdroje Reuters uviedli, že Spojené štáty odhadujú, že miera neúspešnosti ruských rakiet sa deň odo dňa líši, závisí od typu odpálenej rakety. V niektorých prípadoch môže presiahnuť 50 percent. Dvaja z predstaviteľov, ktorí si kvôli citlivosti informácií priali zostať v anonymite, uviedli, že neúspešnosť dosahuje až 60 percent.

Jeden zdroj uviedol, že podľa spravodajských informácií sa miera zlyhania ruských striel s plochou dráhou letu pohybuje v rozmedzí 20 až 60 percent v závislosti od dňa.

Americkí predstavitelia tieto tvrdenia nepodporili žiadnymi dôkazmi. Vysvetlenia nemajú ani pre to, čo takú vysokú mieru zlyhania spôsobuje, píše Reuters, ktorá údaje nemohla nezávisle overiť. Kremeľ ani ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár nereagovali.

Podľa agentúry nemožno presne určiť, aká je bežná úspešnosť striel s plochou dráhou letu. Dvaja oslovení odborníci ale uviedli, že čokoľvek nad 20 percent by považovali za vysokú mieru neúspešnosti.

Pentagón vo vyhlásení z tohto týždňa odhadoval, že Rusko od začiatku vojny odpálilo viac ako 1 100 rôznych striel a rakiet. Americkí činitelia nespresnili, koľko z nich zasiahlo svoje ciele a koľko ich zlyhalo.

7:02 Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili celkovo 50 vojnových aj civilných zajatcov. Výmenu potvrdili obe strany, informovala agentúra AFP. Podľa vyjadrenia Kyjeva ide o vôbec prvú „plnohodnotnú“ výmenu zajatcov od začiatku už mesiac trvajúcej ruskej invázie.

„Na základe príkazu (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského došlo k prvej plnohodnotnej výmene vojnových zajatcov,“ oznámila na Facebooku podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. „Výmenou za desať okupantov sme zachránili desať našich vojakov,“ uviedla. Dodala, že Ukrajina vymenila aj ďalších 11 ruských námorníkov, zachránených z potápajúcej sa lodi pri Odese, za 19 ukrajinských námorníkov z lode, ktorú zajala ruská strana a ktorú má cez Turecko taktiež vrátiť Ukrajine.

Výmenu zajatcov neskôr potvrdila aj ruská ombudsmanka pre ľudské práva Taťjana Moskaľkovová. „Potvrdzujem správu o výmene desiatich ruských vojakov zadržaných na ukrajinskom území za desať ukrajinských vojakov. Zároveň došlo aj k výmene ruských civilných námorníkov za ukrajinských civilných námorníkov,“ uviedla.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí ešte začiatkom týždňa informovalo už o dvoch výmenách zajatcov.

Moskaľkovová v pondelok uviedla, že deväť ruských zajatcov bolo vymenených za starostu ukrajinského mesta Melitopol Ivana Fedorova. Vereščuková následne v stredu potvrdila výmenu týkajúcu sa zajatého starostu mesta Melitopol, zároveň však poprela, že by došlo aj k nejakej ďalšej výmene, pripomína AFP.

Vereščuková vo štvrtok tiež informovala, že ruské sily zajali 14 ukrajinských činiteľov, prevažne poslancov a členov mestských rád. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády žiada o ich prepustenie s tým, že zajatie civilistov je v rozpore s medzinárodným právom.

6:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok prihovoril lídrom EÚ, ktorí sa zišli na dvojdňovom summite v Bruseli. Opísal skazu, ktorú v jeho krajine napáchalo Rusko a poďakoval sa Európe za jej podporu Ukrajine.

Následne však svojím charakteristickým priamočiarym spôsobom európskym lídrom odkázal, že konali príliš neskoro na to, aby Rusko zastavili, približuje stanica BBC.

„Uvalili ste sankcie, sme vďační. Sú to silné kroky… Bolo to však trochu neskoro,“ povedal ukrajinský prezident vo videoprejave s tým, že ak by boli voči Rusku zavedené (už predtým) preventívne sankcie, možno vojnu nezačalo.

Zelenskyj tiež naznačil, že ak by bol projekt plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) zablokovaný už skôr, Rusko by „nevytvorilo plynovú krízu“. Ukrajinský prezident ďalej na Úniu apeloval, aby odobrila žiadosť o členstvo zo strany Ukrajiny. „V tomto vás prosím – neurobte to neskoro,“ povedal.

Zelenskyj v prejave vyzdvihol mnohé krajiny, ktoré stoja pri Ukrajine, vrátane Poľska, Estónska, Česka či Talianska, uvádza BBC. „Emmanuel, verím, že sa nás zastaneš,“ odkázal zase francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. V prípade Švédska sa Zelenskyj zmienil o rovnakých farbách na zástavách obroch krajín s tým, že „Žltá a modrá by mali vždy stáť pri sebe“.

Pozornosť však ukrajinský prezident upriamil aj na krajiny, ktoré sa zdráhali prijať opatrenia na podporu jeho vlasti, a to konkrétne Nemecko, Portugalsko a Írsko. Následne skritizoval Maďarsko za jeho neutrálny postoj: „Tu sa chcem zastaviť a byť úprimný. Raz a navždy sa musíte sami rozhodnúť, na koho strane ste“.

Maďarsko následne vyzval, aby prestalo váhať s prijatím sankcií či povolením prevozu zbraní smerujúcich na Ukrajinu cez svoje územie. V tejto súvislosti spomenul budapeštianske súsošie nazvané Topánky, ktoré je spomienkou na obete zastrelené v rokoch 1944–45 na brehu Dunaja príslušníkmi fašistických Šípových krížov.

„Pozrite sa na tie topánky a pochopíte, ako sa v dnešnom svete môže opäť odohrať masové zabíjanie. To je to, čo dnes robí Rusko,“ dodal ukrajinský prezident.

6:00 Ofenzíva ruských vojsk prakticky uviazla, okupantom chýbajú na ďalšie útočenie zdroje, uviedol poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč o situácii na bojisku takmer po mesiaci bojov. Na juhu Ukrajiny sa podarilo podľa neho zničiť jedno z ruských veliteľstiev.

„Uplynul mesiac od začiatku aktívnej fázy rusko-ukrajinskej vojny. Môžeme pripomenúť, že sa po troch dňoch pokúsili dobyť Kyjev. Teraz frontová línia prakticky zamrzla. Generálny štáb, ministerstvo obrany a ozbrojené sily hlásia, že protivník na mnohých smeroch nemá zdroje, aby pokračoval v útoku. Stojí prakticky na mieste a trpí problémami so zásobovaním, palivom, muníciou a ďalšími druhmi materiálneho zabezpečenia. Okupanti sú nahí a bosí,“ zdôraznil Arestovyč podľa agentúry Unian.

„Jediné miesto, kde (nepriateľ) pokračuje v koncentrácii svojho úsilia, je smer na Izjum, Marjinku a tradične Mariupoľ, na pravom brehu Dnepra v oblasti Chersonu, ale musíme povedať, že tam nepriateľ fakticky prešiel do obrany,“ doplnil poradca.

Rusi teraz podľa neho prežívajú v malom to, čo ich čaká za ďalší mesiac vo veľkom: zatiaľ čo budú stáť na mieste, môžu sa stať terčom ukrajinských vojsk, ktorým sa podarilo rozbiť veliteľské stanovište 49. ruskej armády a v prístave Berďansk zničiť veľké výsadkové plavidlo, schopné prepraviť 400 námorných pešiakov, 20 tankov a 45 obrnených transportérov.

Unian pripomenul skoršie informácie, že Rusko sa pripravuje na pokus dobyť Kyjev a že prepravuje vojská do Bieloruska a na Krym.

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie v piatok ráno pohrozili Rusku ďalšími robustnými sankciami za agresiu na Ukrajine, nezhodli sa však na diskutovanom embargu na dovoz ruských energií ani iných konkrétnych krokoch.

Čítajte viac Lídri EÚ opäť pohrozili Rusku, ale na ropnom embargu sa nezhodli