Na záver dvojdňového summitu, ktorého hlavnou témou bol ďalší spoločný postup proti ruskej invázii a hrozbám s ňou spojeným, tiež podporili návrh na zavedenie povinnosti plniť pred zimou plynové zásobníky. V záveroch vrcholnej schôdzky sa tiež zaviazali k postupnému a čo najrýchlejšiemu ukončeniu závislosti na ruských energiách.
Požiadavky obzvlášť juhoeurópskych krajín na zavedenie cenových stropov síce summit neschválil, komisia však podľa svojej šéfky do mája preverí možnosti oddelenia ceny plynu a elektriny, o ktoré sa tieto štáty rovnako usilovali. Lídri sa podľa nej navyše zhodli na zavedení osobitného energetického režimu pre Španielsko a Portugalsko.
„Namiesto aby sme sa preplácali a vyháňali ceny nahor teraz spojíme svoj dopyt,“ ocenila dohodu summitu na spoločných nákupoch predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Podľa českého premiéra Petra Fialu síce iba prax ukáže, ako budú prípadné spoločné nákupy plynu vyzerať, Česko o ne však bude mať záujem. „Česká republika ako stredne veľký štát by si určite nedokázala vyjednať také podmienky, ako to dokáže Európska únia ako celok,“ povedal po rokovaní novinárom Fiala. Kolektívnu vyjednávaciu silu by podľa neho mohla EÚ využívať aj v iných prípadoch.
Španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý podľa diplomatov hrozil zablokovaním záverov v prípade odmietnutia požiadaviek na výraznejšie spoločné kroky, dohodu summitu ocenil. Vyjednaná výnimka podľa neho umožní krajinám Pyrenejského polostrova obmedziť neúnosne vysoké ceny elektriny a pritom neohroziť fungovanie jednotného trhu Únie.
Energie v Európskej únii, ale aj inde vo svete, prudko zdraželi vlani v súvislosti s oživením po koronavírusovej kríze a s nedostatočnými zásobami plynu. Teraz sa však Európa obáva nového zdražovania kvôli ruskej invázii na Ukrajinu a súvisiacemu možnému rozpadu obchodných vzťahov s Moskvou.
Summit sa zhodol, že v záujme energetickej bezpečnosti začnú únijné štáty plniť plynové zásobníky na budúcu zimu „najskôr, ako to bude možné“. Poveril tiež Európsku komisiu, aby do mája predložila plán, ako sa postupne zbaviť závislosti na ruských energiách. Na konkrétnom horizonte pre ukončenie dovozu sa však názorovo rozdelené štáty nezhodli.
Nemecko a ďalšie krajiny sú skeptické voči zásahom proti vysokým cenám energií, povedal po konci rokovania novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz. Podotkol, že o požiadavkách na obmedzenie cien energií sa viedla rozsiahla debata. Jeho krajina spolu s niektorými ďalšími západoeurópskymi či škandinávskymi štátmi tlačila na urýchlenie prechodu k obnoviteľným energiám, ktoré sa však do záverov nakoniec nedostalo.
Scholz tiež upozornil, že Nemecko je od plynu závislé menej ako iné krajiny únijného bloku. Dodal, že niektoré sú závislé zo sto percent. „Staneme sa nezávislými na ruskom plyne rýchlejšie, než si v súčasnosti mnohí myslia,“ uviedol nemecký kancelár. Tento proces ale podľa neho bude nevratný.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí upozornil, že politici plánujú k spolupráci na riešení európskej energetickej problematiky zapojiť aj samotné firmy. Zdôraznil potrebu zlepšiť oddelenie cien elektriny od cien plynu. Európska komisia bola požiadaná, aby v krátkodobom horizonte stanovila strop pre ceny energií, dodal francúzsky prezident.