31. deň: Rusi bombardovali 130 km od Slovenska. Ukrajinci sa snažia dobyť Cherson

22:26 Ruské jednotky znovu ostreľovali výskumné jadrové zariadenie v Charkove. Rozsah poškodenia nemožno zistiť vzhľadom na neutíchajúce boje v okolí zariadenia, uviedla ukrajinská štátna jadrová inšpekcia. Tá varovala pred prípadnou kontamináciou v prípade poškodenia. Podľa ukrajinských médií sa jadrové zariadenie dostalo pod ruskú paľbu už tretíkrát.

Inšpekcia upozornila, že akékoľvek jadrové zariadenie nie je postavené pre vojnové podmienky, a tak ďalšie bombardovanie a ostreľovanie charkovského „zdroja neutrónov“ hrozí „vážnymi radiačnými následkami s kontamináciou okolitého územia“.

Agentúra Unian pripomenula, že vedecký ústav, v ktorom sa jadrové zariadenie nachádza, sa prvýkrát stal terčom paľby ruských raketometov 6. marca. Ďalšie bombardovanie nasledovalo 10. marca.

22:17 „Nacisti sa vrátili. Presne po 80 rokoch,“ okomentovalo ruskú streľbu po pamätníku obetiam holokaustu ukrajinské ministerstvo obrany.

Čítajte viac Rusi poškodili ďalší pamätník obetiam holokaustu: „Nacisti sa vrátili po 80 rokoch“

22:03 Ukrajinský minister pre spoločenský a územný rozvoj Oleksij Černyšov potvrdil skoršie odhady agentúry Ukrinform, že Rusko zničilo na Ukrajine približne 4 500 obytných budov, 100 podnikov, 400 vzdelávacích inštitúcií a 150 zdravotníckych zariadení.

Celkové škody na Ukrajine budú zhodnotené po skončení nepriateľských akcií a po odstránení mín, dodal minister.

Podľa predbežného hodnotenia straty spôsobené ruskou inváziou na Ukrajine dosiahli výšku desiatok miliárd dolárov, pričom táto suma sa každý deň zvyšuje.

Vláda s výhľadom na obnovu krajiny už zjednodušila postupy pre dovoz stavebných materiálov. Minister Černyšov však zdôraznil, že akejkoľvek rekonštrukcii musí predchádzať odstránenie mín a trosiek.

21:51 Ukrajina oznámila, že Spojené štáty nemajú námietky proti tomu, aby Poľsko poskytlo Ukrajine bojové lietadlá na pomoc v bojoch proti ruskej invázii.

Čítajte viac Prekvapujúci zvrat: Kyjev zrejme napokon poľské stíhačky dostane

21:43 Ukrajinské jednotky oslobodili mesto Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, uviedol na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na komuniké 93. brigády, ktorá operáciu podnikla. Ruský server Argumenty nedeli napísal, že ukrajinská armáda podnikla protiútok na Trosťanec, na mieste sa bojuje a naďalej hrozí nebezpečenstvo, že jednotky ukrajinskej armády a domobrany preniknú do tyla ruských vojsk. Pred vojnou mal Trosťanec asi 20 000 obyvateľov.

„Trosťanec je oslobodený od ruských okupantov,“ uviedla 93. brigáda a pochválila sa, že sa jej vojakom spolu s príslušníkmi domobrany a miestnymi partizánmi podarilo vyhnať z mesta elitnú Kantemirovskú tankovú divíziu. „Ruská armáda po sérii porážok utiekla z Trosťanca a na mieste zanechala zbrane, techniku ​​a muníciu, ktoré 93. brigáda použije na oslobodenie ďalších ukrajinských miest od okupácie,“ dodalo komuniké.

Oslobodenie mesta neskôr potvrdil gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj, ktorý v stredu 23. marca informoval o ťažkých bojoch o mesto. Tvrdil vtedy, že ruskí vojaci zabíjajú civilistov, vo veľkej časti mesta nefungujú dodávky elektriny ani vody, ľudia nemajú prístup k liekom. „Zastrelili ženu, ktorá išla po meste na bicykli. Neumožňujú pochovať mŕtvych. Je veľký problém s ukladaním tiel v márnici,“ opísal situáciu v Trosťanci gubernátor.

21:01 O obliehané prístavné mesto Mariupol podľa ukrajinských i ruských tvrdení naďalej prebiehajú ťažké boje. Informovala o tom agentúra DPA.

Civilné i vojenské ciele sú ostreľované ruskou armádou zo vzduchu i prostredníctvom delostrelectva, uviedol v sobotu popoludní vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Pozemné jednotky ruskej armády sa podľa neho pokúšali dostať do centra mesta.

O ťažkých pouličných bojoch v Mariupole informoval aj poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč.

Na ruskej strane zverejnil čečenský prezident Ramzan Kadyrov viedá o údajnom nasadení jeho bojovníkov v Mariupole.

Strategicky významné priemyselné i prístavné mesto je jediným úsekom pri Azovskom mori, ktorý nie je ovládaný Ruskom, pripomína DPA.

20:22 Ľvov na západe Ukrajiny večer opakovane zasiahli ruské strely, hlásia miestne úrady. Najprv na 700-tisícové mesto dopadli dve rakety, ktoré zranili prinajmenšom päť ľudí, potom nasledoval ďalší nálet, sprevádzaný troma silnými výbuchmi. Zásahy poškodili infraštruktúru a zapálili sklad palív. Hasiči pokračujú v hasení, na mieste zasahujú záchranári. Obytné domy neboli zasiahnuté, uviedol denník Ukrajinska pravda na svojom webe.

„Zahrmeli ďalšie tri silné výbuchy. Letecký poplach trvá! Zostaňte v krytoch, zachovajte pokoj. Nešírte žiadne informácie, snímky či videá pred zverejnením oficiálnych správ,“ uviedol gubernátor Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj.

„Nič podobné som ešte nezažil. Je strašné predstaviť si, čo sa deje na východe,“ povedal spravodajcovi BBC dvadsaťštyriročný Volodymyr, ktorého nálet zastihol v práci v reštaurácii. Mesto, kam utekajú utečenci z iných oblastí Ukrajiny, sa naďalej pokladá za bezpečné. BBC dodala, že to nie je prvýkrát, čo Rusi zaútočili na sklady palív.

19:52 Čierna Hora už teraz očakáva pre vojnu na Ukrajine výrazné výpadky príjmov z cestovného ruchu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA.

Hospodárska komora aktuálne počíta, že táto strata dosiahne okolo 150 miliónov eur. Dôvodom je výpadok turistov z Ruska a Ukrajiny. V minulom roku z týchto dvoch krajín navštívilo Čiernu Horu celkovo 254 000 turistov a celkovo na nich pripadlo 21 % zo zahraničných hostí.

V roku 2021 dosiahli príjmy Čiernej Hory z cestovného ruchu vyše 700 miliónov eur. Pred pandémiou v roku 2019 to bolo až 1,1 miliardy eur. Vtedy na Rusov pripadalo až 25 % zo všetkých zahraničných turistov.

Cestový ruch patrí medzi najdôležitejšie zdroje príjmu Čiernej Hory. Výrazne ich znížila už pandémia. Čierna Hora je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie a v polovici marca sa pripojila k úniovým sankciám proti Rusku.

18:55 Americký prezident Joe Biden uistil Ukrajinu: „Stojíme pri vás“. Zároveň varoval, že svet sa musí pripraviť „na dlhý boj“.

Čítajte viac Biden: Putin urobil na Ukrajine chybu, čaká nás ťažký a dlhý boj

**18:31 Najmenej päť ľudí utrpelo zranenia počas náletov zo strany ruskej armády na Ľvov, uviedli miestni predstavitelia.

Vzdušné útoky na najväčšie mesto v západnej časti Ukrajiny potvrdil na sociálnej sieti Telegram starosta Ľvova Andryj Sadovyj bez uvedenia ďalších podrobností s tým, že čaká na informácie od armády.

Sadovyj vyzval miestnych obyvateľov, aby zostali v bombových krytoch a nezdieľali na sociálnych sieťach fotografie alebo videozáznamy z útokov.

Tri explózie v Ľvove potvrdil aj korešpondent stanice CNN.

O dvoch náletoch na Ľvov hovoril podľa AFP gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj. „Podľa počiatočných informácií utrpeli zranenia piati ľudia,“ potvrdil.

Reportéri agentúry AFP informovali o hustom dyme stúpajúcom z centra mesta. Ide o nezvyčajný útok na Ľvov, ktoré bolo od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu (24. februára) od ťažších bojov ušetrené.

18:20 Sanitka, ktorú daroval a požehnal pápež František, smeruje do západoukrajinského mesta Ľvov, informovala americká spravodajská televízia CNN.

Kardinál Konrad Krajewski, pápežský almužník, vyrazil na cestu do Ľvova v sobotu a jazda mu bude trvať približne 18 hodín – sanitku odovzdá úradom vo Ľvove s tým, aby mestu pomohla. Ľvov prijíma prúdy vnútorne vysídlených Ukrajincov, prichádzajúcich z východu krajiny.

Pápež vydal vo štvrtok 24. marca ostrú kritiku na adresu krajín zvyšujúcich vojenské výdavky – v čase, keď útoky Ruska na Ukrajine pokračujú -, a označil to za „šialenstvo“.

V príhovore prítomným divákom v talianskom Centre pre ženy v Ríme pápež František povedal, že za „hanebnú“ vojnu na Ukrajine môže „stará logika moci, ktorá stále vládne v takzvanej geopolitike“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu apeloval na pápeža, aby navštívil Ukrajinu, a poďakoval sa mu za „jasný a pevný postoj proti vojne“, ktorý František vyjadril v príhovore v utorok. Text tohto prejavu bol zverejnený aj na stránke ukrajinskej vlády na Facebooku, dodala CNN.

18:15 Hraničná polícia poskytla humanitárnu pomoc regionálnemu riaditeľstvu v Čope Štátnej pohraničnej služby Ukrajiny. Pomoc má približne 1,5 až dve tony. Realizuje sa v rámci projektu „Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou“, ktorý je financovaný z grantov Európskej únie a štátneho rozpočtu SR. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

Humanitárna pomoc zahŕňa spacie vaky, turistické stany, prostriedky prvej pomoci, trvanlivé potraviny, dezinfekciu, hygienické potreby, mydlá a utierky, jednorazový riad, power banky a baterky, priblížili policajti.

Ministerstvo vnútra podľa polície ukrajinským partnerom v blízkej dobe poskytne ďalšiu humanitárnu pomoc z financií projektu. Konkrétne má ísť o termobielizeň, turistické topánky, trvanlivé potraviny, softshellové oblečenie, hygienické potreby, prvú pomoc a deky.

17:57 Osemnásťmesačné ukrajinské dievčatko s ťažkými popáleninami evakuovali z Ukrajiny a priviezli do Prahy na liečbu, informovalo české ministerstvo vnútra. V správe ho citovala aj tlačová agentúra DPA. Na Ukrajinu stále útočí Rusko, preto nebolo možné poskytnúť dieťaťu zdravotnú starostlivosť vo vlasti.

Dievčatko, ktoré utrpelo popáleniny na 60 percentách tela, budú liečiť na oddelení špecializovanom na popáleniny. Sprevádza ho jeho matka.

České úrady dodali Ukrajine ďalšiu pomoc, v rámci ktorej darovali šesť vozidiel pražskej pohotovostnej služby a šesť požiarnych vozidiel českej hasičskej záchrannej služby.

„Sme veľmi šťastní, že sme poslali tieto vozidlá tam, kde ich najviac potrebujú,“ napísal na Twitteri hovorca záchranných služieb.

Ide o prvý prevoz takto popáleného človeka do Európskej únie od začiatku bojov na Ukrajine, informoval portál Novinky.cz s odvolaním sa na sobotňajší tvít ministerstva vnútra.

17:33 Severoukrajinské mesto Černihiv je zničené a zostala v ňom polovička z predvojnového počtu obyvateľov. Černihiv sa ale nechystá vzdať ruským silám, ktoré mesto odrezali od sveta, uviedol starosta Vladyslav Atrošenko podľa denníka Ukrajinska pravda.

„Mesto je úplne zničené. Je jednoduchšie spočítať tie domy, ktoré ešte boli ušetrené. O život prišli dve stovky mierumilovných obyvateľov. V Černihive je teraz približne 120 000 až 130 000 obyva­teľov,“ citoval starostu denník a dodal, že pred vojnou tu žilo asi 290 000 ľudí. „Mestské úrady fungujú, podporujú našu armádu. Nikto sa nechystá vzdať,“ zdôraznil.

Černihiv je podľa starostu obkľúčený a nepriateľ zámerne zničil most, cez ktorý viedla cesta do Kyjeva. Nedá sa tak zriadiť humanitárny koridor na evakuáciu civilistov ani odviezť zranených do bezpečia. Lávka pre peších je ustavične ostreľovaná a je nebezpečné cez ňu prechádzať či prevážať náklad. Kvôli záchrane životov by bolo potrebné odviezť 44 ťažko zranených ľudí, vojakov a civilistov, vrátane troch detí, ktoré nemožno na mieste operovať.

Dochádza k výpadkom elektriny, ale mesto sa snaží všetkými spôsobmi zaistiť rozvoz vody a opravovať všetko, čo sa ešte opraviť dá, poznamenal starosta a ocenil pomoc dobrovoľníkov, ktorí sa snažia zásobovať obyvateľov všetkým potrebným.

Ukrajinské úrady podľa agentúry Ukrinform odhadujú, že ruské sily zničili asi 4 500 obytných domov, stovku podnikov, asi 400 škôl a 150 zdravotníckych zariadení. Definitívny zoznam ale bude možné zaobstarať až po skončení bojov.

17:13 Tri mohutné explózie bolo počuť blízko mesta Ľvov na západe Ukrajiny. Nad okrajom mesta, ktoré je zhruba 130 kilometrov od slovenských hraníc, stúpal hustý čierny dym, uviedli tamojšie úrady.

K explóziám došlo v čase návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v susednom Poľsku. Úrady v Ľvove vyzvali miestnych obyvateľov, aby sa pred útokmi ukryli.

„Boli tu tri mohutné výbuchy, blízko Ľvova zo smeru na Kryvčici, v súčasnosti tam prebieha varovanie pred vzdušnými útokmi, takže zachovajte pokoj a ukryte sa,“ uviedol v príspevku na internete gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozytskyj s odvolaním sa na oblasť na východnom predmestí Ľvova.

Príčina výbuchov nebola bezprostredne jasná, pripomína Reuters.

16:58 Pamätník obetiam holokaustu poškodilo ostreľovanie zo strany ruských jednotiek na predmestí mesta Charkov, uviedli tamojšie médiá.

Monumentu, ktorý je vyobrazený ako sedemramenný svietnik, chýbajú dve ramená, spresnil web Kharkiv Today bez uvedenia podrobností o tom, kedy bol pamätník poškodený.

Pamätník Drobickij Jar pripomína osudy 6 000 až 20 000 Židov a sovietskych väzňov, ktorí boli v časoch nacistickej okupácie v rokoch 1941–42 zavraždení pri Charkove.

V dôsledku bojov boli v Charkove poškodené aj ďalšie pamätníky, citovala agentúra DPA miestne médiá.

16:50 Americký prezident Joe Biden počas stretnutia s ukrajinskými utečencami označil Vladimira Putina za mäsiara.

Čítajte viac Biden: Putin urobil na Ukrajine chybu, čaká nás ťažký a dlhý boj

16:22 Fínsky prezident Sauli Niinistö povedal, že jeho krajina by sa pravdepodobne stala terčom ruských kybernetických útokov a mohla by čeliť narušeniam hraníc, ak sa rozhodne podať prihlášku do Severoatlantickej aliancie. Niekoľko prieskumov verejnej mienky v posledných týždňoch ukázalo, že väčšina Fínov si teraz želá vstup krajiny do NATO. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu prípadný vstup do aliancie podporovalo len 25 percent obyvateľov Fínska.

Čítajte viac Viac ako polovica Fínov je podľa nového prieskumu pre vstup do NATO

Prezident Sauli Niinistö v rozhovore pre verejnoprávneho vysielateľa YLE v sobotu povedal, že najväčším prínosom členstva v NATO by bolo „získanie preventívneho efektu". Poukázal však na riziko deštruktívneho správania sa Ruska počas prístupového procesu, ktorý by trval prinajmenšom mesiace. Konštatoval, že prihláška by viedla k napätiu na hraniciach Fínska s Ruskom, vrátane možnosti „robustných" pohraničných a teritoriálnych narušení, a to nielen lietadlami, ako Fínsko už v minulosti zažilo.

„Dokonca ani nevieme o všetkých možnostiach hybridného ovplyvňovania, ktoré by niekto mohol vymyslieť. Celý svet informačných technológií je zraniteľný. Aj niektoré dôležité funkcie spoločnosti môžu byť narušené," povedal Niinistö.

Moskva sa vyjadrila, že vstup Fínska a Švédska do NATO by považovala na nepriateľský krok, ktorý by mal vážne vojenské a politické dôsledky.

15:59 Gruzínsky odštiepenecký región Južné Osetsko poslal vojakov na Ukrajinu „pomôcť chrániť Rusko“, povedal tamojší prezident Anatolij Bibilov.

„Naši chlapci si plnia svoju vojenskú povinnosť s hrdo vztýčenou zástavou,“ uviedol Bibilov na sociálnej sieti Telegram. Ako dodal, vojaci „dokonale rozumejú tomu, že idú brániť Rusko, že idú brániť Osetsko,“ dodal.

„Pretože ak fašizmus nezničíme na vzdialených hraniciach, zajtra sa opäť prejaví tu,“ vyhlásil juhoosetský prezident.

Bibilov nespresnil, koľko vojakov nasadil na Ukrajinu, zverejnil však videozáznam, na ktorom bolo vidieť niekoľko autobusov a nákladných vozidiel v pohybe, píše AFP.

V roku 2008 viedli Rusko s Gruzínskom krátku, ale krvavú vojnu o Južné Osetsko. Po tejto vojne Moskva uznala Južné Osetsko i ďalšiu odštiepeneckú republiku Abcházsko ako nezávislé štáty a umiestnilo tam trvalé vojenské základne.

Vojenská ofenzíva na Ukrajinu vyvolala v Gruzínsku vlnu solidarity a stovky Gruzíncov sa pripojili k ukrajinskej armáde.

15:20 Kritik Kremľa Michail Chodorkovskij na sociálnej sieti twitter prirovnal hodnotu ruského rubľa k obyčajnému papieru. „Balík papiera v obchode stojí 2 000 rubľov. Má 500 listov. Ukazuje sa, že jeden list A4 je nielen štyrikrát drahší ako rubeľ, ale má aj väčšiu hodnotu ako akcia Sberbank na burze v Londýne. Teda povedať, že Putin premenil ruble a ruské akcie na papier, je urážka papiera,“ zažartoval bývalý prezident ropného koncernu Jukos.

15:11 Podľa Joea Bidena Vladimir Putin počítal s tým, že dokáže NATO rozštiepiť a oddeliť východné krídlo od západných partnerov. To sa mu ale nepodarilo a aliancia je podľa amerického prezidenta „úplne, absolútne a úplne jednotná a v jej názore nie sú žiadne trhliny“.

Čítajte viac Biden: Putin urobil na Ukrajine chybu, čaká nás ťažký a dlhý boj

14:56 Britská vláda zhabala dve súkromné lietadlá patriace ruskému ropnému magnátovi Eugenovi Švidlerovi, ktorý je terčom sankcií. Britský minister dopravy Grant Shapps uviedol, že „Putinovi kamaráti" by si nemali „užívať luxus", kým na Ukrajine zomierajú nevinní ľudia.

Švidler sa na zoznam sankcionovaných osôb dostal pre svoje obchody s oligarchom Romanom Abramovičom. Podľa odhadu britskej vlády Švidler vlastní majetok v hodnote 1,2 miliardy libier. Predpokladaná cena jeho dvoch zhabaných lietadiel je do 45 miliónov libier. Informuje o tom portál bbc.com.

14:30 Zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoana vyhlásil, že mesiac trvajúca „barbarská vojna" Vladimira Putina proti Ukrajine je vojnou, v ktorej nemôže vyhrať. V rozhovore pre tlačovú agentúru The Associated Press bývalý rumunský minister zahraničia a veľvyslanec v USA dodal, že Severoatlantická aliancia by bola „nútená prijať primerané opatrenia" v prípade chemického alebo jadrového útoku. Odmietol však povedať, aké opatrenia by to boli.

„NATO je obrannou alianciou, ale je aj jadrovou alianciou," povedal Geoana. „Ak proti Ukrajine použijú chemické zbrane alebo iný druh sofistikovanejších systémov, od základu by to zmenilo povahu vojny, ktorú Putin vedie proti Ukrajine". „Môžem garantovať, že NATO je pripravené odpovedať proporcionálne," do­dal.

Geoana uviedol, že útok na divadlo v meste Mariupoľ, ktorý podľa ukrajinských úradov zabil približne 300 civilistov, je „ďalším dôkazom, že Putinova vojna je vojnou, ktorá je nevyprovokovaná, nelogická a tiež barbarská". Brutálna vojna, ktorú Rusko vedie od 24. februára, však má opačný vplyv, ako Putin dúfal, a zjednotila západné štáty a posilnila NATO, povedal Geoana.

14:04 Pravdepodobnosť, že Rusko použije jadrové zbrane, rastie. V Hirošime, prvom meste zasiahnutom jadrovou bombou, to povedal japonský premiér Fumio Kišida, ktorý miesto navštívil spoločne s americkým veľvyslancom. Japonsko sa ako jediná krajina napadnutá atómovými zbraňami pravidelne vyjadruje proti jadrovému zbrojeniu. Kišida, ktorý Hirošimu zastupuje v parlamente, navštívil dnes spolu s ambasádorom Rahmom Emanuelom mestský pamätník mieru a múzeum.

„V čase, keď je možnosť použitia jadrových zbraní Ruskom čím ďalej reálnejšia, verím, že návšteva veľvyslanca Emanuela v Hirošime (…) sa stane silným posolstvom pre medzinárodné spoločenstvo,“ povedal Kišida v rozhovore s televíziou NHK. „Verím, že naša návšteva mala zmysel,“ dodal. Ruská invázia na Ukrajine ukazuje, aké ťažké je vytvoriť svet bez jadrových zbraní, myslí si japonský premiér.

Ruský prezident Vladimír Putin sa jadrovým útokom priamo nevyhráža, pripomínajú agentúry. Pri začatí invázie na Ukrajinu 24. februára však varoval, že každý, kto bude Rusku brániť, bude čeliť „takým následkom, s akými ste sa vo svojej histórii ešte nestretli“. Niektorí politici a odborníci to považujú za hrozbu použitia jadrových zbraní. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Rusko by použilo jadrové zbrane, ak by bola ohrozená existencia krajiny.

Lídri skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 v piatok v Bruseli varovali Moskvu pred použitím biologických, chemických alebo jadrových zbraní na Ukrajine.

13:51 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zrušil len v sobotu predĺžený zákaz vychádzania plánovaný pre metropolu, informuje stanica CNN.

Kličko vo vyhlásení na sociálnej sieti Telegram uviedol, že zákaz vychádzania, ktorý mal začať platiť v sobotu o 20.00 h a potrvať do pondelka 7.00 h ráno, nebude zavedený.

„Zákaz vychádzania bude platiť ako zvyčajne – od 20.00 h do 7.00 h,“ spresnil Kličko. „Po hlavnom meste a regióne sa bude dať pohybovať v nedeľu popoludní,“ dodal podľa CNN starosta Kyjeva.

Niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.

13:29 Turecké ministerstvo obrany oznámilo, že v Čiernom mori pri severnom vstupe do prielivu Bospor zneškodnilo predmet podobný míne. TASR správu prevzala z agentúr AP a Reuters.

Mínu ako prví spozorovali rybári v Čiernom mori v oblasti severne od Istanbulu, píše agentúra Reuters. Ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že k predmetu boli vyslaní potápači, ktorí začali pracovať na jeho zneškodnení.

Ruská tajná služba v pondelok 21. marca upozornila, že z ukrajinských prístavov pri Odese sa z kotevných lán odtrhlo niekoľko stoviek námorných mín, ktoré sú teraz unášané do Čierneho mora.

Kyjev toto tvrdenie označil za dezinformáciu a pokus o uzavretie časti Čierneho mora, píše Reuters.

Turecko 18. marca lodiam odporučilo, aby udržiavali pozornosť a hlásili výskyt akýchkoľvek mín, ktoré by mohli byť morskými prúdmi unášané z ukrajinských prístavov.

Prieliv Bospor spája Čierne more so Stredozemným morom. Ankara krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uzavrela tento prieliv pre vojenské lode, pripomína AP.

13:02 Ruské okupačné jednotky sa zmocnili mesta Slavutyč, kde žije mnoho pracovníkov odstavenej jadrovej elektrárne Černobyľ, ktorú ruskí vojaci obsadili hneď v prvý deň invázie 24. februára. Na sociálnej sieti Telegram o tom informoval veliteľ vojenskej správy Kyjevskej oblasti Oleksandr Pavljuk, podľa ktorého vojaci rozháňali streľbou do vzduchu protestné zhromaždenie.

Pavljuk napísal, že vojaci do Slavutyča vtrhli a obsadili mestskú nemocnicu. Zajali aj starostu Jurija Fomičiva. Obyvatelia sa v reakcii zhromaždili s ukrajinskými symbolmi na hlavnom námestí v centre mesta a skandovali „Slavutyč je Ukrajina“ a „Sláva Ukrajine“. Okupanti potom v snahe protestujúcich rozohnať zahájili paľbu do vzduchu a hádzali do davu omračujúce granáty.

Ruské sily odrezali Slavutyč od okolitého sveta už v piatok. Agentúra Unian pritom informovala, že vyjsť z mesta nie je možné. Problematické boli podľa nej aj dodávky potravín a humanitárnej pomoci.

12:41 Počet ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine do Poľska začal počas uplynulých dní klesať. Hranice z Ukrajiny do Poľska prekročilo v piatok 35 000 ľudí, čo v porovnaní z predchádzajúcim dňom predstavuje pokles o 6,4 percenta, uviedla v sobotu poľská pohraničná stráž.

V sobotu do siedmej hodiny ráno prekročilo hranice do Poľska 6 100 osôb, čo v porovnaní s rovnakým časovým obdobím v piatok predstavuje 11-percentný pokles.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu 24. februára prešlo do susedného Poľska viac než 2,2 milióna ľudí, uviedla poľská pohraničná stráž na sociálnej sieti Twitter.

Niektorí z týchto utečencov z Ukrajiny už z Poľska medzitým odišlo, podľa odhadov experta na migráciu Macieja Duszczyka však v krajine zostáva približne 1,2 až 1,3 milióna utečencov.

Poľská pohraničná stráž tiež informovala, že od začiatku vojny vstúpilo na územie Ukrajiny cez Poľsko viac než 300 000 ľudí, píše BBC.

12:17 Kyjev a Moskva na dnešok dohodli zriadenie desiatich humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov z ohnísk frontu v ukrajinských mestách. S odvolaním sa na podpredsedníčku ukrajinskej vlády Irynu Vereščukovú to uviedla agentúra Reuters. Pripomenula, že Ukrajina a Rusko sa v posledných týždňoch vzájomne obviňovali z toho, že humanitárne koridory nefungujú.

V prejave v štátnej televízii Vereščuková povedala, že civilisti, ktorí sa snažia opustiť obliehaný prístav Mariupoľ, budú musieť odísť osobnými automobilmi. Ruské sily cez svoje kontrolné stanovištia v okolí mesta nepúšťajú autobusy.

Starosta Mariupoľa Vadym Bojčenko uviedol, že hovoril s francúzskym veľvyslancom na Ukrajine o možnostiach evakuácie civilistov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron predtým vyhlásil, že navrhne Rusku plán, ako pomôcť ľuďom z obliehaného mesta odísť.

Situácia v obkľúčenom meste zostáva podľa Bojčenka kritická, v jeho centre prebiehajú pouličné boje. Podľa Vereščukovej sa z mesta musí evakuovať vyše 100-tisíc ľudí. Pred ruskou inváziou v meste žilo okolo 450-tisíc ľudí.

12:10 V ukrajinskej metropole Kyjev zavedú od sobotňajšieho večera do pondelkového rána ďalší zákaz vychádzania, oznámil starosta mesta Vitalij Kličko.

Obyvatelia Kyjeva budú môcť od 20.00 h v sobotu do 7.00 h v pondelok miestneho času opustiť svoje domovy len v prípade, ak sa potrebujú presunúť do protileteckého krytu. Kličko v krátkom oznámení tiež uviedol, že vedenie mesta prijalo toto nariadenie na základe rozhodnutia „armádneho velenia“.

Počas zákazu vychádzania nebudú otvorené obchody, lekárne ani čerpacie stanice. V prevádzke nebude ani verejná doprava.

Takýto niekoľkodňový zákaz vychádzania už v Kyjeve od začiatku ruskej invázie vyhlásili viackrát. Naposledy bol v platnosti od pondelka večera do stredajšieho rána.

11:50 Ruské ozbrojené sily počas agresie na Ukrajine prišli už približne o 16 400 vojakov. Podľa agentúry Ukrinform o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany, ktoré tiež zvýšilo údaje o zničenej ruskej výzbroji a vojenskej technike. O značných stratách ukrajinských síl ale informuje aj ruská strana. Podobné informácie uvádzané oboma bojujúcimi stranami však nemožno nezávisle overiť.

Podľa oznámenia ukrajinského ministerstva obrany ruské sily doteraz prišli o 575 tankov, 1 640 ďalších bojových obrnených vozidiel, 293 delostreleckých systémov, 91 raketometov a 51 prostriedkov protivzdušnej obrany. Zničených tiež bolo 117 bojových lietadiel, 127 vrtuľníkov, 56 bezpilotných lietadiel, 1 131 automobilov a sedem vojnových plavidiel.

Na druhej strane aj Moskva informuje o značných stratách napadnutého protivníka. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov podľa agentúry TASS povedal, že od začiatku „špeciálnej operácie“, ako Rusko svoju agresiu voči susednému štátu označuje, bolo zničených 1 618 tankov a ďalších obrnených bojových vozidiel, 166 raketometov, 622 diel a mínometov vojenských vozidiel. Ukrajinci podľa neho tiež prišli o 207 protili­etadlových raketových systémov a 267 bezpilotných lietadiel.

Kyjev údaje o stratách ukrajinských síl neuvádza a skúpa je v tomto ohľade aj Moskva. V piatok ruské ministerstvo obrany priznalo, že počas „špeciálnej operácie“ prišlo o život 1 351 ruských vojakov. Zato Ukrajinci podľa neho prišli zatiaľ o 30-tisíc ľudí.

11:27 Ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka, utrpel infarkt, sa podľa informácie zverejnenej na facebooku jeho úradu ráno objavil na porade. Špekuluje sa, že ide o starší záber.

Šojgu nebol podľa BBC videný na verejnosti od 11. marca.

Ruské ministerstvo obrany v zjavnej reakcii na Heraščenkovu nočnú informáciu o Šojguovom infarkte dopoludnia zverejnilo na facebooku správu, že sa minister zúčastnil rannej porady vo svojom úrade. Informáciu dopĺňa video dokumentujúca poradu s radom najvyšších predstaviteľov ruskej armády, vrátane náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorý tiež nebol v poslednej dobe na verejnosti videný.

Šojgu prítomných informuje, že s ministerstvom financií diskutoval o vojenskom rozpočte a plnení rozkazov obrany. Hovorí o pokračovaní dodávok zbraní a výbavy v predstihu, pričom „prioritami sú ďalekonosné vysoko presné zbrane, vybavenie lietadiel a udržiavanie pohotovosti strategických jadrových síl“.

11:02 Ruská vojenská invázia na Ukrajine si dosiaľ vyžiadala životy 136 detí, oznámila ukrajinská generálna prokuratúra. Počas mesiac trvajúcej vojny podľa nej utrpelo zranenia ďalších 199 detí. Informovali o tom televízie Sky News a BBC s upozornením, že tieto informácie nebolo možné overiť.

Prokuratúra v správe na sociálnej sieti doplnila, že 64 detí bolo zabitých v Kyjevskej oblasti a ďalších 50 prišlo o život v Doneckej oblasti na východe krajiny.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva v piatok oznámil, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu (24. februára) potvrdil 1 081 zabitých a 1 707 zranených civilistov v krajine.

10:52 Volodymyr Zelenskyj kritizoval Rusko za to, že sa podľa neho vyhráža svetu svojimi jadrovými zbraňami. Ruské „chválenie sa“ takouto výzbrojou podporuje nebezpečné preteky v zbrojení, vyhlásil v príhovore na fóre v katarskej Dauhe.

„Vychvaľujú sa, že môžu jadrovými zbraňami zničiť nielen určitú krajinu, ale celú planétu,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore k účastníkom každoročného fóra politických a obchodných lídrov, ktoré vo svojej metropole organizuje Katar.

Zelenskyj vo vystúpení znova vyzval OSN a svetové veľmoci, aby pomohli Ukrajine. Zničenie prístavného mesta Mariupol ruskými silami prirovnal k zdevastovaniu mesta Aleppo počas vojny v Sýrii.

„Ničia naše prístavy,“ povedal Zelenskyj. „Absencia vývozu z Ukrajiny bude mať negatívny vplyv na krajiny na celom svete,“ uviedol podľa agentúry AP, ktorá pripomenula, že strata dodávok ukrajinskej pšenice vyvolala obavy v krajinách Blízkeho východu, ako je jej dôležitý odberateľ Egypt.

Zelenskyj zároveň apeloval na Katar, aby v súvislosti s vojnou na Ukrajine zvýšil produkciu zemného plynu. „Budúcnosť Európy závisí od vášho úsilia,“ povedal účastníkom konferencie. „Závisí od vašej produkcie. Žiadam vás, aby ste zvýšili energetickú produkciu a zabezpečili, že všetci v Rusku pochopia, že žiadna krajina nemôže používať energiu ako zbraň,“ vyhlásil.

Ukrajinský líder tiež poznamenal, že moslimovia v jeho krajine budú musieť bojovať počas svojho nachádzajúceho pôstneho mesiaca ramadán. „Musíme sa postarať o to, aby tento posvätný mesiac ramadán nezatienila bieda ľudí na Ukrajine,“ dodal.

10:19 Od začiatku konfliktu na Ukrajine odtiaľ na Slovensko prišlo 275 609 osôb. V priebehu piatka 25. marca prešlo hraničnými priechodmi 565 mužov, 1 961 žien a 1 112 detí. Celkový počet poskytnutých dočasných útočísk od 1. marca predstavuje 53 222, informuje ministerstvo vnútra.

„O dočasné útočisko požiadalo 1 180 osôb. Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 251 príslušníkov Policajného zboru, 79 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 110 colníkov, 411 vojakov, dvaja duchovní, 180 dobrovoľníkov a 64 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 52 autobusov, ktoré prepravili 1 102 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a deväť vlakov, ktoré prepravili 1 004 utečencov. V piatok 25. marca bolo ubytovaných 73 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 9 882 voľných lôžok," uvádza rezort vnútra.

9:52 Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ požiadal všetkých starostov po celom svete o humanitárnu pomoc pre obyvateľov jeho krajiny. Súčasne vyzval všetkých medzinárodných partnerov, aby podporili budúcu obnovu Ukrajiny.

„Obraciam sa nielen na spriatelené vlády, ale aj na starostov európskych a iných miest sveta,“ povedal Šmyhaľ v piatok večer. „Apelujeme na vás: obnovte tradíciu partnerských miest. Podporte ukrajinské mestá humanitárnou pomocou a prostriedkami na obnovu.“

Šmyhaľ v polovici marca vyčíslil škody, ktoré vojna spôsobila ukrajinskému hospodárstvu, na takmer 515 miliárd eur. Len škody na infraštruktúre predstavujú podľa oficiálnych ukrajinských odhadov okolo 108 miliárd eur, uviedla DPA s tým, že tieto údaje nemožno zatiaľ nezávisle overiť.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak medzitým vyzval Západ, aby vytvoril pre Ukrajinu nový program „pôžičky a prenájmu“, akým USA počas druhej svetovej vojny poskytovali spojencom vojenskú a materiálnu pomoc.

Jermak vo vystúpení v piatok večer spresnil, že Ukrajina najviac potrebuje spravodajské informácie v reálnom čase a ťažké zbrane. Zopakoval tiež apel Kyjeva na bezletovú zónu na zastavenie ruského bombardovania a raketových útokov. Západ takúto možnosť odmieta z obavy o rozšírenie vojny, pripomenula v správe agentúra AP.

9:17 Britská vláda uvalila sankcie na ďalších 65 jednotlivcov a podniky z Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajine. Je medzi nimi aj zbrojárska firma Kronštadt ako výrobca dronov Orion a ďalších bezpilotných lietadiel, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Tieto systémy boli nasadené pri ruských vojenských operáciách na Ukrajine, uviedol britský rezort s odvolaním sa na informácie tajných služieb. Ruská armáda bola podľa správy zjavne donútená pri invázii používať viac dronov, keďže ukrajinská protivzdušná obrana pravdepodobne obmedzila jej schopnosť vykonávať lety s posádkou mimo frontovej línie, informovala agentúra DPA.

Čítajte viac Česká ministerka: Lacná ruská ropa je pre maďarských politikov dôležitejšia ako ukrajinská krv

Takáto situácia zrejme povedie aj k väčšiemu dopytu po bezpilotných systémoch a ich opotrebovaniu, doplnilo britské ministerstvo s tým, že nové sankcie zasiahnu ruský zbrojársky priemysel a jeho schopnosť tieto systémy nahradiť.

Londýn už pred začiatkom vojny na Ukrajine začal neobvykle a otvorene zverejňovať informácie svojich tajných služieb týkajúce sa rusko-ukrajinského konfliktu, približuje DPA. Britská vláda už niekoľko týždňov poskytuje denné správy o priebehu tejto vojny.

8:40 Americký prezident Joe Biden vo svojom prejave vo Varšave uvedie, že „slobodný svet“ sa stavia proti ruskej invázii na Ukrajinu a že medzi najväčšími ekonomikami panuje jednota ohľadom nutnosti zastaviť ruského prezidenta Vladimíra Putina. S odvolaním sa na Biely dom to v sobotu napísala agentúra Reuters.

Čítajte viac Biden: Putin urobil na Ukrajine chybu, čaká nás ťažký a dlhý boj

7:25 Desaťbodový plán, ktorý predostreli Poľsko, Česko a Slovinsko má pritvrdiť voči Rusom, aby ich to prinútilu ukončiť vojnu na Ukrajine. Ak to nezaberie, podľa poľského premiéra Mateusza Morawieckeho treba vyslať na Ukrajinu mierové sily pod hlavičkou NATO či iných organizácií, pričom by EÚ nemalo odradiť ani to, že Rusko hrozí jadrovými zbraňami. „Skutočnosť, že má Rusko jadrový arzenál, nesmie byť výhovorkou pre pasivitu. Musíme si byť tejto hrozby vedomí, ale nesmie nás držať späť. Putin bude v opačnom prípade zachádzať stále ďalej,“ píše poľský premiér.

Čítajte viac Tvrdý prístup. 10 bodov, ktorými chcú Poľsko, Česko a Slovinsko poraziť Rusko

7:18 Ukrajinské ministerstvo obrany podľa DPA varovalo pred nebezpečenstvom, ktorým by mohlo byť unáhlené a nekontrolované zverejňovanie informácií o plánovaných dodávkach zbraní pre Ukrajinu či vojenských pohyboch. Takéto informácie by mohli pomôcť ruskej strane „presnejšie zacieliť jej operácie“, štátna tajomníčka ministerstva obrany Hanna Maliarová uviedla v piatok.

„Správy s dobrým úmyslom alebo prejavy vďačnosti“ za dodávky zbraní už v minulosti viedli k buď vypovedaniu zmlúv alebo ohrozeniu dodávok, poukázala Maliarová. „Preto sa dnes snažíme, vo vojnových podmienkách, zamedziť šíreniu informácií o pomoci, ktorú dostávame,“ uviedla. Maliarová takisto pripomenula, že ukrajinský parlament schválil zákon, ktorý kriminalizuje neoprávnené šírenie vojenských informácií.

6:30 Ukrajinská armáda sa snaží dobyť späť strategické mesto Cherson, ktoré ruské sily obsadili v počiatočnej fáze invázie. Podľa agentúr to v sobotu uviedol nemenovaný vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

„Ukrajinci sa snažia získať späť Cherson,“ povedal podľa agentúry AFP činiteľ Pentagonu pod podmienkou zachovania anonymity. „Nemôžeme presne povedať, kto Cherson ovláda, ale faktom je, že už nie je pod takou pevnou ruskou kontrolou ako predtým,“ dodal s tým, že Cherson je preto opäť považovaný za „sporné územie“.

Cherson ležiaci pri ústí rieky Dneper je strategicky dôležitým prístavným mestom, pripomenul činiteľ. Ak by sa ho Ukrajincom podarilo zmocniť, skomplikovalo by to nielen ruský útok na neďaleké ďalšie veľké mesto Mykolajiv, ale aj prípadnú pozemnú ofenzívu na Odese. Podľa neho by dobytie Chersonu ukrajinskými vojskami znamenalo pre priebeh vojny na juhu Ukrajiny „významný posun“.

Cherson s 280-tisíc obyvateľmi obsadila ruská armáda začiatkom marca, pričom žiadne iné takto veľké mesto zatiaľ nedobyla. Pred desiatimi dňami Moskva oznámila, že kontroluje celú Chersonskú oblasť, kde žije asi milión ľudí.

Zástupca Pentagonu ďalej uviedol, že kvôli bojom južne od Mykolajiva je ruská armáda zablokovaná, a preto „bezprostredne nehrozí“ útok na Odesu. Činnosť zameranú na túto metropolu južnej Ukrajiny nevyvíja ani ruská flotila v Čiernom mori, dodal.

6:25 Ruský minister obrany Sergej Šojgu sa neobjavuje na verejnosti, pretože utrpel infarkt. Uviedol to poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Geraščenko na facebooku. Dodal, že Šojgu dostal infarkt po tom, keď ho ruský prezident Vladimír Putin tvrdo kritizoval za fiasko invázie na Ukrajinu. Teraz podľa neho Šojgu absolvuje rehabilitáciu vo vojenskej nemocnici.

Šojgu podľa BBC nevideli na verejnosti od 11. marca. Vo štvrtok sa v ruských médiách objavili zábery, na ktorých bol Šojgu vidieť na obrazovke, ktorú používal Putin pri virtuálnej porade ruskej bezpečnostnej rady. Špekuluje sa však o tom, že bol použitý ministrov starší záznam.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov tento týždeň vysvetľoval Šojguovu mediálnu neprítomnosť tým, že minister obrany má veľa práce. „Minister obrany má teraz mnoho starostí. Prebieha špeciálna vojenská operácia. Nie je to čas na aktivitu v médiách,“ vyhlásil.