32. deň: Rusi vypálili rekordný počet rakiet, Ukrajinci ďalej oslobodzujú krajinu

Ruská armáda v sobotu smerom na okupované územie vypálila rekordný počet rakiet. Ukrajinský generálny štáb potvrdil oslobodenie mesta Trosťanec a dediny Husarivka, kde Ukrajinci zničili okolo 60 kusov nepriateľskej techniky a vyradili z boja viac ako stovku ruských vojakov. Obyvatelia obliehaného Černihivu sú bez elektriny, kúrenia a vody. Raketový útok na mesto Ľvov bol odvetou za návštevu amerického prezidenta Joea Bidena v Poľsku.

27.03.2022 06:50 , aktualizované: 22:18
černihiv Foto:
Autá poškodené ruským ostreľovaním v blízkosti obytnej budovy v ukrajinskom Černihive.
debata (1117)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 32. deň
  • Volodymyr Zelenskyj poskytol ruským médiá prvý rozhovor od začiatku vojny
  • Podľa Kyjeva Rusi prišli o 16 600 vojakov
  • Mariupoľ je zatiaľ stále v ukrajinských rukách
  • Spustošený Černihiv je bez elektriny, kúrenia a vody
  • Ďalšie kolo mierových rokovaní bude v pondelok
  • V sobotu Rusi vypálili rekordných 70 rakiet
  • Ostreľovanie Ľvova malo byť „pozdravom“ pre Bidena
  • Z Ukrajiny utieklo už 3,8 milióna ľudí
  • V sobotu prišlo na Slovensko 4 310 utečencov
  • Separatisti chystajú referendum o pripojení sa k Rusku
mier-ukrajine-2

VIDEO: Najhrozivejšie chemické zbrane.

Najhrozivejšie chemické zbrane

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

22:17 Ukrajinci v Budapešti na peštianskom nábreží pri súsoší holokaustu zorganizovali protivojnovú demonštráciu. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na správu servera 24.hu, podľa ktorého demonštranti k pomníku nazvanom Topánky položili 300 použitých topánok na pamiatku obetí bombardovania v Mariupole.

Šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba na Facebooku popoludní zverejnil status, v ktorom uviedol, že účastníci si protestom pripomenuli najmenej 300 žien, detí a starších ľudí, ktorých zabila ruská bomba.

„Rusko pácha barbarstvo, ktoré Európa nevidela od druhej svetovej vojny,“ píše Kuleba.

Protestné zhromaždenie bolo podľa 24.hu inšpirované videoposolstvom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa minulý týždeň v noci na piatok prihovoril lídrom EÚ počas dvojdňového summitu Európskej rady v Bruseli.

Zelenskyj v prejave vyzdvihol mnohé krajiny, ktoré stoja pri Ukrajine. Pozornosť ale upriamil aj na krajiny, ktoré sa zdráhali prijať opatrenia na podporu jeho vlasti a ostro kritizoval Maďarsko, ktoré následne vyzval, aby prestalo váhať s prijatím sankcií či povolením prevozu zbraní smerujúcich na Ukrajinu cez svoje územie.

orbán Čítajte viac Zelenskyj Orbánovi: Viktor, musíš sa rozhodnúť. Vieš čo sa deje v Mariupole?

Ukrajinský prezident v tejto súvislosti spomenul budapeštianske súsošie Topánky, ktoré je spomienkou na obete zastrelené v rokoch 1944–45 na brehu Dunaja príslušníkmi fašistických Šípových krížov. „Pozrite sa na tie topánky a pochopíte, ako sa v dnešnom svete môže opäť odohrať masové zabíjanie. To je to, čo dnes robí Rusko,“ dodal ukrajinský prezident.

22:03 Štátnu cenu Alexandra Dubčeka dostal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

dubček Čítajte viac Dubčekovu cenu získal Kuciak, Kubišová, Žbirka i Zelenskyj

21:48 Zástupca ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a bývalý líder regiónu Ingušska Yunus-Bek Yevkurov odovzdal zranenému ruskému vojakovi medailu. Nemenovaný vojak prišiel vo vojne na Ukrajine o nohu.

Yevkurov mu ocenenie odovzdal so slovami, aby „sa čoskoro opäť postavil na nohy“.

21:18 Americký herec Sean Penn, ktorý sa osobne zapojil do pomoci ukrajinským utečencom, prišiel s radikálnou výzvou, aby jeho kolegovia bojkotovali ceremoniál odovzdávania filmových cien Oscar, pokiaľ usporiadatelia neurobia pre Ukrajinu viac.

Producenti chcú, aby prenos odovzdávania cien, ktorý sa v Európe kvôli časovému posunu začne až v pondelok skoro ráno, bol hlavne zábavným večerom. Ohlásili ale, že nebudú ignorovať vojnu na Ukrajine a že konflikt pripomenú.

Ak sa podľa Penna ukáže, že akadémia nepozvala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby počas večera prehovoril, chce roztaviť svojho Oscara, ktorého získal v roku 2009 za hlavnú úlohu v životopisnom filme Milk.

Sean Penn Čítajte viac Sean Penn nakrúca film o vojne na Ukrajine

21:07 Starosta ukrajinskej metropoly Kyjev Vitalij Kličko oznámil, že školy v hlavnom meste začnú v pondelok znova fungovať a vyučovanie bude prebiehať online. Informácie priniesla americká spravodajská stanica CNN.

„Vyučovací proces sa v hlavnom meste obnoví 28. marca – v online formáte,“ uviedol Kličko v oznámení na sociálnej sieti Telegram. „Bude viac prispôsobený súčasným podmienkam. A študenti budú môcť využívať rôzne vzdelávacie platformy,“ vysvetlil.

Kličko dodal: „Dôležitou úlohou je dnes to, aby mesto žilo a pracovalo dokonca aj počas takéhoto prísneho stanného práva. Rusi sa nás snažia zastrašiť. To sa im nepodarí! Nevzdáme sa!“

20:55 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonickom rozhovore so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom zdôraznil potrebu dosiahnuť na Ukrajine prímerie. Oznámila to kancelária tureckého prezidenta.

Erdogan podľa vyhlásenia prezidentskej kancelárie takisto žiadal zlepšenie humanitárnej situáciu v oblasti. Obaja prezidenti (Putin a Erdogan) sa dohodli, že najbližšie stretnutie predstaviteľov Ruska a Ukrajiny by sa malo uskutočniť v Istanbule. Prezidentská kancelária však presný čas neuviedla.

Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rozhovorov sa uskutoční 29. až 30. marca.

20:47 „Aby sme sa pochopili: tam jednoducho ležia mŕtvi na cestách, na chodníkoch. Proste ležia tam mŕtvi a nikto ich neodpratáva – ruskí vojaci a ukrajinskí občania. Sú ich hromady. Chýba mi správny výraz,“ opísal situáciu v Mariupole prezident Zelenskyj.

Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj pre ruské médiá: Vojakom v Mariupole som dal na výber. Zvolili si zostať

20:34 Ľudia v 20 krajinách sveta podvečer mohli sledovať benefičný koncert na podporu Ukrajiny, na ktorom vystúpili napríklad hudobníci Fatboy Slim, Craig David, kapely Nothing But Thieves, Imagine Dragons, ukrajinské speváčky Ruslana a Džamala alebo český spevák Tomáš Klus. V rámci koncertu, ktorý vysielala aj RTVS, zaznelo aj posolstvo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Benefičnú akciu nazvanú Save Ukraine – #StopWar (Zachráňme Ukrajinu – #KoniecVojne) natočila poľská televízia TVP a formou telemostu ju z Varšavy vysielala v mnohých krajinách Európy. Na veľkoplošných obrazovkách ju sledovali tisíce ľudí napríklad pri Brandenburskej bráne v Berlíne, na londýnskom Trafalgarskom námestí alebo pri milánskom dóme.

Na Staromestskom námestí v Prahe videli benefičný koncert stovky ľudí. Mnohí mali na tvárach namaľované ukrajinské vlajky, ďalší so sebou priniesli vlajky a transparenty s nápismi ako „Stop Putin“, „Stop war“ alebo „Hands off Ukraine“.

Ľudia na pražskom námestí zaspievali ukrajinskú hymnu, skandovali „Sláva Ukrajine“ a tlieskali prenášaným hudobným vystúpeniam a príhovorom. Najväčším potleskom ľudia na zaplnenom námestí v centre českej metropoly ocenili prenášaný prejav prezidenta Zelenského. Ten uistil poslucháčov, že Ukrajina sa ani po mesiaci tvrdých bojov po ruskej invázii nemieni vzdať a vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby krajine dodalo viac zbraní, prijalo tvrdšie sankcie proti Rusku a neprestalo pomáhať utečencom.

20:15 Ukrajinská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Oksana Markarová označila Rusko za teroristický štát, pretože Moskva vedie v jej krajine brutálnu vojnu.

Markarová poskytla rozhovor pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Ako v ňom povedala, „je jasné, že Rusko je teroristický štát vedený vojnovým zločincom“.

Žiadala, aby bol ruský prezident Vladimir Putin postavený pred medzinárodné súdy. Dodala, že Putin a všetci ďalší vinní Rusi musia ísť do väzenia za vojnové zločiny.

Veľvyslankyňa takisto vyzvala všetky civilizované krajiny, aby poskytli Ukrajincom potrebné prostriedky na obranu svojej vlasti a Európy a aby zastavili Putina.

20:04 „Mariupoľ je nové Aleppo,“ uviedol minister Le Drian.

ukrajina Čítajte viac Francúzsky minister: Ak nič neurobíme, Mariupoľ bude kolektívna vina

19:49 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva v krajine pre boje zomrelo 1 119 civilistov a 1 790 ľudí bolo zranených. Medzi mŕtvymi je 15 dievčat a 32 chlapcov a 52 detí, ktorých pohlavie zatiaľ nie je známe, uviedol úrad. Informuje o tom portál Sky News.

Predpokladá sa, že počet civilných obetí je oveľa vyšší, pretože meškajú správy z niektorých regiónov, v ktorých sú intenzívne boje. OSN uviedla, že to platí predovšetkým pre mestá Mariupoľ a Volnovacha v Doneckej oblasti, mestá Popasna a Rubižne v Luhanskej oblasti a mesto Trosťanec v Sumskej oblasti.

19:30Skutočným nebezpečenstvom pre Putinov kleptokratický režim totiž nie je bezprostredný útok spojencov, ale demokratické hodnoty, aktívna občianska spoločnosť a nezávislé médiá,“ píše v názore Michal Horský.

ukrajina Čítajte viac Ukrajina bojuje aj za nás

19:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon zakazujúci zverejňovanie informácií o pohyboch vojakov a vojenského vybavenia. Takéto správy môže zverejňovať alebo ich zverejnenie povoliť generálny štáb ukrajinskej armády. Podľa ukrajinskej štátnej tlačovej agentúry Ukrinform porušenie tohto zákona môže byť potrestané väzením na tri až osem rokov.

Nový zákon počas stanného práva alebo za mimoriadnej situácie zakazuje „nedovolené šírenie informácií o smerovaní, pohybe medzinárodnej vojenskej pomoci Ukrajine, pohybe alebo nasadení ozbrojených síl Ukrajiny alebo iných vojenských zoskupení na Ukrajine," uviedla agentúra Ukrinform.

19:11 Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor varoval ruské médiá, aby nezverejnili rozhovor, ktorý im poskytol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj Čítajte viac Cenzor zakázal prvý rozhovor, ktorý ruským médiám poskytol Zelenskyj

18:44 Ukrajinská agentúra Unian informovala, že ruská armáda v sobotu smerom na okupované územie vypálila rekordný počet rakiet. 52 striel Rusi odpálili z lodí Čiernomorskej flotily z blízkosti prístavu Sevastopoľ a najmenej 18 rakiet išlo z územia Bieloruska, uviedol Unian.

Náklady na túto „várku“ rakiet dosiahli podľa zverejnených informácií 340 miliónov dolárov.

„Protivzdušná obrana Ukrajiny zároveň vytvorila rekord v zostrelených cieľoch: Zo 70 rakiet vypálených Ruskom iba 8 doletelo do cieľa, ostatné boli zničené na oblohe,“ uviedol Unian.

18:29 Falošné referendá uskutočňované Ruskom na okupovaných teritóriách nebudú mať právny základ, vyhlásila Ukrajina. Podľa hovorcu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí ohlasovanie referenda je pokračujúcou snahou Ruska o „podkopávanie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti". Informuje o tom portál Sky News.

Rusmi podporovaná samozvaná Luhanská ľudová republika na východe Ukrajiny by mohla onedlho uskutočniť referendum o pripojení sa k Rusku. Uviedlo to tamojšie médium, ktoré citovalo lídra separatistov Leonida Pasečnika. Luhanská ľudová republika sa nachádza v regióne Donbasu, ktorý medzinárodné spoločenstvo okrem Ruska považuje za súčasť Ukrajiny. Separatistická Luhanská ľudová republika má približne 1,5 milióna obyvateľov.

18:14 Česko zmrazilo Rusom, ktorých sa týkajú sankcie, majetok za stovky miliónov korún. Premiér Petr Fiala to oznámil v diskusnom programe Otázky Václava Moravca v Českej televízii. Fiala predpokladá, že Česko sa bude s dôsledkami vojny na Ukrajine vyrovnávať aj na budúci rok.

ČR bude pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine a Západ rokuje aj o ťažkej technike, vyhlásil ďalej Fiala. Pripomenul, že Česko bolo jednou z prvých krajín, ktoré na Ukrajinu poslali zbrane.

„Bude to dlhé. Bez ohľadu na to, kedy sa vojna skončí. S tými dôsledkami vojny sa budeme vyrovnávať nielen tento rok, ale predpokladám, že aj celý budúci. Lepšiu správu nemám,“ povedal premiér.

Zároveň však odmietol, že by vláda práve pre ekonomické následky rušila niektoré z bodov programového vyhlásenia vlády. „Budeme ich musieť upravovať,“ pripustil premiér.

Utečenecká vlna z Ukrajiny súvisiaca s ruskou inváziou sa podľa Fialu spomaľuje a tento trend bude pokračovať, ak sa konflikt nerozrastie.

Fiala v piatok na summite EÚ v Bruseli povedal, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajine prišlo do Česka 300 000 ľudí. Premiér dodal, že na úrovni EÚ práve vznikajú plány pomoci a využiť by sa mohli financie zo štrukturálnych fondov. Zdôraznil, že ČR si sama s vlnou utečencov z Ukrajiny neporadí.

Viktor Orbán Čítajte viac Česká ministerka: Lacná ruská ropa je pre maďarských politikov dôležitejšia ako ukrajinská krv

Summit EÚ sa už vo štvrtok zhodol na tom, že sa vytvorí fond na povojnovú obnovu Ukrajiny, ktorú Rusko napadlo 24. februára. Fiala tento plánovaný fond označil za „určitý Marshallov plán“ pre Ukrajinu.

EÚ zareagovala na inváziu aj tak, že zostavila sankčný zoznam ruských občanov, ktorí budú v členských štátoch Únie podliehať zmrazeniu majetku či znemožňovaniu finančných operácií, pripomenuli Novinky.cz.

Podľa Fialu Česká republika zmrazila majetok ruských oligarchov v hodnote stoviek miliónov korún a robí to „razantne“. „Budeme v tom pokračovať,“ uistil premiér, ale dodal, že zmrazovanie limituje súčasná legislatíva. Vláda preto pripravuje zmenu zákonov, aby „mala voľnejšie ruky“, píše portál ČT24.

18:02 „Len ruskí sólisti, žiadni Ukrajinci,“ napísal Meľnyk k snímke, na ktorej bolo zjavne pozvanie na koncert.

Brandenburská brána, Berlín, Ukrajina Čítajte viac Ukrajinský veľvyslanec v Berlíne neprišiel na koncert za solidaritu s Kyjevom. Urazil sa

17:56 Moskva oznámila, že ruské ozbrojené sily zničili obrovský sklad palív na Ukrajine neďaleko západného mesta Ľvov.

Palivový sklad zásoboval ukrajinskú armádu na západe krajiny a v okolí metropoly Kyjev, vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Potvrdil tak informácie od Ukrajiny zo soboty, píše tlačová agentúra DPA.

Rakety vypálené z lietadla a bojových lodí zničili niekoľko vojenských objektov v oblastiach okolo Ľvova a Kyjeva, dodal ruský generálmajor Konašenkov.

Ukrajinská oblastná vojenská správa hlásila v sobotu tri silné výbuchy na východnom predmestí Ľvova. Na oblohe bolo vidieť hustý mrak čierneho dymu. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj oznámil, že zasiahnutý bol sklad palív.

Informoval aj o piatich obetiach, ale ďalšie podrobnosti o nich neposkytol – podľa sobotňajších správ utrpeli títo ľudia zranenia. Nebola zasiahnutá žiadna civilná infraštruktúra. Podľa ukrajinskej civilnej obrany požiar v sklade palív sa podarilo uhasiť až po 14 hodinách v nedeľu.

17:35 Kyjev v nedeľu oznámil, že ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa začne v pondelok 28. marca v Turecku. Informovali agentúry AFP a APA.

AFP sa odvoláva na oznámenie, ktoré na sociálnej sieti Facebook zverejnil David Arachamija, jeden z ukrajinských vyjednávačov. Rokujúce strany sa podľa jeho vyjadrení počas víkendového kola rokovaní – ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie – rozhodli, že ďalšie kolo rozhovorov oboch delegácií sa uskutoční osobne v Turecku v dňoch 28. až 30. marca.

vojna na Ukrajine, Odesa Čítajte viac Dohoda o mieri v nedohľadne. Obe strany hovoria o neprijateľných návrhoch

Ukrajina predchádzajúce rozhovory s Ruskom označila za „veľmi náročné“, píše na svojej webovej stránke stanica BBC.

Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo 28. februára v Bielorusku neďaleko ukrajinských hraníc.

Turecko sa snaží sprostredkovať rokovania medzi bojujúcimi stranami, pripomína BBC. Ministri zahraničných vecí Ruska, Turecka a Ukrajiny sa stretli 10. marca v Ankare.

17:13 Ruské úrady zablokovali prístup na web známeho televízneho novinára Alexandra Nevzorova, ktorý upadol v nemilosť kvôli publikovaniu informácií o ruskom ostreľovaní nemocnice v ukrajinskom Mariupole. Na zoznam zakázaných internetových stránok úradu Roskomnadzor dnes pribudol aj nemecký denník Bild.

Podľa registra Roskomnadzora je prístup na stránky nevzorov.tv a bild.de na území Ruskej federácie obmedzený po tom, čo o to v sobotu požiadal generálny prokurátor. Úrady sa pritom odvolávajú na predpisy pre blokovanie stránok obsahujúcich výzvy na nepokoje, extrémizmu a na účasť na nezákonných hromadných akciách.

Proti Nevzorovovi vyšetrovacie orgány začali trestné stíhanie v utorok za jeho príspevky na sociálnych sieťach o ruskom ostreľovaní pôrodnice v obliehanom Mariupole. Podľa ruských médií mu za „úmyselné šírenie zámerne lživých informácií“ o počínaní ruských ozbrojených síl hrozí až 15 rokov väzenia.

Podľa vyšetrovacieho výboru Nevzorov 9. marca na svojej verejne dostupnej stránke na teraz v Rusku zakázanej sieti Instagram a 19. marca na YouTube zverejnil „zámerne lživú informáciu“, že ruské ozbrojené sily úmyselne ostreľovali pôrodnicu v Mariupole. Informácie pritom podľa ruských vyšetrovateľov „sprevádzali nedôveryhodné fotografie“ pri útokoch zranených civilistov, prevzaté z ukrajinských mé­dií.

mariupol Čítajte viac Po útoku na pôrodnicu v Mariupole zomrela tehotná žena aj novorodenec

Ruské úrady po pôvodnom popieraní neskôr ostreľovanie priznali, ale uviedli, že v pôrodnici bola „základňa neonacistov“. Ukrajinská strana tieto tvrdenia odmietla a vyhlásila, že v pôrodnici žiadni ukrajinskí vojaci neboli.

16:51 Ukrajinu od začiatku ruskej invázie opustilo viac než 3,8 milióna ľudí, tok utečencov sa však prudko spomaľuje. Vyplýva to z nedeľňajších údajov Organizácie Spojených národov (OSN).

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na svojej webovej stránke uviedol, že z krajiny odišlo 3 821 049 Ukra­jincov. Približne 90 percent z nich tvoria ženy a deti.

Do Poľska prišlo 2,2 milióna z týchto osôb. Viac ako pol milióna prekročilo hranice Rumunska a takmer 300 000 je v Rusku. Slovensko podľa údajov Ministerstva vnútra zaznamenalo príchod 279 607 utečencov.

Denné počty osôb, ktoré z Ukrajiny odchádzajú, sa však znižujú a počas posledných dní dosiahli okolo 50 000 ľudí denne, píše AFP.

Celkovo svoje domovy podľa OSN opustilo viac ako 10 miliónov Ukrajincov. Takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.

OSN vo štvrtok (24. marca) oznámila, že od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára bola zo svojich domovov vysídlená viac než polovica všetkých detí na Ukrajine. „Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí – viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna,“ uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).

16:27 Ukrajinský generálny štáb potvrdil oslobodenie mesta Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny a dediny Husarivka v Charkovskej oblasti, ako o tom predtým informovali médiá. „Nepriateľ pokračuje v rozsiahlej ozbrojenej agresii proti našej krajine, naši obrancovia postupne oslobodzujú nepriateľom dočasne obsadené územia v rôznych oblastiach,“ uviedlo velenie ukrajinských síl podľa agentúry Interfax-Ukrajina.

Súčasne pripustilo, že ruské jednotky, kryté letectvom a delostreleckou paľbou, upevňujú svoje pozície v oblasti Polesia, rozprestierajúcej sa na pomedzí Bieloruska a Ukrajiny. Na severe krajiny ruské sily neustávajú v snahe ovládnuť Černihiv, centrum rovnomennej oblasti. Avšak pri obciach Lukjanivka a Rudnicke nepriateľ utrpel straty a stiahol sa. Pri meste Sumy sa Rusi snažia preskupiť, pri Charkove sa snažia nahradiť straty, pri Slovjansku na Donbase upevňujú svoje pozície za pomoci ženijného zariadenia. Neúspešné zostávajú podľa generálneho štábu ruské snahy o dobytie Mariupoľa, Severodenecka a ďalších obcí v Doneckej oblasti. Ústupom po utrpených stratách skončil ruský pokus o vzatie Krasnohorivky. Na obsadených územiach okupanti pokračujú silami ruskej národnej gardy v boji s ohniskami odporu, uviedla ukrajinská armáda.

V Husarivke, až doteraz obsadenej dvoma ruskými prápornými bojovými skupinami, sa ukrajinským vojakom pri dnešnom oslobodení obce podarilo zničiť okolo 60 kusov nepriateľskej techniky a vyradiť z boja viac ako stovku ruských vojakov, tvrdí denník RBK-Ukrajina.

Medzi miestami, ktoré sa ukrajinským jednotkám naposledy podarilo oslobodiť, vymenovala americká televízia CNN – s odvolaním sa na miestne ukrajinské úrady – tiež obce Mala Rohaň a Vilchivka v Charkovskej oblasti, rad obcí v Sumskej oblasti a dve obce severozápadne od Mariupoľa.

Tieto tvrdenia nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, podobne ako tvrdenia Kyjeva a Moskvy o zvyšujúcich sa stratách nepriateľa.

15:52 Ukrajinské veľvyslanectvo v tureckej metropole Ankara oznámilo, že do prímorského mesta Antalya na juhu Turecka pricestovala skupina 159 ukrajinských sirôt. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Chlapcov a dievčatá vo veku štyri až 18 rokov evakuovali z detských domovov v oblasti mesta Dnipro, pričom najprv cestovali vlakom do Poľska a odtiaľ letecky do Turecka.

Ukrajinský veľvyslanec Vasyl Bodnar pri vítaní detí a 26 členov personálu povedal, že cieľom je poskytnúť v Turecku útočisko 2000 deťom a zamestnancom.

„Toto je prvá skupina, ktorá prišla, ale čakáme už druhú skupinu,“ citovala slová Bodnara na letisku v Antalyi tlačová agentúra Demirören. „Deti pochádzajú z miest, ktoré ruská armáda bombardovala alebo možno bude bombardovať,“ do­dal.

Skupina detí bude ubytovaná v hoteloch v spomínanom letovisku na pobreží Stredozemného mora, uviedla AP.

15:30 Ruská armáda sa podľa pozorovaní ukrajinskej strany snaží v dôsledku svojich veľkých strát preskupiť, preto sú v pohybe aj mnohé ruské jednotky v Bielorusku, uviedol vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Informovala o tom agentúra DPA.

Cieľom je odľahčenie menších vojenských formácií, dodanie zásob potravín, paliva a munície a transport zranených a chorých vojakov, uvádza sa vo vyhlásení. Informácie nebolo možné nezávisle overiť, píše DPA.

„Nepriateľ pokračuje vo svojej rozsiahlej agresii proti Ukrajine,“ uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruské jednotky sa naďalej pokúšali obsadiť mesto Černihiv na severe Ukrajiny. Na juhozápade medzitým pokračovali boje o mestá Rubižne, Severodoneck a Mariupol, dodáva DPA.

15:04 Minister zahraničných vecí Ivan Korčok rokoval v Katare okrem iného aj o dodávkach skvapalneného plynu na európske trhy.

Ivan Korčok Čítajte viac Korčok v Katare. Rokoval o dodávkach skvapalneného plynu

14:55 Rusko zvažuje pre Ukrajinu „kórejský“ scenár, uviedol šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

taras ševčenko Čítajte viac Tajná služba: Rusko sa snaží z Ukrajiny urobiť novú Kóreu

14:42 Medzinárodný výbor Červeného kríža kategoricky odmietol tvrdenia Ukrajiny, že otvoril svoju kanceláriu v ruskom meste Rostov na Done a napomáha tak deportáciám ukrajinských občanov do Ruska. Informovala o tom spravodajská stanica CNN.

MVČK, ktorý sa spravidla vyjadreniam na verejnosti vyhýba, vydal vyhlásenie po „nepravdivých informáciách kolujúcich online“, že pomáha Rusku vysťahovať desaťtisíce ľudí z Ukrajiny.

„Nikdy nepomáhame organizovať alebo vykonávať nútené evakuácie. Platí to aj pre Ukrajinu. Platí to všade na svete, kde pracujeme. Nepodporovali by sme žiadnu operáciu, ktorá by bola zameraná proti vôli ľudí,“ uviedol Červený kríž na sociálnej sieti Twitter.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková v piatok obvinila šéfa MVČK Petra Maurera z prijatia „veľmi pochybného rozhodnutia“ o otvorení kancelárie v Rostove na Done zhruba 60 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Takáto kancelária podľa nej „legitimizuje“ deportácie Ukrajincov do Ruska.

Vo svojom vyhlásení Červený kríž uviedol, že v Rostove nemá kanceláriu, ale rozširuje svoje regionálne zriadenie, aby bolo možné reagovať na potreby tam, kde je to potrebné. „Našou prioritou je zaistiť stály prísun život zachraňujúcej pomoci pre ľudí, nech sú kdekoľvek,“ dodal.

Vereščuková v sobotu obvinila Rusko z vytvorenia „alternatívnej humanitárnej reality“ násilným deportovaním 40 000 ľudí z okupovaných častí Ukrajiny. Vysokopostavený ruský predstaviteľ minulý týždeň uviedol, že z Mariupoľu bolo evakuovaných viac než 62 000 ľudí, aby ich ochránili pred „banditami“ bojujúcimi o udržanie obliehaného Mariupoľu v rukách Ukrajiny, uvádza CNN.

14:25 Za „barbarskú a znesväcujúcu“ označil pápež František vojnu na Ukrajine. Zatiaľ čo sa bratia zabíjajú, prežívajú deti ťažké traumy, poznamenala hlava katolíkov v nedeľnej bohoslužbe. Napísala to agentúra DPA.

„Každá vojna je porážkou pre nás všetkých,“ povedal František, ktorý sa k vojne začatej Ruskom pred viac ako mesiacom vyjadruje opakovane. Politiky znovu vyzval na ukončenie násilností. „Dosť! Prestaňte! Nechajte zbrane utíchnuť. Jednajte seriózne o mieru,“ vyhlásil.

„Vojna nesmie byť niečo nevyhnutné, nesmieme si na ňu zvyknúť,“ poznamenal osemdesiatpäťročný pápež, podľa ktorého sa z takýchto konfliktov a ich následkov musia všetci poučiť.

Pápež v minulosti vojnu označil napríklad za „neospravedlniteľnú agresiu“, priamo o Rusku ale v tejto súvislosti nehovoril. Spomenul ho len v modlitbách.

13:57 Schopnosť Ukrajiny exportovať obilie sa každý deň zhoršuje a zlepšenie nastane len v prípade, ak sa skončí vojna s Ruskom. Povedal to ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyj.

prof Čítajte viac Vojna ochromila trh s obilím, budeme mať dosť potravín? Nehrozí, že nebudeme mať čo jesť, hovorí Pokrivčák

Na brífingu odvysielanom v televízii minister uviedol, že Ukrajina, ktorá je jedným z najväčších vývozcov obilia na svete, zvyčajne exportuje 4 až 5 miliónov ton mesačne, ale tento objem klesol len na stovky ton. „Vplyv na globálne trhy je priamy, dramatický a veľký. A pokračuje. Situácia bude každý deň náročnejšia," dodal. Informuje o tom portál bbc.com.

13:42 Slovensko malo podľa poslanca Juraja Blanára utečeneckú krízu predvídať a pripravovať sa na ňu.

Blanár Čítajte viac Podľa Blanára mal štát utečeneckú krízu predvídať a pripravovať sa na ňu

13:16 Obyvateľstvo v ruskými jednotkami obliehanom ukrajinskom meste Černihiv musí vydržať bez elektriny, kúrenia a vody. Čiastočne funguje už iba zásobovanie plynom, oznámili tamojšie úrady.

V dôsledku „aktívnych bojových operácií“ bola v meste zničená infraštruktúra. Prebiehajú pokusy o nápravu škôd, napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

Mesto blízko hraníc Ukrajiny s Ruskom a Bieloruskom obkľúčila ruská armáda už pred dlhším časom, pripomína DPA. Z Černihivu vedie strategicky významná cesta 125 kilometrov na juh do hlavného mesta Kyjev.

O rozsiahlych škodách spôsobených ruskými jednotkami hovoril starosta Černihivu Vladyslav Atroščenko už v sobotu. „Mesto je úplne spustošené,“ uviedol.

V uplynulých týždňoch prišlo v Černihive o život viac než 200 civilistov. Z viac než 285.000 obyvateľov z čias pred vojnou zostala v meste ani nie polovica. Údaje nie je možné nezávisle overiť, píše DPA.

Panorámu mesta charakterizujú početné stredoveké kostoly a kláštory, z ktorých boli podľa ukrajinských zdrojov v dôsledku bojov najmenej dva poškodené. Ukrajina sa usiluje o vyhlásenie centra Černihivu za svetové kultúrne dedičstvo.

13:05 Americký minister Blinken korigoval slová prezidenta USA Bidena na adresu ruského prezidenta Putina.

blinken Čítajte viac Blinken: USA nemajú stratégiu na zmenu režimu v Rusku ani nikde inde

12:45 Na mieste jedného z dvoch raketových útokov, ktoré zasiahli mesto Ľvov na západe Ukrajiny, zadržali muža podozrivého zo špionáže. Oznámil to gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj.

Polícia podľa Kozyckého zistila, že tento muž nahrával raketu letiacu k cieľu a jeho zásah. V telefóne mal tiež fotografie kontrolných stanovíšť v oblasti, ktoré boli podľa gubernátora odoslané na dve ruské telefónne čísla.

Rakety v sobotu zasiahli v Ľvove sklad paliva a priemyselný areál, zranenia utrpelo najmenej päť ľudí. Starosta mesta Andryj Sadovyj uviedol, že strely boli odpálené zo Sevastopoľa na Kryme, polostrove anektovanom Ruskom v roku 2014.

Podľa starostu Ľvova bolo načasovanie raketového útoku jasné. „Dnešnými útokmi chcú agresori pozdraviť prezidenta USA Bidena, ktorý je v Poľsku,“ povedal Sadovyj. „Ľvov je len 70 kilometrov od poľskej hranice a ja si myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi, veľmi vážna,“ citovala ho BBC.

12:21 Proruskí separatisti na východe Ukrajiny v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR), ktorú uznáva len Moskva, sa chystajú čoskoro zorganizovať referendum o pripojení k Rusku. Podľa ruských agentúr to v Luhansku povedal vodca LĽR Leonid Pašečnik. Podobný postup Kremeľ zvolil v roku 2014, keď nakoniec oznámil medzinárodne neuznávanú anexiu ukrajinského Krymu.

„Myslím, že v najbližšom čase sa na území republiky bude konať referendum, pri ktorom ľudia uplatnia svoje absolútne ústavné právo a vyjadria svoj názor na pripojenie k Ruskej federácii. Z nejakého dôvodu som presvedčený, že presne tak to bude,“ vyhlásil Pašečnik podľa agentúry TASS.

Je veľmi pravdepodobné, že podobný scenár pripravujú aj separatisti v susednej takzvanej Doneckej ľudovej republike.

Moskva tento rok vo februári uznala nezávislosť, ktorú vodcovia proruských vzbúrencov v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili vlani. Ruský prezident Vladimír Putin príslušný dekrét podpísal 21. februára, teda tri dni pred začatím invázie na Ukrajine.

Šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov dnes podľa agentúry Reuters upozornil na to, že sa Moskva po neúspechu zámeru ovládnuť celú krajinu bude snažiť rozdeliť Ukrajinu na dve časti. „V skutočnosti ide o pokus vytvoriť na Ukrajine Severnú a Južnú Kóreu“ vyhlásil Budanov.

**11:43 Od začiatku ruského útoku na Ukrajinu prišlo do Poľska celkovo 2,3 milióna utečencov zo susednej krajiny. Oznámila poľská pohraničná stráž, podľa ktorej v sobotu hranicu smerom do Poľska prekročilo približne 31 100 ľudí, o 2,2 percenta viac ako v piatok.

Pohraničná stráž tiež uviedla, že počas uplynulej noci, do nedele 7.00 h, prišlo do krajiny ďalších 5 200 ľudí z Ukrajiny.

Hranicu z Poľska na Ukrajinu od začiatku vojny 24. februára prekročilo približne 339 000 ľudí. Podľa poľskej pohraničnej stráže týmto smerom cestujú prevažne ukrajinskí občania, ktorí sa vracajú do vlasti. Mnohí muži, no tiež ženy, sa chcú pridať k ukrajinskej armáde v boji proti ruským silám. Iní sa vracajú, aby sa postarali o deti alebo príbuzných v núdzi.

V súčasnosti nie sú k dispozícii oficiálne informácie o tom, koľko vojnových utečencov zostalo v Poľsku a koľko z nich už odišlo do iných štátov EÚ, dopĺňa DPA.

11:20 Rusko útočilo na vojenské ciele v Ľvove riadenými strelami s vysokou presnosťou, uviedlo v nedeľu ruské ministerstvo obrany. Rusko v meste zaútočilo na sklad paliva využívaný ukrajinskými silami raketami dlhého doletu a použilo riadené strely na zasiahnutie závodu na opravu protilietadlových systémov, radarových staníc a mieridiel pre tanky, uviedlo ministerstvo.

Ľvov sa nachádza neďaleko hraníc Ukrajiny s Poľskom a asi 130 km od hraníc so Slovenskom.

„Ozbrojené sily Ruskej federácie pokračujú v ofenzívnych akciách v rámci špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal ruský rezort obrany v nedeľňajšom vyhlásení.

Rusko použilo rakety dlhého doletu umiestnené na mori na zničenie arzenálu rakiet typu S-300 a protilietadlových raketových systémov BUK neďaleko Kyjeva, uviedlo ministerstvo. Ruské sily tiež podľa neho zničili niekoľko bezpilotných lietadiel.

10:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval Moskvu, že neustálou delostreleckou paľbou a náletmi mení mestá na trosky, zabíja civilistov a ďalších núti sa ukrývať bez jedla a vody. Medzi Ukrajincami tak zasieva hlbokú nenávisť voči Rusku, citovala agentúra AP.

„Robíte všetko pre to, aby naši ľudia sami od seba zanechali ruský jazyk, pretože ruský jazyk bude odteraz vždy spojený s vami, s vašimi explóziami a vraždami, vašimi zločinmi,“ povedal Zelenskyj v prejave.

Invázia Ruska na Ukrajinu v mnohých oblastiach vyústila do opotrebovávacej vojny, kým počet civilných obetí neustále rastie, konštatuje AP.

10:30 Ruské ozbrojené sily už od od začiatku svojej invázie na Ukrajinu, prišli už približne o 16 600 vojakov. Na facebooku o tom informovalo ukrajinské ministerstvo obrany, ktoré tiež zvýšilo údaje o zničenej ruskej výzbroji a vojenskej technike. O náraste strát ukrajinských síl ale informuje aj ruské ministerstvo obrany. Podobné informácie uvádzané oboma bojujúcimi stranami však nemožno nezávisle overiť.

Podľa dnešného oznámenia ministerstva obrany sa v porovnaní so sobotňajšími údajmi ľudské straty agresora zvýšili o dvesto vojakov. Stúpli aj počty materiálnych strát ruských inváznych síl. Doteraz prišli o 582 tankov, 1 664 ďalších bojových obrnených vozidiel, 294 delostreleckých systémov, 93 salvových raketometov a 52 prostriedkov protivzdušnej obrany. Zničených bolo 121 bojových lietadiel, 127 vrtuľníkov, 73 bezpilotných lietadiel, 1 144 automobilov a sedem vojnových plavidiel.

Moskva zase uviedla, že Ukrajina od začiatku „špeciálnej operácie“, ako Rusko svoju agresiu voči susednému štátu označuje, prišla o 1 656 tankov a ďalších obrnených bojových vozidiel, 169 salvových raketometov, 684 diel a minometov. vozidiel. Ukrajinci podľa neho tiež prišli o 289 bezpilotných lietadiel.

Ukrajinská strana údaje o stratách svojich síl neuvádza a zdržanlivá je v tomto ohľade aj Moskva. V piatok ruské ministerstvo obrany priznalo, že prišlo o 1 351 vojakov. Podľa Moskvy zatiaľ Ukrajinci prišli o 30-tisíc ľudí, z toho o 14-tisíc z nich „nenávratne“.

10:14 V sobotu prišlo na Slovensko 4 310 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 876 mužov, 2 283 žien a 1 151 detí. O dočasné útočisko požiadalo 691 osôb, informuje rezort vnútra.

Činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 139 policajtov, 58 hasičov, 113 colníkov, 198 vojakov, piati duchovní, 132 dobrovoľníkov a 80 príslušníkov zahraničných zložiek. Zároveň bolo vypravených 64 autobusov, ktoré prepravili 740 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky a osem vlakov, ktoré prepravili 699 utečencov. Za včerajší deň ubytovali 33 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 9 322 voľných l­ôžok.

Celkovo už Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine príchod 279 607 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 53 912 osôb.

9:46 Ukrajinská vláda podľa vicepremiérky Iryny Vereščukovej dohodla s ruskými silami na nedeľu dva humanitárne koridory. Podpredsedníčka vlády uviedla, že koridory budú viesť z frontových línií v Luhanskej a Doneckej oblasti a využiť ich môžu aj obyvatelia obliehaného mesta Mariupoľ, ktorí na prepravu používajú vlastné autá.

9:26 Rusko podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Vadyma Denysenka začalo ničiť ukrajinské sklady pohonných hmôt a potravín. Kyjev preto bude čoskoro musieť rozptýliť ich zásoby. Denysenko to podľa agentúry Reuters povedal ukrajinskej televízii.

Na jeden z ukrajinských skladov s palivom zaútočilo Rusko aj v sobotu večer, keď jeho strely zasiahli infraštruktúru v západoukrajinskom Ľvove, ktorý leží len asi 130 kilometrov od hraníc so Slovenskom a 80 km od poľských hraníc. V hlavnom meste Poľska v sobotu rokoval a potom s prejavom vystúpil americký prezident Joe Biden.

Denysenko dnes televízii tiež povedal, že z Ruska k ukrajinským hraniciam smerujú čerstvé jednotky, a dajú sa tak očakávať ďalšie snahy ruských síl o pokrok pri už viac ako mesiac trvajúcej invázii Ukrajiny.

8:22 Juhoukrajinské mesto Mariupoľ, ťažko skúšané údermi ruských síl od prvých dní invázie na Ukrajinu, stále do rúk agresora nepadlo. Agentúre Unian to povedal starosta Vadym Bojčenko. Podľa neho ruská armáda neprišla Mariupoľ „oslobodiť“, ale vymazať zo zemského povrchu aj s jeho obyvateľmi. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková obvinila okupantov, že násilne odvážajú Ukrajincov do Ruska.

Vereščuková podľa agentúry Unian obvinila ruské sily z násilnej „evakuácie“ ľudí, a to aj z Mariupoľu, do Ruska. Povedala, že okupanti takto doteraz zrejme vyviezli už 40-tisíc Ukrajincov. Kyjev sa opakovane sťažuje, že ruské sily aj paľbou bránia evakuácii civilistov z obkľúčených miest a obcí, vrátane Mariupoľu, smerom do Ukrajiny a snažia sa ľudí vyvážať do Ruska.

Podľa Vereščukovej sa z Mariupoľu musí evakuovať vyše 100-tisíc ľudí. Pred ruskou inváziou malo mesto približne 430-tisíc obyvateľov.

„Nad mestom veje ukrajinská vlajka. Dnes mesto Mariupoľ zostáva ukrajinským mestom,“ vyhlásil Bojčenko. Poukázal na to, že mesto je v obkľúčení od piateho dňa ruskej invázie a neľútostné boje oň pokračujú. Niektoré okrajové časti Mariupoľu podľa starostu síce Rusi ovládli a obkľúčenie je pevnejšie, ale mesto stále kontrolujú ukrajinské ozbrojené sily.

Rozhovor Bojčenko poskytol v 30. deň ruskej agresie, teda už v piatok. Ruské sily ale počas víkendu zatiaľ úplné ovládnutie Mariupoľu neohlásili.

Mesto je neustále intenzívne ostreľované a bombardované bez rozlišovania civilných a vojenských cieľov. Napríklad nálet spáchaný minulý týždeň na Činoherné divadlo, v ktorom sa skrývalo vyše 1 000 ľudí, si podľa miestnych úradov vyžiadal okolo 300 mŕtvych. Ruská paľba zničila aj mestskú nemocnicu.

7:57 Od začiatku vojny na Ukrajine bolo podľa v sobotu zverejnených údajov ukrajinskej generálnej prokuratúry zabitých 12 novinárov a ďalších desať ich bolo zranených. Spolu 56 zástupcov médií bolo podľa ukrajinských vyšetrovateľov vystavených trestným činom zo strany ruských inváznych síl, z toho 15 bolo cudzincov a medzi nimi aj dvaja občania Českej republiky.

Ukrajinský Inštitút masových informácií (IMI) v tejto súvislosti pripomenul streľbu na automobil s dvoma reportérmi českého servera Voxpot na začiatku marca. IMI vo svojej vlastnej štatistike píše o piatich zabitých novinároch, šiestich unesených alebo zadržiavaných a jednom nezvestnom.

V polovici marca neďaleko Kyjeva Rusi zabili írsko-francúzskeho kameramana americkej stanice Fox News Pierrea Zakrzewského a miestnu spolupracovníčku tímu Oleksandru Kuvšynovú, reportér Benjamin Hill bol ťažko ranený. Na Ukrajine tiež prišiel o život americký filmár Brent Renaud. Podľa úradov ho zabila ruská paľba. Zranenie vtedy pri rovnakom incidente v meste Irpin utrpel jeho kolega Juan Arredondo.

Ruské sily ostreľovali 10 televíznych veží, čo viedlo k prerušeniu alebo ukončeniu televízneho a rozhlasového vysielania v ôsmich regiónoch Ukrajiny, uviedol IMI. Okrem toho bolo najmenej 70 regionálnych médií nútených zavrieť kvôli vyhrážkam alebo zabaveným priestorom a vybaveniu. Rusko za mesiac od začiatku invázie na Ukrajinu spáchalo 148 zločinov proti novinárom a médiám, píše inštitút.

Pri bojoch na východe Ukrajiny prišiel cez víkend o život ukrajinský kameraman a fotograf Jurij Olijnik z Ľvova, ktorý bol priamym účastníkom bojových operácií. Pred vojnou pracoval pre televíznu stanicu 24 Kanal a spravodajský portál Zaxid.net, ktorý o jeho úmrtí informoval.

6:50 Ukrajinské sily zatkli v Ľvove mužov podozrivých z podielu na príprave ruského raketového útoku na mesto a zo špionáže. S odkazom na guvernéra Ľvovskej oblasti o tom informovala agentúra AP. Podľa starostu Ľvova bol útok odvetou za návštevu amerického prezidenta Bidena v Poľsku, blízko hraníc s Ukrajinou.

„Dnešnými údermi chcú agresori pozdraviť prezidenta Bidena, ktorý je práve v Poľsku. Ľvov je len 70 kilometrov od poľských hraníc a myslím, že svet musí pochopiť, že hrozba je veľmi veľmi vážna,“ povedal starosta Ľvova Andrij Sadovyj citovaný na stránkach spravodajskej stanice BBC.

Ukrajinskí vojaci pri meste Avdivka tvrdia, že tu Rusi použili zakázanú muníciu s fosforom. Informáciu nebolo možné overiť. Objavili sa správy, že ukrajinské sily znovu dobyli niekoľko menších miest po celej krajine.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na facebooku k aktuálnej situácii napísal, že v meste Popasna v Luhanskej oblasti na východe krajiny ruské jednotky kvôli zlej komunikácii ostreľovali z mínometov vlastné pozície. Štáb tiež informoval o pohybe kolón, ktoré sa snažia dodať ruským jednotkám chýbajúcu výzbroj a výstroj. Kolónu zo vzduchu kryjú vrtuľníky.

Rusko podľa ukrajinského velenia naďalej nepostupuje podľa vytýčených plánov a má logistické problémy. Priznáva mu však „čiastočný úspech v niektorých smeroch“.

V Ľvove hliadka zadržala muža, ktorý zbieral informácie o pohybe ukrajinskej armády a fotografie kontrolných stanovíšť a posielal ich na ruské telefónne čísla.

Ľvov na západe Ukrajiny v sobotu večer opakovane zasiahli ruské strely, zranili prinajmenšom päť ľudí a poškodili infraštruktúru a zapálili sklad palív. Ľvov má viac ako 700 000 obyvateľov a je jedným z miest, kam utekajú obyvatelia z boja zasiahnutých oblastí na východe Ukrajiny a z Kyjeva.

Ukrajinské sily znovu dobyli množstvo menších miest po celej krajine, najmä v Záporožskej a Sumskej oblasti, píše The Kyiv Independent. V Záporoží podľa denníka pokračujú tvrdé boje.

Americká stanica CNN uviedla, že overila niekoľko videozáznamov, na ktorých je vidieť, že ukrajinské jednotky majú opäť pod kontrolou množstvo dedín v Sumskej oblasti. Ukrajinským bezpečnostným zložkám sa podarilo vytlačiť ruské vojska z viacerých dedín na východe krajiny, informovala v nedeľu stanica CNN s odvolaním sa na miestnych činiteľov.

Podľa šéfa charkovskej regionálnej správy Oleha Sinehubova sa ukrajinským vojakom podarilo vyhnať ruské sily z niekoľkých dedín, ktoré sa nachádzajú približne 20 kilometrov východne od mesta Charkov. CNN zároveň potvrdila pravosť videa, ktoré zachytáva, ako ukrajinskí vojaci bojujú proti ruským jednotkám v dedine Vilchivka, ktorá leží len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc.

Úspech dosiahli ukrajinské vojská aj neďaleko mesta Sumy, kde sa tiež údajne podarilo oslobodiť niekoľko obcí, vyplýva z videí, ktorých pravosť overila CNN. Ďalšie protiútoky uskutočnila ukrajinská armáda aj 103 kilometrov severozápadne od Mariupolu, kde podľa záporožskej vojenskej správy opäť prevzala kontrolu nad dedinami Poltavka a Malynivka. Ukrajinské média v sobotu navyše informovali, že ruskí vojaci boli vyhnaní aj z mesta Trosťanec v Sumskej oblasti.

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine