Nevieme, kedy a ako sa skončí ruská vojna, no aké sú zatiaľ hlavné politické následky konfliktu na Ukrajine pre Európsku úniu?
EÚ mala s Ruskom vždy rôznorodý vzťah, veď ju tvorí 27 krajín, ktoré majú rôzne názory. Ale nielen preto. Únia k Rusku pristupovala v podstate z dvoch pozícií. Buď s ním chcela budovať vzťahy, alebo sa usilovala zabrániť tomu, aby sa šíril jeho vplyv. Vyzerá to tak, že teraz sa EÚ zameria na druhý spomenutý prístup. Dôležité je, že sa k nemu priklonilo Nemecko a podporilo silné sankcie, no fakt je, že európski lídri sa stále s Ruskom aj rozprávajú. Francúzsky prezident Emmanuel Macron či nemecký kancelár Olaf Scholz nechali otvorené komunikačné kanály so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Únia nemá konsenzus ani v tom, čo s ruskými energiami. Niektorým sa zdá príliš ambiciózny aj plán Európskej komisie, že by sme do konca roka mali nahradiť dve tretiny ruského plynu. Na druhej strane sú krajiny, ktoré neplánujú obnoviť energetické kontrakty s Moskvou. Samozrejme, postoje závisia aj od toho, čo vnímame ako Rusko.
Tak môžeme hovoriť o Putinovom režime.
V roku 2019 Macron tvrdil, ako veľa záujmov EÚ a Moskvy sa prekrýva. Teraz je úplne jasné, že to tak nie. Putinov režim nehovorí celkom jasne, či mu únia prekáža rovnako ako NATO. Z jeho pohľadu by však bolo ideálne, keby sa EÚ zbavil. Rusko je pre úniu protivníkom, ale ešte ho asi vyslovene nevníma ako nepriateľa. Je v tom istý rozdiel. S protivníkom sa dá robiť biznis. Je však očividné, že predstava o nejakom partnerstve s Moskvou je momentálne mŕtva.
Západ uvalil na Moskvu silné sankcie, nechce sa však s Ruskom pustiť do otvoreného vojenského konfliktu, hoci Ukrajina by privítala ešte výraznejšiu pomoc. Je niečo, čo by ste doplnili do reakcie na vojnu alebo ani nie?
Sankcie vždy možno pritvrdiť. Spomenuli sme už napríklad ruský energetický sektor. Západ si ponechal istý priestor na manévrovanie. Nechcel takpovediac vystrieľať všetky náboje, lebo by v budúcnosti zostal bez munície. A súvisí to aj s tým, čo sa usiluje sankciami dosiahnuť.
Aký by mal byť ich cieľ?
Buďme realistickí. Usilujme sa zastaviť boje a hľadať diplomatické riešenie. Ale, samozrejme, toto nie je len otázka toho, čo urobí Západ. Ukrajina musí mať hlavný vplyv na to, čo sa stane. Moskve sa páči myšlienka, že by Kyjev mohla obísť. Rusko dokonca v tomto asi príliš nezaujímajú ani Európania. Kremeľ by bol najradšej, keby sa mohol dvojstranne dohodnúť s Bielym domom. Keby Putin mohol zavolať americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a všetko s ním vyriešiť. Lenže Ukrajina má svoje záujmy a ukázala, že je ochotná za ne bojovať. Ale bolo by dobré diplomatickými prostriedkami dosiahnuť prímerie. V jeho rámci by sa napríklad ruské jednotky museli stiahnuť na územie, ktoré pred inváziou kontrolovali separatisti.
Mohla by s tým Moskva súhlasiť?
Je možné, že na to budú mať istý vplyv sankcie. Okrem toho, keby sa vojna dostala do patovej situácie, nie jasné, aké veľké sily ešte môžu Rusi nasadiť. Ničia Mariupoľ, ostreľujú Charkov či Kyjev, ale ich postup je otázny. Čím dlhšie bude táto situácia trvať, tým lepšie pre Ukrajincov. Aj preto, lebo sankcie postupne viac doľahnú na Rusko. Kyjev by si v istom momente mohol sadnúť k diplomatickému stolu s tým, že bude mať na Moskvu aspoň nejaké páky.
Čiže dalo by sa povedať, že Západ by mal pokračovať v podpore Ukrajiny aj vojenskými prostriedkami, aby sa dokázala brániť, lebo potom bude väčšia šanca, že Rusko bude ochotné reálne rokovať?
Jednoznačne. Rusko musí cítiť, že ho konflikt niečo skutočne stojí. Či už z vojenského, alebo ekonomického hľadiska. Západ a EÚ si však musia zachovať čo najväčšiu jednotu, keďže Rusko sa ju bude snažiť narušiť. Lebo aj nás vojna bude niečo stáť a verejnosť to pocíti. Krajiny budú musieť hľadať spôsoby, ako pomáhať ľuďom, na ktorých dopadnú najväčšie problémy. Zároveň je nevyhnutné starať sa o ukrajinských utečencov. Na podporu Ukrajiny sme už vynaložili veľa peňazí, a bude to ešte viac. Ale aj takto vytvárame tlak na Moskvu.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval Slovensko pred poskytnutím systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Mali by sme brať takéto vyhrážky vážne alebo je potrebné ešte zintenzívniť vojenskú pomoc Ukrajine?
Mali by sme ich brať vážne. Rusko však zatiaľ proti konvojom so zbraňami, ktoré smerujú na Ukrajinu, neurobilo nič. Vynárajú sa aj pochybnosti, či by toho bolo schopné, najmä ak by malo zasiahnuť proti dodávkam na území členského štátu NATO. Rusko sa zámerne k tejto veci nevyjadruje veľmi jasne.
Hovorili sme, čo by mohli dokázať sankcie. Mal by sa Západ aspoň nepriamo usilovať o zmenu režimu v Rusku, o výmenu Putina v Kremli?
Zásadne by to takpovediac zvýšilo riziko eskalácie a nezdá sa, že by bola takáto zmena veľmi pravdepodobná. Bolo by dobré, keby Západ podporil oponentov režimu. Ale nie som si istý, nakoľko sme toho schopní. A keby sme to aj vedeli, je otázne, čo by zmena režimu znamenala. Bude lepšie, keď sa zameriame na realistickejšie ciele. Podporujme Ukrajinu a snažme sa, aby sa podarilo zastaviť boje.
Čo by stalo, keby Putin zajtra zomrel? Netvrdím, že by ho mal niekto odstrániť, ale zmenila by jeho smrť niečo?
Áno, chápem, ako to myslíte. Úprimne poviem, že neviem, či by sa tým niečo zmenilo. Asi by ho nahradil niekto zo silových zložiek. Niekto ako tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev či minister obrany Sergej Šojgu. Ale nikto z nich nemá vo vytvorenom systéme také postavenie ako Putin. Nie je ani jasné, či by dokázali byť arbitrami medzi rôznymi skupinami, ktoré režim podporujú. Bezpečnostnými zložkami, oligarchami či vládnymi predstaviteľmi. Je naozaj možné, že keď Putin skončí, jeho systém sa zrúti.