Americký prezident Joe Biden cez víkend v prejave vo Varšave povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin nemôže zostať pri moci. Už vieme, že tieto slová nemal pôvodne pripravené. Ako teda vnímate túto výzvu? A súhlasíte s tým, že Putin nemôže zostať pri moci?
Povedal by som, že pre Rusko bude veľmi zložité vrátiť sa k normálnemu správaniu, ktoré rešpektuje medzinárodný mierový poriadok a napríklad platiť Ukrajine reparácie, ak bude existovať súčasný režim. Ale nedá sa to úplne vylúčiť.
Bidenove slová by sa však podľa mnohých pozorovateľov dali chápať aj tak, že vyzýval na zmenu režimu v Rusku. Biely dom tvrdí, že to tak nie je. Mala by zmena v Kremli byť cieľom Západu?
Je na Rusoch, aby si vybrali svojich lídrov a to, ako má ich krajina fungovať. Samozrejme, je to veľmi zložité, lebo nemajú demokratický systém. Ale v prvom rade je to na samotných ľuďoch v Rusku.
Mal by im v tom Západ pomôcť?
Je správne podporovať demokraciu v krajinách, v ktorých ju potláčajú. Je našou povinnosťou ukázať solidaritu s demokratickým hnutím v autokratických a totalitných štátoch. Napríklad Alexej Navaľnyj je veľmi známym lídrom ruskej opozície. Podporuje ho celý demokratický svet a žiada jeho prepustenie z väzenia.
Povedali ste, že sa nedá vylúčiť, že hoci súčasný režim v Rusku zostane, mohol by v istom momente ukončiť vojnu. Boli by ste vy ochotný rokovať s Putinom?
Ak by výsledkom malo byť, že sa Rusko vráti k rešpektovaniu medzinárodného mierového poriadku, mali by sme urobiť všetko pre to, aby Moskva neporušovala dané pravidlá. Samozrejme, Kremeľ musí byť ochotný sa podľa toho správať. Výsledkom musí byť obnova územnej suverenity Ukrajiny a zaplatenie reparácií. Je veľmi dôležité to zdôrazniť. Rusko už zničilo nemalú časť Ukrajiny. Pre Moskvu to bude nákladné, ale ak by bola ochotná to urobiť, a mala by byť ochotná, je potrebné to podporiť. Ale myslím si, že momentálne to nie je veľmi realistický scenár.
Do obnovy územnej celistvosti Ukrajiny rátate aj ukončenie anexie Krymu?
Samozrejme. Anexiu sme neuznali.
Obáva sa Lotyšsko, že vojna by sa mohla rozšíriť, že Rusko by sa rozhodlo nejakým spôsobom otestovať NATO? Hoci to vyzerá tak, že vďaka odvážnemu odporu Ukrajincov Moskve nevychádzajú vojnové plány.
Máme podobné obavy ako všetky európske krajiny. Ale ak porovnáme NATO s Ruskom, je jasné, že Severoatlantická aliancia je oveľa silnejšia. Moskva práve ukázala svoje slabosti. Politické, ale aj vojenské. Útok na členský štát NATO by bol pre Rusko totálnou katastrofou.
Aliancia na Slovensku, v Maďarsku, v Rumunsku a v Bulharsku vytvorí podobné bojové prápory, ako sú už v pobaltských krajinách a v Poľsku. V Lotyšsku slúžia aj slovenskí vojaci. Pobaltské štáty už dlhšie žiadajú ešte výraznejšie posilnenie prítomnosti aliancie na východnom krídle. Sú pre vás súčasné rozhodnutia krokom správnym smerom?
Na mimoriadnom summite NATO v Bruseli minulý týždeň sme okrem iného prijali dve politické rozhodnutia. Posilníme vojenskú podporu Ukrajine najmä protivzdušnou obranou a protitankovými raketovými systémami, ktoré sú v boji s ruskými silami veľmi efektívne. Z hľadiska obrany aliancie zdvojnásobíme počet bojových práporov, ako ste spomenuli. Plány na najbližšie týždne a mesiace zahŕňajú aj vyslanie ďalších amerických jednotiek na východné krídlo. Je to jasný signál Moskve, že NATO chráni svojich členov.
Ide však o relatívne malé prápory, netvorí ich ani niekoľko tisíc vojakov. Nie je to vojenská sila, ktorá by mala za úlohu odstrašenie protivníka.
Na schôdzke NATO sme sa dohodli, že do riadne naplánovaného summitu v júni v Madride prehodnotíme, ako má vyzerať prítomnosť našich jednotiek na východnom krídle. Som si istý, že budeme svedkami nasadenia ďalších vojakov tak, aby napĺňali koncept odstrašenia a predsunutej obrany. Musíme ešte zvýšiť investície do ozbrojených síl, lebo si to vyžaduje medzinárodná situácia. Tú nespôsobilo NATO, ale musíme na ňu reagovať.
Na summite NATO požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aliančné štáty o jedno percento ich tankov či lietadiel. Mali by sme ich Kyjevu poskytnúť?
Je právom a povinnosťou prezidenta Zelenského, aby také niečo žiadal. Smeruje to k členským štátom, nie k NATO ako organizácii. Aliančné krajiny, ktoré majú takúto výzbroj, by mali zvážiť, či ju poskytnú Kyjevu. Ukrajina bojuje za európske hodnoty a mali by sme si nechať otvorené všetky možnosti, ako jej pomôcť.
Budete sa rozprávať so slovenskými predstaviteľmi o tom, že by mali Ukrajine poskytnúť systém protivzdušnej obrany S-300 a stíhačky MiG-29?
Je to na rozhodnutí Slovenska. Ale medzinárodná situácia a bezpečnosť celej Európy si vyžadujú, aby sme Kyjevu poskytli potrebnú vojenskú pomoc. Ako som povedal, Ukrajina bráni európske hodnoty a zaslúži si solidaritu sveta.
Vrátane vytvorenia bezletovej zóny, ako to požaduje Ukrajina?
Krajiny NATO, ktoré by boli schopné vytvoriť bezletovú zónu, a takých nie je veľa, sa rozhodli, že to v tejto chvíli neurobia. Chcel by som však zdôrazniť, že je to rozhodnutie pre túto chvíľu. A okrem toho pomáhame Ukrajine, aby Rusko vo vojne nedominovalo vo vzduchu, tým, že jej posielame protiletecké raketové systémy, ktoré sú veľmi efektívne.
Prezident Zelenskyj však kritizuje niektoré krajiny, že nerobia dosť. Najviac asi Maďarsko. Mohli by sa najmä krajiny vo východnej Európe usilovať presvedčiť premiéra Viktora Orbána, že by mal zaujať jasnejší postoj k pomoci Ukrajine?
Moja pozícia, a platí to aj pre iných prezidentov nášho regiónu, je taká, že by sme Ukrajinu mali podporovať všetkými dostupnými prostriedkami. Takto by sme to mali odkázať aj premiérovi Orbánovi.
Otázne je, či bude počúvať. Neviem, či ste to videli, ale Orbán na kritiku ukrajinského prezidenta reagoval tak, že povedal, že on je právnik a Zelenskyj iba herec.
Všetkých 27 krajín EÚ a 30 štátov NATO by sa malo usilovať dosiahnuť jednotu v prístupe k Ukrajine. Mala by byť založená na rovnakých hodnotách a cieľoch. Ak jedna krajina dlhodobo trvá na tom, že bude mať iný názor, mali by sme uvažovať nad tým, ako to vyriešiť. Musíme sa zamyslieť nad tým, ako zlepšiť fungovanie EÚ a NATO, ak sme v situácii, že niektorý štát sa riadi iba vlastnou politikou.