34. deň: Rusi sú stále silní, Zelenskyj žiada zbrane a ropné embargo

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj žiada od Západu dodávky zbraní a sprísnenie sankcií, vrátane ropného embarga. Ak sú sankcie slabé, vytvára to u Rusov nebezpečnú ilúziu, že môžu pokračovať v tom, čo robia, tvrdí.

, , , 29.03.2022 05:25, aktualizované: 23:30
Rusko, Ukrajina, vojna na Ukrajine Foto: ,
Ukrajinskí vojaci prechádzajú v pondelok 28. marca 2022 okolo poškodeného ruského tanku v meste Trostjanec, približne 400 km východne od hlavného mesta Kyjev.
debata (1010)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 34. deň
  • Zelenskyj žiada sprísnenie sankcií vrátane ropného embarga
  • Rusko podľa zdrojov Financial Times už nežiada denacifikáciu Ukrajiny
  • Šojgu ako hlavný cieľ ruských akcií uviedol ‚oslobodenie Donbasu‘
  • Ukrajina by mohla byť neutrálna, ak by získala funkčný systém záruk
  • V Turecku prebehlo ďalšie kolo mierových rokovaní
mier-ukrajine-2

VIDEO: Najhrozivejšie chemické zbrane.

Najhrozivejšie chemické zbrane

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

23:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vyhlásil, že najnovšie kolo mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou prinieslo isté „pozitívne“ signály, ktoré však neznamenajú ukončenie ruskej vojenskej agresie.

Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačia

23:16 Rusko už opakovane vypálilo hypersonické rakety na vojenské ciele na Ukrajine, ktorá už vyše mesiaca vzdoruje ruskej agresii. Vyhlásil to americký generál a veliteľ síl NATO v Európe Tod Wolters. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. „Väčšina týchto útokov bola namierená na špecifické vojenské ciele,“ uviedol generál Wolters počas utorkového vypočúvania v Senáte amerického Kongresu.

Rusko, ktoré 24. februára vojensky napadlo Ukrajinu, 19. marca oznámilo, že na ukrajinskom území prvýkrát použilo hypersonické rakety Kinžal (Dýka) na zničenie skladu zbraní v meste Ivano-Frankivsk na západe Ukrajiny.

23:00 Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR), ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, možno zváži pripojenie k Rusku po tom, ako bude mať pod kontrolou celú Doneckú oblasť. Vyhlásil to v utorok líder tamojších separatistov Denis Pušilin, ktorého citovali miestne médiá. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Čo sa týka pripojenia k Ruskej federácii, čo sa týka želania a snáh, tie je možné jasne sledovať od roku 2014 – túžbu byť v Rusku,“ citovala Pušilina donecká tlačová agentúra. „Teraz je však hlavnou úlohou dosiahnuť (vymedzenie) ústavných hraníc republiky,“ dodal Pušilin s tým, že potom sa rozhodne o zvyšku.

Pušilin sa takto vyjadril iba dva dni po tom, ako líder druhej Ruskom podporovanej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, Luhanskej, uviedol, že v Luhansku sa možno uskutoční referendum o pripojení k Rusku.

22:49 Americký prezident Joe Biden povedal, že Západ si musí počkať na to, či Rusko „dodrží sľub“ a bude deeskalovať situáciu na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP, AP a DPA. Podľa šéfa Bieleho domu sa teraz čaká na to, ako Rusko upraví svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine. Až na základe toho bude možné posúdiť, aký je skutočný zámer Kremľa. Jeden z novinárov sa Bidena spýtal, či je avizované zníženie ruskej vojenskej aktivity pri Kyjeve znakom toho, že utorkové mierové rokovania v tureckom Istanbule dosiahli pokrok, alebo či sa Rusko len snaží získať čas na pokračovanie v invázii.

Prezident USA zároveň vyhlásil, že kým nedôjde k skutočnej zmene, tlak na Moskvu „tvrdými sankciami“ bude pokračovať a ukrajinská armáda bude naďalej podporovaná zo strany Západu. Na tomto postoji sa zhodli aj lídri Británie, Francúzska, Nemecka, a Talianska, s ktorými Biden v utorok telefonoval.

22:35 Rusko presúva malý počet svojich vojenských síl pri Kyjeve, avšak nesťahuje ich a hlavné mesto Ukrajiny zostáva ohrozené. Uviedol to hovorca amerického ministerstva obrany. TASR prevzala informácie od agentúr AFP a Reuters. „Vidíme malý počet (ruských) jednotiek, ktoré sa zrejme presúvajú z Kyjeva… Avšak nie sme pripravení to nazvať ústupom alebo dokonca stiahnutím sa,“ povedal hovorca Pentagónu John Kirby počas pravidelného brífingu pre médiá.

„Myslíme si, že to, čo majú (Rusi) pravdepodobne na mysli, je premiestnenie priorít inam,“ uviedol Kirby na margo utorkových vyhlásení Ruska, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev.

22:11 Sériu výbuchov začuli v utorok neskoro večer v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko hraníc s Ukrajinou. Uviedol to gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Gladkov na sociálnej sieti napísal, že výbuch nastal v dedine približne 30 kilometrov juhozápadne od Belgorodu. Dôvody explózie neuviedol. Prisľúbil však, že neskôr poskytne viac informácií.

Na videozázname zverejnenom na internete dvomi miestnymi médiami je možné v diaľke pozorovať výbuch munície. Agentúre Reuters sa však nepodarilo bezprostredne overiť, či ide o predmetnú explóziu. Belgorod sa nachádza 80 kilometrov severne od ukrajinského mesta Charkov, ktoré v posledných týždňoch čelí ťažkým útokom zo strany ruských síl, píše Reuters. (TASR)

21:50 Ruské sily v utorok zasiahli raketami vojenské letisko v meste Starokosťantyniv na západe Ukrajiny a zničili zásoby palív, oznámil starosta Mykola Meľnyčuk. „Od prvého dňa vojny sme boli zasypávaní raketami, ale dnešný útok bol veľmi vážny a spôsobil značné škody,“ napísal starosta na Facebooku. Dodal, že útok si nevyžiadal žiadne obete.

Spresnil, že bombardovanie zničilo zásoby palív a mazív v Starokosťan­tynive, meste s približne 35 000 obyvateľmi medzi Kyjevom a Ľvovom.

K útoku došlo práve v deň, keď Rusko oznámilo, že po „významnom“ pokroku dosiahnutom v mierových rozhovoroch v tureckom Istanbule „radikálne“ obmedzí svoje vojenské akcie okolo Kyjeva a severoukrajinského mesta Černihiv. (TASR/AFP)

21:36 Poľský kabinet prijal balík návrhov zákonov, ktoré zredukujú vzťahy Varšavy s Moskvou – dôvodom je invázia Ruska na Ukrajine. V utorok o tom informoval hovorca vlády Piotr Müller, ktorého citovala poľská tlačová agentúra PAP. Müller oznámil, že vláda podnikla ďalšie kroky, aby mohla na domácej úrovni rozšíriť sankčné opatrenia, ktoré už boli zavedené na úrovni Európskej únie.

Vláda schválila návrh zákona umožňujúci zmrazenie majetku subjektov, ktoré podporujú inváziu Ruska na nezávislej Ukrajine. Poľský zoznam takýchto subjektov bude mať na starosti minister vnútra a bude zachádzať ďalej než sankcie EÚ už uvalené na Rusko, vysvetlil hovorca vlády.

Ďalším pripravovaným krokom je zaslanie diplomatickej nóty Rusku, v ktorom bude informované o tom, že Poľsko odstupuje od dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Nakoniec sa vláda rozhodla aj úplne zakázať dovoz ruského uhlia.

21:12 Po útoku na budovu regionálnej správy v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, ktorú v utorok zasiahla raketa vystrelená ruskou armádou, našli pod troskami telá 12 obetí. Informoval portál Nexta.

21:03 Podmienky na uskutočnenie humanitárnych operácii, o ktoré sa usiluje Francúzsko s cieľom pomôcť obyvateľom ukrajinského mesta Mariupol, nie sú v „tejto fáze“ naplnené. Uviedol úrad francúzskeho prezidenta Macrona po jeho telefonickom rozhovore s Putinom. Macron Putinovi predstavil misiu, ktorú sa Francúzsko usiluje uskutočniť spolu s Tureckom a Gréckom. Putin povedal, že „o tom popremýšľa“, uviedol predstaviteľ Elyzejského paláca.

Putin a Macron podľa AFP takisto hovorili aj o požiadavke Ruska, aby EÚ za dodávky ruského plynu platila v rubľoch. (TASR/AFP)

20:53 Líder Čečenskej republiky v Rusku Ramzan Kadyrov vyzval na útok na ukrajinské hlavné mesto. Jeho výzva prišla v rovnaký deň, v ktorý ruská armáda uviedla, že zredukuje svoje bojové operácie v okolí ukrajinskej metropoly a pri meste Černihiv na severe Ukrajiny.

V príhovore k približne 10-tisíc vojakom v hlavnom meste Čečenska Kadyrov povedal, že „musíme dokončiť, čo sme začali, a nemali by sme sa zastavovať". Dodal, že ak by Moskva dovolila jeho bojovníkom pokračovať v ofenzíve, „som si viac ako istý, že by sme vstúpili do Kyjeva a nastolili by sme tam poriadok". (SITA)

20:32 Veľmi silné ľudské stretnutie s mladými ľuďmi odhodlanými brániť svoju vlasť a nasadzovať život za jej európsku budúcnosť. Tak hodnotí prezidentka SR Zuzana Čaputová utorkové stretnutie, na ktorom privítala poslankyne Verchovnej rady Ukrajiny Olenu Khomenko a Mariu Mezentsevu i starostu mesta Melitopoľ Ivana Fedorova.

„Náš rozhovor nebol len o obrázkoch, ktoré denne sledujeme, ale bol ich svedectvom z prvej línie. Ukrajina potrebuje pomoc, diplomatickú a vojenskú, ale zdôrazňovali aj pomoc lekársku, humanitárnu a logistickú,“ uviedla Čaputová.

19:55 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v telefonáte francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že „nacionalisti“ v ukrajinskom meste Mariupol musia zložiť zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.

Zloženie zbraní je podľa Kremľa potrebné na vyriešenie náročnej humanitárnej situácie v tomto meste na brehu Čierneho mora. „Ukrajinskí nacionalistickí militanti musia prestať klásť odpor a zložiť svoje zbrane,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok vo videoprejave v dánskom parlamente ruské obliehanie a útoky v meste Mariupol označil za „zločin proti ľudskosti“.

19:31 Šéf ruskej delegácie na rokovaniach s Ukrajinou povedal, že Moskva považuje najnovšie stretnutie za krok smerom ku kompromisu. Vladimir Medinskij vo vysielaní ruskej televíznej stanice RT uviedol, že Rusko vníma návrhy, ktoré Ukrajina predložila v utorok na rozhovoroch v Istanbule, za krok k tomu, aby sme sa „stretli na polceste". Dodal však, že obe strany musia prejsť dlhú cestu, aby dosiahli dohodu.

Medinskij sa vyjadril, že Rusko na rokovaniach urobilo „dva veľké kroky smerom k mieru", predovšetkým súhlasilo s obmedzením vojenských aktivít pri Kyjeve a v okolí mesta Černihiv na severe Ukrajiny. Dodal tiež, že Rusko súhlasilo s potenciálnym stretnutím medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským, keď prípadná mierová dohoda bude pripravená na podpis.

19:19 Americký prezident Biden telefonoval o situácii na Ukrajine s kľúčovými západoeurópskymi spojencami. Ako prvá o témach rozhovoru informovala kancelária britského premiéra Borisa Johnsona, z ktorej vyhlásenia citovala TASR. „Lídri diskutovali o potrebe spolupracovať na pretvorení medzinárodnej energetickej architektúry a znížení závislosti od ruských nerastných surovín. Zhodli sa, že pokiaľ sa neskončí hrôza spôsobená Ukrajine, nemôže dôjsť k uvoľneniu západného odhodlania,“ uviedla vo vyhlásení Johnsonova kancelária na Downing Street 10.

Lídri sa ďalej podľa Londýna zhodli na „trvalej potrebe podporovať ľudí na Ukrajine v ich boji proti ruskému barbarstvu“. Predseda britskej vlády v tejto súvislosti spomenul ruské útoky na mesto Mariupol. „Premiér (Johnson) zdôraznil, že Putinov režim musíme posudzovať podľa ich činov, nie podľa slov. Putin krúti nožom v otvorenej rane Ukrajiny v snahe prinútiť krajinu a jej spojencov kapitulovať,“ uviedol Londýn ďalej vo vyhlásení a dodal, že britský premiér zdôraznil svojim partnerom potrebu „neochabovať“ v spoločnej reakcii na kroky Ruska.

Podľa televízie CNN sa konferenčný hovor začal v utorok o 15.19 h SELČ a skončil sa o 16.12 h SELČ. Na telefonáte s americkým prezidentom Joeom Bidenom sa okrem Johnsona zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi.

18:47 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) pozvala na budúcotýždňové dvojdňové stretnutie ministrov zahraničia jej členských štátov Ukrajinu a ďalšie krajiny, ktoré nie sú jej členmi. NATO vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva spravodajská televízia CNN, informovalo, že na jednom zasadnutí 7. apríla sa zúčastnia „ministri zahraničných vecí Austrálie, Fínska, Gruzínska, Japonska, Kórejskej republiky, Nového Zélandu, Švédska a Ukrajiny, ako aj Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci“. Niektorí ministri sa na stretnutí zúčastnia prostredníctvom videospojenia.

Ministri zahraničia členských štátov NATO sa stretnú po druhý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Zasadnutie nasleduje po minulotýždňovom stretnutí lídrov NATO na mimoriadnom summite o kríze. (SITA)

18:30 Šéf sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR Marián Dritomský končí vo funkcií. Oznámil to na dnešnej tlačovej konferencii rezortu vnútra k riadeniu migračnej krízy na Slovensku. Svoju rezignáciu zdôvodnil tým, že sa mu nepodarilo vybudovať odolný systém krízového riadenia

mikulec Čítajte viac Mikulca z kresla nevyhodia, po sebakritike odchádza šéf krízového riadenia

18:23 Je veľmi dôležité, aby malo Slovensko veľmi dobré vzťahy s Ukrajinou a aby to bol prosperujúci a stabilný sused Slovenska. Preto je potrebné Kyjevu priať mier a pomáhať mu, čo je dôležité pre celý región. Bezpečnosť Ukrajiny je totiž aj bezpečnosťou Slovenska. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) to povedal po dnešnom stretnutí s poslankyňami Verchovnej rady Ukrajiny, starostom ukrajinského mesta Melitopol Ivanom Fedorovom a veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku Jurijom Muškom.

„Za posledné dva roky sme veľa investovali do vzťahov s Ukrajinou. Vypracovali sme konkrétny plán pomoci a rozvoja na ceste Ukrajiny do Európskej únie. Prišla ale brutálna invázia ruskej armády na územie Ukrajiny,“ povedal. Vyzdvihol však odvahu Ukrajincov, ktorí sa dokázali vzoprieť ruskej armáde a ich nápor odrážajú viac ako mesiac.

„Nečakal to ani Vladimir Putin. Ukrajinci nám ukazujú úžasné svedectvo o odvahe a o tom, že najväčšími hodnotami sú sloboda a mier,“ vyhlásil Heger. Premiér na záver zdôraznil, že Slovensko odsudzuje ruskú agresiu, zabíjanie nevinných ľudí a ničenie ich domovov. (SITA)

18:04 Šéf Medzinárodnej federácie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MFČK/ČP) Francesco Rocca uviedol, že podľa odhadov bude na Ukrajine potrebovať humanitárnu pomoc 18 miliónov ľudí. Ukrajinský Červený kríž podľa Roccu od začiatku ruskej invázie (24. februára) doteraz dodal 400.000 ľuďom základné potreby ako jedlo, posteľnú bielizeň, prikrývky, stany a pitnú vodu. Pred vojnou mala Ukrajina približne 44 miliónov obyvateľov.

Šéf MFČK/ČP na brífingu v Ženeve dodal, že „pokračujúcim konfliktom nikto na Ukrajine nezostal nedotknutý“. (TASR/AP)

17:40 Z ruského veľvyslanectva v Prahe musí odísť jeden z jeho vedúcich predstaviteľov. V utorok o tom na svojom webe informoval český týždenník Respekt. Ministerstvo zahraničných vecí ČR o tomto kroku rozhodlo na základe informácií od českých bezpečnostných zložiek, ktoré nemenovaného muža podozrievajú z poškodzovania vzájomných vzťahov a tiež z možných kontaktov s ruskými tajnými službami.

„Môžem potvrdiť, že sme vyhlásili jednu osobu za nežiaducu (persona non grata) a ČR musí opustiť do troch dní. Súvisí to s tým, že sa v koordinácii so spojencami snažíme znižovať ruskú spravodajskú prítomnosť v EÚ,“ uviedla hovorkyňa českého rezortu diplomacie Lenka Do.

Respekt pripomenul, že ruská ambasáda v Prahe „prešla výraznou personálnou redukciou“ po tom, ako vlani česká polícia a kontrarozviedka BIS zistili, že za výbuchom muničného skladu vo Vrběticiach z roku 2014 stála ruská vojenská rozviedka GRU. Česko vtedy vyhostilo desiatky ruských diplomatov. Mnohí z nich boli podľa Prahy v skutočnosti špiónmi, ktorí mali diplomatické krytie.

17:15 Írsko požiadalo štyroch predstaviteľov ruskej ambasády v Dubline, aby opustili krajinu. Uviedol to v utorok írsky rezort diplomacie. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters. „(Írske) ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu oznámilo, že štyria vysokí predstavitelia (ambasády) boli požiadaní, aby opustili krajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Ich aktivity neboli v súlade s medzinárodnými štandardmi diplomatického správania,“ dodal šéf írskej diplomacie Simon Coveney. Podľa AFP sa veľvyslanectvo v Dubline zrejme stalo centrom špionáže a sledovania.

16:50 Britské úrady v utorok v Londýne zhabali superjachtu patriacu ruskému podnikateľovi. Ide o prvú takúto loď zhabanú v britských vodách na základe sankcií zavedených voči Rusku, uviedla agentúra DPA a stanica BBC.

Britské ministerstvo dopravy spolu s Národnou kriminálnou agentúrou (NCA) a pohraničnou strážou loď zaistilo v londýnskej štvrti Canary Wharf, kde sa nachádza aj kotvisko pre lode. Superjachta s menom Phi má hodnotu 38 miliónov libier (viac ako 45,43 mil. eur). Patrí ruskému podnikateľovi, ktorého meno však úrady neuviedli. Britský minister dopravy Grant Shaps povedal, že britské sankcie voči Rusku sa v súčasnosti na tohto jednotlivca nevzťahujú. Má však podľa Shapsa „blízku spojitosť“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Shaps zhabanie lode označil za „jasné a ostré varovanie pre Putina a jeho kumpánov“.

Spoločnosť, pod ktorou je loď registrovaná, má podľa britských úradov sídlo v ostrovnom štáte Svätý Krištof a Nevis v Karibskom mori. Loď však mala maltskú vlajku s cieľom zakryť jej pôvod.

Británia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaviedla sankcie voči ruským jednotlivcom i podnikom, pripomína BBC. Spojené kráľovstvo, USA a EÚ v spojitosti s touto inváziou uviedli, že sa zamerajú na superjachty spojené s Rusmi, na ktorých sa vzťahujú sankcie

16:45 Holandská vláda v utorok vyhlásila, že vyhostila 17 ruských spravodajských dôstojníkov, pričom ich prítomnosť v krajine označila za „hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Holandské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že si predvolalo ruského veľvyslanca a oznámilo mu, že osoby, ktoré boli akreditované ako diplomati, musia opustiť krajinu. Rezort diplomacie tvrdí, že rozhodnutie prijal z dôvodu národnej bezpečnosti.

„Dôvodom tohto (rozhodnutia) sú informácie od (holandskej) Všeobecnej spravodajskej a bezpečnostnej služby (AIVD) a od Holandskej vojenskej spravodajskej a bezpečnostnej služby (MIVD), ktoré ukazujú, že dotknuté osoby, akreditované ako diplomati na ruských zastúpeniach v Holandsku, boli tajne činné ako spravodajskí dôstojníci,“ uviedlo ministerstvo.

„Spravodajská hrozba voči Holandsku zostáva vysoká. Súčasný postoj Ruska v širšom zmysle spôsobuje, že prítomnosť týchto spravodajských dôstojníkov je nežiaduca,“ dodal rezort diplomacie. Minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra uviedol, že je pripravený na akúkoľvek odvetu zo strany Moskvy.

Holandská vláda spresnila, že rozhodnutie vyhostiť ruských diplomatov prijala po konzultácii s „niekoľkými podobne zmýšľajúcimi krajinami“, pričom pripomenula, že podobné kroky podnikli aj ďalšie krajiny ako Bulharsko, Čierna Hora, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Spojené štáty.

16:17 Belgicko vyhostilo 21 ruských diplomatov. Uviedli to v utorok popoludní viaceré belgické médiá s upozornením, že dôvodom tohto kroku je podozrenie zo špionáže a vyvíjania aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť, informuje spravodajca TASR.

Televízna stanica RTBF uviedla, že o vyhostení 21 ruských občanov, ktorí sú akreditovaných ako ruskí diplomati na veľvyslanectve Ruskej federácie v Bruseli alebo na generálnom konzuláte v Antverpách, rozhodla federálna vláda. Dôvodom má byť ich účasť na špionážnych operáciách a ovplyvňovacích aktivitách, ktoré ohrozujúcich bezpečnosť krajiny. Túto informáciu v utorok popoludní potvrdila aj belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová.

Podľa jej slov musia dotyčné osoby s diplomatickým krytím opustiť územie Belgicka do 15 dní.

15:50 Rusko vypovedalo celkovo desať diplomatov troch pobaltských krajín, Estónska, Lotyšska a Litvy, v odvete za to, že tieto tri štáty tento mesiac vypovedali ruských diplomatov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že ruší akreditáciu štyroch litovských diplomatov, troch lotyšských a troch estónskych, pričom ich požiadajú, aby opustili krajinu. Počet vypovedaných diplomatov z pobaltských krajín zodpovedá počtu pracovníkov ruských zastupiteľských úradov, ktorých vypovedali z Pobaltia. Estónsko, Lotyšsko a Litva koordinovane vypovedali desať ruských diplomatov 18. marca v rámci solidarity s Ukrajinou. Moskva v utorok vyhlásila, že ich krok bol „provokatívny a úplne nepodložený“.

14:50 Mierové rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Turecku sa v utorok popoludní skončili, informovali tureckí činitelia aj tamojšia ukrajinská ambasáda. Delegáti diskutovali o konkrétnych návrhoch vrátane neutrality Ukrajiny či bezpečnostných záruk. Nebolo však bezprostredné jasné, či budú rozhovory pokračovať aj v stredu. TASR tieto informácie prevzala od spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian. Delegáti prebrali možný „systém bezpečnostných záruk“, v rámci ktorého by sa Ukrajina zaviazala, že nebude mať na svojom území vojenské základne iných štátov, priblížili ukrajinská delegácia s tým, že ručiteľmi tohto procesu by mohli byť Turecko, Poľsko a Kanada.

Turecko, Ukrajina, Rusko, rokovania, mierové Čítajte viac Nádej pre mier? Ukrajinci navrhli systém záruk, Putin si ich preštuduje

14:13 Ruský minister Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil „oslobodenie Donbasu“ na východe Ukrajiny.

13:52 Najmenej sedem mŕtvych a 22 zranených si vyžiadal útok na budovu regionálnej správy v juhoukrajinskom meste Mykolajiv, ktorú v utorok zasiahla raketa vystrelená ruskou armádou. Vo videoprejave v dánskom parlamente to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim už predtým oznámil, že hoci väčšina ľudí vo vnútri budovy „zázračne unikla“ zraneniam, niekoľko civilistov a príslušníkov ukrajinskej armády je nezvestných.

Ako píše reportérka denníka The Washington Post Isabelle Khurshudyanová, ktorá sa nachádza na Ukrajine, nie je to prvý raz, čo ruskí vojaci útočili na vládnu budovu. Charkovskú budovu regionálnej správy zasiahla raketa ešte v prvom týždni vojny. „Prišli na to, že toto mesto nemôžu obsadiť, a rozhodli sa poslať mne – alebo nám všetkým – pozdrav,“ dodal Kim k útoku v Mykolajive.

13:18 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pricestoval na Ukrajinu. Cieľom jeho návštevy je poskytnúť neodkladnú technickú pomoc na zaistenie bezpečnosti jadrových zariadení na Ukrajine, uviedla MAAE vo svojom vyhlásení, na ktoré sa v utorok odvoláva agentúra AFP. Ide o Grossiho prvú návštevu Ukrajiny po tom, čo sa Rusko počas svojej viac ako mesiac trvajúcej invázie zmocnilo niekoľkých jadrových zariadení vrátane Černobyľu.

týždeň trvajúcej návštevy navštívi i jednu z tamojších jadrových elektrární. Vo vyhlásení nie je špecifikované, o ktorú elektráreň pôjde. Vo svojom stanovisku, citovanom agentúrou Reuters, Grossi uviedol: „Tento konflikt už spôsobuje nepredstaviteľné ľudské utrpenie a skazu… Odborné znalosti a schopnosti MAAE sú potrebné na to, aby sa zabránilo tomu, že by to viedlo aj k jadrovej havárii.“

Podľa AFP Grossiho tím na Ukrajinu priviezol zásoby „životne dôležitých“ komodít vrátane monitorovacieho a núdzového vybavenia. „Ukrajina požiadala o našu pomoc v oblasti bezpečnosti a ochrany. Teraz ju začneme poskytovať,“ vysvetlil Grossi. Od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy šéf MAAE vyjadril obavy z vojnového konfliktu na Ukrajine – prvého, ktorý sa odohráva v krajine s 15 jadrovými reaktormi – okrem Černobyľu, kde v roku 1986 došlo k najzávažnejšej jadrovej katastrofe v dejinách ľudstva.

11:50 Rusko pred utorkovými mierovými rozhovormi s Ukrajinou v Turecku údajne upustilo od požiadavky „denacifikácie“ Ukrajiny. Tvrdí to britský denník The Financial Times (FT) s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s obsahom rokovaní v Istanbule. TASR prevzala túto správu od stanice BBC.

Moskva je podľa FT pripravená umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak z toho nebude vyplývať členstvo Kyjeva vo vojenskom bloku. Podľa zdrojov FT sa rokuje o tom, že Ukrajina by sa vzdala úsilia o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky. Údajne sa vôbec nediskutuje o pôvodných ruských požiadavkách Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na margo rokovaní povedal, že jeho strana „nezapredá ľudí, územie ani zvrchovanosť“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok.

10:17 Ukrajina v utorok znovu otvorí tri humanitárne koridory na evakuáciu civilistov z vojnou postihnutých oblastí. Oznámila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Stalo sa tak deň po tom, čo oznámila ich uzavretie. TASR prevzala správu od agentúry AFP.

„Na dnes boli dohodnuté tri humanitárne koridory,“ povedala Vereščuková.

Ukrajina v pondelok uviedla, že neotvorí žiadne humanitárne koridory pre možné ruské „provokácie“ pozdĺž vytipovaných trás, na ktoré upozornili ukrajinské tajné služby.

9:40 V Turecku sa v utorok dopoludnia začalo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Rozhovory pod záštitou tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sú prvým stretnutím delegácií za viac ako dva týždne, keďže rokovania v poslednom čase prebiehali najmä virtuálne. TASR tieto informácie prevzala zo stanice BBC a agentúr AFP a Reuters.

Erdogan sa tesne pred začiatkom rokovaní v istanbulskom paláci Dolmabahče prihovoril ruskej aj ukrajinskej delegácii. Poznamenal, že obe strany majú „oprávnené obavy“ a zdôraznil, že Turecko považuje prezidentov oboch krajín – Volodymyra Zelenského aj Vladimira Putina – za „vzácnych priateľov“.

"Spravodlivý mier bude víťazstvom všetkých strán a pokračujúce boje neprospejú nikomu. Rokovania medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou sú na úrovni, keď sú možné konkrétne výsledky. Medzinárodné spoločenstvo očakáva od účastníkov stretnutia v Istanbule pozitívne výsledky,” cituje Erdogana agentúra Anadolu.

Tieto rokovania môžu navyše pripraviť pôdu pre prípadné stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, ktoré je Turecko tiež ochotné hostiť, dodal Erdogan.

9:31 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odporučil účastníkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom, aby počas nich nič „nejedli ani nepili“. Informovala o tom v utorok spravodajská televízia Sky News. Zároveň pripomenula, že ukrajinská a ruská delegácia sa v utorok stretnú v tureckom Istanbule na ďalšom kole mierových rokovaní.

„Odporúčam každému, kto ide rokovať s Ruskou federáciou, aby nič nejedol ani nepil… A pokiaľ je to možné, ničoho sa nedotýkajte,“ uviedol Kuleba s tým, že toto odporúčanie má „z prvej ruky“. Šéf ukrajinskej diplomacie však zároveň upozornil, že momentálne koluje „veľa príbehov typu, že niekto niekde niečo počul“, keďže teraz podľa neho každý baží „po novinkách, po senzáciách“.

Kuleba sa takto vyjadril po tom, ako denník Wall Street Journal (WSJ) v pondelok informoval, že ruský oligarcha Roman Abramovič i viacerí ukrajinskí vyjednávači mali po rokovaniach konaných 3. marca príznaky ako pri otrave. Informáciu o Ambramovičovej otrave neskôr pre stanicu BBC potvrdila aj hovorkyňa tohto oligarchu.

9:24 Hollywoodsky herec Sean Penn je opäť na Ukrajine, kde chce pomáhať s charitatívnymi programami pre vojnových utečencov. Informovala o tom v utorok verejnoprávna stanica BBC.

Penn so svojím tímom má v pláne rozšíriť na Ukrajine programy neziskovej organizácie CORE (Community Organized Relief Effort), založenej v roku 2010, a spolupracovať pritom s miestnymi úradmi.

V pondelok Penn v tejto súvislosti absolvoval stretnutie s gubernátorom Ľvovskej oblasti Maxymom Kozyckým. Vo svojom tweete, ktorým o schôdzke s gubernátorom informoval, vyzval svojich sledovateľov, aby finančne prispeli na konto CORE.

8:55 Rumunské námorné sily oznámili, že sa im v Čiernom mori podarilo zneškodniť plávajúcu mínu. TASR správu prevzala od agentúry AP.

Mínu bližšie neidentifikovaného pôvodu objavili v pondelok ráno približne 72 kilometrov od rumunského pobrežia. Z prístavu v župe Konstanca na východe krajiny k nej preto vyplávala loď s tímom odborníkov na palube.

Rumunské námorné sily vo vyhlásení uviedli, že mínu sa podarilo odpáliť, pričom pripojené fotografie vyobrazujú silný prúd vody, ktorý vznikol vo chvíli, keď mína vybuchla.

Riaditeľstvo pre námornú plavbu a hydrografiu minulý týždeň vydalo varovanie pred prítomnosťou mín v Čiernom mori. Rumunské ministerstvo obrany následne oznámilo, že Rumunsko zintenzívňuje námorný dozor.

8:37 Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej najnovšej aktualizácii vojenskej situácie uviedol, že ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na obytné štvrte po celej krajine, pričom sa zameriavajú na priestory na skladovanie paliva v snahe „skomplikovať logistiku“ a „vytvoriť podmienky pre humanitárnu krízu“. Informovala o tom v utorok stanica BBC.

V posledných dňoch boli údajne zasiahnuté sklady paliva v okolí viacerých miest, ako sú Kyjev, Ľvov, Rivne, Žytomyr či Luck.

Podľa agentúry DPA posledný takýto prípad bol zaznamenaný v noci na utorok v Rivnenskej oblasti.

7:48 Od začiatku ruskej invázie sa na Ukrajinu vrátilo okolo 510-tisíc Ukrajincov. Vyplýva to z bilancie zverejnenej ukrajinskou pohraničnou službou. V noci na utorok o nej informovala agentúra DPA.

Len minulý týždeň sa vrátilo 110-tisíc ľudí, uviedol pre nemecký denník Die Welt hovorca ukrajinskej pohraničnej polície Andrij Demčenko.

Osem z desiatich vstupujúcich na územie Ukrajiny boli muži a väčšina príchodzích prišla z Poľska, spresnil Demčenko.

6:45 Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) odsúdila v utorok pri príležitosti zverejnenia svojej výročnej správy „vojnové zločiny“ páchané ruskými vojenskými silami na Ukrajine a tamojšiu situáciu prirovnala k vojne v Sýrii. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„To, čo sa deje na Ukrajine, je opakovaním toho, čo sme videli v Sýrii,“ povedala v Johannesburgu pre AFP generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová. „Sme uprostred úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru,“ uviedla. Ruské sily obvinila z toho, že humanitárne koridory menia na „pasce smrti“. „Vidíme tu rovnaké veci, aké Rusi robili v Sýrii,“ kritizovala. AI podľa jej slov v súčasnosti badá nárast vojnových zločinov páchaných na Ukrajine.

Rusmi obliehané mesto Mariupol prirovnala Callamardová k sýrskemu Aleppu, ktoré počas tamojšej občianskej vojny jednotky prezidenta Bašára Asada takmer úplne zničili pomocou ruských vzdušných síl. Rusko bolo vo vojne v Sýrii, ktorá vypukla v marci 2011, hlavným podporovateľom sýrskych vládnych síl.

Callamardová kritizovala tiež „paralyzovaný medzinárodný systém“ a „hanebnú nečinnosť“ inštitúcií vrátane Bezpečnostnej rady OSN. Tá podľa nej opakovane zlyhala čo sa týka vyvodenia adekvátnej reakcie voči páchaným zverstvám v Mjanmarsku, Afganistane či Sýrii.

6:30 Ukrajinská delegácia pristála v pondelok večer v tureckom meste Istanbul, kde budú pokračovať mierové rokovania s ruskou stranou. Začať sa majú podľa plánu v utorok približne o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ). TASR informuje na základe správy britskej stanice BBC.

Delegáciu z Kyjeva vedú ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov a šéf prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Ako uviedli, ich hlavnou prioritou je zaistiť prímerie. Či je to však pravdepodobné, je otázne.

Lietadlo s členmi ruskej delegácie pristálo v Istanbule niekoľko hodín pred príchodom členov ukrajinského vyjednávacieho tímu. Osobné rozhovory medzi oboma stranami sú podľa agentúry AP naplánované na utorok a stredu.

5:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hodnotí celkovú situáciu na Ukrajine aj napriek čiastkovým úspechom ukrajinskej armády z posledných dní ako napätú. Podľa agentúry DPA to hlava štátu v noci na utorok povedala vo svojom pravidelnom videoposolstve. Ukrajinskí obrancovia podľa Zelenského dokázali vytlačiť ruské jednotky z mesta Irpiň neďaleko Kyjeva, boje tam aj v ďalších častiach krajiny však pokračujú.

Ruské vojská držia sever Kyjevskej oblasti pod svojou kontrolou a majú naďalej k dispozícii zdroje a sily, uviedol Zelenskyj. Podľa neho sa teraz snažia preskupiť zničené jednotky. Situácia zostáva „veľmi obtiažna“ aj v Černihive, Sumách, Charkove, Donbase a na juhu Ukrajiny, dodal.

Zelenskyj znovu vyzval na sprísnenie sankcií proti Rusku. V súvislosti s možnosťou uvalenia embarga na dodávky ruskej ropy, o ktorom sa v Európskej únii diskutuje, uviedol, že existuje mnoho náznakov, že také sprísnenie by nastalo iba v prípade, že Moskva použije na Ukrajine chemické zbrane.

„To sa jednoducho nedá popísať slovami. Len sa zamyslite – kam to všetko dospelo! Čakať na chemické zbrane (…) Nezaslúži si všetko, čo ruská armáda spáchala predtým, ropné embargo?“ citovala Zelenského agentúra Interfax-Ukrajina.

„Ak sú sankčné balíky prislabé alebo nefungujú dostatočne dôrazne, ak sa dajú obísť, vytvára to pre ruské vedenie nebezpečnú ilúziu, že by mohli pokračovať v tom, čo robia teraz,“ varoval Zelenskyj.

„Ukrajinci za to platia svojimi životmi. Tisíckami životov,“ povedal. Ak by boli prísne preventívne sankcie voči Moskve prijaté skôr, mohlo to podľa jeho slov odvrátiť inváziu.

Prezident dodal, že „Ukrajinci by nemali zomierať len preto, že niekto nevie nájsť dostatok odvahy dodať Ukrajine potrebné zbrane“. „Strach z vás vždy robí komplicov,“ povedal podľa denníka The Guardian.

„Ak sa niekto bojí Ruska, ak sa obáva prijatia nevyhnutných rozhodnutí, ktoré sú pre nás dôležité – najmä dodania lietadiel, tankov, potrebného delostrelectva a granátov, potom sa títo ľudia stávajú spoluzodpovednými za katastrofu, ktorú ruskí vojaci páchajú v našej krajine,“ kritizoval. „Pretože ak môžete zachrániť (životy), potom ich zachrániť musíte,“ dodal.

5:25 Do bojov na východnú Ukrajinu boli vyslaní žoldnieri z ruskej polovojenskej organizácie známej ako Wagnerova skupina. V pondelok to uviedlo britské ministerstvo obrany. TASR informuje na základe správ denníka The Guardian a stanice Sky News.

„Očakáva sa, že nasadia viac ako 1000 žoldnierov vrátane vysokopostavených lídrov tejto organizácie, s cieľom vykonávať bojové operácie,“ uviedol rezort obrany Spojeného kráľovstva na sociálnej sieti Twitter.

„V dôsledku ťažkých strát a do značnej miery nepostupujúcej invázie bolo Rusko s vysokou pravdepodobnosťou nútené členov Wagnerovej skupiny presunúť na Ukrajinu na úkor operácií v Afrike a Sýrii,“ uviedlo ministerstvo v Londýne.

Na začiatku ruskej ofenzívy na Ukrajinu noviny The Times priniesli správu, že do Kyjeva bolo vyslaných viac ako 400 žoldnierov z Wagnerovej skupiny s cieľom zavraždiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Americké Centrum strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) približuje, že hoci je Wagnerova skupina súkromnou organizáciou, jej manažment aj operácie sú „hlboko prepojené“ s ruskou armádou aj spravodajskými službami.

Za posledných sedem rokov uzavrelo údajne najmenej jeden kontrakt na nasadenie do bojov v Sýrii, Líbyi či v Stredoafrickej republike do 10 000 členov Wagnerovej skupiny.

Sankcie, ktoré Británia minulý týždeň uvalila na ruských jednotlivcov a organizácie v súvislosti s ruskou ofenzívou na Ukrajine, sa dotkli i Wagnerovej skupiny, pripomína agentúra AFP.

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy