„Domnievame sa, že by v Mariupole mohli byť tisíce mŕtvych, civilných obetí,“ povedala Bognerová, podľa ktorej misia, ktorá má v krajine asi 60 pozorovateľov, pracuje na zistení konkrétnejších údajov.
Šéfka misie OSN minulý týždeň povedala novinárom, že pozorovatelia OSN dostali informácie o masových hroboch v Mariupole, pričom v jednom z nich bolo zrejme približne 200 tiel. „Ohľadom masových hrobov – rozhodli sme sa, že by sme im mali hovoriť improvizované hroby,“ povedala dnes.
Termín masové hroby podľa nej môže naznačovať, že v nich ležia obete zločinov, pričom v Mariupole podľa nej mnoho ľudí zomrelo z rôznych príčin. Civilných obetí bojov v „improvizovaných hroboch“ vykopaných v parkoch a záhradách je zrejme menšia časť, uviedla. Niektorí ľudia, ktorí zomreli prirodzenou smrťou, podľa nej neboli kvôli bojom prevezení do márnic alebo jednotlivých hrobov, iní sa zase so zdravotnými problémami nedokázali dostať k lekárskej starostlivosti. Podľa Bognerovej nie je jasné, či sú v týchto hroboch pochovaní aj vojaci.
Miestne úrady v pondelok oznámili, že podľa ich odhadov zomrelo v obliehanom meste od začiatku ruského útoku takmer 5-tisíc ľudí vrátane 210 detí. Kancelária starostu odhaduje, že ruské ostreľovanie v prístave zničilo 90 percent všetkých budov, pričom 40 percent z nich je úplne zničených, vrátane niektorých nemocníc, škôl, škôlok a tovární.
Približne 300 obetí si podľa úradov napríklad vyžiadal útok na budovu divadla, v ktorom sa schovávalo pred ruskými bombami asi 1 300 osôb. Generálny riaditeľ Medzinárodného výboru Červeného kríža Robert Mardini povedal Reuters, že o počte zosnulých v divadle nemá žiadne „informácie z prvej ruky“.
Ruské jednotky zaútočili na Mariupoľ a ďalšie juhukrajinské prístavné mestá v snahe odrezať Ukrajinu od prístupu k Čiernemu moru a vytvoriť pozemný koridor z Ruska na polostrov Krym anektovaný Moskvou pred ôsmimi rokmi.
