Na začiatku februára prieskumy verejnej mienky ukazovali, že približne tretina Fínov je za vstup vašej krajiny do NATO. Teraz je to okolo 60 percent. Ako si vysvetľujete tieto prieskumy a aký politický vplyv by mohli mať?
Samozrejme, že tiež čítame výsledky prieskumov. Fíni majú isté obavy, čo je v súčasnej situácii úplne prirodzené. Ale ako krajina sa nebojíme. O politike a zahraničnobezpečnostných vzťahoch uvažujeme z dlhodobej perspektívy. Máme tradíciu, že o týchto veciach pripravujeme skutočne podrobné správy. A týka sa to aj obrany. Tieto dokumenty majú veľmi veľkú podporu v parlamente bez ohľadu na politickú príslušnosť poslancov.
Čiže sa to usilujete robiť na základe širokého konsenzu?
Áno, a je to veľmi dôležitá vec. Ak máme takýto konsenzus, zvyšuje to našu vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť a národnú odolnosť. Už v roku 2020 naša analýza situácie ukázala, že budeme musieť reagovať, ak sa niečo stane. V reálnom čase sledujeme, čo sa okolo nás deje. S najlepšími expertmi analyzujeme situáciu a najkvalitnejšie informácie, ktoré máme k dispozícii. V najbližších týždňoch nás čaká podrobná debata v parlamente. Tento proces je nevyhnutný, aby sme na jeho konci mohli urobiť rozhodnutia.
Môže sa teda stať, že výsledkom bude, že Fínsko požiada o členstvo v NATO?
Sme v počiatočnej fáze celého procesu, ktorý rešpektujeme. Uvidíme, čo bude jeho výsledkom.
Do akej miery záležitosti týkajúce sa NATO a európskej obrany konzultujete so Švédskom, ktoré tiež nie je v Severoatlantickej aliancii?
Švédsko je najdôležitejším a najbližším partnerom Fínska vo všetkom. Vrátane obrany. So Švédskom koordinujeme naše kroky na všetkých úrovniach. Na vládnej, parlamentnej a straníckej. Hovorím to aj ako podpredseda fínskej sociálnej demokracie, keďže Švédsko má sociálnodemokratickú premiérku. No na druhej strane musím povedať, že obe naše krajiny robia samostatné rozhodnutia.
Ako by ste opísali súčasný vzťah Fínska a Európskej únie s Ruskom?
Veľa vecí sa od začiatku vojny 24. februára zmenilo. Niektorí ľudia dokonca hovoria, že sa zmenilo úplne všetko. EÚ reagovala veľmi jednotne a jednoznačne. Je veľmi dôležité, aby si únia tento konsenzus udržala. EÚ musí byť pre budúcnosť oveľa silnejšia a vo Fínsku oceňujeme prácu na Strategickom kompase únie, na ktorú dávalo dôraz francúzske predsedníctvo. Prehĺbili sme partnerstvo s NATO, s USA, s Nórskom a tiež v rámci Spoločných expedičných síl pod vedením Británie. Zatiaľ nikto z nás nemá odpoveď na otázku, čo bude výsledkom súčasnej krízy. Jednoznačne však môžeme povedať, že Fínsko a únia jasne odsudzujú, čo Rusko urobilo. Prezident Vladimir Putin si svojimi krokmi uzavrel toľko dverí, že bude pre neho v podstate nemožné, aby sa opätovne stal súčasťou medzinárodnej komunity. Bolo to však jeho vlastné rozhodnutie.
Povedali ste, že nevieme, čo bude výsledkom vojny. Nemali by však Západ a EÚ byť proaktívnejší? Pretože zatiaľ do istej miery len reagujú na to, čo Putinov režim robí. Je potrebné ešte pritvrdiť sankcie, aby sa dotkli aj dovozu energetických surovín Ruska? Alebo skôr čakať na to, či už prijaté opatrenie niečo zmenia na priebehu vojny a politických kalkuláciách Moskvy?
Keď sa s Putinom rozprával fínsky prezident Sauli Niinistö, zdôraznil potrebu okamžitého prímeria, riešenia humanitárnej krízy a nevyhnutnosti zaistenie jadrovej bezpečnosti. Z globálneho hľadiska sa musíme pozerať aj na správanie Číny. Vo Valnom zhromaždení OSN 141 štátov podporilo rezolúciu odsudzujú vojnu Ruska proti Ukrajine, päť bolo proti nej a 35 sa zdržalo. Znamená to, že nie všetky krajiny majú na to, čo sa deje, rovnaký názor. Svet sa zmenil. Najmä ak sa pozrieme na globálne trhy a dodávateľské a hodnotové reťazce. Otázkou je, ako dokážeme z dlhodobého, ale aj z krátkodobého hľadiska zorganizovať dodávky energií. Fínsko je dobre pripravené na všetky krízy a naša závislosť od Ruska nie je veľká. Čo sa týka plynu, je to len asi šesť či sedem percent a používame ho hlavne v priemysle, nesmeruje do domácnosti. Využívame stále viac obnoviteľných zdrojov a, samozrejme, jadrovú energiu, čo odráža nás celostný prístup k energetickému mixu. Osobne ma veľmi zaujalo, ako rýchlo sa podarilo sankcie dohodnúť a zaviesť do praxe. Zaujímavé je, že sa pridali súkromné firmy. A nielen európske, ale aj globálne. Má to obrovský vplyv a je to niečo, čo sme ešte nikdy predtým nevideli.
Z Ukrajiny pred vojnou uteká čoraz viac ľudí. Myslíte si, že počas tejto utečeneckej krízy bude EÚ potrebovať nejakú presídľovaciu schému, aby si členské krajiny navzájom pomohli?
Ako fínsky minister pre rozvojovú spoluprácu musím povedať, že stojíme pre mnohými výzvami, keď sa pozrieme na potravinovú krízu či problémy v dodávateľských reťazcoch, ktoré spôsobuje vojna. Severná Afrika a Blízky východ budú musieť riešiť svoju potravinovú bezpečnosť. Už teraz pritom čelíme obrovskej humanitárnej kríze. Vieme, čo sa stalo v Afganistane, v Sýrii či v Jemene. A bude to ešte horšie, ak k tomu prirátame prichádzajúcu potravinovú krízu. Na utečencov z Ukrajiny Fínsko okamžite reagovalo. Výrazne sme zvýšili humanitárnu pomoc. Musíme byť veľmi proaktívni, aby sme dokázali zmierniť nápor na hraniciach členských štátov EÚ. Hovorím hlavne o Poľsku, ale je možné, že humanitárna utečenecká kríza sa rozšíri aj do Bieloruska či Ruska.
Diskutovali sme o prípadnom vstupe Fínska do NATO. Zatiaľ je vaša krajina neutrálna. Odporučili by ste to aj Ukrajine?
V roku 1995 Fínsko spolu so Švédskom a Rakúskom vstúpilo do EÚ, ktorá sa tak rozšírila na 15 členov. Fínsko nie je členom žiadnej vojenskej aliancie. No, ako som už spomenul, spolupracujeme s NATO a prehlbujeme aj ďalšie partnerstvá.