36. deň: Ruskí vojaci sa stiahli z elektrárne v Černobyli. USA uvalili na Rusko ďalšie sankcie

23:37 Británia a jej spojenci sa dohodli na tom, že pošlú Ukrajine viac smrtiacej vojenskej pomoci, aby jej pomohli brániť sa proti ruskej vojenskej invázii, oznámil vo štvrtok britský minister obrany Ben Wallace. „Výsledkom dneška je, že na Ukrajinu pošleme viac smrtiacej pomoci. Niekoľko krajín prišlo buď s novými nápadmi, alebo prisľúbili ďalšie financie,“ uviedol Wallace po stretnutí s 35 medzinárodnými partnermi na druhej Medzinárodnej obrannej darcovskej konferencii pre Ukrajinu (IDDCU).

Táto pomoc bude zahŕňať poskytnutie systémov protivzdušnej a pobrežnej obrany, delostrelecké systémy s dlhým dosahom, pomoc spojenú s protibatériovou paľbou, ozbrojené vozidlá, ako i rozsiahlejší výcvik a logistickú podporu. (TASR/Reuters)

23:11 Ozbrojené sily SR zverejnili prehľad 36. dňa vojny na Ukrajine.

23:00 Ruskí vojaci sa stiahli z oblasti nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli, oznámili vo štvrtok večer predstavitelia vlády v Kyjeve. „Na území jadrovej elektrárne v Černobyle už nie sú žiadni cudzinci,“ uviedla na Facebooku ukrajinská štátna agentúra, ktorá dohliada na uzavretú zónu okolo tejto bývalej elektrárne.

Ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom predtým informovala, že ruské jednotky sa začínajú presúvať z Černobyľa smerom k ukrajinsko-bieloruským hraniciam. (TASR/AFP)

22:47 Väčšina ľudí podľa prieskumu nedokáže rozoznať pravdivú informáciu od dezinformácie, aj v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Myslí si to 59,6 percenta opýtaných v prieskume agentúry AKO pre televíziu Joj.

Čítajte viac Väčšina opýtaných si myslí, že Slováci nedokážu rozoznať pravdu od dezinformácie

22:30 Lotyšskí zákonodarcovi odhlasovali vo štvrtok zákaz verejného vyobrazovania písmena Z, ktoré je podľa nich symbolom používaným na glorifikáciu ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Podľa lotyšského parlamentu bude tak vyobrazenie tohto písmena s úmyslom obhajovať vojenskú agresiu a vojnové zločiny potrestané pokutou vo výške až 360 eur pre individuálne osoby a 2900 eur pre firmy.

Táto nová legislatíva sa pritom neskôr bude vzťahovať aj na písmeno V, ktoré ruské ministerstvo obrany taktiež používa v spojitosti s vojnou. „Odsúdiac ruský ozbrojený konflikt na Ukrajine musíme zaujať pevné stanovisko v súvislostí s tým, že pre symboly, ktoré glorifikujú ruskú vojenskú agresiu, akými sú i písmená Z a V alebo iné symboly používané s týmto cieľom, nie je miesto na verejných podujatiach,“ uviedol vedúci parlamentného výboru pre ľudské práva Artuss Kaiminš.

Ukrajinský minister obrany Dmytro Kuleba v utorok vyzval na zavedenie univerzálneho zákazu písmena Z na politické účely. Toto písmeno podľa neho symbolizuje ruské vojenské zločiny, bombardovanie miest a tisíce zavraždených Ukrajincov. (TASR/Reuters)

22:18 Ukrajinské hlavné mesto Kyjev je naďalej vystavené vysokému riziku ruských náletov, povedal vo štvrtok vysoký predstaviteľ amerického ministerstva obrany, ktorého citovala agentúra DPA. Aj keď sa ruská vojenská prítomnosť v okolí Kyjeva znižuje, Moskva naďalej podniká na mesto nálety. Za uplynulých 24 hodín sa počet bojových letov údajne „výrazne zvýšil“, tvrdí nemenovaný predstaviteľ. Ruské tvrdenia o deeskalácii označil za „peknú rétoriku“, avšak realita je podľa neho taká, že „Kyjev je stále veľmi ohrozený.“

Americkí vojenskí analytici prisudzujú zintenzívnenie ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny práve tomu, že Moskva nedokázala dobyť Kyjev. (TASR)

21:56 Riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vo štvrtok dorazil do ruskej exklávy Kaliningrad ležiacej na pobreží Baltského mora na rozhovory s vysokopostavenými ruskými predstaviteľmi. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na samotnú MAAE, ktorá však nespresnila, s kým sa tam Grossi v piatok stretne, ani neposkytla ďalšie podrobnosti o jeho návšteve.

Grossi v stredu navštívil Južnoukrajinskú jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny, kde absolvoval rozhovory s ukrajinským ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom a ďalšími predstaviteľmi úradov. (TASR)

21:40 Poľské mesto Krakov je teraz domovom približne 150 000 ukrajin­ských utečencov, informovali vo štvrtok miestne úrady. Citovala ich poľská tlačová agentúra PAP. Kým sa spustila vlna ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, malo mesto 780 000 obyvateľov.

Poľské osobné identifikačné číslo PESEL dostalo už okolo 7000 utečencov a vďaka nemu majú prístup k verejných službám. Do školského systému v Krakove sa začlenilo už približne 5000 ukrajinských detí. V mnohých krakovských školách prebiehajú kurzy ukrajinčiny pre učiteľov z Poľska a kurzy poľštiny pre učiteľov z Ukrajiny. (TASR)

21:10 Americký prezident Biden uviedol, že šéf Kremľa Putin sa zrejme izoluje od svojho okolia a pravdepodobne prepustil niektorých svojich poradcov alebo ich dal dokonca do domáceho väzenia.

Čítajte viac Biden: Putin sa izoluje, poradcov mohol dať do domáceho väzenia

20:39 Mierové rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou v Istanbule dali „zmysluplný impulz“ úsiliu o ukončenie vojny na Ukrajine. Tvrdí to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý telefonoval s ukrajinským partnerom Zelenským. Informovali o tom agentúry Anadolu a Reuters. Erdogan počas telefonátu zopakoval Zelenskému svoj návrh na usporiadanie stretnutia s Putinom v Turecku.

Ukrajinský prezident poďakoval tureckému kolegovi za pripravenosť poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter. „Mal som ďalší rozhovor so skutočným priateľom Ukrajiny, tureckým prezidentom Erdoganom… Ďakujeme za pripravenosť Turecka stať sa garantom bezpečnosti nášho štátu,“ napísal ukrajinský prezident. (TASR)

20:16 Na videu zverejnenom portálom Nexta vidno rozsah deštrukcie obytných domov v Mariupole.

19:50 Šéfovia diplomacie z Británie a Ruska prišli postupne na návštevu Indie. Premiér Módí sa snaží balansovať medzi Moskvou a Západom, napriek vojne na Ukrajine a humanitárnej kríze. Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová sa stretla so svojím indickým kolegom Subrahmanjamom Džajšankarom. Diskutovala s ním o posilnení vzťahov v oblasti obrany, pre to, aby sa zmenšila strategická závislosť Indie od Ruska.

Západné krajiny sú sklamané z neochoty Indie odsúdiť inváziu Ruska na Ukrajine. India, ktorá má dva roky trvajúci pohraničný spor s Čínou, je do veľkej miery závislá od Ruska, od jeho dodávok zbraní.

Trussová a Džajšankar sa stretli niekoľko hodín pred tým, ako do Naí Dillí pricestoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý má viesť rozhovory s indickým partnetom v piatok. (TASR)

19:32 Rusko zakáže od apríla vývoz slnečnicových semien a zároveň zavedie kvóty na vývoz slnečnicového oleja. Cieľom je zabrániť nedostatku a zmierniť tlak na ceny na domácom trhu.

Čítajte viac Rusko zakáže vývoz slnečnicových semien a zavedie vývozné kvóty na olej

19:18 Španielsky premiér Pedro Sánchez oznámil, že jeho krajina zatiaľ prijala vyše 30 000 ukrajinských utečencov a očakáva, že tento údaj dosiahne „do niekoľkých dní“ hranicu 70 000. Sánchez uviedol najnovšie údaje o utečencoch počas návštevy v utečeneckom prijímacom centre v meste Alicante na juhovýchode Španielska, jednom zo štyroch v krajine.

Ministerka obrany Margarita Roblesová tiež vo štvrtok informovala, že Španielsko poslalo na Ukrajinu desať transportných lietadiel so zbraňami a humanitárnou pomocou. Nespresnila, koľko lietadiel s každým druhom pomoci bolo poslaných, ale najmenej dve viezli zbrane. (TASR/AP)

19:07 USA uvalili nové sankcie voči Rusku, pričom tentoraz sa zamerali na technologický sektor. Americké ministerstvo financií uviedlo, že sankcie sa týkajú 21 firiem a 13 jednotlivcov. Patrí k ním aj spoločnosť Mikron, ktorá je najväčším ruským výrobcom čipov a najväčším výrobcom a exportérom mikroelektroniky. Informuje o tom portál bbc.com.

Cieľom nového kroku je zasiahnuť „kľúčové ruské technologické firmy, ktoré umožňujú Putinovu nelegálnu vojnu proti Ukrajine". „Budeme pokračovať v krokoch proti Putinovej vojnovej mašinérii sankciami z každého smeru, kým sa táto nezmyselná vojna neskončí," uviedla vo vyhlásení americká ministerka financií Janet Yellenová. (SITA)

18:55 Ruskí vojaci sa začali vo štvrtok sťahovať z oblasti nefunkčnej jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli a smerujú k ukrajinsko-bieloruským hraniciam. Potvrdila to ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Energoatom. V prvý deň invázie – 24. februára – ruské okupačné vojská prevzali kontrolu nad černobyľskou lokalitou, kde sa stále skladuje rádioaktívny odpad, informovala agentúra AFP.

„Dnes ráno (ruskí) útočníci oznámili svoj zámer opustiť jadrovú elektráreň Černobyľ,“ uviedol Energoatom v príspevku na sociálnej sieti Telegram. Ruské jednotky „smerujú v dvoch kolónach k ukrajinským hraniciam s Bieloruskom“, zatiaľ čo v černobyľskom závode naďalej zostáva „malý počet“ ruských síl, dodal Energoatom.

Energoatom podľa agentúry AP zároveň uviedol, že ruská armáda sa tiež pripravuje na odchod z neďalekého ukrajinského mesta Slavutyč, kde žijú prevažne zamestnanci komplexu Černobyľskej jadrovej elektrárne. O začatí sťahovania sa ruských síl z Černobyľa informoval ešte v noci na štvrtok predstaviteľ americkej obrany. (TASR)

18:45 Prezident USA Joe Biden rozhodol o uvoľňovaní jedného milióna barelov ropy denne zo strategických rezerv krajiny počas obdobia šiestich mesiacov. Oznámil to vo štvrtok Biely dom. Cieľom je zastaviť rast cien energií, ktoré výrazne stúpli po tom, ako USA a ich spojenci uvalili prísne sankcie na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu.

Biely dom označil uvoľnenie ropy zo strategických zásob ako premostenie na obdobie, kým sa nezvýši domáca americká ťažba. Predstavitelia americkej administratívy odhadujú, že ťažba ropy v USA sa v tomto roku zvýši v priemere o jeden milión barelov denne a v budúcom roku o ďalších 700-tisíc barelov denne.

Trh na rozhodnutie Joea Bidena ihneď zareagoval a ceny ropy v priebehu štvrtka klesli o viac ako 3 percentá na zhruba 104 dolárov za barel. Medziročne je však ropa stále drahšia o zhruba 60 dolárov za barel. Dodávky totiž nedokážu držať krok s dopytom, keďže svetová ekonomika sa zotavuje z pandémie koronavírusu.

18:31 Rakúsko nie je žiadnym spôsobom pripravené uvoľniť sankcie uvalené voči Rusku za inváziu na Ukrajinu. Vo štvrtok to vyhlásil rakúsky spolkový kancelár Karl Nehammer po rokovaní s nemeckým partnerom Olafom Scholzom v Berlíne. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AP, APA a DPA. „Sankcie majú zmysel, keď zasahujú tých, ktorých zasiahnuť majú, a neoslabujú tých, ktorí uplatňujú sankcie,“ uviedol Nehammer.
Podľa nemeckého kancelára Scholza je dôležité pokračovať v ekonomickom tlaku na šéfa Kremľa.

„Spoločne vyzývame prezidenta Putina, aby súhlasil s prímerím, povolil dodávky humanitárnych potrieb a viedol skutočné mierové rozhovory,“ vyhlásil Scholz.

Obaja štátnici sa počas tlačovej konferencie venovali aj ruskej požiadavke platiť za plyn v rubľoch. Nehammer poznamenal, že viaceré krajiny strednej a východnej Európy sú do istej miery závislé od dodávok ruského plynu. Viedeň a Berlín však odmietajú platiť za suroviny v rubľoch.

18:18 Popularita ruského prezidenta Putina medzi obyvateľmi Ruska stúpla od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu. Putinovo konanie schvaľuje vyše 80 percent Rusov.

Čítajte viac Popularita Putina v Rusku napriek zabíjaniu civilov na Ukrajine stúpa

18:06 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že v reakcii na sankcie uvalené na Moskvu za jej vojenské akcie na Ukrajine rozšíri zoznam predstaviteľov Európskej únie, ktorým je zakázaný vstup do Ruskej federácie.

„Obmedzenia sa vzťahujú na najvyššie vedenie Európskej únie vrátane niekoľkých európskych komisárov a šéfov vojenských štruktúr EÚ, ako aj na veľkú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu, ktorí presadzujú protiruskú politiku,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. (TASR/AFP)

18:00 Spojené kráľovstvo oznámilo nové sankcie voči ruským „propagandistom“ a dvom mediálnym spoločnostiam financovaným Kremľom pre obvinenia zo šírenia „lží“ o invázii na Ukrajinu. Najnovšie opatrenia nasledujú po niekoľkých predchádzajúcich kolách sankcií voči vyše 1000 ruským a bieloruským jednotlivcom a subjektom v reakcii na vojnu, ktorú Rusko rozpútalo v susednom štáte.

Na sankčnom zozname sa ocitol aj ruský generálplukovník Michail Mizincev, ktorý sa podľa britského ministerstva zahraničných vecí stal známym ako „mäsiar z Mariupola“ v súvislosti s ruskými akciami v obliehanom ukrajinskom meste. Medzi 14 sankcionovanými je aj TV-Novosti – vlastník spravodajskej televízie RT. Ďalej spoločnosť Rossija Segodňa, ktorá ovláda tlačovú agentúru Sputnik.

Sankcie zasiahnu aj ruského televízneho moderátora Sergeja Briljova, známeho svojimi rozhovormi s významnými politickými osobnosťami. Londýn ho označil za „Putinovho propagandistu“. (TASR/AFP)

17:47 Zelenskyj kritizoval obchodníkov s diamantmi v Belgicku, ktorí stále dovážajú ruské vzácne kamene. „Sú ľudia, pre ktorých sú dôležitejšie ruské diamanty občas predávané v Antverpách,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k belgickým zákonodarcom, pričom odkazoval na diamantový trh v tomto prístavnom meste.

„Mier je cennejší ako diamanty, ako ruské lode v prístave, ako ropa a plyn, tak nám pomôžte,“ pokračoval ukrajinský líder. Agentúra Belga informovala, že Zelenskyj vyzval členov belgického parlamentu, aby podporili bezletovú zónu nad Ukrajinou, pričom uviedol, že ľudia v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol „bojujú za bezpečnosť všetkých miest Európy“. (TASR/DPA,AFP)

17:23 Severoatlantická aliancia nezaznamenala stiahnutie ruských síl na Ukrajine a očakáva dodatočné útočné akcie, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Čítajte viac Stoltenberg: Rusi sa na Ukrajine nesťahujú, ale premiestňujú

17:00 Evakuačný konvoj autobusov smerujúci do obliehaného mesta Mariupoľ na juhu Ukrajiny zdržali na ruskom kontrolnom stanovišti vo Vasylivke medzi Ukrajinou kontrolovaným mestom Záporožie a Berďanskom, ktoré majú pod kontrolou Rusi. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorá je ministerkou pre reintegráciu dočasne okupovaných teritórií, uviedla, že zo Záporožia vyšlo do Berďansku 45 autobusov, ktoré stoja vo Vasylivke a Rusko ich znova nenecháva prejsť.

„Znovu a znovu požadujeme, aby celá svetová komunita sústredila svoju pozornosť a pomohla ľuďom dostať sa z okupovaného Mariupoľa,“ cituje televízia CNN političku.

Okamžitú evakuáciu z Mariupoľa podľa Vereščukovej potrebuje zhruba 100-tisíc ľudí. Námestník starostu mesta Serhij Orlov sa pre CNN už skôr počas dňa vyjadril, že mesto bude môcť medzi štvrtkom a piatkom opustiť do 1 500 až 2 000 ľudí. (SITA)

16:46 Aktivisti Greenpeace zablokovali transfer ruskej ropy vo vodách Dánska. Greenpeace informoval, že plavci a aktivisti v kajakoch a na člnoch z Dánska, Fínska, Nórska, Švédska a Ruska sa umiestnili medzi dva supertankery, aby zabránili preloženiu 100-tisíc ton ropy z Ruska.

Greenpeace vyzýva na embargo na ruské palivá, aby prinútilo Moskvu zastaviť inváziu na Ukrajinu. Vo vyhlásení uviedli, že „zakaždým, keď sa nakúpi ruská ropa alebo plyn, (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi narastie vojnová truhlica“. Napriek tomu, že niektoré krajiny vyhlásili zákaz príchodu ruských plavidiel do svojich prístavov, ruské uhlie, ropa a plyn stále prichádzajú prostredníctvom lodí registrovaných v iných krajinách. (TASR)

16:30 Putin oznámil, že podpísal dekrét, podľa ktorého budú musieť zahraniční odberatelia od 1. apríla platiť za dodávky ruského plynu v rubľoch. V prípade, že sa platby nezrealizujú, kontrakty budú zastavené.

Čítajte viac Putin podpísal dekrét. Od piatka sa musí za ruský plyn platiť v rubľoch

15:40 Utorkový raketový útok ruských síl na budovu oblastnej správy v ukrajinskom Mykolajive má už 20 potvrdených obetí, uviedla vo štvrtok ukrajinská služba pre mimoriadne udalosti. V utorok sa pôvodne hovorilo o 12 obetiach, v stredu ich počet vystúpil na 15.

„Spod sutín bolo vyslobodených 19 tiel a jeden človek zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ oznámila na sociálnych sieťach služba pre mimoriadne udalosti. Upresnila, že na mieste ďalej zasahuje.

Agentúra Unian v stredu napísala, že 36 ľudí s rôzne vážnymi zraneniami bolo po zásahu deväťpodlažnej budovy oblastnej správy hospitalizovaných. Na fotografiách z miesta je vidieť, že po údere rakety bolo úplne zničených niekoľko poschodí v centrálnej časti budovy. (unian, čtk)

15:30 Nórsky premiér Jonas Gahr Störe vo štvrtok telefonoval s ruským prezidentom Putinom. Témou ich rozhovoru bola vojenská invázia na Ukrajine, uviedol úrad predsedu nórskej vlády vo vyhlásení.

„Naliehavo som požiadal prezidenta (Putina), aby ukončil vojnu na Ukrajine, stiahol ruské jednotky a zabezpečil humanitárny prístup,“ vyzval Störe. Doplnil, že apeloval najmä na dodržanie prísľubu Moskvy umožniť evakuáciu obyvateľstva z obliehaného mesta Mariupol. „Máme veľmi obmedzené očakávania ohľadom toho, čo je možné dosiahnuť, avšak v situácii, v akej sa práve teraz nachádzame, by sme sa mali pokúsiť o všetko,“ dodal Störe.

„Ruská invázia na Ukrajine je brutálnym útokom na slobodnú krajinu a vystavuje nevinných ľudí nepredstaviteľnému utrpeniu,“ citovala Störeho agentúra AFP. Rozhovor Störeho a Putina, ktorý trval hodinu a ktorý sa konal z iniciatívy Osla po konzultáciách s európskymi a americkými spojencami, bol ich prvým spoločným oficiálnym kontaktom od vypuknutia vojny na Ukrajine.

Störe na tlačovej konferencii povedal, že rozhovor so šéfom Kremľa zahŕňal „jasné posolstvá oboch strán“ a „nebol nevyhnutne posledným“. Nórsko, ktoré je členskou krajnou Severoatlantickej aliancie, hraničí s Ruskom na severovýchode. Ich v minulosti tradične dobré vzťahy sú však napäté od ruskej anexie Krymského polostrova, ku ktorej došlo v roku 2014. Nórsko, ktoré nepatrí do Európskej únie, vtedy totiž voči Moskve prijalo takmer rovnaké sankcie ako EÚ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v prejave k poslancom nórskeho parlamentu vyzval Oslo, aby poskytlo jeho armáde systém protivzdušnej obrany a protilodné rakety a tiež zvýšilo dodávky energií na Ukrajinu a do ďalších európskych krajín. Nórsko je druhým najväčším dodávateľom plynu do Európy po Rusku. (reuters, afp, tasr)

15:22 Turecko je v zásade pripravené byť ručiteľskou krajinou pre Ukrajinu, avšak musia byť dopracované detaily takéhoto formátu. Vo štvrtok to povedal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého citoval turecký spravodajský kanál NTV. Erdogan označil rozhodnutie Moskvy o obmedzení svojej vojenskej aktivity v okolí Kyjeva a Černihiva za „naozaj dôležité“.

V Istanbule prebehlo v utorok ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou. Turecký prezident uviedol, že rokovania dostali „výrazný impulz“ v momente, keď Ukrajina predložila Rusku písomný návrh na ukončenie vojny.

Erdogan pripomenul, že opäť navrhne usporiadanie stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Turecko zdieľa s Ruskom a Ukrajinou námornú hranicu v Čiernom mori a s oboma krajinami udržuje dobré vzťahy. Ankara vyslovila podporu Kyjevu, no zároveň odmieta zaviesť sankcie voči Moskve. (reuters, tasr)

15:18 Ukrajinské výsadkové jednotky spoločne s ďalšími silami oslobodili od ruskej okupácie päť obcí v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedla agentúra Ukrinform s odvolaním sa na oznámenie ukrajinskej armády. Konkrétne ide o obce Zatyššja, Malynivka, Veselo, Zelenyj Haj a Červone.

Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Mykola Lukašuk vo štvrtok podľa tej istej agentúry Ukrinform informoval o oslobodení troch obcí v Chersonskej oblasti na juhu krajiny.

Pred troma dňami ukrajinské médiá informovali o tom, že sa ukrajinským vojakom podarilo vytlačiť ruské sily z mesta Irpiň pri Kyjeve. O deň skôr ukrajinský generálny štáb potvrdil oslobodenie mesta Trosťanec v Sumskej oblasti na severovýchode krajiny a dediny Husarivka v Charkovskej oblasti. Všetky tieto akcie sa odohrali podľa ukrajinského velenia v rámci čiastkových protiútokov ukrajinských síl, držiacich obranné pozície na všetkých smeroch ruskej invázie. (Ukrinform, čtk)

15:02 Ruský prezident Vladimir Putin si myslí, že na Ukrajine ešte nie sú vytvorené podmienky pre prímerie. Vyhlásil to v stredajšom telefonáte s talianskym premiérom Mariom Draghim, ktorý o tom informoval na štvrtkovej tlačovej konferencii v Ríme.

Draghi ďalej uviedol, že ho Putin ubezpečil, že súčasné zmluvy o dodávkach plynu zostávajú v platnosti a európske firmy budú naďalej platiť v eurách a dolároch, nie v rubľoch. Draghi dodal, že podľa jeho názoru konverzia platby bude zrejme internou záležitosťou Ruskej federácie.

V telefonáte Putin talianskemu premiérovi tiež povedal, že jeho stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským by bolo „predčasné“. Draghiho úrad v stredu informoval, že išlo o prvý telefonický rozhovor Draghiho a Putina odvtedy, čo Rusko spustilo 24. februára inváziu na Ukrajinu. „Rozhovor sa zameriaval na rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou a na ich najnovší vývoj“ uvádza sa v jeho vyhlásení Draghiho. (reuters, tasr)

14:55 Poľsko, Lotyšsko a Litva údajne rokujú s Ukrajinou o uzavretí svojich pozemných hraníc s Bieloruskom, čím by sa zablokovali dodávky tovarov do Ruska. Informáciu o tom zverejnil vo štvrtok na svojom webe časopis Newsweek, ktorý sa odvolal na vyjadrenie ukrajinského veľvyslanca v Poľsku Andrija Deščyciu citované agentúrou Ukrinform. Deščycia uviedol, že takéto rokovania prebiehajú aj s Estónskom, hoci nemá hranicu s Bieloruskom.

„Apelovali sme na tieto krajiny, aby svoje hranice s Bieloruskom uzavreli v rovnakom čase,“ uviedol Deščycia. „Myslím si, že ak padne takéto rozhodnutie, nebude potrebné čakať na rozhodnutie Európskej únie – úplne zablokujeme akékoľvek dodávky do Ruska,“ povedal veľvyslanec.

Ukrajinské ministerstvo infraštruktúry poslalo 25. marca Európskej komisii list, v ktorom navrhuje úplné zablokovanie dopravného spojenia s Ruskom a Bieloruskom. V súčasnosti sú ruské a bieloruské kamióny na poľsko-bieloruských hraniciach blokované ukrajinskými a poľskými aktivistami, čo vedie k dlhým čakacích dobám.

V konflikte na Ukrajine zohráva aj svoju úlohu aj Bielorusko, keďže z jeho územia sa viedol jeden z útokov a ruská armáda je odtiaľ zásobovaná. Zároveň sa objavili správy, že tamojší železničiari zablokovali vlakové spojenie smerom do Ruska a bieloruskí vojaci sa odmietli pridať k ruským jednotkám. (tasr, newsweek.com)

14:37 Severoatlantická aliancia očakáva ďalšie ruské útoky na Ukrajine napriek nedávnym slovám Moskvy o sťahovaní vojakov z okolia Kyjeva. Vyhlásil to vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého sa ruské jednotky iba preskupujú, avšak ďalej udržujú pod tlakom aj ukrajinskú metropolu. Aliančné krajiny budú kvôli ruskej invázii ďalej vojensky podporovať Ukrajinu a zároveň zvýšia svoje obranné rozpočty, dodal šéf NATO.

„Rusko sa pokúša preskupiť, dozásobiť a posilniť svoju ofenzívu v oblasti Donbasu. Zároveň udržuje pod tlakom Kyjev a ďalšie mestá. Takže môžeme očakávať ďalšie útoky, ktoré prinesú ešte viac utrpenia,“ povedal novinárom Stoltenberg pri prezentácii výročnej správy aliancie za rok 2021.

Podľa šéfa aliancie vlani siedmym rokom v rade rástli obranné výdavky európskych členov NATO a Kanady, keď v reálnych číslach stúpli o 3,1 percenta. Stoltenberg ocenil, že sa k ďalšiemu zvyšovaniu armádnych rozpočtov prihlásili všetky členské krajiny, ktoré by v najbližších rokoch mali dosiahnuť skôr stanovený podiel dvoch percent hrubého domáceho produktu (čtk).

14:30 Britská vláda vo štvrtok oznámila rozšírenie protiruských sankcií na 14 ďalších subjektov vrátane štátnych médií a ich „propagandistov“ a ruského generála Michaila Mizinceva, ktorého označila ako „mariupolského mäsiara“. Opatrenie mieri proti tým, ktorí šíria klamstvá o ruskej invázii na Ukrajinu, uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí. Šéfka diplomacie Liz Trussová oznámila, že Londýn bude ďalej stupňovať tlak, aby ruský prezident Vladimír Putin „na Ukrajine prehral“.

Nový balík sankcií dopadá aj na prominentného moderátora ruskej štátnej televízie Sergeja Briljova, ktorý podľa spravodajskej spoločnosti BBC má aj britské občianstvo a vlastný byt v Londýne. „Briljov už nebude môcť dosiahnuť žiadny z svojich britských aktív či pokračovať v podnikateľskej činnosti,“ uvádza vyhlásenie britskej vlády.

„Vláda tiež uvaľuje priame sankcie na štátne mediálne organizácie a cieli na Kremľom financovanú TV-Novosti, ktorá vlastní RT, predtým Russia Today, a na Rossija segodňa, ktorá kontroluje spravodajskú agentúru Sputnik,“ pokračuje komuniké. Británia už skôr rovnako ako Európska únia zablokovala vysielanie televízie RT, zakázaný je aj internetový obsah agentúry Sputnik. Podľa britskej vlády nové kroky zabránia RT v „ceste späť na britské televízie“ a britským subjektom v „podnikaní s nástrojmi ruskej štátnej propagandy“. (čtk, gov.uk)

14:19 Kremeľ vo štvrtok poprel oznámenie západných politikov a rozviedok, že ruský prezident Vladimír Putin nie je svojim okolím správne informovaný o skutočnom priebehu vojny na Ukrajine a dopadoch západných sankcií a že medzi ním a ruským vojenským velením preto teraz panuje napätie. Také dohady podľa Putinovho hovorcu svedčia len o tom, že vo Washingtone ani netušia, čo sa deje v Kremli, a to vraj budí znepokojenie.

„K našej ľútosti a dokonca k nášmu znepokojeniu sa ukazuje, že ani americké ministerstvo zahraničia, ani Pentagon nedisponujú reálnymi informáciami o tom, čo sa deje v Kremli. Nechápu prezidenta Putina, nechápu mechanizmus rozhodovania v našej krajine a nechápu štýl našej práce,“ vyhlásil hovorca Dmitrij Peskov. „Nebudí to len ľútosť, ale aj znepokojenie, pretože také úplné nepochopenie vedie iba k chybným rozhodnutiam, k unáhleným rozhodnutiam, ktoré mávajú veľmi zlé dôsledky,“ upozornil.

Peskov komentoval slová šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena a hovorkyne Bieleho domu Kate Bedingfieldovej, že medzi Putinovými spolupracovníkmi nie sú ľudia, ktorí by sa odvážili prezidentovi povedať pravdu. Podobne sa vyjadril aj riaditeľ britskej spravodajskej služby GCHQ Jeremy Fleming. Hovorkyňa Bieleho domu hovorila s odvolaním sa na čiastočne odtajnené poznatky americkej rozviedky. (tass, čtk)

14:08 Rusko tvrdí, že na Blízkom východe získalo zhruba 16-tisíc regrútov, ktorí budú bojovať po boku ruských vojakov na Ukrajine. Sociálne siete v Sýrii medzitým zaplavili ponuky na spoluprácu s ruskou armádou výmenou za 7-tisíc dolárov. Jeden bývalý sýrsky vojak, ktorý dostal ponuku zapojiť sa do vojny na Ukrajine, povedal arabskej redakcii BBC, že sa stovky jeho spoluobčanov hlásia Rusom kvôli tomu, že ekonomická situácia v Sýrii je veľmi zlá.

„Rusko nie je ochotné prichádzať o svojich bojovníkov, ak sa nájdu ľudia, ktorí budú bojovať za peniaze,“ povedal BBC nemenovaný Sýrčan, ktorého Rusko regrutovalo do vojny na Ukrajine. Rusko podľa neho ponúka sýrskym regrútom dva typy zmlúv: prvá sľubuje 7-tisíc dolárov za boj na frontovej línii, druhá 3 500 dolárov za zaisťovanie bezpečnosti za bojovými líniami.

BBC na sociálnych sieťach v Sýrii sledovala príspevky s ponukami pre regrútov. Vypozorovala, že napriek rizikám je o boj na strane Rusov medzi sýrskymi užívateľmi veľký záujem. „Hlási sa toľko ľudí. Poznám aspoň 200 ľudí, ktorí sa prihlásili. Osemdesiat percent z nich sa hlási iba, aby mali dosť peňazí na jedlo,“ povedal zdroj BBC.

Rusko podľa Ukrajiny v Sýrii otvorilo 14 náborových stredísk, okrem iného v hlavnom meste Damasku, Halabe, Rakke a Hamá. BBC hovorila s jedným človekom, ktorý o sebe tvrdí, že pre Rusko hľadá žoldnierov. „Nábor na Ukrajinu je rovnaký, ako keď sme vykonávali nábor do Líbye, v regióne sú zástupcovia. Máte právo zmeniť názor po tom, čo sa prihlásite. Nikto vás nebude nútiť ísť,“ uviedol zdroj. (čtk, bbc.com)

14:02 Belgickí spotrebitelia sa nemusia obávať nedostatku potravín v obchodoch. Vojna na Ukrajine môže skôr spôsobiť problémy priemyslu než potravinárskemu sektoru. Vyplýva to z informácií na základe prieskumov belgických médií.

Neistota spojená s vývojom vojny na Ukrajine – krajine, ktorá je zásobovateľom mnohých agrokomodít pre jednotný európsky trh – nemá reálny dopad na spotrebiteľov v Belgicku a Belgičanom nehrozí nedostatok potravín. V utorok tento týždeň to vyhlásili belgické úrady a zástupcovia veľkých obchodných reťazcov.

Tlačová agentúra Belga aj denník La Libre Belgique upozornili, že prázdne regály supermarketov sú spojené s logistickým problémom, pričom rovnaká situácia nastala aj v prvých mesiacoch koronakrízy. „Nemáme žiadne náznaky nedostatku v regáloch obchodov. Spotrebitelia môžu i naďalej nakupovať v supermarketoch,“ uviedol tlačovej správe Dominique Michel, generálny riaditeľ obchodnej federácie Comeos.

Federácia Comeos, ktorá zastupuje 18 sektorov činností, najmä však obchodné aktivity a služby, spresnila, že spotrebitelia, podobne ako to robili na začiatku pandémie, aj teraz podliehajú popudu nakúpiť si do zásoby určité výrobky. „Skladníci a vykladači tovaru do regálov niekedy nestíhajú. Regály nie sú vždy naplnené okamžite, ale je to predovšetkým logistický problém“, opísal situáciu Michel. Zároveň vyzval kupujúcich na solidaritu s ostatnými zákazníkmi a povzbudil ich k nákupom bez toho, aby si doma vytvárali zásoby.

Belgická federálna vláda medzitým potvrdila, že zriadila špeciálnu agropotravinársku pracovnú skupinu, ktorá sa venuje vplyvu prebiehajúcej vojny na Ukrajine. Rovnako aj vládne zdroje potvrdili, že nehrozí nedostatok potravín pre „koncových spotrebiteľov“. A ak by došlo k nedostatku surovín, problémy môže očakávať predovšetkým priemysel, vysvetľuje vláda. Belgickí farmári v tejto súvislosti tiež ubezpečili, že v tomto štádiu nebola ohrozená potravinová bezpečnosť v krajine. (tasr)

13:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval vo štvrtok Holandsko, aby poskytlo Kyjevu zbrane a pomoc pri obnove krajiny zničenej inváziou ruskej armády. Zároveň požiadal holandskú vládu o bojkot ruských energetických surovín a o podporu členstva Ukrajiny v EÚ.

Zelenského výzva zaznela v jeho virtuálnom prejave k holandským poslancom, ktorý bol súčasťou série jeho vystúpení v parlamentoch po celom svete. Niekoľko hodín predtým vystúpil na diaľku v austrálskom parlamente. „Buďte ochotní zastaviť dovoz energetických surovín z Ruska… aby ste nedávali milióny na vojnu“, vyhlásil Zelenskyj.

Európa musí podľa neho prijať voči Rusku ešte prísnejšie sankcie, aby šéf Kremľa Vladimir Putin nemohol zaútočiť na ďalšie krajiny. „Zastavte akékoľvek obchodovanie s Ruskom,“ naliehal Zelenskyj. Holandsko je od začiatku ruskej invázie pod silnejúcim tlakom, aby zvýšilo ťažbu zemného plynu na svojom ťažobnom poli v Groningene, ktorá bola v posledných rokoch utlmená.

Zelenskyj vo svojom štvrtkovom príhovore tiež apeloval priamo na holandského premiéra Marka Rutteho, aby podporil snahy Ukrajiny o vstup do EÚ. Holandská vláda snahy o urýchlenie integrácie Kyjeva do Únie odmieta s argumentom, že ide o veľmi komplikovanú otázku. Ukrajinský prezident prirovnal situáciu v Mariupole, ktorý obliehajú ruské invázne vojská, k bombardovaniu Rotterdamu nacistickým Nemeckom, pri ktorom bolo v roku 1940 zničené takmer celé historické centrum tohto holandského mesta. (tasr, afp)

13:32 Veľvyslanectvo Slovinska v Kyjeve muselo krátko po svojom znovuotvorení zvesiť z budovy štátnu vlajku. Požiadali o to ukrajinské úrady, podľa ktorých by sa ambasáda mohla stať terčom vandalského útoku. Slovinská trikolóra je totiž takmer totožná s ruskou, líši sa iba štátnym znakom v ľavom hornom rohu.

Slovinsko znovuotvorilo svoje veľvyslanectvo v Kyjeve na znamenie podpory Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii. Urobilo tak v nadväznosti na cestu vlakom do ukrajinskej metropoly, ktorú v polovici marca podnikol slovinský premiér Janez Janša spolu so svojimi náprotivkami z Českej republiky Petrom Fialom a z Poľska Mateuszom Morawieckým. (čtk)

13:28 Proruskí separatisti na východe Ukrajiny tvrdia, že ovládajú takmer celú Luhanskú oblasť a viac ako polovicu Doneckej oblasti. Deklarovali to po tom, ako Moskva označila tieto územia v Donbase za hlavný cieľ svojej vojenskej operácie. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, ktorá súčasne upozornila, že tieto tvrdenia nemohla overiť z nezávislých zdrojov.

Niekoľko dní pred inváziou ruských jednotiek na Ukrajinu Rusko uznalo nezávislosť oboch separatistických entít v Donbase – Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR) –, a to „v hraniciach, ktoré existovali, keď (tieto subjekty) v roku 2014 vyhlásili“ svoju nezávislosť, spresnil vtedy hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ukrajinské sily sa neskôr zmocnili veľkej časti oboch regiónov, takže proruské republiky zaberali fakticky asi tretinu územia každej z oboch rovnomenných oblastí. Ministerstvo zahraničných vecí samozvanej luhanskej republiky tvrdí, že podľa stavu „k ránu 31. marca 2022 bolo oslobodených viac ako 90 percent územia Luhanskej ľudovej republiky“. Vodca doneckých separatistov Denis Pušilin zasa v stredu povedal, že pod dohľadom Ruska je „približne 55–60 percent“ územia uvedeného regiónu.

Ruské sily v Doneckej oblasti obkľúčili prístavné mesto Mariupol, kde civilisti, ktorým sa nepodarilo alebo sa nemôžu evakuovať, majú veľký nedostatok potravín, vody i liekov. Vodca ruskej Čečenskej republiky na severe Kaukazu, Ramzan Kadyrov, ktorý vyslal do Mariupola tisíce čečenských bojovníkov, zasa v oznámení na sieti Telegram uviedol, že pod ruskou kontrolou je „90–95 percent“ tohto strategicky dôležitého prístavného mesta.

Po týždňoch bojov na Ukrajine ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil „oslobodenie Donbasu“. Rusko následne deklarovalo, že v záujme posilnenia vzájomnej dôvery na rokovaniach s Ukrajinou „zásadne obmedzí“ svoje operácie v blízkosti Kyjeva a Černihiva. Hovorca Pentagónu John Kirby na margo pohybu ruských jednotiek na severe Ukrajiny uviedol, že podľa USA ide skôr „o preskupovanie, nie o skutočný ústup“. (afp, ap, tasr)

13:14 Ruské úrady na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym zaradia na zoznam znárodňovaného majetku ukrajinských politikov a oligarchov aj byt rodiny ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Livadiji pri Jalte, uviedla vo štvrtok agentúra Interfax s odvolaním sa na nemenovaný zdroj. Interfax dodal, že sa túto informáciu doteraz nepodarilo oficiálne potvrdiť.

Šéf ruskej správy na Kryme Sergej Aksjonov predtým vyhlásil, že v odvete za zabavovanie ruského majetku na Ukrajine chce zabaviť krymské majetky ukrajinských oligarchov a politikov, ktorí sa stavajú proti Rusku a na polostrove im patrí množstvo komerčných a turistických objektov.

Medzi majiteľov krymských nehnuteľností podľa Aksjonova patrí napríklad riaditeľ protikorupčného úradu, šéf centrálnej banky či bývalý predseda ústavného súdu.

Zoznam konfiškovaného imania má byť podľa Interfaxu hotový do konca tohto týždňa. Potom by tento krok mal schváliť krymský parlament. Krymské úrady súbežne pracujú na návrhu federálneho zákona o znárodnení majetku niektorých ukrajinských občanov.

Ruské médiá tvrdia, že trojizbový penthouse s rozlohou bezmála 130 metrov štvorcových, vzdialený asi 150 metrov od paláca Livadija, je v Zelenskom majetkovom priznaní. V kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2019 kandidátov štáb tvrdil, že byt kúpila Zelenského manželka v apríli 2013 v súlade s ukrajinskými zákonmi pred tým, než polostrov v marci 2014 anektovalo Rusko. (interfax, čtk)

13:02 Západní spojenci by pri terajšej ruskej agresii voči Ukrajine mali dať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi najavo, že proti ich zbraniam nemá šancu. Vo štvrtok zverejnenom rozhovore pre spravodajský server onet.pl to povedal prvý poľský nekomunistický prezident Lech Walesa. Zastáva tvrdý prístup k Rusku, Západ podľa neho zatiaľ iba nastavuje tvár, aby mu Moskva mohla zasadiť ďalšiu ranu.

Walesa tvrdí, že v situácii, keď sa Ukrajina a západné krajiny len bránia útokom zo strany Ruska, nemajú šancu zvíťaziť. „Som stúpencom koncepcie ‚oko za oko, zub za zub‘,“ povedal bývalý líder poľského odborového zväzu Solidarita, ktorý má veľké zásluhy na páde komunizmu v krajinách bývalého východného bloku. „Keď oni ničia Kyjev, ja budem ničiť Moskvu,“ dodal tiež. Nejde ale vraj o to „vystreliť z Kyjeva na Moskvu, ale využiť všetky najmodernejšie technológie“.

Walesa, nositeľ Nobelovej ceny za mier, povedal, že je síce zástancom riešenia kríz bez použitia vojnových prostriedkov, ruský prezident Putin ale nie je ochotný k problémom pristupovať bez použitia násilia. Walesa podotkol, že by koncepciu útoku proti Rusku nezastával, keby Západ nedopustil, aby sa Putin správal, tak ako sa správa. „A pretože sme to dopustili, robí si teraz, čo sa mu zapáči,“ povedal bývalý poľský prezident.

NATO by podľa Walesu malo voči ruskému prezidentovi vystupovať z pozície sily. Niekto by mu „mal natvrdo povedať: Človeče, ty nás strašíš svojimi tankmi a atómom, a to nevieš, že máme lepšie hračky ako ty? Proti nám predsa nemáš šancu,“ vyhlásil Walesa.

Sedemdesiatosem­ročný Walesa si myslí, že Rusko v súčasnom konflikte na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane, pretože „Putin nie je samovrah“, jedine „že je chorý a chce ísť v štvorstupoch do neba“. Bývalý poľský prezident priznal, že nevie, ako súčasná vojna dopadne a dúfa, že sa aj „cez svoj pokročilý vek“ dočká mieru. (onet.pl, čtk)

12:39 V ukrajinskej metropole Kyjev bude od piatka od 1. apríla po mesiac trvajúcom zákaze opäť povolený predaj alkoholu. Alkoholické nápoje sa budú dať kúpiť v čase od 11.00 h do 16.00 h v obchodoch a v reštauráciách.

Predaj alkoholu bol v hlavnom meste Ukrajiny zakázaný od 1. marca. Dočasné zákazy jeho predaja medzičasom uvoľnili aj iné ukrajinské mestá, napríklad Ľvov či Mykolajiv. (dpa, tasr)

12:36 V Nemecku sa má uskutočniť stretnutie ukrajinskej delegácie s vysokopostavenými nemeckými politikmi s cieľom získať prísľub „politickej, hospodárskej, humanitárnej a vojenskej pomoci“. Na svojom účte na sociálnej sieti Twitter to vo štvrtok uviedol starosta Kyjeva Vitalij Kličko.

Päť týždňov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine je podľa kyjevského starostu „veľmi dôležité zjednotiť všetky sily – a to jednak na Ukrajine, a jednak s cieľom upevniť pozície a akcie našich partnerských krajín“.

Do Nemecka odcestoval podľa informácií denníka Bild mladší brat kyjevského starostu Vladimir. „Prišiel som do Nemecka, aby som počas politických rozhovorov v Berlíne podporil ukrajinskú delegáciu… Sme vďační za poskytnutú pomoc – vo vojne voči ruskej armáde však nevyhnutne potrebujeme viac humanitárnej i vojenskej podpory,“ povedal pre nemecký denník Vladimir Kličko.

Bild približuje, že mladší brat starostu Kyjeva odcestoval do Nemecka v stredu, pričom sa autom najprv presunul do hlavného mesta Ukrajiny a následne odletel do Poľska, odkiaľ pokračoval do Nemecka. Podľa Bildu už pristál v Berlíne.

Agentúra DPA s odvolaním sa na nemenovanú hovorkyňu uviedla, že Vladimir Kličko sa vo štvrtok v Berlíne stretne s nemeckým ministrom hospodárstva Robertom Habeckom. Delegácia z Ukrajiny, ktorá údajne požiadala o rozhovory s viacerými ministrami vládneho kabinetu v Berlíne, má v Nemecku podľa Bildu zostať najmenej dva dni. (bild.de, dpa, tasr)

12:20 Ruský prezident Vladimír Putin podpísal výnos o jarných odvodoch do armády. K vojenskej službe má byť od 1. apríla do 15. júla povolaných 134 500 občanov Ruskej federácie vo veku od 18 do 27 rokov. Základná vojenská služba v Rusku trvá 12 mesiacov. Putin na začiatku vojny proti Ukrajine osobne sľuboval, že žiadni branci nie sú a nebudú nasadení v „špeciálnej vojenskej operácii“, ako Rusko označuje svoju vojnu na Ukrajine.

Čítajte viac Ďalší branci na Ukrajinu? Putin podpísal odvod 134 500 ľudí

11:59 Vláda v Budapešti podľa Maďarského helsinského výboru zveličuje počty ukrajinských utečencov, ktorí v tejto krajine našli útočisko pred vojnou. Mimovládne organizácie podľa britského denníka The Guardian tvrdia, že maďarské úrady to robia s cieľom zabezpečiť si finančnú podporu z Európskej únie.

Krátko pred nedeľnými parlamentnými voľbami vláda konzervatívneho premiéra Viktora Orbána oznámila, že Maďarsko v pomere k svojmu počtu obyvateľov prijalo najviac utečencov z Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii. Hovorca vlády Zoltán Kovács povedal, že do Maďarska prišlo viac ako 540-tisíc ľudí z Ukrajiny. V prepočte tak podľa neho pripadá päť až šesť ukrajinských utečencov na sto obyvateľov Maďarska.

Avšak Maďarský helsinský výbor, ktorý pomáha utečencom, vládne údaje o počte utečencov z Ukrajiny označil za „zavádzajúce“. Pripomenul, že väčšina z tých, ktorí do Maďarska prídu, pokračuje v ceste do nejakej ďalšej krajiny. Skutočné počty ľudí, už kvôli konfliktu na Ukrajine zostávajú v Maďarsku, sú podľa tejto mimovládnej organizácie výrazne nižšie, než koľko uvádza vláda.

Podľa oficiálnych štatistík v Maďarsku o vízum zaručujúce dočasnú ochranu k 27. marcu požiadalo 7 749 ukrajinských občanov. S týmto typom víz majú utečenci nárok na sociálnu podporu, vrátane bývania, právo v Maďarsku pracovať a deti právo chodiť do škôl.

Podľa šéfky Maďarského helsinského výboru Márty Pardaviovej tieto pomerne nízke čísla dokazujú, že väčšina ukrajinských utečencov cez Maďarsko len prechádza. Tí, ktorí v tejto krajine zostávajú, majú v porovnaní s Poľskom alebo Slovenskom problémy získať informácie o právach, ktoré majú, uvádza Maďarský helsinský výbor.

„V snahe získať dodatočné peniaze z Európskej únie používa maďarská vláda tie najviac ohromujúce čísla, aké možno nájsť,“ povedala Pardaviová. „Maďarsko sa musí v skutočnosti postarať o výrazne nižší počet utečencov, pretože veľká časť sa presúva do iných krajín,“ dodala.

Maďarský premiér Viktor Orbán sa 18. marca obrátil na Európsku komisiu, aby uvoľnila finančné prostriedky z únijného fondu obnovy, a umožnila tak Budapešti vysporiadať sa s prílivom utečencov. Maďarsko na peniaze z tohto finančného mechanizmu doteraz nezískalo nárok kvôli obavám únijných inštitúcií z nedostatočného potierania korupcie. (čtk, helsinki.hu, theguardian.com)

11:19 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov by sa mohli do dvoch týždňov opäť osobne stretnúť na rokovaniach. Povedal to vo štvrtok šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu.

„Približne do týždňa alebo dvoch by sa mohlo uskutočniť stretnutie na vyššej úrovni, prinajmenšom na úrovni ministrov zahraničných vecí,“ uviedol Čavušoglu. „Záleží na tom, aby obe strany našli spoločnú reč a dohodli sa na trvalom prímerí,“ dodal s tým, že stretnutie Kulebu s Lavrovom by Turecko rado usporiadalo „ako čestný sprostredkovateľ“.

Ruská a ukrajinská delegácia sa naposledy stretli v utorok v Istanbule na mierových rokovaniach. Moskva na rokovaniach prisľúbila, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a Černihiva. V útokoch však aj následne pokračovala.

Turecko je členskou krajinou NATO, pričom udržiava dobré vzťahy s Ukrajinou aj Ruskom a ponúklo sa za sprostredkovateľa pri riešení vojny na Ukrajine. Ankara už začiatkom marca iniciovala jednu schôdzku Lavrova a Kulebu, ktorá prebehla v tureckom letovisku Antalya.

Čavušoglu uviedol, že k dosiaľ najvýraznejšiemu pokroku v rámci mierových rokovaní došlo v utorok v Istanbule. „Boli prijaté určité kroky na zmiernenie napätia, hoci (v praxi) ich príliš nevidíme,“ povedal. Čavušoglu zároveň vyzdvihol ruského oligarchu Romana Abramoviča, ktorý sa zúčastnil na utorkových rokovaniach v Istanbule, za jeho „užitočnú úlohu“ v rámci snahy o ukončenie vojny. (afp, tasr)

11:07 Do mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské jednotky, vyrazil vo štvrtok konvoj 45 autobusov s cieľom evakuovať civilistov a doručiť tam humanitárne zásoby. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informovali agentúry Reuters a AFP.

Ruské ministerstvo obrany v stredu vyhlásilo s platnosťou od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu z Mariupola. Humanitárny koridor z Mariupola do Záporožia cez Ruskom ovládaný prístav Berďansk je otvorený od stredy 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ).

„Dnes večer nás Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) informoval, že Rusko je pripravené otvoriť prístup“ k uvedenému humanitárnemu koridoru," povedala Vereščuková vo videu na sociálnej sieti Telegram. „Do Mariupola posielame 45 autobusov,“ dodala s tým, že 17 autobusov sa už pohlo zo Záporožia a ďalších 28 čaká na povolenie prejsť cez ruské kontrolné stanovište v meste Vasylivka neďaleko Záporožia.

10:57 Riaditeľ francúzskej vojenskej rozviedky (DRM) generál Éric Vidaud odchádza z funkcie pre chybnú analýzu ruskej hrozby voči Ukrajine, ktorá bola v rozpore s hodnotením tajných služieb USA. Informoval o tom vo štvrtok spravodajský web France Info.

Vedenie DRM, ktoré podlieha generálnemu štábu francúzskych ozbrojených síl, Vidaud prebral len pred siedmimi mesiacmi.

Generálny štáb teraz Vidaudovi vytkol „nezvládnutie“ problematiky a nesprávne vyhodnotenie rizík možného vývoja na území Ukrajiny.

10:34 Ukrajinský prezident Zelenskyj upozornil, že ruská vojenská agresia voči Ukrajine predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre celý svet. Uviedol to vo vystúpení pred poslancami austrálskeho parlamentu, ktorým sa prihovoril vo štvrtok prostredníctvom videolinku. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Vo svete sa ešte nestalo, že by jedna krajina vyhlásila vojnu svojmu susedovi a otvorene deklarovala, že ho chce zotročiť alebo zničiť. Aby tomuto národu nezostalo ani len meno. Aby ani len nedostal šancu žiť slobodne,“ povedal Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí oboch komôr austrálskeho federálneho parlamentu.

Ukrajinský prezident vyjadril obavy, že ak sa putinovské Rusko teraz nepodarí zastaviť a vyvodiť voči nemu zodpovednosť, rozhodnú sa napadnúť svojich susedov aj iné krajiny sveta, ktoré majú takéto zámery.

Na Ukrajine sa preto v súčasnosti „rozhoduje aj o osude globálnej bezpečnosti,“ varoval.

10:13 Ukrajina by mohla byť schopná usporiadať referendum o svojej prípadnej neutralite najskôr za rok. Uviedol to Davyd Arachamija, šéf ukrajinskej delegácie na mierových rokovaniach s Ruskom, informuje vo štvrtok stanica BBC.

Práve záväzok Kyjeva k neutralite je kľúčovou požiadavkou Ruska na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril tento týždeň ochotu zaviazať sa k neutralite v prípade, že Moskva akceptuje ukrajinské požiadavky týkajúce sa bezpečnostných zá­ruk.

Arachamija uviedol, že o takejto veci by mal v končenom dôsledku rozhodnúť prostredníctvom referenda ukrajinský ľud, nie politici. Dodal, že referendum je „rozsiahla procedúra“, ktorá sa môže uskutočniť len vtedy, keď v krajine panuje mier.

10:04 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu pred 36 dňami prišlo už o 17 500 vojakov, 614 tankov, 1735 obrnených vozidiel, 311 diel, 96 raketometov, 54 kusov protileteckých zbraní, 135 lietadiel, 131 vrtuľníkov, 83 dronov, 1201 kusov automobilovej techniky, sedem plavidiel, 75 cisterien, 22 kusov špeciálnej techniky a štyri vypúšťacie zariadenia taktických rakiet, uviedol dnes ukrajinský generálny štáb. Tieto údaje nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

9:33 Ukrajinský prezident Zelenskyj odvolal ukrajinských veľvyslancov v Maroku a Gruzínsku. Zdôvodnil to tým, že nedokázali získať podporu pre pomoc Ukrajine a potrestanie Ruska za inváziu, ktorá sa začala 24. februára. Informovala o tom agentúra AP.

Vo svojom videopríhovore zverejnenom v stredu večera Zelenskyj povedal, že od ukrajinských diplomatov a vojenských pridelencov vyžaduje, aby zabezpečili, že krajiny, kde pôsobia, poskytnú Ukrajine pomoc v podobe zbraní pre armádu a posilnenia sankcií uvalených na Ruskú federáciu.

„Ak nebudú zbrane, nebudú ani sankcie, nebudú žiadne obmedzenia pre ruský biznis, môžu si hľadať inú prácu,“ vyhlásil Zelenskyj.

„Sú ľudia, ktorí spolupracujú so všetkými na obrane štátu, aby si Ukrajina zaistila svoju budúcnosť. Vážime si prácu každého takéhoto človeka. A sú aj takí, ktorí márnia čas a ide im len o to, aby sa udržali vo funkcii,“ konštatoval Zelenskyj.

8:42 Väčšina obyvateľov USA podporuje vysielanie ďalších amerických vojakov do krajín strednej a východnej Európy v reakcii na už päť týždňov trvajúcu ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Vyplýva to z nového, v stredu zverejneného prieskumu agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos.

Z prieskumu vyplýva, že s vyslaním ďalších vojakov na územie členských krajín NATO v Európe súhlasí približne 55 percent Američanov z oboch hlavných politických táborov.

Podpora pre tento krok je vyššia medzi demokratmi podporujúcimi prezidenta USA Joea Bidena, medzi ktorými dosahuje až 61 percent. V radoch opozičných republikánov je podpora pre ďalšie nasadzovanie vojakov zhruba 54-percentná.

8:27 Ruskí hackeri sa v nedávnej dobe pokúsili preniknúť do sietí Severoatlantickej aliancie a armád niektorých európskych štátov. V stredu to vo vyhlásení uviedla skupina firmy Google pre analýzu hrozieb. TASR vo štvrtok prevzala túto správu od agentúry Reuters.

Spoločnosť Google v správe neuviedla, ktoré národné armády boli zasiahnuté kybernetickými útokmi. Podľa vyhlásenia išlo o „phishingové kampane“ a viedla ich skupina, ktorá sa nazýva Coldriver, resp. Callisto so sídlom v Moskve. Skupina Google pre analýzu hrozieb v správe uviedla, že úspešnosť útokov nie je známa. Severoatlantická aliancia sa k tomu zatiaľ nevyjadrila.

Rusko pravidelne odmieta obvinenia z kybernetických útokov na západné ciele. V súčasnosti však Moskva čelí tvrdým ekonomickým sankciám Západu pre vojenskú inváziu na Ukrajine.

Fínska spoločnosť F-Secure Labs, ktorá sa zameriava na kybernetickú bezpečnosť, v roku 2019 opísala hackerskú skupinu Callisto ako významnú hrozbu, ktorá má „záujem o zhromažďovanie spravodajských informácii týkajúcich sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ v Európe.

Spoločnosť Google v stredajšej správe uviedla, že hackerské útoky boli namierené aj na Centrum excelentnosti NATO. To v následnom vyhlásení uviedlo, že škodlivú kybernetickú aktivitu zaznamenáva každý deň.

8:18 Odštiepenecký gruzínsky región Južné Osetsko bude hlasovať o pripojení k Rusku. TASR o tom informuje na základe správy z tlačovej agentúry DPA.

Prezident Južného Osetska Anatolij Bibilov v stredu v ruskej štátnej televízii vyhlásil, že na takýto krok bude potrebné referendum. Jeho zorganizovanie by podľa jeho vyjadrenia nebolo „až také ťažké“. „Som presvedčený o tom, že zjednotenie s Ruskom je naším strategickým cieľom,“ dodal juhoosetský líder.

Rusko uznalo Južné Osetsko za nezávislý štát v roku 2008 – rovnako ako (ďalší odštiepenecký región) Abcházsko – a v danej oblasti umiestnilo tisíce vojakov.

Podľa hovorcu miestneho parlamentu sa Abcházsko neplánuje pripojiť k Rusku. Zatiaľ čo je Moskva považovaná za jeho blízkeho strategického partnera, Abcházsko je „podľa ústavy nezávislou krajinou“, uvádza DPA.

Líder juhoosetského parlamentu Alan Tadtajev pre ruské štátne médiá uviedol, že dané referendum by sa malo uskutočniť „v blízkej budúcnosti“.

6:57 Niektorí ruskí vojaci na Ukrajine odmietajú poslúchnuť rozkazy a zámerne ničia vlastné vybavenie, uviedol riaditeľ britskej spravodajskej služby GCHQ Jeremy Fleming. Rusi podľa neho dokonca omylom zostrelili vlastné lietadlo, sú celkovo veľmi zle vybavení a majú nízku morálku. O Flemingovom prejave v austrálskej Canberre dnes informovala agentúra Reuters.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred piatimi týždňami už zomreli tisíce ľudí, intenzívne boje v krajine naďalej pokračujú. Z Ukrajiny v obavách o život utiekli viac ako štyri milióny ľudí, ďalšie milióny ich opustili svoje domy, ale zostávajú na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin „veľmi zle odhadol“ priebeh a dôsledky invázie na Ukrajinu, uviedol Fleming. „Je zjavné, že podcenil odpor Ukrajincov. Podcenil aj silu koalície, ktorú jeho činy stmelili. Podcenil ekonomické dôsledky sankčného režimu a precenil schopnosti svojej armády zaistiť rýchle víťazstvo,“ dodal šéf GCHQ.

6:14 Ukrajina v stredu oznámila, že bol obžalovaný prvý občan v súvislostí s novým zákonom, ktorý zakazuje kolaboráciu s ruskými jednotkami. Za porušenie tohto zákona pritom obvinenému hrozí trest odňatia slobody až 12 rokov. TASR správu prevzala od tlačovej agentúry AFP.

Ukrajinská prokuratúra informovala, že obyvateľ východoukrajinského mesta Kramatorsk zverejnil na sociálnej sieti TikTok video, v ktorom „poprel ruskú agresiu voči Ukrajine a verejne vyzval ukrajinských občanov, aby podporili nelegálne rozhodnutia a činy agresorského štátu“, to znamená Ruska.

Ide o vôbec prvú obžalobu v súvislostí s porušením tohto zákona, ktorý ukrajinský zákonodarcovia prijali v polovici marca, približne dva týždne po začiatku ruskej invázie.

Tento zákon zakazuje ukrajinským občanom spolupracovať so silami nepriateľa a za jeho porušenie hrozí trest odňatia slobody v rozmedzí desať až 12 rokov.

5:45 Ruské jednotky sa začali sťahovať z odstavenej jadrovej elektrárne Černobyľ, ktorú obsadili prvý deň invázie na Ukrajinu pred piatimi týždňami. Oblasť opustilo sedem autobusov ruských vojakov, ktorí vykazovali známky radiačnej otravy, uviedol na facebooku Jaroslav Jemeljaněnko, ktorý sa podieľal na zabezpečení elektrárne. Autobusy podľa neho mierili do bieloruského centra radiačnej medicíny, kam prevážajú radiáciou zasiahnutých vojakov pravidelne.

Americkí vojenskí predstavitelia tiež uviedli, že ruské sily sa začali sťahovať z nefunkčnej elektrárne Černobyľ.

„Černobyľ je oblasť, kde (Rusi) začínajú premiestňovať niektoré svoje jednotky – opúšťajú, odchádzajú z černobyľského zariadenia a presúvajú sa do Bieloruska. Myslíme si, že odchádzajú, nemôžem vám však povedať, že sú všetci preč,“ uviedol nemenovaný americký činiteľ.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu podľa AFP vyhlásil, že neverí prísľubom Ruska o znížení vojenskej aktivity voči Ukrajine, a uviedol, že ukrajinská armáda sa pripravuje na ďalšie boje na východe krajiny.

„Neveríme nikomu, ani jednej krásnej vete,“ uviedol Zelenskyj vo videopríhovore k národu a dodal, že ruské jednotky sa len preskupujú, aby mohli udrieť na východoukrajinský región Donbas. „Nebudeme nič prezrádzať. Budeme bojovať o každý meter svojho územia,“ dodal Zelenskyj.

Po ďalšom kole mierových rokovaní v Istanbule v utorok ruský vyjednávač uviedol, že Moskva „radikálne“ obmedzí svoje útoky v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev a mesta Černihiv. Ostreľovanie však pokračovalo aj v noci.

Zelenskyj vo svojom videopríhovore vyhlásil, že akýkoľvek ústup ruských síl je „výsledkom práce našich obrancov“. Ukrajina ako centrum globálneho boja za slobodu má právo požadovať od medzinárodného spoločenstva zbrane vrátane tankov, lietadiel a delostreleckých systémov, dodal.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo od štvrtka lokálne prímerie, ktoré má umožniť evakuáciu civilistov z juhoukrajinského prístavného mesta Mariupoľ. To je už niekoľko týždňov obliehané a jeho obyvatelia sú bez vody, potravín a energie.

Čítajte viac Kadyrov: Nečakajte žiadne ústupky. Putin len tak neskončí

Podľa ukrajinskej samosprávy ruské rakety v noci na štvrtok úplne zničili sklad ropy v ukrajinskom meste Dnipro, ďalšie dve cisterny poškodili úlomky rakiet. Zasiahnutý sklad bol úplne plný, pri útoku nikto nebol nikto zranený. Ruské rakety zasiahli aj opustené skladisko Červeného kríža v okupovanom Mariupole na juhu krajiny. O útokoch informovali spravodajské portály The Kyiv Independent a Ukrajinská pravda.

Ukrajinská armáda deklaruje, že za posledný deň zostrelili štyri ruské lietadlá a dve rakety. Agentúra AFP s odkazom na zdroj v Pentagone uviedla, že Rusi sa začali sťahovať z jadrovej elektrárne Černobyľ a letiska Hostomel pri Kyjeve.

„Počas posledných dvoch dní nepriateľ zmenil taktiku boja na oblohe a sústredil svoje aktivity na východ krajiny. Pri náletoch v Charkovskej oblasti stratili (Rusi) štyri lietadlá, predtým prišli o stíhací bombardér Su-34, a jedno bezpilotné lietadlo,“ uviedol hovorca letectva Jurij Ignat podľa serveru Ukrajinska pravda.

Ukrajina sa pripravuje na ďalšie ruské útoky, očakáva ich najmä na východe krajiny, v Donbase. Vo svojom pravidelnom nočnom videu to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Mesto Irpiň v blízkosti Kyjeva je podľa jeho starostu naďalej pod „nepretržitou“ paľbou, v meste nie je bezpečné a ľudia umierajú na uliciach, píše BBC.

Ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová uviedla, že sklad organizácie bol zasiahnutý ruskými náletmi a delostrelectvom, hoci jeho strecha je označená symbolom Červeného kríža, „čo značí prítomnosť zranených osôb alebo civilného či humanitárneho nákladu“.

Hovorca Červeného kríža Jason Straziuso povedal americkej stanici CNN, že od 15. marca v objekte nikto z personálu nebol. Organizácia podľa neho nevie, ako bola budova odvtedy využívaná.

Dnipro (predtým Dnepropetrovsk) leží na juhovýchode Ukrajiny a doteraz bolo mesto útokov do značnej miery ušetrené, pripomína DPA. Ukrajinská strana minulý týždeň informovala, že pri Dnipre ruské rakety zasiahli vojenskú jednotku a silne poškodili kasárne. Naopak, Mariupoľ sa stal symbolom ruskej invázie, viac ako polovica jeho obyvateľov utiekla, ostatným sa to ale kvôli sústavnému ostreľovaniu nedarí.