Keď šéf Kremľa ohlásil začatie svojej „špeciálnej vojenskej operácie“, za jeden z jej hlavných cieľov označil „oslobodenie“ Donbasu v predvojnových administratívnych hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti. Odvtedy prešlo päť týždňov a Moskvou podporovaní separatisti stále neovládajú veľkú časť svojich takzvaných ľudových republík.
Moskva už v utorok ohlásila „koniec začiatku“ vojenskej operácie. V ďalšej fáze vraj radikálne zníži bojové aktivity v okolí Kyjeva a severoukrajinského Černihivu a sústredí sa na Donbas. Rusi sa to pokúsili prezentovať ako gesto dobrej vôle, ktoré má povzbudiť napredovanie mierového dialógu s ukrajinskou stranou, ktorá im práve v ten deň ponúkla na istanbulských rozhovoroch významné ústupky vrátane možnej neutrality svojej krajiny.
Kyjev je priveľké sústo
To, že tlak agresora na ukrajinskú metropolu čiastočne poľavil, potvrdzujú v Kyjeve, vo Washingtone i v Bruseli. Západných vojenských expertov takýto postup Moskvy neprekvapil. Analytik francúzskeho inštitútu medzinárodných a strategických vzťahov IRIS generál Jean-Claude Allard to považuje za logické vyústenie príliš ambiciózneho úvodu operácie. „Rusko spočiatku zaútočilo štyrmi smermi: dvoma zo severu – na Kyjev a Charkov, a dvoma z juhu. Cieľom bolo vstúpiť do Kyjeva už v prvých dňoch a pokúsiť sa o rýchle prevzatie moci. To sa mu však nepodarilo,“ pripomenul generál pre rádio RFI.
Na útok na Kyjev by podľa neho Moskva potrebovala 120-tisíc vojakov, čiže štyri pätiny všetkých inváznych jednotiek, čo si nemohla dovoliť. To však neznamená, že by si Kyjev mohol definitívne vydýchnuť. „Myslím si, že cieľom Ruska teraz nie je dobyť Kyjev a Charkov. Cieľom je zdržať sily ukrajinskej armády pri obrane týchto miest, aby sa nemohli presunúť a pomôcť jednotkám, ktoré bránia Doneckú a Luhanskú oblasť,“ dodal francúzsky expert.
Aj podľa Jacka Watlinga, analytika londýnskeho obranného think-tanku RCAI, pri príprave útoku na hlavné mesto Ukrajiny boli ruské jednotky v zraniteľnej pozícii, čo Ukrajincom poskytlo príležitosť na úspešný protiútok. Ruské jednotky sa preto teraz sťahujú do pozícií, ktoré sú lepšie bránené a konsolidovanejšie. „Naďalej však budú používať delostrelectvo, aby zabránili ukrajinským protiútokom na tieto pozície,“ povedal pre BBC.
Watling považuje za nepravdepodobné, že by tie ruské jednotky, ktoré sa momentálne nachádzajú v oblasti Kyjeva, Moskva poslala priamo na Donbas, pretože ich bojovníci sú extrémne vyčerpaní. Ruské velenie si však podľa neho uvoľnilo ruky na to, aby na východ Ukrajiny poslalo čerstvé sily.
Putinova priorita
Prečo je Donbas, čo je zažitá skrátená forma názvu Doneckej uhoľnej panvy (Doneckij bassejn), pre Putina taký dôležitý? Šéf Kremľa práve tam, vo dvoch východoukrajinských oblastiach, ktorých celková rozloha je o málo väčšia, ako má Slovensko, v roku 2014, bezprostredne po zabratí Krymu, pokračoval s eróziou susedného štátu. S ruskou vojenskou pomocou tam miestni separatisti vyhlásili svoje „ľudové republiky“. Boje so separatistami si odvtedy vyžiadali vyše štrnásťtisíc obetí. Medzi mŕtvymi bolo aj nemálo civilistov v separatistami kontrolovaných oblastiach, čo Putin označil za genocídu a použil ako zámienku na rozpútanie veľkej vojny. Keďže Moskva dva dni pred spustením invázie uznala nezávislosť samozvaných republík v predvojnových hraniciach Donbasu bez toho, aby Rusi ovládli celé územie, nemôžu „oslobodzovaciu“ misiu vyhlásiť za víťaznú.
V ceste k naplneniu tohto cieľa stoja Rusom elitné jednotky, tvoriace zhruba štyridsať percent ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré bránia východ krajiny. V Luhansku sa im stále darí brániť asi desatinu oblasti, v Donecku dokonca približne dve pätiny. Napriek tomu, že ruské sily už Mariupoľ premenili na ruiny podobné Stalingradu, centrum tohto druhého najväčšieho mesta Doneckej oblasti stále nedobyli.