40. deň: Pri Kyjeve našli 410 zabitých civilov, Biden opäť označil Putina za zločinca

Ukrajinské úrady uviedli, že po minulotýždňovom odchode ruských jednotiek z Kyjevskej oblasti našli na rôznych miestach mŕtve telá 410 civilistov. Mnohí z nich mali zviazané ruky či strelné zranenia. Podľa prezidenta USA Bidena by mal byť Putin súdený za vojnové zločiny.

, , , 04.04.2022 06:00, aktualizované: 23:49
Buča, Kyjev, vojna na Ukrajine Foto: ,
Ukrajinskí vojaci oslavujú v nedeľu 3. apríla 2022 na kontrolnom stanovišti v meste Buča pri Kyjeve.
debata (1508)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 40. deň
  • Rusi už prišli o 18 300 vojakov či 647 tankov
  • Rusi zrejme vzdali boj o západ a sústredia sa na východ a juh Ukrajiny
  • Z Mariupoľa sa podarilo evakuovať vyše 1 500 ľudí
  • V meste Buča sa doteraz našlo až 340 tiel
  • Rusi údajne na Ukrajine spáchali vyše 7-tisíc vojnových zločinov
  • Pentagón: Rusi sa stiahli od Kyjeva a preskupujú sa v Bielorusku
  • Biden opäť označil Putina za vojnového zločinca: Mali by ho súdiť
  • Slovensko zaznamenalo už vyše 300-tisíc utečencov z Ukrajiny
mier-ukrajine-2
Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria
Ukrajinský vojak kontroluje v sobotu 2. apríla...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+20Ukrajinský vojak sa dotýka káblom mŕtveho tela...

23:48 Nasledujúca fáza vojny na Ukrajine môže trvať mesiace, vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan po tom, čo sa ruské sily stiahli od ukrajinského hlavného mesta Kyjev a presunuli sa do východných oblasti.

„Táto ďalšia fáza sa možno bude merať na mesiace alebo bude trvať aj dlhšie,“ povedal Sullivan novinárom.

Dodal, že Spojené štáty oznámia nové sankcie proti Rusku tento týždeň – USA budú reagovať na najnovšie správy o krutostiach, ktoré sa stali v oblastiach Ukrajiny dosiaľ okupovaných Ruskom, napríklad v meste Buča.

„Môžete tento týždeň očakávať oznámenie o ďalších sankciách,“ vyhlásil pred novinármi poradca pre národnú bezpečnosť. Vysvetlil, že s európskymi spojencami prebiehajú diskusie o sankciách, ktoré budú zahŕňať „možnosti súvisiace s energiami“.

23:36 Ukrajinské vedenie obvinilo Moskvu zo zlého zaobchádzania s ukrajinskými vojakmi zajatými ruskou armádou. Prepustení vojnoví zajatci vo svojich svedectvách popisovali bitie, zastrašovanie a zlé podmienky vo väzbe.

Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová vo svojom vyhlásení, zverejnenom na platforme Telegram a sociálnej sieti Facebook, konštatovala, že Rusko hrubo porušuje Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Dodala, že podľa osobných svedectiev ukrajinských zajatcov „držali na poli, v jame, v garáži… z času na čas ich vyviedli po jednom von, bili pažbami pušiek, strieľali im zo zbrane v blízkosti ucha, zastrašovali ich…a huckali na nich psov“.

Na základe výpovedí prepustených ukrajinských zajatcov Denisovová informovala, že v stanových táboroch boli internovaní aj vtedy, keď boli 20-stupňové mrazy. Dodala, že mnohí zajatci mali preto omrzliny na rukách a nohách.

Zajatí Ukrajinci tiež občas nedostávali niekoľko dní stravu a bol na nich vyvíjaný aj morálny nátlak.

Podľa Denisovovej by takéto konanie ruskej strany mohlo byť kvalifikované ako porušenie článku 13 Ženevského dohovoru o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Vyzvala preto komisiu OSN na vyšetrenie podozrení z porušovania ľudských práv počas ruskej invázie na Ukrajine.

Na expertnú misiu vytvorenú účastníckymi štátmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v súlade s moskovským mechanizmom sa obrátila so žiadosťou, aby posúdila tieto porušenia práv ukrajinských vojnových zajatcov.

23:29 Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová v Štrasburgu informovala europoslancov o svojej návšteve na Ukrajine. Na úvod aprílového plenárneho zasadnutia zároveň vyzvala na väčšiu logistickú, humanitárnu a vojenskú podporu pre Ukrajinu, ktorá čelí invázii ruských vojsk.

Metsolová po minúte ticha za všetky obete z ukrajinských miest Buča, Irpiň a na všetky obete vojny, teroru a násilia, informovala poslancov EP o svojej víkendovej návšteve na Ukrajine, kde sa stretla s predstaviteľmi ukrajinského parlamentu a s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa jej slov si Ukrajinci veľmi cenia, že europarlament je na ich strane.

„Zverstvá páchané ruskou armádou na Ukrajine sú strašné, nehumánne a hanebné,“ uviedla Metsolová a zdôraznila, že zábery mŕtvych tiel z Buče a Irpiňu podčiarkujú mieru ohrozenia, ktorej čelí Ukrajina a tiež súčasný svetový poriadok založený na globálnych pravidlách.

Šéfka europarlamentu spresnila, že „vojnové zločiny spáchané vojnovými zločincami“ a „koordinované skutky neľudskosti“ nemôžu zostať bez odozvy. EP preto podporuje snahy, aby boli osoby zodpovedné za takéto činy stíhané a postavené pred spravodlivosť. To podľa nej znamená aj okamžité prijatie nového balíka razantných sankcií, ktoré sa zamerajú na tých čo, financujú a podporujú režim Vladimira Putina.

„Ukrajina za takmer nemožných podmienok bojuje za európske hodnoty,“ uviedla šéfka europarlamentu.

Zároveň dodala, že Európa musí urýchliť svoju politiku nulovej závislosti od Kremľa a odpútať sa od ruských energetických dodávok, zaviesť záväzné embargá a zastaviť nepriame financovanie bombardovania Ukrajiny.

23:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Západ na to, aby sa zjednotil a zabránil hroziacej ruskej genocíde v Európe.

Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: O osude strednej Európy a Čiernomoria sa rozhodne na Ukrajine

**23:05 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v pondelok bolo z Mariupoľa evakuovaných vyše 1 550 civilistov. Vereščuková spresnila, že celkovo 2405 ľudí bolo v pondelok evakuovaných po trase humanitárneho koridoru vedúceho z Mariupoľa do mesta Záporožie, ktoré je v rukách Ukrajincov – 1553 civilistov prišlo zo samotného Mariupoľa a zvyšok z iných lokalít v tejto ťažko skúšanej oblasti.

Dodala, že ľudia použili na odchod z Mariupoľa zmenšujúci sa počet súkromných vozidiel, ktoré ešte v oblasti zostali, a že kolóna siedmich autobusov vyslaná na pomoc zvyšným obyvateľom nemohla vojsť do mesta a vyzdvihnúť ľudí.

Mariupoľ, na pobreží Azovského mora, je hlavným cieľom ruskej armády a čelí hroznému bombardovaniu.

Vereščuková doplnila, že ďalších 971 ľudí evakuovali z piatich lokalít vo východnej Luhanskej oblasti, kde teraz Rusko sústreďuje väčšinu svojich vojenských síl. Vicepremiérka obvinila Rusko zo „systematického porušovania“ miestneho pokoja zbraní naplánovaného na to, aby sa tam mohli uskutočniť evakuácie obyvateľov.

**22:56 Najmenej 10 civilistov prišlo o život a 46 utrpelo zranenia počas ruského bombardovania Mykolajivu. Oznámil to tamojší starosta Olexandr Senkevič, informuje agentúra AFP. Ruská armáda podľa neho použila kazetovú muníciu.

Prvý útok ruskej armády nastal okolo 07.00 h miestneho času a „zabil jednu osobu a päť zranil vrátane dvoch ťažko zranených“, priblížil Senkevič. Nasledoval ďalší útok, počas ktorého „bolo zabitých deväť ľudí a 41 zranených“, dodal s tým, že počet obetí sa ešte môže zvýšiť.

V nedeľu bolo počas bombardovania v Mykolajive a v zhruba 60 kilometrov vzdialenom meste Očakiv ležiacom na pobreží Čierneho mora usmrtených osem ľudí, uviedla prokuratúra.

Mykolajiv, kde sa nachádza jeden z najväčších prístavov na Ukrajine, bol terčom ťažkého ostreľovania zo strany ruskej armády, ktorá sa ho v úvodnej fáze invázie neúspešne snažila ovládnuť.

22:38 Rusko mení svoje plány a taktiky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pripravuje sa zintenzívniť útoky na jej východe a juhu, povedal poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

„Rusi si teraz uvedomili, že Západ (Ukrajiny) je neoblomný“ vo svojej podpore ukrajinskej vlády, povedal Sullivan.

Zároveň však upozornil, že Rusko posilňuje svoju ofenzívu po tom, čo stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska s tým, že odtiaľ majú byť nasadení do iných oblastí Ukrajiny.

Washington však napriek tomu očakáva, že ruská armáda bude pokračovať v ostreľovaní Kyjeva a Ľvova, aby týmto mestám a ich obyvateľom spôsobila čo najväčšie škody, dodal Sullivan.

22:23 Ukrajinský minister vyzval lídrov, ktorí majú ešte pochybnosti o tom, či naďalej nakupovať ruský plyn, aby navštívili Buču a „postavili sa pred masový hrob, videli telá mŕtvych ukrajinských žien, ktoré boli pred zavraždením znásilnené a ktoré sa Rusi pokúsili zapáliť, aby zahladili stopy svojich zločinov“.

kuleba, truss Čítajte viac Zverstvá v Buči? Len špička ľadovca, uviedol Kuleba

21:56 Ruské sily pripravujú rozsiahly útok v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. V pondelok to na Telegrame uviedol tamojší gubernátor Serhij Hajdaj, ktorý vyzval na hromadnú evakuáciu miestneho obyvateľstva.

„Pozorujeme, že vybavenie prichádza z rozličných smerov, privážajú vojakov, palivo,“ uviedol Hajdaj vo videu. „Vychádzame z toho, že sa pripravujú na veľký (vojenský) prielom,“ dodal.

Gubernátor Luhanskej oblasti vyzval tamojších obyvateľov, aby čo najskôr odišli. „Prosím, nečakajte na to, kým vám zbombardujú domy,“ povedal v ďalšom videu. „Neváhajte,“ vyzval ľudí.

V pondelok bolo podľa jeho slov z danej oblasti evakuovaných 1 000 osôb.

21:33 Do Poľska dorazili americké stíhačky typu F-18. Na leteckej základni v meste Lask pristáli v rámci posilnenia východného krídla NATO. Informoval o tom minister obrany Mariusz Blaszczak, informovala poľská agentúra PAP.

„Je to jasný symbol podpory našich spojencov a posilnenia východného krídla NATO,“ uviedol Blaszczak v príspevku na Twitteri. Nekonkretizoval však, o koľko stíhačiek presne ide.

Na leteckej základni v Lasku budú okrem lietadiel F-18 umiestnené aj americké stíhačky piatej generácie F-35.

**21:08 Kanada informovala, že uvalí sankcie na ďalších deviatich Rusov a deviatich Bielorusov, ktorí Moskve umožnili alebo uľahčili inváziu na Ukrajinu.

„Umožnením nezmyselnej invázie (ruského prezidenta) Vladimira Putina na Ukrajinu, sa títo blízki spolupracovníci (ruského) režimu podieľajú na hrôzostrašných udalostiach, ktoré sa odohrávajú pred našimi očami,“ povedala kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolyová, ktorú citovala agentúra Reuters.

Sankcie sa podľa jej vyhlásenia majú týkať blízkych spolupracovníkov ruského a bieloruského režimu.

20:49 Zapálením sviečky pred ukrajinskou ambasádou si prezidentka Zuzana Čaputová uctila obete vojnových hrôz v meste Buča. Zapálenie sviečky venovala mužom, ženám a deťom, ktoré sa oslobodenia ukrajinského mesta nedožili. Informovala o tom na sociálnej sieti.

„Verím, že obrazy krutosti prichádzajúce z viacerých ukrajinských miest nezostanú nepotrestané a zomknú medzinárodné spoločenstvo k ešte väčšej solidarite a pomoci Ukrajine,“ uviedla Čaputová.

20:38 Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová uviedla, že následky ruskej invázie v ukrajinskom meste Boroďanka môžu byť ešte horšie ako v meste Buča. Obe mestá sa nachádzajú v Kyjevskej oblasti a ruské jednotky sa z nich stiahli len pred niekoľkými dňami.

Vo vysielaní ukrajinskej televízie Venediktovová vyhlásila, že počet obetí v Boroďanke, ktorá leží 23 kilometrov západne od Buče, by mohol byť vyšší ako kdekoľvek inde. Bližšie informácie k svojmu tvrdeniu neuviedla.

Vysvetlila, že o situácii v Kyjevskej oblasti je možné informovať, pretože príslušné úrady a zložky do nej v nedeľu získali prístup. Momentálne sa podľa nej vyhodnocuje situácia v mestách Irpiň, Buča a Vorzeľ.

Uviedla, že pokiaľ ide o obete, najhoršia sa situácia javí v Boroďanke.

„Myslím, že o Boroďanke budeme hovoriť samostatne. Je o čom hovoriť,“ povedala Venediktovová, pričom zároveň nespresnila, o koľko obetí v radoch civilistov by mohlo ísť.

20:27 Je reálne, že Putin pošle vyše 130-tisíc brancov na Ukrajinu. Ide o „neobvykle vysoký počet“, uvádza Sky News.

Rusko Ukrajina konflikt vojna EÚ sankcie Kremeľ Čítajte viac Sky News: Je reálne, že 130-tisíc brancov Putin pošle na Ukrajinu

20:21 Ruské ozbrojené sily od začiatku invázie prišli už približne o 18 300 vojakov. Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková podľa agentúry Ukrinform oznámila, že v ukrajinskom zajatí je v súčasnej dobe okolo 600 ruských vojakov. V tejto súvislosti uviedla, že pre nich bude potrebné postaviť špeciálny tábor, ktorý by mal zodpovedať normám medzinárodného práva. Okrem iného sa tiež zmienila o výmenách zajatcov s Ruskom. Naposledy ukrajinské úrady v piatok informovali o vzájomnom prepustení 86 ľudí v Záporožskej oblasti.

Podľa údajov generálneho štábu, citovaných listom Ukrajinska pravda, ruské invázne sily doteraz prišli o 647 tankov, 1 844 ďalších bojových obrnených vozidiel, 330 delostreleckých systémov, 107 salvových raketometov a 54 prostriedkov protivzdušnej obrany. Zničených bolo 147 bojových lietadiel, 134 vrtuľníkov, 92 bezpilotných lietadiel, 1 273 automobilov a sedem vojnových plavidiel.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov dnes večer podľa agentúry TASS povedal, že od začiatku „špeciálnej operácie“, ako Rusko svoju agresiu voči susednému štátu označuje, bolo zničených 1 948 ukrajinských tankov a ďalších obrnených bojových vozidiel, 226 salvových raketometov, 838 diel 1 842 špeciálnych vojenských vozidiel. Ukrajinci podľa neho tiež prišli o 125 bojových lietadiel, 91 vrtuľníkov a 394 bezpilotných lietadiel.

Ukrajinská strana údaje o stratách svojich síl neuvádza a zdržanlivá je v tomto ohľade aj Moskva. Ruské ministerstvo obrany naposledy 24. marca priznalo, že prišlo o 1 351 vojakov. Údaj o ľudských stratách Ukrajincov dnes Konašenkov neaktualizoval, 24. marca tvrdil, že zatiaľ prišli o 30-tisíc ľudí, z toho o 14-tisíc z nich „nenávratne“.

19:48 Rusko stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska. Zvyšok ruských vojakov ostáva na svojich pozíciách mimo ukrajinského hlavného mesta. V pondelok to uviedol vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany, ktorý si želal ostať v anonymite, informovali agentúra DPA a britská televízia Sky News.

Predstaviteľ Pentagónu sa domnieva, že Moskva stiahla svoje jednotky za účelom ich preskupenia a doplnenia zásob, aby sa neskôr vrátili do bojov na Ukrajine.

Udalosti v meste Buča označil americký predstaviteľ za „ohavné“. Pripomenul, že Spojené štáty už predtým upozorňovali na ruskú brutalitu počas tejto invázie. Dodal, že americká vláda má dôkazy o tom, že Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny, a udalosti v Buči to len potvrdzujú.

19:33 Vedúci predstavitelia bieloruskej opozície žijúci v exile – Sviatlana Cichanovská a Pavel Latuška – vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby vyhlásilo Bielorusko za krajinu dočasne okupovanú Ruskom. Bol by to „mimoriadne dôležitý krok na zastavenie ruskej agresie voči Ukrajine a obnovu bezpečnosti v regióne“, píše sa vo vyhlásení, o ktorom informovala agentúra APA.

Lídri bieloruskej opozície tvrdia, že vojna na Ukrajine jednoznačne ukázala, že Alexandr Lukašenko, ktorého označili za diktátora, stratil kontrolu nad územím Bieloruska. Skutočnosť, že Lukašenko Vladimirovi Putinovi „bez odporu dovolil obsadiť Bielorusko, jasne ukazuje, že jeho režim nie je len nelegitímny, ale aj nesamostatný a bábkový“.

Russia Belarus Čítajte viac Zhltol už Putin Lukašenka? Odpovedá bieloruský analytik

Je „obrovskou chybou“ považovať Bielorusko za súčasných okolností za štát, ktorý dokáže vykonávať vlastnú nezávislú politiku a je na svojom území schopný klásť odpor voči Kremľu, zdôraznili Cichanovská a Latuška.

Takýto chybný odhad situácie v Bielorusku podľa nich viedol k prijatiu výrazne miernejších sankcií voči Minsku, čo teraz Kremľu umožňuje sankcie čiastočne obchádzať a „bábke Lukašenkovi“ dovoľuje z vojny profitovať.

Označenie Bieloruska za okupovanú krajinu by podľa opozície navyše bolo stimulom pre to, aby sa protivojnové hnutie v krajine, ktoré sa napríklad snažilo zablokovať železničné spojenia slúžiace na ruské vojenské transporty, zmenilo na národné oslobodzovacie hnutie.

Vladimir Putin / Alexandr Lukašenko Čítajte viac Putin a Lukašenko si opäť zahrali hokej, s nimi aj Bure či Fetisov

Ak by bolo Bielorusko označené za okupované Moskvou, medzinárodné spoločenstvo by malo možnosť od Ruska požadovať, aby od tejto okupácie upustilo. Ako vysvetľujú poprední predstavitelia opozície, v súčasnosti je totiž možné len vyzývať Lukašenka, aby ruským ozbrojeným silám neumožňoval pohybovať sa na území Bieloruska, čo sú podľa nich len „prázdne reči“.

„Pokiaľ bude v strede Európy pôsobiť Lukašenkov bábkový režim verný Kremľu a pokiaľ sa budú v Bielorusku nachádzať jednotky ruských okupantov, nebude v bezpečí Ukrajina ani Európa,“ konštatovali.

19:17 Americká vláda zhabala jachtu, ktorej majiteľom je ruský oligarcha Viktor Vekseľberg známy svojimi väzbami na Vladimira Putina.

Agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a španielskej Civilnej gardy vstúpili na palubu jachty Tango zakotvenej na prístavisku Marina Real v prístave Palma de Mallorca, hlavnom meste španielskych Baleárskych ostrovov, v pondelok ráno.

Zdroj z Civilnej stráže doplnil, že jachta Tango je 78 metrov dlhé plavidlo, ktoré sa plaví pod vlajkou Cookových ostrovov.

zväčšiť Ruský oligarcha Viktor Vekselberg počas... Foto: Wikimedia Commons
Viktor Vekselberg Ruský oligarcha Viktor Vekselberg počas diskusie priemyselníkov Európskej únie a Ruska vo francúzskom Cannes v novembri 2008.

Špecializovaná webová stránka Superyachtfan.com, ktorá sleduje najväčšie a najexkluzívnejšie rekreačné lode na svete a ich plavbu, informuje, že jachta Tango má hodnotu 120 miliónov dolárov.

Podľa dokumentov ministerstva financií USA táto jachta patrí medzi aktíva spojené s Vekseľbergom, miliardárom a blízkym spojencom ruského prezidenta Putina.

Hoci Vekseľberg – na rozdiel od iných oligarchov spájaných s Putinom – nebol sankcionovaný Európskou úniou, v USA naňho uvalili sankcie už v roku 2018 a následne aj v marci.

V Spojených štátoch je Vekseľberg súčasne vyšetrovaný pre možné daňové podvody, pranie špinavých peňazí a falšovanie dokumentov – práve preto, aby zakryl vlastníctvo jachty Tango, uviedla španielska Civilná garda.

zväčšiť Príslušníci španielskej pobrežnej stráže stoja... Foto: TASR/AP, Francisco Ubilla
Malorka Rusko sankcie jachta konfiškácia Vekselberg uarus Príslušníci španielskej pobrežnej stráže stoja pri jachte nazvanej Tango, ktorá kotví v prístave v Palma de Mallorca na španielskom ostrove Malorka. Americkí federálni agenti a príslušníci španielskej pobrežnej stráže skonfiškovali jachtu, ktorá pravdepodobne patrí ruskému oligarchovi Viktorovi Vekselbergovi.

Podľa nej sa jachta sa plaví pod vlajkou Cookových ostrovov a je vo vlastníctve spoločnosti registrovanej na Britských Panenských ostrovoch spravovanej rôznymi ďalšími spoločnosťami v Paname. Cieľom tejto komplikovanej schémy je utajiť identitu skutočného majiteľa.

Agentúra AP pripomenula, že kauza jachty Tango je prvým prípadom, keď sa vláda USA zmocnila jachty niektorého z oligarchov, odkedy generálny prokurátor Merrick Garland a ministerka financií Janet Yellenová v snahe presadiť sankcie po ruskej invázii na Ukrajinu zostavili pracovnú skupinu známu ako REPO – týkajúcu sa ruských elít, podporovateľov režimu a oligarchov.

Vekseľberg má už roky väzby na USA, kde má sídla v New Yorku a v štáte Connecticut. Tento podnikateľ ukrajinského pôvodu si v postsovietskej ére vybudoval svoje bohatstvo investíciami do hlinikárskeho a ropného priemyslu.

Tento ruský oligarcha bol vypočúvaný aj v rámci vyšetrovania osobitného poradcu Roberta Muellera, ktoré sa týkalo podozrenia zo zasahovania Ruska do prezidentských volieb v USA v roku 2016.

19:03 Estónske ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu v súvislosti so správami o násilnostiach spáchaných na civilistoch v meste Buča tlmočilo svoj rozhodný protest.

Podľa vyhlásenia estónskeho rezortu diplomacie bol ruskému veľvyslancovi tlmočený postoj Estónska, podľa ktorého násilné činy v Buči „nie sú len indikátormi úplného ignorovania medzinárodného práva, ale základných princípov ľudskosti“.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová informovala, že na rôznych miestach Kyjevskej oblasti sa po odsune ruských vojakov našli telá 410 zabitých civilistov. Mnohí z nich mali zviazané ruky či strelné zranenia.

Približne 330–340 mŕtvych tiel sa našlo na uliciach alebo v masových hroboch v meste Buča.

18:45 Ruské sily odišli zo severu ukrajinskej Žytomyrskej oblasti. Povedal to jej guvernér Vitalij Bunečko. Podľa jeho slov oblasť západne od Kyjiva pri hraniciach s Bieloruskom už nie je okupovaná ruskou armádou, ktorá tam zanechala časť munície. „Odišli, zanechali časť svojich vozidiel a časť munície," uviedol guvernér. Informuje o tom portál Sky News.

Stiahnutie sa ruských vojakov zo severu Žytomyrskej oblasti je v súlade s tvrdením Moskvy, že svoju pozornosť sústredí na východ Ukrajiny, konkrétne na Donbas. Ide o región, v ktorom materinským jazykom veľkej časti obyvateľstva je ruština.

18:43 Americký prezident Joe Biden vyzval na začatie súdneho procesu voči Vladimirovi Putinovi za údajné vojnové zločiny.

Joe Biden Čítajte viac Biden: Putina by mali za vojnové zločiny na Ukrajine súdiť

18:36 „Zábery z Buče a devastácie na celej Ukrajine nás teraz nútia prejsť od slov k činom“, uviedla americká veľvyslankyňa pri OSN.

buča Čítajte viac USA chcú Rusov vylúčiť z Rady OSN pre ľudské práva

18:20 Ukrajinské úrady od vpádu ruských ozbrojených síl na Ukrajinu pred 40 dňami registrujú viac ako 7 000 vojnových zločinov. Podľa agentúry Ukrinform to v televízii oznámila ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktová.

Uvedený údaj je podľa nej založený na informáciách, ktoré získala polícia a pracovníci Štátneho vyšetrovacieho úradu pri evidencii trestných činov spáchaných v miestach vojenských operácií. „Okrem toho máme portál, kde môžu všetci občania poskytovať svoje informácie o vojnových zločinoch. Teraz je ich (celkom zaznamenaných zločinov) viac ako sedem tisíc,“ povedala prokurátorka.

Podľa Venediktovej prokurátori sú tiež prítomní na kontrolných stanovištiach, kde hovoria s utečencami, aby odhalili spáchané vojnové zločiny a zistili, kto sa stal ich obeťou. Cieľom je individuálne potrestanie páchateľov „od radových vojakov až po najvyššie vedenie“ Ruska, povedala generálna prokurátorka.

18:00 Rusko zruší po 9. apríli cestovné obmedzenia zavedené v dôsledku koronavírusovej pandémie pre 52 „spriatelených“ krajín, ktoré sa nepridali k Západu a neuvalili na Moskvu sankcie za inváziu na Ukrajinu. Oznámil to ruský premiér Michail Mišustin, ktorého citovala agentúra Reuters.

Rusko tak obnoví lety z a do Argentíny, Juhoafrickej republiky a ďalších „spriatelených krajín“, spresnil Mišustin.

Rusko zaviedlo rozsiahle cestovné obmedzenia v marci 2020 – na začiatku pandémie. Mnohé z týchto reštrikcií stále platia, Rusko však už postupne rozširovalo aj zoznam krajín považovaných za „bezpečné“, pre ktoré uvoľňovalo obmedzenia týkajúce leteckej dopravy, pripomína Reuters.

Ruské úrady oznámili, že medzi ďalšie krajiny, do ktorých sa po 9. apríli obnovia lety, patria Alžírsko, Čína, Libanon, Peru či Pakistan. Premiér Mišustin zároveň dodal, že Rusko uvoľní aj cestovné obmedzenia týkajúcej sa jeho pozemných hraníc s Čínou.

Reuters pripomína, že Rusko zatvorilo v ostatnom čase svoj vzdušný priestor pre dovedna 36 krajín vrátane všetkých 27 členských štátov Európskej únie. Reagovalo tak na obdobné sankcie, ktoré voči jeho aerolíniám aj leteckému priemyslu uvalil Západ pre inváziu na Ukrajinu.

17:24 Americký prezident Joe Biden označil ruského prezidenta Vladimíra Putina za vojnového zločinca a vyzval na ďalšie protiruské sankcie. Informovala o tom dnes agentúra AP. Biden reagoval na správy ukrajinských úradov, že ruskí vojaci zabili stovky civilistov v meste Buča pri Kyjeve. Rusko odmieta, že jeho vojaci v tejto vojne zabíja civilistov. Biden tiež vyzval, aby bol Putin kvôli vojnovým zločinom postavený pred súd.

„Videli ste, čo sa stalo v Buči. Musíme pokračovať v poskytovaní zbraní Ukrajine, aby mohli pokračovať v boji. A musíme zhromaždiť všetky podrobnosti, aby sa mohol usporiadať skutočný súd pre vojnové zločiny,“ povedal Biden novinárom. Podľa agentúry AP dodal, že Putin je vojnový zločinec. Tým ruského prezidenta Biden nazval už v marci. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to neskôr označil za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.

Dnes aj ukrajinský rezident Volodymyr Zelenskyj v Buči za sprievodu ukrajinských vojakov a zahraničných novinárov znovu obvinil Putina z vojnových zločinov. „Toto sú vojnové zločiny a svet ich uzná ako genocídu,“ povedal Zelenskyj. Biden sa ale termínu genocída vyhol, uviedla agentúra AP.

Počas vojny na Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára ruskou inváziou, nazval Biden Putina tiež už „krvichtivým diktátorom“, „hrdlorezom“ či „mäsiarom“. Koncom marca pri návšteve Varšavy tiež povedal: „Preboha, tento muž nemôže zostať ďalej pri moci.“ Neskôr Biely dom vysvetľoval, že tým Biden nevyzýval na zmenu režimu v Rusku a na odchod Putina, ale na to, že je potrebné, aby Putin stratil moc nad ukrajinským územím aj v širšom regióne.

16:52 Z mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, ktoré obliehajú ruské sily, už bolo zničených asi 90 percent. Povedal to v pondelok tamojší primátor Vadym Bojčenko, informuje agentúra AFP. „Smutnou správou je, že 90 percent infraštruktúry v meste je zničených a 40 percent z toho sa už nedá obnoviť,“ uviedol Bojčenko na tlačovej konferencii. „Ruská armáda brutálne ničí Mariupol… Bombardovanie je nepretržité,“ dodal. Väčšina útokov podľa jeho slov prichádza „od mora“, kde sú umiestnené „ruské lode“.

V toto meste ležiacom na pobreží Azovského mora, kde žilo pred vypuknutím vojny okolo pol milióna ľudí, sa podľa primátora ešte stále nachádza približne 130.000 osôb. „Plánujeme evakuovať zvyšných obyvateľov, ale dnes to nie je možné,“ povedal Bojčenko. (TASR)

16:26 Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje spravodajca TASR.

Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o „strašných vraždách“, ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky. „Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní,“ uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.

EÚ je pripravená posilniť toto úsilie vyslaním vyšetrovacích tímov do terénu na podporu ukrajinskej prokuratúry. Pripravené pomôcť sú aj Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Policajný úrad EÚ (Europol).

16:18 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov prirovnal postup ruskej armády v Buči neďaleko Kyjeva, kde došlo pravdepodobne k masakru civilistov, k nacistickým jednotkám SS počas druhej svetovej vojny a pohrozil odvetou. TASR informuje na základe správy denníka Die Welt, ktorý sa odvoláva na príspevok Reznikova na sociálnej sieti Facebook.

„Toto zlo jednoducho nemôže zostať nepotrestané,“ vyhlásil Reznikov. Naše spravodajské služby neustále identifikujú všetkých votrelcov a vrahov… A každý z nich v istom momente dostane to, čo si zaslúži," uviedol na Facebooku.

Reznikov naznačil tiež paralelu s občianskou vojnou v Juhoslávii. „Len v samotnej Buči je počet obetí už teraz vyšší než vo Vukovare,“ poznamenal. V tomto chorvátskom meste bolo v roku 1991 zabitých vyše 250 civilistov a vojnových zajatcov, ktorých usmrtili srbské sily a juhoslovanská armáda.

15:57 Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil v pondelok mesto Buča v Kyjevskej oblasti, v ktorom sa po minulotýždňovom odchode ruských jednotiek – podľa správ ukrajinských činiteľov – našli telá približne 340 civilistov. Zelenskyj v Buči navštívil ulicu, na ktorej ukrajinské jednotky prepadli ruský konvoj a rozprával sa s miestnymi obyvateľmi, približuje stanica BBC. Prezident tiež zopakoval, že Rusko sa na Ukrajine dopustilo genocídy a vojnových zločinov.

Napriek zverstvám, z ktorých Kyjev obviňuje ruských vojakov, je však Zelenskyj ochotný pokračovať v snahe nájsť diplomatické riešenie prostredníctvom mierových rozhovorov. „Na Ukrajine musí byť mier. Sme v Európe v 21. storočí. Budeme pokračovať v našom diplomatickom aj vojenskom úsilí,“ povedal Zelenskyj pre BBC. (TASR/AFP)

15:46 Ruský prezident Putin podpísal v pondelok dekrét obmedzujúci udeľovanie víz občanom tým krajín, ktoré Moskva považuje za „nepriateľské“. Ide o reakciu na sankcie, ktoré na Rusko uvalil Západ pre vojenskú inváziu na Ukrajinu. Dekrét, ktorý v pondelok vstúpil do platnosti, pozastavuje režim zjednodušeného udeľovania ruských víz pre obyvateľov niektorých európskych krajín, ako napríklad Nórska, Švajčiarska, Dánska či Islandu.

Zároveň nariaďuje ruskému ministerstvu zahraničných vecí a iným orgánom, aby rozhodli v individuálnych prípadoch o zavedení obmedzeného vstupu do krajiny pre tých zahraničných občanov a ľudí bez občianstva, ktorí podnikli „nepriateľské“ voči Rusku, ruským občanom alebo tamojším právnickým subjektom.

Ruská vláda schválila v marci zoznam nepriateľských krajín, na ktorom s nachádzajú i Spojené štáty, Kanada, Británia, členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska a taktiež Ukrajina. (TASR/Reuters)

15:38 Rada EÚ v pondelok schválila legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré umožňujú členským krajinám presmerovať zdroje z fondov politiky súdržnosti a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) na pomoc utečencom z Ukrajiny. Spravodajca TASR o tom informuje na základe tlačovej správy Rady EÚ.

Podľa tejto tlačovej správy ide o dôležitý krok na zabezpečenie toho, aby členské krajiny EÚ mali dostatok zdrojov na pokrytie rastúcich potrieb v oblasti bývania, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti pre utečencov z Ukrajiny.

Predĺženie financovania, uvoľnenie neprogramovaného financovania súdržnosti na roky 2014–20 a balík React-EU na rok 2022 by podľa očakávaní mali uvoľniť takmer 17 miliárd eur. (TASR)

15:19 Lídri Albánska a Kosova ostro odsúdili najnovšie správy o brutálnom zabíjaní ukrajinských civilistov ruskými jednotkami, a vyzvali svet, aby vzal Rusko na zodpovednosť.

Albánsky premiér Edi Rama uviedol, že telá nájdené po odchode ruských vojakov z Buče neďaleko Kyjiva sú „šokujúce“ a dôrazne vyzval na nezávislé vyšetrenie „takýchto ohavných zločinov“. „Nič nemôže ospravedlniť takúto krutosť. Taká bolesť a taká hanba!“ uviedol na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Kosovský premiér Albin Kurti uviedol, že telá nájdené v Buči mu pripomínajú podobné zverstvá, spáchané v jeho krajine počas vojny v rokoch 1998 – 1999 medzi etnickými Albáncami a srbskými silami. „Masové hroby, ľudia brutálne zabití s chýbajúcimi časťami tiel, vypálené domy a mestá premenené na trosky, to všetko sú známe scény z genocídnych režimov,“ napísal v pondelok na Twitteri.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, deväť rokov po krvavom konflikte medzi Srbskom a albánskymi separatistami v Kosove, vtedajšej srbskej provincii, pri ktorom zahynulo viac ako 12-tisíc ľudí a približne 1600 je stále nezvestných. „Páchatelia masakru v Buči musia byť postavení pred súd a Rusko musí byť brané na zodpovednosť,“ povedal Kurti. (SITA)

15:03 Starostku dediny Motyžyn, jej manžela i syna zabili a pochovali v plytkom hrobe blízko hlavného mesta Kyjev, uviedol v pondelok poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Ukázal pritom telá obetí, ktoré boli čiastočne zasypané pieskom. Od stiahnutia ruských jednotiek z miest a dedín v okolí ukrajinskej metropoly Kyjev do týchto oblastí prichádza ukrajinská armáda a ukazuje novinárom telá, o ktorých tvrdí, že sú civilné obete zabité ruskými vojakmi, zničené domy i vypálené vozidlá.

Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť, kto zabil rodinu, ktorá sa nachádzala v plytkom hrobe pri Motyžyne západne od Kyjeva. Moskva odmietla tvrdenia, že zámerne cieli na civilistov a podobné správy o zabíjaní sú podľa nej „zinscenované“ s cieľom pošpiniť meno Ruska.

„Boli tu ruskí okupanti. Mučili a zavraždili celú rodinu starostky,“ povedal Heraščenko. Obete pritom identifikoval ako Oľhu Suchenkovú, jej manžela Ihora a syna Oleksandra, píše Reuters. „Okupanti mali podozrenie, že spolupracujú s našou armádou a uvádzajú nám miesta, kam zacieliť naše delostrelectvo. Táto zberba mučila, masakrovala a zavraždila celú rodinu. Budú za to zodpovedať,“ dodal. (TASR/Reuters)

14:41 Spolková vláda v Berlíne vyzvala ľudí s ruskými koreňmi žijúce v Nemecku, aby sa riadne informovali o vojne na Ukrajine. „Spolková vláda prosí rusky hovoriacich ľudí v Nemecku, aby z rôznych národných i medzinárodných médií získavali komplexné informácie,“ povedal v Berlíne hovorca nemeckej vlády Wolfgang Büchner. „Nikto by nemal veriť dezinformačnej kampani ruských štátnych médií s jej cynickým a banalizačným zobrazením,“ dodal.

V nedeľu sa na kolóne vozidiel s ruskými vlajkami v Berlíne zúčastnilo takmer 900 ľudí, píše DPA. Kolóna s niekoľkými stovkami vozidiel bola nahlásená ako podujatie s názvom „Žiadna propaganda v škole – Ochrana pre rusky hovoriacich ľudí, žiadna diskriminácia“, spresnila berlínska polícia. Nemecké ministerstvo vnútra považuje za dôležité, „aby táto vojna nebola zatiahnutá do našej spoločnosti,“ povedal podľa DPA hovorca nemeckého rezortu vnútra Maximilan Kall. (TASR/DPA)

14:18 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že ukrajinská verzia toho, čo sa stalo v meste Buča, je v skutočnosti „fingovaným útokom“, ktorého skutočným cieľom bolo podkopanie postavenia Moskvy. Podľa neho ide o provokáciu zo strany Kyjeva.

Buča, vojna na Ukrajine Čítajte viac Lavrov popiera vojnové zločiny: Udalosti v Buči zinscenoval Kyjev

13:28 Osem ľudí zahynulo a 34 ďalších utrpelo zranenia pri nedávnych ruských útokoch na dve mestá na juhu Ukrajiny, uviedla v pondelok generálna prokuratúra v hlavnom meste Kyjev. Ruské jednotky podľa prokuratúry útočili na mestá Očakiv a Mykolajiv. Ostreľovanie poškodilo domy tamojších obyvateľov, vozidlá i civilnú infraštruktúru.

„Výsledkom nepriateľského ostreľovania bolo zabitých sedem obyvateľov Očakivu a ďalších 20 utrpelo zranenia. V meste Mykolajiv zahynula jedna osoba a 14 ďalších bolo zranených, medzi nimi jedno dieťa,“ uvádza sa v stanovisku generálnej prokuratúry k nedeľňajším útokom ruských jednotiek. (AFP/TASR)

13:16 Starosta mesta Mykolajiv Oleksandr Syenkevyč zverejnil zábery zo zničeného gynekologického oddelenia po raketovom útoku na nemocnicu. (NEXTA)

13:02 Po odchode ruských jednotiek z niektorých regiónov nachádzajú Ukrajinci ďalšie telá zabitých civilistov, doteraz ich objavili najmenej 400, informovala v pondelok s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov stanica CNN. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová podľa agentúry Ukrinform oznámila, že z Kyjevskej oblasti úrady doteraz odviezli telá 410 zabitých civilistov.

„Prokurátori a ďalší špecialisti zatiaľ hľadali 140 z nich,“ uviedla Venediktovová, podľa ktorej úrady pri vyšetrovaní pracujú s miestnymi obyvateľmi, dohľadávajú svedkov, obetí, zhromažďujú fotografie alebo videozáznamy. „Ľudia sú vydesení, unavení a strápení, zažili hrôzu. To tiež vyžaduje čas a profesionálny prístup, aby sa všetko správne zaznamenalo a neprišli sme o šancu nájsť a potrestať vinníkov,“ podotkla prokurátorka.

Snahu nájsť miestnych obyvateľov, ktorí ostali v mestách pod ruskou okupáciou, sťažuje prítomnosť mín, uviedol podľa CNN ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. Podľa jeho poradcu Vadyma Denysenka bolo v Kyjevskej oblasti nájdených približne 400 mŕtvych civilistov, konkrétne menoval obce Buča, Irpiň alebo Hostomel. Ide však podľa neho iba o predbežné údaje. (ČTK)

12:48 Prví z českých vojakov, ktorí majú posilniť východné krídlo NATO, už odišli na Slovensko. Ich úlohou je odstrašiť nepriateľa a brániť hranice Severoatlantickej aliancie. V pondelok o tom informovala armáda ČR prostredníctvom tlačovej správy. "Vojaci 1. kontingentu úlohového zoskupenia enhanced Vigilance Activities (eVA) odišli z Pardubíc a Chrudimu na Slovensko.

Z pardubického Centra podpory operácií odišiel veliteľ kontingentu plukovník Tomáš Unzeitig a vojaci, ktorí budú tvoriť velenie Mnohonárodného bojového zoskupenia eVA. Z kasární 43. výsadkového pluku v meste Chrudim vyšli vojaci, ktorí budú tvoriť základ mnohonárodného zmiešaného pešieho práporu. Ich veliteľom je podplukovník Ivo Zelinka," uviedla AČR vo vyhlásení.

Česi budú na Slovensku veliť mnohonárodnej bojovej skupine. Do takzvanej „battlegroup“ sa zapoja aj vojaci z Holandska, Nemecka, Poľska, Slovinska a USA, uvádza AČR. (TASR)

12:35 Kremeľ kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia z toho, že ruské sily sú zodpovedné za zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pritom spochybnil pravosť záberov, ktoré zachytávajú telá civilistov ležiace na uliciach. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Kategoricky odmietame všetky tieto obvinenia,“ uviedol Peskov, podľa ktorého treba k vyhláseniam zo strany Ukrajiny pristupovať s pochybnosťami. Peskov počas svojej pravidelnej tlačovej konferencie uviedol, že fakty a chronológia udalostí v Buči nesedia s ukrajinskou verziou a vyzval medzinárodných lídrov, aby sa neponáhľali s vynášaním súdov.

12:26 Vojenských brancov z Ruskom podporovaného ukrajinského regiónu Donbas posielajú do bojov vo frontovej línii proti ukrajinským jednotkám bez výcviku, len s trochou jedla a vody, neadekvátne vyzbrojených. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, pre ktorú to v tomto separatistickom regióne potvrdilo šesť osôb.

Reuters totožnosť týchto zdrojov overila. Nové výpovede o nasadzovaní nedostatočne vycvičených a zle vybavených vojakov sú podľa agentúry novými náznakmi toho, aké preťažené sú vojenské zdroje, ktoré má Kremeľ viac než mesiac po vojne na Ukrajine k dispozícii. Vo vojne sa jednotky Moskvy dostali do logistických problémov a narazili na tvrdý odpor Ukrajincov.

Jednou z osôb, ktoré agentúre Reuters poskytli svedectvo, je študent, ktorý bol do bojov povolaný koncom februára. Spolubojovník mu povedal, aby sa pripravil na odrazenie útoku ukrajinských síl na juhozápade Donbasu. Študent však podľa agentúry uviedol, že ani nevedel strieľať z automatickej zbrane. Spomínaný študent a jeho jednotka nakoniec opätovali paľbu a podarilo sa im vyhnúť zajatiu, neskôr však počas bojov utrpel zranenia.

11:56 Priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici v nedeľu prešlo 3222 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 689 mužov, 1722 žien a 811 detí. O dočasné útočisko požiadalo 407 osôb, informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra SR. „Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 276 príslušníkov Policajného zboru, 88 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 113 colníkov, 383 vojakov, šesť duchovných, 218 dobrovoľníkov a 52 príslušníkov zahraničných zložiek,“ uviedol ďalej rezort vnútra.

Zároveň vypravili 38 autobusov, ktoré prepravili 453 osôb na rôzne miesta v rámci SR. Vlakovou dopravou bolo prepravených 1045 osôb, vypravený bol podľa MV jeden mimoriadny vlak. Za nedeľu bolo ubytovaných 73 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 11 922 lôžok.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 303 283 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 60 801 osôb.

11:42 Japonský premiér Fumio Kišida odsúdil zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča. „Som hlboko šokovaný skutočnosťou, že na predmestí Kyjeva boli páchané na civilistoch ukrutné hrôzy… Zabíjanie nevinných civilistov je porušením medzinárodného humanitárneho práva. Je to absolútne netolerovateľné a Japonsko to odsudzuje najsilnejšie, ako sa dá,“ uviedol Kišida, podľa ktorého sa Rusko za toto konanie musí zodpovedať.

Generálny tajomník japonskej vlády Hirokazu Matsuno zase žiadal vyšetrenie udalostí v Buči na Medzinárodnom trestnom súde (ICC). „Útoky na nevinných civilistov sú porušením medzinárodného humanitárneho práva a sú absolútne neodpustiteľné,“ uviedol Matsuno. Dodal, že Japonsko podalo na ICC ešte v marci sťažnosť na Rusko pre vojnu na Ukrajine a očakáva, že súd plne vyšetrí vojnové zločiny, ktoré údajne spáchali ruské jednotky.

Matsuno okrem toho uviedol, že Japonsko bude ďalej spolupracovať s krajinami skupiny G7 a medzinárodnou komunitou pri zavedení ďalších sankcií proti Rusku. (TASR/AP)

11:33 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok vyzval na medzinárodné vyšetrovanie „genocídy“, ktorej sa dopúšťajú ruské jednotky na Ukrajine. „Navrhujeme medzinárodnú komisiu na vyšetrovanie týchto zločinov genocídy,“ povedal Morawiecki v súvislosti so zjavným zabíjaním civilistov v ukrajinských mestách – vrátane mesta Buča v blízkosti ukrajinskej metropoly Kyjev.

V ukrajinskom meste Buča sa doteraz našlo až 340 tiel. Ide zrejme o výsledok „masakry“, ktorú majú na svedomí ruské jednotky. V pondelok to napísala agentúra DPA s odvolaním sa na informácie denníka Ukrajinská pravda (UP). Ukrajinská prokuratúra nariadila pitvu tiel s cieľom pochopiť kontext zločinov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské jednotky z genocídy. Moskva tieto obvinenia odmieta. (TASR/AFP)

11:17 Španielsky premiér Pedro Sánchez povedal, že vidí známky spáchania genocídy v ukrajinskom meste Buča, kde boli cez víkend objavené masové hroby a niekoľko stoviek tiel. „Urobíme všetko pre to, aby tí, ktorí tieto vojnové zločiny spáchali, nezostali nepotrestaní a aby sa postavili pred súdy… a aby sa súdy zaoberali týmito údajnými prípadmi zločinov proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a aj – prečo to nepovedať – genocídou,“ vyhlásil Sánchez v Madride.

Španielsky premiér už v nedeľu večer na sociálnej sieti Twitter napísal, že vojnové zločiny nemôžu zostať nepotrestané a vyjadril solidaritu a podporu ukrajinskému ľudu. Moskva údajný masaker v Buči odmieta a tvrdí, že ho zinscenoval Kyjev. (AFP/TASR)

10:55 Britské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko pokračuje v rozmiestňovaní svojich vojakov aj žoldnierov vo východnej časti Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AP. „Ruské sily pokračujú v konsolidácii a reorganizácii a preorientovali svoju ofenzívu na oblasť Donbasu na východe Ukrajiny,“ uviedol britský silový rezort na sociálnej sieti Twitter.

Do oblasti sa podľa Londýna zrejme presúvajú aj žoldnieri zo súkromnej vojenskej Vagnerovej skupiny (v zahraničí známa pod označením Wagner Group). Spojené kráľovstvo ešte v noci na pondelok oznámilo, že mesto Mariupoľ je teraz kľúčovým cieľom ruskej invázie. (TASR)

10:33 V ukrajinskom meste Buča sa doteraz našlo až 340 tiel, ktoré sú zrejme výsledkom „masakry“, ktorú majú na svedomí ruské jednotky. V pondelok to napísala agentúra DPA, ktorá sa odvolala na informácie denníka Ukrajinská pravda.

Do nedele sa našlo v Buči 330 až 340 tiel, napísal na webe denník Ukrajinská pravda, ktorý citoval údaje miestnej pohrebnej služby. Pátranie po ďalších obetiach pokračuje, pričom niektoré telá sú údajne pochované na dvoroch domov, uvádza sa v správe.

Ukrajinská prokuratúra nariadila pitvu tiel s cieľom pochopiť kontext zločinov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské jednotky z genocídy. Moskva tieto obvinenia odmieta. Ruské veľvyslanectvo v Berlíne podľa DPA tvrdí, že ide o „inscenáciu kyjevského režimu“, ktorá bola určená pre západné médiá.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok uviedol, že je potrebné uvaliť na Rusko ďalšie sankcie po tom, ako Ukrajina obvinila ruské jednotky zo zabíjania civilistov v meste Buča. Macron pre francúzsku rozhlasovú stanicu France Inter uviedol, že existujú veľmi jasné stopy, ktoré naznačujú, že za vojenské zločiny na Ukrajine sú zodpovedné ruské jednotky.

„Existujú veľmi jasné známky vojnových zločinov. Bola to ruská armáda, ktorá sa v Buči nachádzala,“ uviedol Macron po tom, ako sa objavili správy o masových hroboch v Buči. „To, čo sa stalo v Buči, si vyžaduje ďalšie kolo sankcií a veľmi jasné opatrenia,“ uviedol šéf elyzejského paláca s tým, že tento krok bude Francúzsko v nasledujúcich dňoch koordinovať so svojimi európskymi partnermi, a to predovšetkým s Nemeckom.

Nové sankcie by sa podľa Macrona mali zamerať najmä na ruský ropný a uhoľný priemysel a Európska únia by mohla zaviesť ďalšie sankcie i proti ruským jednotlivcom. „Tí, ktorí sú za týmito vojnovými zločinmi sa za ne musia zodpovedať… Musíme poslať veľmi jasný signál, že bránime našu kolektívnu dôstojnosť a hodnoty… Neexistuje mier bez spravodlivosti,“ cituje Macrona televízia CNN. (tasr, afp, dpa, reuters, cnn.com)

10:27 Americká spoločnosť Maxar Technologies zverejnila v nedeľu snímky, na ktorých je vidieť približne 14 metrov dlhú priekopu vyhĺbenú v okolí chrámu sv. Ondreja v ukrajinskom meste Buča. Ide zrejme o masový hrob, ktorý bol na mieste objavený v sobotu po tom, ako sa z oblasti stiahli ruskí vojaci. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá však nevedela bezprostredne overiť, či ide o ten istý masový hrob, ktorý zdokumentovali jej reportéri.

Firma Maxar uviedla, že prvé známky vykopávania masového hrobu v areáli miestneho kostola boli vidieť už 10. marca. „Zábery z 31. marca ukazujú hrobové miesto s približne 45 stôp dlhou (13,7 metra) priekopou v juhozápadnej časti pri kostole,“ uviedla spoločnosť Maxar.

Zábery masového hrobu na mieste nakrútil aj štáb televízie CNN. Ukrajinské úrady aj svedkovia uviedli, že ruskí vojaci v meste Buča zabili stovky civilistov. Mŕtvoly ležali aj na uliciach. Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by ruskí vojaci zabíjali civilistov. Moskva tvrdí, že ide o provokáciu ukrajinskej vlády. (reuters, tasr)

9:38 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v noci na pondelok uviedlo, že videonahrávku, ktorá zachytáva telá civilistov v uliciach ukrajinského mesta Buča, si „objednali“ Spojené štáty, aby mohli obviňovať Rusko.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová uviedla, že okamžitá reakcia Západu na videonahrávku naznačuje, že video je súčasťou plánu na poškodenie reputácie Ruska.

„Kto je majstrom provokácie? Samozrejme, že Spojené štáty a NATO… V tomto prípade sa mi zdá, že samotná skutočnosť, že boli vydané vyhlásenia (odsudzujúce Rusko) ihneď po tom, ako sa tieto materiály objavili, nenecháva nikoho na pochybách ohľadom toho, kto si objednal túto historku,“ uviedla Zacharovová vo vysielaní ruskej štátnej televízie.

Správy o zabíjaní civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, sa objavili tento víkend. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských síl údajne našli najmenej dva masové hroby a zahraniční reportéri priniesli zábery desiatok tiel v uliciach.

Ukrajinskí a západní lídri reagovali s pobúrením na nájdenie týchto masových hrobov a niekoľkých stoviek tiel. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov. Rusko obvinenia poprelo a vyhlásilo, že zábery tiel zinscenoval Kyjev. (tasr, reuters)

9:34 Patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill vyzval počas nedeľňajšej kázne ruských vojakov, aby bránili svoju „mierumilovnú“ krajinu „tak, ako to vedia len Rusi“. Kirill počas bohoslužby v bohato vyzdobenom Hlavnom chráme ozbrojených síl Ruskej federácie v meste Kubinka neďaleko Moskvy povedal, že Rusko je „mierumilovná“ krajina, ktorá „v dôsledku vojny veľmi trpela“.

„Absolútne sa nesnažíme o vojnu ani o nič, čo by mohlo ublížiť ostatným,“ vyhlásil patriarcha – blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina. „Počas našej histórie sme však boli vychovávaní k láske k našej vlasti. A budeme pripravení ju brániť tak, ako svoju krajinu vedia brániť len Rusi,“ dodal.

Kirill (75) už aj predtým vo svojich vyjadreniach obraňoval kroky Moskvy na Ukrajine a tamojšiu vojnu považuje za akýsi obranný val proti západnej liberálnej kultúre, ktorú považuje za dekadentnú, predovšetkým v súvislosti s akceptovaním homosexuality.

Jeho podpora vojenskej intervencii na Ukrajine, ktorá si už vyžiadala tisícky životov vojakov i ukrajinských civilistov, nahnevala niektorých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Rusku i v zahraničí. Kirill počas svojej nedeľňajšej kázne tiež uviedol, že pociťuje obavy o ľudí zasiahnutých vojenským konfliktom. „Všetci sú to ľudia zo Svätej Rusi… Sú to naši bratia a sestry,“ dodal. (reuters, tasr)

9:08 Viac než 2 600 ľudí sa podľa vyjadrení ukrajinských zdrojov podarilo v nedeľu dostať do bezpečia z ukrajinských miest, kde prebiehali obzvlášť ťažké boje. Z celkového počtu 2 694 osôb bolo takmer 1 500 zachránených z Luhanskej oblasti, uviedla v nedeľu podľa novín Ukrajinska pravda ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské jednotky zároveň obvinila z porušenia vzájomného dohodnutého pokoja zbraní.

V priebehu nedele približne 500 osôb z obliehaného prístavného mesta Mariupol i z mesta Berďansk ušlo vlastnými vozidlami do Záporožia. Podľa vyjadrení Vereščukovej sa aj siedmim autobusom sprevádzanými Medzinárodným výborom Červeného kríža podarilo presunúť z Mariupolu do mesta Manhuš. V piatok musel Červený kríž pokus o evakuáciu prerušiť. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z marenia evakuácie civilistov z Mariupola.

Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v... Foto: SITA/AP, Felipe Dana
Ukrajina / Mariupol / Záporožie / Evakuácia / Do ukrajinského mesta Záporožie dorazila v piatok 1. apríla 2022 kolóna autobusov vezúcich evakuovaných obyvateľov z obliehaného prístavného mesta Mariupol

Stanica BBC uvádza, že nebolo bezprostredne jasné, odkiaľ presne boli nedeľňajšie evakuácie uskutočnené. V uplynulých dňoch sa však mnohé takéto presuny zrealizovali využitím humanitárnych koridorov. (tasr, dpa, bbc.com)

8:38 Ruské jednotky sa „aktívne sťahujú“ zo Sumskej oblasti. Oznámil to v nedeľu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého je však ešte príliš skoro na to, aby mohol povedať, že oblasť je „oslobodená“.

Podľa Žyvyckého minulý týždeň zaznamenali v oblasti medzi mestami Bilopilľa a Konotop veľký počet ruských vojakov, ktorí „strieľali hlava nehlava a terorizovali“ civilistov. „Naše jednotky ich vyháňali von z Kyjevskej a Černihivskej oblasti a spôsobovali im straty. Konotopský okres však stále nie je na 100 percent oslobodený od Rusov,“ uviedol Žyvyckyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Žyvyckyj tiež upozornil na to, že cez koridory z Kyjeva a Černihivu prišlo mnoho ruských vojenských vozidiel, a preto je teraz v Sumskej oblasti možné nájsť množstvo zničených ruských tankov a vojenského vybavenia. Sumská oblasť je od ruských hraníc vzdialená len asi 48 kilometrov a mesto Sumy bolo medzi prvými, ktoré bolo na začiatku ruskej vojenskej invázie napadnuté. Ruské jednotky Sumskú oblasť okupovali takmer mesiac. (dpa, ap, tasr, cnn.com)

7:46 Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (ONCHR) potvrdil zabitie 1 417 civilistov, vrátane 121 detí počas ruskej invázie na Ukrajinu. Zranenie utrpelo ďalších 2038 ľudí, vrátane 171 detí, uviedla organizácia na twitteri.

Za hlavnú príčinu úmrtí a zranení ľudí ONCHR označila delostrelecké a raketové ostreľovanie a letecké bombardovanie. Predchádzajúca bilancia ONCHR, zverejnená 1. apríla, písala o najmenej 1 276 obetiach z radov civilistov a 1 981 zranených. Najnovšie zverejnené údaje zahŕňajú obdobie od ruského vpádu z 24. februára do 2. apríla. (čtk, ohchr.org)

7:26 Moskva požiadala o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, na ktorej by sa podľa nej malo v pondelok hovoriť o tvrdeniach, že ruské sily spáchali zločiny voči ukrajinským civilistom v meste Buča pri Kyjeve.

„Vo svetle nehanebných provokácií ukrajinských radikálov v Buči Rusko požiadalo o stretnutie Bezpečnostnej rady OSN v pondelok 4. apríla,“ uviedol zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v nedeľu na Twitteri.

Ukrajinskí a západní lídri reagovali s pobúrením na nájdenie masových hrobov a niekoľkých stoviek tiel v meste Buča. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil priamo Moskvu zo zabíjania civilistov. Rusko obvinenia poprelo a vyhlásilo, že zábery tiel zinscenoval Kyjev. Vysokopostavená americká predstaviteľka žiadosť Moskvy o zasadnutie BR OSN kritizovala s vyhlásením, že cieľom je „predstierať pobúrenie“.

„Rusko čerpá z príručky, ktorú použilo pre Krym a Allepo: keď je nútené obhajovať neobhájiteľné, vyzýva na stretnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby mohlo predstierať pobúrenie a vyzývať na zodpovednosť,“ napísala bývalá veľvyslankyňa USA pri svetovej organizácii Samantha Powerová. „Nikto tomu neverí,“ dodala Powerová, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj. Predstavitelia OSN zatiaľ verejne neoznámili, či sa mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady v pondelok uskutoční. (tasr, afp)

7:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky exprezident Nicolas Sarkozy by mali navštíviť kyjevské predmestie Buča, kde po odchode ruských vojakov našli desiatky zabitých civilistov. Podľa Zelenského by si tam politici mohli urobiť obraz o svojej neúspešnej politike voči Rusku z uplynulých rokov.

„Pozývam pani Merkelovú a pána Sarkozyho, aby navštívili Buču a pozreli sa, kam politika ústupkov voči Rusku za 14 rokov viedla,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore v nedeľu večer. Ukrajinský líder však následne objasnil, že neobviňuje Západ, len si myslí, že jeho krajina má „právo hovoriť o nerozhodnosti“.

„Neobviňujeme nikoho okrem konkrétnych ruských vojakov, ktorí toto urobili našim ľuďom. A tých, ktorí im vydali príkazy. Ale máme právo hovoriť o nerozhodnosti. O ceste do takejto Buče, Hostomeľa, Charkova, Mariupola,“ uviedol Zelenský. (theguardian.com, dpa, tasr)

Masový hrob v ukrajinskom meste Buča Foto: SITA/AP, Rodrigo Abd
Buča / Masový hrob / Masový hrob v ukrajinskom meste Buča

6:45 Český prezident Miloš Zeman odsúdil vraždenie civilných obyvateľov na Ukrajine ako vojnový zločin. Podľa vlastných slov dúfa, že toto vraždenie bude potrestané medzinárodným súdom, uviedol v nedeľu Zemanov hovorca Jiří Ovčáček.

Vraždenie ukrajinských civilistov ruskými vojakmi v meste Buča v nedeľu odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky a tamojší politici vrátane premiéra Petra Fialu. Podľa rezortu diplomacie ČR ide o ďalší vojnový zločin režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Česká diplomacia sa spoločne so spojencami bude zasadzovať o to, aby všetci zodpovední boli potrestaní,“ dodal český rezort diplomacie na sociálnej sieti.

Správy o zabíjaní civilistov v meste Buča ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa ruská armáda nedávno stiahla, sa objavili v sobotu. Ukrajinské jednotky v meste po odchode ruských síl údajne našli najmenej dva masové hroby a zahraniční reportéri priniesli zábery desiatok tiel v uliciach. Ruské ministerstvo obrany označilo takéto správy za provokáciu a podvrh. (novinky.cz, tasr)

6:00 Ukrajinské prístavné mesto Mariupoľ pri Azovskom mori je podľa britského vojenského spravodajstva zrejme „kľúčovým cieľom“ ruskej invázie na Ukrajine.

Dobytie tohto obliehaného mesta, zdevastovaného ruskými útokmi, by vytvorilo priamy pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, pripomenulo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenej v noci na pondelok.

Dosiaľ jediným pozemným spojením Ruska s Krymom je most cez Kerčský prieliv, uvádza agentúra DPA, od ktorej správu prevzala TASR.

Britské ministerstvo s odvolaním sa na informácie spravodajských služieb dodalo, že Mariupoľ je naďalej miestom „intenzívnych a nerozlišujúcich“ útokov. Ukrajinské jednotky však kladú „pevný odpor“ a držia si kontrolu nad centrálnymi oblasťami mesta.

Sedem ľudí zomrelo a 34 ďalších utrpelo zranenia po tom, ako ruské sily v nedeľu zasiahli obytnú štvrť v druhom najväčšom ukrajinskom meste Charkov. Oznámila to miestna prokuratúra, na ktorú sa odvoláva agentúra AFP. Pri ruskom ostreľovaní bolo podľa správy večer poškodených desať domov a trolejbusové depo. Medzi zranenými boli aj tri deti, uviedla prokuratúra Charkovskej oblasti.

Gubernátor susednej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzitým vyzval jej obyvateľov, aby odišli z oblasti vzhľadom na hrozbu vojenskej eskalácie. Kyrylenko predtým povedal, že ostreľovanie pokračovalo počas celého dňa i noci, pričom situáciu v oblasti označil za „nepokojnú“, informovala stanica Sky News.

Ukrajinská armáda uviedla, že podľa jej predpokladov Rusko stiahlo svoje sily z oblastí Kyjeva a Černihiva na severe Ukrajiny, aby ich presunulo do Donbasu a spustilo tam nový útok s cieľom obsadiť celú Doneckú a Luhanskú oblasť.

Starosta Černihiva Vladyslav Atrošenko v nedeľu podľa stanice BBC povedal, že ruské útoky zničili najmenej 70 percent tohto mesta. „Následky“ týchto útokov sú podľa neho závažné a podobajú sa na situáciu v ďalších zdevastovaných ukrajinských mestách ako Buča a Mariupol.

Černihiv opätovne ovládli ukrajinské ozbrojené sily, tamojší predstavitelia sa však obávajú ďalších útokov. „Skutočnosť, že odišli, neznamená, že sa zajtra nevrátia,“ povedal Atrošenko o ruských jednotkách.

Ľudskoprávna skupina Human Rights Watch predtým vydala stanovisko, podľa ktorého zistila „viacero prípadov, keď sa ruské vojenské sily dopustili porušenia vojnového práva v Černihive, ako aj ďalších mestách ako Charkov a Kyjev“.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Flowers