41. deň: Podľa Stoltenberga chce Rusko obsadiť celý Donbas

23:38 Turecko presunulo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva. V čase bezprostredného ohrozenia ukrajinského hlavného mesta ruskými inváznymi vojskami pôsobili tureckí diplomati v meste Černovice na juhozápade krajiny.

„Dnes sme sa vrátili domov do Kyjeva,“ uviedlo na twitteri turecké veľvyslanectvo na Ukrajine. Podľa agentúry Anadolu začne ambasáda fungovať hneď v stredu.

Turecko, ktoré sa snaží sprostredkovávať rozhovory medzi Kyjevom a Moskvou o ukončení vojny na Ukrajine, evakuovalo svojich diplomatov z Kyjeva 11. marca. Na rozdiel od väčšiny západných krajín to bolo až po začatí ruskej invázie.

Ankara uvádzala, že veľvyslanectvo v Kyjeve formálne neuzavrela, iba ho presunula do Černovic pri hraniciach s Rumunskom. Odtiaľ pracovníci ambasády riadili evakuáciu tureckých občanov z Ukrajiny.

23:31 „Je apríl roku 2022, ale vyzerá to ako apríl v roku 1937, keď celý svet počul o jednom z vašich miest, Guernice,“ povedal Zelenskyj španielskym poslancom.

Čítajte viac Zelenskyj prirovnal ničenie jeho krajiny k bombardovaniu Guernicy

23:10 Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj vo svojom príspevku zverejnenom na sociálnych sieťach kritizoval spôsob, akým ruské federálne televízie informujú o násilí spáchanom na civilistoch v ukrajinskom meste Buča. Informovalo o tom ruské vysielanie britskej stanice BBC.

Kyjev a Západ zo zodpovednosti za násilnosti v Buči vinia Rusko. Moskva však tieto obvinenia rozhodne odmieta a tvrdí, že ide o provokáciu a že fotografie a videá z Buče sú falzifikáty.

Navaľnyj na Twitteri napísal, že o tragédii v Buči sa dozvedel zo správ na Prvom kanáli ruskej televízie. „Neviete si predstaviť obludnosť lži na federálnych kanáloch,“ kritizoval.

Uviedol, že moderátor na margo udalostí v Buči vyhlásil, že túto provokáciu pripravovalo NATO „dlhodobo a na najvyššej úrovni“. Podľa moderátora to potvrdzuje to aj fakt, že prezident USA Joe Biden nedávno označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „mäsiara“.

Moderátor následne vyzval divákov, aby porovnali výslovnosť anglického slova „butcher“ (mäsiar) s názvom ukrajinského mesta Buča.

„Takto bolo západné publikum pripravené na túto provokáciu na podvedomej úrovni,“ tvrdil moderátor podľa Navaľného, ktorý priznal, že by tomu neveril, keby to sám nevidel a nepočul.

Navaľnyj dodal, že takéto klamstvá na ruských federálnych kanáloch dokážu byť presvedčivé pre tých, ktorí nemajú prístup k iným zdrojom informácií.

Propagandisti podľa Navaľného „vytvárajú (takú) verejnú mienku, ktorá už Putinovi nielen dovoľuje páchať vojnové zločiny, ale ich od neho vyžaduje“.

Podľa Navaľného by sa s vojnovými štváčmi malo zaobchádzať ako s vojnovými zločincami. Vyzval uvaliť sankcie na všetkých – „od šéfredaktorov cez moderátorov talkshow až po redaktorov spravodajstva“.

Mediálny holding NMG, ktorý má podiel „na tomto aparáte lží“, podľa Navaľného údajne patrí Putinovi a aj preto mu formálne šéfuje Putinova milenka Alina Kabajevová.

22:47 Pred úradom OSN v Ženeve sa objavil tank vyrobený z farebných balónov. Umiestnila ho tam organizácia Handicap International na protest proti bombardovaniu civilného obyvateľstva na Ukrajine a inde vo svete.

Tank v skutočnej veľkosti, vyrobený z ružových, fialových, žltých a modrých biologicky rozložiteľných balónov, umiestnili aktivisti pred budovu OSN pri príležitosti spustenia kampane „Stop bombardovaniu civilistov“. Okoloidúci mohli na balóny fixkami písať slovo „Stop“.

„Naším cieľom je odsúdiť tieto barbarské praktiky,“ uviedla organizácia, pričom spomenula civilné obete v Sýrii, Jemene, Iraku a na Ukrajine.

V Ženeve sa 6. – 8. apríla uskutoční zasadnutie zástupcov 70 krajín, ktorí majú rokovať o návrhu dohody o znížení dopadov používania výbušnín na civilné obyvateľstvo.

22:21 India odsúdila násilnú smrť civilistov v ukrajinskom meste Buča a vyzvala na nezávislé vyšetrenie tejto udalosti. V utorok to na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN uviedol stály predstaviteľ Indie pri OSN T. S. Tirumurti.

„Nedávne správy o zabíjaní civilistov v Buči sú hlboko znepokojujúce,“ uviedol Tirumurti vo svojom príhovore krátko po telefonáte indického ministra zahraničných vecí Subrahmanjama Džajšankara so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom.

Spojené štáty už viackrát vyzvali Indiu, aby odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu. India, ktorá z Ruska kupuje vojenský materiál, vyzvala na ukončenie násilností na Ukrajine, avšak na pôde OSN sa zdržala hlasovania pri viacerých rezolúciách odsudzujúcich Rusko, v snahe zachovať si vzťahy s Moskvou i Západom. India je v súčasnosti nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

22:10 Britský premiér Boris Johnson sa vo videu, ktoré zverejnil na Twitteri, prihovoril obyvateľom Ruska a vyzval ich, aby šírili správy o „zverstvách“ páchaných ich vojenskými silami na Ukrajine. Ak by totiž Rusi poznali pravdu, vojnu by nepodporovali, tvrdí šéf Downing Street. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a britských médií.

Johnson vyzval i samotné ruské jednotky, aby zdieľali správy o tom, čo sa deje na Ukrajine. „Zverstvá páchané ruskými vojakmi v Buči, Irpini a inde na Ukrajine vydesili celý svet… Tieto správy sú tak šokujúce, tak strašné, že niet divu, že vaša vláda sa ich snaží pred vami zamlčať… Váš prezident (Vladimir Putin) vie, že ak by ste mohli vidieť, čo sa deje, nepodporovali by ste jeho vojnu,“ povedal predseda britskej vlády. „Rusi si zaslúžia pravdu, zaslúžite si fakty,“ dodal.

Rusov vyzval, aby využívali internetové spojenie cez Virtuálnu privátnu sieť (VPN) a získali tak prístup k nezávislým informáciám o prebiehajúcej ofenzíve na Ukrajine. „A ak zistíte pravdu, šírte ju,“ zdôraznil s tým, že voči tým, čo majú túto vojnu na svedomí, bude vyvodená zodpovednosť. Johnson po rusky dodal: „Váš prezident je obvinený z páchania vojnových zločinov. Ja však nemôžem veriť tomu, že koná vo vašom mene.“

21:51 Fínsko a Švédsko by boli v Severoatlantickej aliancii vítané, ak by sa do nej rozhodli vstúpiť, ale toto rozhodnutie závisí od oboch krajín. Uviedol to na tlačovej konferencii v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Je to na nich, no ak o to požiadajú, tak očakávam, že 30 spojencov ich privíta,“ povedal Stoltenberg počas predstavovania programu nadchádzajúcich dvojdňových rokovaní ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktorí sa uskutočnia 6. a 7. apríla.

Čítajte viac O NATO rozhodneme, keď príde čas, tvrdí fínsky minister

NATO podľa Stoltenberga určite nájde spôsoby, ako riešiť akékoľvek bezpečnostné obavy oboch krajín, ktoré by mohli mať počas prechodného obdobia medzi predložením žiadosti o členstvo a jej ratifikáciou všetkými členskými krajinami.

Severoatlantická aliancia má v súčasnosti 30 členských štátov, z ktorých 21 je súčasťou Európskej únie. Členské štáty EÚ, ktoré nevstúpili do NATO, sú Cyprus, Fínsko, Írsko, Malta, Rakúsko a Švédsko.

Po ruskej invázii na Ukrajinu prieskumy verejnej mienky vo Fínsku aj Švédsku naznačili ochotu obyvateľov týchto krajín vstúpiť do Aliancie, pričom táto možnosť čoraz viac získava aj podporu tamojších politických strán. Vstupom Fínska by Aliancia mala priamu 1340-kilometrovú hranicu s Ruskou federáciou.

21:22 Medzi Ukrajincami klesá podpora vstupu do Severoatlantickej aliancie, upozornil na svojom webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na výsledky prieskumu sociologickej skupiny Rejting. Táto podpora podľa denníka klesla skoro na „predvojnovú“ úroveň pred ruským vpádom z 24. februára.

„V prvých dňoch vojny podpora (vstupu do NATO) vzrástla zo 62 na 76 percent,“ upozornil denník. Ale už počas prvého týždňa vojny klesla na 72 percent. A teraz – podľa prieskumu z konca marca – klesla na 68 percent, „teda blíži sa k predvojnovým údajom“.

Sociológovia príčiny tohto javu bližšie nevysvetlili. „Môže to súvisieť s tým, že Ukrajinci neuvideli očakávanú podporu zo strany NATO v strete s Ruskom,“ usúdila Ukrajinská pravda.

21:06 Ruská raketa zasiahla v obliehanom ukrajinskom prístave v Mariupole obchodnú loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika. Oznámil zástupca predsedu námornej správy Ukrajiny Viktor Vyšnov, informuje Sky News a agentúra Reuters.

„Loď zhorela a všetkých 12 členov posádky bolo evakuovaných na inú loď. Jeden z členov posádky potreboval lekársku pomoc, ktorá mu aj bola poskytnutá,“ uviedol Vyšnov pre agentúru Reuters a dodal, že nevie, či zasiahnuté plavidlo nieslo nejaký náklad.

Britská bezpečnostná spoločnosť Ambrey Intelligence informovala, že loď, ktorá sa plavila pod vlajkou štátu Dominika, dorazila do prístavu v Mariupole 23. februára. Ukrajinské vody nemohlo plavidlo opustiť pre uzavretie prístavu.

Ukrajina tvrdí, že sa v súčasnosti pripravuje na posilnenú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny, kde sú hlavnými cieľmi mestá Mariupol a Charkov, informuje britská stanica Sky News.

21:43 Vo veľkokapacitnom asistenčnom centre pomoci pre utečencov z Ukrajiny v Bratislave na Bottovej ulici pomohli za prvý týždeň vyše 6 300 utečencom. TASR o tom informovali z Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).

„Pomoc s ubytovaním bola poskytnutá pre 307 osôb (z toho pre 102 detí). Na dočasné útočisko bolo hraničnou a cudzineckou políciou zaregistrovaných 2442 Ukrajincov, adresu si zmenilo ďalších 65 osôb,“ spresnili hasiči.

Centrum pomoci otvorili 28. marca. Zriadilo ho mesto Bratislava v spolupráci so štátom, neziskovým a súkromným sektorom v priestoroch bývalej dočasnej autobusovej stanice na Bottovej. V prípade potreby dokáže obslúžiť až 2500 ľudí za deň.

Okrem stravy tu nájdu utečenci potrebné informácie, priestor na oddych a vybavenie si potrebnej dokumentácie. Oddelenie tu má aj cudzinecká polícia. K dispozícii majú zdravotnú, právnu, psychologickú i sociálnu pomoc. Požiadať môžu aj o dávku v hmotnej núdzi. V centre sú taktiež detské kútiky. Pôsobia tu aj neziskové organizácie a svojich zástupcov tu má i štát.

Ľuďom utekajúcim pred vojnou v centre s vybavovaním ich potrieb denne pomáha 160 osôb. Sú medzi nimi profesionálni a dobrovoľní hasiči, policajti, pracovníci migračného úradu, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, taktiež aj cudzineckej polície.

Centrum funguje nepretržite. Hasiči ho koordinujú a riadia v 12-hodinových zmenách.

20:25 Vraždenie ukrajinských civilistov v meste Buča bolo súčasťou cielenej ruskej kampane zameranej na „zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a páchanie zverstiev“. V utorok to pred odchodom do Bruselu na stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín NATO a skupiny G7 uviedol americký minister Antony Blinken.

Blinken povedal, že ruskí vojaci za sebou na Ukrajine zanechávajú skazu. „Informácie, ktoré sme mali na začiatku agresie, naznačovali, že toto bude súčasť ruskej kampane,“ uviedol Blinken. Správy o týchto udalostiach sú podľa neho viac než dôveryhodné.

Šéf americkej diplomacie dodal, že správy z mesta Buča, kde podľa ukrajinských orgánov našli po odchode ruských vojakov telá stoviek zabitých civilistov, posilňujú odhodlanie v krajinách po celom svete, aby tí, ktorí tieto činy spáchali a nariadili, niesli za ne zodpovednosť.

Blinken informoval, že Spojené štáty pomáhajú ukrajinskej generálnej prokuratúre a Rade OSN pre ľudské práva so zbieraním dôkazov. Podľa neho je kľúčové naďalej podporovať Ukrajinu a stupňovať tlak na Rusko, aby skončilo s vojenskou agresiou na Ukrajine.

20:10 Drvivá väčšina Poliakov súhlasí so zákazom nákupu ruského plynu, ropy a uhlia, aj keby to malo znamenať zvýšenie cien. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zverejnil poľský denník Dziennik Gazera Prawna a rozhlasová stanica RMF FM, píše poľská agentúra PAP.

Denník uviedol, že so zákazom nákupu ruských uhľovodíkov podľa prieskumu súhlasí 85,2 percenta obyvateľov. Pred mesiacom by takéto rozhodnutie podporovalo len 68 percent Poliakov.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v stredu oznámil, že Poľsko prestane dovážať ruské uhlie najneskôr do mája a ropu a plyn do konca roka. Morawiecki uviedol, že Poľsko je vďaka vlastným obnoviteľným zdrojom energie do určitej miery nezávislé od dovozu ruských uhľovodíkov. Ruský plyn dokáže podľa jeho slov krajina kompenzovať dovozom cez terminál na skvapalnený plyn v meste Świnoujście a ďalší neďaleko Gdansku a tiež prostredníctvom budovaného plynovodu medzi nórskym sektorom Severného mora a Poľskom s názvom Baltic Pipe.

19:47 „Najmä pobaltské krajiny, Poľsko a Rumunsko a iní, sú veľmi, veľmi ochotní zriadiť tieto permanentné základne. Postavia ich, zaplatia za ne,“ povedal generál Milley.

Čítajte viac Vrchný generál chce mať v Európe viac amerických základní

19:31 Izraelský minister zahraničných vecí Jair Lapid „dôrazne“ odsúdil ruské „vojnové zločiny“ na Ukrajine. Ide o prvú otvorenú kritiku Ruska zo strany židovského štátu od vtedy, ako Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine.

„Zábery a svedectvá z Ukrajiny sú hrozné. Ruské sily spáchali vojnové zločiny voči bezbrannej civilnej populácii. Tieto vojnové zločiny dôrazne odsudzujem,“ uviedol Lapid vo vyhlásení.

Už predtým v utorok odsúdil izraelský premiér Naftali Bennett na tlačovej konferencii zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, vyhol sa však tomu, aby zodpovednosť za tieto činy pripísal ruským vojenským silám.

Čítajte viac Zverstvá v Buči? Len špička ľadovca, uviedol Kuleba

„Strašné scény z Buče nás šokovali a odsudzujeme ich. Utrpenie ukrajinských občanov je obrovské a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme poskytli pomoc,“ povedal Bennett, ktorého citovala agentúra Reuters.

Bennett zdôvodnil doterajší postoj Izraela, ktorý nebol na rozdiel od mnohých krajín Západu voči Rusku otvorene kritický úsilím jeho krajiny byť sprostredkovateľom, čo sa týka dosiahnutia mieru medzi Moskvou a Kyjevom. Izrael si chce navyše zachovať otvorené komunikačné kanály k ruskej armáde v Sýrii, aby mohol uskutočňovať útoky na proiránske ciele.

Reuters si však všíma, že vraždenie civilistov v Buči vyvolalo rozpory v Bennettovom vládnom kabinete zloženom z politických strán rôznorodého spektra. Jeden z liberálnych ministrov označil zabíjanie ľudí v Buči za ruský vojnový zločin, zatiaľ čo ďalší pravicovo orientovaný člen vlády tvrdí, že pozornosť by sa mala venovať aj ruským protiobvineniam voči Ukrajine.

19:10 Švédska prokuratúra začala predbežné prešetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine. Zároveň vyzvala všetkých, ktorí boli na Ukrajine svedkami agresie namierenej proti civilnému obyvateľstvu, aby sa prihlásili na miestnych úradoch.

„Na základe informácií o situácii na Ukrajine sa domnievame, že v krajine sa páchajú závažné vojnové zločiny,“ píše sa vo vyhlásení. Prokuratúra zároveň dodala, že zatiaľ nemá žiadneho konkrétneho podozrivého.

Americký prezident Joe Biden v pondelok vyzval na začatie súdneho procesu voči lídrovi Ruska Vladimirovi Putinovi za údajné vojnové zločiny. Vyjadrenie šéfa Bieleho domu prišlo po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil mesto Buča, kde podľa ukrajinských orgánov našli po odchode ruských vojakov telá zabitých civilistov. Kremeľ obvinenia odmietol.

Aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok vyhlásila, že Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. Dodala, že už prebiehajú rozhovory medzi Eurojustom a Medzinárodným trestným súdom so sídlom v Haagu s cieľom spojiť sily a stať sa súčasťou vyšetrovacieho tí­mu.

19:05 Európski a medzinárodní darcovia sa dohodli, že Moldavsku, ktoré prijalo viac ako 100 000 utečencov z Ukrajiny, poskytnú pomoc vo výške 695 miliónov eur.

Čítajte viac Moldavsko na zvládnutie utečeneckej krízy dostane takmer 700 miliónov eur

18:30 Ukrajinský prezident Volodymr Zelenskyj v utorkovom príhovore na pôde Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) vyzval na okamžité vyvodenie zodpovednosti za ruské vojnové zločiny páchané počas invázie Moskvy na Ukrajinu. Apeloval tiež na to, aby bolo Rusko vylúčené z BR OSN. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Zelenskyj 15-člennú BR OSN prostredníctvom videospojenia vyzval, aby „vylúčila Rusko, ktoré je agresorom a príčinou vojny“, aby na pôde tejto organizácie „nemohlo blokovať rozhodnutia týkajúce sa svojej vlastnej agresie, svojej vlastnej vojny“. To, že Rusko má ako stály člen BR OSN právo veta, podľa neho podkopáva globálnu bezpečnosť. „Systém OSN musí okamžite prejsť reformou, aby právo veta nebolo právom na zomieranie,“ apeloval.

18:19 Lotyšsko a Estónsko zatvárajú ruské konzuláty a zároveň vyhostia ich zamestnancov. V utorok o tom informovali ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín. Opatrenie je reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Toto rozhodnutie sme prijali na znak solidarity s Ukrajinou v boji proti tejto nevyprovokovanej a neospravedlniteľnej agresii a vojne, ktorú Rusko začalo,“ uvádza sa vo vyhlásení lotyšského ministerstva zahraničných vecí.

Konzuláty v lotyšských mestách Daugavpils a Liepaja a estónskych mestách Tartu a Narva sa definitívne zatvoria na konci apríla. Ich ruskí zamestnanci budú dovtedy musieť hostiteľské krajiny opustiť.

17:47 Zo Slovinska vyhostia 33 ruských diplomatov. Na ruskom veľvyslanectve v Ľubľane tak ostane iba toľko diplomatov, koľko ich má Slovinsko v Moskve. Oznámilo to v utorok slovinské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a STA.

17:07 Vedenie celosvetovej kampane proti používaniu nášľapných mín nalieha na Rusko, aby jeho jednotky na Ukrajine prestali s nastražovaním výbušnej munície, pretože zabíja a mrzačí civilistov.

S touto výzvou adresovanou Rusku prišla v noci na utorok podľa agentúry AP kolumbijská veľvyslankyňa pri OSN Alicia Arangová Olmosová, predsedajúca tento rok skupine štátov, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru z roku 1997 o zákaze výroby a používania protipechotných mín.

Kolumbijská diplomatka poukázala na správu ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW), ktorá 29. marca uviedla, že ukrajinskí odborníci na zneškodňovanie výbušnej munície našli deň predtým v Charkovskej oblasti zakázané protipechotné míny.

HRW pripomenula, že je známe, že Rusko vlastní typ mín, ktoré boli objavené. Rovnako je známe i to, že Ukrajina ich nemá.

16:48 Európska únia v utorok rozhodla o vyhostení skupiny ruských diplomatov akreditovaných pri jej inštitúciách. Oznámil to v utorok šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

16:32 Česko v utorok poslalo na Ukrajinu niekoľko desiatok tankov typu T-72 a bojových vozidiel BVP-1. Vojenská technika pochádza z mobilizačného skladu českých ozbrojených síl. TASR správu prevzala z portálov Novinky.cz a Echo24.cz.

Ide o staršie typy nemodernizovaných tankov T-72, ktoré mala česká armáda v zálohe, a staré bojové vozidlá československej výroby BVP-1. Vozidlá sú darom českej armády, na ktorom sa dohodli spojenci v rámci NATO. Majú pomôcť Ukrajine pri pozemnej obrane pred ruskými útokmi.

„Verím, že sa v týchto dodávkach podarí pokračovať. Ukrajinská armáda to teraz veľmi potrebuje,“ uviedol v príspevku na Twitteri poslanec Ondřej Benešík z KDÚ-ČSL.

Ministerka obrany Jana Černochová však detaily dodávky odmietla konkretizovať: „Prepáčte, nemôžem k tomu povedať viac. Zúri tam vojna a my tým vrahom s písmenom Z nebudeme nič uľahčovať.“

16:26 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok vyhlásil, že Rusko plánuje vojensky obsadiť „celú“ oblasť Donbasu na východe Ukrajiny, aby vytvorilo koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a televízie Sky News.

Ruské sily sa presúvajú smerom od Kyjeva, aby sa „preskupili, prezbrojili a zásobili a zmenili svoje zameranie na východ“, povedal šéf NATO na tlačovej konferencii pred stredajším stretnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín Aliancie.

„V nadchádzajúcich týždňoch očakávame ďalší nápor Ruska na východe a juhu Ukrajiny v snahe obsadiť celý Donbas a vytvoriť pozemné prepojenie na okupovaný Krym,“ uviedol Stoltenberg.

Šéf NATO sa obáva, že v oblastiach Ukrajiny, ktoré boli okupované ruskými silami, sa po Buči odhalia aj „ďalšie zverstvá“. „Keď a ak sa ruské jednotky stiahnu a ukrajinské jednotky prevezmú kontrolu, obávam sa, že objavia ďalšie masové hroby a ďalšie prípady vojnových zločinov,“ povedal Stoltenberg.

16:04 Ruské ministerstvo obrany obvinilo v utorok Ukrajinu, že zinscenovala ďalšie video o zabíjaní ukrajinských civilistov, pričom zodpovednosť za to chce zvaliť na ruské ozbrojené sily. Moskva tvrdí, že Ukrajina plánuje toto video poskytnúť aj západným médiám. TASR túto správu prevzala z agentúry AFP.

15:47 Francúzska prokuratúra v utorok oznámila, že začala vyšetrovať tri podozrenia z vojnových zločinov spáchaných na francúzskych občanoch, ku ktorým malo dôjsť počas prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že vyšetruje možné vojnové zločiny spáchané od 24. februára do 16. marca v prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny, v meste Hostomeľ neďaleko hlavného mesta Kyjev a v severoukrajinskom meste Černihiv.

14:54 Počet vnútorne vysídlených osôb na Ukrajine stúpol na viac než 7,1 milióna, vyplýva z najnovšieho odhadu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), ktorý zverejnili v utorok. Informovala o tom agentúra DPA.

IOM v správe spred dvoch týždňov uvádzala 6,5 milióna vnútorne vysídlených na Ukrajine v dôsledku vojny. „Ľudia sú kvôli vojne stále nútení opúšťať svoje domovy a dopyt po humanitárnej pomoci na mieste naďalej prudko rastie,“ povedal generálny riaditeľ IOM António Vitorino.

Podľa prieskumov IOM bola viac ako jedna tretina vysídlených domácností počas posledného mesiaca bez akéhokoľvek príjmu. Vo viac než polovici takýchto domácností žili deti alebo starší ľudia a v 30 percentách chronicky chorí pacienti píše DPA.

14:50 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell navrhli v utorok v poradí už piaty balík sankcií voči Rusku. Nové reštriktívne opatrenia majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach, informuje spravodajca TASR.

14:31 Kremeľ označil v utorok vyhostenie ruských diplomatov niekoľkými európskymi krajinami za krátkozraké rozhodnutie, ktoré iba skomplikuje diplomatickú komunikáciu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zúženie možností pre realizáciu diplomatickej komunikácie je v takýchto ťažkých, bezprecedentných a kritických podmienkach krátkozrakým krokom, ktorý ešte viac skomplikuje našu komunikáciu. Tá je však nevyhnutná pre urovnanie,“ vyhlásil Peskov. Zároveň dodal, že Rusko v tejto súvislosti pristúpi k odvetným krokom.

13:59 Organizácia Spojených národov v utorok uviedla, že všetky známky z ukrajinské mesta Buča naznačujú, že tamojšie útoky i zabíjanie civilistov boli cielené. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že zábery zachytávajúce telá civilistov ležiace v uliciach Buče sú extrémne znepokojujúce, pričom poukázal na to, že zámerné útoky na civilistov sú vojnovým zločinom.

„To, o čom tu hovoríme, sa zdá byť priamym zabíjaním a zameraním sa na civilistov v Buči,“ uviedla hovorkyňa OHCHR Liz Throssellová pre novinárov v Ženeve. Odvolala sa pritom na fotografie, kde vidno ľudí so zviazanými rukami a spálené telá čiastočne vyzlečených žien.

„Je to veľmi znepokojujúce a naozaj to veľmi silno naznačuje, že boli priamym terčom – ako jednotlivci. Tu musíme zdôrazniť, že zámerné zabíjanie civilistov je podľa medzinárodného humanitárneho práva vojnový zločinom,“ pokračovala Throssellová, podľa ktorej všetko nasvedčuje tomu, že obete boli terčom priameho zabíjania.

„Napríklad pri útoku na budovu môžete argumentovať tým, že útok mal vojenský kontext. Avšak je ťažké si predstaviť nejaký vojenský kontext, keď vidíte ležať v uliciach spálené telá alebo telá osôb s guľkou v hlave,“ uviedla hovorkyňa OHCHR.

13:53 Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v utorok oznámil, že z jeho vlasti vyhostia približne 25 ruských diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva. Ide o reakciu na údajné páchanie vojnových zločinov ruskou armádou na Ukrajine. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.

„Rozhodli sme sa vyhostiť ruských diplomatov a zamestnancov z ruského veľvyslanectva v Španielsku, ktorí predstavujú hrozbu pre záujmy a bezpečnosť našej krajiny,“ vyhlásil Albares po pravidelnom rokovaní vlády.

13:39 Rakúsky kancelár Karl Nehammer sa v najbližších dňoch plánuje osobne stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prediskutoval humanitárnu a politickú podporu pre Kyjev. Vo vyhlásení to uviedla jeho kancelária. TASR o tom informovala na základe informácií od rakúskej tlačovej agentúry APA.

„Z bezpečnostných dôvodov nie je možné oznámiť ďalšie podrobnosti o tejto ceste,“ uvádza sa vo vyhlásení s tým, že Nehammer v pondelok večer telefonoval so Zelenským. Ukrajinský prezident to potvrdil vo videoprejave.

13:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že maďarský premiér Viktor Orbán si bude musieť vybrať medzi Moskvou a „zvyškom sveta“. Povedal to v televíznom rozhovore s ukrajinskými novinármi, informovala agentúra Reuters.

12:49 Austrália pre narastajúce obavy z možných agresívnych krokov zo strany Ruska a Číny urýchlila svoje plány na nákup rakiet dlhého doletu. Informovala o tom v utorok agentúra AP.

Podľa upraveného harmonogramu austrálskej vlády budú stíhačky typu FA-18F Super Hornet vyzbrojené vylepšenými raketami typu vzduch-zem už do roku 2024, teda o tri roky skôr, než sa pôvodne plánovalo. Konkrétne pôjde o americké rakety typu JASSM-ER s plochou dráhou letu, ktoré majú dolet až 900 kilometrov. Jedna raketa stojí zhruba 1,6 milióna eur.

Austrálske fregaty triedy Anzac a torpédoborce triedy Hobart budú do roku 2024 vybavené riadenými strelami typu NSM od nórskej spoločnosti Kongsberg Defence Systems. Nákup sa uskutoční o päť rokov skôr, než bolo pôvodne plánované.

12:12 Taliansko vyhostilo 30 ruských diplomatov pre dôvody „spojené s národnou bezpečnosťou“. Oznámil to v utorok taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správ agentúr ANSA a Reuters.

Talianske ministerstvo zahraničných vecí si podľa Di Maia v utorok ráno predvolalo ruského veľvyslanca Sergeja Razova, ktorému oznámilo rozhodnutie talianskej vlády vyhostiť 30 ruských diplomatov.

„Toto rozhodnutie, prijaté po dohode s ostatnými európskymi a atlantickými partnermi, je nevyhnuté pre dôvody spojené s našou národnou bezpečnosťou v kontexte súčasnej krízovej situácie, ktorú spôsobil neoprávnený útok Ruskej federácie na Ukrajinu,“ uviedol šéf talianskeho rezortu diplomacie vo vyhlásení.

11:43 Bývalý šéf holandskej diplomacie Stef Blok bol vymenovaný za koordinátora holandského prístupu k riešeniu sankcií proti Rusku. O tomto rozhodnutí ministra zahraničných vecí Holandska Wopkeho Hoekstru informuje spravodajca TASR.

Spravodajský server DutchNews.nl v utorok pripomenul, že Hoekstra túto informáciu potvrdil pred poslancami holandského parlamentu. Poslanci opakovane kritizujú vládu, že koná pomaly a neefektívne pri zhabaní alebo zmrazení aktív občanov a firiem Ruskej federácie, ktorí pôsobia alebo majú sídlo v Holandsku a ocitli sa na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s podporou vojny na Ukrajine.

11:35 Medzinárodný výbor Červeného kríža v utorok oznámil, že jeho pracovníci boli prepustení na slobodu po tom, ako boli v pondelok na Ukrajine zadržaní pri snahe dostať sa do obliehaného prístavného mesta Mariupol a evakuovať odtiaľ civilistov. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.

V posledných dňoch zlyhali viaceré pokusy Červeného kríža prepraviť obyvateľov Mariupola do bezpečia. MVČK v pondelok oznámil, že jeho pracovníkov zastavili v neďalekom meste Manhuš, ktoré je v súčasnosti pod kontrolou ruských inváznych jednotiek.

„Tím Medzinárodného výboru Červeného kríža, ktorý v pondelok zadržala polícia v Manhuši, bol včera večer prepustený,“ uviedla zmienená organizácia so sídlom v Ženeve.

11:19 Zabíjanie v ukrajinskom meste Buča bolo pomstou Rusov za ukrajinský odpor, povedal miestny starosta Anatolij Fedoruk v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera, z ktorého v utorok citovala agentúra DPA.

„Mojich ľudí zastrelili pre zábavu alebo z hnevu,“ povedal Fedoruk. „Rusi strieľali do všetkého, čo sa hýbalo. Strieľali na okoloidúcich, ľudí na bicykloch, na autá označené nápisom deti. Buča je pomsta Rusov za ukrajinský odpor,“ dodal.

Podľa starostu ruské jednotky premenili toto predmestie Kyjeva na „koncentračný tábor“ bez jedla a vody.

„Každého, kto sa odvážil vyjsť z pivnice a ísť hľadať jedlo alebo vodu, zastrelili,“ uviedol Fedoruk.

Starosta ďalej ostro odmietol tvrdenia Moskvy, že zábery z mesta boli „nafingované“ Ukrajincami.

„Nech sa sem prídu osobne pozrieť, čie sú to zbrane a koľko dní ležali tie telá na uliciach,“ uviedol Fedoruk. Mesto bolo podľa neho niekoľko týždňov odrezané od sveta. Až keď ruské jednotky odišli, „ukázala sa v plnom rozsahu tá hrôza“, ktorú po sebe zanechali, dodal.

10:50 Ukrajina v utorok oznámila otvorenie siedmich humanitárnych koridorov pre civilistov. Obyvatelia okupovaných miest Mariupol a Berďansk na juhovýchode Ukrajiny však budú môcť svoje mestá opustiť iba v osobných vozidlách, uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

V utorok by sa podľa vicepremiérky mali otvoriť koridory z mesta Tokmak v Záporožskej oblasti a miest Severodoneck, Lysyčansk, Popasna a Hirske v Luhanskej oblasti. Vereščuková v utorok obvinila ruských vojakov z toho, že naďalej blokujú konvoje s pomocou, ktoré sa tak nemôžu dostať do Mariupola. Ruskí vojaci pritom podľa vicepremiérky nedovolili nikomu do mesta ani len vstúpiť.

Kyjev a Moskva sa už niekoľko týždňov navzájom obviňujú zo sabotovania evakuácie civilistov z obliehaných miest. Už niekoľkokrát totiž zlyhala snaha o evakuáciu, pretože v blízkosti koridorov vždy v danom čase pokračovali boje, a to aj napriek tomu, že Rusko súhlasilo s ich pozastavením.

Z vyjadrenia Vereščukovej nebolo bezprostredne jasné, či Rusko v utorok súhlasilo s pozastavením bojov v blízkosti ohlásených humanitárnych koridorov. Ukrajinská vicepremiérka okrem toho informovala, že v ukrajinskom zajatí je momentálne približne 600 ruských vojakov.

Ukrajina sa snaží nájsť spôsob, ako sa prostredníctvom Červeného kríža môže dostať k Ukrajincom, ktorých zajali Rusi, a ako dosiahne ich prepustenie. V samozvaných republikách v Donbase je tiež niekoľko ľudí, ktorí sú v ruskom vojenskom zajatí už od roku 2014. (dpa, ap, tasr)

10:46 Ruské invázne jednotky pripravujú ofenzívu proti mestu Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny v snahe obkľúčiť ukrajinské jednotky a spojiť sa s ďalšími ruskými silami v regióne Donbasu. Vyplýva to z najnovšej analýzy washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny, ktorú v pondelok večer tento think-tank zverejnil na svojej internetovej stránke.

„Výsledom snahy ruských síl postupujúcich z mesta Izium – juhovýchodne od mesta Charkov – o dobytie Slovianska bude pravdepodobne ďalšia kľúčová bitka vojny na Ukrajine,“ uvádza sa v správe.

Ak sa ruským silám nepodarí dobyť Sloviansk, ich snaha dobyť celé územie Doneckej a Luhanskej oblasti na východe „pravdepodobne zlyhá“, vyplýva ďalej z analýzy think-tanku. Podľa neho ešte stále nebadať u ruských jednotiek v týchto oblastiach výraznejší územný postup.

Ruské jednotky opustili okolie miest Černihiv a Sumy na severe a „pravdepodobne sa z týchto oblastí v najbližších dňoch úplne stiahnu“, dodal inštitút v najnovšej správe. (understandin­gwar.org, tas­r)

9:57 Poľsko je pripravené vyslať svojich predstaviteľov na Ukrajinu na pomoc pri vyšetrovaní zjavných vojnových zločinov proti civilistom, ktorých sa v meste Buča blízko hlavného mesta Kyjev dopustili ruské jednotky. Podľa agentúry PAP to v utorok uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski.

Jablonski to povedal v súvislosti s iniciatívou poľského premiéra Mateusza Morawieckeho, ktorý v pondelok vyzval na zriadenie medzinárodného orgánu na vyšetrovanie „ruskej genocídy“ na Ukrajine. „Fyzická prítomnosť medzinárodných tímov prokurátorov, vyšetrovateľov a lekárov, ako i forenzných technikov je na miestach činu kľúčová,“ uviedol Jablonski.

Ako dodal, dôkazy sa musia zhromaždiť tak rýchlo, ako to len bude možné, pretože ak budú zničené, identifikácia a potrestanie páchateľov bude ťažké. „Sme pripravení vyslať tam svojich predstaviteľov neskôr v priebehu týždňa,“ potvrdil.

Ukrajinské médiá nedeľu zverejnili snímky obetí v civilnom oblečení, pričom niektorí mali zviazané ruky a strelné rany zblízka. Telá sa nachádzali na uliciach mesta Buča a našli ich po jeho oslobodení ukrajinskými jednotkami. Z mesta pochádzajú aj správy o masových hroboch. (pap, tasr)

9:47 Americké ministerstvo obrany v pondelok schválilo predaj ôsmich stíhacích lietadiel typu F-16 Bulharsku. Celková suma transakcie je 1,5 miliardy eur. Bulharsko chce posilniť svoje letectvo v reakcii na regionálnu hrozbu, ktorú predstavuje ruská invázia na Ukrajinu.

„Navrhovaný predaj (stíhačiek) zlepší schopnosť Bulharska čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že umožní bulharským vzdušným silám bežne nasadzovať moderné bojové lietadlá v čiernomorskom regióne,“ uviedla americká Agentúra pre obrannú spoluprácu.

K schváleniu predaja prišlo podľa agentúry AFP v čase pokračujúcich špekulácií o tom, že jeden zo spojencov v rámci Severoatlantickej aliancie by mohol poskytnúť Ukrajine ruské stíhačky typu MiG-29 výmenou za nové americké stroje. Bulharsko je jedným z troch členov NATO, ktorí doteraz prevádzkujú stroje vyvinuté v bývalom Sovietskom zväze v 70. rokoch 20. storočia. Ďalšími sú Poľsko a Slovensko.

Hovorca Pentagónu John Kirby však v pondelok špekulácie o predaji strojov typu F-16 výmenou za poskytnutie Migov Ukrajine odmietol. Aj bulharský premiér Kiril Petkov ešte 19. marca počas návštevy ministra obrany USA Lloyda Austina v Bulharsku povedal, že takáto dohoda neexistuje. (afp, tasr)

9:40 Dvadsať Ukrajincov pricestovalo v utorok do Tokia japonským vládnym lietadlom spolu s ministrom zahraničných vecí Jošimasom Hajašim. Stalo sa tak po jeho návšteve Poľska, keďže Japonsko opatrne víta tých, ktorí utekajú pred vojnou, ktorú v ich vlasti rozpútalo Rusko.

Japonsko zvyčajne prijme len niekoľko desiatok utečencov ročne z tisícok žiadateľov, a hoci Ukrajincom otvorilo svoje dvere, označuje ich skôr za „evakuované osoby“. Šéf japonskej diplomacie bol v Poľsku na niekoľkodňovej návšteve s cieľom ponúknuť Kyjevu podporu v boji proti Rusku.

„Dozvedeli sme sa, že je tam niekoľko ľudí, ktorí si úprimne želali evakuovať sa do Japonska, ale mali problém zabezpečiť si cestovné prostriedky na vlastnú päsť. Z humanitárneho hľadiska bolo 20 z týchto ľudí pozvaných na let vládnym lietadlom,“ povedal novinárom hlavný hovorca japonskej vlády.

Japonsko okrem nich prijalo dosiaľ 404 ďalších Ukrajincov po tom, ako japonský premiér Fumio Kišida v marci ohlásil plán na prichýlenie tých, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine.

Tokio ich však neoznačuje za „utečencov“, čo by ich oprávňovalo zostať v krajine najmenej päť rokov pred podaním žiadosti o trvalejšie povolenie na pobyt. Namiesto toho títo „evakuanti“ dostávajú 90-dňové víza, ktoré sa dajú zmeniť na ročné víza s povolením pracovať.

Japonsko sa pridalo k západným krajinám, ktoré v súvislosti s inváziou uvalili na Moskvu tvrdé sankcie. Tokio v utorok oznámilo ďalšiu humanitárnu pomoc pre Kyjev vo výške 100 miliónov dolárov. Rovnakú sumu Japonsko vyčlenilo na pomoc Ukrajine a krajinám, ktoré s ňou susedia, už v marci. (afp, tasr)

9:36 Satelitné snímky zverejnené v pondelok zjavne vyvracajú tvrdenia Ruska, že mŕtve telá v civilnom oblečení sa v Buči pri Kyjeve objavili až po ústupe ruských jednotiek z tohto zdevastovaného ukrajinského mesta. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zistenia americkej spoločnosti Maxar, zaoberajúcej sa kozmickými technológiami.

Družicové snímky ulice v Buči, pochádzajúce z polovice marca, ukazujú niekoľko tiel civilistov ležiacich na ceste alebo mimo nej – tam, kde ukrajinskí predstavitelia podľa vlastných vyjadrení našli po stiahnutí ruských vojakov viacero mŕtvol.

„Satelitné snímky Maxaru vo vysokom rozlíšení, zozbierané nad Bučou na Ukrajine (severozápadne od Kyjeva), potvrdzujú a dosvedčujú nedávne videá a fotografie na sociálnych sieťach, na ktorých bolo vidieť telá ležiace na uliciach a ponechané vonku niekoľko týždňov,“ uviedol v pondelok vo vyhlásení hovorca spoločnosti Maxar Technologies Stephen Wood.

Noviny The New York Times zverejnili analýzu zväčšených snímok z Jablonskej ulice v Buči a po ich porovnaní s videozáznamom mŕtvych tiel z 1. a 2. apríla prišli k záveru, že mnoho tiel tam ležalo už najmenej tri týždne – teda v čase, keď mesto ovládali ruské jednotky.

Fotografi agentúry AFP vstúpili do Buče v sobotu a priamo potvrdili prítomnosť približne 20 tiel v civilnom oblečení, pričom niektoré mali zviazané ruky. Fotografie vyvolali celosvetové pobúrenie a obvinenia z vojnových zločinov.

Ruské ministerstvo obrany zodpovednosť odmietlo s tým, že všetky jeho jednotky „sa z Buče kompletne stiahli 30. marca“. Kremeľ poprel pravosť snímok so znepokojivým obsahom, ktoré sa začali objavovať z Buče, a označil ich za „falzifikáty“ zinscenované Ukrajinou.

Toto tvrdenie zopakoval v pondelok na pôde Organizácie Spojených národov veľvyslanec Moskvy Vasilij Nebenzija na tlačovej konferencii, keď vyhlásil, že mŕtvoly na snímkach v Buči tam neboli, keď ruskí vojaci opustili mesto. „Zrazu sa objavia na uliciach, ležia na cestách jeden za druhým, vľavo i vpravo, niektorí sa hýbu, niektorí preukazujú známky života,“ povedal Nebenzija.

Družicové snímky Maxaru z 19. a 21. marca však ukazujú, že na Jablonskej ulici v Buči sa už vtedy nachádzalo viacero tiel. V analýze New York Times sa uvádza, že na snímkach Maxaru je vidieť tmavé objekty podobnej veľkosti ako ľudské telá na ulici už medzi 9. a 11. marcom.

V druhom porovnaní denník The New York Times analyzoval video zverejnené na Instagrame, na ktorom bolo zachytené telo ležiace na ulici pred dvoma vozidlami. Satelitná snímka z 21. marca ukazuje telo i vozidlá v rovnakej pozícii. (afp, nytimes.com, tasr)

8:44 Čínsky minister zahraničia Wang I v telefonáte so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebou opäť vyzval Kyjev, aby rokoval o ukončení konfliktu na Ukrajine. Telefonát, ktorý sa podľa Pekingu uskutočnil v pondelok na žiadosť Ukrajiny, bol prvým rozhovorom medzi čelnými predstaviteľmi oboch krajín od 1. marca. Kuleba vtedy požiadal Peking, aby využil svoje vzťahy s Moskvou na zastavenie ruskej invázie, informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

„Vojna nakoniec skončí. Kľúčové je, ako reflektovať bolesť, udržať trvalú bezpečnosť v Európe a vytvoriť vyvážený, účinný a udržateľný európsky bezpečnostný mechanizmus,“ uviedol Wang I podľa vyhlásenia ministerstva. „Čína je v tomto ohľade pripravená hrať konštruktívnu úlohu z objektívnej pozície,“ dodal šéf čínskej diplomacie.

„Som vďačný svojmu čínskemu náprotivku za solidaritu s civilnými obeťami,“ napísal Kuleba na twitteri. „Obaja zdieľame presvedčenie, že ukončenie vojny proti Ukrajine slúži spoločným záujmom mieru, globálnej potravinovej bezpečnosti a medzinárodného obchodu,“ uviedol ukrajinský minister zahraničia.

Čína, ktorá je považovaná za jedného z najbližších spojencov Moskvy, k ruskej agresii voči susednej krajine doteraz nezaujala jasné stanovisko. Ruský vpád na Ukrajinu ale odmietla odsúdiť a trvá na tom, že bude s Ruskom udržiavať hospodársku a obchodnú výmenu. (reuters, čtk)

8:07 Ruská armáda preskupuje sily a sústredí svoje úsilie na prípravu útočnej operácie na východe Ukrajiny, uviedol v utorok ráno generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Cieľom je podľa neho získať plnú kontrolu nad územím Doneckej a Luhanskej oblasti.

Invázne jednotky pokračujú v blokovaní Charkova a podnikajú masívne delostrelecké a letecké útoky na už niekoľko týždňov obliehaný Mariupol, uvádza velenie ukrajinskej armády.

Konštatuje zároveň, že pozoruje pohyb kolón zbraní a vojenskej techniky cez územie Bieloruska smerom k tamojším železničným staniciam v mestách Homel, Jelsk a Mazyr, kde má byť všetko naložené na vlakové súpravy. „Značná časť lietadiel a vrtuľníkov vzdušných síl armády Ruskej federácie bola premiestnená z letísk v Bieloruskej republike na územie Ruska,“ píše sa v správe.

Generálny štáb ďalej spomína konkrétnejšie boje s rôznymi úspechmi oboch strán, a to najmä na východe krajiny. „Ruské vojská ostreľovali Mykolajiv kazetovou muníciou, ktorú zakazujú Ženevské dohovory. Pod nepriateľskú paľbu sa dostali civilné štvrte a zdravotnícke zariadenia, najmä detská nemocnica. Sú mŕtvi a ranení, vrátane detí,“ tvrdí generálny štáb ukrajinskej armády. (čtk)

8:00 Veľkokapacitné centrum v Nitre pre Ukrajincov utekajúcich pred vojnou vybavilo počas dvoch týždňov fungovania 1 686 utečencov. Pracovníci centra vykonali 178 zmien adries a 55 utečencov našlo dlhodobé ubytovanie, informovala o tom hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Katarína Križanová.

Počas prvého týždňa prevádzky navštívilo centrum denne zhruba 150 osôb, od začiatku apríla sa tento počet znížil na 50 denne. Veľkokapacitné centrum funguje 24 hodín denne, príslušníci HaZZ spolu s členmi dobrovoľného hasičského zboru ho koordinujú a riadia v 12-hodinových zmenách. V centre je k dispozícii detský kútik aj miesto na prebaľovanie s hygienickými potrebami. V prípade nutnosti môžu utečenci v centre prespať, čo od začiatku jeho prevádzky využilo na jednu noc osem osôb.

Veľkokapacitné centrum v Nitre na Akademickej ulici v areáli Agrokomplexu je otvorené od 21. marca tohto roka. Zriadilo ho Ministerstvo vnútra SR, sídli v ňom cudzinecká polícia, úrad práce a Medzinárodná organizácia pre migráciu.

Na chod a potreby v centre dohliadajú príslušníci HaZZ, dobrovoľní hasiči, rehoľné sestry, pracovníci Červeného kríža a tlmočníci. Utečenci majú po príchode do centra k dispozícii minimálne päť pracovísk s príslušníkmi z oddelení cudzineckej polície, zamestnancov z ÚPSVR, koordinátorov na dlhodobé ubytovanie, pracovníkov Migračného úradu Ministerstva vnútra SR a zamestnancov z Centra právnej pomoci zriadeného Ministerstvom spravodlivosti­. (tasr)

7:47 Pred ôsmimi desaťročiami ušla Raisa Valiuškevyčová z Ukrajiny pred inváziou nacistického Nemecka, dnes je táto 98-ročná žena, ktorá prežila holokaust, znova na úteku. Učiteľka na dôchodku žije v židovskom opatrovateľskom domove vo Frankfurte nad Mohanom.

Ako uviedla, bol to pre ňu zvláštny pocit, že našla útočisko v krajine svojich niekdajších prenasledovateľov. Ale časy sa zmenili.

Čítajte viac Pred 80 rokmi ušla z Ukrajiny pred inváziou nacistického Nemecka, ako 98-ročná je opäť na úteku

7:13 Ukrajinská generálna prokuratúra v pondelok večer oznámila, že zaznamenala vyše 7-tisíc hlásení o údajných ruských vojnových zločinoch v Kyjevskej oblasti. Väčšina obetí je v meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva, uviedla generálna prokurátorka Iryna Venediktovová, citovaná tlačovou agentúrou UNIAN. Generálna prokuratúra už začala vyšetrovať vojnové zločiny v mestách Irpiň, Buča a Vorzeľ, všetky v Kyjevskej oblasti.

Fotografie neozbrojených obyvateľov ležiacich bez života na zemi v malom meste Buča, po stiahnutí ruských vojakov, vyvolali pobúrenie po celom svete. Ruskí vojaci mali túto oblasť pod kontrolou celé týždne. Ukrajina spolu s mnohými veľmocami tvrdia, že ruskí vojaci spáchali masaker. Moskva vyhlasuje, že so zabitím týchto ľudí nemá nič spoločné, a fotografie označila za „falošné“.

Ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj sľúbil urýchlené a nezávislé preverenie a zdokumentovanie krutostí odhalených v Buči. „Len čo budú opravené mosty, ktoré Rusi počas svojho ústupu vyhodili do vzduchu, budú tam mať prístup experti,“ povedal Monastyrskyj pre utorkové vydanie nemeckého denníka Tagesspiegel. Na zhromažďovaní dôkazov sa už podieľa Medzinárodný výbor Červeného kríža, uviedol minister a dodal, že do vyšetrovania sa čoskoro zapoja aj ďalší zahraniční odborníci. (dpa, unian,

7:05****Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v pondelok uviedol, že jeho krajina nepociťuje žiadne následky vyhostenia svojich diplomatov z rôznych európskych štátov. Naznačil, že Rusko bude reagovať podobne. Informácie priniesla tlačová agentúra AP.

Medvedev bol prezidentom Ruska v rokoch 2008–2012 a teraz za pôsobenia Vladimira Putina v prezidentskom úrade je podpredsedom bezpečnostnej rady. V odkazovej aplikácii Telegram Medvedev napísal, že „každý pozná odpoveď: bude symetrická a ničivá pre dvojstranné vzťahy“.

Jeho vyjadrenia nasledovali po tom, čo Nemecko v pondelok vyhostilo 40 ruských diplomatov a Litva vyhostila ruského veľvyslanca – a zároveň oznámila, že povolá do vlasti svojho ambasádora v Moskve. Ako Litva vysvetlila, robí to v súvislosti s ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine vrátane „hrôzostrašného masakru“ v meste Buča. Aj Francúzsko v pondelok informovalo, že vyhostí „množstvo“ ruských diplomatov. (ap, tasr)

6:08 Ukrajinské ministerstvo obrany očakáva ďalšie ruské útoky na obkľúčené východné mesto Charkov, informoval v pondelok večer hovorca Oleksandr Motuzjanyk. Správu priniesla tlačová agentúra DPA. Ruskí vojaci sa pripravujú na dobytie mesta, povedal Motuzjanyk pre noviny Ukrajinska pravda. Ruské sily v ďalších častiach Ukrajiny tiež dostávajú nové posily, upozornil hovorca ministerstva obrany.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v pondelok vyzval obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, ktorí ušli pred konfliktom, aby sa do mesta „ešte aspoň týždeň nevracali“. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„V prvom rade platí v niektorých častiach Kyjevskej oblasti 24-hodinový zákaz vychádzania. A takisto sa v mestách blízko Kyjeva, kde prebiehali boje, našlo obrovské množstvo výbušných zariadení – ktoré môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo,“ vysvetlil starosta. „Nemôžeme vylúčiť ani možnosť raketovej paľby. Áno, naše sily protivzdušnej obrany pracujú dokonalo. Ale stať sa môže čokoľvek. Takže žiadam ľudí, aby trochu počkali a ešte sa nevracali,“ dodal Kličko.

Ukrajina a západné veľmoci spochybnili sľub Ruska, že zmierni svoje vojenské aktivity okolo mesta Černihiv a metropoly Kyjev, ktorý dalo počas osobných rokovaní minulý týždeň v utorok v tureckom Istanbule. Ukrajinská armáda tiež varovala, že stiahnutie ruských vojakov z okolia Kyjeva a Černihivu „je pravdepodobne len striedaním jednotlivých útvarov a má ostatných zmiasť“.

Hnev po celom svete a obvinenia z páchania vojnových zločinov ruskými vojakmi na Ukrajine vyvolal nález masových hrobov a tiel na uliciach v mestách pri Kyjeve. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripísal vinu za „mučenie“ a „zabíjanie civilistov“ priamo lídrom v Moskve.

6:00 V Rade OSN pre ľudské práva by pre Rusko nemalo byť miesto, uviedol na twitteri ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. O pozastavenie ruského členstva sa už usilujú Spojené štáty s partnermi, okrem iného kvôli správam z Buči, kde ukrajinskí činitelia a ďalší pozorovatelia po ústupe Rusov nachádzajú zabitých civilistov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters oznámil, že v utorok prostredníctvom videa prehovorí v Bezpečnostnej rade OSN, kde majú byť hlavnou témou udalosti v Buče. Dodal, že podľa neho budú odhalené ďalšie, horšie prípady masového zabíjania civilistov ruskými vojakmi.

„Hovoril som s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom o súčasnej bezpečnostnej situácii a masakre v Buče,“ uviedol Kuleba na svojom twitterovom účte. „Zdôraznil som, že Ukrajina využije všetky dostupné mechanizmy OSN na zhromaždenie dôkazov a pohnanie ruských vojnových zločincov na zodpovednosť. V Rade OSN pre ľudské práva nie je pre Rusko miesto,“ dodal šéf ukrajinskej diplomacie.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom nočnom videoposolstve oznámil, že v utorok vystúpi v Bezpečnostnej rade OSN. Dodal, že v záujme Kyjeva je čo najotvorenejšie vyšetrovanie zabíjanie civilistov na Ukrajine.

Zdôraznil, že chce plne vyšetriť zločiny spáchané v Buče a ďalších ukrajinských mestách a spolupracuje preto s Európskou úniou aj Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC).

Zelenskyj v pondelok navštívil Buču, ktorú po niekoľkých týždňoch ruskej okupácie ovládla znova ukrajinská armáda. Zelenskyj uviedol, že v tomto meste na okraji Kyjeva bolo zabitých najmenej 300 civilistov a očakáva, že v Boroďanke a ďalších mestách môže byť počet obetí ešte vyšší.

„A to je len jedno mesto, jedna z mnohých ukrajinských obcí, ktoré sa ruským silám podarilo obsadiť,“ povedal. „Teraz sa objavujú informácie, že v Boroďanke a niektorých ďalších oslobodených ukrajinských mestách môže byť počet obetí okupantov ešte oveľa vyšší,“ dodal prezident.

V okolí Kyjeva, Černihiva a Sumskej oblasti „okupanti urobili niečo, čoho miestni obyvatelia neboli svedkami ani za nacistickej okupácie pred 80 rokmi“, povedal Zelenskyj. Dodal, že ruské sily nezatajili, čo sa stalo v meste Buča, ale mohli by to urobiť na iných miestach, ktoré obsadili.

Zodpovedné osoby by podľa neho mali byť pohnané k zodpovednosti za spáchané zločiny. „Príde doba, keď sa každý Rus dozvie celú pravdu o tom, kto z nich zabil svojich spoluobčanov. Kto dával rozkazy. Kto pred vraždami zatváral oči,“ povedal Zelenskyj. Pozval novinárov z celého sveta, aby sa prišli pozrieť na zničené mestá. „Nech svet vidí, čo Rusko urobilo,“ vyhlásil.

Rusko obvinenie odmieta. Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja oznámil, že jeho krajina predloží „empirické dôkazy“, ktoré dokážu, že ruské jednotky nepáchajú vraždy civilistov na Ukrajine a nemajú nič spoločné s udalosťami v meste Buča.