42. deň: Toto nie je Aleppo, toto je nový Osvienčim, povedal starosta Mariupoľa

Starosta Mariupoľu Vadym Bojčenko označil tragédiu mesta za najväčšiu od čias nacistických koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. Špeciálne brigády ruskej armády tam údajne zbierajú a následne v mobilných krematóriách pália telá zavraždených obyvateľov, aby zamaskovali zločiny, akých sa dopustili iné ruské jednotky na predmestiach Kyjeva či v Sumskej oblasti. Informovala o tom mariupoľská mestská rada.

06.04.2022 05:30 , aktualizované: 23:38
Buča, vojna na Ukrajine Foto: ,
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste Buča na Ukrajine, 3. 4. 2022
debata (1387)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 42. deň
  • Vyjednávania medzi Ruskom a Ukrajinou pokračujú
  • Ruská armáda sa podľa Kyjeva pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny
  • V Mariupole Rusi údajne spopolňujú zavraždených civilistov
  • Starosta prirovnal tragédiu mesta k Osvienčimu
  • Zelenskyj kritizoval OSN, podľa neho nedokáže plniť svoje poslanie
  • Ukrajinu opustilo už takmer 4,25 milióna ľudí
  • Ďalších vyše sedem miliónov ľudí je vnútorne vysídlených
  • OSN: Od začiatku vojny bolo zabitých najmenej 1 563 civilistov
  • Za stredu sa z miest podarilo evakuovať takmer 4 900 ľudí
mier-ukrajine-2
Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria
Ukrajinský vojak kontroluje v sobotu 2. apríla...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+20Ukrajinský vojak sa dotýka káblom mŕtveho tela...

23:37 Tisíce ľudí si na protest proti zločinom páchaným ruskými silami na Ukrajine ľahlo na trávnik pred budovou nemeckého Bundestagu (Spolkového snemu) v Berlíne. Tento „ľudský koberec“ mal byť pripomienkou toho, že počet nevinných obetí vojny neustále stúpa.

Aliancia ukrajinských organizácií zaznamenala účasť približne 5000 ľudí. Mnohí boli oblečení v ukrajinských národných farbách a pod očami mali namaľované červené slzy. Na úvod skandovali heslá požadujúce, aby Nemecko okamžite prijalo embargo na ruský plyn a ropu. „Nechajte si vaše sľuby, konajte hneď!“ vyzývali.

zväčšiť Ľudia počas demonštrácie proti ruskej invázii... Foto: SITA/AP, Markus Schreiber
berlín, protest Ľudia počas demonštrácie proti ruskej invázii na Ukrajinu ležia na zemi pred budovou Ríšskeho snemu v Berlíne v stredu 6. apríla 2022, aby symbolizovali obete vojny na Ukrajine.

Na proteste sa tiež čítali svedectvá ľudí z vojnových oblastí na Ukrajine a objavili sa tam plagáty s heslami ako napríklad „Nijaké peniaze na vojnu“. Nakoniec si ľahli na zem, zatvorili si oči a ruky si založili za chrbát naznačujúc, že ich majú zviazané.

Táto scéna evokovala hrozivé zábery z mesta Buča neďaleko Kyjeva, kde sa po stiahnutí ruských síl objavili v uliciach telá stoviek mŕtvych civilistov. Niektoré z obetí mali spútané ruky a boli zastrelené do tyla. Moskva akúkoľvek zodpovednosť za tieto zverstvá odmietla.

Niekoľko desiatok ľudí protestovalo v stredu aj pred nemeckým veľvyslanectvom v litovskom Vilniuse. Chceli tak vyjadriť svoj hnev voči postoju Berlína, ktorý zatiaľ nepristúpil k zákazu dovozu nerastných surovín z Ruska. „Nemecko financuje kroky Ruska a genocídu na Ukrajine výmenou za lacnejšie kúrenie,“ povedal jeden z aktivistov pre litovský rozhlas. Účastníci protestnej akcie si podobne ako v Berlíne ľahli na ulicu pred budovu ambasády symbolizujúc zabitých civilistov na Ukrajine.

23:23 Na Ukrajine sa za dnešok z miest zasiahnutých bojmi podarilo evakuovať skoro 4 900 ľudí, informovala na facebooku ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Z nich asi 1 170 sa vlastnými autami dopravilo z obliehaného Mariupoľa do Záporožia.

Ďalších 2 515 ľudí sa do relatívneho bezpečia podarilo dopraviť z Vasylivky, Berďanska alebo Melitopolu.

Opačným smerom zo Záporožia vyrazila na juh kolóna jedenástich autobusov pre obyvateľov Melitopolu a Tokmaku. Zastavili vo Vasylivke a v ceste budú pokračovať vo štvrtok ráno, uviedla Vereščuková. Zo Záporožia tiež zajtra vyjdú autobusy do Berďanska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Interfax-Ukraina povedal, že Rusko neumožňuje Ukrajincom vytvoriť humanitárne koridory priamo z Mariupoľa, pretože inak „svet uvidí, čo sa tam deje“. Dodal, že v tomto strategicky položenom meste na brehu Azovského mora sú „tisíce zabitých, tisíce zranených“. „Nevieme, životy koľkých obyvateľov Mariupoľa skončili tragicky, ale nebudú to môcť utajiť,“ uviedol aj Zelenskyj.

23:11 Ukrajina bude potrebovať po vojne s Ruskom aktualizovanú verziu Marshallovho plánu, aký Spojené štáty ponúkli Európe po skončení druhej svetovej vojny. V stredu to vyhlásil eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn, informuje agentúra Reuters.

Hahn si myslí, že Ukrajine by takýto plán pomohol rýchlo sa zotaviť zo škôd spôsobených ruskou vojenskou agresiou a tiež by prispel k jej zblíženiu sa s EÚ. Opravy zdevastovanej krajiny by podľa neho bez poskytnutia primeranej pomoci mohli trvať desaťročia.

Viktor Orbán Čítajte viac Uchmatli by si orbánovci z Ukrajiny?

V rámci Marshallovho plánu poskytli Spojené štáty európskym krajinám po druhej svetovej vojne v priebehu štyroch rokov sumu, ktorá by pri dnešných cenách predstavovala približne 200 miliárd dolárov. Išlo o hospodársku a technickú pomoc.

Eurokomisár pre rozpočet neuviedol, koľko peňazí bude potrebných na obnovu Ukrajiny, avšak povedal, že financie by mala okrem EÚ poskytnúť aj skupina G20 vrátane Ruska.

Hahn informoval, že EÚ zatiaľ neplánuje spustiť pre členské krajiny ďalší spoločný program pôžičiek na riešenie ekonomických a sociálnych dôsledkov vojny na Ukrajine. Poznamenal, že na pokrytie niektorých výdavkov súvisiacich s riešením situácie s utečencami z Ukrajiny by členské štáty mohli použiť časť finančných prostriedkov, ktoré im boli pridelené v rámci rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027.

22:58 Jazero v litovskom hlavnom meste Vilnius nachádzajúce sa neďaleko ruského veľvyslanectva na protest proti ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine zafarbili na krvavočerveno. Informovali o tom miestne médiá.

zväčšiť Olympijská víťazka a majsterka sveta Rúta... Foto: SITA/AP, Andrius Repsys
litva, protest Olympijská víťazka a majsterka sveta Rúta Meilutyté pláva v stredu 6. apríla 2022 cez jazierko sfarbené do krvavočervena pred ruským veľvyslanectvom v litovskom Vilniuse.

Hovorca vilniuského magistrátu Paulius Vaitekénas pre tlačovú agentúru BNS povedal, že cieľom tejto protestnej akcie bolo upriamiť pozornosť sveta na vojnové zločiny, ktoré Rusko pácha na Ukrajine.

Hovorkyňa miestnej polície Julija Samorokovskaja dodala, že protest bol koordinovaný s orgánmi ochrany životného prostredia a použitá farba nie je pre prírodu škodlivá.

V rámci protestnej akcie preplávala cez jazero litovská olympijská plavkyňa Rúta Meilutyté. Na sociálnej sieti Twitter označila protest za „výzvu na podporu ukrajinského ľudu, ktorý čelí genocíde páchanej Ruskom“.

Okrem spomínanej športovkyne sa na akcii podieľali aj zakladateľka novinárskej platformy NARA Berta Tilmantaité, fotografka Neringa Rekašiúté a podnikateľka Aurelija Urbonavičiúté.

Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, si už vyžiadala tisíce obetí na životoch a z Ukrajiny utiekli milióny ľudí. Čoraz častejšie sa objavujú správy o mučení a zabíjaní civilistov v oblastiach, ktoré ruské sily dočasne obsadili.

22:44 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) na sociálnej sieti Twitter oznámil, že do ukrajinského mesta Záporožie sa podarilo z obliehaného Mariupoľa a ďalších oblastí evakuovať vyše 1000 ľudí. Stalo sa tak po tom, čo viaceré pokusy MVČK prepraviť civilistov do bezpečia zlyhali.

MVČK podľa agentúry AFP uviedol, že ku konvoju vozidiel, ktoré sprevádzal, sa pridalo aj najmenej 40 súkromných áut a sedem autobusov. Väčšinu z osôb prevezených do bezpečia tvorili ľudia pochádzajúci z Mariupola, ktorí však boli evakuovaní z neďalekého mesta Berďansk.

„Títo ľudia si skutočne prešli tým najhorším,“ povedala pre AFP hovorkyňa MVČK Lucile Marbeauová. „V Mariupole stále nie sú potraviny, voda, ani elektrina,“ dodala. Tamojší obyvatelia podľa nej nemali takmer nijakú možnosť spojiť sa so svojimi rodinami či pokúsiť odísť z mesta.

MVČK na Twitteri uviedol, že do Mariupola, ktorý od začiatku ruskej invázie takmer nepretržite čelí intenzívnej delostreleckej paľbe a náletom, sa jeho tím pokúšal dostať už päť dní. „Bezpečnostné podmienky to však neumožňovali,“ napísala organizácia. „Tisíce (ľudí) sú stále uviaznuté v meste. Naliehavo potrebujú bezpečnú cestu von a dodávky pomoci,“ dodal MVČK.

22:28 Starosta Mariupolu, v ktorom údajne ruské brigády zbierajú a v mobilných krematóriách pália telá zavraždených obyvateľov, aby tak zamaskovali svoje zločiny, Vadym Bojčenko označil tragédiu mesta za najväčšiu od čias nacistických koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. „Urobili z nášho mesta tábor smrti. Táto hrozná analógia sa bohužiaľ stále viac potvrdzuje. Toto už nie je Čečensko alebo Aleppo. Je to nový Osvienčim a Majdanek,“ cituje Unian starostu.

Bojčenko podľa agentúry tiež uviedol, že prvý mesiac obkľúčenia mesta neprežilo 5 000 civilistov, vrátane 210 detí. Počas ruského bombardovania detskej nemocnice podľa neho „zaživa uhorelo skoro 50 ľudí“ a Rusi tiež vybombardovali mestské divadlo, kde sa v tom čase skrývalo pred náletmi a ostreľovaním viac ako 900 ľudí. To sú podľa starostu len vybrané príklady ničenia civilného obyvateľstva Mariupoľu.

22:07 Bieloruská polícia zatkla štyroch mužov podozrivých zo sabotáže štátnej železničnej infraštruktúry. Bielorusko slúži ako záložná základňa pre ruské jednotky bojujúce na Ukrajine; Rusi po bieloruskej železnici presúvajú aj svoju vojenskú techniku. O zadržaní mužov informovalo bieloruské ministerstvo vnútra.

Muži poškodili a podpálili elektrické prenosové a signálne zariadenia pri meste Asipovičy juhovýchodne od Minska. Mali pri sebe aj prístroj slúžiaci na vykoľajenie vlakovej súpravy.

Podľa námestníka ministra vnútra Henadza Kazakeviča páchateľov zadržali 30. marca. Ministerstvo uverejnilo aj videozáznam, ktorý zachytáva zakrvavených a dobitých mužov ležiacich na dlážke, pričom dodáva, že polícia na nich musela strieľať, lebo počas zatýkania kládli odpor.

Bieloruské štátne médiá na konci marca priniesli informáciu, že komunikačný kanál aplikácie Telegram s názvom „Live. Spoločenstvo železničiarov Bieloruska“, ktorý vláda vyhlásila za extrémistický, uverejňuje návody na ničenie železničnej infraštruktúry.

Tento kanál zároveň označil zadržaných mužov za partizánov a odsúdil pracovníkov železníc, ktorí v Bielorusku pomáhajú ruskej armáde s transportom vojenskej techniky na ukrajinskú hranicu.

21:49 Sedemdesiat percent amerických občanov považuje Ruskú federáciu za nepriateľa Spojených štátov. Vyplýva to z prieskumu výskumného centra Pew, informuje agentúra DPA.

Z prieskum tiež vyplynulo, že 24 percent Američanov vníma Rusko ako konkurenta, pričom tri percentá občanov ho považujú za partnera Washingtonu.

Postoj americkej verejnosti voči Rusku sa od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára dramaticky zmenil. V januári považovalo Moskvu za nepriateľa Washingtonu iba 41 percent občanov, za konkurenta 49 percent obyvateľov a za partnera Spojených štátov sedem percent Američanov.

Výskumné centrum Pew realizovalo prieskum na konci marca na vzorke 3581 dospelých občanov USA.

21:20 Fínski colníci cez víkend zabavili tri zásielky vypožičaných cenných umeleckých diel, ktoré sa vracali do Ruska z talianskych a japonských múzeí a galérií. Urobili tak v súvislosti so sankciami, ktoré na Rusko uvalila EÚ. V stredu o tom informovali colné úrady.

„Zásielka obsahovala umelecké diela nevyčísliteľnej hodnoty,“ uviedol riaditeľ colného úradu Hannu Sinkkonen. Dodal, že kvôli poisteniu boli diela ohodnotené na viac ako 42 miliónov eur.

Sochy, maľby a historické predmety vypožičané Talianskom pochádzajú z galérie Ermitáž a múzea Carskoje Selo v Petrohrade a z moskovskej Štátnej Tretiakovskej galérie. Japonsko malo diela z Puškinovho múzea v Moskve.

Fínski predstavitelia informovali, že diela budú uložené v sklade, kým sa situácia neobjasní alebo kým sa nezrušia sankcie. Dodali, že zabavenie predmetov ministerstvo zahraničných vecí prediskutovalo s ruským veľvyslancom vo Fínsku. „Čo sa týka presunu a skladovania týchto diel, radili sme sa s odborníkmi,“ uviedol Sinkkonen. Dodal, že zásielky otvárať nebudú.

Európska únia v marci zakázala predaj, dodávky, prevoz alebo export luxusných tovarov – vrátane umeleckých diel – do Ruska. Podľa fínskych predstaviteľov je v tejto súvislosti desať ľudí podozrivých z porušenia sankčného režimu.

Odkedy EÚ uvalila sankcie na Rusko, fínski colníci zakázali 21 luxusným jachtám opustiť fínske vody, kým sa nevyšetrí, či patria osobám na sankčnom zozname. Jednu z týchto jácht skonfiškovali.

20:55 Poľská vláda vydala príručku s návodom, ako sa pripraviť na vojnu. Poliakom v nej radí, čo robiť v prípade útokov konvenčnými, chemickými, ale aj jadrovými zbraňami. Zároveň opisuje, akým spôsobom by pred nimi občanov varovala, informuje britská spravodajská stanica Sky News.

Vláda v príručke tiež ľuďom radí, aby sa zásobili vodou, potravinami, liekmi, ako aj baterkami a batériami v prípade, že by došlo k výpadku elektrického prúdu. Vláda uviedla, že je povinná pripravovať verejnosť na rôzne udalosti, poprela však, že by jej aktuálna príručka súvisela s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine.

Varšava už v minulosti vydala obdobné príručky radiace Poliakom, ako postupovať pri záplavách či krutom zimnom počasí. Viacerí Poliaci sa vzhľadom na spoločné hranice s Ukrajinou však teraz môžu obávať ruskej invázie, približuje Sky News.

Stanica ďalej uvádza, že hoci sa Rusko vo svojom vojenskom ťažení zameriava na sever, juh a východ Ukrajiny, ostreľuje aj západoukrajinský Ľvov, ležiaci približne 70 kilometrov od poľských hraníc. Sky News pripomína, že dosiaľ neexistujú nijaké konkrétne náznaky, že by sa Rusko chystalo zaútočiť na Poľsko, a ani to, že by Varšava takéto napadnutie očakávala. Panujú však obavy, že Rusko by mohlo napadnúť aj ďalšie krajiny susediace s Ukrajinou.

20:34 Východoukrajinské priemyselné mesto Severodoneck ležiace v Luhanskej oblasti čelilo v stredu intenzívnemu ostreľovaniu zo strany ruských síl. Oznámil to gubernátor tejto oblasti Serhij Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram s tým, že horieť začalo v dôsledku ostreľovania desať výškových budov.

„Rusi ostreľovali Severodoneck – 10 výškových budov horí,“ napísal Hajdaj na Telegrame. Dodal, že informácie o prípadných obetiach zatiaľ nie sú známe. Podľa spravodajcov AFP zasiahli strely aj obchodné centrum a neďaleké garáže.

Hajdaj priblížil, že ruské jednotky nezasiahli nijaké strategické ani vojenské zariadenia, avšak ich terčom sa stala továrenská dielňa v meste Lysyčansk a dom v meste Rubižne. V noci z utorka na stredu zasiahli ruské sily mestá a obce v Luhanskej oblasti celkovo 81-krát, dodal Hajdaj.

Gubernátor ešte predtým pre britskú stanicu Sky News vyhlásil, že ruské sily zrejme spustia úplnú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny „zhruba do niekoľkých dní“.

Ruskí vojaci v súčasnosti podľa jeho slov ovládajú približne 70 percent Luhanskej oblasti. „Do dnešného dňa bolo evakuovaných približne 30 000 ľudí,“ uviedol s tým, že nie je možné zrátať, koľko obyvateľov odišlo pomocou vlastných áut.

Kyjev aj Washington už pred niekoľkými dňami upozornili, že Rusko mení svoje plány a pripravuje sa na zintenzívnenie útokov na východe a juhu Ukrajiny. Ukrajinská vláda v tejto súvislosti v stredu vyzvala obyvateľov východnej časti krajiny, aby okamžite odišli, inak budú v akútnom ohrození života.

V Doneckej oblasti bolo počas stredajšieho ostreľovania podľa miestneho gubernátora zabitých najmenej päť osôb, píše denník The Guardian. Ďalšie obete hlásila ukrajinská štátna železničná spoločnosť po tom, čo tri rakety zasiahli železničnú stanicu na východe Ukrajiny a poškodili budovy, koľaje a železničný sklad. Počet obetí ani miesto útoku zverejnené neboli.

20:19 V Taliansku podpálil ktosi vilu zabavenú ruskému moderátorovi Vladimírovi Solovjovovi, ktorý patrí k hlavným tváram ruských prokremelských médií. Moderátorovi, ktorý je na sankčnom zozname Európskej únie, talianske úrady zabavili v oblasti Comského jazera tri nehnuteľnosti v hodnote ôsmich miliónov eur, uviedla dnes agentúra AFP. Útokom čelili aj ďalšie Solovjove nehnuteľnosti.

Požiar vily v meste Menaggio vypukol dnes ráno, ale podarilo sa ho rýchlo uhasiť. Podľa vyšetrovateľov bol oheň založený úmyselne. Horeli nahromadené pneumatiky. Škody ale nie sú nijako rozsiahle, dom bol vyprataný kvôli predchádzajúcim stavebným prácam.

Podľa starostu Menaggia Micheleho Spaggiariho sa jedná o „protestný čin“ proti vlastníkovi nehnuteľnosti. Cieľom protestu sa stali aj ďalšie Solovjove domy. Niekto zafarbil do červena vodu v bazéne či popísal steny slogany proti vojne. „Ešte pred mesiacom mnoho mojich spoluobčanov nevedelo, o koho sa jedná,“ povedal Spaggiari, podľa ktorého Rus neudržiaval styky s miestnymi.

Taliansko od zavedenia úniových sankcií začalo zabavovať majetok ruských predstaviteľov a oligarchov. Väčšinou sa jedná o luxusné nehnuteľnosti a jachty. Podľa posledných údajov ministerstva financií z konca marca hodnota zabaveného majetku predstavovala okolo 900 miliónov eur.

20:00 Najmenej 1 563 civilistov bolo zabitých a 2 213 utrpelo zranenia od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Vyplýva to z údajov Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) zverejnených v stredu.

OHCHR sa však domnieva, že „skutočné počty sú značne vyššie, keďže informácie z niektorých oblastí, kde prebiehajú intenzívne boje, meškajú a mnohé správy je ešte potrebné overiť“.

OHCHR uvádza, že Mariupoľ a Volnovacha v Doneckej oblasti, Izjum v Charkovskej oblasti, Popasna v Luhanskej oblasti a Boroďanka v Kyjevskej oblasti sú príkladmi miest, odkiaľ prichádzajú správy o údajných početných civilných obetiach.

V hlavnom meste Ukrajiny Kyjev zahynulo od začiatku invázie ruských síl najmenej 89 osôb vrátane štyroch detí a 398 ľudí vrátane 20 detí utrpelo zranenia. V stredajšom vyhlásení zverejnenom na oficiálnom účte na Telegrame to podľa CNN uviedla samospráva Kyjeva.

Ruské sily dosiaľ v Kyjeve poškodili 167 domov, 44 škôl, 11 administra­tívnych budov, 26 materských škôl a jeden sirotinec. Ruské útoky okrem toho zasiahli aj dve športové a päť sociálnych zariadení, 17 zdravotníckych a desať kultúrnych centier a 48 objektov dopravnej infraštruktúry.

„V Kyjeve je to dnes už bezpečnejšie, avšak hrozba leteckých útokov stále pretrváva,“ varovalo mesto vo vyhlásení s tým, že obyvatelia, ktorí z Kyjeva odcestovali, by sa zatiaľ vracať nemali.

19:36 Pentagón odhaduje, že Rusko dokončilo stiahnutie všetkých svojich síl od Kyjeva. USA očakávajú, že Moskva tieto jednotky po zotavení a doplnení vyšle znova na Ukrajinu, uviedol dnes podľa agentúry Reuters nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany.

Stiahnutie ruských síl z okolia ukrajinskej metropoly medzitým hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil za „gesto dobrej vôle“. Podľa ukrajinskej vicepremiérky Iryny Vereščukovej ale Rusov prinútila k ústupu ukrajinská armáda.

Predstaviteľ Pentagónu podľa Reuters tiež potvrdil, že do vlasti sa čoskoro vráti skupina Ukrajincov absolvujúca v USA výcvik v ovládaní amerických dronov Switchblade, ktoré sa Američania rozhodli Ukrajincom poskytnúť.

Ukrajinská armáda v bojoch s ruskými jednotkami efektívne využíva bezpilotné lietadlá, predovšetkým turecké drony Bayraktar. Americký Switchblade je proti nim menší a funguje jednorazovo. „(Sú to) malé bezpilotné lietadlá vystreľované z trubice, ktoré podľa expertov dokážu spôsobiť významné škody. Drony majú čepeľovité krídla, ktoré sa roztvoria po vypustení,“ vysvetľoval v marci denník The Washington Post. Zariadenie je podľa výrobcu schopné samo sa k cieľu naviesť a prípadne ho aj sledovať; pri náraze potom exploduje prepravovaná munícia.

19:13 USA uvalili sankcie na Putinove dcéry. Jedna šéfuje moskovskému inštitútu, druhá spoluvlastní medicínsku firmu.

Británia koronavírus Johnson opatrenia omikron Čítajte viac Británia končí s ruským uhlím i ropou, USA uvalili sankcie na Putinove dcéry

19:01 Rusi „boli (v Buči) zapojení do vypočúvania zajatcov, ktorí boli neskôr popravení. Toto sú informácie, ktoré máme,“ uviedol hovorca nemeckej vlády.

buča Čítajte viac Satelitné snímky ukazujú, že Rusi o vraždení v Buči klamú

**18:36 V ukrajinskom Hostomeli, ktoré 35 dní okupovali ruské sily, je nezvestných viac ako 400 ľudí. Povedala to v stredu ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová, ktorú cituje agentúra Reuters.

„Po 35 dňoch okupácie je v Hostomeli nezvestných vyše 400 osôb. Svedkovia tvrdia, že niektorí z nich boli zabití, avšak kde sa nachádzajú ich pozostatky, nie je známe,“ povedala Denisovová.

Koľko ľudí v Hostomeli, nachádzajúcom sa neďaleko Kyjeva, zomrelo, Denisovová nespresnila a nekonkretizovala ani to, na výpovede akých svedkov sa odvoláva, či iné podrobnosti.

Ruské sily obsadili mesto Hostomeľ s približne 17 000 obyvateľmi, kde sa nachádza strategicky významné letisko, krátko po spustení vojenskej ofenzívy z 24. februára. Hostomeľ patrí k mestám v Kyjevskej oblasti, ktoré v nedávnej dobe oslobodila ukrajinská armáda.

Rusko na vyjadrenia Denisovovej bezprostredne nereagovalo. Moskva však odmieta, že by na Ukrajine útočila na civilistov.

18:22 EÚ sa prvýkrát nezhodla na nových sankciách proti Rusku. Tŕňom v oku má byť aj dovoz uhlia.

buča Čítajte viac EÚ sa na prvýkrát nezhodla na nových sankciách proti Rusku

18:14 Anglický futbalový exreprezentant spochybňoval správy o vraždení civilistov na Ukrajine. V známom klube skončil.

Southampton Čítajte viac Spochybňoval správy o vraždení civilistov na Ukrajine. V známom klube skončil

18:04 Ruský prezident Vladimir Putin označil správy o zločinoch údajne spáchaných ruskými vojakmi v ukrajinskom meste Buča za „surové a cynické provokácie“ pochádzajúce od vlády v Kyjeve. Putin to povedal počas telefonátu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, oznámil Kremeľ.

„Vladimir Putin informoval (Orbána) o situácii týkajúcej sa rozhovorov medzi ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi a tiež zhodnotil surovú a cynickú provokáciu kyjevského režimu v meste Buča,“ uviedol Kremeľ.

V Buči a iných mestách našli ukrajinské sily po minulotýždňovom stiahnutí sa ruských vojsk stovky zavraždených civilistov. Moskva obvinenia zo zabíjania civilistov odmieta.

Ruské ministerstvo obrany navyše tvrdí, že Kyjev pripravuje „podobné provokácie“ aj v obciach Konotop a Trosťanec na severovýchodne Ukrajiny, ako aj v iných obciach v Kyjevskej oblasti vrátane Boroďanky.

17:34 Británia do konca roka ukončí všetok dovoz ruského uhlia i ropy. Londýn zmrazil aktíva Sberbank i Moskovskej kreditnej banky.

Británia koronavírus Johnson opatrenia omikron Čítajte viac Británia končí s ruským uhlím i ropou, USA uvalili sankcie na Putinove dcéry

17:22 Vojna na Ukrajine môže trvať ešte mesiace či dokonca roky, zatiaľ totiž nič nenasvedčuje tomu, že by ruský prezident Vladimir Putin upustil od svojich ambícií ovládnuť celú Ukrajinu. V stredu to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

„Musíme byť realisti a uvedomiť si, že to môže trvať dlho, niekoľko mesiacov, dokonca aj roky. A to je dôvod, prečo musíme byť pripravení na dlhý boj, či už ide o podporu Ukrajiny, sankcie či posilnenie našej obrany,“ povedal Stoltenberg v Bruseli pred stretnutím ministrov zahraničných vecí členských štátov Aliancie.

Stoltenberg ešte v utorok vyhlásil, že Rusko plánuje vojensky obsadiť celú oblasť Donbasu na východe Ukrajiny, aby vytvorilo koridor z Ruska na Krymský polostrov, ktorý anektovalo v roku 2014. Ruské sily sa presúvajú smerom od Kyjeva, aby sa „preskupili, prezbrojili a zásobili a zmenili svoje zameranie na východ“, povedal šéf NATO.

16:58 Británia daruje Ukrajine približne 20 sanitiek, ktoré nahradia ukrajinské záchranárske vozidlá zničené ruskými útokmi. V stredu to oznámila ministerka zahraničných vecí Liz Trussová. TASR správu prevzala z oficiálneho portálu britskej vlády Gov.uk.

Trussová v spoločnom vyhlásení s ministerstvom zdravotníctva Sajidom Javidom informuje, že Spojené kráľovstvo robí všetko preto, aby pomohlo obyvateľom Ukrajiny. „Poskytujeme jedlo, lieky a generátory. Dnes však na Ukrajinu posielame aj prvotriedne sanitky, aby sa ľudia v ohrození života mohli dostať k zdravotnej starostlivosti,“ píše sa vo vyhlásení. Minister zdravotníctva k tomu dodal, že ide o prvú z viacerých dodávok sanitiek, ktoré Británia daruje Ukrajine.

16:46 Ruskí vojaci znásilnili v ukrajinskom meste Buča najmenej 25 žien a dievčat. Splnomocnenkyňa ukrajinského parlamentu pre oblasť ľudských práv Ľudmyla Denisovová to v utorok povedala britskej stanici BBC. Prinajmenšom 25 prípadov znásilnenia ruskými vojakmi, ktorých obeťami boli dievčatá a ženy vo veku 14 až 24 rokov, bolo podľa jej slov nahlásených na telefonickej linke pomoci.

Denisovová tiež povedala, že Ukrajina má dôkazy o tom, že ruskí vojaci páchajú na ukrajinskom ľude genocídu a vojnové zločiny, pričom ich „novou zbraňou“ je práve znásilňovanie. Dodala, že tieto činy sa diali asi mesiac. Ukrajinské úrady podľa jej slov budú pokračovať v dokumentovaní ďalších „takýchto hrozných činov“ a každý páchateľ bude potrestaný. (tasr)

znásilnenie, žena, násilie, strach, agresia Čítajte aj Ruskí vojaci ju znásilňovali a vtipkovali, či to dá... Z Ukrajiny prichádzajú hrozivé správy o znásilneniach

16:38 Nórsko sa pridalo k európskym krajinám, ktoré vypovedali ruských diplomatov. Ministerka zahraničných vecí Anniken Huitfeldt v stredu oznámila, že traja ruskí diplomati vykonávali aktivity nekompatibilné s ich statusom.

Načasovanie ich vypovedania pritom podľa nej „nie je náhodné“ a prichádza „v čase, keď je celý svet otrasený správami o zneužívaní civilistov ruskými silami, najmä v meste Buča“, skonštatovala Huitfeldt vo vyhlásení. (sita)

16:32 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) bude vo štvrtok hlasovať o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) za jeho inváziu na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP to v stredu oznámila hovorkyňa predsedu VZ OSN Paulina Kubiaková s tým, že hlasovanie sa uskutoční o 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ).

Toto rozhodnutie prišlo po obvineniach, že ruskí vojaci zámerne vraždili civilistov v meste Buča na okupovanej Ukrajine, spresnilo predsedníctvo VZ OSN. Na dočasné pozastavenie členstva Ruska v UNHRC so sídlom vo švajčiarskej Ženeve je v 193-člennom VZ OSN potrebná dvojtretinová podpora. (tasr)

16:27 Kvôli ruskému ostreľovaniu horí desať výškových budov v meste Severodoneck, oznámil gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko obvinil ruské sily z toho, že v meste Vuhledar pri delostreleckom ostreľovaní zasiahli distribučné miesto humanitárnej pomoci, pričom zomreli dvaja ľudia, uviedla agentúra Reuters. Rusi sa podľa informácií ukrajinskej strany preskupujú a pripravujú na novú ofenzívu v Donbase, kde sa nachádzajú Luhanská aj Donecká oblasť. (čtk)

16:18 Berlín vedie s Kyjevom dôverné rokovania o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by mohol Ukrajine ponúknuť v súvislosti s prebiehajúcou ruskou ofenzívou. Nemecký kancelár Olaf Scholz to v stredu povedal v Spolkovom sneme, informuje agentúra Reuters.

Ukrajina navrhla bezpečnostné záruky na svoju ochranu ako alternatívu k potenciálnemu členstvu v NATO, ktoré Moskva odmieta. Reuters približuje, že jednotlivé krajiny ako napríklad Nemecko, Turecko či Čína by mohli Ukrajine ponúknuť záruky s podobným účinkom, aký by malo jej členstvo v Severoatlantickej aliancii.

Scholz zároveň vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby okamžite ukončil svoju „deštruktívnu vojnu“ na Ukrajine a prisľúbil, že Berlín bude Ukrajinu podporovať, ako je len možné, a to až dovtedy, kým Kremeľ z jej územia nestiahne svoje jednotky.

16:08 Charakter konfliktov sa mení. Tvrdí to generál Mark Milley, šéf Zboru náčelníkov štábov. Veliteľ amerických ozbrojených síl to povedal v súvislosti s vojnou, ktorú Rusko začalo 24. februára proti Ukrajine. "Je to najväčšia hrozba pre mier a bezpečnosť Európy a možno aj sveta, akú som zažil za 42 rokov, čo som v uniforme,“ vyhlásil Milley, keď v Kongrese vysvetľoval návrh rozpočtu pre Pentagon vo výške 773 miliárd dolárov na fiškálny rok 2023.

Mark Milley Čítajte viac Možnosť konfliktu veľmocí sa zvyšuje, tvrdí americký generál

16:04 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v stredu telefonicky hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Navrhol mu okamžité vyhlásenie prímeria na Ukrajine a tiež usporiadanie budapeštianskej schôdzky s európskymi lídrami – francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom – a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje o tom spravodajca TASR na základe tlačovej konferencie premiéra, ktorú naživo vysielala verejnoprávna televízia M1.

Orbán povedal, že po utorňajšom telefonickom rozhovore s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom hovoril v stredu „celkom dlho“ aj s Putinom. Zdôraznil, že Maďarsko je zástancom mieru.

15:41 Ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov východnej časti krajiny, aby z oblasti okamžite odišli, inak budú v akútnom ohrození života. Ruská armáda sa totiž podľa Kyjeva pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP.

„Gubernátori Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti vyzývajú obyvateľov, aby tieto územia opustili, a robia všetko pre to, aby evakuácia prebehla organizovaným spôsobom,“ napísala ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram.

15:26 Špeciálne brigády ruskej armády v juhoukrajinskom Mariupoli zbierajú a následne v mobilných krematóriách pália telá zavraždených obyvateľov, aby zamaskovali zločiny, akých sa dopustili iné ruské jednotky na predmestiach Kyjiva či v Sumskej oblasti. Na Telegrame o tom informovala mariupoľská mestská rada.

Podľa nej v meste mohli byť zabité desaťtisíce obyvateľov. „Okrem toho sú prostredníctvom filtračných táborov identifikovaní a likvidovaní všetci potenciálni svedkovia zverstiev okupantov,“ uviedla mestská rada. Dodala, že Rusi nechávajú všetku „špinavú prácu na kolaborantov“, ktorých naverbovali do týchto špeciálnych brigád.

„Rozsah tragédie v Mariupoli svet nezažil od čias nacistických koncentračných táborov. Rusi zmenili celé naše mesto na tábor smrti. Toto už nie je Čečensko ani Aleppo. Toto je nový Osvienčim a Majdanek. Svet musí pomôcť potrestať Putinových darebákov,“ poznamenal mariupoľský starosta Vadym Bojčenko. (sita)

15:12 Ukrajinské raketové systémy naďalej ničia kusy ruskej ťažkej techniky.

15:07 Ruské sily zrejme spustia úplnú ofenzívu v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny „zhruba do niekoľkých dní“, vyhlásil v stredu pre britskú stanicu Sky News gubernátor tejto oblasti Serhij Hajdaj. Hajdaj povedal, že množstvo zabitých a rozsah skazy v Luhanskej oblasti môžu byť ešte horšie než v mestách Mariupol, Buča a Irpiň.

Je to mrazivý odhad vzhľadom na to, že Mariupol je takmer neustále ostreľovaný a v Buči došlo podľa svedectiev k masovému vraždeniu. Ruskí vojaci v súčasnosti ovládajú približne 70 percent Luhanskej oblasti, dodal Hajdaj. (tasr)

14:46 Ukrajinská tajná služba SBU tvrdí, že má dôkazy, že ruská armáda v terajšom vojnovom konflikte poslala umierať na východ Ukrajiny študentov (kadetov) moskovskej vojenskej školy s tým, že ide o stáž. SBU má podľa hovorcu k dispozícii príslušné tajné dokumenty a zoznamy členov okupačných síl zabitých v Doneckej oblasti. (ČTK)

14:38 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že vyjednávania s Ukrajinou pokračujú napriek obvineniam Ruska z vojnových zločinov voči civilistom v meste Buča pri Kyjive. Peskov v stredu povedal, že rozhovory pokračujú, ale odhalenia z Buče, ktoré označil za „zinscenované“, ich zabrzdili a cesta vpred „je dosť dlhá“. „Pracovný proces pokračuje, ale stáva sa oveľa ťažším, ako by sme chceli. Samozrejme, by sme radi videli viac dynamiky z ukrajinskej strany, ale proces sa nezastavil a pokračuje,“ povedal Peskov.

Od minulotýždňových rozhovorov v Turecku delegácie Ruska a Ukrajiny pokračujú v rokovaniach prostredníctvom videospojenia­. (sita)

14:22 Ukrajinská armáda uviedla, že nemá informácie o ostreľovaní ruských pohraničníkov v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou. „Takúto informácie k dispozícii nemáme,“ uviedol hovorca ukrajinského generálneho štábu (GŠ) v odpovedi pre Reuters, ktorý požiadal o vyjadrenie k incidentu.

Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt totiž v stredu uviedol, že v utorok boli mínometmi ostreľované pozície príslušníkov ruskej pohraničnej stráže. Ruská strana pritom podľa Starovojta paľbu opätovala, avšak nezaznamenala žiadne obete ani škody.

Starosta ruského Belgorodu ležiaceho neďaleko ukrajinských hraníc – v ktorom podľa Ruska ukrajinská armáda minulý týždeň zaútočila na sklad paliva – zase uviedol, že v jeho meste boli v stredu evakuované pre bombové vyhrážky školy. (tasr/reuters)

14:00 Medzinárodné spoločenstvo musí ostro odsúdiť to, čo spôsobila ruská vojenská agresia voči civilistom na Ukrajine. V súvislosti s aktualizovanými informáciami o násilnostiach a zabíjaní civilistov v ukrajinských mestách a obciach ruskou armádou to v stredu po rokovaní vlády vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).

„Žiaľ, aj tieto udalosti potvrdzujú, že Rusko sa pri presadzovaní svojich politických cieľov nezastaví pred ničím,“ skonštatoval Korčok, ktorý apeluje na dôsledné vyšetrenie prípadov násilia a vrážd civilistov na okupovanom ukrajinskom území. „Nesmie to ostať bez odozvy medzinárodného spoločenstva,“ zdôraznil.

13:35 Zelenskyj odsúdil váhavosť Európy v súvislosti so zákazom dovozu ruských energií, pričom uviedol, že lídri niektorých krajín sa zaoberajú viac finančnými stratami ako vojnovými zločinmi.

zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj odsúdil nerozhodnosť Európy pri uvaľovaní sankcií na Rusko

13:23 Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) odcestuje vo štvrtok 7. apríla vo večerných hodinách do ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Ako uviedol v dnešnom krátkom vyhlásení, do Kyjeva s ním bude cestovať aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a spolu navštívia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

zhromaždenie na podporu Ukrajiny, Eduard Heger Čítajte viac Heger pôjde do Kyjeva a stretne sa so Zelenským

13:09 Holandské colné úrady na základe sankcií zavedených voči Rusku zhabali v niekoľkých lodeniciach 14 jácht vrátane 12, ktoré boli ešte vo výstavbe. Oznámil to v stredu holandský minister zahraničných vecí Wopke Hoekstra. „Plavidlá vzhľadom na súčasné opatrenia nemôžu byť doručené (majiteľom), presunuté či vyvezené,“ uviedol Hoekstra v liste holandskému parlamentu.

Tieto luxusné lode nemôžu opustiť krajinu pre sankcie zavedené voči Rusku, ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovu a oligarchom, píše webový portál NL Times.

Dvanásť nedokončených jácht bolo podľa holandskej vlády vo výstavbe v piatich lodeniciach v Holandsku a sú určené pre ruských používateľov. Na ďalších dvoch zaistených lodiach vykonávajú údržbu. Hoekstra dodal, že tieto osoby nie sú na sankčných zoznamoch EÚ. Holandské úrady v spojitosti s vlastníctvom lodí vedú vyšetrovanie. (tasr/afp)

12:51 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v utorok 2365 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 649 mužov, 1208 žien a 508 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 636 osôb. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

„Všetky činnosti v súvislosti s odídencami z Ukrajiny zabezpečovalo 327 príslušníkov Policajného zboru, 94 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 98 colníkov, 374 vojakov, sedem duchovných, 261 dobrovoľníkov a 65 príslušníkov zahraničných zložiek,“ priblížil rezort vnútra.

Vypravených bolo zároveň 37 autobusov, ktoré prepravili 485 ľudí na rôzne miesta v rámci Slovenska. Vypravené boli i dva vlaky, ktoré prepravili 752 osôb. Za utorok bolo ubytovaných 82 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 224 lôžok.

12:38 Grécko vyhostí 12 ruských diplomatov, oznámilo grécke ministerstvo zahraničných vecí. Grécky rezort diplomacie vo vyhlásení dodal, že činnosť vyhostených diplomatov bola v rozpore s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Rezort o tomto rozhodnutí už informoval i ruského veľvyslanca v Grécku. Ministerstvo však nestanovilo termín, do ktorého musia vyhostení diplomati opustiť krajinu.

Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Rusko bude na vyhostenie svojich diplomatov z Grécka adekvátne reagovať. K podobnému kroku pristúpili už viaceré európske krajiny vrátane Nemecka či Francúzska. Celkovo začiatkom tohto týždňa za dva dni z rôznych krajín vyhostili už vyše 200 ruských diplomatov a zamestnancov ruských zastupiteľských úradov. (tasr/afp,reuters)

12:23 Čína vyhlásila, že správy a fotografie zachytávajúce mŕtvych civilistov v ukrajinskom meste Buča sú „hlboko rozrušujúce“, a vyzvala na vyšetrenie týchto prípadov. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien v stredu oznámil, že Čína podporuje všetky iniciatívy a opatrenia, „ktoré prispejú k zmierneniu humanitárnej krízy“ na Ukrajine.

Dodal, že Čína je „pripravená pokračovať v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom na tom, aby sa zabránilo akémukoľvek ubližovaniu civilistom“. Zavraždenie civilistov v Buči môže spôsobiť ďalší tlak na Peking, ktorý má prevažne proruský postoj, píše AP. (tasr)

12:02 Pápež František odsúdil zabíjanie civilistov v ukrajinskom meste Buča, kde boli v masových hroboch i v uliciach mesta nájdené desiatky tiel. „Nedávne správy týkajúce sa vojny na Ukrajine priniesli namiesto úľavy a nádeje svedectvá o nových krutostiach, akou je i masaker v Buči,“ uviedol František ku koncu svojej týždennej generálnej audiencie.

František sa následne postavil a rozprestrel ukrajinskú vlajku, ktorú mu podľa jeho slov priniesli priamo z Buče. Agentúra AFP poznamenáva, že vlajka bola špinavá a nachádzal sa na nej nápis. „(Vlajka) pochádza z vojny, presne z mučeníckeho mesta Buča,“ uviedol pápež a následne k sebe privolal skupiny detí, ktorí s rodičmi utiekli z Ukrajiny a do Vatikánu dorazili v utorok. (tasr/afp,reuters)

zväčšiť Pápež František ukazuje ukrajinskú zástavu,... Foto: SITA/AP, Alessandra Tarantino
pápež františek Pápež František ukazuje ukrajinskú zástavu, ktorú mu poslali z mesta Buča na Ukrajine. 6.4.2022

11:50 Nórsko posilňuje prácu polície a spravodajských služieb, najmä v severnej časti krajiny susediacej s Ruskom. Plánuje na to vynaložiť 100 miliónov korún, ktoré by mali smerovať na vybavenie a zamestnancov. Ministerka spravodlivosti Emilie Enger Mehl informovala, že spravodajská služba považuje spravodajskú hrozbu zo strany Ruska v škandinávskej krajine za zvýšenú.

Nórska vláda tiež chce uplatniť väčšiu kontrolu nad Svalbardom v Arktíde, kde je aj ruská osada. Podľa zmluvy z roku 1920 má Nórsko suverenitu nad Svalbardom, ale ostatné signatárske krajiny majú právo využívať jeho prírodné zdroje, a teda uhlie.

11:34 Prostriedky protivzdušnej obrany už chránia nebo nad východným Slovenskom. Ozbrojené sily SR (OS SR) ich postupne presunuli do palebných postavení tak, aby pokryli čo najväčšiu časť východnej hranice Slovenska. Vzdušný priestor na hranici s Ukrajinou je tak monitorovaný 24 hodín denne. V tlačovej správe o tom informoval Štefan Zemanovič, hovorca OS SR.

„Príslušníci našej brigády v praxi uplatňujú skúsenosti získané počas náročného výcviku. V zaujatých postaveniach sme pripravení zabezpečiť ochranu územia východného Slovenska,“ povedal veliteľ 11. brigády vzdušných síl Jozef Paňko.

Postavenia prostriedkov protivzdušnej obrany boli pre členitosť východného Slovenska zvolené tak, aby boli čo najlepšie využité ich spôsobilosti a aby sa maximalizoval ich dosah vo všetkých výškach. OS SR sa zároveň ospravedlňujú za obmedzenia, ktoré boli spôsobené presunmi ťažkej techniky. (sita)

11:18 Na Slovensku by sa mohla opravovať poškodená technika Ukrajiny. Rokovania potvrdil pred stredajším rokovaním vlády minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO). Dodal, že opravy by firmy realizovali na štandardnej komerčnej báze, teda nie zadarmo.

„Boli sme oslovení Ukrajinou, či by naše opravárenské podniky vedeli opravovať ukrajinskú poškodenú techniku. To znamená, poškodená technika by k nám prišla, my by sme ju opravili a technika by sa vrátila na Ukrajinu,“ načrtol Naď. Vec je v štádiu rokovaní, definitívne sa ešte nerozhodlo.

Minister ocenil rozhodnutie Českej republiky poslať Ukrajine tanky a bojové vozidlá BVP, o ktorom informovali médiá. Poukázal na to, že Česko v minulosti investovalo do svojich pozemných síl, preto mohlo takúto techniku poskytnúť. „My to nemôžeme spraviť, lebo my sme v minulosti nekupovali nič,“ poznamenal.

11:05 Turecko presťahovalo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva po tom, ako ho minulý mesiac z bezpečnostných dôvodov evakuovalo. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá o tom informovala v stredu.

Postup ruských jednotiek v okolí Kyjeva prinútil Turecko minulý mesiac presunúť svoje veľvyslanectvo z ukrajinskej metropoly do mesta Černovice v blízkosti rumunských hraníc. „Na dočasné obdobie sme presunuli naše aktivity do mesta Černovice, ktoré sa stalo našim logistickým centrom. Dnes sme sa však vrátili do Kyjeva, nášho domova,“ uviedlo turecké veľvyslanectvo v utorok večer na sociálnej sieti Twitter.

10:48 Európska únia bude musieť voči Rusku „skôr či neskôr“ zaviesť sankcie postihujúce ropu a zemný plyn. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel. EÚ podľa Michelových vyjadrení na Twitteri sprísňuje svoje sankcie s cieľom udržať Kremeľ pod čo najväčším tlakom. Michel pripomenul, že najnovší balík sankcií zahŕňa zákaz dovozu uhlia z Ruska. „Som presvedčený, že opatrenia voči rope a dokonca aj plynu budú skôr či neskôr takisto potrebné,“ napísal.

Michel označil úmrtia civilistov v niektorých častiach Ukrajiny za „vojnové zločiny“ a dôkaz, že „ruská brutalita voči Ukrajincom nemá hranice“. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zverejnili v utorok v poradí už piaty balík sankcií voči Rusku.

Okrem iných zahŕňa zákaz dovozu uhlia z Ruska, úplný zákaz transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami i zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov EÚ. (afp, tasr)

10:11 Predstaviteľ ruskej regionálnej vlády v stredu uviedol, že ruskí pohraničníci v Kurskej oblasti, ktorá sa nachádza na hraniciach s Ukrajinou, sa v utorok ocitli pod paľbou. „Včera, 5. apríla, ostreľovali mínometmi pozície príslušníkov našej pohraničnej stráže v Sudžanskom okrese… Ruskí pohraničníci paľbu opätovali. Na našej strane sme nezaznamenali obete ani škody,“ uviedol gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt.

Podľa Starovojta je regionálna vláda v súvislosti s incidentom v kontakte s ruským ministerstvom obrany. Gubernátor zároveň vyzval obyvateľov uvedeného územia, aby ostali pokojní. Ukrajina na tento incident zatiaľ nereagovala.

Rusko minulý týždeň obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko ukrajinských hraníc. Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov však tvrdenia, že za tento útok je zodpovedná Ukrajina, poprel. Kremeľ vtedy uviedol, že takéto incidenty nevytvárajú ideálne podmienky na pokračovanie mierových rokovaní s Kyjevom. (tasr, reuters)

10:06 Turecko v stredu vyhlásilo, že zdieľa bolesť ukrajinského ľudu nad „hroznými“ zábermi, ktoré sa objavili z miest v okolí Kyjeva, a vyzvalo na nezávislé vyšetrovanie. Turecké ministerstvo zahraničných vecí však vo svojom stredajšom vyhlásení nepripísalo vinu Rusku ani neoznačilo krutosti, zachytené na fotografiách, za vojnový zločin.

Turecko sa mierni v kritike Ruska, pretože sa snaží vyvažovať svoje blízke vzťahy s Moskvou a s Kyjevom. Maloázijská krajina hostila predstaviteľov z oboch znepriatelených štátov na rozhovoroch zameraných na ukončenie vojny. „Fotografie z masakru… sú hrozné a pre ľudstvo smutné. Zdieľame bolesť ukrajinského ľudu,“ uvádza sa vo vyhlásení tureckého ministerstva.

„Cieliť na nevinných civilistov je neprípustné. Predovšetkým očakávame, že táto záležitosť bude predmetom nezávislého vyšetrovania, že zodpovedné osoby budú identifikované a postavené pred spravodlivosť,“ píše ďalej ministerstvo vo vyhlásení.

Scény z Buče, Irpiňa a ďalších ukrajinských miest oslobodených ukrajinskými silami viedli k obvineniam z vojnových zločinov a výzvam na prísnejšie sankcie proti Rusku. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Turecko bude pokračovať vo svojich snahách skoncovať s takýmito „scénami zahanbujúcimi ľudstvo a zaistiť čo najskôr mier“. (ap, tasr)

10:03 Maďarské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo v stredu veľvyslanca Ukrajiny pre reakciu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na nedeľňajšie maďarské parlamentné voľby. Informuje o tom spravodajca tasr-u v Budapešti s odvolaním sa na status šéfa rezortu Pétera Szijjártóa na Facebooku.

„Je načase, aby ukrajinskí lídri prestali s urážaním Maďarska,“ uviedol Szijjártó, ktorý zdôraznil, že Maďarsko v súvislosti s vojnou v susednej krajine od začiatku odsudzuje vojenskú agresiu, postavilo sa za suverenitu Ukrajiny a pomáha utečencom z Ukrajiny.

„Nie je to naša vojna, my do nej nechceme vstúpiť. Nechceme ohroziť mier a bezpečnosť Maďarov, preto neposielame zbrane a nepodporíme energetické sankcie,“ dodal šéf maďarskej diplomacie, podľa ktorého sa k týmto otázkam maďarskí voliči v nedeľu jednoznačne vyjadrili a prišiel čas vziať túto skutočnosť na vedomie. „Aby bolo všetko jasné a zrozumiteľné, na dnes ráno sme predvolali veľvyslanca Ukrajiny v Budapešti,“ spresnil Szijjártó.

„Maďarský premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či si zvolí Moskvu alebo iný svet (Západ),“ povedal v utorok v ukrajinskej verejnoprávnej televízii Zelenskyj v reakcii na Orbánovo víťazstvo v nedeľňajších parlamentných voľbách a dodal, že predseda maďarskej vlády má strach z ruského vplyvu. Orbán v nedeľu večer po oznámení víťazstva svojej strany Fidesz zaradil Zelenského medzi svojich porazených politických protivníkov.

Juraj Buzalka Čítajte viac Čo znamená štvrté víťazstvo Viktora Orbána pre Slovensko?

9:30 Generálny štáb ukrajinskej armády v stredu nevylúčil, že by ruské sily mohli na podporu svojej ďalšej ofenzívy na Ukrajine použiť územie separatistickej proruskej republiky Podnestersko. Vo svojom pravidelnom rannom hlásení štáb uviedol, že Rusko by z Podnesterska mohlo podporovať útok do oblasti rieky Južný Bug, teda na sever od významného ukrajinského prístavu Odesa.

Tá tečie z Chmelnyckej oblasti na západnej Ukrajine a pri meste Mykolajiv na juhozápade krajiny sa vlieva do Čierneho mora. Štáb podotkol, že na letisku v Tiraspole, hlavnom meste Podnestersko, zaregistroval prípravy na pristátie lietadiel. Podnesterské ministerstvo zahraničia označilo začiatkom marca za nepravdivé ukrajinské obvinenia, že sa na jeho území presúvajú ruské jednotky.

Hlavný cieľ, na ktorý sa teraz ruské okupačné sily na Ukrajine sústredia, je ale podľa velenia ukrajinskej armády plné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti. Ruské sily ďalej delostrelecky ostreľujú rôzne štvrte Charkova na východe Ukrajiny a mesto blokujú. U Rusmi kontrolovaného Izjumu pokračujú nepriateľské sily v ofenzíve na Slovjansk a Barvinkove. (čtk)

9:29 V ukrajinskom Mariupole naďalej pokračujú ťažké boje a mesto čelí ruskému ostreľovaniu. Už teraz zlá humanitárna situácia v obliehanom meste sa zhoršuje, ľudia nemajú lieky ani vodu. Vo svojej pravidelnej rannej správe o vojne na Ukrajine to uviedlo britské ministerstvo obrany.

„Humanitárna situácia v meste sa zhoršuje. Väčšina zo 160-tisíc zvyšných obyvateľov nemá svetlo, možnosť komunikácie, lieky, teplo ani vodu. Ruské sily zabránili v prístupe humanitárnemu konvoju, pravdepodobne preto, aby vyvinuli tlak na obrancov a prinútili ich sa vzdať,“ píše ministerstvo .

Obliehaný Mariupol, kde pred vojnou žilo 400-tisíc ľudí, sa stal symbolom vojnového utrpenia civilistov. Mesto od začiatku marca obliekajú ruské sily, dovnútra majú problém dostať sa zásielky vody, liekov a potravín. V utorok sa z Mariupolu podarilo evakuovať asi 1 500 ľudí, v meste ale ďalej zostáva podľa skoršieho oznámenia starostu vyše 100-tisíc obyvateľov. (čtk)

9:18 Novozélandská vláda rozšírila sankcie proti Rusku v reakcii na správy o náleze stoviek mŕtvych civilistov v ukrajinskom meste Buča po odchode ruských vojsk. Dovoz ruského tovaru na Nový Zéland bude novo podliehať clu 35 percent. Už platné obmedzenia vývozu tovaru sa novo rozšíria aj na priemyselnú výrobu napojenú na ruský strategický priemysel, najmä IT technológie a motory. Sprísnenie sankcií oznámila ministerka zahraničných vecí Nanaia Mahutaová.

„Zábery a správy o zverstvách páchaných na civilistoch v Buči a ďalších oblastiach Ukrajiny sú odporné a odsúdeniahodné. Nový Zéland naďalej reaguje na Putinovu nezmyselnú agresivitu,“ uviedla Mahutaová vo vyhlásení. Nové sankcie začnú platiť 25. apríla.

Premiérka Jacinda Ardernová zaviedla prvé sankcie už krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, vrátane cielených zákazov vstupu ruských vládnych úradníkov do krajiny a vývozu tovaru pre ruskú armádu. Pred mesiacom boli na krajinu uvalené ďalšie cielené sankcie, okrem iného proti ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, členom jeho vlády, ruským oligarchom a vysokým ruským vojenským predstaviteľom. (dpa, čtk)

8:59 Ruské sily zasiahli v noci na stredu sklad palív a továreň v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti, nikto sa nezranil. V odkazovej aplikácii Telegram o tom v stredu informoval guvernér Valentyn Rezničenko.

„Noc bola nepokojná a ťažká. Nepriateľ zaútočil na našu oblasť zo vzduchu a zasiahol sklad nafty a jednu z tovární. Sklad nafty bol zničený…Plamene v továrni sa už podarilo uhasiť. Záchranári bojovali s plameňmi viac ako osem hodín,“ napísal Rezničenko.

Pri utorkovom ostreľovaní mesta Rubižne v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny bol zabitý jeden človek a ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, uviedol v stredu na Telegrame guvernér Serhij Hajdaj.

Ruská armáda sa naďalej sústreďuje na prípravu ofenzívy na východe Ukrajine, ako v stredu ráno oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl – cieľom Rusov je „dosiahnuť úplnú kontrolu nad územiami Doneckej a Luhanskej oblasti“. Pod kontrolou povstalcov podporovaných Ruskom sú od roku 2014 iba časti oboch spomínaných oblastí a Moskva ich krátko pred inváziou uznala za nezávislé štáty. (tasr)

8:33 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok oznámila, že dodá na Ukrajinu tisíce dávok život zachraňujúcich antiretrovirálnych liekov na pokrytie potrieb pacientov infikovaných HIV na nasledujúcich 12 mesiacov.

WHO spolu s Núdzovým plánom prezidenta USA pre AIDS (PEPFAR), ukrajinskými úradmi a ďalšími partnermi zabezpečili 209-tisíc balení generického antiretrovirálneho lieku TLD. Ukrajina má podľa odhadov 260-tisíc ľudí žijúcich s infekciou HIV, čo je druhý najvyšší počet v Európe po Rusku, a pred inváziou Moskvy približne polovica z nich podstupovala antiretrovirálnu liečbu. Minulý mesiac úrad OSN pre HIV/AIDS varoval, že Ukrajine zostáva menej než mesačná zásoba liekov pre pacientov s infekciou HIV.

„Hrozí, že táto vojna zničí ťažko dosiahnutý pokrok z posledných rokov v množstve zdravotných problémov vrátane HIV. Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo, keď už Ukrajina prekonala v HIV kritickú situáciu a začala sa zlepšovať,“ povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Henri Kluge. (reuters, theguardian.com, tas­r)

7:53 Americká vláda pripravuje nový balík sankcií voči Moskve, v rámci ktorého zakáže „všetky nové investície“ v Rusku. Okrem toho pritvrdí existujúce reštrikcie voči ruským bankám a štátnym podnikom a rozšíri zoznam sankcionovaných ruských vládnych činiteľov a ich rodinných príslušníkov.

Oznámila to utorok hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Spojené štáty podľa nej budú ďalší balík sankcií voči režimu Vladimira Putina koordinovať s európskymi partnermi aj s ďalšími krajinami skupiny G7. Podrobnejšie informácie o nových sankciách, ktoré sú reakciou na pokračujúcu ruskú agresiu voči Ukrajine, Washington zverejní v priebehu stredy.

„Tieto opatrenia oslabia kľúčové nástroje ruskej štátnej moci a spôsobia Rusku akútnu a okamžitú ekonomickú ujmu; vyvodia tiež zodpovednosť voči ruskej kleptokracii, ktorá financuje a podporuje Putinovu vojnu,“ vyhlásila hovorkyňa Bieleho domu.

Šéfka britskej diplomacie Liz Trussová počas utorkovej návštevy vo Varšave uviedla, že už doterajšie sankcie Západu vracajú ruskú ekonomiku späť do čias Sovietskeho zväzu. Zdôraznila však, že je v tomto smere potrebné vyvinúť ešte väčšie úsilie.

Británia už podľa Trussovej zmrazila Kremľu prostriedky vo výške 350 miliárd dolárov. To podľa nej znamená, že Rusko má už zablokovaných viac než 60 percent svojich devízových rezerv, čo má skomplikovať financovanie Putinovej vojnovej mašinérie. (dpa, afp, tasr)

7:33 Ukrajinský prezident Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore kritizoval Organizáciu Spojených národov (OSN), ktorá podľa nedokáže plniť svoje poslanie – zaisťovanie mieru a bezpečnosti vo svete.

„Bezpečnostná rada (BR) OSN existuje, ale bezpečnosť vo svete nie. Pre nikoho. To celkom určite znamená, že Spojené národy v súčasnosti nie sú schopné vykonávať úlohy, pre ktoré boli vytvorené,“ povedal Zelenskyj, ktorého krajina už šiesty týždeň vzdoruje ruskej vojenskej agresii.

Za tento stav paralýzy svetovej organizácie je podľa ukrajinského prezidenta zodpovedné jedine putinovské Rusko, „ktoré diskredituje OSN aj všetky ostatné medzinárodné inštitúcie, v ktorých sa ešte angažuje“.

Ukrajinský prezident niekoľko hodín predtým prostredníctvom videospojenia vystúpil s príhovorom na zasadnutí BR OSN, pričom vyzval na okamžité vyvodenie zodpovednosti voči Rusku za vojnové zločiny páchané na Ukrajincoch. Apeloval tiež na to, aby bolo Rusko vylúčené z Bezpečnostnej rady, aby tam ako stály člen disponujúci právom veta nemohlo blokovať dôležité rozhodnutia.

Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore k občanom tiež oznámil, že telefonicky hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o humanitárnej organizácii v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny. Avizoval, že sa voči Rusku pripravuje „nový balík razantných sankcií“, ktoré by podľa neho mali zodpovedať závažnosti zločinov páchaných na Ukrajine ruskou armádou.

Prezident Zelenskyj okrem toho avizoval, že „v blízkej budúcnosti“ privíta v Kyjeve predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. (news.sky.com, tas­r)

7:11 Príslušníci ruských inváznych síl v utorok nevpustili do obliehaného mesta Mariupol, kde sa stále nachádza asi 120-tisíc civilistov, evakuačné autobusy sprevádzané pracovníkmi Červeného kríža. Z mesta dovolili odísť len 1 496 civilistom v osobných autách.

Informovala o tom ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra AP. Civilisti, ktorým ruskí vojaci dovolili opustiť zničené mesto, sa podľa nej evakuovali do neďalekej Záporožskej oblasti.

Ruská armáda oblieha Mariupol už vyše mesiaca a tamojší obyvatelia sú odrezaní od dodávok potravín, vody, energií a spojenia s vonkajším svetom. Mesto je od prvých dní ruskej agresie vystavené takmer nepretržitej intenzívnej delostreleckej paľbe a náletom, ktoré si vyžiadali už tisíce obetí. Podľa starostu Mariupola Vadyma Bojčenka bolo zničených už zhruba 90 percent mesta, v ktorom pred vypuknutím vojny žilo okolo pol milióna ľudí.

„V meste podľa nás stále zostáva približne 120-tisíc obyvateľov. Situácia už prekonala aj stav humanitárnej katastrofy, pretože títo ľudia nemajú už 30 dní kúrenie, vodu, nič,“ povedal Bojčenko v utorok pre agentúru AFP. V takýchto podmienkach už podľa neho fakticky nie je možné prežiť a preto je potrebné všetkých obyvateľov z mesta evakuovať.

V posledných dňoch zlyhali viaceré pokusy Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) prepraviť civilistov z Mariupola do bezpečia. Skupina jeho pracovníkov bola v pondelok dokonca nakrátko zadržaná v neďalekej oblasti, ktorá je pod kontrolou ruských jednotiek.

Ruská armáda vyhlásila, že v utorok zostrelila dva ukrajinské vrtuľníky, ktoré mali z Mariupola evakuovať veliteľov špeciálnej jednotky Azov, ktorá v častiach zničeného mesta stále vzdoruje ruským útokom. Ruské sily v utorok ráno podľa vlastného vyjadrenia ponúkli ukrajinským vojakom možnosť opustiť Mariupol, ak zložia zbrane, čo však ukrajinská armáda ignorovala. (ap, afp, tasr)

6:48 Americká spoločnosť Twitter obmedzí obsah z viac ako 300 oficiálnych účtov ruského vedenia. Účty už nebudú odporúčané v časových osiach, v upozorneniach ani inde na stránke, spresnila spoločnosť s tým, že toto obmedzenie sa týka aj účtov šéfa Kremľa Vladimira Putina.

Spoločnosť zároveň uviedla, že podnikne kroky proti každej krajine, ktorá „obmedzí prístup k internetu, kým je zapojená do ozbrojeného konfliktu“. Od začiatku vojny na Ukrajine je pritom mikroblogovacia platforma Twitter v Rusku značne obmedzená.

Twitter poukázal na to, že voľnosť, ktorú pri komunikácii na sociálnej sieti využívajú vládni činitelia, za súčasného obmedzovania fungovania platformy v Rusku „vytvára škodlivú informačnú nerovnováhu“.

Spoločnosť svojím opatrením cieli na účty ruskej vlády, ktoré zahŕňajú oficiálne profily ministerstiev a veľvyslanectiev, ako aj účty vysokopostavených ruských predstaviteľov. Tieto účty boli kritizované za šírenie dezinformácií počas vojny na Ukrajine. Na rozdiel od tvítov ruských štátnych médií však v ich prípade doteraz nedochádzalo k moderovaniu obsahu zo strany Twitteru. Putin má na Twitteri dva oficiálne účty: jeden v ruštine a jeden v angličtine. Majú 3,6 milióna a 1,7 milióna sledovateľov. (reuters, tasr)

6:00 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena v noci na stredu schválila navýšenie pomoci Ukrajine o protitankové rakety Javelin v cene 100 miliónov dolárov. Americký minister zahraničia Antony Blinken to oznámil na twitteri, o podrobnostiach informovala agentúra AP.

Presne tento typ vybavenia si vyžiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na boj s ruskými tankami. O zbrane požiadal vo svojom utorkovom prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN a zopakoval to aj vo svojom nočnom prejave k národu.

V sobotu Spojené štáty sľúbili poslať do Kyjeva laserom navádzané strely, bezpilotné prostriedky, zariadenia na nočné videnie, muníciu či opancerované vozidlá. USA Ukrajine poskytli od začiatku ruskej invázie vojenskú pomoc v celkovej hodnote viac ako dve miliardy dolárov.

5:30 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok obvinil Západ zo snahy zmariť rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou tým, že podnecuje „hystériu“ v súvislosti s násilnosťami spáchanými na civilistoch v ukrajinskom meste Buča.

Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v tomto meste v Kyjevskej oblasti dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“, napísala agentúra AFP, ktorá Lavrovove výroky prevzala zo správy ruskej agentúry RIA Novosti.

Podľa Lavrova sa v súvislosti s Bučou „vynára otázka, na aký účel slúži táto očividne nepravdivá provokácia“. Rusko má všetky dôvody domnievať sa, že cieľom je odvrátiť pozornosť od vyjednávacieho procesu. Po zverejnení fotografií a videí z Buče sa ukrajinskí vyjednávači dokonca „pokúsili úplne prerušiť proces vyjednávania“, konštatoval Lavrov.

Ruský minister apeloval na „tých, ktorí vedú kroky Kyjeva – a my vieme, kto sú -, aby si uvedomili svoju zodpovednosť za bezpečnosť v Európe, za budúcnosť svetového poriadku a v praxi zabezpečili, že sa dodržiavajú princípy Charty OSN“.

Žiadal tiež, aby bol do Kyjeva vyslaný jednoznačný signál, nech „sa nepúšťa do sabotáže“. V opačnom prípade podľa Lavrova hrozí, že sa zopakuje osud minských dohôd, ktoré boli uzavreté v roku 2015 v záujme urovnania situácie v Donbase na východe Ukrajiny.

Nehľadiac na vojnové zločiny, ktoré podľa Kyjeva ruské sily spáchali v meste Buča pri Kyjeve, nemá Ukrajina inú možnosť ako ďalej s Ruskom vyjednávať. Podľa serveru RBK-Ukrajina to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s ukrajinskými novinármi. Čínsky minister zahraničia Wang Aj v telefonáte so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebou opäť vyzval Kyjev, aby rokoval o ukončení konfliktu na Ukrajine.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine