Kandidátku amerického prezidenta Joea Bidena podporilo 53 senátorov, proti sa vyslovilo 47. Päťdesiatjedenročnú sudkyňu federálneho systému podporilo všetkých päťdesiat demokratov a traja členovia Republikánskej strany. Svoj hlas jej dali senátorky Lisa Murkowská a Susan Collinsová a ich spolustraník Mitt Romney.
Zasadnú štyri ženy
Brownová Jacksonová bude 116. držiteľkou jedného z deviatich kresiel v najvyššej súdnej inštancii v USA, prvou černoškou a zároveň iba šiestou ženou v tejto funkcii. Tento post v súčasnej dobe zastávajú tri ženy – Amy Coneyová Barrettová, Elena Kaganová a Sonia Sotomayorová. Prvýkrát v histórii tak v najvyššom súde USA súčasne zasadnú štyri ženy. Prvým černochom, ktorý zastával post v najvyššom súde sa stal v roku 1967 Thurgood Marshall nominovaný prezidentom Lyndonom Johnsonom.
Brownová Jacksonová do úradu nastúpi, až pôjde 83-ročný člen liberálneho krídla súdu Stephen Breyer koncom júna do penzie. Nová sudkyňa nezmení ideologickú rovnováhu najvyššieho súdu, kde konzervatívni členovia prevažujú pomerom šesť k trom. Liberálne krídlo súdu by ale vzhľadom na svoj vek mohla osviežiť, funkciu by mohla zastávať desiatky rokov.
„Je to nádherný, radostný a inšpiratívny deň – pre Senát, pre Najvyšší súd a pre Spojené štáty americké,“ privítal výsledok hlasovania líder demokratických senátorov Chuck Schumer. Jacksonová Brownová sledovala priebeh schvaľovania v Bielom dome s prezidentom Bidenom.
Bez strachu a láskavosti
Brownová Jacksonová sa narodila v hlavnom meste Washingtonu, ale vyrastala v Miami. Práva vyštudovala na Harvarde. Sudkyňou federálneho systému je od roku 2013, pričom vlani v lete bola povýšená na miesto členky federálneho odvolacieho súdu pre správnu oblasť hlavného mesta USA, ktorý býva označovaný za druhý najvplyvnejší v celej krajine.
Sudkyňa senátorom počas niekoľkodňového vypočutia povedala, že bude uplatňovať zákon „bez strachu a láskavosti“, a ohradila sa proti pokusom republikánov vykresliť ju ako príliš zhovievavú k zločincom, ktorých odsúdila.
Čítajte viac Biden: Putina by mali za vojnové zločiny na Ukrajine súdiť