44. deň: Rusi zasiahli stanicu s ľuďmi čakajúcimi na evakuáciu, zahynulo 50 osôb

23:37 Fínsko vráti Rusku niektoré umelecké diela, ktoré cez víkend zadržali fínske colné úrady. V piatok o tom informovalo fínske ministerstvo zahraničných vecí.

Ide o tri zásielky vypožičaných cenných umeleckých diel v hodnote približne 42 miliónov eur, ktoré sa vracali do Ruska z talianskych a japonských múzeí a galérií. Vo Fínsku ich zdržali v súvislosti so sankciami, ktoré na Rusko uvalila EÚ, týkajúcich sa aj zákazu predaja, dodávok, prevozu alebo exportu luxusných tovarov – vrátane umeleckých diel – do Ruska.

Na umelecké predmety sa však od 9. apríla bude vzťahovať výnimka z týchto sankcií. Fínske ministerstvo zahraničných vecí po tomto dátume umožní colným orgánom niektoré zadržané diela vrátiť Rusku. Má sa tak stať cez víkend, čo potvrdilo aj ruské ministerstvo kultúry.

23:01 Ruskí vojaci „nútene deportovali“ do Ruska už viac ako 600 000 Ukrajincov vrátane približne 121 000 detí. Uviedla to v piatok na Facebooku ukrajinská ombudsmanka Ľudmyla Denisovová, ktorú citoval denník The Guardian.

Denisovová tiež povedala, že obyvatelia okupovaného mesta Izium v Charkovskej oblasti sú nútene posielaní do Ruska.

„Nie je to prvýkrát, čo sa ruskí vojaci uchyľujú k takejto taktike. Po tom, čo v nejakom meste vyvolá kritickú situáciu, ponúka tento nepriateľ… (evakuačný) koridor do Ruska, zdanlivo slúžiaci na záchranu ľudí, pričom ľuďom nedáva na výber,“ dodala ombudsmanka.

Odvolala sa pritom na správy ruských médií, podľa ktorých bolo z Ukrajiny do Ruska „evakuovaných“ už približne 615.000 ľudí, z toho 121.000 detí.

21:49 Moskva zatvára ruské pobočky 15 medzinárodných organizácií vrátane Amnesty International, Human Rights Watch (HRW) a Carnegie Endowment for International Peace. Informovala o tom agentúra AFP.

Zmienené organizácie boli podľa vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti vyradené z registra medzinárodných a zahraničných organizácií pre „porušenie aktuálne platnej legislatívy Ruskej federácie“. O aké konkrétne porušenia išlo rezort neuviedol.

Agentúra Reuters dodáva, že registrácia bola okrem zmienených organizácií odobraná aj ruským pobočkám Nadácie Rosy Luxemburgovej, Nadácie Agu Khana či Inštitútu medzinárodného vzdelávania.

K takémuto oznámeniu Moskvy došlo len niekoľko dní po tom, ako ľudskoprávna organizácia HRW sídliaca v New Yorku informovala, že odhalila „niekoľko prípadov porušenia vojnového práva zo strany ruskej armády“, pripomína Reuters.

Rusko popiera, že by počas invázie na Ukrajinu páchalo vojnové zločiny a útočilo na civilistov, z čoho ho obviňuje Kyjev aj západné krajiny. Moskva vyhlasuje, že na Ukrajine vykonáva len „špeciálnu vojenskú operáciu“, ktorej cieľom je demilitarizácia a denacifikácia tejto krajiny. Kyjev aj Západ takéto tvrdenia označujú za klamstvá a zámienku na vedenie útočnej vojny voči Ukrajine.********

21:25 Ukrajinská ombudsmanka Ljudmyla Denisovová obvinila ruských vojakov z páchania zverstiev na Ukrajincoch, a to aj na neplnoletých. Ako príklad podľa denníka RBK-Ukrajina uviedla znásilnenie štrnásťročného dievčaťa päticou vojakov v meste Buča a znásilnenie jedenásťročného chlapca v tom istom meste pred zrakmi jeho matky, ktorú Rusi priviazali k stolu, aby všetko videla. Obeťou ruských vojakov sa stalo aj dvadsaťročné dievča v meste Irpiň.

„Obraciam sa na komisiu OSN pre vyšetrovanie porušovania ľudských práv počas ruského vpádu na Ukrajinu a na expertnú misiu, vytvorenú členskými štátmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aby prihliadli na tieto vojnové zločiny Ruskej federácie na Ukrajine,“ uviedla Denisovová.

Prisľúbila, že ruskí okupanti, ktorí spôsobujú utrpenie nevinným ľuďom, sa v budúcnosti neskryjú pred odplatou.

Rusko všetko obviňovanie ruských vojakov odmieta a napriek množiacim sa dôkazom a svedectvám popiera, že by ruské jednotky povraždili stovky civilistov v meste Buča a na ďalších miestach, ktoré dočasne ovládli.

21:02 Darovaním systému protivzdušnej obrany S-300 pomáha Slovensko znížiť počet civilných obetí tragického konfliktu na Ukrajine. Na sociálnej sieti to napísala prezidentka Zuzana Čaputová.

Čítajte viac Čaputová: Systém S-300 zachráni ľudské životy

20:40 Rakúsky kancelár Karl Nehammer odcestoval na jednodňovú návštevu Ukrajiny, v rámci ktorej sa v sobotu ráno v Kyjeve stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním s na úrad spolkového kancelára.

Neutrálne Rakúsko dosiaľ poslalo na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ako aj prilby či nepriestrelné vesty pre civilistov, zbrane však nie. Nehammer plánuje navštíviť aj mesto Buča.

„Je dôležité, aby sme v rámci našej neutrality podporili Ukrajinu na humanitárnej aj politickej úrovni,“ uviedol Nehammer vo vyhlásení. „Moja návšteva Kyjeva a Buče… je prejavom našej solidarity s ukrajinským ľudom,“ dodal.

Nehammer, bývalý vojak, sa stretne aj s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom a kyjevským starostom Vitalijom Kličkom.

„Vojnové zločiny, ktoré vyšli najavo, musia byť plne vyšetrené nezávislými medzinárodnými expertmi,“ uviedol Nehammer „Tí, ktorí sú zodpovední za tieto zločiny, musia byť a budú braní na zodpovednosť,“ do­dal

20:30 Premiér Eduard Heger sa v Kyjeve stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Čítajte viac Heger sa stretol so Zelenským: Ďakujem, Slováci, odkázal ukrajinský prezident

20:18 Na kyjevskom predmestí Buča, kde po stiahnutí ruských jednotiek odhalili hromadný masaker civilistov, sa dosiaľ našlo 185 tiel. Referuje o tom spravodajský web CNNs odvolaním sa na ukrajinskú generálnu prokurátorku Irynu Venedyktovovú.

„Ku včerajšiemu dňu (7. apríla, pozn.) bolo v Buči nájdených 164 mŕtvych,“ uviedla v televíznom prejave. „Plus dnes ďalších 21, ktorých sme exhumovali z masového hrobu,“ dodala Venedyktovová.

Podľa generálnej prokurátorky vo štvrtok vytiahli spod trosiek zrútenej budovy v neďalekej Boroďanke 26 tiel, a v piatok našli ďalšie dve obete. Varovala, že v zničených budovách pravdepodobne nájdu ďalšie telá.

20:04 V juhoukrajinskom meste Odesa a okolitej oblasti zavádzajú od soboty zákaz vychádzania pre hrozbu „raketového útoku“ zo strany Ruska. K takémuto kroku pristúpili tamojšie úrady po ruskom raketovom útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku.

„Zákaz vychádzania bude zavedený v Odese a Odeskej oblasti od 21.00 h 9. apríla do 06.00 h 11. apríla,“ uviedla na Facebooku odeská oblastná vojenská správa. V príspevku dodala, že k takémuto kroku pristúpila „vzhľadom na udalosti v Kramatorsku“ a tiež v súvislosti s „hrozbou raketového útoku v Odese“.

Ukrajina v ostatnom čase varovala, že ruskí vojaci sa po odsune z Kyjevskej oblasti preskupujú, aby mohli spustiť novú ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny.

Spravodajca AFP počul vo štvrtok v Odese výbuchy; lokalizovať ich však nevedel.

Odesa sa stala ešte uplynulú nedeľu prvýkrát za posledné dva týždne terčom ruských náletov. Toto čiernomorské prístavné mesto, ktoré je aj kultúrnym centrom krajiny, dosiaľ nečelilo takým ničivým útokom ruskej armády, ako iné ukrajinské mesta.

Odesa je domovom prevažne rusky hovoriacich obyvateľov a Kremeľ tvrdí, že ich musí chrániť. Miestni obyvatelia však pomáhajú ukrajinskej armáde v prípravách na možný ruský útok na mesto.

Podľa agentúry AFP je Odesa veľmi zraniteľná voči útokom, obzvlášť vedeným z mora.

19:49 Rusko namietalo u tureckých úradov proti predaju vojenských bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2 Ukrajine. Turecká vláda však poukázala na to, že drony na Ukrajinu nedodal turecký štát, ale súkromná spoločnosť.

„Rusom sa to nepáči a z času na čas sa sťažujú na predaj dronov. Robili to v minulosti a robia to aj teraz,“ povedal zahraničným novinárom vysokopostavený predstaviteľ tureckých úradov, ktorý si neželal byť menovaný.

Čítajte viac Za Ukrajinu bojujú aj drony z Turecka. Takto zničili ruský BUK

Ankara podľa neho Moskve v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podobné obchody a dodávky dronov za účasti tureckých spoločností sa realizovali už pred vypuknutím vojny na Ukrajine.

Bezpilotné systémy Bayraktar TB2 dodala Ukrajine turecká súkromná zbrojárska spoločnosť Baykar, ktorá nimi zásobuje aj tureckú armádu.

Ankara má s Moskvou úzke vzťahy v oblasti energetiky, obrany a obchodu a v oblasti cestovného ruchu sa do veľkej miery spolieha na ruských turistov. Turecko na jednej strane kritizuje ruskú inváziu na Ukrajine, ale nepridalo sa k rozsiahlym ekonomickým sankciám Západu voči Rusku. Snaží sa tiež pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahách o urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu.

**19:38 Pred vojnou žilo v Makarive asi 15-tisíc ľudí, zostalo ich tam menej ako tisíc.

Čítajte viac Po Buči Makariv. V mestečku pri Kyjeve Rusi postrieľali 132 civilistov

18:52 Fínsko pre vojnu na Ukrajine vyhostí dvoch ruských diplomatov. Kancelária fínskej premiérky Sanny Marinovej uviedla, že vyhostenie korešponduje s obdobnými krokmi, aké už prijali iné členské štáty EÚ.

„Okrem toho bolo zrušené predĺženie víz pre jedného zo zamestnancov ruského veľvyslanectva,“ dodala kancelária vo vyhlásení, z ktorého cituje agentúra AFP.

Fínsko má s Ruskom 1 340-kilometrovú pozemnú hranicu a momentálne – v kontexte ruskej agresie voči Ukrajine – zvažuje zmenu svojej tradičnej politiky neutrality a prípadný vstup do Severoatlantickej aliancie.

AFP pripomína, že členské krajiny EÚ vyhostili tento týždeň len za dva dni dovedna už takmer 200 ruských diplomatov. Ako dôvod uvádzali špionáž či obavy o národnú bezpečnosť. Aj Japonsko v piatok oznámilo, že vyhostí ôsmich zamestnancov ruskej ambasády.

Čítajte viac Európa ďalej vykazuje ruských diplomatov, pridalo sa Rumunsko či Portugalsko

Kremeľ označil masové vyhosťovanie diplomatov za „krátkozraký krok“ a avizoval odvetné kroky.

Fínsko ohlásilo vyhostenie ruských diplomatov v rovnaký deň, ako v tamojšom parlamente vystúpil prostredníctvom videoprenosu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten vyzval Západ na uvalenie ďalších sankcií na Rusko, vrátane zákazu dovozu ruského plynu. Žiadal tiež dodanie ďalších zbraní Ukrajine.

Fínska premiérka Sanna Marinová ešte pred Zelenského vystúpením v parlamente novinárom povedala, že Fínsko je pripravené poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú, humanitárnu aj finančnú pomoc.

Marinová zároveň podľa vlastných slov očakáva, že fínski poslanci sa ešte „pred letným slnovratom“ rozhodnú či chcú, aby Fínsko vstúpilo do NATO.

Čítajte viac O NATO rozhodneme, keď príde čas, tvrdí fínsky minister

Kremeľ varoval, že ak by sa Fínsko stalo členom Aliancie, podnikne kroky na dosiahnutie „opätovného vyváženia situácie“.

AFP pripomína, že webstránky fínskych ministerstiev sa krátko pred Zelenského vystúpením v parlamente stali terčom kybernetického útoku typu DoS, v dôsledku čoho boli približne dve hodiny neprístupné.

18:38 Spojené štáty umiestnia na Slovensku jednu batériu systému protiraketovej obrany Patriot spolu s americkým obslužným personálom ako náhradu za na Ukrajinu darovaný systém S-300.

Čítajte viac Za S-300 príde ďalší americký Patriot, Biden sa poďakoval Slovensku

18:12 Británia pošle na Ukrajinu ďalšie vojenské vybavenie za 100 miliónov libier (120 miliónov eur), a to vrátane protileteckých a protitankových zbraní. Po rokovaní s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom to povedal premiér Boris Johnson. Šéf britskej vlády tiež odsúdil dnešný ruský útok na stanicu vo východoukrajinskom Kramatorsku. To, že útok mieril na bezbranných utečencov, podľa neho ukazuje, do akých hlbín kedysi vyzdvihovaná ruská armáda klesla.

„Európa, ktorú sme poznali ešte pred šiestimi týždňami, už neexistuje. Putinova invázia zasiahla samotné základy bezpečnosti na našom kontinente, ale jeho túžba nás rozdeliť sa evidentne nenaplnila,“ povedal Johnson. „Naopak, Putin dokázal Európu a celé transatlantické spoločenstvo zjednotiť v podpore Ukrajiny,“ dodal.

Britský premiér oznámil, že Londýn pošle na Ukrajinu ďalšiu dodávku vyspelého vojenského vybavenia. Ide napríklad o prenosné protiletecké strely Starstreak, 800 protitankových rakiet, muníciu, ale aj helmy, nepriestrelné vesty a prístroje na nočné videnie.

Johnson tiež pochválil Scholza za to, že sa jeho vláda snaží zbaviť závislosti na dodávkach fosílnych palív z Ruska. Kancelár podotkol, že aktuálne nie je možné, aby sa Nemecko zaobišlo bez ruských dodávok plynu, v budúcnosti však bude chcieť dovoz ruského plynu ukončiť.

**18:00 České ministerstvo zahraničných vecí prirovnalo počínanie Ruska na okupovanej Ukrajine k správaniu sa teroristických organizácií. Informuje o tom spravodajský webový portál Novinky.cz.

Vyjadrenie rezortu bolo zverejnené krátko po tom, ako na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk dopadli rakety a zabili desiatky civilistov čakajúcich na evakuáciu.

„Rusko už nezakrýva, že zámerne vraždí civilné obyvateľstvo. Jeho správanie sa nijako nelíši od teroristických organizácií. Za svoje konanie ponesie následky,“ uviedol rezort diplomacie na svojom twitterovom účte v češtine aj ruštine.

Do areálu železničnej stanice v Kramatorsku, kde čakalo na evakuáciu približne 4000 ľudí, väčšinou žien a detí alebo seniorov, dopadla v piatok ráno najmenej jedna raketová strela.

„Raketový útok na stanicu v Kramatorsku, ktorý mieril na rodiny s deťmi čakajúce na evakuáciu, je ďalším odporným zločinom,“ uviedlo ministertvo.

Úder si podľa aktualizovaných údajov vyžiadal 50 mŕtvych vrátane piatich detí, povedal gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, ktorého citovala agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že v čase útoku sa na stanici nenachádzali žiadni ukrajinskí vojaci.

„Keďže im chýba sila a odvaha na to, aby sa nám postavili na bojisku, tak cynicky likvidujú civilné obyvateľstvo. Je to zlo, ktoré nemá konca, a ak nebude potrestané, nikdy sa nezastaví,“ uviedol Zelenskyj na margo ruských agresorov.

17:32 Delegácia na čele s Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou je aj Eduard Heger, navštívila mesto Buča, kde boli objavené desiatky tiel civilistov.

Čítajte viac Heger sa stretol so Zelenským: Ďakujem, Slováci, odkázal ukrajinský prezident

17:23 Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa 30. a 31. mája zídu na mimoriadnom summite, čaká ich debata o vojne na Ukrajine a energetickej situácii bloku. Na twitteri to dnes oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.

„Ako bolo prerokované vo Versailles a na poslednom zasadnutí Európskej rady, v dňoch 30. a 31. mája sa uskutoční zvláštne zasadnutie Európskej rady. Na programe rokovania budú najmä obrana, energetika a Ukrajina,“ napísal Michel.

Posledný úniový summit, ktorého hlavnou témou bol ďalší spoločný postup voči ruskej invázii na Ukrajinu a hrozbám s ňou spojeným, sa konal na konci marca v Bruseli. Európski lídri sa na záver vrcholnej schôdzky okrem iného zaviazali k postupnému a čo najrýchlejšiemu ukončeniu závislosti na ruských energiách.

16:59 Moskva sa rozhodla vyhostiť 45 poľských diplomatov, oznámilo v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že Moskva takýto krok podnikla v reakcii na nedávne oznámenie Varšavy o vyhostení rovnakého počtu ruských diplomatov z Poľska.

Rusko vyhosťuje 45 zamestnancov poľského veľvyslanectva v Moskve a tiež poľských konzulátov v mestách Irkutsk, Kaliningrad a Petrohrad. Ruský rezort diplomacie ich vyhostenie označil za „odpoveď na nepriateľské kroky Poľska“. Rusko musia opustiť do 13. apríla.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení tiež uviedlo, že si predtým na protest proti „neoprávnenému vyhosteniu“ 45 ruských diplomatov z Poľska, ktoré Varšava ohlásila 23. marca, predvolalo poľského veľvyslanca v Moskve. (tasr)

16:48 Raketový útok na železničnú stanicu v meste Kramatorsk si vyžiadal najmenej 50 obetí, medzi ktorými bolo aj päť detí. Uviedol to podvečer gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informovala agentúra AFP. „Päťdesiat mŕtvych, z toho päť detí. Toto je aktuálny počet obetí po útoku ruských okupačných síl na železničnú stanicu v Kramatorsku,“ napísal Kyrylenko na sociálnej sieti Telegram. (tasr)

16:29 V ukrajinskom meste Černihiv zahynulo od začiatku vojny približne 700 ľudí, uviedol v piatok miestny starosta Vladyslav Atrošenko s tým, že bilancia zahŕňa civilistov i vojakov. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa odvolala na ukrajinské médiá.

„Môžem vám poskytnúť približný počet (mŕtvych) – 700 ľudí. To zahŕňa vojakov a civilistov,“ povedal černihivský starosta Atrošenko. Dodal, že z mesta ušli už tri tretiny z 300.000 oby­vateľov, ktorí tam žili pred ruskou inváziou.

16:10 V Nemecku od začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine zaregistrovali už viac ako 320 000 ukrajin­ských utečencov, informovalo v piatok ministerstvo vnútra v Berlíne. Podľa údajov ministerstva, vychádzajúcich z hlásení spolkovej polície, prišlo do Nemecka už 320 321 utečencov z Ukrajiny. Ich skutočný počet však môže byť omnoho vyšší než tieto oficiálne čísla, keďže na vnútorných hraniciach EÚ sa nevykonávajú systematické kontroly.

V niektoré dni v priebehu marca prichádzalo do Nemecka denne aj viac než 15.000 ukrajinských vojnových utečencov, ich prílev sa však medzičasom spomalil. (tasr/dpa)

15:55 Európska komisia v piatok oznámila, že jej novej pracovnej skupine pre „zmrazenie a konfiškáciu“ sa doteraz podarilo zmraziť aktíva ruských a bieloruských oligarchov a subjektov na území EÚ v hodnote takmer 30 miliárd eur. Informuje o tom spravodajca TASR.

Pracovná skupina pre „zmrazenie a konfiškáciu“ bola zriadená v marci s cieľom zabezpečiť koordináciu na úrovni EÚ pri uplatňovaní sankcií proti ruským a bieloruským oligarchom uvedeným na sankčnom zozname.

15:41 Rusko by mohlo napadnúť Fínsko. V prejave určenom členom fínskeho parlamentu to vyhlásil Volodymyr Zelenskyj. "Ak ruská armáda dostane rozkaz na inváziu do vašej krajiny, urobí to. Nechcem, aby sa také niečo stalo. To, čo vykonali v Buči, by urobili aj vašim mestám a mestám v ktorejkoľvek ďalšej krajine, povedal Zelenskyj. Odvahu ukrajinských vojakov Zelenskyj prirovnal k statočnému boju fínskej armády v zimnej vojne na prelome rokov 1939 a 1940, keď severská krajina zabránila ruskej okupácii. Zelenskyj tiež poďakoval Fínsku za doterajšiu podporu. (ČTK)

15:30 Na Ukrajine je v márniciach a chladiarenských železničných vozňoch uložených približne 7000 nevyzdvih­nutých tiel mŕtvych ruských vojakov. S odvolaním sa na vyjadrenia ukrajinského prezidentského poradcu Oleksija Arestovyča o tom v piatok informovala spravodajská stanica Sky News. Údaj ukrajinskej vlády o 18 600 mŕtvych na ruskej strane je podľa Arestovyča založený na ukrajinských správach z bojiska a zachytenej ruskej vojenskej komunikácii.

Ukrajina sa pokúsila vrátiť telá 3000 vojakov hneď v tretí deň vojny, povedal Arestovyč. "Oni povedali: ‚Neveríme v takéto množstvo. Nemáme tento počet. Nie sme pripravení ich prijať,‘ dodal. Ukrajina podľa neho viackrát navrhla výmenu, ale Rusko o tom odmietlo diskutovať.

Ukrajinské ministerstvo vnútra zriadilo webovú stránku a kanál na sociálnej sieti Telegram, kde Rusi môžu vyhľadávať fotografie mŕtvych a vojnových zajatcov, pripomína Sky News. Môžu tiež vyplniť online formulár na žiadosť o informácie o rodinných príslušníkoch.

15:21 Účelom útokov na činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry je podobne ako pri ruskej propagande vyvolať zmätok. V relácii Braňo Závodský naživo rádia Expres to skonštatoval špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

Čítajte viac Lipšic: Útoky na nás majú cieľ ako ruská propaganda, vyvolať zmätok

15:14 Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na dve dospelé dcéry ruského prezidenta Putina – Mariju Voroncovovú a Katerinu Tichonovovú. Sankcie zavádza Londýn aj proti dcére ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova – Jekaterine Sergejevne Vinokurovovej. V piatok o tom informoval portál britskej stanice BBC.

Ide o koordinovanú snahu so Spojenými štátmi, ktoré už predtým oznámili uvalenie sankcií na tieto osoby. Putinove dcéry sa chystá sankcionovať aj Európska únia. Britská vláda v tlačovom vyhlásení vydanom ministerstvom zahraničných vecí oznámila, že sa zamerala na „okázalý životný štýl ľudí z úzkeho okruhu Kremľa“, pričom na uvedenú trojicu zaviedla cestovné zákazy a zmrazila im majetok. (tasr)

14:58 Po ukrajinských politikoch obvinil Rusko zo spaľovania tiel zabitých civilistov v ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ v mobilných krematóriách aj kyjevský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. Podľa agentúry APA o tom vo štvrtok informovala rakúska katolícka tlačová agentúra Kathpress.

Európa bola svedkom krematórií tohto druhu v blízkosti mesta „len počas druhej svetovej vojny v Majdanku, Auschwitzi a ďalších známych národnosocialis­tických koncentračných táboroch“, uviedol najvyšší predstaviteľ ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup kyjevsko-haličský, metropolita Sviatoslav Ševčuk. „Dym z krematórií znova stúpa z ukrajinského územia do nebies,“ dodal v pravidelnom dennom videoposolstve o vojne. (tasr)

14:40 Raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku je úmyselným útokom na civilistov. Vyhlásil to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Keďže im chýba sila a odvaha na to, aby sa nám postavili na bojisku, tak cynicky ničia civilnú populáciu. Je to zlo, ktoré nemá konca a ak nebude potrestané, nikdy sa nezastaví,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident neskôr v príhovore vo fínskom parlamente uviedol, že na stanici v Kramatorsku v ukrajinskej Doneckej oblasti sa v čase útoku nenachádzali ukrajinskí vojaci.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba označil útok v Kramatorsku za „úmyselné vraždenie“. „Rusi vedeli, že železničná stanica v Kramatorsku bola plná ľudí, ktorí čakali na evakuáciu, napriek tomu na ňu zhodili dve rakety…,“ citoval Kulebu denník The Guardian. (tasr/reuters)

14:30 Piatkový útok na stanicu v Kramatorsku odsúdil i slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok. „Sme zhrození a šokovaní bezhlavým zabíjaním civilistov na vlakovej stanici v Kramatorsku… Hlboko odsudzujeme všetky vojnové zločiny a ukrutnosti spáchané Putinovým režimom,“ napísal Korčok na sociálnej sieti Twitter a pridal sa tak k predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi a šéfovi diplomacie Európskej únie Josepovi Borrellovi, ktorí už skôr obvinili Rusko zo spáchania útoku. (tasr)

14:17 Čierna Hora prijala súbor reštriktívnych opatrení voči Rusku, ktoré vedie vojnu na Ukrajine, oznámil v piatok na sociálnej sieti Twitter čiernohorský vicepremiér Dritan Abazovič. Informovala o tom agentúra DPA.

Sankcie prichádzajú po balíkoch opatrení, ktoré od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine (24. februára) prijala Európska únia. Čierna Hora je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a kandidátom na vstup do EÚ – o budúcom členstve vedie rozhovory od roku 2012, pripomína DPA. (tasr)

14:13 Opozičná strana Smer chce odvolať vládu za poskytnutie zbraní Ukrajine. Budúci týždeň podá do parlamentu návrh na odvolanie vlády v reakcii na to, že poslala systém protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu. (tasr)

13:55 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine sa môže v skončiť v dohľadnej budúcnosti, keďže sa darí plniť jej stanovené ciele a ruskí vojaci i vyjednávači si plnia svoju prácu.

Moskva podľa Peskova rozumie, že niektoré krajiny, ktoré sa snažili ku konfliktu na Ukrajine zaujať vyvážený postoj, boli vystavené vo štvrtok tlaku v súvislosti s hlasovaním o pozastavení členstva Ruska v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC). Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov pozastavilo vo štvrtok členstvo Ruska v UNHRC v dôsledku jeho agresie voči Ukrajine. (tasr/reuters)

13:46 Ruský prezident Vladimir Putin a minister zahraničných vecí Sergej Lavrov by sa mali postaviť pred súd za vojnové zločiny, myslí si nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Uvádza to TASR na základe piatkových informácií portálu britskej spravodajskej televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na nemecký magazín Der Spiegel.

„Všetci, ktorí nesú zodpovednosť za tieto zločiny, sa budú musieť hájiť pred súdom,“ povedal prezident Steinmeier v interview pre Der Spiegel. „To sa týka vojakov, veliteľov a, samozrejme, aj tých, čo majú politickú zodpovednosť,“ dodal nemecký prezident.

13:35 Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) sú pripravené Ukrajinu v boji proti Rusku zásobovať zbraňami celé roky, potvrdil v piatok v rozhovore pre britskú rozhlasovú stanicu BBC 4 generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Stoltenberg nehovoril o jednotlivých zbraňových systémoch, ako však dodal, účinnosť zbraní, ktoré sa už dostali na Ukrajinu, je možné pozorovať každý deň.

Po tom, čo sa o dodaní ťažkých zbraní na Ukrajinu, kde prebieha ruská vojenská ofenzíva, doposiaľ z obáv z eskalácie nedebatovalo, ministri zahraničných vecí Aliancie na stredajšej schôdzke v Bruseli ohlásili zmenu kurzu, uvádza DPA. (tasr)

13:20 Pred ruskou ambasádou v Bratislave sa koná protest iniciatívy Mier Ukrajine. Niekoľko ľudí si ľahlo na zem na protest proti genocíde na Ukrajine, proti jej popieraniu Ruskom a jej zľahčovaniu. „Vojnové zločiny ako aj celá táto Putinova vojna sa musia okamžite zastaviť!“, uvádza iniciatíva na sociálnej sieti.

13:09 Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že ruské sily zasiahli železničnú stanicu v Kramatrosku raketou typu Točka-U. „Ruskí neľudia neopúšťajú svoje metódy. Chýba im sila a odvaha postaviť sa nám na bojisku a cynicky ničia civilné obyvateľstvo,“ uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Instagram a Telegram. (čtk)

13:03 Po útoku ruských rakiet na vlakovú stanicu v Kramatorsku zomrelo 39 ľudí a ďalších 87 ich je zranených, uviedol gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko podľa agentúry Reuters. Podľa starostu Kramatorska Oleksandra Hončarenka bolo v čase zásahu na stanici zhruba 4000 ľudí, hlavne seniori, ženy a deti. (čtk)

13:00 Rusko poprelo zodpovednosť za raketový útok na železničnú stanicu v Kramatorsku. Ruské ministerstvo obrany obrany poprelo, že za útok boli zodpovedné ruské jednotky, a naznačilo, že Ukrajina napadla vlastných obyvateľov.

„Všetky vyhlásenia, ktoré vydali predstavitelia nacionalistického režimu v Kyjeve o raketovom útoku, ktorý údajne spáchalo 8. apríla na železničnú stanicu v Kramatorsku Rusko, sú provokáciou a klamstvom,“ uviedol ruský rezort obrany s tým, že ruská armáda neplánovala 8. apríla žiadne ostreľovanie Kramatorska. Podľa ministerstva typ rakiet Točka-U, ktoré dopadli na stanicu, používa iba ukrajinská armáda. (tasr/sky news)

12:49 Predseda Európskej rady Charles Michel obvinil Rusko z „hrozného“ raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk. Michel uviedol, že Moskva takto odrezala civilistom únikovú cestu. „Je hrozné vidieť ruský úder na jednu z hlavných staníc využívaných civilistami, ktorí sa evakuujú z oblasti, kde Rusko stupňuje svoje útoky,“ napísal Michel na Twitteri.

„Ostro odsudzujem bezohľadný útok… Ruska z dnešného rána,“ uviedol v inom tvíte šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell.

Agentúra AFP označila útok na železničnú stanicu v Kramatorsku za jeden z najsmrteľnejších útokov, ku ktorému počas šesťtýždňového konfliktu na Ukrajine doposiaľ prišlo. Podľa posledných informácii, ktoré AFP poskytli miestni záchranári, zahynulo pri útoku najmenej 35 ľudí. (tasr/afp)

12:31 Japonsko oznámilo, že vyhostí ôsmich ruských diplomatov a predstaviteľov. Tokio zároveň označilo konanie Ruska na Ukrajine za neakceptovateľné a za porušenie medzinárodného práva. „Po dôslednom posúdení sme si vyžiadali vyhostenie ôsmich diplomatov z ruského veľvyslanectva v Japonsku a predstaviteľov z Úradu obchodného zástupcu Ruskej federácie,“ uviedla hovorkyňa japonského ministerstva zahraničných vecí Hikariko Ono.

Námestník japonského ministra zahraničných vecí Takeo Mori už o tomto rozhodnutí informoval ruského veľvyslanca v Japonsku Michaila Galuzina. Toho na stretnutí s Morim tiež upozornili, že zabíjanie civilistov je vážnym porušením medzinárodného humanitárneho práva a Japonsko ho silno odsudzuje. Japonský rezort diplomacie však upozorňuje na to, že Galuzin medzi vyhostenými diplomatmi nie je. (tasr/afp)

12:27 Pred piatkovým raketovým útokom na železničnú stanicu v ukrajinskom meste Kramatorsk sa na mieste nachádzalo viac ako tisíc ľudí. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na slová očitého svedka, ktorý bol na stanici len chvíľu pred útokom.

„Išli sme popri stanici cez nadjazd, videli sme cez tisíc ľudí. Bolo tam plno, rovnako ako včera a predvčerom,“ povedal Nathan Mook, generálny riaditeľ charitatívnej organizácie World Central Kitchen. Dodal, že počul zvuk piatich až desiatich explózií asi o dve minúty neskôr.

„Pocítite to skôr, ako to začujete. Výbuch vami otrasie zvnútra. Jeden z našich chlapov v sklade potravín povedal, že videl, ako ukrajinská protivzdušná obrana zachytila jednu z rakiet. Určite to boli rakety,“ skonštatoval.

Mook označil miesto krátko po útoku za apokalypsu. „Na parkoviskách sú zvyšky jednej z rakiet, vybité okná, niekoľko desiatok obetí… Pohotovostné posádky boli na mieste veľmi rýchlo a starali sa o zranených a usmrtených ľudí,“ poznamenal Mook. (sita)

12:20 Slovenský systém protivzdušnej obrany S-300 je už na Ukrajine. Informoval o tom portál TV Markíza, podľa ktorej tajný presun trval dva dni.

Čítajte viac Slovenský systém S-300 je na Ukrajine. Heger: Darovali sme ho

12:15 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v piatok by malo byť otvorených desať humanitárnych koridorov v troch oblastiach. Vo východnej Doneckej oblasti by mal byť koridor prístupný z Mariupoľa do Zaporižžia pre ľudí s možnosťou osobnej dopravy. V Zaporižžskej oblasti by sa mali koridory otvoriť z Berďansku, Tokmaku, Melitopoľa a Enerhodaru. V Luhanskej oblasti by koridory mali smerovať z miest Sjevjerodoneck, Lysyčansk, Popasna, Hirske a Rubižne do Bachmutu. Informuje o tom televízia CNN. (sita)

11:58 Na záberoch z Krematorska zdieľaných na sociálnych sieťach vidno úlomok rakety s nápisom „Za (naše) deti“. To naznačuje, že ruský útok na železničnú stanicu plnú civilistov zrejme nebol náhodný.

11:48 Európska únia uvalí sankcie na dve dospelé dcéry ruského prezidenta Putina v rámci nového balíka opatrení zacielených proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Informovali o tom dvaja predstavitelia EÚ, na ktorých sa v piatok odvolala tlačová agentúra AP. EÚ podľa správy zahrnula Putinove dcéry Mariju Voroncovovú a Katerinu Tichonovovú na svoj aktualizovaný zoznam jednotlivcov, ktorí čelia zmrazeniu majetku a zákazu cestovania na územie Únie.

Obaja predstavitelia EÚ z rôznych členských krajín Únie to povedali agentúre Associated Press (AP) pod podmienkou zachovania anonymity, pretože aktuálny zoznam sankcií ešte nebol zverejnený. Tento krok Európskej únie prichádza po podobnom opatrení Spojených štátov spred dvoch dní.

USA už v stredu oznámili, že zavádzajú sankcie voči dvom dospelým Putinovým dcéram – Mariji Voroncovovej a Katerine Tichonovovej. (tas­r)

11:43 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo vo štvrtok 2878 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 693 mužov, 1466 žien a 719 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 722 osôb. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra SR. „Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 82 policajtov, 83 hasičov, 100 colníkov, 384 vojakov, piati duchovní, 247 dobrovoľníkov a 59 príslušníkov zahraničných zložiek,“ priblížil rezort vnútra.

Vypravených bolo zároveň 36 autobusov, ktoré na rôzne miesta v rámci Slovenska prepravili 486 osôb. Vlakovou dopravou bolo prepravených 1209 ľudí. Za štvrtok bolo ubytovaných 48 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 11 794 lôžok.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine zaznamenalo Slovensko doposiaľ 311 332 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca 63 911 osôb.

11:34 Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom prebiehajú neustále. Náladu na nich však ovplyvnili viaceré udalosti vrátane správ o smrti civilistov v ukrajinskom meste Buča. Vyhlásil to v piatok poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajlo Podoľak. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a denníka The Guardian.

Podoľak vo vyjadrení, ktoré bolo odvysielané v televízii, ďalej uviedol, že akýmkoľvek uzavretím dočasného mieru by sa vojna len odsunula do budúcnosti, a to Ukrajina nepotrebuje. Poradca ukrajinského prezidenta ďalej konštatoval, že ruské sily nemajú na vojnových frontoch žiadne výhody. Ukrajina tiež podľa Podoľaka pracuje na možnosti, že by evakuovala obyvateľov obliehaného prístavného mesta Mariupol cez more.

11:18 Podľa gubernáta Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka ruské sily útočili z raketových komplexov Iskander, píše agentúra Unian. Kyrylenko ruskú armádu obvinil, že stanicu zasiahla zámerne. „Chcú zasiať paniku a strach,“ vyhlásil gubernátor. Moskva zatiaľ správy o údere na stanici v Kramatorsku nekomentovala, poznamenal Reuters. (čtk)

Čítajte viac Rusi zaútočili na železničnú stanicu. V Kramatorsku hlásia desiatky mŕtvych

11:08 Ukrajinské železnice vo štvrtok informovali, že v danom regióne, kde sa nachádza Kramatorsk, boli zablokované tri vlaky po vzdušnom nálete na železničnú trať.

Úrady na východe Ukrajiny vyzývajú občanov, aby sa presunuli do bezpečnostných oblastí, keďže ukrajinská armáda predpokladá, že ruské jednotky sa preskupujú a pripravujú na novú ofenzívu v Donbase na východe Ukrajiny. (tasr)

10:51 Ruské rakety zasiahli vlakovú stanicu v Kramatorsku na východe Ukrajiny, ktorú využívajú civilisti na evakuáciu, oznámila v piatok ukrajinská štátna železničná spoločnosť. Zomrelo podľa nej najmenej 30 ľudí, ďalších viac ako 100 utrpelo zranenie. Agentúra AFP uviedla, že podľa jej zdrojov zahynulo najmenej 20 ľudí.

Gubernátor Doneckej oblasti, v ktorého severnej časti Kramatorsk leží, predtým s odvolaním sa na políciu a záchranárov povedal, že úder mohol zabiť alebo zraniť až desiatky ľudí. Na mieste podľa neho boli tisíce ľudí, ktoré sa pokúšali kvôli hrozbe ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny dostať do bezpečnejších regiónov krajiny. (reuters, afp, čtk)

10:25 Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu 24. februára prekročilo ukrajinskú hranicu smerom do Poľska celkovo 2 573 000 ľudí, napísala v piatok ráno na Twitteri poľská pohraničná stráž.

Pohraničná stráž na Twitteri tiež uviedla, že vo štvrtok vykonali jej príslušníci 23 500 hraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny, čo je trojpercentný pokles oproti predchádzajúcemu dňu. Pohraničná stráž takisto oznámila, že počet ukrajinských utečencov, ktorí prišli do Poľska v piatok do 07.00 h SELČ, dosiahol 6 800. (pap, tasr)

10:23 Prvé z 20 obrnených vozidiel Bushmaster opustili Austráliu a smerujú na Ukrajinu – týždeň po tom, čo konkrétne o tieto štvorkolesové vozidlá austrálskej výroby požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Strategické transportné lietadlo Boeing C-17 Globemaster, ktoré môže prevážať štyri Bushmastery, vzlietlo z mesta Brisbane na východnom pobreží v piatok a letí do Európy, oznámil austrálsky premiér Scott Morrison. Dvadsať obrnených vozidiel Bushmaster stojí 50 miliónov austrálskych dolárov, čo je 34,3 milióna eur.

Okrem týchto vozidiel Austrália predtým vyčlenila 116 miliónov austrálskych dolárov (79,57 milióna eur) na vojenskú a humanitárnu pomoc Ukrajine. Zelenskyj požiadal o Bushmastery, keď mal 31. marca videoprejav v austrálskom parlamente. „Len čo o to požiadal, povedali sme ’áno’,“ uviedol Morrison. (ap, tasr)

10:08 Dolná komora poľského parlamentu vyzvala na zriadenie medzinárodnej komisie určenej na vyšetrovanie prípadov genocídy, ktorých sa mali dopustiť ruské invázne jednotky na Ukrajine. Sejm prijal príslušné uznesenie v noci na piatok.

„Šokovaní dôkazmi o nepochopiteľnej beštialite ruskej armády zúčastňujúcej sa na nezákonnom útoku na nezávislý štát Ukrajina, vyzývame medzinárodné spoločenstvo na adekvátnu reakciu na rozsah zločinov vykonaných voči ukrajinskému národu,“ uviedli poslanci v rezolúcii. „Sejm Poľskej republiky očakáva okamžité zriadenie medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá zdokumentuje a overí fakty, tvrdenia a názory, a urgentné stíhanie vojnových zločincov,“ uvádza sa ďalej v dokumente.

Podľa poľských poslancov má „svojvoľné a pravidelné násilie ozbrojených síl Ruskej federácie proti ukrajinským civilistom všetky charakteristické znaky genocídy“. „Požadujeme tiež okamžité pozastavenie členstva Ruska vo všetkých medzinárodných organizáciách ochraňujúcich moderný právny poriadok a bezpečnosť,“ vyzval v prijatej rezolúcii poľský Sejm. (pap, tasr)

9:46 Ruské jednotky sa naďalej zameriavajú na dobytie ukrajinského prístavného mesta Mariupol, uviedol v piatok vo vyhlásení generálny štáb ukrajinskej armády. Ruské sily sa podľa vyhlásenia sústreďujú aj na ofenzívu v okolí mesta Izium v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Kyjev tvrdí, že Moskva nedávno zhromaždila svojich vojakov v tejto oblasti, aby mohla postupovať ďalej na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti. Vojenskí experti washingtonského Inštitútu pre štúdium vojny vo svojej poslednej analýze uviedli, že ruské sily „pravdepodobne“ ukončia dobytie Mariupola v nadchádzajú­cich dňoch.

Ruská televízia odvysielala tvrdenia, podľa ktorých je centrum Mariupola, prístavu na pobreží Azovského mora, už obsadené, v meste však stále zostáva 3-tisíc ukrajinských bojovníkov. (dpa, tasr)

9:17 Moldavský parlament vo štvrtok odhlasoval zákaz čierno-oranžovej stužky svätého Juraja, známej ako Georgievská stužka, ktorá je vojenským symbolom ruského vlastenectva, a reagoval tak na agresiu Ruska na Ukrajine.

Podľa nového zákona každý, kto vyrába, nosí alebo vystavuje pásikovanú stužku, čelí pokute vo výške najmenej 900 lei (45 eur) alebo 69 dňom verejnoprospešných prác. Zákonodarcovia z prozápadnej strany PAS moldavskej prezidentky Maie Sanduovej schválili zákon napriek bojkotu opozičných strán, prevažne socialistov a komunistov, ktorí sú zástancami bližších vzťahov s Ruskom než s Európskou úniou.

Stužku prvýkrát zaviedla ako poctu ruská cárovná Katarína Veľká, ale osobitný význam nadobudla v rusky hovoriacom svete odvtedy, čo ju separatisti na východe Ukrajiny v roku 2014 prijali ako symbol svojej podpory Ruska. „Táto stužka začala symbolizovať hrôzy spáchané proti nevinným ľuďom. Vojaci agresora nosia túto stužku, keď zabíjajú civilistov,“ povedal zákonodarca z PAS Dumitru Alaiba.

Zákonodarca zo socialistickej strany Bogdan Tirdea vyhlásil, že nový zákon „zasadzuje ťažký úder moldavsko-ruským vzťahom tým, že označuje Rusko za agresora“. Sanduová začiatkom marca podpísala oficiálnu žiadosť Moldavska o členstvo v Európskej únii a urýchlila tým plánový prozápadný kurz svojej krajiny – práve z dôvodu invázie Ruska do susednej Ukrajiny. (tasr, reuters)

9:02 Premiér Eduard Heger sa už nachádza na Ukrajine. Do hlavného mesta Kyjev cestuje vlakom spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom európskej diplomacie Josepom Borellom.

Na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a premiérom Denysom Šmyhalom nesie Heger konkrétne návrhy pomoci pre Ukrajinu. Informoval o tom vo svojom profile na sociálnej sieti.

Čítajte viac Heger sa stretol so Zelenským: Ďakujem, Slováci, odkázal ukrajinský prezident

8:41 Ruský prezident Vladimir Putin upustil od dobytia ukrajinského hlavného mesta Kyjev po tom, čo jeho jednotky utrpeli značnú porážku zo strany ukrajinskej armády, uviedol vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin.

„Putin sa domnieval, že by mohol veľmi rýchlo ovládnuť Ukrajinu, veľmi rýchlo dobyť toto hlavné mesto. Zmýlil sa,“ povedal Austin na pôde senátneho výboru pre ozbrojené sily v americkom Kongrese. „Myslím si, že sa Putin vzdal svojho úsilia o dobytie hlavného mesta a v súčasnosti sa sústredí na juh a východ krajiny,“ dodal šéf Pentagónu.

Predseda Zboru náčelníkov štábov armády USA generál Mark Milley na spomenutom vypočutí pred senátnym výborom však poznamenal, že celkový vývoj vojny šesť týždňov po začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajinu zostáva neistý. Aby Ukrajina „vyhrala“ tento boj, potrebuje zostať slobodnou a nezávislou krajinou s neporušeným uznaným územím, spresnil. „To však bude veľmi ťažké. Bude to dlhá a ťažká robota,“ uviedol Milley.

Čítajte viac Možnosť konfliktu veľmocí sa zvyšuje, tvrdí americký generál

Ako spresnil, prvá časť tohto úsilia bola pravdepodobne vedená s úspechom. „Zostáva však významná bitka dole na juhovýchode, dole v okolí regiónu Donbas, kde Rusi zamýšľajú hromadiť sily a pokračovať v útoku,“ uviedol Milley s tým, že skutočnosť, ako to skončí, je doposiaľ otvorenou otázkou.

Ako zároveň upozornil, terén na juhovýchode Ukrajiny je iný než na severe a na to, aby sa Ukrajinci mohli pokúsiť odtiaľ Rusov vytlačiť, budú zrejme potrebovať väčšiu zbrojnú podporu – napríklad tanky. (afp, tasr)

8:08 Ruské sily sa už úplne stiahli zo severu Ukrajiny späť do Bieloruska a Ruska, uviedla to v piatok britská vojenská spravodajská služba vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine. Niektoré zo stiahnutých ruských jednotiek budú podľa britského ministerstva obrany presunuté na východ Ukrajiny, kde budú viesť boje v Donbase. Pred presunom na východ však bude jednotky potrebné doplniť. Takže akýkoľvek rozsiahly presun zo severu potrvá najmenej týždeň, dodáva britské ministerstvo.

Napokon konštatuje, že pokračuje ostreľovanie miest na východe a juhu Ukrajiny ruskou armádou, pričom ruským jednotkám sa podarilo postúpiť viac na juhu od mesta Izium, ktoré je stále pod ich kontrolou. Tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť.

O odchode vojsk zo Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny informoval aj tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj. Ten obyvateľov Sumskej oblasti upozornil, že môžu stále počuť výbuchy aj po tom, ako sa odtiaľ úplne stiahli ruské vojská.

„Ak budete počuť výbuch, tak sú to záchranné zložky… Tie zneškodňujú muníciu, ktorú na našom území zanechala ruská armáda. Je tu veľa zamínovaných a nepreskúmaných oblastí. Nejazdite na okraji ciest a po poľných cestách. Nepristupujete k zničenej technike,“ upozornil Žyvyckyj obyvateľov Sumskej oblasti. Sumská oblasť sa nachádza pri ruských hraniciach a mesto Sumy bolo medzi prvými, ktoré bolo na začiatku ruskej vojenskej invázie napadnuté. (reuters, tasr, theguardian.com)

7:43 Pamätník sovietskej armády v berlínskom Treptower parku posprejovali neznámi páchatelia červenou farbou a heslami proti vojne na Ukrajine a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Vo štvrtok to pre agentúru DPA potvrdil hovorca polície nemeckej metropoly.

Ako predtým informoval denník Der Tagesspiegel, na pamätníku sa objavili nápisy, ako napríklad „Smrť Rusom“, „Ukrajinská krv na ruských rukách“ či „Putin = Stalin“. Polícia nápisy okamžite zakryla. Krajinský kriminálny úrad tento prípad vyšetruje vo veci poškodenia majetku a používania symbolov protiústavných organizácií.

Ruské veľvyslanectvo v Berlíne vyjadrilo pobúrenie z tohto „činu vandalizmu“. Podľa ruskej ambasády ide o cynický prejav nerešpektovania pamiatky vojakov, ktorí položili svoj život za oslobodenie sveta a Európy od národného socializmu. Veľvyslanectvo zaslalo rezortu zahraničných vecí v Berlíne protestnú nótu požadujúc odstránenie následkov tohto činu, potrestanie páchateľov a prijatie opatrení zaisťujúcich, že k niečomu takému už nedôjde.

Súčasťou sovietskeho pamätníka v Berlíne, ktorý je najväčším svojho druhu v Nemecku, je aj cintorín, kde je pochovaných viac ako 7-tisíc vojakov Červenej armády, ktorí počas posledných dní druhej svetovej vojny padli v Bitke o Berlín. (tasr)

7:30 Rusko zaviedlo sankcie voči desiatkam občanov Austrálie a Nového Zélandu vrátane šéfov tamojších vlád. Sankčné opatrenia nadobudli účinnosť vo štvrtok, oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. V reakcii na sankcie zo strany Canberry zakázala Moskva vstup do Ruska 228 členom austrálskej vlády a poslancom vrátane predsedu vlády Scotta Morrisona.

Rezort ruskej diplomacie ohľadom sankcií, ktoré voči Moskve prijala Canberra, poznamenal, že Austrália „poslušne nasleduje rozhodnutia Západu“. „V blízkej budúcnosti budú na sankčný zoznam doplnení aj členovia austrálskej armády, podnikatelia, experti a pracovníci médií, ktorí prispeli k vytváraniu negatívnych postojov voči Rusku,“ varovalo ministerstvo.

Austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová vo štvrtok oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sa jej krajina rozhodla uvaliť nové sankcie na 67 ruských občanov. Ide podľa jej slov o príslušníkov ruskej elity a oligarchov blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Rusko pre nepriateľské konanie voči Rusku ako odvetný krok zakázalo vstup do krajiny 130 občanom Nového Zélandu vrátane premiérky Jacindy Ardernovej, generálnej guvernérky Cynthie Kirovej a členom tamojšej vlády a parlamentu. (theguardian.com, tas­r)

7:25 Ukrajina očakáva, že Rusko by pozastavilo svoje vojenské útoky v čase, keď by na návštevu krajiny pricestoval pápež František. Povedal to vo štvrtok v Ríme v rozhovore pre agentúru Reuters ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici Andrij Juraš.

„Ak Rusko pochopí, že pápež pôjde na Ukrajinu, Rusko zastaví bombardovanie, určite aspoň v strednej a severnej časti krajiny,“ je presvedčený nový ukrajinský veľvyslanec vo Vatikáne. Juraš sa vo štvrtok stretol s pápežom, ktorému prezentoval svoje poverovacie listiny, ako aj s ďalšími vrcholnými predstaviteľmi Vatikánu. „Diskutovali sme o mnohých veciach, ktoré sú teraz na programe – hlavne však o prípadnej ceste Jeho Svätosti na Ukrajinu,“ povedal Juraš. „Doplnil som ďalšie argumenty, prečo by sa mala (návšteva) realizovať čo najskôr a práve za týchto okolností,“ dodal.

Pápež František cez víkend počas návštevy Malty novinárom povedal, že v snahe prihovoriť sa za mier zvažuje cestu na Ukrajinu, kam ho pozvali ukrajinskí politici vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského a tiež predstavitelia tamojšieho náboženského spoločenstva.

Juraš po stretnutiach vo Vatikáne povedal, že tam panuje „veľa vnútornej duchovnej túžby (uskutočniť cestu)“, avšak bez záväzného prísľubu. „Pre všetkých – a aj pre pápeža – je čoraz pochopiteľnejšie, že prípadná pozitívna odpoveď na výzvu navštíviť Ukrajinu je čoraz dôležitejšia z hľadiska pomoci Ukrajine (zastaviť vojnu),“ zdôraznil.

Poznamenal tiež, že rozumie tomu, že Rusko vyvíja na Vatikán nátlak, aby pápež cestu na Ukrajinu nepodnikol. Odkiaľ má tieto informácie, veľvyslanec nepriblížil. Pápež na Malte nepriamo kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina za rozpútanie ofenzívy na Ukrajine a odsúdil „neoprávnenú agresiu“ a „zverstvá“ páchané počas vojny.

V stredu počas generálnej audiencie pápež v odsúdil „masaker v Buči“ a pobozkal ukrajinskú vlajku vo vyblednutých farbách, ktorú mu priniesli práve z Buče, kde sa po stiahnutí ruských síl v uliciach našli zabité telá civilistov. Pápež na pódiu privítal tiež ukrajinské deti, ktoré museli pred vojnou utiecť z vlasti. (reuters, tasr)

7:19 Ruské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo írskeho veľvyslanca v Moskve, ktorému oznámilo, že dvaja írski diplomati boli vyzvaní, aby opustili krajinu. Oznámil to šéf írskej diplomacie Simon Coveney.

„Prijatie tohto opatrenia nemá nijaké opodstatnenie. Zamestnanci na ambasáde Írska v Moskve nemajú ani nevykonávajú žiadne povinnosti alebo funkcie, ktoré by boli nezlučiteľné s ich diplomatickým štatútom,“ uviedol Coveney vo vyhlásení.

Írsko minulý týždeň na odchod z krajiny vyzvalo štyroch vysokopostavených predstaviteľov ruskej ambasády. Dublin vyhostením ruských diplomatov rovnako ako mnohé ďalšie európske krajiny zareagoval na vojenskú ofenzívu na Ukrajine, ktorú Moskva spustila 24. februára. (reuters, tasr)

7:12 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok ohlásila, že na Ukrajine počas ruskej ofenzívy potvrdila už vyše 100 útokov na zdravotnícke služby, počas ktorých bolo zabitých 73 ľudí a ďalších 51 utrpelo zranenia. Išlo o zdravotníkov aj pacientov.

Ako priblížil na tlačovej konferencii šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, zo 103 potvrdených útokov ruských síl sa 89 týkalo zdravotníckych zariadení a väčšinu zvyšných tvorili útoky na zdravotnícke vozidlá vrátane sanitiek. „Sme pobúrení z toho, že útoky na zdravotnú starostlivosť pokračujú,“ povedal šéf WHO s tým, že ide o „porušenie medzinárodného humanitárneho práva“.

Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge na osobitnej tlačovej konferencii v Ľvove apeloval na umožnenie prístupu humanitárnej pomoci do obliehaného strategicky dôležitého mesta Mariupol na juhovýchode Ukrajiny.

Kluge poznamenal, že WHO „doručila vyše 185 ton medicínskych zásob do najviac zasiahnutých častí krajiny, ktoré sa dostali k pol miliónu ľudí“. Uviedol tiež, že „50 percent ukrajinských lekární je zrejme zatvorených a tisíc zdravotníckych zariadení sa nachádza v blízkosti konfliktných oblastí…“ (tasr, afp)

7:09 Z ukrajinských miest bolo cez humanitárne koridory počas štvrtka evakuovaných 4 676 ľudí. V príspevku na sociálnej sieti Facebook to uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Z miest Mariupol a Berďansk na juhu krajiny odišlo dovedna 3 256 ľudí. Z obliehaného Mariupola bolo 1 205 z nich a zvyšných 2 050 pochádzalo zo Záporožskej oblasti, konkrétne z miest Polohy, Vasylivka, Berďansk a Melitopol.

Ďalších 1 420 osôb sa podarilo dostať do bezpečia z miest Lysyčansk, Severodoneck, Rubižne a Kreminna ležiacich v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Vicepremiérka dodala, že do Melitopola na juhu smeruje deväť autobusov, ktoré majú pomôcť s evakuáciou a doručiť humanitárnu pomoc. Vo štvrtok podľa jej slov dorazili do mesta Tokmak dva autobusy, ktoré sa v piatok vydajú do Záporožia. Ďalšie autobusy budú zo Záporožia v piatok vyslané s cieľom evakuovať obyvateľov z Berďanska.

Ukrajinská vláda vyzvala vo štvrtok obyvateľov východnej časti územia republiky, aby opustili Ruskom napadnuté oblasti, v ktorých sa momentálne najintenzívnejšie bojuje. Naplánovaných bolo desať humanitárnych koridorov. (tasr)

7:05 Skaza, akú zanechali ruské sily v ukrajinskom meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva je „oveľa strašnejšia“ než situácia v neďalekej Buči. Vo štvrtok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Začali sa práce na odpratávaní sutín v Boroďanke. Je to tam oveľa strašnejšie, je tam ešte viac obetí ruských okupantov,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na platforme Telegram. Ukrajinské úrady začali Boroďanku prehľadávať po odsune ruských vojakov.

Zelenskyj tiež vyzval svet na prijatie prísnejších sankcií voči Rusku a navýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu. Reagoval aj na skutočnosť, že Rusku bolo vo štvrtok pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. „Rusko už dlho nemá nič spoločné s koncepciou ľudských práv. Možno sa to jedného dňa zmení,“ povedal. „Aktuálne sú však ruský štát a ruská armáda najväčšou hrozbou na planéte pre slobodu, bezpečnosť ľudí a koncepciu ľudských práv ako takých,“ dodal.

Zelenskyj tiež upozornil, že ruské sily za sebou zanechali skazu aj v ďalších mestách: „A čo sa stane, keď sa svet dozvie celú pravdu o tom, čo ruská armáda spravila v Mariupole?“ Dodal, že „na takmer každej ulici je tam to, čo svet videl v Buči a iných mestách v Kyjevskej oblasti po stiahnutí ruských síl“.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová predtým vo štvrtok informovala, že pod dvoma zničenými budovami v Boroďanke sa našli telá dovedna 26 ľudí. „Dôkazy o vojnových zločinoch ruských síl sú na každom kroku,“ poznamenala. Ruské sily sa podľa jej slov podieľajú na „zabíjaní, mučení a bitkách“ civilistov a páchajú tiež sexuálne násilie. „Nepriateľ zákerne ostreľoval obytnú infraštruktúru vo večerných hodinách, keď bolo doma čo najviac ľudí,“ kritizovala.

Ruské sily obvinila z používania kazetových bômb a ťažkých raketometov, ktoré prinášajú „smrť a ničenie“. „Ich jediným cieľom je civilné obyvateľstvo, nie sú tu nijaké vojenské zariadenia,“ uviedla. Venediktovová dodala, že ukrajinské orgány zbierajú dôkazy o zločinoch v Boroďanke pre miestne aj medzinárodné súdy. (tasr, afp, bbc.com)

5:31 V prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny zahynulo od začiatku vojny už 5-tisíc civilistov, tvrdí samozvaný nový primátor tohto mesta Kosťantyn Ivaščenko, ktorého podporuje Rusko, uviedla agentúra AFP.

„Približne 60 až 70 percent bytov (v Mariupole) je zničených alebo čiastočne zničených,“ dodal Ivaščenko, ktorého do tejto funkcie v stredu vymenoval vodca doneckých separatistov Denis Pušilin.

Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že prístav Mariupoľ je obkľúčený ruskými silami, ktoré obsadili časti mesta, ale nemajú nad ním plnú kontrolu.

Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina počas štvrtkového rozhovoru obhajoval ruské vojenské ťaženie na Ukrajine vrátane tvrdých útokov na prístavné mesto Mariupoľ.

Mariupoľ bude oslobodený od nacionalistických práporov. Dúfame, že sa tak stane čím skôr," povedal a zopakoval, že Rusko nepácha na Ukrajine vojnové zločiny a početné zábery zachytávajúce mŕtvych civilistov označil za falošné.

Intenzívnemu ostreľovanie bolo mesto vystavené od prvých dní ruskej tzv. špeciálnej vojenskej operácie.

5:30 Solidaritu a podporu Ukrajine v boji proti ruskej agresii vyjadria v piatok v Kyjeve ďalšie zahraničné delegácie. Pri stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským tak urobí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a tiež slovenský premiér Eduard Heger.

Ide o prvú cestu významných európskych činiteľov po tom, keď sa počas víkendu ukázali zločiny spáchané ruskými okupačnými jednotkami na civilnom obyvateľstve mesta Buča neďaleko Kyjeva. Povraždenie niekoľkých stoviek ľudí vyvolalo silnú odsudzujúcu medzinárodnú reakciu. USA a Británia už schválili ďalšie protiruské sankcie a piaty balík reštrikcií Európskej únie v utorok navrhla aj von der Leyenová.

S prezidentom Zelenským sa okrem predsedníčky komisie a šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella stretne aj slovenský premiér Heger. Vo štvrtok pred cestou na Ukrajinu novinárom povedal, že Bratislava ponúkne Kyjevu odborníkov, ktorí by mohli pomôcť pri vyšetrovaní vojnových zločinov ruskej armády na Ukrajine. Slovensko chce susednej krajine tiež pomôcť s vývozom pšenice.

Ukrajinskú metropolu už 15. marca navštívili premiéri Česka Petr Fiala, Poľska Mateusz Morawiecki a Slovinska Janez Janša. Išlo o prvú návštevu takto vysoko postavených zahraničných činiteľov na Ukrajine od začiatku ruskej invázie 24. februára. Minulý týždeň v piatok bola v Kyjeve aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová.