45. deň: Velenie ruských síl na Ukrajine preberá generál so skúsenosťami zo Sýrie

Rusko reorganizovalo velenie svojej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorú bude odteraz viesť ruský generál s rozsiahlymi skúsenosťami s bojovými operáciami v Sýrii. Pentagón predpokladá, že Rusko mohlo stratiť až pätinu svojej bojovej sily v porovnaní so začiatkom invázie na Ukrajinu a potrebuje nových ľudí.

09.04.2022 07:55 , aktualizované: 22:04
Buča / UA / UA vojak / UA armáda / Foto: ,
Ukrajinskí vojaci v meste Buča
debata (675)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 45. deň
  • Ruské jednotky podľa Britov naberajú sily a zásoby v Rusku a Bielorusku
mier-ukrajine-2
zväčšiť
Ukrajina, mapa bojov, 6. 4. 2022, graf, vojna na Ukrajine
Trosky bytového domu v Boroďanke na Ukrajine,...
Mačka medzi nábojmi veľkého kalibru, ktoré...
+17Rodina kráča uprostred zničených ruských tankov...

22:04 Objavenie tiel mŕtvych civilistov v ukrajinských mestách „natrvalo poškvrnilo“ povesť ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal v sobotu počas návštevy Kyjeva britský premiér Boris Johnson. „To, čo Putin urobil na miestach ako Buča a Irpiň, sú vojnové zločiny, ktoré natrvalo poškvrnili jeho povesť i povesť jeho vlády,“ povedal Johnson, stojac po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Johnson je zatiaľ posledným európskym lídrom, ktorý počas tohto víkendu navštívil Kyjev po tom, ako boli vo viacerých mestách, odkiaľ ustúpila ruská armáda, objavené telá civilistov. Johnson vyzdvihol Ukrajinu za to, že „vzdoruje nepriazni osudu“ a odrazila ruskú ofenzívu na metropolu Kyjev.

„Rusi boli presvedčení o tom, že Ukrajinu pohltia v priebehu niekoľkých dní a že Kyjev padne za niekoľko hodín do rúk ich armády. Kruto sa však mýlili,“ dodal britský premiér.

Johnson po rozhovoroch so Zelenským prisľúbil Ukrajine britské obrnené vozidlá a protilodné rakety. Zelenskyj vyzval Západ, aby nasledoval príklad Británie a poskytol Ukrajine vojenskú pomoc a uvalil na Rusko ďalšie sankcie. (afp, tasr)

20:55 Ukrajina v sobotu uskutočnila tretiu výmenu zajatcov s Ruskom, vďaka ktorej sa dostalo na slobodu 12 ukrajinských vojakov a 14 civilistov, oznámila podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Počet zajatcov, ktoré si medzi sebou dve strany za viac ako šesť týždňov od ruského útoku odovzdali, presahuje 200.

Vicepremiérka neprezradila, koľko bolo na oplátku prepustených Rusov, pri predchádzajúcich dvoch výmenách ale boli počty na oboch stranách rovnaké. Minulý piatok si Ukrajinci s Rusmi v Záporožskej oblasti odovzdali po 86 vojakov, o týždeň skôr išlo zo zajatia desať ukrajinských vojakov výmenou za desať ruských. Predtým tiež Ukrajina vymenila deväť ruských brancov za uneseného starostu Melitopolu Ivana Fjodorova.

Kyjev na začiatku tohto týždňa oznámil, že drží v zajatí 600 ruských vojakov. Vereščuková v tejto súvislosti uviedla, že pre nich bude potrebné postaviť špeciálny tábor, ktorý by mal zodpovedať normám medzinárodného práva. (čtk)

19:48 Rakúsky kancelár Karl Nehammer počas sobotňajšej návštevy Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, povedal, že očakáva ďalšie sankcie Európskej únie voči Rusku. Zároveň obhajoval nesúhlas svojej krajiny s prerušením dodávok ruského plynu.

Nehammer na tlačovej konferencii povedal, že „budeme pokračovať v posilňovaní sankcií v rámci Európskej únie, kým sa vojna nezastaví“, a že balík sankcií uvalených tento týždeň „nebude posledný“. Uznal, že „pokiaľ ľudia zomierajú, každá sankcia je stále nedostatočná“.

Rakúsko, ktoré je vojensky neutrálne a nie je členom NATO, získava väčšinu plynu z Ruska a je jednou z krajín, ktoré sa zastaveniu dodávok bránia. Nehammer na tlačovej konferencii povedal, že sankcie EÚ sú čoraz „presnejšie“, ale „sankcie sú účinné, keď zasiahnu tých, proti ktorým sú namierené, a neoslabujú tých, ktorí sankcie uvaľujú proti tomu, kto vedie vojnu“.

Nehammer taktiež avizoval, že zamestnanci rakúskeho veľvyslanectva sa zo západnej Ukrajiny vrátia do Kyjeva. „Keďže sa situácia okolo Kyjeva už trochu stabilizovala, tím rakúskeho veľvyslanectva obnoví svoju prácu v ukrajinskom hlavnom meste,“ povedal Nehammer a dodal, že je to znak „plnej podpory Rakúska pre Ukrajinu v týchto veľmi ťažkých časoch“. Zamestnanci rakúskeho veľvyslanectva boli na začiatku vojny presunutí do Užhorodu. (ap, tasr)

19:27 Britský premiér Boris Johnson po prekvapivej sobotňajšej návšteve Kyjeva, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámil, že Spojené kráľovstvo pripravuje nový balík finančnej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

„Dnes som sa stretol v Kyjeve s mojím priateľom prezidentom Zelenským v rámci prejavu našej neochvejnej podpory ukrajinskému ľudu. Pripravujeme nový balík finančnej a vojenskej pomoci, ktorý je dôkazom nášho záväzku v boji jeho krajiny proti barbarskej kampani Ruska,“ napísal Johnson na Twitteri.

Spojené kráľovstvo uviedlo, že pošle na Ukrajinu ďalších 120 obrnených vozidiel a protilodných raketových systémov. Johnson na margo stretnutia so Zelenským uviedol, že „je to privilégium, že môžem dnes cestovať na Ukrajinu a osobne sa stretnúť s prezidentom Zelenským v Kyjeve“.

Taktiež povedal, že „Ukrajina sa vzoprela presile a odtlačila ruské sily od brán Kyjeva, čím dosiahla najväčší vojenský výkon 21. storočia“. „Práve kvôli rozhodnému vedeniu prezidenta Zelenského a neporaziteľnému hrdinstvu a odvahe ukrajinského ľudu sú Putinove monštruózne ciele zmarené. Zintenzívňujeme našu vlastnú vojenskú a ekonomickú podporu a zvolávame globálnu alianciu, aby sme túto tragédiu ukončili a zabezpečili, že Ukrajina prežije a bude prosperovať ako slobodný a suverénny národ,“ dodal Johnson vo vyhlásení. (tasr, news.sky.com)

19:02 V rámci celosvetovej zbierky pre ukrajinských vojnových utečencov s názvom „Postavme sa za Ukrajinu“ sa vyzbieralo 10,1 miliardy eur. Oznámila to v sobotu vo Varšave šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Kampaň ‚Postavme sa za Ukrajinu‘ priniesla 9,1 miliardy eur pre ľudí utekajúcich pred bombami na Ukrajine i mimo nej, pričom ďalšiu miliardu prisľúbila Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR),“ uviedla von der Leyenová.

Cieľom podujatia, ktoré zvolali Európska únia a kanadský premiér Justin Trudeau, bolo získať finančné prostriedky pre vnútorne vysídlené osoby na Ukrajine a utečencov z vojnou zničenej krajiny, uviedli organizátori. Do zbierky sa za svoje krajiny zapojili svetoví lídri, ako aj hviezdy šoubiznisu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der... Foto: SITA/AP, Czarek Sokolowski
Volodymyr Zelenskyj / Ursula von der Leyenová / Andrzej Duda / Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a poľský prezident Andrzej Duda počúvajú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa pripojil prostredníctvom telemostu na podujatie s názvom 'Postavme sa za Ukrajinu vo Varšave v sobotu 9. apríla 2022

Von der Leyenová na sobotňajšej medzinárodnej donorskej konferencii označila vyzbieranú čiastku za „fantastický“ výsledok. Zároveň prisľúbila, že „príde ešte viac“ subvencií. „Solidarita krajín, spoločností a ľudí na celom svete prináša trocha svetla v tejto temnej hodine. Keď prestanú padať bomby, obyvateľom Ukrajiny pomôžeme obnoviť ich vlasť. Budeme sa naďalej zasadzovať za Ukrajinu,“ dodala predsedníčka EK.

Na varšavskom podujatí prostredníctvom telemostu prehovoril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Odvaha Ukrajiny už spojila celý demokratický svet,“ uviedol vo svojom videoposolstve Zelenskyj, pričom vyzval Západ, aby uvalil ďalšie sankcie na ruské banky a prestal nakupovať ruskú ropu. (afp, tasr)

18:58 Najnovšie údaje britských spravodajských služieb potvrdzujú, že ruské sily na Ukrajine smerujú na juh a východ krajiny. Informovalo tom v sobotu britské ministerstvo obrany. Údaje spravodajských služieb taktiež potvrdili, že ruské sily už úplne opustili sever Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že „na východe a na juhu sme videli koncentráciu zbraní, techniky a vojsk, ktoré sa chystajú obsadiť ďalšiu časť nášho územia“. Výsledok novej ruskej ofenzívy bude podľa neho závisieť „od viacerých faktorov“ vrátane „sily Ukrajiny, toho, ako rýchlo nás naši partneri zásobia zbraňami, a túžby ruského vodcu (Vladimira Putina) ísť ďalej“. (tasr, news.sky.com)

18:53 Ukrajinci môžu na novej vládnej webovej stránke nahlasovať porušovanie ľudských práv zo strany inváznych ruských síl. Jej zriadenie oznámil v sobotu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. „Zhromaždené dôkazy o zverstvách spáchaných ruskou armádou na Ukrajine zabezpečia, že títo vojnoví zločinci neuniknú spravodlivosti,“ napísal Kuleba na Twitteri.

V tomto online archíve sa nachádzajú fotografie a správy svedkov, ktorí opisujú vraždy, mučenie a znásilňovanie civilistov počas prebiehajúcej ruskej vojenskej okupácie, ktorú Moskva označuje ako „špeciálna operácia“.

Ruské ozbrojené sily sa momentálne sústreďujú na región Donbas, ako aj na mestá Mariupol a Mykolajiv na východe Ukrajiny za podpory ruského námorníctva, ktoré tam pokračuje v odpaľovaní riadených striel. Od začiatku ruskej invázie z 24. februára utieklo z Ukrajiny už viac než 4,4 milióna ľudí, uvádza sa v najnovšej správe Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. (dpa, tasr, ukraine.ua)

18:01 Vyše 4,4 milióna ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej vojenskej invázie, teda od 24. februára. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Podľa UNHCR utieklo z Ukrajiny od 24. februára do soboty celkovo už 4 441 663 ľudí. Počet ukrajinských utečencov tak oproti predchádzajúcemu dňu vzrástol o takmer 60-tisíc.

Približne 90 percent utečencov z Ukrajiny tvoria ženy a deti, pretože ukrajinské úrady nepovoľujú mužom, ktorí majú vek na to, aby mohli brániť svoju vlasť, krajinu opustiť. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu utieklo z Ukrajiny tiež približne 210-tisíc cudzincov.

IOM tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 7,1 vnútorne vysídlených osôb, vypláva to z údajov zverejnených 5. apríla. Vyše 11 miliónov ľudí žijúcich na Ukrajine, čo predstavuje viac než jednu štvrtinu ukrajinskej populácie, bolo tak nútených od začiatku ruskej vojenskej invázie opustiť svoje domovy a presunúť sa buď do bezpečnejších oblastí Ukrajiny alebo odísť za hranice.

Najviac ľudí prekročilo podľa údajov UNHCR ukrajinskú hranicu smerom do Poľska, kam od začiatku ruskej vojenskej invázie prišlo už vyše 2,6 milióna utečencov z Ukrajiny. Poľskí pohraničníci tiež odhadujú, že späť na Ukrajinu cez ich hranice od 24. februára prešlo asi 500-tisíc ľudí.

Ľudia z Ukrajiny okrem toho utekajú aj do ďalších susedných krajín – do Maďarska, Moldavska, Rumunska a na Slovensko ale i do Ruska a Bieloruska. Pred začiatkom ozbrojeného konfliktu žilo na území Ukrajiny kontrolovanom Kyjevom, ktoré nezahŕňa Krymský polostrov anektovaný Ruskom v roku 2014 a ani oblasti na východe krajiny, kde moc prebrali proruskí separatisti, vyše 37 miliónov ľudí. (tasr, afp)

17:31 Britský premiér Boris Johnson sa v sobotu počas návštevy Kyjeva stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve sa práve začala stretnutím s prezidentom Zelenským,“ uviedol Zelenského poradca Andrij Sybiha na Facebooku a zverejnil fotografiu dvojice.

Informáciu potvrdilo aj ukrajinské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve, pričom na Twitteri zverejnilo fotografiu dvojice s nápisom „Prekvapenie“­. (tasr)

17:25 Ukrajina je pripravená bojovať a zároveň hľadať cestu k ukončeniu vojny s Ruskom prostredníctvom diplomacie, uviedol v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinsko-ruské rokovania sú zastavené od objavenia „zverstiev“ v meste Buča a v ďalších oblastiach neďaleko Kyjeva.

„Ukrajina vždy hovorila, že je pripravená na rokovania, a hľadá akýkoľvek spôsob, ako zastaviť túto vojnu,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom, ktorý navštívil hlavné mesto Kyjev aj mesto Buča.

„Bohužiaľ, paralelne vidíme prípravy na dôležité bitky na východe, niektorí ľudia hovoria, že rozhodujúce,“ povedal Zelenskyj s odkazom na očakávanú ruskú ofenzívu. „Na východe a na juhu sme videli koncentráciu zbraní, techniky a vojsk, ktoré sa chystajú obsadiť ďalšiu časť nášho územia,“ uviedol Zelenskyj s tým, že výsledok novej ruskej ofenzívy bude závisieť „od viacerých faktorov“ vrátane „sily Ukrajiny, toho, ako rýchlo nás naši partneri zásobia zbraňami, a túžby ruského vodcu (Vladimira Putina) ísť ďalej“. „Sme pripravení bojovať a súčasne sa snažiť ukončiť túto vojnu diplomaciou,“ dodal ukrajinský prezident.

Posledné osobné ukrajinsko-ruské rozhovory sa uskutočnili 29. marca, počas ktorých ukrajinskí vyjednávači údajne signalizovali pripravenosť Ukrajiny vyhlásiť neutralitu výmenou za bezpečnostné záruky od tretích strán. (afp, tasr)

16:59 Slovensko poskytne 530 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov v SR zo zdrojov EÚ. Má ísť o nevyčerpané peniaze z eurofondov. Financie majú smerovať na humanitárnu pomoc a zabezpečenie základných životných potrieb, ale aj na podporu slovenských občanov napríklad prostredníctvom zriadenia škôlok v slovenských obciach, informoval Úrad vlády SR. (tasr)

16:13 Ukrajinskí predstavitelia informovali, že na sobotu bolo dohodnutých desať humanitárnych koridorov na evakuáciu ľudí z oblastí obliehaných ruskými silami. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková uviedla, že jeden z koridorov je určený pre ľudí z mesta Mariupol.

Len niektorým z desiatok tisíc ľudí uväznených v zničenom prístavnom meste Mariupol sa zatiaľ podarilo odísť, ďalší potrebujú záchranu. Vereščuková dodala, že za posledné dva dni uniklo z miest na juhu a východe Ukrajiny cez humanitárne koridory približne desaťtisíc ľudí. (tasr, bbc.com)

15:54 Počas ruskej agresie bolo na Ukrajine podľa oficiálnych údajov poškodených viac ako 300 nemocníc a ďalších zdravotníckych zariadení. Úplne zničených je 21 nemocníc. Podľa agentúry DPA to v sobotu v ukrajinskej televízii povedal minister zdravotníctva Viktor Ljaško.

Dvadsiatku úplne zničených nemocníc bude nutné postaviť od základu znova, uviedol minister. Povedal tiež, že pacienti z oblastí bojov na juhu a východe krajiny sú prevážaní do regiónov na západe av centrálnej časti Ukrajiny.

Ljaško tiež informoval, že v oblastiach pri Kyjeve, ktoré sa po stiahnutí ruských inváznych jednotiek vrátili pod ukrajinskú kontrolu, bude možné zdravotnícke zariadenia opäť využívať. V mestách Buča a Irpin podľa neho už boli nemocnice znovu uvedené do prevádzky. Bude nutné vykonať predovšetkým povrchové opravy. Situácia sa vyhodnocuje v Borojanke, kde však už opäť funguje pohotovosť. (dpa, čtk)

15:52 Ruské veľvyslanectvo v Spojenom kráľovstve v sobotu uviedlo, že ukrajinský „nacionalistický režim“ pripravuje „ďalšiu provokáciu“, v rámci ktorej bude „Rusko obvinené z údajného masakrovania civilistov v meste Irpiň“ v Kyjevskej oblasti.

Veľvyslanectvo odkazuje na výzvy Západu, aby bolo Rusko stíhané za vojnové zločiny, ktoré spáchali jeho sily v mestách na severe Ukrajiny, ako je Buča. Ruskí predstavitelia tvrdia, že Západ urobí to isté aj v prípade mesta Irpiň, z ktorého ruské sily – podobne ako z Buče – už odišli smerom na juh.

Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v meste Buča v Kyjevskej oblasti dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“. (news.sky.com, tas­r)

15:23 Osoby, ktoré zabíjali civilistov v ukrajinskom meste Buča, sú vinné z páchania vojnových zločinov a musia za svoje činy niesť zodpovednosť. Vyhlásil to v sobotu nemecký kancelár Olaf Scholz. „Toto je niečo, na čo nemôžeme zabudnúť… Nemôžeme prehliadnuť, že je to zločin. Sú to vojnové zločiny, ktoré nebudeme akceptovať… tí, ktorí to urobili, sa musia zodpovedať,“ uviedol Scholz.

Počas príhovoru na zhromaždení, ktoré sa konalo pred krajskými voľbami v jednom z nemeckých spolkových štátov, Scholz uviedol, že Nemecko bude Ukrajine aj naďalej dodávať obranné zbrane, aby vyslalo správu, že je odhodlané ochrániť suverenitu európskych štátov. „Európske hranice musia ostať nedotknuté,“ uviedol Scholz.

Po tom, ako sa ruská armáda stiahla z ukrajinského mesta Buča severovýchodne od Kyjeva, sa našlo v meste vyše 360 tiel zabitých civilistov, pričom niektoré boli spálené alebo pochované v masových hroboch. Ukrajina zo zabíjania civilistov v Buči vinní Rusko, ktoré však tieto obvinenia popiera. (reuters, tasr)

15:11 Po vyhrážkach Lavrova (minister zahraničných vecí Ruskej federácie – pozn. red.) vyžadovalo rozhodnutie darovať slovenskú S-300 Ukrajine odvahu. Našťastie, väčšina sme ju mali a dobrý krok sa podaril, napísal na sociálnej sieti líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič.

Podľa neho sa tak udialo v utajenom režime, potichu, nebadane, bez fanfár a v strachu, či sa nestane ešte po ceste sám terčom. Ako uviedol Matovič, dnes už je S-300 na mieste a chráni životy ľudí Ukrajiny.

„To, že skorumpovaný zmrd Fico a jeho pelerína z toho budú robiť vedu, sme vedeli. Je to však úplne nepodstatné. Snažia sa a budú sa snažiť oslovovať ľudí, ktorým akosi dobre robí byť nimi klamaní. Im nepomôžeme. My ostatní právom môžeme cítiť hrdosť na malé Veľké Slovensko,“ uviedol Matovič.

14:58 Ruskí predstavitelia obvinili v sobotu americkú webovú platformu YouTube z blokovania kanála dolnej komory ruského parlamentu a varovali pred odvetnými opatreniami. Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin povedal, že Washington porušuje „práva Rusov“. Spojené štáty chcú mať podľa neho „monopol na šírenie informácií“. „To nemôžeme dovoliť,“ napísal na Telegrame.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v súvislosti s tým zase povedala, že „YouTube spečatil svoj osud“. Zároveň ruských občanov vyzvala, aby preniesli svoj obsah z YouTube na ruské platformy. Novinári agentúry AFP potvrdili, že kanál je nedostupný.

Firma Google potvrdila, že v dôsledku nedávnych amerických sankcií „zrušila“ kanál ruskej Štátnej dumy na YouTube. „Spoločnosť Google sa zaviazala dodržiavať všetky príslušné sankcie a zákony o dodržiavaní obchodných pravidiel,“ uviedol hovorca spoločnosti. Kanál Duma-TV, ktorý má podľa Moskvy viac ako 145-tisíc odberateľov, vysiela debaty v parlamente a rozhovory s ruskými zákonodarcami. (tasr, afp)

14:24 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v sobotu uviedla, že to vyzerá tak, že ruská armáda na Ukrajine spáchala vojnové zločiny, keď útočila na civilistov. Incidenty na Ukrajine, pri ktorých zahynuli civilisti, však podľa nej musia ešte preskúmať právnici.

„Moje inštinkty mi hovoria, že ak toto nie je vojnový zločin, tak čo je potom vojnový zločin. Ja som však vyštudovaná lekárka a toto musia starostlivo vyšetriť právnici,“ uviedla von der Leyenová pre novinárov vo vlaku na ceste z Kyjeva, kde sa v piatok stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Predsedníčka eurokomisie počas svojho pobytu na Ukrajine navštívila i mesto Buča, v ktorom v piatok začali ukrajinské úrady exhumovať obete pochované v masových hroboch, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov prišli o život v čase, keď mesto okupovali ruskí vojaci. „Na vlastné oči sme mohli vidieť, že ničenie v meste bolo zamerané na životy civilistov. Obytné budovy nie sú vojenské ciele,“ povedala von der Leyenová o Buči.

Európska únia podľa nej spolupracuje s Ukrajinou na vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu, aby boli pozbierané dôkazy o možných vojnových zločinoch, ktoré bude možné v budúcnosti použiť na súde. „Je veľmi dôležité, aby to bolo dobre zdokumentované, aby neprišlo na súde k porážke, pretože dôkazy nebudú dostatočne dobré,“ uviedla von der Leyenová. Rusko poprelo akékoľvek obvinenia zo strany Ukrajiny a Západu z toho, že pácha vojnové zločiny, pričom popiera, že na Ukrajine útočí na civilné ciele. (reuters, tasr)

13:55 Ruské sily zničili muničný sklad na leteckej základni pri meste Myrhorod v strednej časti Ukrajiny, informovala v sobotu agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Pri útoku na túto základňu v Poltavskej oblasti bola podľa hovorcu ruského ministerstva obrany Igora Konašenkova zničená aj stíhačka MiG-29 a vrtuľník Mi-8 ukrajinského letectva.

Najvyšší predstaviteľ Poltavskej oblasti Dmytro Lunin na sociálnej sieti uviedol, že pri útoku utrpeli zranenia dvaja ľudia a boli spôsobené „značné škody“. (tasr, interfax, bbc.com)

13:30 Ukrajina vyzvala v sobotu civilistov nachádzajúcich sa v Luhanskej oblasti na východe krajiny, aby sa evakuovali pre možné častejšie ostreľovanie miest zo strany vojenských síl Ruska. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj vyzval v televíznom prejave tamojších obyvateľov, aby z oblasti odišli, keďže Rusko na východe Ukrajiny hromadí svoje zložky a pripravuje sa tam na zintenzívnenie ofenzívy. Podľa Hajdaja sa v mestách a dedinách v Luhanskej oblasti stále nachádza približne 30 percent obyvateľov, ktorí ešte neodišli z regiónu.

Hajdaj vyzval obyvateľov Luhanskej oblasti na evakuáciu deň po tom, ako v susednej Doneckej oblasti pri raketovom útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk, ktorá sa používala na evakuáciu civilistov, zahynulo vyše 50 ľudí. Ukrajina z útoku obvinila Rusko. To však zodpovednosť za útok poprelo, pričom uviedlo, že typ rakiet, ktorej fragmenty sa našli v blízkosti stanice v Kramatorsku, používa iba ukrajinská armáda. (reuters, tasr, bbc.com)

13:28 Podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišinová očakáva, že Ukrajine bude v júni udelený štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Stefanišinová v sobotu na Twitteri napísala, že jej krajina je „pripravená rýchlo pokročiť“ v snahe stať sa členskou krajinou EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sľúbila v piatok ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému rýchlejší začiatok rokovaní o členstve Ukrajiny v Únii. Von der Leyenová dala Zelenskému pri osobnom stretnutí v Kyjeve dotazník, ktorý sa má pre EÚ stať východiskovým bodom pri rozhodovaní o potenciálnom členstve Ukrajiny. Zelenskyj prisľúbil, že dotazník bude vyplnený o týždeň.

Eduard Heger Čítajte viac Heger si po návrate z Ukrajiny podal opozíciu: Správajú sa ako ruskí agenti

11:38 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v piatok (8. 4.) 3 217 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 662 mužov, 1728 žien a 827 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 524 osôb, informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra.

Činnosti v súvislosti s utečencami zabezpečovalo 223 policajtov, 107 hasičov, 95 colníkov, 334 vojakov, šiesti duchovní, 264 dobrovoľníkov a 58 príslušníkov zahraničných zložiek. „Zároveň bolo vypravených 44 autobusov, ktoré prepravili 828 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenska, a vlakovou dopravou bolo prepravených 1236 ľudí,“ priblížil rezort vnútra. Súčasne v piatok ubytovali 115 ľudí, voľné kapacity sú na úrovni 12 340 lôžok.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 314 549 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 64 435 osôb. (tasr)

11:29 Rusko reorganizovalo velenie svojej vojenskej operácie na Ukrajine, ktorú bude odteraz viesť ruský generál s rozsiahlymi skúsenosťami s bojovými operáciami v Sýrii. Pre spravodajskú televíziu BBC, ktorá o tom informovala v sobotu, to uviedol nemenovaný predstaviteľ Západu.

Pod zámienkou anonymity uviedol tento predstaviteľ pre redaktora televízie BBC, že inváziu na Ukrajine po novom povedie ruský generál Alexandr Dvornikov, ktorý bol doposiaľ veliteľom síl ruského Južného vojenského obvodu. „Tento veliteľ má veľa skúseností s ruskými operáciami v Sýrii, preto by sme mali očakávať, že sa celkové vedenie a kontrola (ruskej vojenskej operácie na Ukrajine) zlepšia,“ uviedol nemenovaný zdroj.

Zmena vo velení operácie bola podľa tohto nemenovaného predstaviteľa vykonaná v snahe zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými vojenskými jednotkami, keďže ruské vojenské skupiny mali doposiaľ oddelenú organizáciu i velenie.

Rusko má podľa BBC ťažkosti s dosahovaním svojich cieľov na Ukrajine. Ani po 44 dňoch od začiatku invázie sa mu totiž nedarí obsadiť veľké mestá, ako Kyjev, a napokon ruská armáda zamerala svoju pozornosť na Donbas na východe Ukrajiny.

Podľa spomínaného nemenovaného zdroja agentúry BBC je ruská taktika zadržiavaná malým počtom ukrajinských jednotiek, ktoré jednajú inteligentnejšie, pričom pri vojenských operáciách využívajú i moment prekvapenia. „Ak sa Rusku nepodarí zmeniť taktiku, je ťažké si predstaviť, ako sa mu podarí dosiahnuť aj tie obmedzené ciele, ktoré si samo stanovilo,“ uviedol nemenovaný predstaviteľ Západu. (tasr, bbc.com)

9:58 Ruské ozbrojené sily sa aj naďalej sústreďujú na Donbas, Mariupol a Mykolajiv na východe Ukrajiny za podpory ruského námorníctva, ktoré tam pokračuje v odpaľovaní riadených striel. Uviedla to v sobotu britská vojenská spravodajská služba vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine.

Britské ministerstvo obrany očakáva nárast leteckých útokov na juhu a východe Ukrajiny. Snahu Ruska o vytvorenie pozemného koridoru medzi Krymom a Donbasom však maria ukrajinské jednotky, uvádza britské ministerstvo. Ruské jednotky takisto podľa britského ministerstva pokračujú v útokoch na civilistov, ako pri piatkovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v priebehu soboty bude zriadených na evakuáciu civilného obyvateľstva z obliehaných ukrajinských oblastí desať humanitárnych koridorov. (reuters, tasr)

9:21 Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa mal v piatok telefonický rozhovor s americkým prezidentom Joeom Bidenom, deň po tom, ako sa jeho krajina zdržala hlasovania o rezolúcii, ktorá pozastavuje Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva pre jeho agresiu na Ukrajine.

Ramaphosa, ktorého vláda bola kritizovaná za to, že odmietla odsúdiť krvavú inváziu Moskvy, deň predtým označil Bezpečnostnú radu OSN za „zastaranú“ a nutne potrebujúcu reorganizáciu. Niekoľko hodín na to bola Juhoafrická republika jednou z 58 krajín, ktoré sa zdržali hlasovania o rezolúcii Valného zhromaždenia OSN, pozastavujúcej Rusku členstvo v Rade OSN pre ľudské práva ako trest za inváziu na Ukrajinu. Juhoafrická republika sa tak už po tretíkrát zdržala hlasovania o rezolúciách prijatých pre vojnu.

Ramaphosa v piatok na Twitteri napísal, že mal „produktívny“ telefonát s Bidenom. „Vymenili sme si názory na konflikt na Ukrajine a zhodli sme sa na potrebe prímeria a dialógu medzi Ukrajinou a Ruskom,“ napísal Ramaphosa.

Biely dom uviedol, že Biden v telefonickom rozhovore „zdôraznil silu bilaterálneho partnerstva, ako aj globálne výzvy, ktoré priniesla ďalšia ruská invázia na Ukrajinu“. Americký prezident prízvukoval „potrebu jasnej, jednotnej medzinárodnej reakcie na ruskú agresiu na Ukrajine,“ uvádza sa vo vyhlásení Bieleho domu. Podľa miestnych médií to bol Biden, kto inicioval telefonát.

Výrazné napomenutie Ruska v OSN znamenalo len druhé pozastavenie členstva krajiny v Rade pre ľudské práva. Prvou krajinou bola Líbya v roku 2011. Ramaphosa vo štvrtok ostro kritizoval Bezpečnostnú radu OSN za to, že umožnila mocným národom využiť svoj vplyv na prijatie rozhodnutí, ktoré boli niekedy katastrofálne. „Súčasné zloženie Bezpečnostnej rady OSN je zastarané a nereprezentatívne. Znevýhodňuje rozvojové krajiny,“ vyhlásil.

Juhoafrická republika si zachovala neutrálny postoj ku konfliktu na Ukrajine, vyzdvihujúc rokovania ako najlepšiu možnosť na ukončenie konfliktu napriek medzinárodnému pobúreniu a odsúdeniu. (tasr, afp)

8:46 Americký minister obrany Lloyd Austin telefonoval v piatok svojmu slovenskému rezortnému kolegovi Jaroslavovi Naďovi, aby ocenil fakt, že Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. TASR o tom informuje na základe vyhlásenia hovorcu Pentagónu Johna Kirbyho.

Ministri hovorili o dôležitej úlohe, ktorú bude tento obranný systém zohrávať pri podpore Ukrajiny a záchrane životov v krajine. Naď poďakoval Austinovi za to, že európske velenie (armády) USA na jeho pokyn premiestni na Slovensko raketový systém Patriot s cieľom pomôcť zabezpečiť obranu územia Severoatlantickej aliancie. Táto batéria spolu s obslužným personálom by mala prísť na Slovensko v najbližších dňoch.

Podľa Austina sa rozmiestnenie systému Patriot na Slovensku „dokonale zhoduje“ s predchádzajúcim úsilím USA posilniť obranné schopnosti NATO. Raketový systém totiž dopĺňa mnohonárodnú bojovú skupinu NATO na východnom Slovensku, ktorej súčasťou sú prvky protivzdušnej obrany z Nemecka a Holandska. (tasr)

Systém protivzdušnej obrany Patriot. Čítajte viac Za S-300 príde ďalší americký Patriot, Biden sa poďakoval Slovensku

8:38 Americké ministerstvo obrany sa domnieva, že Rusko pri piatkovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk použilo balistickú raketu krátkeho doletu. Pentagon sa domnieva, že ruské sily použili pri útoku raketu SS-21 Scarab, vysokopostavený predstaviteľ ministerstva povedal pre agentúru pod podmienkou anonymity, dodajúc, že motív útoku stále nie je známy.

Rusko, Ukrajina, Točka Čítajte viac Zelenskyj pre Kramatorsk burcuje svet. Obe strany sa obviňujú z raketového útoku

7:55 Predstaviteľ ministerstva obrany USA uviedol, že bojová sila Ruska na Ukrajine naďalej klesá a momentálne sa pohybuje okolo 80 až 85 percent úrovne pred inváziou. Spojené štáty majú podľa neho indície, že Moskva začala mobilizovať záložníkov a snaží sa naverbovať do bojov viac ako 60-tisíc ľudí.

Britské ministerstvo obrany s odkazom na spravodajské informácie vo svojej pravidelnej rannej analýze v piatok uviedlo, že sa ruské jednotky úplne stiahli zo severu Ukrajiny do Bieloruska a do Ruska. Prinajmenšom časť týchto síl sa presúva na východ Ukrajiny, aby sa zapojila do bojov v Donbase. Pred plným bojovým nasadením bude veľká časť týchto jednotiek potrebovať doplniť zásoby, čo potrvá najmenej týždeň, uviedlo britské ministerstvo. „Strategicky významné mesto Izjum zostáva pod ich (ruskou) kontrolou,“ píše sa v analýze.

V sobotu Briti doplnili, že Rusko naďalej útočí na ukrajinských civilistov, ako sú tí, ktorí zahynuli pri raketovom útoku na železničnú stanicu Kramatorsk na východe Ukrajiny. Ruské operácie sa naďalej sústreďujú na región Donbas, Mariupoľ a Mykolajiv a sú podporované pokračujúcim odpaľovaním riadených striel na Ukrajinu ruskými námornými silami. Očakávajú zvýšenie ruskej leteckej aktivity na juhu a východe Ukrajiny. Ruské ambície zriadiť pozemný koridor medzi Krymom a Donbasom však naďalej marí ukrajinský odpor, uvádza britské ministerstvo obrany.

Prípravy na ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny vrcholia, uviedol v piatok ráno ráno generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Hlavným cieľom ruských jednotiek je podľa štábu dobytie Mariupoľu, ofenzíva v oblasti mesta Izjum a prelomenie ukrajinskej línie pri Donecku.

Ozbrojené sily Bieloruska podľa velenia ukrajinskej armády vykonávajú operačnú a bojovú prípravu na cvičiskách po celej krajine, štyri taktické skupiny sa zapojili do úloh na posilnenie ochrany ukrajinsko-bieloruskej hranice. Z územia Bieloruska Ukrajine aj naďalej hrozia raketové a letecké údery, dodáva štáb.

Spravodajské informácie podľa štábu naznačujú, že v Bielorusku vznikajú nové vojenské jednotky a súkromné ​​skupiny zložené z „dobrovoľníkov“. Ukrajinská armáda priznáva, že táto informácia doteraz nebola overená. Rusko na konci februára podniklo inváziu na Ukrajinu okrem iného práve z bieloruského územia.

© Autorské práva vyhradené

675 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine