46. deň: Stretnutie Zelenskyj - Putin tak skoro nebude, prednosť má boj

22:01 Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová v nedeľu uviedla, že v oblasti okolo Kyjeva, odkiaľ sa nedávno stiahli ruské vojská, bolo doposiaľ nájdených 1 222 tiel. „To, čo vidíme vo všetkých ukrajinských regiónoch sú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti. Spravíme všetko pre to, aby sme to napravili,“ uviedla Venediktovová v rozhovore pre spravodajskú televíziu Sky News.

Ukrajinské úrady uvádzajú, že v súčasnosti vyšetrujú 5 600 prípadov možných vojnových zločinov, ktoré spáchali ruskí vojaci od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu. Úrady už pritom identifikovali vyše 500 vojnových zločincov, medzi ktorými sa nachádzajú aj vysokopostavení predstavitelia ruskej armády a vlády.

Venediktovová tiež uviedla, že má dôkazy, že Rusko bolo zapojené do piatkového raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny. Rusko pritom poprelo zodpovednosť za útok, pri ktorom zahynulo vyše 50 ľudí, pričom naznačilo, že Ukrajina napadla vlastných obyvateľov. Podľa ruského ministerstva obrany totiž typ rakiet, ktoré dopadli na vlakovú stanicu, používa iba ukrajinská armáda. (theguardian.com, news.sky.com, tasr)

21:08 Policajný prezident Štefan Hamran ocenil pridelenca z Kyjeva Ľudvika Šoltésa, ktorému udelil medailu za obetavosť. Šoltés pomáhal so záchranou ľudí počas vojny na Ukrajine. Polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

„Prezident Policajného zboru Štefan Hamran odovzdal medailu za obetavosť policajnému pridelencovi v Kyjeve Ľudvikovi Šoltésovi, ktorý významnou mierou prispel k záchrane životov štyroch diplomatov a 24 civilistov počas evakuácie Zastupiteľského úradu SR v Kyjeve,“ spresnila. V uplynulých dňoch sa konalo pracovné stretnutie policajných pridelencov a súčinnostných útvarov s vedením Policajného zboru.

21:06 Americký prezident Joe Biden bude v pondelok virtuálne rokovať s indickým premiérom Naréndrom Módím, oznámil v nedeľu Biely dom. Virtuálne stretnutie Bidena s Módím sa uskutoční niekoľko týždňov po tom, ako americký prezident označil odpoveď Indie na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu za „neistú“.

„Prezident Biden bude pokračovať v blízkej konzultácii týkajúcej sa dôsledkov ruskej brutálnej vojny proti Ukrajine a zmierňovaní jej destabilizujúceho vplyvu na celosvetové dodávky potravín a komoditné trhy,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová vo vyhlásení. Módí a Biden budú podľa Psakiovej ďalej hovoriť aj o bezpečnosti v ázijsko-pacifickom regióne, o pandémii koronavírusu a o klimatickej krí­ze.

Lídri Spojených štátov a Indie počas svojho posledného stretnutia na začiatku marca nedokázali dosiahnuť dohodu pri spoločnom odsúdení ruskej vojenskej invázie na Ukrajine. Biden vtedy uviedol, že India je jedinou krajinou zoskupenia známeho ako QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg), ktorej súčasťou sú okrem USA a Indie aj Japonsko a Austrália, ktorej postoj ku konfliktu na Ukrajine je „nejaký neistý“.

India sa doposiaľ odmietla na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov pripojiť k hlasovaniu odsudzujúcemu Rusko, avšak uviedla, že je hlboko znepokojená údajným zabíjaním civilistov v ukrajinskom meste Buča. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa s Módím stretol začiatkom apríla v Indii, privítal postoj, ktorý India ku konfliktu na Ukrajine zaujala.

India sa nepripojila k sankciám, ktoré Západ na Moskvu uvalil v reakcii na napadnutie Ukrajiny. Okrem toho sa tento juhoázijský štát nechal podľa Reuters tiež zlákať nižšou cenou ruskej ropy a od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu kúpil od Moskvy už najmenej 13 miliónov barelov ropy. Pre porovnanie India za celý vlaňajší rok kúpila od Ruska asi 16 miliónov barelov ropy. (tasr, afp, reuters)

19:57 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu vyhlásil, že rozhodnutie Francúzska a Nemecka nepovoliť v roku 2008 Ukrajine vstúpiť do NATO bolo „strategickou chybou“.

„Za strategickú chybu, ktorej sa v roku 2008 dopustilo Nemecko a Francúzsko, keď odmietli snahy Spojených štátov a iných spojencov dostať tam (do NATO) Ukrajinu, teraz platíme. Nie je to však Nemecko ani Francúzsko, kto platí cenu za túto chybu, je to Ukrajina. Ak by sme boli členmi NATO, k tejto vojne by nedošlo,“ uviedol Kuleba v rozhovore pre spravodajskú televíziu NBC.

Šéf ukrajinskej diplomacie okrem toho povedal, že Ukrajina vyhrala boj o Kyjev, no teraz ju čaká ďalší boj. Ukrajina totiž v ostatnom čase varovala, že ruskí vojaci sa po odsune z Kyjevskej oblasti preskupujú, aby mohli spustiť novú ofenzívu na východe a juhu Ukrajiny. (nbcnews.com, theguardian.com, tas­r)

19:43 Vyše 2 500 ľudí sa zúčastní v nedeľu na proruských protestoch, ktoré sa konajú v dvoch nemeckých mestách. Organizátori oboch protestov uvádzajú, že demonštrujú proti diskriminácii ruských občanov v Nemecku v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajine. Podľa DPA sa však mnohí obávajú toho, že na protestoch zahliadnu i znaky naznačujúce podporu ruskej vojenskej operácie na Ukrajine.

Jeden z proruských protestov sa konal v nedeľu v nemeckom meste Hannover. Na tomto proteste sa zúčastnilo približne 600 ľudí v asi 350 vozidlách, ktorými vytvorili dlhý konvoj. Podľa miestnej polície je tento protest zatiaľ pokojný a mnohí jeho účastníci mávajú dvoma vlajkami – ruskou a nemeckou. Protest sa však začal s oneskorením, pretože polícia na začiatku demonštrantom nedovolila, aby si vlajky pripevnili na kapoty áut.

V rovnakom čase sa v Hannoveri konal i protest na podporu Ukrajiny, na ktorom sa zúčastnilo asi 700 ľudí. Polícia v meste preto rozostavila zábrany, aby oddelila skupiny demonštrantov. Protest na podporu Rusov žijúcich v Nemecku sa koná v nedeľu i vo Frankfurte, kde sa proruskí demonštranti stretli v centra mesta, pretože im úrady nepovolili usporiadať protest, na ktorý by prišli v autách.Fran­kfurtská polícia uvádza, že zatiaľ nedokáže určiť presný počet protestujúcich, úrady však očakávajú, že sa na proruskom pochode zúčastní približne 2-tisíc ľudí.

Aj vo Frankfurte sa v nedeľu konal i protest podporovateľov Ukrajiny, na ktorý prišli ľudia s plagátmi s nápisom – STOP VOJNE – a s tvárami pomaľovanými ukrajinskými vlajkami. V Nemecku žije veľká komunita ruskojazyčných ľudí a od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu bolo hlásených niekoľko incidentov, pri ktorých prišlo k ich obťažovaniu.

Mnohí Nemci sa však obávajú, že proruské protesty sú skrytou podporu ruskej vojenskej invázie na Ukrajine. Nemecké úrady pred uskutočnením protestov varovali, že demonštranti majú právo zhromaždiť sa, avšak nebudú tolerovať ruskú vojenskú propagandu a ani podporovanie ruskej agresie. (reuters, dpa, tasr)

18:36 Ukrajinská pohraničná stráž oznámila, že zabránila takmer 2 200 mužom vo veku brannej povinnosti opustiť krajinu, čo je od začiatku vojny s Ruskom zakázané. Ženy a deti utekajú po státisícoch, ale muži sú povolaní brániť svoju vlasť.

Niektorí muži sa pokúsili podplatiť úradníkov alebo sa dostať cez hranice s falošnými dokladmi, uviedla pohraničná stráž. Niekoľkých ľudí našli v Karpatoch – vrátane hraníc s Rumunskom – s omrzlinami.

„V poslednom čase sa vyskytlo aj niekoľko prípadov, keď sa na brehoch vôd v blízkosti hraníc našli telá mužov,“ oznámila pohraničná stráž bez vysvetlenia, ako zomreli. Rozruch vyvolali aj správy ukrajinských médií o bývalom ústavnom sudcovi Olexandrovi Tupyckom. Tohto 59-ročného muža totiž odfotili vo Viedni. Ukrajinské úrady oznámili, že potrestajú tých, ktorí utiekli z krajiny. (dpa, tasr)

18:24 Letisko v stredoukrajinskom meste Dnipro bolo úplne zničené počas najnovšieho ostreľovania ruskými silami, uviedol v nedeľu miestny predstaviteľ, z ktorého vyhlásenia cituje tlačová agentúra AFP. „Na letisku v Dnipre došlo k ďalšiemu útoku, nič z neho nezostalo. Samotné letisko a infraštruktúra okolo neho sú zničené. Rakety stále dopadajú,“ uviedol na Telegrame šéf mestskej vojenskej správy Valentin Rezničenko.

Dodal, že úrady sa snažia objasniť informácie o obetiach. Podľa jeho vyjadrenia sa útoky na mesto, ktoré leží na brehu rieky Dneper, v nedeľu zintenzívnili.

Toto priemyselné mesto so zhruba miliónom obyvateľov je cieľom ruských síl už od začiatku vojenskej invázie (24. februára), ale rozsiahla deštrukcia sa mu zatiaľ vyhýbala. Oznámenie prichádza v čase, keď Ukrajina, ktorá odrazila ruskú ofenzívu na metropolu Kyjev, očakáva obnovenie útokov Kremľa vo východných a južných častiach krajiny. (tasr, afp)

18:22 Ukrajinské matky si pochodom v Bratislave pripomenuli obete vojny. Upozornili na násilie, ktoré sa pácha na civilistoch. Zdôraznili, že sa dotýka aj detí, informovala o tom Lucia Szabová z iniciatívy Znepokojené matky.

„Ukrajinské deti každý deň umierajú a my nemôžeme len tak sedieť a pozerať sa na to. Utiekli sme pred vojnou, ale to neznamená, že sme slabé. Naši príbuzní bojujú za našu vlasť a aj my chceme pomôcť a bojovať, ako vieme. Aj tým, že budeme upozorňovať na zločiny, ktoré činia okupanti v našej domovine,“ vyjadrila sa jedna z organizátoriek pochodu Yulia Tupikina.

Pochod sa uskutočnil v centre Bratislavy, účastníci išli z Rybného námestia na Hlavné námestie. Stojí za ním hnutie Pochod ukrajinských žien v spolupráci so Znepokojenými matkami a iniciatívou Mier Ukrajine. Podľa organizátora sa pochodu zúčastnilo približne 800 ľudí. (tasr)

18:05 Rusko dnes nemá šancu vojensky ovládnuť a udržať Ukrajinu, jeho šancou je iba propaganda, uviedla na sociálnej sieti prezidentka Zuzana Čaputová s tým, že táto propaganda je prítomná aj na Slovensku, a to aj medzi politikmi.

Čítajte viac Čaputová: Rusko nemá šancu vojensky ovládnuť a udržať Ukrajinu, jeho šancou je iba propaganda

17:14 Najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Kirill vyzval v nedeľu ľudí, aby sa v ťažkých časoch zomkli okolo vlády. Spravil tak v čase, keď Rusko pokračuje vo svojej vojenskej operácii na Ukrajine. „Nech nám Pán všetkým pomôže v týchto pre našu vlasť ťažkých časoch spojiť sa, a to aj okolo vlády. Vláda nech si splní svoje povinnosti k ľudu – pokorne a pripravene mu slúžiť, a to aj ak by za neho mala položiť svoj život,“ uviedol Kirill počas kázne v Moskve.

Ruský patriarcha ďalej povedal, že po tom, ako sa populácia zjednotí okolo vedenia krajiny, dosiahne skutočnú solidaritu a získa schopnosť „odrážať vonkajších i vnútorných nepriateľov“.

Patriarcha Kirill svojimi vyhláseniami aj v minulosti obraňoval konanie Ruska na Ukrajine, pričom uviedol, že konflikt vníma ako obranu proti liberálnej kultúre Západu, ktorú považuje za dekadentnú. Kirillova podpora ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, pri ktorej zomierajú tisíce vojakov i ukrajinských civilistov, však rozhnevala niektorých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi v Rusku ale i niektorých cirkevných predstaviteľov v zahraničí, ktorí máju spojenie s Moskovským patriarchátom. (reuters, tasr)

16:35 Spojené kráľovstvo by mohlo uvaliť sankcie na ruských vojakov a generálov podozrivých zo spáchania vojnových zločinov na Ukrajine. Uviedol to v nedeľu britský štátny minister zodpovedný za činnosť polície Kit Malthouse. Malthouse pre Sky News zdôraznil, že dôkazy o zverstvách by sa mali počas konfliktu zhromažďovať tak „starostlivo, ako je to len možné“.

„Zatiaľ čo to prebieha, môžeme na domácej pôde prijať opatrenia týkajúce sa sankcií, ktoré sme schopní uvaliť na jednotlivcov vrátane bojovníkov, hlavných generálov a ďalších, ktorí sú do toho zapletení, aby sme dali najavo, že uznávame ich podiel na tomto strašnom, strašnom útoku na slobodnú demokratickú krajinu,“ povedal Malthouse. (tasr, news.sky.com)

16:22 Predseda opozičnej strany Smer Robert Fico sa zverejnením detailov o presune obranného systému S-300 na Ukrajinu dopustil vlastizrady, uviedla vicepremiérka a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová v relácii RTVS O päť minút 12. „Ohrozil tým životy vojakov, železničiarov a colníkov. Malo by to byť posudzované ako vlastizrada,“ povedala.

Čítajte viac Fico je proti posielaniu zbraní Ukrajine, Kollár v tom problém nevidí

15:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že telefonoval s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Hovorili spolu o možnosti zavedenia ďalších sankcií voči Rusku, ako aj o ďalšej obrannej a finančnej podpore pre Ukrajinu. Zelenskyj na Twitteri napísal, že obaja v telefonáte „zdôraznili, že všetci páchatelia vojnových zločinov musia byť identifikovaní a potrestaní“.

Okrem toho Zelenského úrad v samostatnom vyhlásení uviedol, že prezident usporiadal konferenčný hovor s ukrajinskými predstaviteľmi, počas ktorého boli vypracované návrhy Kyjeva na šiesty balík protiruských sankcií Európskej únie. V poradí piaty balík protiruských sankcií EÚ vstúpil do platnosti v piatok. Brusel okrem uhlia zakázal aj dovoz dreva, chemikálií a ďalšieho tovaru.

Zákaz dovozu uhlia však vstúpi do platnosti až v druhom augustovom týždni, od piatka platí len zákaz uzatváranie nových zmlúv o dovoze. Moskva teda vďaka už existujúcim dohodám bude ešte niekoľko mesiacov ďalej poberať od EÚ peniaze za uhlie. Podľa údajov Európskej komisie ide o približne osem miliárd eur ročne. Dodávky ropy a plynu do EÚ, ktoré Rusku vynesú každý rok zhruba 100 miliárd eur, sú stále neobmedzené. (reuters, tasr)

15:49 Pred mínami, ktoré nastražili ruskí vojaci pri ústupe z okupovaných miest varoval v nedeľu podľa agentúry Ukrinform znova dôrazne ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj. Jednotky agresora podľa neho zamínovali nielen budovy, cesty a autá, ale ich výbušné zariadenia sa našli dokonca aj v práčke.

„Tam, kde okupanti bývali, zostali cez noc, rozmiestnili nástrahy ako pri vchodoch do domov, tak napríklad aj pri plotoch. Výbušniny sa nachádzajú aj v domoch a bytoch ukrajinských policajtov, záchranárov a vojakov,“ povedal Monastyrskyj. Rusi pritom podľa neho to, kto v opustených bytoch žije, zistili, keď ich vykrádali.

Okupanti takéto „prekvapenia“ pripravovali najmä na dverách, ale výbušnina sa našla v jednom byte aj v práčke, uviedol Monastyrskyj. Zamínované bývajú tiež autá. Bol zaznamenaný prípad muža, ktorého zabila explózia, keď otvoril batožinový priestor svojho vozidla.

Minister v tejto súvislosti upozornil, že takéto nebezpečenstvo číha na ľudí, ktorí sa vracajú domov na oslobodené miesta. Uistil, že ženisti na zneškodnení nastražených výbušnín teraz intenzívne pracujú. Dodal, že na Ukrajinu už tiež prišli pomôcť špecialisti z iných krajín. Len počas 8. apríla záchranári v oblasti Kyjeva zneškodnili 742 takýchto výbušných zariadení. (ukrinform, čtk)

15:13 Pápež František vyzval v nedeľu Moskvu a Kyjev, aby uzavreli veľkonočné prímerie, ktoré by viedlo k rokovaniam o trvalom mieri. „Zložte zbrane!“ vyzval František bojujúce strany počas bohoslužby na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, kde sa na Kvetnú nedeľu zišli desaťtisíce ľudí.

„Nech sa začne veľkonočné prímerie. Ale nie na opätovné vyzbrojenie a obnovenie boja, ale na dosiahnutie mieru prostredníctvom skutočných rokovaní,“ povedal pápež. František odsúdil vojnu, kde sú podľa jeho slov „bezbranní civilisti“ vystavení „ohavným masakrom a príšernej krutosti“. „Aké víťazstvo spočíva v umiestnení vlajky na hromadu trosiek?“ spýtal sa. Od februára, keď Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu, prebiehajú mierové rozhovory v Bielorusku a cez videospojenie. Zatiaľ sa delegáciám nepodarilo dohodnúť prímerie. (tasr, afp, news.sky.com)

13:35 Od začiatku ruskej invázie z 24. februára utieklo z Ukrajiny už 4,5 milióna ľudí, vyplýva z nových údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), ktoré boli zverejnené v nedeľu.

Približne 2,6 milióna utečencov z Ukrajiny prešlo cez hranice do Poľska a viac ako 686.000 do Rumunska. Ľudia z Ukrajiny okrem toho utekajú aj do ďalších susedných krajín – do Maďarska, Moldavska, a na Slovensko ale i do Ruska a Bieloruska.

Pred začiatkom ozbrojeného konfliktu žilo na území Ukrajiny kontrolovanom Kyjevom, ktoré nezahŕňa Krymský polostrov anektovaný Ruskom v roku 2014 a ani oblasti na východe krajiny, kde moc prebrali proruskí separatisti, vyše 37 miliónov ľudí. (unhcr.org)

13:07 Európska únia znovu otvorila svoje diplomatické zastúpenie v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev po tom, čo ho po ruskej invázii na Ukrajinu dočasne premiestnila do Poľska. Podľa oboch staníc vedúci delegácie EÚ na Ukrajine Matti Maasikas zverejnil fotografiu vlajky EÚ pred sídlom Delegácie Európskej únie na Ukrajine, čo signalizuje návrat diplomatickej mi­sie.

Šéf EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell avizoval opätovné otvorenie misie počas piatkovej návštevy Ukrajiny. Po rozhovore s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom Borrell taktiež povedal, že súhlasili s urýchlením príprav na ďalšie zasadnutie Asociačnej rady EÚ-Ukrajina, ktoré sa uskutoční v blízkej budúcnosti. (bbc.com, news.sky.com)

12:51 Slovensko rokuje s Ukrajinou o možnej dodávke samohybných húfnic Zuzana, potvrdil v diskusnej relácii O 5 minút 12 minister obrany Jaroslav Naď. Doplnil, že v tomto prípade by nemalo ísť o darovanie, ale o predaj. Či pôjde o verziu Zuzana 2000 alebo Zuzana 2 je podľa neho otázkou debaty.

12:38 Ukrajinská vláda informovala, že v nedeľu bude otvorených deväť humanitárnych koridorov, ktoré majú pomôcť ľuďom uniknúť z oblastí ťažkých bojov na východe krajiny. „Všetky trasy pre humanitárne koridory v Luhanskej oblasti budú fungovať, ak bude zo strany okupačných ruských jednotiek platiť prímerie,“ uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj avizoval, že v jeho regióne bude k dispozícii deväť evakuačných vlakov. Koridor bude otvorený aj pre osobné autá z obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu večer varoval, že Ukrajina sa pripravuje na „ťažký boj“ na východe krajiny, kde sa zhromažďujú ruské jednotky. Úrady vyzvali civilistov, aby okamžite opustili región. (tasr)

12:32 Snaha ruských síl o zvýšenie svojej bojovej sily zahŕňa aj pokus o nábor bojovníkov z moldavského odštiepeneckého regiónu Podnestersko. Informovalo o tom v nedeľu britské ministerstvo obrany. „V reakcii na narastajúce straty sa ruské ozbrojené sily snažia posilniť počet svojich vojakov personálom prepusteným z vojenskej služby od roku 2012. Snahy o vytvorenie väčšej bojovej sily zahŕňajú aj pokusy o nábor z neuznaného regiónu Podnestersko v Moldavsku,“ uviedlo britské ministerstvo obrany na Twitteri.

Začiatkom februára sa na území Podnesterska konalo cvičenie ruských jednotiek. Došlo k nemu v situácii, keď sa pri východnej hranici Ukrajiny hromadili ruské jednotky, časť ktorých potom 24. februára začala inváziu na územie Ukrajiny.

Rusko má v Podnestersku zhruba 500 až 750 vojakov a ďalších zhruba 450 príslušníkov mierových síl. Ruské jednotky sú v separatistickom regióne rozmiestnené od roku 1992, keď Podnesterci viedli krátku vojnu s Moldavskom a vyhlásili nezávislosť.

Podnestersko je naďalej medzinárodne neuznaný, ale inak de facto samostatný štát v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom. Rozprestiera sa na ľavom brehu rieky Dnester, má rozlohu 4 163 štvorcových kilometrov a vyše 465-tisíc obyvateľov.

Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. Urobili tak iba separatistické regióny ako Abcházsko, Južné Osetsko a Náhorný Karabach, hoci sami majú problémy s medzinárodným uznaním. (tasr, news.sky.com)

11:56 Slovensko by podľa názoru ministra vnútra Romana Mikulca mohlo Ukrajine poslať aj stíhačky MiG-29. Ako však povedal v diskusnej relácii V politike televízie TA3, táto možnosť podľa neho zatiaľ nie je „v hre".

Čítajte viac Slovensko by podľa Mikulca mohlo Ukrajine poslať aj stíhačky, v hre sú aj húfnice Zuzana

11:09 Ruská armáda v nedeľu ráno ostreľovala Luhanskú oblasť aj oblasti mesta Dnipro na východe Ukrajiny, pričom zasiahla niekoľko budov. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej informácie nebolo možné nezávisle overiť.

V Dnipre pri zásahu budovy utrpela zranenia jedna osoba. Ostreľovanie spôsobilo požiar, ktorý sa nakoniec podarilo uhasiť, uviedol gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. V meste Sjevjerodoneck v Luhanskej oblasti ruské sily zasiahli školu a výškový obytný dom, uviedol gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Našťastie nie sú žiadne obete,“ napísal na Telegram.

Hajdaj v sobotu vyzval v televíznom prejave tamojších obyvateľov, aby z oblasti odišli, keďže Rusko na východe Ukrajiny hromadí svoje zložky a pripravuje sa tam na zintenzívnenie ofenzívy. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v sobotu večer uviedol, že pri ostreľovaní zahynulo v dvoch mestách päť civilistov a ďalší piati utrpeli zranenia. (afp, reuters, tasr)

10:33 V oslobodenej obci Buzova neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjev bol v sobotu nájdený hrob s desiatkami tiel ukrajinských civilistov. Z tejto oblasti sa nedávno stiahli ruské okupačné jednotky. S odvolaním sa na miestneho predstaviteľa o tom v nedeľu informovala agentúra Reuters s tým, že informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Taras Didyč, predstaviteľ oblasti Dmytrivka, do ktorej patrí aj obec Buzova, pre ukrajinskú televíziu povedal, že telá našli v priekope pri čerpacej stanici. Počet mŕtvych zatiaľ nebol potvrdený. „Teraz sa vraciame k životu, ale počas okupácie… zomrelo veľa civilistov,“ povedal.

Na rôznych miestach Kyjevskej oblasti sa po odsune ruských vojakov našli telá zabitých civilistov. Vyše 360 mŕtvych tiel sa našlo len na uliciach alebo v masových hroboch v meste Buča. Podľa Kyjeva a Západu existujú dôkazy, že Rusko sa v Buči dopustilo vojnových zločinov. Moskva tieto obvinenia popiera, pričom ich označila za „obludný falzifikát“. (reuters, tasr)

9:36 Desiatky ľudí sa zhromaždili v sobotu pred ruským veľvyslanectvom v čilskom hlavnom meste Santiago na protest proti ruskej invázii na Ukrajine. Dav držal v rukách veľký transparent vo farbách ukrajinskej vlajky. Medzi protestujúcimi boli najmä etnickí Ukrajinci žijúci v Čile.

Jedna z účastníčok protestu, Alina Prusová, povedala, že sa bojí o svoju rodinu. „Mnohí z nás máme rodiny, ktoré práve teraz zažívajú hrôzy vojny,“ povedala. Ďalšia protestujúca, Daria Gryšková, uviedla, že Ukrajinci žijúci v Čile majú častokrát priateľov či rodinu aj v Rusku aj na Ukrajine.

„Je to bolestivé vidieť ako sa roztrhli rodiny, rozpadli vzťahy, keď sa názory v rámci rodiny rozchádzajú,“ vyhlásila Gryšková. „Kvôli tomu, že ľudia žijúci v Rusku sú vystavení silnej propagande, neuveria Vám ani keď im ukážete video toho, čo sa práve deje. Neuveria tomu, pretože to nevidia vo svojej televízii.“ (tasr, ap)

8:42 Od začiatku ruskej agresie 24. februára až do soboty, 9. apríla, zahynulo v Ukrajine 176 detí, pričom ďalších 326 utrpelo zranenia, informoval uviedla ukrajinská generálna prokurátorka na sociálnej sieti Telegram.

Generálna prokuratúra dodala, že čísla ešte nie sú konečné, nakoľko nezahŕňajú zranené či zabité deti v lokalitách kde prebieha „aktívny konflikt a v dočasne okupovaných či oslobodených územiach“.

Podľa údajov prokuratúry najväčšie počty obetí hlásia v Doneckej oblasti (102), Kyjevskej oblasti (91), Charkovskej (76), Černihivskej (50), Mykolajivskej (40), Luhanskej (35), Záporožskej (22), Chersonskej (29), v meste Kyjev (16), Sumskej oblasti (16) a Žytomyrskej oblasti (15). Tieto údaje sa nedajú nezávisle overiť. (tasr)

8:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na nedeľu opätovne vyzval Západ, aby uvalil úplné embargo na ruskú ropu a dodal Ukrajine ďalšie zbrane, uviedli agentúry DPA a stanice BBC.

„Keď tyrania spustí agresiu proti všetkému, čo udržuje mier v Európe, treba okamžite konať,“ povedal Zelenskyj vo svojom najnovšom videoprejave. „Ropné embargo by malo byť prvým krokom. Na úrovni všetkých demokracií, celého civilizovaného sveta. Potom to Rusko pocíti. Potom to bude pre nich argument – snažiť sa o mier, zastaviť nezmyselné násilie,“ povedal ukrajinský prezident.

Zelenskyj varoval, že ruská agresia sa nikdy neobmedzovala len na Ukrajinu a cieľom Ruska je celá Európa. Povedal, že použitie sily zo strany Ruska je „katastrofa, ktorá nevyhnutne zasiahne všetkých“.

Zelenskyj zároveň poďakoval rakúskemu kancelárovi Karlovi Nehammerovi a britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi za ich sobotňajšiu návštevu Kyjeva. Poďakoval tiež šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi za celosvetovú finančnú zbierku pre ukrajinských vojnových utečencov, v rámci ktorej sa vyzbieralo viac ako desať miliárd eur, pripomenula agentúra AP.

8:12 Bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi povedal, že je „hlboko sklamaný“ správaním ruského prezidenta Vladimíra Putina, pretože sa mu vždy zdal ako muž demokracie a mieru. Oboch spája dlhoročné priateľstvo, informovala agentúra Reuters. Podľa nej sa Berlusconi na adresu Putina vyjadril verejne prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára.

„Poznám ho 20 rokov a vždy sa mi zdal ako muž demokracie a mieru… aká škoda,“ povedal v sobotu Berlusconi v Ríme na sneme svojej strany Hore Talianska. „Miesto, aby (Rusko) dostal do Európy, tak ho útokom na Ukrajinu vrhol do náručia Číny, aká škoda, aká škoda,“ uviedol tiež osemdesiatpäťročný taliansky politik.

Podľa agentúry Reuters Berlusconi v roku 2015 nazval Putina „nepochybne jednotkou medzi svetovými vodcami“. Inokedy zas taliansky pravicový politik uviedol, že ruský prezident je ako jeho mladší brat. Obaja sa mnohokrát navštívili a na fotkách z ich stretnutí v Rusku či Taliansku sa často srdečne usmievajú.

6:55 Stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny Vladimíra Putina a Volodymyra Zelenského nie je teraz na programe dňa, Kyjev sa chce sústrediť na boje proti ruskej armáde na Donbase. Ukrajinskej televízii to v sobotu povedal poradca šéfa prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Podľa neho je dôležité, aby Ukrajina mala pred schôdzkou prezidentov čo najsilnejšiu vyjednávaciu pozíciu.

„Jednoducho povedané, to stretnutie nie je záležitosťou jedného alebo dvoch týždňov – to sa nestane,“ povedal Podoljak. „Áno, je to ťažké, každý deň prichádzame o ľudí aj infraštruktúru. Ale Rusko sa musí zbaviť svojich imperiálnych ilúzií,“ dodal.

Jeden z tímu ukrajinských vyjednávačov s Ruskom Davyd Arachamija podľa agentúry DPA povedal, že rokovania medzi Kyjevom a Moskvou neurobili žiadny väčší pokrok. Jednoznačným postojom Kyjeva podľa neho je udržať teritoriálnu jednotu. „Nebudeme sa vzdávať žiadnych území a nič uznávať,“ uviedol s odkazom na separatistické republiky na východe Ukrajiny, ktoré Rusko uznalo tesne pred inváziou a na polostrov Krym, ktorý anektovalo v roku 2014.

Britské ministerstvo obrany vo svojej aktuálnej analýze situácie na ukrajinskom bojisku uviedlo, že po stiahnutí ruských jednotiek zo severu krajiny sa objavujú správy o ďalších masových hroboch a dôkazy o tom, že Rusi používali civilistov ako ľudské štíty. Podľa Londýna je zrejmé, že ruská armáda pokračuje v útokoch na infraštruktúru aj v prípadoch, keď existuje vysoké riziko civilných obetí a snaží sa Ukrajincov zastrašiť aj pomocou výbušných zariadení.

Konkrétne britský úrad spomenul ďalší útok na nádrže s kyselinou dusičnou v meste Rubižne na východe Ukrajiny. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj podľa agentúry Ukrinform varoval v sobotu obyvateľov, aby kvôli kontaminácii ovzdušia zostali doma. Kyselina dusičná je silná žieravina, ktorej výpary silne leptajú a dráždia oči, dýchacie cesty a kožu a môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. O útoku na nádrže s kyselinou dusičnou v Rubižnom ukrajinské úrady informovali prvýkrát v utorok.