47. deň: Rusko sa zameriava na Donbas, USA posielajú denne 8 až 10 lietadiel so zbraňami

22:41 Rusko posilňuje svoje vojenské jednotky okolo Donbasu, predovšetkým blízko ukrajinského mesta Izjum, zatiaľ však nespustilo ofenzívu s cieľom ovládnuť tento sporný región na východe Ukrajiny, uviedli v pondelok predstavitelia amerického ministerstva obrany. Informovala o tom agentúra AFP.

„Premiestňujú sa, zameriavajú sa na Donbas,“ povedal hovorca Pentagónu John Kirby. Ako dodal, do Izjumu bolo vidieť smerovať konvoj vozidiel, „nebolo však jasné, koľko vozidiel je v tomto konvoji a čo presne prevážajú“.

„Zdá sa, že ide o kombináciu vozidiel na prepravu osôb, ako aj obrnených vozidiel a možno aj delostrelectva,“ spresnil.

Kirby zároveň pripomenul, že ukrajinská armáda bojuje proti Moskvou podporovaným separatistom na Donbase už od roku 2014 a Ukrajinci podľa neho „nepreukazujú žiadne znaky toho, že by sa tohto územia boli ochotní vzdať“.

22:34 Nemecký kancelár Olaf Scholz dnes odmietol, aby jeho krajina dodávala zbrane na Ukrajinu na vlastnú päsť. Zdržanlivé vyjadrenie sociálnodemokra­tického politika podľa agentúry DPA nasledovalo po výzve ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, aby Nemecko Ukrajine poskytlo ťažké zbrane na obranu proti ruským inváznym jednotkám.

Baerbocková dnes podľa DPA vyzvala, aby Nemecko Ukrajine dodalo aj ťažké zbrane. Tými sa rozumejú tanky, bojové lietadlá, vojnové lode alebo delá. Doteraz Berlín Kyjevu poslal okrem iného rakety pre protivzdušnú obranu, protitankové zbrane a guľomety. Zbrojársky koncern Rheinmetall podľa DPA Ukrajine ponúkol až 50 bojových tankov.

21:17 Spojené štáty a ich spojenci naďalej denne dodávajú Ukrajine veľké množstvá zbraní a munície. V pondelok to uviedol hovorca Pentagónu John Kirby, podľa ktorého „v oblasti“ pristáva denne osem až desať lietadiel s vojenským vybavením. Zásielky sú z lietadiel preložené na nákladné autá, ktoré následne putujú na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra DPA.

„Zásielky z USA sa do rúk Ukrajincov dostávajú o šesť dní po ich odoslaní. V tomto tempe nepoľavíme. Dodávky zbraní budú pokračovať aj naďalej a nová stratégia ruskej armády, ktorá sa chce zrejme sústrediť na východné regióny Ukrajiny, na tom nič nezmení,“ uviedol Kirby.

20:51 Francúzsko vyhostí šesť ruských diplomatov, ktorých považuje za špiónov pôsobiacich proti francúzskym národným záujmom. Podľa agentúry Reuters to oznámilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

„Po veľmi dlhom vyšetrovaní kontrarozviedka DGSI 10. apríla odhalila tajnú operáciu, ktorú vykonávali ruské tajné služby na našom území,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo. „Šesť ruských agentov pôsobiacich pod diplomatickým krytím, ktorých aktivity sa ukázali byť v rozpore s francúzskymi národnými záujmami, bolo vyhlásených za nežiaduce osoby,“ pokračuje vyjadrenie.

Francúzsko už pred týždňom podobným spôsobom vyhostilo 35 ruských diplomatov, ktorí podľa neho pracovali v rozpore s francúzskymi záujmami. Oznámenie vtedy urobili v rovnaký deň ako Nemecko, ktoré z krajiny vyhostilo 40 pracovníkov tamojšej ruskej ambasády. Ďalšie európske krajiny postupovali podobne a zatiaľ z nich muselo odísť viac ako 200 ruských diplomatov.

19:54 Prioritou Európskej únie by v čase ruského útoku na východe tejto krajiny malo byť poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci – nie ďalšie sankcie. Povedal to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell po pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Luxemburgu.

Situácia v separatistickom regióne Donbas sa podľa neho vystupňuje „so sankciami i bez nich“. Prerušenie dovozu plynu z Ruska ruskú armádu nezastaví. Naozaj dôležitá je podľa jeho slov pomoc a obrana.

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ v pondelok rokovali o ďalšom postupe vo vojne na Ukrajine vrátane nových sankcií namierených voči dovozu ropy z Ruska i o zaslaní ďalšej vojenskej pomoci v hodnote 500 miliónov eur, píše DPA.

Borrell dodal, že ďalší balík vojenskej pomoci musia ešte odsúhlasiť členské krajiny EÚ, Európsky parlament i parlamenty jednotlivých členských krajín.

19:41 V juhukrajinskom Mariupole, ktorý už týždne čelí ruskému ostreľovaniu, zomrelo podľa jeho starostu vyše 10-tisíc civilistov. Starosta Vadym Bojčenko to povedal agentúre AP. Vzhľadom na počet tiel v uliciach ale podľa neho môže byť celkový počet obetí aj vyše 20-tisíc. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes v prejave k poslancom juhokórejského parlamentu povedal, že Mariupol bol ruskou armádou úplne zdevastovaný a že v ňom zomreli desiatky tisíc ľudí. Mesto je obkľúčené ruskou armádou a ľudia v ňom nemajú jedlo, vodu ani dodávky tepla.

19:23 Dánsky zdravotnícky úrad, ktorý znepokojuje vojna na Ukrajine, v pondelok oznámil, že nakúpi dva milióny jódových tabletiek, aby ochránil obyvateľov v prípade, že by prišlo neďaleko Dánska k jadrovej nehode. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Vývoj udalostí za posledné dva roky v súvislosti s ochorením COVID-19 nám ukázal, že je dôležité, aby sme boli pripravení. Vojna na Ukrajine nám zase ukázala, že svet je nepredvídateľný,“ uviedol dánsky zdravotnícky úrad v súvislostí s nákupom jódových tabletiek.

Tie sa považujú za spôsob ochrany napríklad pred rakovinou štítnej žľazy, ktorú spôsobuje vystavenie rádioaktívnemu žiareniu. Narastajúce obavy z možnej jadrovej nehody na Ukrajine podnietili niektoré európske krajiny navýšiť zásoby týchto tabletiek.

18:38 Indický premiér Naréndra Módí v pondelok uviedol, že navrhol priame rozhovory medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, a dodal, že situáciu na Ukrajine považuje za veľmi znepokojujúcu. Módího vyjadrenia prišli krátko pred jeho virtuálnym rokovaním s americkým prezidentom Joeom Bidenom. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.

Indický premiér ďalej uviedol, že správy o zabíjaní civilistov v Buči na Ukrajine sú „obzvlášť znepokojujúce“. Agentúra Reuters upozornila na to, že Spojené štáty už viackrát vyzvali Indiu, aby odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu. Indickí predstavitelia síce vyzvali na ukončenie násilností na Ukrajine, avšak na pôde OSN sa krajina zdržala hlasovania pri viacerých rezolúciách odsudzujúcich Rus­ko.

18:11 Rusko varuje Švédsko a Fínsko pred ich možným vstupom do NATO a tvrdí, že takýto krok stabilitu do Európy neprinesie. TASR správu prevzala v pondelok z webovej stránky stanice BBC, ktorá sa odvolala na vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Peskov podľa BBC Alianciu označil za „nástroj zameraný na konfrontáciu“.

18:05 Nemecký strojársky koncern Rheinmetall je pripravený dodať až 50 vyradených tankov typu Leopard 1 na Ukrajinu. V pondelok o tom informoval denník Handelsblatt s odvolaním sa na generálneho riaditeľa skupiny.

„Prvý Leopard 1 by mohol byť dodaný na Ukrajinu o šesť týždňov,“ povedal generálny riaditeľ Armin Papperger s tým, že tento krok ešte musí odsúhlasiť nemecká spolková vláda. Rheinmetall by bol ochotný dodať zvyšok tankov v priebehu nasledujúcich troch mesiacov prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Rheinmetall Italia. Papperger zároveň dodal, že ukrajinskí vojaci by mohli byť preškolení na používanie tankov tohto typu v priebehu niekoľkých dní.

Handelsblatt spresnil, že politici nemeckej koaličnej vlády, zloženej zo sociálnych demokratov, zelených a slobodných demokratov, sú otvorení možnej dodávke tankov Leopard.

„Na Leopard 1 musíte byť trénovaní o niečo intenzívnejšie. Ale ak Ukrajinci chcú tanky, treba nájsť spôsob,“ povedal denníku Marcus Faber z poslaneckého klubu Slobodnej demokratickej strany (FDP).

18:03 Komplex budov vo Varšave, ktorý vlastnila ruská diplomatická misia, bude daný do užívania ukrajinským utečencom. Oznámil to v pondelok starosta poľskej metropoly Rafal Trzaskowski. TASR o tom informuje na základe správ agentúr PAP, AFP a AP.

Trzaskowski pre novinárov uviedol, že Varšava v pondelok ráno opäť prevzala do svojho vlastníctva komplex budov, ktorý miestni nazývajú tiež „špionážovo“.

„Berieme si späť takzvané špionážovo, ktoré chceme dať našim ukrajinským hosťom… Som rád, že takýmto symbolickým spôsobom môžeme ukázať, že Varšava pomáha našim ukrajinským priateľom,“ uviedol Trzaskowski.

Do budov Trzaskowski v pondelok vstúpil spolu so súdnym vykonávateľom a ukrajinským veľvyslancom v Poľsku Andrijom Deščiciom. Na miesto dorazil i ruský diplomat, ktorý protestoval proti zhabaniu komplexu budov.

17:03 Zhruba polovica územia Ukrajiny potrebuje odmínovanie. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Zástupca štátnej pohotovostnej služby Oleh Bondar uviedol, že zhruba 300-tisíc kilometrov štvorcových územia si vyžaduje humanitárne odmínovacie úsilie, pričom v oblastiach, ktoré ukrajinské sily získali späť od Rusov, je ešte stále veľa výbušnín.

Úsilie sa podľa Bondara sústreďuje blízko Kyjiva a v severných oblastiach krajiny. Kontroly vykonávajú aj v Charkivskej a Mykolajivskej oblasti, napriek ruskému ostreľovaniu. Čistiace práce sa skončili v meste Irpiň pri Kyjive, no ešte stále je potrebné prehľadať súkromné pozemky, na čo je potrebné povolenie vlastníkov.

16:15 Slovensko nedostalo od Ruska žiadnu diplomatickú nótu. Na sociálnej sieti na to upozorňuje polícia s odvolaním sa na rezort zahraničia.

Na sociálnych sieťach sa podľa polície šíria informácie o údajnej diplomatickej nóte, ktorá má vyvolať strach a obavy z toho, že Slovensko pomáha Ukrajine. „Žiadna takáto nóta Slovensku doručená nebola, nič také neeviduje ani náš zastupiteľský úrad v Moskve, ktorý by musel byť o nóte upovedomený. To, že ide o dezinformáciu, naznačuje aj samotný jazyk a štýl, akým je správa napísaná,“ ozrejmil rezort diplomacie.

Doplnil, že Slovensko nie je ohrozené a členstvo v NATO poskytuje krajine najvyššie bezpečnostné záruky. Vzdušný priestor SR je chránený systémami Patriot. „Darovanie systému S-300 prebehlo na základe žiadosti Ukrajiny o pomoc pri výkone sebaobrany v zmysle článku 51 Charty OSN ako priamy následok ozbrojenej agresie zo strany Ruskej federácie,“ vysvetlilo MZVEZ.

16:11 Pre desiatky miliónov Rusov predstavuje vlak jediný dostupný spôsob ako prekonávať dlhšie vzdialenosti.

Čítajte viac Ruské železnice sú na kolenách. Znamená to bankrot prvého veľkého podniku v Rusku od uvalenia sankcií?

16:37 Nemecký koncern Rheinmetall plánuje poskytnúť Ukrajine 50 použitých tankov Leopard 1. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na noviny Handelsblatt. Výkonný riaditeľ spoločnosti Armin Papperger sa pre denník vyjadril, že ak by to povolila nemecká vláda, prvé tanky by mohli doručiť do šesť týždňov a ďalšie by nasledovali počas ďalších troch mesiacov. Uskutočnilo by sa to prostredníctvom ich dcérskej firmy Rheinmetall Italia.

Tanky Leopard 1 vstúpili do služby v roku 1965 a sú predchodcami modernejších Leopardov 2, ktoré v súčasnosti majú nemecké ozbrojené sily. Papperger podľa svojich slov verí, že ukrajinskí vojaci by mohli byť vycvičení na používanie tankov v priebehu niekoľkých dní, ak by mali predchádzajúci vojenský výcvik.

16:25 Putin sa prvýkrát od vypuknutia vojny na Ukrajine stretol s vedúcim predstaviteľom jednej z členských krajín Európskej únie.

Čítajte viac Nehammer: Rokovania s Putinom boli veľmi priame a ťažké

16:05 Minister zahraničia Ivan Korčok zdôraznil potrebu poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine, uviedol minister na sociálnej sieti.

„Konflikt (na Ukrajine) pokračuje a je zrejmé, že ide o záležitosť prežitia, o schopnosť Ukrajiny ubrániť svoju krajinu. Potrebujú však vojenskú pomoc. Potrebujú vojenskú podporu,“ povedal Korčok pred pondelkovým zasadnutím Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Minister dodal, že v mene SR vyzve ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, aby sa pripojili ku krajinám, ako Slovensko, ktoré Ukrajine poskytuje vojenskú pomoc.

Korčok takisto pripomenul piatkovú (8. 4.) návštevu predsedníčky Európskej komisie Ursuly Von der Leyenovej, šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella a slovenského premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) v Kyjeve.

„Je dôležité, že prostredníctvom tejto fyzickej prítomnosti na Ukrajine preukazujeme našu pretrvávajúcu politickú podporu pre jej zvrchovanosť,“ povedal minister.

15:47 Ruské sily zadržali deviatich dobrovoľných vodičov podieľajúcich sa na záchrannej misii v Mariupoli. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na humanitárnu organizáciu Help People pomáhajúcu pri evakuácii obyvateľstva a poskytujúcu jedlo a lieky tým, ktorí to potrebujú.

Ako uviedla organizácia, do Donbasu odišlo celkovo desať vodičov mikrobusov, aby pomohli pri evakuácii ľudí z obliehaného Mariupoľa. Ruskí vojaci ich však zastavili a chceli ich prinútiť, aby autobusy nasmerovali do Ruska. Ako poznamenal šéf organizácie Alex Voronin, vodiči odmietli a Rusi ich zajali. Momentálne sú nezvestní.

Voronin pre CNN povedal, že stratili kontakt so všetkými s výnimkou jedného. „Od neho vieme, že traja z nezvestných sú v Donecku. Vypočúvali ich za použitia hrubej sily, nedávali im jesť a držali ich v otrasných podmienkach. Všetkým ostatným povedali, že ich majú právo zadržať až 30 dní,“ skonštatoval Voronin.

15:42 Rusko nepozastaví svoju vojenskú operáciu na Ukrajine pre ďalšie kolo mierových rokovaní. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Podľa ruských predstaviteľov mierové rokovania s Ukrajinou nenapredujú tak rýchlo, akoby chceli. Zároveň obviňujú Západ, že sa snaží mierové rokovania zmariť, keď obviňuje ruských vojakov z páchania vojnových zločinov na Ukrajine, čo Rusko popiera.

Lavrov však v rozhovore odvysielanom v ruskej štátnej televízii uviedol, že nevidí dôvod na to, prečo by rokovania s Ukrajinou nemali pokračovať. Zároveň však trvá na tom, že Moskva nepozastaví svoju vojenskú operáciu, keď sa strany opäť zídu.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil podľa Lavrova pozastaviť vojenskú činnosť počas prvého kola ukrajinsko-ruských mierových rokovaní, ktoré sa konali koncom februára. Podľa Lavrova však Moskva odvtedy zmenila svoj pohľad na vec.

„Po tom, ako sa sme sa presvedčili, že Ukrajinci neplánujú tento krok opätovať, rozhodli sme sa, že počas ďalšieho kola rokovaní nepríde k prerušeniu (vojenskej činnosti), až kým nebude dosiahnutá konečná dohoda,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.

Lavrov minulý týždeň obvinil Kyjev z toho, že predstavil Moskve „neakceptovateľný“ návrh mierovej dohody, ktorý sa líšil od toho, na čom sa strany predtým dohodli. Ukrajina tieto Lavrovove vyjadrenia odmietla, pričom ich označila za taktiku, ktorej cieľom je podkopanie Ukrajiny alebo odpútanie pozornosti od obvinení súvisiacich s páchaním vojnových zločinov ruskými jednotkami na Ukrajine.

15:30 Ruskí okupanti sa snažia získavať informácie o pozíciách ukrajinských ozbrojených síl za pomoci neplnoletých ukrajinských detí. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU).

V Charkive sa stal prípad, že ruskí vojaci nadviazali kontakt s maloletým chlapcom prostredníctvom Telegramu. Rusi mu sľúbili, že mu za informácie o pozíciách ukrajinských vojakov v meste zaplatia.

V Luhanskej oblasti zasa dvaja ruskí vojaci priamo oslovili 16-ročného chlapca. Ponúkli mu peniaze výmenou za informácie o polohe a trasách ukrajinských jednotiek. Chlapec sa zľakol, no okupanti ho údajne „upokojili“ so slovami, že je maloletý a nemá sa čoho obávať.

Obaja chlapci vďaka zásahu SBU nestihli odovzdať informácie nepriateľovi.

15:14 Kanadská vláda zavádza sankcie na spoločnosti pôsobiace v ruskom obrannom sektore. Zároveň informovala, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu zavažuje aj prijatie ďalších postihov, uvádza agentúra Reuters.

Pondelňajšie sankcie postihujú 33 inštitúcií, firiem a ďalších subjektov pôsobiacich v ruskom obrannom sektore. Ich dôvodom je podľa kanadskej vlády napomáhanie ruskej armáde pri invázii.

Čítajte viac EÚ zakázala dovoz ruského uhlia, Moskva príde o miliardy eur

Tieto subjekty „poskytli priamu alebo nepriamu pomoc ruskej armáde a preto nesú spoluvinu na bolesti a utrpení prameniacom z nezmyselnej vojny Vladimira Putina na Ukrajine,“ uviedla kanadská vláda. „Kanada naďalej monitoruje situáciu, koordinuje (ďalšie) kroky so svojimi medzinárodnými partnermi a skúma možnosti ďalších (reštriktívnych) opatrení,“ dodala.

Kanada podľa vyhlásenia tamojšej vlády od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalila sankcie už na vyše 700 jednotlivcov, firiem a inštitúcií z Ruska, Bieloruska i Ukrajiny, dodáva Reuters.

15:08 Na Ukrajinu prišli francúzski žandári, aby pomohli s vyšetrovaním ruských vojnových zločinov. Stalo sa tak v reakcii na objavenie tiel civilného obyvateľstva vo viacerých mestách okolo Kyjeva. Informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia francúzskeho veľvyslanca na Ukrajine Étienna de Poncinsa.

„S hrdosťou vítam v Ľvove žandárov z technického a vedeckého oddelenia, ktorí budú svojim ukrajinským kolegom pomáhať pri vyšetrovaní vojnových zločinov páchaných pri Kyjeve,“ vyhlásil de Poncins. Dodal, že Francúzsko je prvou krajinou, ktorá Ukrajine poskytla takýto typ pomoci.

De Poncis na Twitteri uverejnil fotografiu 20 uniformovaných vyšetrovateľov stojacich pri mobilnom laboratóriu v Ľvove.

Ukrajina sa zaviazala, že zistí, kto spáchal masaker na civilistoch, pričom požiadala o medzinárodnú pomoc. Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová povedala, že po odchode ruských vojakov objavili v mestách a obciach okolo Kyjeva dovedna 1222 tiel. Dodala, že Ukrajina vyšetruje 5600 údajných vojnových zločinov, s ktorými je spojených 500 podozrivých z radov ruskej armády či vlády.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pre rozhlasovú stanicu France Inter uviedol, že existujú jasné náznaky poukazujúce na zodpovednosť ruských jednotiek za vojnové zločiny na Ukrajine.

14:45 Generálny štáb ukrajinskej armády informoval, že pozorne monitoruje aktivity ruských vojakov rozmiestnených v moldavskom odštiepeneckom regiónu Podnestersko. Zároveň varoval, že Rusko by mohlo na Ukrajinu zaútočiť aj z podnesterskej oblasti.

„Nedá sa vylúčiť, že ruské ozbrojené sily sa uchýlia k provokáciám na území Podnesterska v Moldavsku,“ uviedol štáb.

Podnestersko leží pri juhozápadných hraniciach Ukrajiny, v blízkosti kľúčového ukrajinského prístavu Odesa. V súlade s medzinárodným právom patrí tento separatistický región k Moldavsku, no od začiatku 90. rokov 20. storočia ho má fakticky pod kontrolou Moskva.

Ak by do vojny na Ukrajine zasiahli aj ruské vojenské jednotky z Podnesterska a tamojšie polovojenské proruské skupiny, hrozilo by potenciálne obkľúčenie ukrajinských síl na juhu Ukrajiny, a to obzvlášť v okolí Odeskej oblasti.

Rusko popiera, že by takýto útok zamýšľalo.

Kyje medzičasom informoval o zvýšenej koncentrácii ruských vojakov na východe Ukrajiny, kde sa momentálne sústreďuje ťažisko bojov. Medzi ruskými silami majú byť podľa ukrajinských úradov aj vojaci zo Sibíri či ruského Ďalekého východu.

„Je pravdepodobné, že (ruskí) okupanti sa v najbližších dňoch pokúsia obnoviť svoju ofenzívu,“ dodal generálny štáb ukrajinskej armády.

14:36 Ukrajinskí vojaci brániaci Mariupol tvrdia, že asi polovica námornej brigády je zranená, pechota bola zničená a v súčasnosti za ňu bojujú delostrelci, ale aj vodiči, kuchári či členovia orchestra.

Čítajte viac Obrancovia Mariupoľa sa pripravujú na poslednú bitku: Kyjev nás už odpísal

14:20 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková povedala, že Nemecko eviduje „rozsiahle indície“ nasvedčujúce tomu, že počas ruskej invázie dochádza na Ukrajine k páchaniu vojnových zločinov. Baerbocková to povedala novinárom pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ, ktoré sa koná v Luxemburgu.

„Napokon budú musieť (o podozreniach zo spáchania vojnových zločinov) rozhodnúť súdy, ale pre nás je najdôležitejšie zabezpečiť všetky príslušné dôkazy,“ uviedla podľa agentúry Reuters šéfka nemeckej diplomacie.

Čítajte viac Hovorí Putin o genocíde Ukrajincov?

Baerbocková sa vyjadrila aj k dodávkam ruských energonosičov, od ktorých je Nemecko značne závislé, no nedávno avizovalo, že bude hľadať alternatívne dodávky energie, približuje stanica BBC.

„Ako nemecká spolková vláda sme už dali jasne najavo, že dôjde k úplnému vyradeniu (používania) fosílnych palív, počnúc uhlím a následne pokračujúc ropou a zemným plynom, pričom aby sa toto mohlo implementovať spoločne v rámci (celej) Európskej únie, potrebujeme, koordinovaný plán na úplné vyradenie fosílnych palív,“ dodala.

14:00 Proukrajinský bieloruský on-line spravodajský kanál Belaruski gajun informoval, že v nedeľu zaznamenal značný presun techniky ruských ozbrojených síl, ktorý sa uskutočnil vlakmi cez Bielorusko.

Britská spravodajská stanica BBC v pondelok s odvolaním sa na spomínaný zdroj uviedla, že vlaky naložené ruskou vojenskou technikou boli videné na železničných staniciach v hlavnom meste Minsk, ako aj v juhovýchodnom Bielorusku vrátane staníc Kalinkavičy, Chojniki a Homeľ Sever.

Nákladné autá a tanky videli zasa naložené na nákladné plošinové vagóny aj na železničnej stanici Rečyca na juhovýchode Bieloruska. V blízkosti boli spozorované protilietadlové raketové systémy a obojživelné obrnené vozidlá čakajúce na naloženie.

Z letiska Baranavičy na západe Bieloruska odštartovalo šesť stíhačiek a transportných lietadiel. Niekoľko ruských vrtuľníkov odletelo z letiska Mačuliščy pri Minsku, tvrdí Belaruski gajun.

13:53 Ruská novinárka Marina Ovsiannikovová bude pracovať pre nemecké noviny Die Welt. Do povedomia svetovej verejnosti sa dostala v marci tohto roku, keď v živom vysielaní hlavných správ ruskej štátnej televízie ukázala protestný plagát proti vojne na Ukrajine.

Čítajte viac Ruská novinárka, ktorá protestovala proti vojne v živom vysielaní, má novú prácu

13:46 Belgicko by bolo ochotné poslať svojich vojakov na Slovensko v prípade návrhu NATO na ďalšie posilnenie východnej hranice Aliancie. Predseda vlády Belgicka Alexander De Croo to uviedol po stretnutí so slovenským premiérom Eduardom Hegerom (OĽANO) v Bratislave. Zdôraznil, že bezpečnosť v Európe je kolektívna otázka.

Slovenský premiér zdôraznil potrebu spolupráce štátov pri snahách odpojiť sa od plynu a ropy z Ruska. Ako skonštatoval, Slovensko je stabilným a zodpovedným partnerom v preprave plynu do západnej Európy a ak príde k zmene zdroja a ocitne sa na konci reťazca, treba, aby iné krajiny voči Slovensku preukázali takúto zodpovednosť. Belgický premiér podľa neho tejto potrebe Slovenska rozumie. Príležitosť na spoluprácu krajín vidí aj v oblasti jadrovej energie či vodíka.

Heger opätovne vyjadril podporu Ukrajine pri záujme stať sa členom Európskej únie. Poskytnutie slovenských stíhačiek MiG-29 podľa slovenského premiéra prichádza do úvahy. Poukázal na rizikovosť sovietskej techniky po agresii Ruska na Ukrajine. S partnermi už prebiehajú rokovania o zabezpečení vzdušného priestoru Slovenska. Verí, že o výsledkoch by mohli informovať v priebehu niekoľkých týždňov.

V súvislosti so sankciami prijímanými voči Rusku De Croo zdôraznil, že musia byť udržateľné, keďže konflikt môže trvať dlho. Ako skonštatoval, sankcie majú poškodiť ruskú ekonomiku, ale treba ochrániť naše obyvateľstvo. Vyzdvihol úlohu Belgicka pri zmrazovaní ruských aktív. Podporil Slovensko pri dokumentovaní vojnových zločinov na Ukrajine. Deklaroval snahu urobiť všetko pre ukončenie vojny.

Témou rokovania bolo aj vyšetrovanie úmrtia Slováka Jozefa Chovanca po zásahu belgickej polície. „Obidvaja túžime po tom, aby čo najrýchlejšie došlo k spravodlivému rozsudku,“ zdôraznil Heger.

13:30 Podľa Fínska a Švédska sa Putin dopustil na Ukrajine „veľkej strategickej chyby“, pretože priamym dôsledkom invázie môže byť rozšírenie aliancie z 30 na 32 členských štátov.

Čítajte viac Fínsko a Švédsko sa chystajú v lete vstúpiť do NATO

13:25 Prišli vojaci s ťažkou technikou a odniesli si všetko, čo sa dalo – klimatizácie, práčky, počítače, internetové routery, kuchynské vybavenie, dokonca aj obľúbené staré tenisky nášho rektora, v ktorých si chodil zabehať, vymenoval biskup.

Čítajte viac Neštítia sa pred ničím. Rusi zaútočili na seminár a ukradli kalich Jána Pavla II.

13:05 Od začiatku ruskej invázie prišlo do Poľska už 2,66 milióna utečencov z Ukrajiny, uviedla poľská pohraničná stráž. V ostatných týždňoch však počet takýchto príchodov prudko klesá a naopak sa zvyšuje počet ľudí, ktorí sa vracajú na Ukrajinu, upozorňuje stanica BBC.

Za nedeľu prišlo do Poľska 28 500 takýchto utečencov, čo je o 2,1 percenta menej ako za sobotu. Ide pritom o výrazne nižší počet ako rekordných 142 300 ukrajin­ských utečencov, ktorí do Poľska prišli 6. marca.

BBC pripomína, že ešte pred vojnou na Ukrajine prichádzalo z tejto krajiny denne do Poľska v priemere 16 800 ľudí. V nedeľu zároveň z Poľska do Ukrajiny odišlo 19 400 ľudí.

Profesor Maciej Duszczyk venujúci sa výskumu migrácie na Varšavskej univerzite odhaduje, že priamo v Poľsku sa momentálne stále nachádza 1,2–1,4 milióna utečencov z Ukrajiny.

Vyše 800 000 ukrajin­ských utečencov už v Poľsku požiadalo o vydanie identifikačného čísla, nazývaného aj PESEL. To umožňuje držiteľom získať prácu, ale napríklad aj poslať deti do škôl či k lekárovi, približuje stanica Euronews.

12:50 Učiteľku v západnej časti Ruska vyšetrujú pre jej protivojnové komentáre počas vyučovania. Ako referuje spravodajský web CNN, tie tajne nahrali jej študenti.

Štyridsaťpäťročná Irina Genová učila angličtinu na elitnej športovej škole, ktorá vychovávala popredných športovcov. Mnohí z nich sa dokonca kvalifikovali na veľké medzinárodné podujatia. Vo zvukovej nahrávke zverejnenej na Telegrame 31. marca je počuť študenta, ktorý sa pýta Genovej, prečo Rusku zakázali účasť na nadchádzajúcich multišportových majstrovstvách Európy. „Pokiaľ sa Rusko nebude správať civilizovane, bude to tak pokračovať navždy,“ odpovedala študentovi a ďalej dodala: „Začali bombardovať západnú Ukrajinu. Chceli sa dostať do Kyjeva, zvrhnúť Zelenského a vládu. Toto je, mimochodom, suverénny štát so suverénnou vládou.“

Keď študent odvetil, že „nepoznáme všetky podrobnosti“, učiteľka poznamenala: „Presne tak! Vy v skutočnosti nič neviete. Máme tu totiž totalitný režim. Akýkoľvek nesúhlas sa považuje za myšlienkový zločin a všetkých nás pošlú preč na 15 rokov.“

Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, ktoré nahrávku zverejnilo, sa domnieva, že rodičia študentov zámerne presvedčili svoje deti, aby urobili nahrávku, ktorú by mohli posunúť ruským úradom. Genovej hrozí trest odňatia slobody do 10 rokov a pokuta do päť miliónov rubľov (približne 43-tisíc eur). Podľa právnej skupiny OVD-Info, ktorá monitoruje politické zatknutia, sa momentálne nachádza v domácom väzení.

12:40 Slovenská pošta od 23. marca ponúka možnosť bezplatne poslať balík s humanitárnou pomocou na konkrétnu adresu na Ukrajinu. Doposiaľ prepravila viac ako 1000 takýchto balíkov s hmotnosťou prevažne 5 kilogramov (kg), informovala hovorkyňa Iveta Dorčáková.

Balík s humanitárnou pomocou na Ukrajinu je podľa hovorkyne možné podať vo všetkých pobočkách Slovenskej pošty na celom Slovensku. Správne zabalené zásielky s maximálnou hmotnosťou 5 kg musia byť viditeľne označené poznámkou „HUMANITARIAN AID“ na adresnej strane balíka. Maximálna hodnota tovaru v zásielke je 50 eur. Obsahom zásielky môže byť len humanitárna pomoc. Pri podávaní balíka odosielateľ vyplní sprievodku, ktorá je zároveň colným vyhlásením. V nej uvedie, že zásielka je „darček“ a aj jeho hodnotu. Pri podávaní cez elektronický podací hárok odosielateľ zvolí možnosť „v hotovosti“ a „úhrada pri podaji“, a tak zabezpečí bezplatné prijatie balíka na pošte.

Dorčáková zároveň skonštatovala, že pre mimoriadne obmedzenú leteckú prepravu na Ukrajinu stratili mnohé krajiny prepravné spojenie. Na doručovanie zásielok z krajín z celého sveta na Ukrajinu sa tak aktuálne využívajú dve hlavné prepojenia, cez Slovenskú a Poľskú poštu. „Od začiatku vojny na Ukrajine Slovenská pošta zaznamenala až štvornásobný nárast tranzitujúcich objemov zásielok, preto až dvakrát do týždňa vypravuje nákladné vozidlo s objemom 3,5 tony zásielok,“ dodala.

Pošta tiež poskytuje ubytovanie odídencom z Ukrajiny. Viac ako 30 matiek a detí je ubytovaných v školiacom stredisku Slovenskej pošty, ďalší štyria Ukrajinci sú ubytovaní v trnavskom ubytovacom zariadení pošty. „V súčasnosti na rôzne druhy pracovného pomeru v súlade so Zákonníkom práce na pošte pracuje už 20 odídencov z Ukrajiny s dočasným útočiskom na Slovensku a ďalšie pracovné pomery prechádzajú nutnou administráciou,“ priblížila Dorčáková.

12:26 Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko tvrdí, že veľká ofenzíva ruských jednotiek v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny sa už v podstate začala.

Americká spravodajská televízia CNN v pondelok informovala, že Denysenko vo vysielaní ukrajinskej televízie podotkol, že tentoraz sa nebude opakovať situácia z 24. februára, keď Rusko spustilo prvé nálety a ostreľovanie na ciele na ukrajinskom území.

„Z môjho pohľadu sa veľká ofenzíva už de facto začala,“ uviedol Denysenko, pričom poukázal na to, že „Rusi hromadia svoje sily“ a pokračujú v presúvaní svojich jednotiek a techniky do oblastí Doneckej a Luhanskej.

„Stále tu nie sú žiadne veľké bitky, o ktorých sa v posledných dňoch toľko diskutuje. Vo všeobecnosti by sme však mohli povedať, že ofenzíva sa už začala,“ konštatoval.

Denysenko v televízii informoval, že v noci na pondelok hlásili výbuchy v Dnepropetrovskej oblasti. Uviedol, že pokračovalo aj ostreľovanie Charkova, druhého najväčšieho ukrajinského mesta, a priľahlého regiónu, ako aj Mykolajivskej oblasti.

„Kľúčovým cieľom (ruských jednotiek) je pokúsiť sa deindustrializovať Ukrajinu a zničiť (jej) infraštruktúru,“ povedal poradca ministra vnútra, podľa ktorého Moskva chce, aby sa Ukrajina nerozvíjala a bola na jednej úrovni s Ruskom.

Dodal, že neustále raketové a letecké útoky na regióny Ukrajiny sú „metódou demoralizácie a pokusmi zasiať medzi obyvateľstvom paniku“.

Podľa Denysenka od vývoja situácie na východe Ukrajiny závisí aj pokračovanie rusko-ukrajinských rokovaní.

Denysenko vysvetlil, že ruský prezident Vladimir Putin za roky svojej vlády neraz ukázal, že si sadá za rokovací stôl vtedy, keď verí, že má silnú vyjednávaciu pozíciu. Zatiaľ takúto pozíciu nemá, takže rokovania v najbližšom období sú podľa Denysenka nepravdepodobné.

12:07 Darovaný systém protivzdušnej obrany S-300 naďalej pomáha Ukrajine. Správy z Ruskej federácie o jeho zničení sú ďalším klamstvom ruského prezidenta Vladimira Putina. Hovorkyňa Ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková to uviedla pre TASR v súvislosti so správami o zničení systému.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ruské ozbrojené sily pri ukrajinskom meste Dnipro zničili systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Ukrajine poskytla „jedna z európskych krajín“. Tvrdenia o zničení systému S-300, ktorý Slovensko dodalo Ukrajine, sa objavili už v nedeľu , avšak premiér SR Eduard Heger (OĽANO) ich neskoro večer poprel.

11:55 Pri ruskom útoku na Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny boli pravdepodobne zabité desiatky tisíc ľudí. Podľa agentúry Reuters to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom dnešnom prejave, v ktorom prostredníctvom videoprenosu prehovoril k poslancom juhokórejského parlamentu. Prezident Ukrajiny tiež požiadal Soul o vojenskú pomoc.

„Mariupoľ bol zničený, sú desiatky tisíc mŕtvych, ale Rusi napriek tomu so svojou ofenzívou nekončia,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho teraz Rusko zhromažďuje desiatky tisíc vojakov na ďalšiu ofenzívu na východe krajiny.

Mariupoľ je obkľúčený ruskou armádou a po neustálom bombardovaní je mesto v troskách. Agentúra Reuters napísala, že vzhľadom na situáciu v meste nemôže presnosť odhadu počtu obetí, ktorý uviedol Zelenskyj, nezávisle overiť.

Akú konkrétnu vojenskú pomoc Ukrajina od Južnej Kórey žiada, Zelenskyj nespresnil. Povedal len, že Južná Kórea má veľa zbraní, ktoré by mohli nielen prispieť k záchrane životov radových Ukrajincov, ale aj pomôcť zabrániť Rusku napadnúť ďalšie krajiny. „Ukrajina potrebuje rôznu vojenskú techniku, od lietadiel po tanky,“ povedal Zelenskyj, ktorý v poslednej dobe predniesol obdobné prejavy na diaľku aj k zákonodarcom Spojených štátov, Británie, Japonska či mnohých krajín Európskej únie.

11:40 Ruské ozbrojené sily pri ukrajinskom meste Dnipro zničili systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Ukrajine poskytla „jedna z európskych krajín“. V rámci pondelkového brífingu to oznámilo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ruského ministerstva bolo zariadenie ukryté v hangári. Zasiahli ho údajne presne navádzané rakety s plochou dráhou letu typu Kalibr. Zničené boli štyri odpaľovacie zariadenia S-300. Pri útoku zahynulo 25 príslušníkov ukrajinskej armády, uvádza ruské ministerstvo.

Informácie ruského ministerstva obrany nebolo možné bezprostredne overiť, napísala k tomu stránka britskej stanice Sky News.

Tvrdenia o zničení systému S-300, ktorý Slovensko dodalo Ukrajine, sa objavili už v nedeľu, avšak premiér SR Eduard Heger ich neskoro večer poprel.

Čítajte viac Slovenská S-300 ešte žije, Heger označil jej zničenie za dezinformáciu

„Ruská propaganda šíri klamstvá, že obranný systém zo Slovenska S-300 je zničený. Chcem upozorniť, že ide o nepravdivé informácie a sprievodné videá či fotografie sú staršieho dáta,“ povedal Heger. Dodal, že aj ukrajinská strana oficiálne potvrdila, že ide o dezinformácie.

11:33 Severoatlantická aliancia si chce zaistiť rozsiahlu a trvalú vojenskú prítomnosť na hraniciach svojich členských krajín ležiacich na východnom krídle NATO, aby dokázala v budúcnosti zabrániť prípadnej agresii zo strany Ruska. V rozhovore pre britský denník The Telegraph, z ktorého citovala agentúra Reuters, to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Aliancia sa nachádza „uprostred veľmi zásadnej transformácie“, ktorá bude reflektovať „dlhodobé dôsledky“ konania šéfa Kremľa Vladimira Putina, uviedol Stoltenberg.

„Čo teraz vidíme, je nová realita, nový normál pre európsku bezpečnosť. Preto sme požiadali našich vojenských veliteľov, aby predostreli možnosti toho, čo nazývame reštartom, čiže dlhodobou adaptáciou NATO,“ priblížil šéf Aliancie s tým, že tieto rozhodnutia majú byť prijaté na júnovom summite NATO v Madride.

„Bez ohľadu na to, kedy a ako sa vojna na Ukrajine skončí, pre našu bezpečnosť má už teraz dlhodobé následky. NATO sa musí prispôsobiť novej realite. A to je presne to, čo robíme,“ konštatoval Stoltenberg podľa denníka Politico.

Poznamenal tiež, že NATO je najúspešnejšou vojenskou alianciou v dejinách z dvoch dôvodov. „Po prvé preto, že sme dokázali zjednotiť Európu a Severnú Ameriku. Druhým dôvodom je, že sme sa dokázali zmeniť, keď sa menil svet. Svet sa mení aj teraz a NATO sa transformuje tiež,“ dodal.

Šéf NATO okrem toho podporil výzvy Kyjeva adresované západným spojencom, napríklad Nemecku, aby sa prestalo rozlišovať medzi útočnými a obrannými zbraňami. Berlín totiž vylúčil možnosť dodania útočných zbraní na Ukrajinu, pripomína Politico. „Ukrajina sa teraz bráni voči invázii. Takže všetko, čo Ukrajina robí, je obranou (voči agresorovi),“ dodal Stoltenberg.

10:58 Ukrajina informovala Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o tom, že vykonala prvú výmenu pracovníkov v Černobyľskej atómovej elektrárni za ostatné tri týždne. Oznámil to generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi a dodal, že MAAE už čoskoro vyšle do elektrárne bezpečnostnú misiu.

Ruské sily sa zmocnili vyradenej černobyľskej elektrárne krátko po tom, ako 24. februára spustili inváziu na Ukrajinu. Ukrajinská štátna jadrová energetická spoločnosť Enerhoatom začiatkom apríla informovala, že Rusi sa z elektrárne stiahli a odišli smerom k bieloruským hraniciam.

Čítajte viac V Černobyle sú ľudia vyčerpaní, zastavili opravy a údržbu

MAAE v nedeľu uviedla, že Ukrajina jej poskytla viac informácií o tamojších analytických laboratóriách na monitorovanie radiácie, ktoré podľa jej slov boli „zničené“, pričom analytické zariadenia boli „ukradnuté, rozbité či inak znefunkčnené“. Poškodené bolo podľa Kyjeva aj tamojšie informačné a komunikačné centrum a znemožnený automatický prenos údajov z monitorovania radiácie.

„Hoci je veľmi pozitívne, že ukrajinské úrady postupne obnovujú regulačnú kontrolu v Černobyli, je jasné, že zostáva ešte veľa práce, aby sa to tam vrátilo do normálu,“ povedal Grossi. „Hneď ako to bude možné, povediem misiu MAAE do Černobyľa zameranú na vykonanie rádiologického prieskumu, obnovenie diaľkového bezpečnostného monitorovania tejto elektrárne a jej jadrového materiálu i na dodanie potrebného vybavenia,“ dodal.

Grossi dodal, že v súvislosti s touto návštevou, ku ktorej má prísť už „čoskoro“, je s Ukrajinou v „úzkom kontakte“.

10:33 Ukrajinská vláda informovala, že v pondelok bude otvorených deväť humanitárnych koridorov, ktoré majú pomôcť ľuďom dostať sa z oblastí ťažkých bojov na východe krajiny. Ako uviedla na platforme Telegram vicepremiérka Iryna Vereščuková, z prístavného mesta Mariupol na juhu krajiny, obliehaného ruskými inváznymi silami, má byť otvorený koridor pre osobné autá vedúci do mesta Záporožie.

Koridory pre osobné vozidlá smerujúce do Záporožia majú byť zriadené aj z miest Berďansk, Tokmak a Enerhodar. Päť koridorov je dohodnutých z miest v Luhanskej oblasti (Severodoneck, Lysyčansk, Hirske, Popasna, Rubižne) do mesta Bachmut. Vereščuková uviedla, že v priebehu nedele sa podarilo do bezpečia dostať okolo 2800 civilistov.

Kyjev a Moskva sa už niekoľko týždňov navzájom obviňujú zo sabotovania evakuácie civilistov z obliehaných miest. (tasr/dpa)

10:25 Rusko od začiatku invázie na Ukrajine prišlo o zhruba 19 500 vojakov, uviedla v pondelok ukrajinská armáda. Ruské ministerstvo obrany naopak informuje o raste strát ukrajinských síl a okrem iného tiež tvrdí, že pri meste Dnipro zlikvidovalo štyri odpaľovacie zariadenia systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý Ukrajine dodala jedna z európskych krajín. Informácie, že systém S-300, ktorý len teraz Slovensko darovalo Ukrajine, vzápätí zničila ruská armáda, vyvrátil premiér Eduard Heger.

Za posledný deň ukrajinskej ozbrojenej sily zabili okrem iného približne 200 ruských vojakov, zničili dva lietadlá, tri tanky, päť delostreleckých systémov, tri salvové raketomety alebo 12 bojových obrnených vozidiel nepriateľských síl, napísal server Ukrajinská pravda.

Ukrajinský generálny štáb ďalej oznámil, že Ruská federácia na Ukrajine doteraz stratila napríklad 725 tankov, 1923 bojových obrnených vozidiel, 347 delostreleckých systémov, 111 salvových raketometov, 55 systémov protivzdušnej obrany, 154 lietadiel, 137 vrtuľníkov, 1387 automobilov či 119 bezpilotných lietadiel. (čtk)

10:16 Nový Zéland pošle do Európy vojenské dopravné lietadlo a podporný tím 50 ľudí a poskytne peniaze Veľkej Británii na nákup zbraní, čím výrazne zvyšuje svoju snahu podporiť Ukrajinu postihnutú vojnou. Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová v pondelok informovala, že vojenské lietadlo C130 Hercules bude v Európe prepravovať vybavenie a zásoby do kľúčových distribučných centier. Dodala, že lietadlo nebude lietať priamo na Ukrajinu, pretože väčšina vojenského vybavenia sa do krajiny dováža po zemi.

Ardernová okrem toho uviedla, že jej vláda vynaloží ďalších 13 miliónov novozélandských dolárov na vojenskú podporu a ochranu ľudských práv, vrátane 7,5 milióna novozélandských dolárov, ktoré poskytne Veľkej Británii na nákup zbraní a munície. Podľa premiérky to znamená, že celkový príspevok jej krajiny na pomoc Ukrajine tak stúpne na 30 miliónov novozélandských dolárov. (sita)

9:58 Turecko plánuje vytvoriť novú leteckú spoločnosť, ktorej úlohou bude privážať ruských turistov do tureckých letovísk. Informovala o tom stanica BBC s odvolaním sa na správy tureckých médií. Nové aerolínie by mali sídliť v tureckom stredomorskom letovisku Antalya. „Vďaka tejto leteckej spoločnosti bude možné prilákať (do Turecka) ďalší milión ruských turistov,“ napísal turecký denník Sabah.

Súčasne pripomenul, že vojenská invázia Ruska na Ukrajinu spôsobila problémy aj turistickému ruchu v Turecku, pre ktorý sú obe tieto krajiny veľmi dôležité. V rámci opatrení na podporu turizmu z Ruska turecký národný letecký dopravca Turkish Airlines oznámil, že pre ruských turistov vyčlení časť kapacity svojich letov. (tasr)

9:37 Medzi takmer 1800 obeťami vojnového konfliktu je aj 142 detí, uvádza Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva. Vlastnú štatistiku vedie aj ukrajinská prokuratúra, podľa ktorej si invázia ruskej armády od svojho počiatku vyžiadala životy 183 detí. Ruská armáda podľa prokuratúry tiež ostreľovaním zničila 938 vzdelávacích zariadení, 87 ich je zničených úplne, píše agentúra Unian. (čtk)

9:20 Ukrajinská vláda uvoľnila prvé finančné prostriedky vo výške jednej miliardy hrivien (31,2 milióna eur) na naliehavé práce pri odpratávaní sutín a na nevyhnutné opravy v oblastiach, ktoré boli oslobodené spod ruskej okupácie. V nedeľu v Kyjeve to povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhal, informuje agentúra DPA.

Predseda ukrajinskej vlády na platforme Telegram napísal, že spomínaná suma z vládnej rezervy je len prvou fázou komplexnej obnovy krajiny. „S tým začneme hneď po našom víťazstve,“ povedal. Ako prvé majú byť opravené rozvodné siete zaisťujúce dodávky tepla, plynu, elektriny a vody. Ďalšie prostriedky budú vynaložené na opravy striech, výmenu okien a dverí a tiež odstránenie škôd na uliciach spôsobených útokmi ruských síl. (tasr)

8:59 Ruská armáda pokračuje v delostreleckých útokoch na ciele v Doneckej i Luhanskej oblasti, pričom využíva neriadené strely, čo zvyšuje pravdepodobnosť civilných obetí. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej aktualizácii o situácii na Ukrajine. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Britský rezort obrany zároveň pripomenul, že ruské vojská v minulosti útočili v Doneckej oblasti muníciou s bielym fosforom, a upozornil, že túto látku môžu v budúcnosti použiť v Mariupole. Biely fosfor je jedovatá látka, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Vyrába sa z hornín, ktoré obsahujú fosfát, a používa sa najmä pri výrobe hnojív, potravinových prísad či čistiacich prostriedkov.

Ukrajinské sily medzičasom úspešne „odrazili niekoľko útokov, pričom zničili ruské tanky, vozidlá a delostreleckú techniku,“ uviedlo ministerstvo.

8:40 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu uviedla, že dotazník, ktorý počas návštevy Kyjeva odovzdala ukrajinskému prezidentovi Zelenskému, predstavuje veľmi dôležitý krok vpred. Odpovede Ukrajiny jej totiž umožnia rozhodnúť, či bude odporúčať túto krajinu ako kandidáta na vstup do EÚ, povedala pre televíziu CNN.

Tento proces obvykle trvá roky, no podľa von der Leyenovej by žiadosť Ukrajiny mohla byť posúdená v priebehu týždňov. Ukrajinci „bezpochyby patria do našej európskej rodiny“, citovala šéfku EK agentúra AP. (tasr)

8:24 Na zbierkovom účte ukrajinského veľvyslanectva v Česku, ktoré za vybrané peniaze nakupuje zbrane pre ukrajinskú armádu, sa od darcov vyzbierala už takmer miliarda korún. Ukrajinská ambasáda o tom informovala v nedeľu na Twitteri.

Do zbierky prispelo približne 115 000 darcov, ktorí poslali celkovo 977 miliónov korún (39,9 milióna eur), informuje na svojej webovej stránke spravodajská stanica ČT24. S nákupom a dopravou výzbroje pomáha veľvyslanectvu české ministerstvo obrany. Za vybrané peniaze obstarávajú odborníci z českého silového rezortu techniku, ktorú Ukrajina požaduje. (tasr)

8:14 Biely dom oznámil, že americký prezident Joe Biden bude tlačiť na indického premiéra Naréndru Módího, aby zaujal tvrdý postoj voči ruskej invázii na Ukrajinu. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová uviedla, že obaja lídri plánujú na pondelok virtuálne rokovanie. Neutrálny postoj Indie k vojne vyvolal vo Washingtone znepokojenie a získal si ocenenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý tento mesiac Indiu pochválil za to, že podľa neho posudzuje „situáciu v jej celistvosti a nielen jednostranne".

Psakiová vo vyhlásení konštatovala, že Biden bude diskutovať o tom, ako ruská vojna proti Ukrajine destabilizuje globálne trhy s potravinami a komoditami, a o nutnosti posilniť globálnu ekonomiku a zároveň „podporovať slobodný, otvorený, na pravidlách založený medzinárodný poriadok s cieľom zvýšiť bezpečnosť, demokraciu a prosperitu". (sita)

7:58 Ruské straty ťažkej pozemnej vojenskej techniky sú oproti ukrajinským štvornásobné, zistili nezávislí analytici blogu Oryx, na ktorý sa odvolávajú aj prestížne americké média ako New York Times. Jeden z členov analytického tímu Jakub Janovský z Prahy v rozhovore opisuje, ako dokumentujú straty vojenskej techniky a vysvetľuje, prečo je to dôležité.

Čítajte viac Analytik: Ruské straty sú štyrikrát väčšie, ako tvrdia. Ich propaganda je hlúpa

7:42 Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (ONCHR) potvrdil, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prišlo o život najmenej 1793 civilistov. Ďalších 2439 civilistov bolo zranených.

ONCHR pripustil, že skutočné počty obetí budú výrazne vyššie, vzhľadom na oneskorenie informácií z bojiska a tiež kvôli mnohým miestam, kde údaje zatiaľ nemožno overiť. To platí napríklad o obkľúčenom Mariupole, kde miestne úrady koncom marca odhadovali počet zabitých civilistov na viac ako 5000. (čtk)

7:26 Kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že jeho vláda poskytuje podporu snahe o zdokumentovanie vojnových zločinov na Ukrajine, pričom vyhlásil, že zodpovedný za tieto zločiny je ruský prezident Vladimir Putin. „Je jasné, že Putin systematicky zasahuje civilistov, či to sú nemocnice alebo železničné stanice alebo pôrodnice. To je jeden z dôvodov, prečo Kanada ako jedna z prvých krajín vyzvala Medzinárodný trestný súd (ICC), aby preskúmal Putinove vojnové zločiny," povedal Trudeau v nedeľu pre televíznu stanicu CNN. Na otázku, či vojnové zločiny prerástli do genocídy, kanadský premiér odpovedal, že to sa ešte len musí zistiť. (sita)

7:08 Líder Čečenska Ramzan Kadyrov dostal z Kremľa nový rozkaz. Bývalý veliteľ čečenských povstalcov a v súčasnosti spojenec ruského prezidenta Putina oznámil, že jeho úlohou je dobyť predovšetkým regióny Doneck a Luhansk, potom Kyjev, Mariupoľ a všetky ostatné mestá. (Nexta)

6:45 Fínsko a Švédsko sú zjavne pripravené vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO) už v lete tohto roka. Informovali o tom v pondelok noviny The Times s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov, podľa ktorých Rusko v tejto súvislosti urobilo „obrovskú strategickú chybu“. TASR správu prevzala z webu britského denníka a agentúry Reuters.

Predstavitelia Spojených štátov podľa správy uviedli, že členstvo oboch severských krajín v NATO bolo „témou debaty a viacerých stretnutí“ počas minulotýždňových rokovaní ministrov zahraničných vecí Aliancie, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia Švédska a Fínska.

Washington je podľa britského denníka presvedčený, že takýto krok zvýši tlak na ruskú armádu a rozšíri západnú alianciu z 30 na 32 členov ako priamy dôsledok invázie Ruska na Ukrajinu. Žiadosť Fínska sa očakáva v júni a žiadosť Švédska by mala nasledovať neskôr, napísali The Times na svojej webovej stránke. (TASR)

6:29 Ruské sily počas uplynulého víkendu pokračovali v ostreľovaní východnej Ukrajiny. V okolí Charkova, druhého najväčšieho ukrajinského mesta ležiaceho neďaleko ruskej hranice, zahynulo desať civilistov vrátane dieťaťa a ďalších 11 utrpelo zranenia, oznámili v nedeľu tamojšie úrady. Informácie priniesli denník The Guardian, agentúra AFP a stanica BBC.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v nedeľu cez humanitárne koridory evakuovali celkovo 2824 ľudí, z nich 213 zo zdevastovaného mesta Mariupol, ktoré ruské sily obliehajú celé týždne.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko predtým informoval, že počet obetí piatkového raketového útoku na železničnú stanicu v meste Kramatorsk sa zvýšil na 57 mŕtvych. Zranenia podľa neho utrpelo ďalších 109 ľudí. (tasr)

6:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval v nedeľu obyvateľov svojej krajiny, že Rusko zrejme uskutoční väčšie vojenské operácie na východe krajiny. Najbližší týždeň bude podľa neho rovnako kľúčovým ako všetky ostatné v tejto vojne. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

„Ruské jednotky sa presunú k ešte väčším operáciám na východe nášho štátu,“ povedal Zelenskyj vo svojom najnovšom nočnom príhovore.

Novovymenovaný veliteľ ruskej invázie na Ukrajinu generál Alexander Dvornikov je jeden z najskúsenejších dôstojníkov v ruských silách a podľa amerických predstaviteľov má za sebou históriu brutality proti civilistom v Sýrii a ďalších miestach vojny.

Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa pre CNN v nedeľu vyjadril, že „tento generál bude ďalším autorom zločinov a brutality proti ukrajinským civilistom“. „Žiadne vymenovanie akéhokoľvek generála nemôže vymazať skutočnosť, že Rusko už na Ukrajine čelí strategickému zlyhaniu,“ dodal. Reorganizácia vedenia invázie prichádza v čase, keď sa Rusko pripravuje na to, čo sa očakáva byť väčší a sústredenejší pokus o rozšírenie ruskej kontroly vo východoukrajinskom regióne Donbas.

Rusko obvinil zo snahy vyhnúť sa zodpovednosti za vojnové zločiny.

„Keď ľuďom chýba odvaha priznať si chyby, ospravedlniť sa, prispôsobiť sa realite a poučiť sa, zmenia sa na netvory. A keď to svet prehliada, netvory sa rozhodnú, že to svet sa musí prispôsobiť im. Ukrajina to všetko zastaví,“ vyhlásil Zelenskyj. „Príde deň, keď budú musieť všetko priznať. Prijať pravdu.“

Ukrajinský líder tiež znova vyzval západné krajiny, aby poskytli jeho krajine viac pomoci. Počas nedeľňajšieho telefonátu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom podľa vlastných slov hovoril o tom, ako posilniť sankcie voči Rusku a „ako prinútiť Rusko, aby sa usilovalo o mier“.

„Rád konštatujem, že postoj Nemecka sa nedávno zmenil v prospech Ukrajiny. Považujem to za úplne logické,“ doplnil Zelenskyj.