Kancelár Olaf Scholz informoval, že Nemecko vedie dôverné rokovania s Ukrajinou o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by jej Berlín mohol poskytnúť, keď sa skončí ruská invázia. Ako si vysvetľujete jeho slová?
Poviem pravdu, že neviem, čo znamenajú. Nie som si práve istý, ako by v tomto momente bezpečnostné záruky vôbec mohli vyzerať. Ukrajina s nimi už má skúsenosti vo forme Budapeštianskeho memoranda. Podpísali ho USA, Británia a Rusko, keď sa Kyjev rozhodol vzdať jadrového arzenálu. No hoci sa k tým garanciám pripojili traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, neznamenali pre Ukrajinu nič. Ani v roku 2014, ani teraz. Takže neviem, ako by mohli bezpečnostné záruky fungovať teraz. Najmä ak by ich vyjednalo Nemecko. Teda krajina, ktorá si roky myslela, že má páky na to, aby ovplyvnila správanie Ruska, ale je jasné, že ich nemá. Preto sa veľmi skepticky pozerám na to, čo povedal Scholz. A myslím si, že ani nie je správne o tom v tejto chvíli hovoriť.
Prečo to tak vnímate?
Teraz by sme sa mali zamerať najmä na mohutnú bezpečnostnú podporu pre Ukrajinu, ktorá sa bráni. Nemecko v tom zaostáva. Pomohlo Ukrajine aj vojensky, ale ak sa pozrieme na jeho potenciál, urobilo menej ako napríklad viaceré krajiny v strednej Európe. Berlín by nemal rozprávať o akýchsi budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ale o okamžitej bezpečnostnej pomoci pre ňu.
Čo by mohol urobiť v rámci vojenskej podpory Kyjeva?
Nemci by sa mali pozrieť na svoje zásoby, aby bolo jasné, čo môžu Ukrajine poskytnúť. Jednoducho sa mi nechce veriť, že v podstate vieme Kyjevu poslať len nejaké staré veci z čias NDR. Musíme mať k dispozícii aj modernejšiu výstroj a výzbroj. Takú, ktorú teraz Ukrajina najviac potrebuje, teda protivzdušnú obranu či protitankové strely. Ale Nemecko by mohlo viac podporiť aj ukrajinské vojenské zdravotníctvo, môže poskytnúť ochranné prostriedky proti zbraniam hromadného ničenia a malo by dať Kyjevu transportné vozidlá. No nedeje sa to.
Aké máte pre to vysvetlenie? Nemecko za to čelí kritike.
Ešte by som chcel dodať, že Berlín by mal zrušiť všetky prekážky, ktoré bránia Ukrajine nakupovať výzbroj priamo od nemeckých výrobcov. Kyjev by chcel zbrane získať na komerčnom základe, ale vyzerá to tak, že nemecká vláda je pomalá, nerozhodná a nevie, ako sa k tomu postaviť. Pýtate sa prečo sa to deje? Vyzerá to tak, že sme, podobne ako ruskú armádu, precenili nemecké ozbrojené sily. Hoci som povedal, že určite ešte majú niečo k dispozícii, je možné, že toho naozaj nie je až tak veľa, ako by ste očakávali od veľkej krajiny. S tým súvisia obavy, že Nemecko dodávky zbraní na Ukrajinu nebude mať čím nahradiť. Že teda nemôže dať Kyjevu všetko, lebo aj jeho ozbrojené sily musia byť funkčné. Myslím si, že sa to dá pokladať za legitímny argument. V Nemecku okrem toho prevládal názor, že nie je správne posielať zbrane do konfliktov. Môžeme diskutovať, či tento postoj je naozaj úprimný. Nemeckí výrobcovia totiž v minulosti predávali zbrane do regiónov, v ktorých sme boli svedkami konfliktov. Ale bez ohľadu na to, ako to bolo v skutočnosti, v Nemecku sa presadil názor, že Berlín by nemal vojensky zásobovať bojujúce strany.
Nezmenila ho ani vojna Ruska proti Ukrajine?
Vidím istý posun. Vojna Ruska proti Ukrajine priamo ohrozuje Nemecko. Toto si ľudia stále viac uvedomujú. Ale Nemecko je v istom zmysle v tejto situácii stratené a potrebuje nájsť kompas. Roky krajina Rusko vnímala ako veľkého suseda, s ktorým musí udržiavať vzťahy a spolupracovať. Berlín dúfal, že postupne tento prístup pozitívne ovplyvní Moskvu. V podstate to však bola len ilúzia, ktorá sa za niekoľko posledných týždňov rozpadla. Viacerí významní nemeckí politici priznali, že sa v Rusku mýlili, a asi najvýraznejšie sa takto vyjadril prezident Frank-Walter Steinmeier. No táto debata ukazuje, aké je Nemecko stratené. Nedokázalo ešte prísť s novými návrhmi a dostatočne pochopiť, že Ukrajina má právo sa brániť, čo by potom malo viesť k dostatočnej vojenskej podpore Kyjeva. Berlín potrebuje novú politiku smerom k východnej Európe, lebo tú starú mu Moskva svojím konaním úplne zničila.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že pozýva bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho exprezidenta Nicolasa Sarkozyho do Buče, aby videli, k čomu viedla politika ústupkov Rusku. Nakoľko je to, čo sa teraz deje na Ukrajine, chybou Nemecka, chybou Merkelovej?
Je to symbolická výzva prezidenta Zelenského. A urobil ju aj ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrej Meľnyk. Tento ambasádor momentálne funguje ako opozičný líder. Meľnyk Berlín kritizuje a pripomína mu, čo mal spraviť, ale neurobil to. Či sa to týka minulosti, alebo prítomnosti. Teraz už vieme, ale v podstate sme to vedeli už dávno, že bolo chybou, že Ukrajina a ďalšie východoeurópske krajiny nedostali skutočnú šancu na integráciu do euroatlantických štruktúr. Mali by sme si priznať, že sme sa obávali toho, čo urobí Rusko. Preto na summite NATO v Bukurešti v roku 2008 nedostali Ukrajina a Gruzínsko od Severoatlantickej aliancie Akčný plán členstva. Proti boli Nemecko a Francúzsko. Ešte v tom roku sa Rusko pustilo do vojny s Gruzínskom a v roku 2014 zaútočilo na Ukrajinu. Ukázala sa zraniteľnosť krajín, ktoré zostali v akejsi sivej zóne mimo NATO a Európskej únie. Merkelová by sa k tejto zlej politike mala vyjadriť. Bola kancelárkou 16 rokov a Nemecko má zásadný hlas. Na rozdiel od Steinmeiera, ktorý bol Merkelovej ministrom zahraničných vecí, však zatiaľ nereagovala. Namiesto toho odišla do Talianska na dovolenku. Je to absolútne nesprávne. Toto všetko už zanechalo škvrnu na jej povesti. Mnoho rokov sme ju vnímali ako líderku, ktorá pomohla Nemecku prekonať náročné časy. No teraz sa toto Merkelovej dedičstvo úplne rozpadá.
Ak Nemecko nedostatočne pomáha Ukrajine dodávkami zbraní, akú úlohu bude hrať v debate o ďalších sankciách proti Rusku, ktoré by sa mali týkať energií?
Časť nemeckej spoločnosti podporuje okamžité ukončenie nákupu ruského uhlia, ropy a plynu. Ale obávam sa, že keď to povedie k zastaveniu výroby a prepúšťaniu ľudí, verejná podpora pre tieto kroky sa stratí. Nemecká vláda je preto opatrná, hoci chápem, že niektoré štáty vrátane Ukrajiny by chceli postupovať rýchlejšie. A je pravdou, že okamžité odstrihnutie sa od ruských energií by malo aj najväčší vplyv na situáciu. No politici v Berlíne majú podľa mňa legitímne obavy, že verejnosť by sa pre ekonomické problémy postavila proti vládnej politike týkajúcej sa Ukrajiny a Ruska. Ministrom hospodárstva je Robert Habeck za Zelených. Je to politik, ktorý má veľmi jasno v tom, ako vnímať Rusko. Nespomaľuje diskusiu o energiách preto, že by nechcel pomôcť Ukrajine, ale preto, že vláda sa na to snaží ísť systematicky. Zároveň je to signál Moskve, že príde čas, keď Nemecko bude schopné zredukovať či dokonca úplne skončiť s nákupom ruskej ropy a plynu. EÚ už rozhodla o zákaze dovozu ruského uhlia a v strednodobom horizonte prídu na rad ropa a plyn.
Kedy by k tomu mohlo dôjsť?
K embargu na ruskú ropu už smerujeme. Myslím si, že sa na ňom vieme dohodnúť do niekoľkých mesiacov. Európa však potrebuje rokovať s dovozcami mimo Ruska, aby nedošlo k veľkému nárastu cien pre spotrebiteľov. Plyn je dlhodobejšia záležitosť. Nemecko sa príliš zameralo na jeho nákup z Ruska a nemá ani terminál na skvapalnený plyn. Plán Berlína je taký, že sa dokáže závislosti od Moskvy zbaviť do roku 2024. Myslím si však, že Nemecko bude musieť konať rýchlejšie. Už sa debatuje, že Berlín dokáže ruský plyn stopnúť od budúcej zimy.