48. deň: V Mariupole malo zahynúť už 21-tisíc civilistov

Podľa posledných odhadov mohlo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v juhukrajinskom Mariupole zomrieť až 21-tisíc civilistov.

12.04.2022 05:00 , aktualizované: 23:21
Mariupol Foto: ,
Kráter po masívnej explózii na jednej z ulíc v meste Mariupol
debata (1009)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 48. deň
  • Zelenskyj žiada od Západu ťažké zbrane
  • Aj v utorok má byť otvorených deväť humanitárnych koridorov
  • Z Ukrajiny utieklo už vyše 4,5 milióna ľudí
  • V rámci krajiny je vysídlených 4,8 milióna detí
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ukrajinec ‚pitval‘ ruský dron. Akú ‚zázračnú‘ techniku našiel?

Video

23:21 Americký prezident Joe Biden hovoril v utorok v súvislosti s vojnou na Ukrajine a zločinoch vykonaných voči tamojším civilistom o „genocíde“. TASR správu prevzala od agentúr DPA a AFP.

„Váš rodinný rozpočet, vaše možnosti natankovať – nič z toho by nemalo závisieť od toho, že jeden diktátor vzdialený kdesi o pol sveta vyhlási vojnu a pácha genocídu,“ vyhlásil Biden v prejave o cenách paliva na podujatí v americkom štáte Iowa.

Bidenova administratíva sa prudký nárast cien na čerpacích staniciach v USA snažila pripísať invázii ruského prezidenta Vladimira Putina na susednú Ukrajinu, počas ktorej ruskí vojaci čelia obvineniam zo zverstiev voči tamojším civilistom, pripomína AFP.

23:08 Získanie kontroly nad metalurgickým komplexom Azovstal sa stalo ústredným bodom bitky o kontrolu nad juhukrajinským Mariupolom, píše BBC na svojom webe. Železiarne a oceliarne vlastnené najbohatším Ukrajincom Rinatom Achmetovom sú podľa britskej verejnoprávnej stanice jednou z kľúčových základní, ktoré ostali niekoľkým tisícom ukrajinských obrancov v obliehanom meste.

Azovstaľ Čítajte viac 49. deň: Rusi tvrdia, že obrancovia Mariupoľa sa vzdali. Kyjev to poprel

22:58 Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v utorok vyjadrila „znepokojenie“ nad správami o použití chemických zbraní v obliehanom prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Sekretariát OPCW je podľa vyjadrení zverejnených na oficiálnej webovej stránke tejto organizácie znepokojený „nedávnymi nepotvrdenými správami o použití chemických zbraní v Mariupole, o ktorých médiá informovali v období uplynulých 24 hodín“.

„Použitie chemických zbraní kdekoľvek a kýmkoľvek za akýchkoľvek okolností je trestuhodné a v úplnom rozpore s právnymi normami prijatými medzinárodným spoločenstvom proti takémuto použitiu,“ uvádza OPCW vo vyhlásení.

22:40 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská varovala, že nikto na Ukrajine nie je pred ruskými silami v bezpečí. „Terčom číslo jeden je každý z nás,“ povedala v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Interview CNN v utorok zverejnila na svojom webe.

Keď ruskí vojaci napadli ich vlasť, ukrajinský prezident a jeho manželka Olena odmietli ujsť do zahraničia alebo vzdať sa. Namiesto toho sa rozhodli, tak ako mnoho ich krajanov a krajaniek, vzdorovať ruskej agresii.

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára a Zelenskyj vtedy vo vyhlásení na videu oznámil, že do Kyjeva prenikli „nepriateľské sabotážne skupiny“, pričom on je ich terčom číslo jeden a jeho rodina terčom číslo dva.

Prezident sa odvtedy sústreďuje na vojenskú obranu Ukrajiny proti ruským silám a prvá dáma sa zameriava na humanitárne záležitosti a na pomoc deťom. Pracuje na tom, aby svet oboznamovala s utrpením bežných Ukrajincov, ktoré im prináša vojna, uviedla CNN.

21:57 Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) oznámila, že pri „nebezpečnej špeciálnej operácii“ zadržala Viktora Medvedčuka, ktorý je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine. Informovali o tom v utorok večer agentúry AFP a Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na svojom účte na sociálnej sieti Telegram zverejnil oligarchovu fotografiu v putách.

„Špeciálnu operáciu vykonala SBU. Výborne! Podrobnosti zverejníme neskôr,“ napísal Zelenskyj.

Medvedčuk je lídrom najväčšej ukrajinskej opozičnej strany s názvom Opozičná platforma – Za život. Jej činnosť bola úradmi pozastavená pre jej väzby na Rusko. Sám Medvedčuk bol od mája minulého roka v domácom väzení. Bol obvinený z prevodu licencií na ťažbu ropy a zemného plynu z jedného z polí na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, na ruské orgány, ako aj z údajného zverejnenia utajených informácií o rozmiestnení ukrajinských vojenských jednotiek. Tri dni po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, však utiekol a zdržiaval sa na neznámom mieste.

Viktor Medvedčuk je považovaný za najvplyvnejšieho proruského politika na Ukrajine. V médiách získal prezývku „Putinov kmotor“, pretože ruský prezident je krstným otcom jeho dcéry.

21:09 Ruského občana s povolením na pobyt v Poľsku zatkli pre obvinenia zo špionáže, informovala v utorok tlačovú agentúru PAP poľská generálna prokuratúra.

Muž zhromažďoval informácie o poľskej armáde a jednotkách NATO rozmiestnených v Poľsku, aby ich potom využili ruské tajné služby, uviedla prokuratúra.

Muža, ktorý žije v Poľsku posledných 18 rokov, zadržali na tri mesiace a vo väzbe má počkať na súdny proces.

Riaditeľ odboru pre národnú bezpečnosť v úrade premiéra Stanislaw Žaryn povedal, že poľské bezpečnostné služby zadržali aj dvoch Bielorusov podieľajúcich sa na špionáži v Poľsku.

21:08 Spojené štáty v tejto chvíli nevedia potvrdiť správy o použití chemických zbraní na Ukrajine zo strany ruskej armády, avšak majú dôveryhodné informácie o tom, že Rusko by mohlo použiť chemické látky počas svojej ofenzívy s cieľom dobyť obliehané ukrajinské mesto Mariupol. Uviedol to v utorok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Nie som v pozícii potvrdiť, či Moskva už použila chemické zbrane v Mariupole, avšak máme dôveryhodné informácie o tom, že ruské sily môžu použiť rôzne prostriedky, vrátane slzotvorného plynu zmiešaného s chemickými látkami, ktoré by zneškodnili ukrajinských bojovníkov a civilistov,“ uviedol Blinken. Dodal, že USA si tieto informácie vymieňajú s Ukrajinou.

Ukrajinská špeciálna jednotka Azov, ktorá v častiach zničeného mesta stále vzdoruje ruským útokom, na sociálnej sieti Telegram napísala, že ruská armáda zhodila z dronu na Mariupol „jedovatú látku neznámeho pôvodu“. Pluk tiež tvrdil, že ľudia pociťovali problémy s dýchaním a mali neurologické problémy. AFP nebola schopná tieto tvrdenia overiť.

21:46 Britský premiér Boris Johnson a americký prezident Joe Biden spolu v utorok telefonovali a hovorili o zvýšení vojenskej a ekonomickej pomoci pre Ukrajinu, ako i potrebe ukončiť závislosť Západu od ruskej ropy a zemného plynu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Lídri diskutovali o potrebe zvýšenia pomoci Ukrajine, a to vrátane vojenskej a ekonomickej, keďže ukrajinské sily sa pripravujú na ďalší ruský útok na východe krajiny,“ napísala vo vyhlásení kancelária britského premiéra.

Uviedla tiež, že Johnson Bidena informoval o svojej nedávnej návšteve Kyjeva i o novom balíku vojenskej pomoci, ktorá zahŕňa protilodné strely i vojenské vozidlá. Tie by mali z Británie na Ukrajinu doraziť v najbližších dňoch a týždňoch.

20:41 Rakúsky kancelár Karl Nehammer sľúbil v utorok v telefonáte ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Rakúsko bude Ukrajinu ďalej „politicky a humanitárne podporovať“. Informovala o tom tlačová agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie Nehammera.

Telefonát nasledoval deň po tom, čo sa Nehammer ako prvý európsky líder po vypuknutí vojny stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Je pre mňa dôležité, aby som o svojich rozhovoroch okamžite informoval všetkých kľúčových predstaviteľov v tomto konflikte,“ uviedol Nehammer vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad v utorok večer.

20:06 Približne 400 civilistov bolo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pochovaných v meste Severodoneck, ktoré leží v Luhanskej oblasti na východe krajiny v blízkosti frontovej línie. Oznámil to v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR správu prevzala od agentúry AFP a denníka The Guardian.

Hajdaj uviedol, že márnice v mnohých mestách Luhanskej oblasti sú už plné. Telá podľa neho nachádzajú aj v pivniciach a nie je ich kam ukladať. V čase, keď mesto nie je ostreľované, preto dobrovoľníci a pracovníci komunálnych služieb pochovávajú nájdených ľudí do hrobov na vopred určené miesta.

„V Severodonecku vyhrabávame traktormi jamy a hroby sú systematicky zaraďované do registra. Každú mŕtvu alebo zosnulú osobu pochovávame prirodzene v samostatných hroboch. Za 48 dní vojny približne 400 pochovaných,“ uviedol Hajdaj v príspevku na sociálnej sieti Telegram, pričom hovoril o civilistoch.

19:09 Ukrajinská pohraničná stráž v utorok oznámila, že viac ako 870-tisíc ľudí, ktorí po začiatku ruskej vojenskej invázie utiekli z Ukrajiny pred vojnou, sa už vrátilo späť. Medzi navrátilcami je pritom čoraz viac žien a detí.

Podľa hovorcu ukrajinskej pohraničnej stráže Andrija Demčenka sa každý deň vráti do vlasti približne 25-tisíc až 30-tisíc Ukrajincov. Medzi navrátilcami je stále viac žien, detí a starších ľudí, čo je zmena oproti prvým dňom invázie, keď sa na Ukrajinu vracali takmer výlučne muži. Ukrajinské ministerstvo vnútra ešte 3. apríla uviedlo, že na Ukrajinu sa vrátilo približne 537-tisíc odídencov.

„Hovoria, že vidia, že situácia je bezpečnejšia, a to najmä v oblastiach na západe, a že už viac nemôžu zostať za hranicami… Sú pripravení vrátiť sa a ostať tu,“ uviedol Demčenko.

Zmena v situácii na Ukrajine nastala po tom, ako sa ruské sily koncom marca stiahli z oblastí ležiacich okolo Kyjeva, pričom sa pripravujú na zintenzívnenie svojej ofenzívy na východe Ukrajiny. Podľa Organizácie Spojených národov utieklo z Ukrajiny do zahraničia od začiatku vojny z 24. februára vyše 4,6 milióna ľudí. Podľa OSN ide o najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny.

Väčšina ukrajinských utečencov smerovala do susedných štátov, ktoré sú členmi Európskej únie, predovšetkým do Poľska, ale i Maďarska, Rumunska a na Slovensko. Veľký počet Ukrajincov utiekol aj do Moldavska, ktoré nie je členom EÚ.

Ženy a deti pritom tvoria približne 90 percent ľudí, ktorí opustili Ukrajinu, pretože muži vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí môžu byť povolaní do armády, nemajú dovolené z Ukrajiny odísť. „Aj keď sa počet ľudí prechádzajúcich cez (ukrajinské) hranice výrazne znížil, všimli sme si, že tí, ktorí prekračujú hranice teraz, sú v oveľa zraniteľnejšom rozpoložení, majú menej prostriedkov a nemajú toľko plánov v súvislosti s tým, kam by mohli ísť,“ uviedol hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. (tasr, afp)

18:35 Kyjev v utorok oznámil, že pokračujúce rozhovory s Ruskom o ukončení vojny sú „mimoriadne náročné“, Podľa poradcu ukrajinského prezidenta a člena ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajla Podoľaka sa ruská strana „pridržiava svojej tradičnej taktiky“ a vytvára na proces rokovaní verejný nátlak aj prostredníctvom niektorých verejných vyhlásení.

Delegácie Ruska a Ukrajiny sa naposledy stretli koncom marca v tureckom Istanbule. Mierové rokovania medzi oboma krajinami zatiaľ konkrétne výsledky nepriniesli. Ruskí predstavitelia obviňujú Ukrajinu z toho, že zinscenovala hrozivé zábery z Buče, ktoré zachytávajú masové hroby a telá mŕtvych civilistov ležiace v uliciach mesta, aby spomalila mierové rokovania a prinútila Západ uvaliť na Rusko ešte viac sankcií.

Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok uviedol, že mierové rokovania v súčasnosti spomaľuje aj nerozhodnosť Kyjeva v súvislosti s jeho požiadavkami. (afp, tasr)

18:31 Plánovaná cesta nemeckého spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera do Kyjeva sa neodohrá, pretože tam „zjavne nie je vítaný“. Nemecký prezident počas návštevy Varšavy povedal, že plánoval cestovať na Ukrajinu spolu s ďalšími lídrami EÚ, avšak Kyjev naznačil, že o jeho prítomnosť v krajine nie je záujem.

„Bol som pripravený to urobiť, avšak zjavne v Kyjeve to nechceli,“ povedal Steinmeier novinárom po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Práve Duda podľa Steinmeiera navrhol, aby spoločne s hlavami pobaltských štátov (Estónska, Litvy a Lotyšska) odcestoval do ukrajinského hlavného mesta. Malo ísť o symbol „európskej solidarity s Ukrajinou“.

Utorkové vyjadrenie prezidenta Steinmeiera prišlo po tom, ako nemecký bulvárny denník Bild citoval nemenovaného ukrajinského diplomata, ktorý povedal, že Steinmeier momentálne v Kyjeve nie je vítaný, pretože mal v minulosti blízke vzťahy s Ruskom.

Nemecký prezident čelí čoraz väčšej kritike za svoju „roky trvajúcu politiku zmierňovania tlaku voči Moskve“. Frank-Walter Steinmeier bol ministrom zahraničných vecí Nemecka v dvoch kabinetoch kancelárky Angely Merkelovej. Ešte predtým bol šéfom kabinetu vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera. V tom čase Nemecko budovalo dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a Berlín „pestoval úzke energetické väzby“ s Moskvou.

Spolkový prezident už minulý týždeň priznal, že v čase, keď bol šéfom nemeckej diplomacie, urobil chybu, keď mal voči Rusku mierny postoj. (ap, afp, dpa, tasr)

18:26 Podľa posledných odhadov mohlo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v juhukrajinskom Mariupole zomrieť až 21-tisíc civilných obyvateľov, uviedol v utorok starosta obliehaného mesta Vadym Bojčenko.

Starosta strategicky dôležitého prístavného mesta zároveň zdôraznil, že od začiatku pouličných bojov je zložité zistiť presný počet obetí. Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko povedal, že predbežné odhady hovoria dokonca až o 22-tisíc mŕtvych civilistoch.

„Kvôli situácii v Mariupole je zložité komentovať počty obetí, mesto je obliehané a pod blokádou,“ upozornil oblastný gubernátor. Úrady podľa neho v súčasnej dobe pracujú s informáciami, ktoré hovoria o 20-tisíc až 22-tisíc mŕtvych. Nezávislé odhady ohľadom obetí neľútostného ruského bombardovania mesta nie sú k dispozícii.

Strategicky položený prístav Mariupol na brehu Azovského mora už 40 dní oblieha ruská armáda. Mesto je zdevastované jej ostreľovaním, zostáva v ňom asi 160-tisíc obyvateľov, odrezaných od sveta a trpiacich nedostatkom vody, potravín, elektriny a tepla.

Ukrajinské ministerstvo obrany zároveň preveruje informácie o použití chemických zbraní v Mariupole. Ukrajinský pluk Azov, ktorý obkľúčené mesto bráni, oznámil, že ruská armáda v pondelok večer v Mariupole použila bližšie neupresnenú „jedovatú látku“, ktorú zhodila na obranu mesta z dronu. Obete mali problémy s dýchaním a pohybom. Eduard Basurin, zástupca proruských separatistov, ktorí sa podieľajú na obliehaní Mariupolu, použitie chemických zbraní poprel. (reuters, afp, čtk, cnn.com)

17:04 Európska únia zriaďuje v Moldavsku sklad s humanitárnymi zásobami pre utečencov pred ruskou vojnou na Ukrajine. Tento týždeň bude dodaných vyše 1 200 stanov a 4-tisíc prikrývok pre ľudí, ktorých vojna na Ukrajine vyhnala z domovov, uviedla v utorok Európska komisia.

„Ruská vojenská agresia na Ukrajine sa odvíja ničivým, surovým spôsobom, preto humanitárne potreby zasiahnutých civilistov rastú exponenciálne,“ uviedol eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič.

Vojna zatiaľ donútila ujsť do susedných krajín vyše 4,5 milióna ľudí – útočisko našli v štátoch ako Slovensko, Maďarsko, Moldavsko či Poľsko a väčšinou ide o ženy a deti, dodala eurokomisia. Zároveň to označila za najrýchlejšie narastajúcu utečeneckú krízu na svete.

Moldavsko, chudobný štát južne od Ukrajiny, dostáva od členských krajín Európskej únie čoraz viac pomoci pre utečencov, napríklad Nemecko, Maďarsko a Holandsko mu posielajú zdravotnícky materiál. (dpa, tasr)

17:00 Ukrajinskí predstavitelia v utorok oznámili, že tím expertov prekazil plánovaný kybernetický útok ruských vojenských hekerov na energetickú sieť Ukrajiny. Predstavitelia dodali, že ukrajinské národné centrum kybernetickej bezpečnosti (CERT Ukrajina) zmarilo útok plánovaný hekermi z ruskej vojenskej tajnej služby GRU, ktorý mal minulý piatok 8. apríla vyradiť elektrické trafostanice z prevádzky.

Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu na svojej webovej stránke uviedla, že bol odhalený malvér (škodlivý softvér), ktorého cieľom malo byť zničenie dát v počítačoch. Úrady zatiaľ nezverejnili vysvetlenie, ako bol útok prekazený, ale centrum CERT Ukrajina sa v samostatnej správe poďakovalo americkej spoločnosti Microsoft a slovenskej softvérovej firme ESET. Rozsah zásahu však tiež ešte nebol vysvetlený.

Hekeri z ruskej tajnej služby GRU dvakrát úspešne zaútočili na energetickú sieť Ukrajiny, a to počas zím v rokoch 2015 a 2016. Využívanie kyberútokov Ruska proti ukrajinskej infraštruktúre je iba obmedzené v porovnaní s predvojnovými očakávaniami expertov. V prvých hodinách vojny však útok, pripisovaný Kyjevom Rusku, vyradil na Ukrajine dôležité satelitné komunikačné spojenie, čo malo vplyv na desaťtisíce Európanov od Francúzska až po Poľsko. (ap, tasr)

15:44 Rokovania s Ukrajinou sú na mŕtvom bode, vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin. Kyjev sa podľa neho odchýlil od toho, na čom sa obe strany dohodli pri mierových hovoroch v Istanbule na konci marca. Ukrajina tam na pojednávaní predložila návrh na cestu k možnej neutralite.

Putin Čítajte viac Mier v nedohľadne. Rokovania s Ukrajinou sú na mŕtvom bode, povedal Putin

16:08 Starosta mesta Buča neďaleko Kyjeva Anatolij Fedoruk v utorok informoval, že úrady doteraz objavili telá 403 ľudí, o ktorých sa domnievajú, že ich zabili ruskí vojaci za dobu, čo oblasť okupovali. Dodal, že počty takto nájdených tiel stále rastú.

Ruské sily ovládali Buču ležiacu na severozápad od ukrajinského hlavného mesta asi mesiac, stiahli sa z nej koncom marca. Ukrajinská strana tvrdí, že ruskí vojaci v Buči zabíjali, znásilňovali a mučili civilistov, čo Moskva popiera a označuje za provokáciu. Ruský prezident Vladimír Putin v utorok o týchto informáciách povedal, že ide o falošné správy.

15:37 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v marci presídlenie takmer 100-tisíc ukrajinských utečencov do odľahlých častí Ruska vrátane Sibíri či oblastí za polárnym kruhom. Vyplýva zo z ruských úradných dokumentov, ktoré má k dispozícii britský denník The Independent.

Konkrétne išlo o 95 739 civilistov z Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorí sa mali z oblastí vo vojnových zónach presídliť o tisícky kilometrov ďalej na východ, napísal v stredu The Independent. Vo výkonnom nariadení sa uvádza, že Moskva vzhľadom na súčasnú situáciu na Ukrajine „schvaľuje“ takéto rozdelenie obyvateľov v rámci Ruska, pričom požiadala príslušné úrady, aby zabezpečili ich prijatie.

Na Sibír malo byť poslaných 11 398 ľudí, na ruský Ďaleký východ ďalších 7 218 a na severný Kaukaz, kde sa nachádzajú aj republiky Čečensko, Dagestan a Ingušsko, ďalších 7 023 ľudí. Americké veľvyslanectvo v Kyjeve v marci informovalo o tisíckach detí, ktoré ruskí vojaci „nelegálne presunuli“ do Ruska. Podľa vyjadrenia ambasády odvolávajúcej sa na údaje ukrajinského rezortu diplomacie išlo o 2 839 ukrajin­ských deti z Doneckej a Luhanskej oblasti. (independent.co.uk, news.sky.com, tasr)

15:19 Vojaci z ukrajinskej jednotky námornej pechoty, ktorá sa podieľa na obrane obkľúčeného Mariupolu, na videu zverejnenom v utorok v médiách uistili verejnosť, že zostávajú verní Ukrajine. „Títo vojaci ďalej držia obranu, aj keď ju nemajú už čím držať,“ citoval denník Ukrajinska pravda novinárku Nataliju Nahornú, na ktorú sa námorní pešiaci obrátili a ktorá video pôvodne zverejnila.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že údery letectva a delostrelectva zmarili v noci na dnešok pokus asi stovky „nacionalistov“ predrať sa z obkľúčenia. Ďalších 42 ukrajinských vojakov sa podľa neho vzdalo.

„Sláva Ukrajine! Sme obrancovia Mariupolu, 36. brigáda námornej pechoty, ktorá do posledného držala a drží obranu mesta. Nevzdali sme pozície. Držali sme každý kúsok tohto mesta, podľa našich možností. Ale skutočnosť je taká, že mesto je skutočne obkľúčené a nemáme žiadny prísun munície ani potravín. Držali sme sa do konca. Ďakujeme každému Ukrajincovi, ktorý veril a ďalej verí námornej pechote. Nevzdali sme svoje pozície. Zostali sme verní (Ukrajine) a zostávame verní navždy,“ uviedol vojak vo videu a vyzval všetkých Ukrajincov, aby si pamätali cenu tohto odporu a dokončili všetko tým, že vybojujú víťazstvo Ukrajiny.

Novinárka Nahorná uviedla, že vojaci toto video natočili v obkľúčení, ale nie v zajatí a pod nátlakom. „Nikto na svete nemá právo ich kritizovať za to, že nebolo čím a nebolo ako ďalej držať obranu,“ dodala.

Denník Ukrajinska pravda uviedol, že Mariupol je od začiatku marca v obkľúčení ruských síl, ktoré podľa neho v meste spôsobili „humanitárnu katastrofu“ a „genocídu“. Vyslobodiť mesto z obkľúčenia sa doposiaľ nepodarilo. Šesťdesiata brigáda námornej pechoty v pondelok zverejnila vyhlásenie v ruštine, v ktorom sa tvrdilo, že pondelok môže byť posledným dňom obrany, pretože dochádza munícia. (čtk, tass, pravda.com.ua)

14:58 Obyvatelia Kyjevskej oblasti by sa kvôli opravám infraštruktúry a nastraženým mínam nemali ponáhľať s návratom domov. Podľa denníka Ukrajinska pravda to povedal gubernátor oblasti Oleksandr Pavljuk. Územie nedávno opustili ruské okupačné vojská. Ukrajinské úrady už predtým varovali pred nastraženými mínami, v oblasti však tiež plne nefungujú dodávky elektriny či plynu.

„Vyzývame, aby sa ľudia zatiaľ do nebezpečných oblastí nevracali. Návrat do predtým okupovaných miest je viac či menej reálny na konci mája,“ uviedol Pavljuk. Najväčšie nebezpečenstvo podľa neho predstavujú práve míny, ktoré po sebe ruské jednotky zanechali a ktoré teraz záchranári dôsledne odstraňujú. Ako prvé sa míny odstraňujú z domov, ich dvorov a ciest. Záchranári tiež kontrolujú polia využívané na poľnohospodár­ske práce.

Ukrajinská polícia v utorok informovala o prípade 64-ročného muža, ktorého v oblasti donedávna okupovanej ruskými vojakmi zabila mína. Policajti incident vyšetrujú ako vojnový zločin. Muž podľa polície išiel osobným automobilom po ceste neďaleko dediny Krasne na severe Ukrajiny a zastavil pri okraji cesty, aby pozdravil známych. Našiel pritom na protitankovú mínu. (ap, čtk, pravda.com.ua)

14:46 Pravoslávny arcibiskup Cypru Chrysostomos II. „bezvýhradne“ odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajinu a vyhlásil, že neexistuje „ospravedlnenie“ pre to, aby ruský prezident Vladimir Putin „ničil krajinu, zrovnával ju so zemou s cieľom zabíjať“.

Hlava cyperskej pravoslávnej cirkvi pre štátnu vysielaciu spoločnosť CyBC v utorok uviedla, že invázia je „neakceptovateľná situácia“ a že Putinove činy „nemajú logiku“. Arcibiskup sa vyjadril, že ho znepokojuje zabíjanie ľudí a vyslovil pochybnosti, či je ruský líder „duševne zdravý“.

Chrysostomos II. dodal, že by bol „prvým, kto by požehnal obrannú vojnu“, ale „sebectvo, ak nie hlúposť“ ruského vedenia „nemá hraníc“. Arcibiskup zároveň vyslovil pochybnosť o tom, či je Putin pravoslávnym kresťanom. (sita, ap)

14:42 Telá šiestich zastrelených osôb boli objavené v suteréne jednej z budov v meste Brovary v Kyjevskej oblasti, oznámila ukrajinská prokuratúra. Ide o ďalší prípad poukazujúci na obvinenia zo zverstiev páchaných ruskými silami na Ukrajine.

„Počas obhliadky súkromnej rezidencie sa v suteréne našli telá šiestich civilistov so strelnými ranami,“ uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Zodpovednosť za ich zastrelenie pripísala ruským jednotkám, ktoré túto oblasť ovládli na začiatku invázie.

Moskva početné obvinenia z páchania vojnových zločinov – najmä v okolí hlavného mesta Kyjev, odkiaľ sa ruské jednotky už stiahli – odmieta. Podľa ukrajinských informácií sa v oblastiach pri Kyjeve našlo už vyše 1 200 tiel obetí ruskej agresie.

„Nové masové hroby nachádzame takmer každý deň. Zhromažďujú sa výpovede svedkov. Tisíce a tisíce obetí. Stovky prípadov mučenia. Telá neustále nachádzame v odvodňovacích kanáloch a pivniciach,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorkovom príhovore poslancom litovského parlamentu. (afp, tasr)

14:09 Slovensko pripravuje návrat svojich diplomatov do Kyjeva. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok o tom informoval na sociálnej sieti. „V najbližších dňoch vyšlem do metropoly inšpekčný tím zložený z našich diplomatov, ktorý priamo na mieste posúdi bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Ukrajiny. Ak to bude možné, sfunkčníme naše veľvyslanectvo okamžite,“ priblížil Korčok.

korčok Čítajte viac Slovensko pripravuje návrat svojich diplomatov do Kyjeva

13:45 Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval v utorok na zavedenie „ďalekosiahlych“ sankcií voči Rusku a tiež poskytnutie ďalších zbraní pre Ukrajinu. Povedal to v súvislosti s obvineniami, že ruské sily použili na Ukrajine chemické zbrane.

„Objavuje sa čoraz viac správ potvrdzujúcich, že na Ukrajine boli použité chemické zbrane,“ povedal Morawiecki s tým, že šéf Kremľa Vladimir Putin a jeho spojenci prekročili ďalšiu hranicu v oblasti vojnových zločinov. „Z tohto dôvodu sú teraz potrebné ďalekosiahle sankcie a dodávky zbraní na Ukrajinu,“ zdôraznil šéf poľskej vlády.

Sankcie voči Moskve sú pre Západ len malou obetou, zatiaľ čo Ukrajina obetuje svoju krv „pri obrane svojho územia, ako aj bezpečnosti Poľska a východnej hranice EÚ“, uviedol Morawiecki. Putinov režim je podľa neho možné poraziť jedine vojenskou operáciou a ekonomickými opatreniami.

„A na ekonomickej porážke Ruska by sa mal podieľať slobodný svet, Európska únia, Spojené štáty a všetky krajiny, ktoré chápu, že porušenie geopolitických princípov a medzinárodného práva je hrozbou pre mier, bezpečnosť a stabilný život,“ povedal. „Rusko si musí byť vedomé toho, že Západ a celý slobodný svet sa neskloní ani pred nátlakom, ani pred vydieraním,“ dodal Morawiecki.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v utorok uviedla, že Kyjev preveruje nepotvrdené informácie, že Rusko počas obliehania mesta Mariupol na juhu krajiny použili chemické zbrane, konkrétne fosforovú muníciu. (tasr, pap)

13:43 Rusi sa síce stiahli zo severu Ukrajiny, ale za sebou zanechali zničené životy a ľudí, ktorí sa z prežitej traumy nemusia nikdy spamätať.

ukrajina Čítajte viac Hrozivé svedectvá z Ukrajiny: Rusi znásilňovali a zabíjali ženy pred zrakmi detí

13:39 Na Slovensku momentálne fungujú tri špecializované zdravotné pracoviská pre vojnových utečencov z Ukrajiny. Jedno je v Košiciach a dve v Bratislave. Na tlačovej konferencii to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský s tým, že vzniknú aj v ďalších nemocniciach.

Ministerstvo zdravotníctva prednedávnom priblížilo, že na špecializovaných pracoviskách pre utečencov bude všeobecný lekár, pediater a gynekológ. Nové pracoviská budú podľa rezortu v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, Žiline a Bratislave. V tejto oblasti sa už podpisujú mobilizačné príkazy. (tasr)

13:06 Do východoukrajinského regiónu Donbas smeruje z ruského územia vojenská kolóna. Referuje o tom spravodajský web CNN, ktorému sa podarilo geolokalizovať video zdieľané v pondelok na sociálnych sieťach. Podarilo sa mu zistiť, že kolóna sa nachádzala neďaleko osady Matvejev Kurgan v Rostovskej oblasti a vozidlá boli orientované na severozápad, v smere na Donbas.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko v pondelok varoval, že ofenzíva Ruska v Donbase sa už začala a dodal, že Moskva v oblasti naďalej hromadí svoje sily. „Pokračujú v presúvaní svojich jednotiek a techniky do Doneckej a Luhanskej oblasti. Áno, stále tu nie sú žiadne veľké bitky, o ktorých sa v ostatných dňoch toľko diskutuje. Vo všeobecnosti by sme však mohli povedať, že ofenzíva sa už začala,“ povedal Denysenko.

Nemenovaný predstaviteľ Západu minulý týždeň vyslovil odhad, že potrvá tri až štyri týždne, kým jednotky, ktoré sa stiahli z oblasti okolo Kyjiva a severnej Ukrajiny, budú opäť vyzbrojené a premiestnené do Donbasu na východe Ukrajiny. (cnn.com, sita, ap)

12:58 Ruskí vojaci sa vo všetkých ukrajinských mestách, ktoré nejakú dobu okupovali, správali ako v Buči, kde sa po ich odchode našli stovky zabitých civilistov. Litovským poslancom to v utorok cez videohovor povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Európsku úniu vyzval, aby voči Rusku schválila ďalšie sankcie, ktoré budú mieriť na všetky ruské banky a na ruskú ropu.

EÚ by si podľa Zelenského mala stanoviť dátum, ku ktorému prestane odoberať ruský plyn. „Iba vtedy ruská vláda pochopí, že musí hľadať mier,“ povedal ukrajinský prezident litovskému parlamentu. Zákaz dovozu ruského plynu je podľa neho jediným spôsobom, ako ukázať, že má Západ vôľu zastaviť ruské vojnové zločiny.

Otázka embarga na ruský plyn sprevádza EÚ od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell v pondelok po rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín vyhlásil, že všetky krajiny bloku obmedzujú závislosť na ruskom plyne a rope, na ukončení dovozu sa ale nezhodli. Zatiaľ čo napríklad väčšina štátov východného krídla únie podporuje čo najrýchlejšie ukončenie dovozu ruských fosílnych palív, Nemecko, Maďarsko či Rakúsko chcú takéto rozhodnutie z ekonomických dôvodov oddialiť.

Zelenskyj, ktorý vo veci vojnovej situácie každý deň rokuje so západnými spojencami, pripomenul litovským poslancom aj správy o zabíjaní civilistov v Buči neďaleko Kyjeva a dodal, že takéto miesta sú po celej Ukrajine všade tam, kde boli ruskí vojaci dlhší čas. „Okupanti sa v týchto (mestách, obciach) správali rovnako ako v Buči,“ uviedol prezident. (čtk, reuters)

12:39 Drvivá väčšina Fínov považuje v súčasnosti Rusko za vojenskú hrozbu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v utorok zverejnilo fínske ekonomické a politické fórum EVA. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že až 84 percent opýtaných Fínov považuje Rusko za výraznú vojenskú hrozbu, zatiaľ čo minulý rok takto odpovedalo iba 59 percent respondentov. Šesť percent Fínov v prieskume uviedlo, že Rusko nepovažuje za žiadnu hrozbu. Prieskum sa uskutočnil v marci na vzorke 2074 osôb.

Fínske fórum EVA vníma výsledky tohto prieskumu ako vysvetlenie, prečo sa v nedávnych prieskumoch väčšina Fínov vyslovila za členstvo v Severoatlantickej aliancii. Vedúci výskumu fóra EVA Ilkka Haavisto poznamenal, že Fíni nepovažujú za problém Ruska jeho obyvateľov, ale vedenie krajiny. Väčšina Fínov pokladá Rusov za príjemných ľudí, dodal.

Ruská vojenská intervencia na Ukrajine rozprúdila vo Fínsku intenzívnu diskusiu o možnom vstupe v NATO. Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb si myslí, že konkrétne kroky Fínska k členstvu v Severoatlantickej aliancii by mohli prísť koncom apríla alebo v máji.

Romania NATO Chief Čítajte viac Fínsko a Švédsko sa chystajú v lete vstúpiť do NATO

Stubb zároveň neverí tomu, že by Rusko napadlo Fínsko počas prístupového procesu. Bývalý fínsky premiér nevidí žiadne prekážky pre to, aby proces ratifikácie prístupových protokolov mohol začať po júnovom summite NATO v Madride. Dodal, že Fínsko by bolo pre Alianciu veľkým prínosom vďaka mimoriadne dobre pripravenej armáde. (dpa, tasr, eva.fi)

12:35 Slovenský systém S-300 je nasadený, funguje. Slovenské migy vraj na Ukrajinu nepôjdu. Ako vysvetlil minister obrany Jaroslav Naď, predaj migov by bol veľmi komplikovaný.

mig-29 Čítajte viac Migy pre Ukrajinu nie sú v hre

12:30 Účastník ukrajinskej najvyššej súťaže FC Densa prišiel kvôli bombardovaniu mesta o svoj domáci stánok. Zo záberov, ktoré zverejnili zástupcovia FC Desna je zrejmé, že areál je posiaty krátermi po bombách a zrútená je aj jedna z tribún štadióna.

Vstup na štadión FC Desna Černigov. Čítajte viac Kráter na ploche, zrútená tribúna. Bomby zdevastovali štadión v Černigove

Štadión Jurija Gagarina s kapacitou 12-tisíc miest bol postavený ešte v roku 1936 a po poslednom mesiaci bojov bude potrebovať rozsiahlu rekonštrukciu.

12:13 Rusko dostáva z Iraku s pomocou Iráncov vojenské vybavenie na boje na Ukrajine vrátane granátometov a protitankových striel. Napísal to v utorok s odvolaním sa na blízkovýchodné tajné služby britský denník The Guardian.

Dodávky obsahujú okrem granátometov a protitankových striel aj brazílsky raketový odpaľovací systém. Teherán daroval Rusku v Iráne vyrábanú mobilnú raketovú jednotku Bávar-373 podobnú ruskému raketovému systému S-300, oznámil zdroj, ktorý pomáhal organizovať prevoz.

Podľa denníka The Guardian svedčí využívanie nelegálnej siete na presun zbraní o dramatickej zmene ruskej stratégie. Protiruské sankcie Moskvu nútia spoliehať sa na Irán ako na spojenca v Sýrii. Tento vývoj má významné dôsledky na trasy a objem nelegálneho obchodovania so zbraňami. (čtk, theguardian.com)

12:09 Česko začalo poskytovať miestnym Ukrajincom bezplatný strelecký výcvik. Školenie dosiaľ absolvovalo najmenej 130 ukrajinských mužov a žien, ktorí sa chcú naučiť bojovať s agresorom. „Možno sa vrátim na Ukrajinu, ak ma budú potrebovať,“ vraví 22-ročná Oľha Dembická.

Okrem streľby sa Ukrajinci na kurzoch učia teóriu zbraní, pohyb na bojisku či poskytovanie prvej pomoci. Ako uviedol Michal Ratajský, majiteľ bezpečnostnej spoločnosti CS Solutions, ktorá ponúka výcvikový program na svojej základni na okraji Brna, u všetkých účastníkov vidieť veľkú motiváciu. Krok svojej spoločnosti označil za „náš príspevok k pomoci pre Ukrajincov“. Dodal, že vďaka zbierkam mohli zabezpečiť dostatok munície, zbrane, strelnice i skúsených inštruktorov.

Ratajský povedal, že krátky trojhodinový tréning nedokáže zázraky, ale mal by stačiť na to, aby Ukrajincom predstavil nové a nepoznané zručnosti. „Vieme, že za tie tri hodiny z nich neurobíme vojakov. Snažíme sa pre nich urobiť maximum v danom čase so zameraním na ich bezpečnosť,“ skonštatoval. (sita, ap)

12:05 Britské ministerstvo obrany v utorok vo svojej pravidelnej správe uviedlo, že v priebehu nasledujúcich dvoch až troch týždňov očakáva zintenzívnenie bojov na východe Ukrajiny. Rezort obrany tiež konštatuje, že ruské útoky sa naďalej sústreďujú na pozície ukrajinských síl neďaleko Doneckej a Luhanskej oblasti a ďalšie boje sa vedú v okolí miest Cherson a Mykolajiv.

Rusko tiež opäť útočí smerom na Kramatorsk, kde minulý týždeň pri útoku na železničnú stanicu zahynuli desiatky ľudí. V správe sa ďalej píše, že pokračuje sťahovanie ruských síl z Bieloruska, odkiaľ sa presúvajú na východnú Ukrajinu, kde majú podporiť vojenskú operáciu.

Štátny tajomník britského ministerstva obrany James Heappey v utorok povedal, že Londýn overuje informácie o údajnom použití chemických zbraní, konkrétne fosforovej munície, ruskou armádou v obliehanom meste Mariupol. Ak sa nájdu takéto dôkazy, „na stole budú všetky možnosti“ čo sa týka reakcie zahraničia, povedal Heappey pre televíziu BBC.

„Overenie je jednoznačne veľmi dôležité,“ zdôraznil. „Ak boli použité chemické zbrane, bude to veľmi dôležitý okamih pre nášho premiéra (Borisa Johnsona) a ďalších šéfov vlád na svete,“ poznamenal. „(Ruský) prezident (Vladimir) Putin si musí byť vedomý, že použitie chemických zbraní je neprijateľné,“ dodal. (theguardian.com, tas­r)

11:32 Konflikt s protiruskými silami na Ukrajine bol nevyhnutný, bol len otázkou času, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin pri dnešnej návšteve kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe.

Putin ocenil ruské ozbrojené sily, že si počas „špeciálnej vojenskej operácie“ počínajú statočne, múdro, efektívne a dosahujú výsledky pri použití najmodernejších zbraní.

putin Čítajte viac Putin: Stret s „protiruskými silami“ na Ukrajine bol otázkou času

10:46 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v utorok by malo byť na Ukrajine otvorených deväť humanitárnych koridorov určených na odsun civilistov z oblastí, v ktorých prebiehajú ťažké boje.

Jeden z dohodnutých koridorov má viesť aj z obliehaného prístavného mesta Mariupoľ na juhu krajiny. Podľa vyhlásenia Vereščukovej má byť však otvorený len pre osobné autá.

Päť koridorov má viezť z miest v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré podľa ukrajinských predstaviteľov čelia intenzívnemu ostreľovaniu. V pondelok bolo cez humanitárne koridory podľa Vereščukovej evakuovaných 4354 ľudí, pričom 556 z nich odišlo z Mariupola. (theguardian.com, reuters, tasr)

10:29 Ruská armáda v noci na utorok ostreľovala Chmeľnickú oblasť na západe Ukrajiny, kde podľa ruského ministerstva obrany zničili muničný sklad a hangár. Po zásahu strelou na mieste prepukol požiar, obete nie sú hlásené, uviedli ukrajinské úrady.

Strely zasiahli muničný sklad a hangár s ukrajinskými lietadlami na vojenskom letisku Starokosťantyniv v Chmeľnickej oblasti, oznámil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Letisko sa nachádza zhruba 220 kilometrov východne od Ľvova.

Ruské jednotky podľa Konašenkova zasiahli muničný sklad aj neďaleko dediny Havrylivka v Kyjevskej oblasti, severne od ukrajinskej metropoly. Túto informáciu ukrajinská strana nepotvrdila. (čtk)

10:19 O dočasné útočisko v pondelok na Slovensku požiadalo 751 osôb, ktoré prekročili slovensko-ukrajinskú hranicu. Hraničnými priechodmi prešlo 600 mužov, 1 298 žien a 628 detí. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.

Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 277 policajtov, 193 hasičov, 91 colníkov, 332 vojakov, šiesti duchovní, 179 dobrovoľníkov, dvaja príslušníci zahraničných zložiek a desať zamestnancov migračného úradu. Zároveň bolo vypravených 53 autobusov, ktoré prepravili 740 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 1 579 osôb. Za včerajší deň bolo ubytovaných 59 osôb, voľné kapacity sú na úrovni 12 395.

Celkovo už slovensko-ukrajinskú hranicu od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 324-tisíc osôb, takmer 66-tisíc z nich na Slovensku požiadalo o dočasné útočisko.

10:00 Rusko sa pravdepodobne pokúsi ešte pred vstupom do Doneckej oblasti ovládnuť juhoukrajinské prístavné mesto Mariupoľ. Uviedla to v utorok ukrajinská armáda, z vyhlásenia ktorej cituje denník The Guardian. Takáto stratégia by podľa uvedeného britského zdroja zapadala do očakávaného masívneho náporu ruských síl na východe Ukrajiny, kde sa Rusko pravdepodobne pokúsi územne spojiť anektovaný Krymský polostrov s Moskvou podporovanými donbaskými oblasťami Doneckou a Luhanskou.

Ukrajinskí armádni predstavitelia sa podľa svojej najnovšej správy domnievajú, že Rusko sa teraz – pred plánovanou ofenzívou v Donecku – snaží preskupiť a premiestniť svojich vojakov z Bieloruska a Ruska.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v pondelok večer na Twitteri uviedol, že „ukrajinské sily sú obkľúčené a blokované“. Ukrajinská armáda však podľa svojho najnovšieho vyhlásenia trvá na tom, že „pokračuje v obrane Mariupola“. Uviedla tiež, že ukrajinskí vojaci zmarili v Donecku a Luhansku za posledných 24 hodín šesť ruských útokov. (tasr)

9:47 Fínsky výrobca telekomunikačných zariadení Nokia sa sťahuje z ruského trhu. Uviedol to generálny riaditeľ spoločnosti Pekka Lundmark. Nokia tak zašla ešte ďalej ako konkurenčný švédsky Ericsson, ktorý na neurčito pozastavil svoje podnikanie v Rusku.

9:36 Takmer päť miliónov ukrajinských detí – skoro dve tretiny – muselo pre ruskú vojenskú ofenzívu opustiť svoje domovy. V pondelok to uviedol Detský fond OSN (UNICEF), informujú stanica BBC a denník The Guardian. Riaditeľ UNICEF-u pre krízové programy Manuel Fontaine, ktorý sa práve vrátil z Ukrajiny, povedal, že vysídlenie 4,8 milióna z 7,5 milióna detí na Ukrajine za taký krátky čas je niečo, čo sa nestalo za uplynulých 31 rokov.

„Z 3,2 milióna detí, ktoré podľa odhadov zostali vo svojich domovoch, môže byť takmer polovica ohrozená nedostatkom jedla,“ varoval Fontaine. Situácia je podľa neho pravdepodobne horšia v mestách ako Mariupol a Cherson, kde sú obyvatelia odrezaní od prístupu k vode a k hygiene a boli tam tiež prerušené dodávky potravín a liekov.

OSN zaznamenala od začiatku vojny na Ukrajine aj úmrtie 142 detí, skutočné počty obetí na životoch sú však podľa svetovej organizácie takmer určite omnoho vyššie.

9:34 Komisárka Najvyššej rady pre ľudské práva Ľudmila Denisová informovala zahraničné médiá o masovom znásilňovaní v meste Buča. Okupanti údajne držali v pivnici asi 25 dievčat vo veku 14 až 24 rokov a pravidelne ich mučili a sexuálne zneužívali. Mnohé z nich sú teraz tehotné. (Nexta)

9:13 Bratislavské Staré Mesto zriadilo v priestoroch jednej zo svojich základných škôl evakuačné stredisko dočasného ubytovania pre utečencov z Ukrajiny. Centrum môže prijať 50 ľudí. Mestská časť o tom informuje na sociálnej sieti. „Prvých Ukrajincov, ktorí museli opustiť svoje domovy pre ruskú agresiu, sme v spolupráci s okresným úradom prichýlili už v nedeľu. Boli medzi nimi dospelí aj malé deti,“ približuje samospráva.

V centre nájdu Ukrajinci strechu nad hlavou, posteľ, vybavenie na osobnú hygienu i jedlo. Zariadenie centra zabezpečilo majetkové oddelenie miestneho úradu, vrátane zásten, pre aspoň trochu vyšší pocit súkromia. „Finišujeme s prípravou detského kútika,“ doplnila mestská časť.

Dočasnú ubytovňu pre odídencov zriadila prednedávnom mestská časť Petržalka v spolupráci s dobrovoľníkmi v športovej hale na Prokofievovej ulici. Centrum pomoci má kapacitu minimálne 40 ľudí. (tasr)

8:48 Telá siedmich ľudí našli záchranári v pondelok v sutinách dvoch zničených obytných budov v ukrajinskom meste Boroďanka, severozápadne od Kyjeva. Píše o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).

Na akcii na hľadanie nezvestných obyvateľov Boroďanky po tom, čo sa v marci začali z Kyjevskej oblasti sťahovať ruské jednotky, sa podieľa vyše 200 záchranárov. Dosiaľ sa im podarilo z trosiek zničených budov vytiahnuť telá 19 ľudí.

„Nevieme, aký je konečný počet osôb pod troskami. Máme len informácie, že počas ostreľovania tejto budovy bolo počuť spod sutín volanie (o pomoc),“ uviedla pre Reuters hovorkyňa DSNS Svitlana Volodahová. (tasr)

8:29 Talianska vláda dosiahla s Alžírskom dohodu o zvýšených dodávkach zemného plynu, aby v budúcnosti znížila závislosť Talianska od ruského plynu. Taliansky premiér Mario Draghi po pondelkovom stretnutí s alžírskym prezidentom Abdalom Madžídom Tabbúnom povedal: „Hneď po ruskej invázii na Ukrajinu som oznámil, že Taliansko čo najrýchlejšie zníži svoju závislosť od ruského plynu. Dnešné dohody sú významným krokom smerujúcim k tomuto cieľu. A ďalšie ešte prídu.“

Dohoda Talianska s Alžírskom znamená, že počas rokov 2023 a 2024 dostane od severoafrickej krajiny ďalších deväť miliárd kubických metrov plynu. (tasr/dpa)

8:02 Policajný úrad EÚ (Europol) v pondelok oznámil, že spustil operáciu zameranú na aktíva ruských fyzických osôb a subjektov, ktoré sa ocitli na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Operáciu s krycím názvom Oscar spustil Europol so sídlom v holandskom Haagu spoločne s členskými štátmi Európskej únie, ako aj s Eurojustom a Frontexom (Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž).

Cieľom operácie je „uľahčiť výmenu informácií a spravodajských informácií medzi partnermi a poskytnúť operačnú podporu pri množstve finančných vyšetrovaní zameraných na majetok pochádzajúci z trestnej činnosti a obchádzanie ekonomických sankcií EÚ súvisiacich s ruskou vojenskou agresiou,“ uviedol Europol.

Frontex v rámci operácie „prispeje posilnenými kontrolami osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice EÚ a na ktoré sa vzťahujú sankcie“, uvádza sa vo vyhlásení. Operácia Oscar bude prebiehať najmenej rok a bude zahŕňať niekoľko samostatných vyšetrovaní. (tasr/afp)

7:29 Japonsko v utorok zaviedlo sankcie voči ďalším 398 ruským jednotlivcom a zmrazilo im majetok. Tento krok schválil japonský kabinet a zahŕňa aj sankcie voči dcéram ruského prezidenta Vladimira Putina a manželke ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. TASR o tom informovala na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na tlačovú agentúru Kjódo.

Japonský premiér Fumio Kišida ešte v piatok oznámil, že Japonsko plánuje znížiť dovoz uhlia z Ruska s cieľom nakoniec ho úplne zastaviť, ako aj uvaliť ďalšie sankcie. Kišida povedal, že Tokio ďalšie sankcie voči Rusku úzko konzultovalo s partnermi zo skupiny G7. Odvolal sa pritom na správy o zverstvách Ruska na Ukrajine, ktoré prvýkrát označil za „vojnové zločiny“.

7:10 Koľko batérií Patriot by Slovensko potrebovalo, aby sa jeho obyvatelia mohli cítiť bezpečne? Čo všetko treba brať do úvahy pri budovaní obrany, ale aj o porovnaní systémov protivzdušnej obrany S-300 a Patriot hovorí generál vo výslužbe a najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO Pavol Macko.

Pavel Macko Čítajte viac Generál Macko: S-300 nie je šrot, ale Patriot je lepší

6:56 Ruské sily v prístave Mariupoľ zadržali nákladnú loď a jej posádku. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na komisárku ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Ľudmylu Denisovovú.

Na Telegrame informovala, že ruskí vojaci odvliekli z plavidla Smarta pod libérijskou vlajkou dovedna 18 Ukrajincov a jedného Egypťana. Tvrdí, že stratili kontakt so všetkými osobami. Medzi zajatými sa nachádza aj kapitánova manželka, ktorá bola v tom čase náhodou na palube.

Loď zakotvila v Mariupole 21. februára, niekoľko dní pred ruskou inváziou. Do Turecka už nestihla odplávať. (sita)

6:41 Francúzske ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo v pondelok za nežiadúce osoby šesť ruských diplomatov po tom, ako francúzska tajná služba prišla po vyšetrovaní k záveru, že ich činnosť bola v rozpore s národnými záujmami Francúzska. „Po ukončení veľmi dlhého vyšetrovania Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť (DGSI) odhalilo v nedeľu 10. apríla tajnú operáciu, ktorú na našom území vykonávali príslušníci ruskej tajnej služby,“ uvádza francúzsky rezort vo vyhlásení.

V tom sa ďalej uvádza, že vyhosťuje „šiestich ruských agentov“, ktorí vo Francúzku pôsobili pod diplomatickým krytím, pričom ich činnosť bola v rozpore s národnými záujmami Francúzska. Francúzsko pritom tento mesiac už vyhostilo 35 Rusov s diplomatickým statusom v rámci koordinovaného kroku viacerých európskych krajín. (tasr/reuters,afp)

6:33 Z ukrajinských miest bolo cez humanitárne koridory počas pondelka evakuovaných 4354 ľudí. Na platforme Telegram to uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citovala agentúra Reuters. Z obliehaného mesta Mariupoľ na juhu krajiny odišlo 556 ľudí. Ďalších 3298 ľudí bolo evakuovaných z okupovaných miest Melitopol a Berďansk, ako aj z ďalších miest na juhu krajiny.

Vereščuková podľa stanice CNN ďalej uviedla, že evakuované osoby previezli do mesta Záporožie. Vicepremiérka dodala, že viac ako 500 osôb sa podarilo dostať do bezpečia z miest Lysyčansk, Severodoneck, Rubižne, Kreminna a Popasna ležiacich v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. (tasr)

6:10 Rusko podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zhromažďuje desiatky tisíc vojakov k ďalšej ofenzíve na východe Ukrajiny, kde podľa neho krajinu čaká rozhodujúca bitka. Ukrajinská strana očakáva, že sa môže začať čoskoro. Podľa serveru BBC sa na východ presúvajú ruské jednotky, ktoré sa pred zhruba dvoma týždňami stiahli od Kyjeva do Bieloruska.

Donecká ľudová republika zvýši vojenské úsilie proti ukrajinským ozbrojeným silám, povedal v pondelok podľa agentúry RIA Novosti šéf tejto samozvanej republiky ovládanej proruskými separatistami Denis Pušilin. „Čím dlhšie to budeme odkladať, tým viac bude trpieť civilné obyvateľstvo, ktoré je v tejto situácii ako rukojemník,“ vyhlásil Pušilin.

Ukrajina Rusko Vojna mariupol Čítajte aj Ukrajina sa obáva chemických zbraní. Briti overujú, či sa už nepoužili

Najnovšia ruská ofenzíva na východe Donbasu sa už v podstate začala, povedal v pondelok podľa stanice CNN poradca ukrajinského ministra vnútra Vadym Denysenko. „Musíme chápať, že to nebude opakovanie 24. februára, keď sa začali vzdušné útoky a výbuchy a povedali sme, že začala vojna. Veľká ofenzíva sa de facto už začala,“ varoval poradca, ktorý zopakoval, že Rusi zhromažďujú sily a vybavenie v Luhanskej a Doneckej oblasti.

5:05 Ukrajina je stále závislá od svojich medzinárodných partnerov, pokiaľ ide o zbrane, a nemá vybavenie, ktoré potrebuje najmä na „uvoľnenie blokády“ obliehaného prístavného mesta Mariupoľ. V pondelok neskoro večer to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informovali o tom v noci na utorok agentúra DPA a stanica BBC.

„Ak by sme dostali prúdové lietadlá a dostatok obrnených vozidiel, potrebné delostrelectvo, dokázali by sme to,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na Facebooku.

mariupol Čítajte viac Obrancovia Mariupoľa sa pripravujú na poslednú bitku: Kyjev nás už odpísal

Takisto varoval, že Rusko zanechalo po svojom stiahnutí „desiatky, ak nie státisíce“ nebezpečnej munície. „Okupanti nechali míny všade. V domoch, ktorých sa zmocnili. Aj na uliciach, na poliach. Zamínovali majetok ľudí, zamínovali autá, dvere,“ povedal.

Ukrajinské jednotky brániace obliehané prístavné mesto na juhu Ukrajiny v pondelok na sociálnej sieti Facebook uviedli, že sa pripravujú pravdepodobne na svoju „poslednú bitku“, keďže im dochádza munícia.

Ruská armáda informovala, že intenzívne boje v Mariupole sa sústreďujú na okolie železiarní Azovstaľ. Ukrajinské jednotky popisujú, že práve tu ich Rusi zatlačili, obkľúčili a snažia sa ich zničiť.

Prístavné mesto Mariupol je dejiskom najintenzívnejších bojov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Mesto je v súčasnosti prakticky zrovnané so zemou, pri bojoch zahynuli tisícky civilistov, informuje agentúra AFP.

5:00 "Nemci by sa mali pozrieť na svoje vojenské zásoby, aby bolo jasné, čo môžu Ukrajine poskytnúť. Jednoducho sa mi nechce veriť, že v podstate vieme Kyjevu poslať len nejaké staré veci z čias NDR,“ povedal z Berlína pre Pravdu v súvislosti s vojnou na Ukrajine Jörg Forbrig, analytik organizácie German Marshall Fund.

Germany Politics Čítajte viac Expert: Nemecko už signalizuje Rusku, že skončí s jeho energiami

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine