49. deň: Rusi tvrdia, že obrancovia Mariupoľa sa vzdali. Kyjev to poprel

22:48 Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Tento nový balík pomoci bude obsahovať mnoho vysokoúčinných zbraňových systémov, ktoré sme už aj predtým poskytli, a nové zariadenia prispôsobené rozsiahlejšiemu útoku, ktorý podľa nášho očakávania Rusko spustí na východe Ukrajiny,“ uviedol Biden vo vyhlásení.

22:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu kritizoval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za to, že odmietol označiť zabíjanie na Ukrajine za genocídu. Takisto podrobil kritike Macronovo označenie Rusov za „bratský“ národ. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Takéto veci sú pre nás veľmi bolestivé, preto vyviniem maximálne úsilie, aby som si s ním túto záležitosť prediskutoval,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s prezidentmi Poľska a pobaltských krajín.

Macron a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v stredu odmietli pridať k americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi, ktorý v noci na stredu vyhlásil, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, sa rovná „genocíde“, pripomína AFP.

„Je to čoraz jasnejšie, že (ruský prezident Vladimir) Putin sa pokúša vymazať čo i len predstavu o tom, že by niekto mohol byť Ukrajincom,“ povedal Biden.

Zelenskyj Bidenove vyjadrenia ocenil. „Pravdivé slová… Nazvať veci ich pravými menami je nevyhnutné, aby sme sa vzopreli zlu,“ napísal na Twitteri.

Macron však v stredu v rozhovore pre francúzsku verejnoprávnu stanicu France 2 zdôraznil, že je nutná opatrnosť vo vyjadrovaní.

21:35 Kanadský premiér Justin Trudeau v stredu povedal, že je „správne“ označiť útoky Ruska na Ukrajine za „genocídu“. Stal tak druhým svetovým lídrom, ktorý použil tento termín. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Podľa môjho názoru je absolútne správne, keď čoraz viac ľudí používa slovo genocída v súvislosti s tým, čo robí Rusko (na Ukrajine), čo robí Vladimir Putin,“ povedal Trudeau novinárom v Quebecu, metropole rovnomennej kanadskej provincie.

21:34 Generálny tajomník OSN António Guterres v stredu vyhlásil, že dosiahnutie „celkového prímeria na Ukrajine sa zdá nateraz nepravdepodobné“. Podľa agentúry AFP tým naznačil, že OSN stále čaká na odpovede Ruska na konkrétne návrhy týkajúce sa evakuácie civilistov a poskytovania pomoci.

„Išlo o našu výzvu z humanitárnych dôvodov, ale zdá sa, že to nie je možné,“ povedal Guterres na tlačovej konferencii, kde predstavil správu o zisteniach a odporúčaniach týkajúcich sa globálneho vplyvu vojny na Ukrajine.

Guterres nedávno vyslal do Moskvy a Kyjeva námestníka generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martina Griffithsa, aby s krajinami zúčastnenými na konflikte bezodkladne hľadal možnosti, ako dosiahnuť na Ukrajine humanitárne prímerie.

21:13 Rusko v stredu oznámilo, že uvalilo sankcie proti 398 členom amerického Kongresu ako odvetu za sankčné opatrenia Washingtonu súvisiace s Ukrajinou. Rusko dodalo, že ďalšie sankcie budú nasledovať. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení uviedlo, že zaviedlo sankcie proti 87 členom kanadského Senátu, hornej komory parlamentu.

20:45 Ruská armáda v stredu pohrozila útokmi na veliteľské centrá Ukrajiny v hlavnom meste Kyjev, ak budú ukrajinskí vojaci pokračovať v útokoch na ruskom území. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

„Zaznamenávame pokusy ukrajinských vojakov podnikať sabotáže a útoky na ruskom území,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo obrany v Moskve. „Ak budú takéto prípady pokračovať, ruské ozbrojené sily udrú na rozhodovacie centrá vrátane toho v Kyjeve,“ dodalo.

Moskva obviňuje ukrajinských vojakov z útočenia na území južného Ruska už od 24. februára, teda odvtedy, čo ruský prezident Vladimir Putin poslal vojakov dobyť Ukrajinu.

20:02 Americký prezident Joe Biden v stredu zatelefonoval ukrajinskému partnerovi Volodomyrovi Zelenskému, aby ho informoval o pokračujúcej americkej podpore. Vo vyhlásení to uviedol Biely dom. TASR informácie prevzala od agentúr AP, AFP a Reuters.

Podľa ukrajinského prezidenta štátnici diskutovali o dodatočnej obrannej a finančnej pomoci pre Kyjev, ako aj o sankciách voči Moskve, ale aj o údajných ruských vojnových zločinoch na Ukrajine.

„Pokračujeme v neustálom dialógu s americkým prezidentom. Hodnotili sme ruské vojnové zločiny. Diskutovali sme o dodatočnom balíku obrannej a možnej makrofinančnej pomoci. Dohodli sme sa na sprísnení sankcií,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.

19:25 Americké ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že ukrajinská armáda by mala do štvrtka dostať ďalšie kusy protitankového raketového kompletu Javelin. Okrem toho USA ešte tento týždeň dokončia dodávku 100 bezpilotných lietadiel typu Switchblade. Informovala o tom agentúra AP.

Televízia CNN v tejto súvislosti informovala o tom, že Pentagón skúma možnosti, ako môže vycvičiť viac ukrajinských vojakov na používanie dronov Switchblade. Výcvik by podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa Pentagónu mohli robiť americkí vojaci, ktorí boli nasadení vo východnom krídle NATO. Ide však len o jeden zo zvažovaných scenárov a konečné rozhodnutie podľa nemenovaného zdroja zatiaľ nepadlo.

18:31 Ruská armáda sa pripravuje na rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, ktorá by sa mohla začať zrejme už do desiatich dní. V stredu to uviedol hovorca francúzskej armády Pascal Lanni, ktorého citovala televízia CNN.

„V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní, možno už o desať dní, by Rusko mohlo obnoviť svoje úsilie o dobytie Doneckej a Luhanskej oblasti rozsiahlou ofenzívou,“ povedal Lanni novinárom. Podľa neho by ruská armáda chcela zatlačiť ukrajinské jednotky až k rieke Dneper, pokiaľ jej to jej vojenské kapacity dovolia.

17:39 Vojenský dron, ktorý evidentne preletel celú trasu z ukrajinskej vojnovej zóny ponad tri európske členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) a nakoniec sa zrútil v chorvátskom hlavnom meste Záhreb, bol vyzbrojený výbušným zariadením. V stredu to oznámili chorvátski vyšetrovatelia tejto havárie, na ktorých sa odvolala tlačová agentúra AP.

Šesťtonové bezpilotné lietadlo zo sovietskej éry zjavne nekontrolovateľne uletelo z Ukrajiny, preniklo cez hranicu do Rumunska a Maďarska a potom vniklo do vzdušného priestoru Chorvátska, kde sa skoro ráno 10. marca zrútilo do poľa blízko študentského internátu v Záhrebe. Silná explózia poškodila približne 40 zaparkovaných áut, ale nikoho nezranila.

Členovia chorvátskeho vyšetrovacieho tímu v stredu novinárom povedali, že trosky dronu nájdené na mieste jeho pádu ukázali, že dron niesol „improvizovanú leteckú bombu“, ktorá bola naplnená neznámym druhom výbušnín.

„Bolo jednoznačne stanovené, že to boli úlomky leteckej bomby OFAB 100–120,“ povedal major Mile Tomič. „Bomba aj jej spúšťač boli vyrobené v bývalom ZSSR (Sovietskom zväze),“ dodal.

16:47 UNESCO informovala, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine poškodených takmer 100 kultúrnych a náboženských pamätihodností.

Ide o takmer dvojnásobné číslo oproti predchádzajúcemu odhadovanému počtu, ktoré UNESCO zverejnilo pred dvoma týždňami v čase rastúcich obáv z následkov útoku na ukrajinské kultúrne dedičstvo.

„Vo štvrtok alebo piatok dosiahneme hranicu 100 poškodených alebo úplne zničených miest. Do dnešného rána bolo takých miest a pamiatok, uvedených na zozname v ôsmich oblastiach krajiny, celkovo 98,“ povedal v rozhovore pre AFP riaditeľ Centra kultúrneho dedičstva UNESCO Lazare Eloundou Assomo.

VIDEO: Najkrajšie ukrajinské mestá a ich pamiatky

Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.

„Tento počet by mohol ešte narásť,“ varoval Eloundou Assomo s tým, že niektoré oblasti sú prístupné až teraz, zatiaľ čo iné sú dejiskom zintenzívňujúcich sa bojov. Obnova niektorých z týchto lokalít a pamiatok bude podľa neho nejaký čas trvať a iné sa pravdepodobne nebudú dať vôbec prestavať.

Varoval, že akékoľvek zacielenie na budovy spojené s Medzinárodným výborom Modrého štítu podporovaným UNESCO, ktorý signalizuje kultúrne dedičstvo, „je porušením medzinárodného práva a môže byť tiež považované za vojnový zločin“.

Informácie, ktoré poskytli ukrajinské úrady, experti UNESCO overujú prostredníctvom družicových snímok a svedectiev z daných miest. Žiadna z potvrdených poškodených ukrajinských pamiatok nie je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová v marci v liste ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi pripomenula, že Rusko je signatárom Dohovoru na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu.

16:36 Experti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo svojej predbežnej správe upozornili na porušovanie medzinárodného humanitárneho práva počas ruskej invázie na Ukrajinu.

Ak by Rusko po invázii na Ukrajinu dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky, „počet zabitých či zranených civilistov by zostal oveľa nižší“, uviedli experti. Vo svojej 110-stranovej správe takisto poukázali na poškodené a zničené domy, nemocnice, školy, zariadenia na zásobovanie vodou a ďalšiu infraštruktúru.

Experti uviedli, že z dôvodu časového rozvrhu a rozsahu misie nebolo možné identifikovať vojnové zločiny. „Misia však aj tak našla jasné vzorce porušovania medzinárodného humanitárneho práva zo strany ruských síl pri vedení boja,“ uvádza sa v správe.

Čítajte viac Hrozivé svedectvá z Ukrajiny: Rusi znásilňovali a zabíjali ženy pred zrakmi detí

„Ako potvrdzuje táto správa, k porušeniam došlo na ukrajinskej i na ruskej strane. Porušenia, ktorých sa dopustila Ruská federácia, sú však oveľa väčšie, čo sa týka ich rozsahu i podstaty,“ uviedli predstaviteli­a OBSE.

Dôkazy podľa expertov takisto „poukazujú na závažný vojnový zločin a zločin proti ľudskosti spáchaný ruskými silami“, ktorý si vyžaduje medzinárodné vyšetrovanie. Takisto je podľa OBSE „pravdepodobné“, že na Ukrajine boli v predmetnom období spáchané ďalšie „násilné činy“ ako cielené zabíjanie, vynútené zmiznutia či únosy civilistov, ktoré sa dajú označiť za zločiny proti ľudskosti.

Správa okrem toho upozorňuje na negatívne následky konfliktu, ktoré zasahujú ženy, deti, starších ľudí a osoby zo zdravotným postihnutím. OBSE zároveň vyjadrila znepokojenie nad zaobchádzaním s väzňami na Ukrajine.

Trojica expertov Moskovského mechanizmu OBSE v utorok Stálej rade tejto organizácie predložila výsledky svojich zistení o možnom porušovaní medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti spáchaných na Ukrajine od 24. februára, píše OBSE na svojej oficiálnej webovej stránke. Misia bola založená 3. marca na žiadosť Ukrajiny, dodáva AFP. Experti vo svojej správe použili informácie od mimovládnych organizácií pôsobiacich priamo na Ukrajine.

**16:22 Česká republika opäť otvorila svoju ambasádu v ukrajinskom Kyjevr. Informoval o tom český rezort diplomacie na sociálnej sieti Twitter.

„Česká vlajka opäť zaviala v Kyjeve, českí diplomati sú späť. Ide o jeden z mnohých krokov, ktorým Ukrajine vyjadrujeme podporu. Česko stálo a vždy bude stáť pri Ukrajine,“ napísalo české ministerstvo zahraničných vecí na Twitteri.

Český zastupiteľský úrad v Kyjeve bol uzavretý od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Neskôr sa českí diplomati stiahli aj z generálneho konzulátu v Ľvove. Minister zahraničných vecí ČR Ján Lipavský minulý týždeň v piatok uviedol, že českí diplomati sa už čoskoro vrátia do Kyjeva.

16:17 V Dóme sv. Martina v Bratislave sa bude v utorok konať benefičný Koncert pre Ukrajinu. Výťažok z dobrovoľného vstupného pôjde na pomoc ukrajinským utečencom prostredníctvom Bratislavskej arcidiecéznej charity.

„Ľudia nezištne pomáhajú peniazmi, darmi, ponúkajú svoj čas či talent. Príkladom posledných dvoch je tento koncert, keď pomoc prichádza prostredníctvom hudby a umeleckého zážitku s pridanou benefičnou, hodnotou,“ podotkla starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.

V Dóme sv. Martina zaznejú počas koncertu skladby Johanna Sebastiana Bacha, Francesca Duranteho, Giulia Cacciniho, Alessandra Stradellu, Franza Schuberta, Antonína Dvořáka, Antonia Vivaldiho, Felixa Mendelssohna Bartholdyho, Gaetana Donizettiho či Césara Francka. Odznejú v podaní sopranistky Nao Higano a operného speváka a sólistu Metropolitnej opery v New Yorku Vladimíra Chmela. Na organe bude hrať Žofia Bendíková.

16:08 Kremeľ vyhlásil, že je neprijateľné, aby americký prezident Joe Biden obviňoval ruské jednotky zo spáchania genocídy na Ukrajine, informuje agentúra AFP.

„Kategoricky nesúhlasíme a považujeme za neprijateľný akýkoľvek pokus o skreslenie situácie týmto spôsobom,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vzápätí dodal, že USA sú „krajinou, ktorá sa dopustila známych činov v modernej i nedávnej histórii“.

Joe Biden v noci na stredu vyhlásil, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, sa rovná „genocíde“ a ruský prezident Vladimir Putin sa pokúša „vymazať čo i len myšlienku byť Ukrajincom“. Šéf Bieleho domu tak potvrdil svoje predchádzajúce vyjadrenia, podľa ktorých sa ruský prezident voči Ukrajine zrejme dopúšťa genocídy.

15:51 Členské štáty Európskej únie súhlasili s tým, že Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur. Oznámil to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorého citovala agentúra DPA.

Borrell označil zvýšenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu zo strany Únie za kľúčové, keďže Rusko sa pripravuje na novú ofenzívu na východe Ukrajiny. Nasledujúce týždne podľa šéfa diplomacie EÚ budú pre Ukrajinu „rozhodujúce“.

Pôjde už o tretí balík vojenskej pomoci, ktorý sa Únia rozhodla Ukrajine poslať, aby jej pomohla v obrane pred ruskou inváziou. Predošlé dva balíky takejto pomoci, každý v hodnote 500 miliónov eur, ohlásila EÚ vo februári a v marci.

DPA pripomína, že to bolo vôbec po prvý raz, keď sa EÚ rozhodla takto vyzbrojiť počas prebiehajúceho konfliktu štát, ktorý nie je jej členom.

15:40 Rusko varovalo, že západné transporty zbraní na ukrajinskom území pokladá za legitímne vojenské ciele. Vojenská pomoc Západu, do ktorej sa zapojili aj Česko aj Slovensko, pomáha Ukrajine od konca februára čeliť ruskej invázii.

„Varujeme, že americké a aliančné transporty so zbraňami, pohybujúce sa po ukrajinskom území, pokladáme za legitímne vojenské ciele,“ povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov agentúre TASS.

Rusko podľa diplomata tiež dáva Západu na vedomie, že vraj „tvrdo zatočí“ s pokusmi spomaliť ruskú operáciu na Ukrajine či spôsobiť čo najväčšie škody ruskej armáde a ozbrojencom samozvaných separatistických republík, ktorí od roku 2014 ovládajú časti Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Rjabkov sa pred novinármi posťažoval, že USA „pod zámienkou udalostí na Ukrajine“ odmietli ďalšie rokovania s Ruskom o prípadnej novej dohode či nových dohodách ohľadom strategickej stability a o zárukách bezpečnosti. „Vzali sme to na vedomie,“ dodal.

15:29 Lotyšsko bude cvičiť ukrajinských vojakov, ako využívať v boji proti ruskej armáde drony. Uviedol lotyšský minister obrany Artis Pabriks.

„V tejto chvíli musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu a bránili jej princípy sebaurčenia a suverenity,“ povedal Pabriks.

Lotyšsko už poskytlo Ukrajine okrem iných dodávok aj protilietadlové prenosné raketové komplety zem-vzduch typu Stinger, ale aj protitankové zbrane, muníciu a zásoby suchých potravín v hodnote viac ako 200 miliónov eur, spresnil minister obrany.

Lotyšsko ostro odsúdilo ruskú agresiu proti Ukrajine a tvrdí, že ide o hrubé porušenie suverenity a územnej celistvosti krajiny.

15:22 "Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história – na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily,“ komentoval sociológ Robert Klobucký.

Čítajte viac Brániť krajinu v prípade vojny by šla iba štvrtina Slovákov, ukázal prieskum

15:05 Telesné pozostatky vyše 1 500 zabitých ruských vojakov sa nachádzajú v márniciach v ukrajinskom meste Dnipro. Oznámil to v stredu Mychalo Lysenko, zástupca starostu tohto mesta, ktoré sa dosiaľ takmer vyhlo útokom ruských síl, píše agentúra AFP a Radio svoboda.

„V márniciach v Dnipre je viac ako 1 500 mŕtvych ruských vojakov, o ktorých nemá nikto záujem,“ povedal Lysenko novinárom.

Vyjadril nádej, že "niektoré z ruských matiek si budú môcť prísť po svojich synov, ktorých celý život vychovávali… Nech sa stalo čokoľvek, ale toto sú niečie deti. Mamy ich vychovávali, mali ich radi, chodili s nimi prvého septembra do školy. My to všetko zorganizujeme, len nech si odvezú telá svojich synov,“ pokračoval Lysenko.

14:47 Rusko na Ukrajine voči civilnému obyvateľstvu uplatňuje metódy teroru. V prejave cez videohovor to pred poslancami estónskeho parlamentu povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Uviedol tiež, že Moskva násilne deportovala do odľahlých častí Ruska viac ako 500 000 Ukrajincov.

„Ruská armáda používa všetky typy diel, všetky typy rakiet, letecké bomby – obzvlášť fosforové bomby – proti obytným štvrtiam a civilnej infraštruktúre,“ povedal Zelenskyj s tým, že sa jedná o „jasný teror proti civilnému obyvateľstvu“.

Tvrdenie sa agentúre Reuters nepodarilo nezávisle overiť, Moskva na ne bezprostredne nereagovala. Rusko od svojho vpádu na Ukrajinu 24. februára popiera, že by útočilo na civilistov, a tvrdí, že ukrajinské a západné obvinenia z vojnových zločinov sú vykonštruované.

Zelenskyj v prejave k estónskym poslancom ďalej uviedol, že Rusko násilne deportuje Ukrajincov. „K dnešnému dňu bolo násilne vysídlených už viac ako 500 000 Ukrajin­cov,“ citovala agentúra Interfax-Ukrajina Zelenského, ktorý množstvo prirovnal k počtu obyvateľov estónskeho hlavného mesta Tallinnu. Ruské úrady podľa prezidenta odoberajú Ukrajincom doklady, bránia im v návrate do vlasti a deti oddeľujú od rodičov či ich pripravujú na nelegálne adopcie do ruských rodín.

Prezident preto vyzval Európsku úniu, aby deportácia zastavila a pomohla vrátiť ukrajinských občanov späť domov. „Naliehavo žiadam, aby sa na úrovni Európskej únie našli také nástroje vplyvu na Rusko, ktoré by mohli zastaviť deportácie a vrátiť všetky deportované domov,“ dodal Zelenskyj.

Reuters pripomína, že ani pre svoje tvrdenia o deportáciách neponúkol Zelenskyj jasné dôkazy.

14:31 Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan navštívil mesto Buča v blízkosti Kyjeva, kde podľa ukrajinských úradov boli počas niekoľko týždňov trvajúcej ruskej okupácie usmrtené stovky civilistov. Prokurátor vyjadril presvedčenie, že na Ukrajine dochádza k páchaniu vojnových zločinov.

„Na Ukrajine sa páchajú zločiny. Sme tu, pretože máme vážne dôvody domnievať sa, že tu dochádza k páchaniu zločinov, ktoré sú v jurisdikcii ICC. Musíme rozptýliť hmlu vojnového konfliktu, aby sme sa dopátrali pravdy,“ povedal novinárom v Buči prokurátor Karim Khan, britský expert na medzinárodné právo.

Zdôraznil, že udalosti v Buči musí objasniť „nezávislé, nestranné vyšetrovanie“, aby bolo možné rozoznať pravdu od lží. Bude sa na ňom podieľať aj tím forenzných vyšetrovateľov ICC. „Musíme si zachovať otvorenú myseľ a riadiť sa dôkazmi,“ vyhlásil Khan, ktorý akcentoval potrebu mobilizácie práva za účelom ochrany civilného obyvateľstva.

Medzinárodný trestný súd sídli v holandskom Haagu a jeho úlohou je stíhať osoby zodpovedné za páchanie genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov agresie.

Podľa stredajšieho vyjadrenia ukrajinských úradov bolo v Buči a ďalších mestách v okolí Kyjeva počas ruskej okupácie zabitých viac než 720 ľudí. Ďalších 200 sa stále považuje za nezvestných.

Len v samotnej Buči dosiaľ objavili 403 tiel, povedal v utorok tamojší starosta Anatolij Fedorčuk. Počet obetí pritom môže podľa jeho slove ešte narásť, pretože sa v meste stále pátra po prípadných ďalších obetiach. Niektoré z tiel zabitých civilistov boli spálené alebo pochované v masových hroboch.

14:15 „Som hrdá na to, že už o pár dní vycestuje zo Slovenska prvý tím pracovníkov, vrátane súdneho lekára, ktorí pomôžu kolegom z ukrajinskej prokuratúry v zdokumentovaní dôkazov,“ skonštatovala Čaputová.

Čítajte viac Slovensko pomôže Ukrajine zabezpečovať dôkazy o vojnových zločinoch

14:09 Na britský sankčný zoznam pribudne 206 osôb spájaných s Moskvou, vrátane 178 podporovateľov samozvaných republík na východe Ukrajiny ovládaných separatistami. Je medzi nimi aj prominentný ukrajinský politik Viktor Medvedčuk, ktorého kvôli podozreniu z vlastizrady zrejme zadržali ukrajinské tajné služby, alebo šéf ropnej spoločnosti Lukoil Vagit Alekperov. Sankcie spočívajú v zákaze cestovania do Británie a zmrazení majetku, ktorý osoby na sankčnom zozname v Británii majú.

Britská vláda uviedla, že nové sankcie sa týkajú aj rodinných príslušníkov, blízkych spolupracovníkov a zamestnancov ruských oligarchov. Odvetné opatrenia uvalili napríklad na bratranca miliardára Olega Deripasku alebo na asistentku Michaila Fridmana.

Na zoznam sa dostali aj čelní predstavitelia samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ktoré ovládajú proruskí separatisti, Alexander Anančenko a Sergej Kozlov. Londýn tiež uviedol, že tento týždeň predloží zákon zakazujúci dovoz výrobkov z ocele a železa z Ruska aj vývoz luxusného tovaru do neho.

**13:55 Viac ako 1000 ukrajinských vojakov brániacich obliehané prístavné mesto Mariupol sa vzdalo, uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany. TASR túto informáciu prevzala od agentúry AFP. Ukrajinská strana však toto tvrdenie popiera.

„V meste Mariupol… 1026 ukrajinských vojakov 36. brigády námornej pechoty dobrovoľne zložilo zbrane a vzdalo sa,“ uviedol ruský rezort vo vyhlásení. Rovnakú informáciu šíril v stredu na aplikácii Telegram aj čečensky vodca Ramzan Kadyrov, ktorého vojaci bojujú po boku ruských síl, informuje televízia Sky News.

Ruské televízne stanice odvysielali zábery, ktoré údajne zachytávajú, ako sa ukrajinskí vojaci vzdávajú. Podľa ruského rezortu obrany je medzi zajatými 162 dôstojníkov a 47 žien. Viac ako 100 príslušníkov 36. brigády má byť zranených.

Nemenovaný dôstojník 36. brigády námornej pechoty však tvrdí, že jeho jednotka sa nevzdala. Naopak, podarilo sa jej prebiť sa cez ruských vojakov a spojiť sa s práporom Azov, ktorý je súčasťou ukrajinskej Národnej gardy. Túto informáciu priniesol server Novinky.cz s odvolaním sa na denník Ukrajinska pravda.

Hovorca ukrajinského ministerstva obrany oslovený agentúrou Reuters povedal, ktorý že v tejto chvíli nemá žiadne informácie o kapitulácii 1026 ukrajinských vojakov v Mariupole.

V samotnom Mariupole už podľa jeho starostu Vadyma Bojčenka zahynulo vyše 10 000 civilistov. Bojčenko v pondelňajšom telefonickom rozhovore pre agentúru AP povedal, že počet obetí už mohol presiahnuť 20 000 a ulice mesta sú doslova posiate mŕtvymi telami.

13:47 Každý život je dôležitý, tvrdia ukrajinskí záchranári po tom, čo z ruín po ruskom ostreľovaní východoukrajinskej dediny Mychajlivka vyhrabali živé šteňa – najlepšieho priateľa 77-ročného miestneho obyvateľa. Záchranná operácia sa dočkala zvečnenia na policajnom videu.

Senior ostreľovanie dediny prežil, avšak stratil psíka. Záchranári a policajti ho ale dokázali nájsť. „Pánovi a jeho psíkovi bola poskytnutá lekárska pomoc. Obaja sú v poriadku,“ uviedla ukrajinská polícia. „Vojnový zločin bol zdokumentovaný. Okupant sa bude zodpovedať za každú raketu a projektil vystrelený na civilistov,“ dodala.

Mychajlivka leží v Donbase, kde sa v týchto dňoch čaká najväčší nápor ruských síl.

13:34 Viaceré utečenky z Ukrajiny hlásili, že na ich žiadosti o ubytovanie im často odpisujú slobodní muži, mnohokrát so sexuálnymi narážkami či priamo ponukami.

Čítajte viac UNHCR: Utečenky z Ukrajiny by nemali bývať u slobodných mužov

13:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z používania fosforových bômb na Ukrajine. Takéto správanie je „jasným terorom voči civilnému obyvateľstvu“, povedal v prejave k poslancom estónskeho parlamentu, o ktorom informujú agentúra Rueters a spravodajská televízia Sky News.

Reuters upozorňuje, že Zelenského obvinenie týkajúce sa fosforových bômb nie je možné nezávisle overiť.

Zelenskyj ďalej uviedol, že je potrebné nájsť nástroje, ktoré prinútia Rusko, aby prestalo s nútenými deportáciami ľudí z Ukrajiny. Vyslovil sa aj za ďalšie sankcie, ktoré sú podľa neho jediným spôsobom, ako donútiť Rusko, aby súhlasilo s mierom.

Ukrajinský prezident v prejave k estónskym poslancom tiež zopakoval svoju žiadosť, aby Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Zelenskyj sa v stredu v Kyjeve stretne s prezidentmi pobaltských krajín Litvy, Lotyšska aj Estónska a tiež Poľska, ktorí do ukrajinskej metropoly pricestujú, aby mu prejavili podporu. Ich cestu organizuje poľská strana, ktorá spoločne s Ukrajinou zaisťuje jej logistiku a bezpečnosť.

12:55 Pápež František počas generálnej audiencie venovanej téme „veľkonočného prímeria“ na Ukrajine citoval zo slávneho románu Bratia Karamazovovci ruského autora Fiodora Michajloviča Dostojevského – konkrétne pripomenul Legendu o veľkom inkvizítorovi a vyzval na modlitby pre ľudí, ktorí zažívajú vojnu.

„Táto legenda hovorí o Ježišovi, ktorí sa po mnohých stáročiach vráti na Zem. Okamžite ho prijme rozjasaný dav, ktorý ho spozná a oslavuje ho. Potom ho však zatkne ikvizítor, ktorý zastupuje svetskú logiku,“ povedal pápež. „Nech naša modlitba sprevádza predovšetkým tých, ktorí tieto posvätné dni prežívajú v opustenosti, vojne alebo v ťažkostiach,“ do­dal.

Počas svojho pozdravu vyzval portugalských pútnikov, aby sa obrátili „na nášho Pána, Knieža pokoja“ a prosili o „tento dar, ktorý svet tak veľmi potrebuje“.

Pápež následne pozdravil poľských veriacich a dodal: „Tento rok budete Svätý týždeň a Veľkú noc sláviť špeciálnym spôsobom: spoločne s mnohými ukrajinskými hosťami. Veľká noc je rodinným sviatkom – a tým, že ste im otvorili svoje domovy, stali sa členmi vašej rodiny.“

**12:46 Mnoho Bielorusov a Rusov sa obáva, že by Moskva mohla anektovať svojho západného spojenca. Putin opakovane odmieta tvrdenia, že jeho cieľom je obnova Sovietskeho zväzu.

Čítajte viac Lukašenko: Z Bieloruska sa Rusko nestane, budeme ale príkladom jednoty

**12:10 Najmenej sedem ľudí prišlo o život a ďalších 22 osôb, vrátane troch detí, utrpelo zranenie počas uplynulých 24 hodín pri ruskom ostreľovaní Charkova a okolia, uviedol gubernátor Oleh Synehubov na facebooku.

V nemocnici zomrel dvojročný chlapec, ktorý bol zranený pri ostreľovaní pred niekoľkými dňami, uviedol zároveň gubernátor. Varoval obyvateľstvo pred časovanou a nevybuchnutou muníciou nepriateľa, ku ktorej je vhodné sa nepribližovať, ale hneď volať záchranárov.

Súčasne uistil, že nie sú dôvody na evakuáciu obyvateľov z Charkova. „Naše ozbrojené sily ničia každý deň veľa ruskej techniky a ruských vojakov. Verte našim obrancom a zachovajte pokoj,“ apeloval.

O pokračujúcom ostreľovaní Charkova sa zmienil aj ukrajinský generálny štáb v dnešnom prehľade situácie na bojisku.

11:56 Česká polícia poslala ukrajinským kolegom vybavenie a výstroj v hodnote 52 miliónov korún, čo je v prepočte zhruba 2,1 milióna eur. Pomoc naložili do 12 nákladných automobilov, informoval spravodajský server Novinky.cz.

Darované vybavenie, ktoré má zvýšiť bezpečnosť ukrajinských policajtov, vychádza z potrieb, ktoré formulovala ukrajinská strana. Ide predovšetkým o súčasti výstroja a ďalekohľady, ale aj o služobnú obuv a nohavice.

Konvoj pozostávajúci z 12 nákladných vozidiel vyrazil v stredu ráno s policajným a hasičským sprievodom z Hlučína na severe Moravskosliezskeho kraja do neďalekého poľského mesta Rzeszów.

Poskytnutá pomoc nadväzuje na doterajšie dodávky humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine, v ktorých sa angažujú české štátne inštitúcie aj občania.

Česko minulý týždeň – v rámci koordinácie so spojencami s NATO – poslalo na Ukrajinu niekoľko desiatok tankov typu T-72 a bojových vozidiel BVP-1 z mobilizačného skladu českých ozbrojených síl.

11:37 Ukrajina tvrdí, že prekazila kybernetický útok na jedno zo svojich najväčších energetických zariadení. Podľa ukrajinského úradu pre špeciálnu komunikáciu a informačnú ochranu (CERT-UA) pokus o útok uskutočnila hackerská skupina Sandworm, ktorá má väzby na ruské spravodajské služby.

Cieľ útoku – energetické zariadenie – malo byť zasiahnuté v dvoch vlnách, uviedol CERT-UA v utorkovom vyhlásení, pričom prvý útok sa uskutočnil vo februári a jeho – prekazené – pokračovanie bolo naplánované na 8. apríla.

Hoci škodlivý softvér úspešne prenikol do systému riadenia siete, nemal za následok výpadky elektrickej energie, uviedol na brífingu Viktor Žora, najvyšší predstaviteľ úradu pre reakciu na počítačové hrozby.

Pri útoku bola použitá upravená verzia škodlivého softvéru (malvéru) Industroyer2, spresnil Žora. Dodal, že cieľom útoku bolo zosilniť škody, ktoré na fyzickej energetickej infraštruktúre krajiny spôsobila ruská armáda od začiatku svojej invázie na Ukrajinu.

AFP pripomenula, že kybernetický útok z decembra 2015, pri ktorom bola použitá iná, staršia, verzia malvéru Industroyer2 – považovaná za prvú svojho druhu –, spôsobil, že státisíce Ukrajincov zostali bez dodávok elektrickej energie.

Námestník ukrajinského ministra energetiky Farid Safarov na utorkovom brífingu informoval, že vďaka zlepšeniam v oblasti kybernetickej obrany bola Ukrajina pred posledným zo série útokov vopred varovaná. Pripustil však, že systém nie je možné „zabezpečiť na 100 percent“.

V dňoch, ktoré predchádzali k ruskej invázii začatej 24. februára, Ukrajina uvádzala, že je vystavená „nepretržitým“ a stupňujúcim sa počítačovým útokom.

Tieto útoky dočasne vyradili z prevádzky niekoľko vládnych webových stránok – vrátane webu vlády, parlamentu, ministerstva zahraničných vecí a bezpečnostnej služby.

11:22 Moskovský súd poslal na dva mesiace do vyšetrovacej väzby ruského občana Maxima Dmitrijenka, ktorý sa chystal vstúpiť do ukrajinskej armády, aby bojoval proti Rusku. Oznámila to ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z bezpečnostných zložiek. Dodala, že informáciu potvrdil súd. Dmitrijenkovi hrozí až 15 rokov väzenia.

„Dmitrijenko sa chystal opustiť ruské územie a vstúpiť do jedného z nacionalistických ukrajinských zoskupení. Zadržali ho pracovníci tajnej služby FSB. Súd naňho uvalil väzbu na dva mesiace,“ povedal spomínaný zdroj. Dmitrijenko je podľa súdu obvinený z účasti v ozbrojených silách cudzieho štátu s cieľom odporujúcim záujmom Ruska.

Ukrajinské médiá nedávno informovali o vytvorení legionárskej jednotky, do ktorej sa hlásia zajatí ruskí vojaci a dôstojníci, ochotní bojovať proti režimu prezidenta Vladimíra Putina. Stanica BBC začiatkom apríla publikovala rozhovor s Arťomom Širobokovom, ktorý sa v roku 2017 stal prvým ruským občanom, odsúdeným vo vlasti v neprítomnosti na päť rokov väzenia za to, že sa rozhodol bojovať v Donbase v radoch ukrajinského dobrovoľníckeho práporu Azov. Tento rok vo februári sa Širobokov znova stal dobrovoľníkom. Bojoval pri Buči, kde nakrátko padol do ruského zajatia, z ktorého sa mu podarilo utiecť. Ešte pred stiahnutím ruských vojsk od Kyjeva hovoril o zločinoch spáchaných ruskými vojakmi, ktoré videl.

10:53 Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol označiť konanie Ruska na Ukrajine za genocídu. V rozhovore v televízii France 2, o ktorom informuje spravodajský web CNN, na otázku, či by tento termín použil na označenie zabíjania Ukrajincov ruskými silami ako to spravil americký prezident Joe Biden, povedal, že by bol s takýmito slovami „opatrný“, pretože títo ľudia, a teda Rusi a Ukrajinci, „sú bratia“. Americký prezident Joe Biden sa v utorok vyjadril, že ruské zverstvá odhalené na Ukrajine sa v podstate rovnajú genocíde. Tento termín už použili aj iní svetoví lídri ako britský premiér Boris Johnson a poľský prezident Andrzej Duda.

„Chcem sa naďalej snažiť, ako len môžem, zastaviť túto vojnu a obnoviť mier. Nie som si istý, či k tomu slúži eskalácia rétoriky,“ skonštatoval Macron. „Čo môžeme s istotou povedať je, že táto situácia je neprijateľná a toto sú vojnové zločiny. Zažívame vojnové zločiny, ktoré sú na našej pôde, našej európskej pôde, bezprecedentné,“ pokračoval a doplnil, že Francúzsko spolupracuje s Ukrajinou na vyšetrovaní údajných vojnových zločinov. „Rusko jednostranne začalo mimoriadne brutálnu vojnu, zistilo sa, že ruská armáda spáchala vojnové zločiny a teraz musíme nájsť tých, ktorí sú za to zodpovední,“ dodal.

10:39 Ukrajina po tom, čo odmietla návštevu nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera pozvala do Kyjeva kancelára Olafa Scholza. Oznámil to v utorok večer na televíznych staniciach ProSieben a SAT.1. ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk s tým, že cieľom je hovoriť o dodávkach ťažkých zbraní pre Ukrajinu, ktorá sa bráni pred útokmi ruských síl.

„Komunikovali sme to tak, že môj prezident (Volodymyr Zelenskyj) a vláda by sa veľmi potešili, keby spolkový kancelár Olaf Scholz navštívil Kyjev,“ povedal Meľnyk podľa magazínu Der Spiegel. Úrad kancelára Scholza zatiaľ na pozvanie prísť na Ukrajinu nereagoval.

Ukrajinská vláda predtým zamietla návštevu prezidenta Nemecka. Dôvodom boli podľa všetkého Steinmeierove blízke vzťahy s Ruskom počas uplynulých rokov. (tasr)

10:20 Reportéri televízie BBC objavili dôkazy o tom, že pri minulotýždňovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk bola použitá kazetová bojová hlavica, ktorá znásobila jeho ničivý účinok. Podľa ukrajinských úradov stanicu zasiahla ruská raketa, ktorá usmrtila najmenej 57 ľudí a zranila ďalších 109. Kremeľ zodpovednosť za útok – ako obvykle v podobných prípadoch – popiera. Tvrdí, že kramatorskú stanicu plnú ľudí zasiahla strela vypálená ukrajinskými silami.

Stanicu v Kramatorsku zasiahli raketa v čase, keď tam tisíce ukrajinských civilistov, prevažne žien a detí, čakali na evakuáciu do relatívneho bezpečia na západe krajiny. Priamo na mieste sa našli zvyšky balistickej strely krátkeho doletu Točka-U, ktorá bola vyvinutá v niekdajšom Sovietskom zväze.

BBC v stredu informovala, že miesto útoku v Kramatorsku navštívili jej reportéri, ktorí tam objavili jednoznačné znaky použitia kazetovej bojovej hlavice. Tím BBC svoje zistenia doložil aj fotografickým materiálom, na ktorom sú podľa neho viditeľné charakteristické znaky rozptýlenia kazetovej munície. (TASR/BBC)

10:12 Ruské vojská pokračujú v ostreľovaní Charkova a bombardovaní Mariupolu, ničia raketami a bombami civilnú infraštruktúru v Charkovskej a Záporožskej oblasti. V Donbase ukrajinskí vojaci počas uplynulých 24 hodín odrazili šesť útokov nepriateľa.

Rusko od začiatku invázie stratilo už 19 800 vojakov, 739 tankov, 158 lietadiel a 143 vrtuľníkov, uviedol dnes ukrajinský generálny štáb. Proruskí separatisti a následne hovorcovia ruského ministerstva obrany dnes ohlásili, že v obliehanom Mariupole sa do zajatia vzdala tisícka ukrajinských vojakov, vrátane 162 dôstojníkov a 47 vojačiek. Tieto tvrdenia nemožno overiť z nezávislých zdrojov. (čtk)

9:53 Ukrajinská pošta vydala známku na počesť obrancov Hadieho ostrova, ktorí na začiatku terajšej ruskej invázie nevyberavými slovami odkázali ruskej vojnovej lodi, že vzdávať sa rozhodne nehodlajú.

Čítajte viac Ukrajinskí obrancovia, ktorí poslali ruskú loď do čerta, majú vlastnú známku

9:47 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých 191 detí a 349 ďalších utrpelo zranenia. V stredu o tom na platforme Telegram informovala ukrajinská prokuratúra s tým, že nejde o konečné počty, keďže zatiaľ nie sú k dispozícii údaje z oblastí, kde prebiehajú boje, ani z dočasne okupovaných a oslobodených oblastí.

Generálna prokuratúra uviedla, že v posledných dňoch prišlo o život počas ostreľovania na severovýchode a juhu Ukrajiny niekoľko detí. V Boroďanke severozápadne od hlavného mesta Kyjev sa našlo zhorené telo 16-ročného dievčaťa a v obci Korolivka na západe krajiny objavili zase obhorené telo desaťročného chlapca, priblížila prokuratúra vo vyhlásení.

Deti vo veku 12 rokov a 1,5 roka sú tiež medzi obeťami pondelkového ostreľovania civilnej infraštruktúry v meste Charkov na ukrajinskom severovýchode. Vážne zranenia utrpelo jedno 15-ročné dievča v Chersonskej oblasti, kde došlo k útoku na obytnú budovu. (TASR/CNN)

9:25 V Mariupole stále čaká na evakuáciu viac ako 100 000 ľudí, uviedol v stredu miestny starosta Vadym Bojčenko. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková však medzičasom avizovala, že v priebehu stredy humanitárne koridory otvorené nebudú nijaké. TASR tieto informácie prevzala z denníka The Guardian.

Ruské vojská totiž porušujú dohodnuté prímerie a blokujú evakuačné autobusy, uviedla Vereščuková prostredníctvom aplikácie Telegram s tým, že ukrajinské úrady pracujú na tom, aby boli humanitárne koridory čo najskôr opäť otvorené.

Z ukrajinských miest bolo podľa Vereščukovej cez humanitárne koridory počas pondelka evakuovaných 4354 ľudí. V pondelok sa zároveň objavili nepotvrdené správy, podľa ktorých boli v obkľúčenom prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny použité chemické zbrane.

9:12 Spojené štáty pošlú Ukrajine brániacej sa pred ruskou agresiou ďalšiu dodávku zbraní, tentoraz v hodnote 750 miliónov dolárov. Informovala o tom v stredu televízia NBC News s odvolaním sa na nemenovaných vládnych predstaviteľov.

Zásielka špecificky zameraná na pomoc ukrajinským silám v regióne Donbasu má byť schválená tento týždeň, podľa agentúry Reuters by sa tak mohlo stať už v priebehu stredy. Nemenovaný americký predstaviteľ pre Reuters uviedol, že novú zásielku zbraní Spojené štáty ešte finalizujú a jej súčasťou pravdepodobne bude ťažké delostrelectvo vrátane húfnic.

Podľa zdrojov NBC by mal balík vojenskej pomoci zahŕňať aj bezposádkové člny a vrtuľníky Mi-17. Zvažuje sa aj zaslanie protilodných striel krátkeho doletu. „Chceme, aby Rusko prehralo (vojnu),“ povedal nemenovaný predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena. (tasr)

8:45 Prezidenti pobaltských krajín a Poľska cestujú do ukrajinského hlavného mesta, kde sa stretnú s prezidentom Zelenským. Informuje o tom spravodajský portál CNN. Poľský prezident Andrzej Duda, litovská hlava štátu Gitanas Nauseda, Lotyš Egils Levits a Alar Karis z Estónska sa počas návštevy Kyjiva stretnú so Zelenským, aby „ukázali silnú podporu ukrajinskému ľudu“. Prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter o tom v stredu informoval Karis.

Kľúčovými témami počas návštevy by mali byť poskytnutie pomoci ukrajinským civilistom a obrancom a tiež vyšetrovanie údajných vojnových zločinov, priblížila estónska prezidentská kancelária. Prezident Karis by sa mal do Estónska vrátiť vo štvrtok. (sita)

8:17 Zelenskyj ironicky vo svojom najnovšom príhovore na tvrdenia Moskvy, že vojna na Ukrajine prebieha dobre. Ukrajinský prezident položil otázku, ako mohol Putin schváliť plán, ktorý počítal s toľkými obeťami v radoch ruskej armády, informovala agentúra Reuters.

Putin v utorok počas návštevy kozmodrómu Vostočnyj vyhlásil, že Rusko dosiahne všetky svoje „vznešené“ ciele a podľa plánu pokračuje v „špeciálnej operácii“ na Ukrajine. Moskva vo svojej poslednej aktualizácii údajov zverejnenej 25. marca uviedla, že od začiatku invázie prišla o 1351 svojich vojakov. Ukrajina tvrdí, že skutočný počet padlých ruských vojakov sa blíži k 20 000.

„Ako mohol vzniknúť plán, ktorý počíta so smrťou desiatok tisíc ich vlastných vojakov za niečo viac než mesiac trvania vojny? Kto by mohol schváliť takýto plán?“ spýtal sa Zelenskyj vo videoprejave. Zároveň sa spýtal, koľko mŕtvych ruských vojakov by bolo prijateľných pre Putina. Odhadol, že to môže byť od desiatok do stoviek tisíc. (tasr)

7:40 V meste Buča a ďalších predmestiach Kyjiva, ktoré okupovali ruské sily, zabili viac ako 720 ľudí. V stredu nadránom to uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra s tým, že viac ako 200 ďalších ľudí považujú za nezvestných. Len v Buči podľa tamojšieho starostu Anatolija Fedoruka našli zatiaľ 403 tiel a počet môže ešte vzrásť, keďže vojaci odmínujúci oblasť ju ešte stále prečesávajú. Generálna prokuratúra v utorok informovala, že svoje vyšetrovanie rozšírila aj na severovýchod a skúma incidenty v Brovarskom okrese. (sita)

7:21 Čo by sa muselo preukázať, aby bol spáchaný trestný čin vyzvedačstva alebo ohrozenia utajovanej skutočnosti? Hovorí expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Minimálne dve trestné oznámenie avizujú poslanci koalície na adresu Roberta Fica. Týkajú sa videa, ktoré zverejnil vo štvrtok v noci. To zachytáva systém protivzdušnej obrany S-300 naložený na železničné vagóny.

Čítajte viac Fico vyzvedač či vynášač utajovaných skutočností? Skôr nie, hovorí právnik

7:08 Holandské colné úrady oznámili, že v lodeniciach v Holandsku zadržali dovedna 20 jácht, na ktoré sa vzťahujú sankcie voči Rusku a Bielorusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine. „Po sankciách proti Rusku a Bielorusku colné orgány umiestnili pod sprísnený dozor 20 jácht v deviatich lodeniciach,“ uviedli colné úrady vo vyhlásení. Ako spresnili, keďže sú jachty pod sprísneným dozorom, „nie je povolené ich dodávať, premiestňovať ani vyvážať“.

Štrnásť z luxusných plavidiel je vo výstavbe, dve sa nachádzajú v sklade a štyri sú v údržbe, píše AFP. Dĺžka plavidiel sa pohybuje od 8,5 metra do 120 metrov. „V prípade dvoch z týchto jácht sa zistilo, že sú spojené s osobou zo sankčného zoznamu Európskej únie,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. Ďalšie plavidlo je predmetom vyšetrovania. (tasr/dpa)

6:47 Americký prezident Biden v noci na stredu vyhlásil, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, sa rovná „genocíde“ a ruský prezident Putin sa pokúša „vymazať čo i len myšlienku byť Ukrajincom“. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Biden tak potvrdil, svoje predchádzajúce vyjadrenia, podľa ktorých sa ruský prezident voči Ukrajine dopúšťa genocídy. „Áno, nazval som to genocídou,“ povedal reportérom krátko pred nástupom na palubu lietadla Air Force One, ktorým sa z amerického štátu Iowa vrátil do Washingtonu. Ako ďalej podotkol, bude na právnikoch, aby rozhodli, či počínanie Ruska na Ukrajine splnilo medzinárodný štandard pre genocídu, „mne sa to však tak určite zdá“.

6:39 Výmenu zadržaného proruského oligarchu Viktora Medvedčuka za Ukrajincov zajatých Ruskom ponúkol ukrajinský prezident Zelenskyj. Medvedčuka zatkli v utorok v Kyjeve po tom, čo utiekol z domáceho väzenia. „Navrhujem Ruskej federácii vymeniť tohto vášho chlapíka za našich chlapcov a dievčatá, čo sú teraz v ruskom zajatí,“ povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinské úrady v utorok oznámili, že zadržali prominentného prokremeľského oligarchu, ktorý po začatí ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine ušiel z domáceho väzenia.

Zelenskyj zverejnil na internete aj fotografiu, na ktorej bolo vidieť rozstrapateného Medvedčuka s putami na rukách, oblečeného v uniforme ukrajinskej armády. „Špeciálnu operáciu vykonala SBU. Výborne! Podrobnosti zverejníme neskôr,“ napísal Zelenskyj. (tasr/afp)

6:16 Ukrajinský prezident Zelenskyj v utorok uviedol, že nemôže s určitosťou potvrdiť, či v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupoľ boli použité chemické zbrane. Informovala o tom spravodajská stanica CNN. „Venujeme veľkú pozornosť včerajším správam o použití munície s jedovatou látkou proti obrancom mesta v Mariupole. Zatiaľ nie je možné vyvodiť stopercentné závery, o akú látku išlo,“ uviedol ukrajinský prezident v utorkovom videoposolstve.

„Je jasné, že nie je možné vykonať plnohodnotné vyšetrovanie a celkovú analýzu v blokovanom meste,“ dodal. Zelenskyj zároveň upozornil ostatných lídrov, aby brali do úvahy možnosť, že chemické zbrane môžu byť ruskou armádou použité.

„Reagujte preventívne. Pretože po použití zbraní hromadného ničenia už žiadna reakcia nič nezmení. A bude to vyzerať len ako poníženie demokratického sveta,“ uviedol ukrajinský prezident.

5:55 Získanie kontroly nad metalurgickým komplexom Azovstal sa stalo ústredným bodom bitky o kontrolu nad juhoukrajinským Mariupolom, píše BBC na svojom webe. Železiarne a oceliarne vlastnené najbohatším Ukrajincom Rinatom Achmetovom sú podľa britskej verejnoprávnej stanice jednou z kľúčových základní, ktoré ostali niekoľkým tisícom ukrajinských obrancov v obliehanom meste.

V útrobách obrovského priemyselného areálu sa odohrávajú prudké boje a dokonca sa objavujú správy o boji zblízka, píše BBC. Presný počet príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl, ktorí v priemyselnom areáli našli útočisko, však podľa odborníkov nie je možné kvôli nedostatku spoľahlivých informácií určiť.

Obdobne sa o Azovstale vyjadrila agentúra AFP. Metalurgický komplex, ktorý patrí skupine Metinvest ovládanej najbohatším Ukrajincom Rinatom Achmetovom, je aj podľa nej už niekoľko týždňov v centre bojov v meste podobne, ako továreň Azovmaš.

Pád Mariupoľu do rúk Rusov sa zdá byť nevyhnutný, ale naráža na skupinu bojovníkov ukrývajúcich sa v tuneloch rozsiahleho priemyselného komplexu, čo je taktika, ktorú použil v histórii už mnoho armád, píše AFP. Ide o stelesnenie mestskej partizánskej vojny, kde sa bojuje na ploche niekoľkých kilometrov štvorcových železničných tratí, skladov, koksární či komínov, opisuje agentúra a dodáva, že situáciu komplikuje znížená viditeľnosť, diery, prekážky a pasce na každom kroku.

Objavili sa dokonca zvesti, že Rusi údajne použili chemické zbrane nad týmito železiarňami a oceliarňami, ktorú okrem iného bránia ukrajinskí členovia pluku Azov. Práve ti tvrdia, že ruská armáda v Mariupole použila bližšie neupresnenú chemickú zbraň. Eduard Basurin, zástupca proruských separatistov, ktorí sa podieľajú na obliehaní Mariupolu, použitie chemických zbraní poprel. BBC podotkla, že tvrdenia neboli schopné overiť.

Podľa Aglaje Snetkovovej z londýnskej University College London (UCL) sa továreň stala kľúčovým cieľom počas niekoľkotýždňového obliehania prístavného mesta. Zariadenie vybudované ešte v sovietskej ére doteraz odoláva, pretože bolo postavené tak, aby vydržalo značné poškodenie, uviedla odborníčka na ruskú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Hutnícky komplex je podľa ktorej rovnako obrovský, že dostať odtiaľ bojovníkov je ťažké.

Na príklade tohto zariadenia, ostatne ako v Mariupole v širšom zmysle, sa názorne ukázali výzvy mestskej vojny a dobývanie oblastí, kde sa pohybuje veľké množstvo bojovníkov, ktorí môžu mať pripravené úkryty, upozorňuje Snetkovová.

Expert na spravodajské služby Justin Crump sa domnieva, že silne bránená oblasť je jedným z posledných zostávajúcich miest odporu v Mariupole. Povahu tamojších bojov pritom tento bývalý člen britskej armády popisuje ako zložité bitky uprostred hustej priemyselnej zástavby. Podľa Crumpa sa ruský útok sústredí predovšetkým na bombardovanie oblasti, ktorá je súčasťou starostlivej a pomalej taktiky „vyčerpania obrancov“, píše BBC.

Ruské invázne sily podľa neho používajú ťažké delostrelectvo, aby zničili budovy, ktoré by mohli využívať obrancovia, a potom postupujú vpred, aby znížili počty svojich strát. Ukrajinskí vojaci sú vzhľadom na mnohotýždňové brutálne bombardovanie v prekvapivo dobrom stave, myslí si Crump, podľa ktorého sa však ocitajú v stále ťažšej situácii, pretože majú už dlhšie ako týždeň prerušené dodávky munície a potravín. Stále častejšie sú vraj nútení sa vzdávať.