Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa 1300 kilometrov dlhú hranicu, a Švédsko zvažujú, že vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu podajú žiadosť o členstvo v NATO. Premiérky oboch krajín Sanna Marinová a Magdalena Andersonová v stredu uviedli, že krajiny o výraznej zmene svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky rozhodnú v niekoľkých nasledujúcich týždňoch.
Medvedev vyhlásil, že ak Švédsko a Fínsko vstúpia do Severoatlantickej aliancie, Rusko bude musieť posilniť svoje pozemné, námorné a letecké sily v Baltskom mori, aby obnovilo vojenskú rovnováhu.
Čítajte viac Fínsko a Švédsko sa ešte nerozhodli ohľadom možného vstupu do NATO
Medvedev tiež výslovne upozornil na jadrovú hrozbu. Uviedol, že už nemožno hovoriť o „bezjadrovom“ Balte, kde má Rusko svoju kaliningradskú enklávu zovretú medzi Poľskom a Litvou. „O bezjadrovom statuse Baltu už nemôže byť reč. Treba obnoviť rovnováhu,“ povedal Medvedev, ktorý bol prezidentom Ruska v rokoch 2008 až 2012.
„Až do dnešného dňa Rusko také opatrenia neprijalo a ani sa k tomu nechystalo,“ povedal Medvedev. „Ak nás k tomu dotlačíte, tak dobre… vezmite na vedomie, že sme to neboli my, kto to navrhol,“ dodal.
Ruské hrozby o zvýšení vojenskej prítomnosti v oblasti Baltského mora, vrátane jadrových zbraní, nie sú ničím novým, reagovala na Medvedevove slová litovská premiérka Ingrid Šimonytéová. „To, že sa Rusko vyhráža, nie je nič nové. Kaliningrad je veľmi militarizovanou zónou, má už mnoho rokov a je v Balte,“ vyhlásila.
Čítajte viac Je očividné, že Putin už teraz vyťahuje jadrovú kartu, tvrdí expert
