52. deň: Rusko zaútočilo na vojenskú továreň v Kyjeve a ropnú rafinériu v Luhanskej oblasti

21:55 Likvidácia aj posledných ukrajinských vojakov brániacich obliehaný Mariupol by znamenala koniec rozhovorov s Ruskom. Povedal to ukrajinský prezident Zelenskyj v sobotňajšom rozhovore pre denník Ukrajinska pravda, z ktorého citovala agentúra AFP a stanica BBC. Dodal pritom, že Ukrajina nebude s Ruskom vyjednávať o svojom území či ľude.

Na margo obliehaného a neustále ostreľovaného Mariupola ukrajinský prezident tiež skonštatoval, že by sa mohol stať „desiatimi Boroďankami“. Odkazoval tým na ukrajinské mesto Boroďanka, zdevastované ruskými vojakmi, pripomína BBC.

Ukrajina v sobotu informovala, že v troskách Mariupola kladú Rusku ešte stále odpor zvyšky ukrajinských obrancov, ktorých ruskí vojaci vytlačili do tamojšieho rozsiahleho oceliarskeho komplexu Azovstaľ ležiaceho neďaleko prístavu. (tasr)

21:25 Posádka potopeného ruského raketového krížnika Moskva je podľa ruského námorníctva nažive. S posádkou sa mal stretnúť vrchný veliteľ námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov. Kyjev uvádza, že vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily v týždni zasiahol dvoma protilodnými strelami a podľa ukrajinskej pobrežnej stráže sa posádka následne zrejme utopila.

Čítajte viac Šéf ruského námorníctva sa údajne stretol s posádkou potopeného krížnika Moskva

20:40 Ukrajina kritizuje pomalé a nedostatočné dodávky zbraní z Európskej únie. „EÚ dodáva Ukrajine zbrane, no nie tie, o ktoré sme žiadali,“ napísal v sobotu na Twitteri poradca prezidenta Mychajlo Podoľak.

Dodávky zbraní navyše trvajú podľa neho príliš dlho. „Táto hra sa dá hrať dlho, no demokracia z toho rozhodne nebude mať prospech. Ukrajina potrebuje zbrane. Nie za mesiac. Teraz,“ cituje Podoľakov tvít agentúra DPA.

Ukrajina sa ruským útokom bráni už viac ako sedem týždňov. Minulý týždeň EÚ oznámila, že vyčlení ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám. Celková výška uvoľnených finančných prostriedkov sa tak zvýšila na 1,5 miliardy eur.

20:22 Ukrajina pošle na budúci týždeň do Washingtonu vysokopostavených predstaviteľov na jarné zasadanie Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky, na ktorých sa bude diskutovať hlavne o ruskej invázii na Ukrajinu a jej vplyve na globálnu ekonomiku. Na zasadanie pocestuje ukrajinský premiér Denys Šmyhal, minister financií Serhij Marčenko a guvernér centrálnej banky Kyrylo Ševčenko. Uviedol to predstaviteľ Svetovej banky, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, pretože návštevu ešte oficiálne neoznámili. (sita)

19:49 Dedina Fuentes de Andalucía na juhu Španielska sa premenovala na Ukrajinu (po španielsky Ucraniu), aby tak prejavila svoju solidaritu s rovnomennou vojnou zmietanou krajinou, ktorú napadlo Rusko. Zmenu názvu hlása značka pri vstupe do dediny. Pri novom názve je tiež namaľovaná ukrajinská modro-žltá zástava. Premenované boli aj tamojšie ulice, ktoré sa po novom volajú Kyjev, Odesa či Mariupol.

„Hlavným cieľom je zvyšovať povedomie o konflikte na Ukrajine, ale tiež ukázať, kde (na ktorej strane) vo vojne krajiny stoja,“ povedal agentúre Reuters starosta tejto dediny Francisco Martínez stojac na ulici nazvanej Mesto Kyjev (Cuidad de Kiev).

Martínez uviedol, že zmena názvu dediny je viac než len symbolickým gestom. Dodal pritom, že tamojší obyvatelia vyzbierali len v priebehu dvoch dní 3500 eur určených na stavbu plánovaného utečeneckého centra. (tasr/reuters)

19:11 Výsledkom rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení vojnového konfliktu by mohol byť podpis dvoch dokumentov. Jeden z nich by sa mal týkať bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Novinárom to dnes v Kyjeve povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. „Rusko by rado videlo jednu zmluvu, ktorá by zahŕňala všetko, ale nie všetky krajiny sú pripravené si sadnúť s Rusmi za jeden stôl po Buči, Boroďanke,“ povedal podľa serveru RBK-Ukrajina Zelenskyj.

Dodal, že tak môžu nakoniec vzniknúť dva dokumenty. Jeden o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a druhý by bol priamou dohodou medzi Ukrajinou a Ruskom. Zelenskyj v minulosti upozorňoval, že po zverstvách okupantov v Buči, v Mariupole a ďalších ukrajinských mestách, ktoré šokovali aj Západ, sa šanca na rokovania s Ruskom zmenšila. (čtk)

18:57 Ruská armáda v sobotu zbombardovala ropnú rafinériu v ukrajinskom meste Lysyčansk na západe Luhanskej oblasti, pričom vypukol veľký požiar. Guvernér oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že to nebolo prvýkrát, čo sa stala rafinéria terčom útoku a obvinil Rusov, že sa snažia „vyčerpať" miestnych záchranárov. Zdôraznil, že v rafinérii v čase útoku nebolo palivo a horia „zvyšky ropných kalov".

Úrad ukrajinského prezidenta v sobotu informoval, že raketové útoky a bombardovanie za uplynulých 24 hodín zasiahli osem regiónov: Doneckú, Luhanskú a Charkivskú oblasť na východe krajiny, Dnipropetrovskú, Poltavskú a Kirovohradskú oblasť v centrálnej Ukrajine a Mykolajivskú a Chersonskú oblasť na juhu krajiny. V Charkive bolo v piatok zabitých deväť civilistov a viac ako 50 utrpelo zranenia. Mykolajivská oblasť bola terčom útokov v piatok aj v sobotu a podľa prezidentského úradu letecké údery v piatok zabili piatich ľudí a pätnástich zranili. (sita)

18:18 Taliansko zakázalo vstup všetkých ruských lodí do svojich prístavov s platnosťou od nedele. Ide o súčasť rozšírených sankcií voči Rusku, ktoré Európska únia ohlásila v skoršej časti tohto mesiaca. Ruské lode, ktoré sú v talianskych prístavoch, ich musia opustiť okamžite „po zrealizovaní svojich obchodných aktivít". Vyplýva to z oznámenia, ktoré dostali všetky prístavy v krajine. (sita)

17:35 Rusko upozornilo formou nóty Českú republiku na to, že bez jeho súhlasu nesmie poskytovať tretím krajinám bývalú sovietsku techniku. Oznámil to v sobotu český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého však ide o nezmysel a české ministerstvo na nótu nebude reagovať.

Čítajte viac Rusko zaslalo Česku nótu pre dodávky zbraní na Ukrajinu

17:12 O život v dôsledku vojny už na Ukrajine prišlo 200 detí. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil úrad ukrajinského generálneho prokurátora. Ďalších 360 detí bolo podľa ukrajinských predstaviteľov od 24. februára pre bojové operácie zranených.

Organizácia Spojených národov minulý mesiac uviedla, že svoje domovy pre ruskú inváziu na Ukrajine opustilo viac ako 10 miliónov ľudí. Tento údaj vtedy zahŕňal približne 3,5 milióna utečencov, ktorí utiekli za hranice, a civilistov, ktorí zo svojho bydliska odišli do iných častí Ukrajiny. (sita/sky news)

16:36 V ruskom zajatí je teraz 700 ukrajinských vojakov. Uviedla to v sobotu v televízii ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorá dodala, že ruská armáda okrem vojenských zajatcov zadržiava aj viac ako tisíc ukrajinských civilistov, z ktorých zhruba polovicu tvoria ženy.

Podpredsedníčka vlády uviedla, že Kyjev chce zajatých vojakov vymeniť, keďže na Ukrajine je približne rovnaký počet ruských vojnových zajatcov. Prepustenie ukrajinských civilistov však Kyjiv žiada „bez akýchkoľvek podmienok". (sita)

16:08 Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov vyjadril presvedčenie, že Ukrajina vo vojne s Ruskom zvíťazí. Sľúbil, že pomôže obnoviť mesto Mariupoľ, ktoré teraz oblieha a ničí ruská armáda a v ktorom má rozsiahle podnikateľské aktivity.

Čítajte viac Najbohatší Ukrajinec chce pomôcť pri obnove Mariupoľu

15:28 Radnica mesta Mariupoľ zverejnila nové video na ktorom vidno zničené bytové domy vo východnej časti mesta. Informoval o tom Kyjiv Independent.

15:00 Od začiatku vojny na Ukrajine bolo podľa Kyjeva zabitých 20 100 ruských vojakov. Ukrajinská strana zároveň tvrdí, že zničila 1 982 ruských obrnených transportérov, 145 vrtuľníkov, 762 tankov a 163 lietadiel. Informuje o tom portál news.sky.com, ktorý poznamenáva, že nedokáže tieto tvrdenia nezávisle overiť.

Rusko minulý mesiac uviedlo, že vo vojne na Ukrajine zomrelo 1 351 jeho vojakov. Avšak Severoatlantická aliancia 24. marca odhadovala, že zabitých bolo 7-tisíc až 15-tisíc ruských vojakov. (sita/sky news)

14:39 Policajný náčelník Kyjevskej oblasti varuje, že v predtým obsadených oblastiach v okolí mesta zostalo niekoľko výbušných zariadení. (Nexta)

14:04 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo v krajine zabitých viac ako 1 900 civilistov. Uviedol to v sobotu Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý však upozornil, že „skutočný počet je oveľa vyšší". Úrad konštatoval, že od 24. februára do 14. apríla pre boje zomrelo 1 982 civilistov, vrátane 162 detí. Ďalších 2 651 civilistov bolo zranených, medzi nimi 256 detí.

Väčšinu úmrtí a zranení spôsobilo bombardovanie a letecké údery, poznamenal OHCHR. Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová už skôr vyjadrila zdesenie zo správ o zabití civilistov v meste Buča neďaleko Kyjeva a vyhlásila, že to vyvoláva „vážne a znepokojujúce otázky o možných vojnových zločinoch" a vyzvala na zachovanie dôkazov. (sita/bbc)

13:45 Eduard Heger vyjadril v piatok presvedčenie, že demokratické krajiny sa nesmú nechať zastrašiť Ruskom a musia poskytovať maximálnu pomoc Ukrajine, ktorá už vyše 50 dní vzdoruje ruskej agresii. Uviedol to počas piatkového vystúpenia vo vysielaní americkej spravodajskej televízie CNN.

Čítajte viac Heger v CNN: Rusko sa snaží rozbiť jednotu demokratického sveta

13:36 Šéf Luhanskej oblastnej štátnej správy vyhlásil, že Rusko opäť ostreľovalo ropnú rafinériu. (Nexta)

13:12 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v piatok 3186 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 614 mužov, 1792 žien a 780 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 150 osôb. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR. Činnosti v súvislosti s utečencami zabezpečovalo 223 policajtov, 70 hasičov, 102 colníkov, 332 vojakov, traja duchovní, 140 dobrovoľníkov, 39 príslušníkov zahraničných zložiek a osem zamestnancov migračného úradu.

„Zároveň bolo vypravených 79 autobusov, ktoré prepravili 767 osôb na rôzne miesta v rámci Slovenskej republiky. Vlakovou dopravou bolo prepravených 260 osôb,“ priblížil rezort vnútra. V piatok ubytovali 57 osôb, voľné kapacity sú na úrovni 12 428 lôžok.

Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 336.919 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca celkovo 67 946 osôb.

12:27 Cesty a mosty na Ukrajine od začiatku ruskej invázie utrpeli „významné poškodenia" a to by mohlo negatívne ovplyvňovať dodávky humanitárnej pomoci. Uviedlo to britské ministerstvo obrany v aktualizácii zverejňovaných spravodajských informácií. Ruské sily okrem toho, že zničili mosty a zanechali po sebe míny, zhoršili prístup do oblastí na severe Ukrajiny aj tým, že na cestách opustili vojenské vozidlá. Analytici poukázali napríklad na to, že do mesta Černihiv sa dá dostať jediným mostom pre peších. (sita/sky news)

12:15 Špeciálne sily britskej armády prvýkrát od začiatku ruskej invázie vykonávali výcvik jednotiek na Ukrajine. Britskému denníku The Times to oznámili ukrajinskí dôstojníci. Výcvikom údajne v posledných dvoch týždňoch prešli dva prápory ukrajinských ozbrojených síl, jeden umiestnený v Kyjeve a druhý v jeho okolí.

Ukrajinský kapitán Jurij Myronenko denníku oznámil, že britskí inštruktori prišli učiť ukrajinských vojakov, ako používať protitankové strely NLAW dodávané Britániou. „Boli to dobrí chlapci, títo Briti,“ uviedol ďalší ukrajinský dôstojník, ktorý sa údajne zúčastnil výcviku. „Pozvali nás k sebe na návštevu, keď vojna skončí,“ dodal.

Britskí vojenskí inštruktori začali na Ukrajine pôsobiť po ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014. Tento rok vo februári sa ale stiahli, aby sa vyhli priamemu stretu s ruskými vojenskými silami a možnému zatiahnutiu NATO do konfliktu, upozornil denník The Times. (čtk)

11:56 Rusko zakázalo vstup na svoje územie britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi, oznámilo v sobotu ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Zákaz sa vzťahuje aj na šéfku britskej diplomacie Liz Trussovú, ministra obrany Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády. TASR informáciu prevzalo z agentúry AFP a stanice Sky News.

„Tento krok bol podniknutý v reakcii na bezuzdnú informačnú a politickú kampaň, ktorej cieľom je medzinárodná izolácia Ruska… a priškrtenie ruskej ekonomiky,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.

Londýn podľa neho podniká voči Moskve „bezprecedentné nepriateľské kroky“, za ktoré možno považovať predovšetkým sankcie voči popredným predstaviteľom ruského režimu a dodávky smrtiacich zbraní Kyjevu.
Ministerstvo uviedlo, že zoznam bude v blízkej budúcnosti ešte rozšírený.

11:31 Na evakuáciu civilistov z oblasti bojov na juhu a východe Ukrajiny na sobotu dohodli deväť humanitárnych koridorov. Uviedla to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Podľa jej slov sa evakuačné úsilie opäť zameria aj na odchod civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, ktoré čelí neustálym ruským útokom od začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Obyvatelia Mariupoľa budú môcť odísť svojimi súkromnými autami, konštatovala vicepremiérka. Päť z deviatich koridorov má viesť z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. (sita/sky news)

11:07 Pri posledných ruských útokoch zomreli na území Ukrajiny najmenej dvaja ďalší civilisti a štyria utrpeli zranenia. Informovala o tom v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov. Jeden človek zahynul a traja boli zranení pri ostreľovaní Luhanskej oblasti na východe krajiny, oznámil gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

U miest Lysyčansk a Severodoneck bol poškodený plynovod a mestá tak zostávajú bez plynu a bez vody, napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram. „Evakuujte sa, ak je to stále možné,“ vyzval obyvateľov. Pre tých, ktorí sa chcú dostať z oblasti preč, sú pripravené evakuačné autobusy, dodal.

Jedna osoba tiež prišla o život a jedna utrpela zranenie pri nočnom útoku na malú dedinu blízko Poltavy, informoval gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin. (čtk)

10:45 Rusko podniklo v sobotu ráno raketový útok na vojenskú továreň v Kyjeve. Informoval o to reportér agentúry AFP a útok následne potvrdili aj ukrajinské úrady a ruské ministerstvo obrany. Kyjevský starosta Vitalij Kličko uviedol, že v meste a jeho okolí došlo v noci na sobotu k niekoľkým explóziám, okrem iného vo štvrti Darnyckyj na juhovýchode metropoly. Počet prípadných obetí alebo zranených nebol bezprostredne zná­my.

Starosta zároveň vyzval Kyjevčanov, aby neignorovali letecké poplachy a aby sa po zaznení sirén vždy uchýlili do krytov. Apeloval tiež na obyvateľov, ktorí v predchádzajúcich týždňoch z Kyjeva utiekli, aby sa do mesta zatiaľ nevracali.„Vy­sokopresné, zo vzduchu odpálené zbrane dlhého doletu zničili výrobné budovy zbrojárskej továrne v Kyjeve,“ napísalo v sobotu ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram.

K podobnému útoku došlo v Kyjeve – neďaleko miestneho medzinárodného letiska – už noci zo štvrtka na piatok. Podľa Moskvy bola pri ňom zničená továreň Vizar neďaleko Kyjeva, kde sa vyrábajú protilodné rakety typu R-360 Neptún. Práve takéto rakety boli podľa Kyjeva použité štvrtkovom potopení ruského raketového krížnika Moskva. (tasr)

10:26 Mesto Ľvov na západe Ukrajiny sa v sobotu ráno stalo terčom ruského leteckého útoku. Informoval o tom guvernér Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj. Na komunikačnej platforme Telegram napísal, že ruské lietadlá Su-35 vyštartovali z bieloruského letiska Baranoviči a raketami zaútočili na mesto Ľvov. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa neho zostrelila štyri strely s plochou dráhou letu. Guvernér neinformoval o prípadných obetiach alebo škodách. (sita)

10:18 Rusi ostreľovali aj hydinovú farmu v meste Dnipro.

10:00 Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jeho vyjadrenie zaznelo v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA.

Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu – liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodné práva vstup do vojnového konfliktu. (tasr)

9:38 Ruská armáda preskupuje a posilňuje jednotky, najaktívnejšia je v smere na mesto Doneck a Slobožanske na východe Ukrajiny, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády. Rusi tiež ďalej čiastočne blokujú a ostreľujú Charkov.

V okolí mesta Izjum ruská armáda rozmiestnila až 22 taktických skupín a snaží sa udržať skôr obsadené pozície. Do oblasti vyslali aj ďalšie posily. Ukrajinský generálny štáb predpokladá, že Rusi zintenzívnia akcie v smere na obce Izjum a Barvinkove.

Aj v smere na Doneck sa Rusi snažia udržať si pozície na obsadených územiach. Usilujú sa o obsadenie miesť Rubižne a Popasna v Luhanskej oblasti a rovnako na plnú kontrolu nad Mariupoľom. Snažia sa obnoviť svoje bojové schopnosti, doplniť zásoby munície a zlepšiť svoju taktickú pozíciu. Pokračujú ale aj v ostreľovaní­. (čtk)

9:16 Po stiahnutí ruských síl našli v Kyjevskej oblasti už viac ako 900 tiel civilistov. Informovali o tom v piatok agentúry AP a AFP s odvolaním sa na tamojšiu políciu. Podľa šéfa kyjevskej krajskej polície Andrija Nebytova telá buď ležali na uliciach alebo boli provizórne pochované. Takmer všetky tieto obete boli zastrelené. „Najviac obetí sa našlo v meste Buča, kde je viac ako 350 mŕtvych,“ uviedol Nebytov, dodávajúc, že každý deň objavujú ďalšie telá pod troskami domov a v masových hroboch. (tasr)

9:03 Pápež František sa počas veľkopiatkovej krížovej cesty v rímskom Koloseu pomodlil za to, aby si „protivníci“ vo vojenskom konflikte na Ukrajine „podali ruky“ a „skúsili si vzájomne odpustiť“. Večernej pobožnosti krížovej cesty v Koloseu, ktorá sa konala po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou koronavírusu, sa zúčastnilo približne desať tisíc veriacich. Podľa AFP sa v dave vynímala ukrajinská vlajka.

Medzi rodinami poverenými nesením kríža boli aj Ruska a Ukrajinka, ktoré sú celoživotnými priateľkami. Obe spolu kríž niesli počas jednej z častí procesie.

Táto iniciatíva Vatikánu sa však nestretla s pozitívnym ohlasom ukrajinských predstaviteľov. Arcibiskup ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk ju začiatkom tohto týždňa odsúdil, pričom ju nazval „nevhodnou, predčasnou a nejednoznačnou myšlienkou, ktorá nezohľadňuje kontext ruskej vojenskej agresie“. Ako píše AFP, ukrajinské médiá vyslanie ceremónie bojkotovali, hoci Vatikán pridal komentár v ukrajinčine aj ruštine. (tasr/afp)

8:35 Rusko malo v úmysle začať inváziu na Ukrajinu už 22. februára a ukrajinské úrady sa na útok pripravovali, povedal stanici BBC šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov. Prekvapením podľa neho bolo, že ruské jednotky vtrhli do jeho vlasti aj z bieloruského územia. Hlavným cieľom Moskvy bolo fyzicky odstrániť prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedol aj Danilov.

Čítajte viac Ukrajinci o začiatku invázie: Čakali sme ju, ale jedna vec nás prekvapila

8:17 Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v piatok oznámil, že ukrajinská metropola plánuje premenovať ulice a námestia, ktorých názvy súvisia s Ruskom. TASR správu prevzala z webových stránok staníc BBC a Sky News.

Kličko na Telegrame napísal, že Námestie priateľstva medzi Kyjevom a Moskvou bude premenované na Námestie hrdinov Mariupola. Zmeniť sa majú aj názvy zastávok kyjevského metra a ďalších objektov. Rozhodnutie bolo už schválené aj mestskou radou. Starosta poznamenal, že v Kyjeve sú v súčasnosti desiatky takýchto ulíc a objektov. Ich premenovanie je podľa neho aktuálna záležitosť.

7:55 V ukrajinskej metropole Kyjeve a v Ľvove na západe krajiny boli v sobotu nad ránom počuť výbuchy, napísala agentúra Reuters s odkazom na miestne médiá. Ukrajinské úrady zatiaľ informáciu nepotvrdili. Sirény sa v noci na sobotu rozozneli aj v rade ďalších miest na juhu, západe aj v centrálnej časti Ukrajiny, napísal denník The Guardian s odkazom na ukrajinské vládne účty na sociálnej sieti telegram.

Asi hodinu po polnoci bolo počuť varovanie pred ostreľovaním v Dnipre, Záporoží, Donecku, Odese, Charkove, Poltave či Mykolajive. O niekoľko hodín neskôr sa potom sirény rozozneli aj pri Rivne, Ivano-Frankivsku, Žytomyre či Ľvove na západe krajiny.

Pri ruskom ostreľovaní mesta Charkov na východe Ukrajiny zomrelo v piatok najmenej desať ľudí, píše agentúra DPA s odvolaním sa na tamojšiu krajskú prokuratúru. Najmenej 35 ďalších ľudí bolo pri útokoch údajne zranených. Vo vyhlásení prokuratúry sa ďalej uvádza, že poškodených alebo zničených bolo aj niekoľko obytných domov na východnom predmestí Charkova. Podľa DPA informácie nebolo možné nezávisle overiť.

Ruské invázne vojská sa z väčšiny oblastí na severe krajiny, kde sa nachádza aj ukrajinská metropola, pred časom stiahli. Svoje vojenské akcie v poslednom čase sústreďuje najmä na východ Ukrajiny, kde zrejme chystá novú ofenzívu.

Rusko však začalo nanovo ostreľovať Kyjev a ďalšie mestá po tom, čo sa vo štvrtok v Čiernom mori potopil ruský krížnik Moskva. Ukrajinské úrady oznámili, že vlajkovú loď Čiernomorskej flotily zasiahli protilodnými strelami Neptún. Rusko oznámilo, že na lodi vybuchla munícia, ale neuviedlo, že by problémy spôsobil cudzí útok.

6:42 Ukrajina už takmer vypracovala dotazník pre vstup do Európskej únie, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry DPA. „Práca je takmer dokončená a odpovede čoskoro poskytneme predstaviteľom Európskej únie,“ povedal Zelenskyj.

Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho predstaviteľom Ukrajiny odovzdala počas svojej návštevy Kyjeva minulý týždeň. Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v EÚ na konci februára krátko po začiatku ruskej invázie.

Ukrajinskú žiadosť o členstvo v Únii v súčasnosti posudzuje Európska komisia. Ako poznamenala DPA, vstup do EÚ je dlhý a komplikovaný proces. Aj keby komisia vydala pozitívne hodnotenie ukrajinskej žiadosti, môže trvať dlhú dobu kým sa rokovania o prijatí vôbec začnú. Von der Leyenová však Ukrajine sľúbila rýchly proces.

6:11 Nemecká vláda v piatok v nadväznosti na sťažnosti Kyjeva, že od Berlína nedostáva ťažké zbrane, oznámila plán uvoľniť viac ako miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v dodatočnom rozpočte na tento rok. Ukrajina musí darované peniaze použiť najmä na financovanie nákupu vojenského vybavenia. Rozhodnutie potvrdil aj nemecký minister financií Christian Lindner na Twitteri.

Ako poznamenala AFP, tento krok prišiel po rastúcej kritike zo strany Ukrajiny a niektorých štátov Európskej únie, konkrétne Poľska a pobaltských krajín, ktoré sú toho názoru, že Ukrajina nedostáva dostatočnú podporou v oblasti zbrojenia. Kyjev na začiatku tohto týždňa odmietol navrhovanú návštevu nemeckého prezidenta a bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý nedávno priznal, že jeho postoje voči Moskve v minulosti boli príliš zmierlivé. Ukrajina uviedla, že radšej by v Kyjeve privítala nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten však v reakcii naznačil, že v najbližšom čase takúto návštevu neplánuje.

Kancelár sa v posledných týždňoch na domácej scéne dostal pod paľbu kritiky za váhavosť v otázke posielania ťažkých zbraní na Ukrajinu, a to aj napriek dramatickému obratu v obrannej politike Nemecka, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Kritizovaný bol aj za to, že Kyjev od začiatku vojny nenavštívil, zatiaľ čo niektorí európski lídri vrátane šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a britského premiéra Borisa Johnsona tak už urobili.

5:00 Všetky štáty sveta by sa mali pripraviť na možnosť, že by ruský prezident Vladimir Putin mohol použiť na Ukrajine taktické jadrové zbrane, povedal v zatiaľ zverejnených úryvkoch z rozhovoru s televíziou CNN ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Uviedol tiež, že od začiatku vojny zomrelo 2 500 až 3 000 ukrajinských vojakov a okolo 10 000 ich utrpelo zranenie. Rusko podľa neho stratilo 20-tisíc vojakov. Moskva uvádza približne 1 350 úmrtí príslušníkov svojej armády.

Putin by sa podľa Zelenského mohol uchýliť k obmedzenému použitiu jadrových či chemických zbraní, pretože neprikladá žiadnu hodnotu životom ľudí na Ukrajine.

Nielen ja, ale celý svet, všetky krajiny by sa toho mali obávať, pretože sa to môže stať skutočnosťou," povedal Zelenskyj moderátorovi CNN Jakeovi Tapperovi v angličtine. „Nemali by sme sa báť, ale mali by sme byť pripravení,“ dodal.

Americkí činitelia už v minulosti pred podobným scenárom varovali, a to v prípade, že by mal Putin pocit, že je zahnaný do kúta. „Vzhľadom na teoretické zúfalstvo prezidenta Putina a ruského vedenia pre neúspechy, ktorým doteraz vojensky čelili, nemôže nikto z nás brať na ľahkú váhu hrozbu, ktorá predstavuje možnosť uchýliť sa k taktickým jadrovým zbraniam,“ povedal v piatok šéf CIA William Burns.

Zelenskyj v rozhovore, ktorého plné znenie zverejní CNN v nedeľu, tiež vyhlásil, že v konflikte doteraz zomrelo 2 500 až 3 000 ukrajinských vojakov. U mnohých z 10-tisíc ranených príslušníkov ukrajinskej armády je podľa neho ťažké predpovedať, koľko prežije.

Moskva podľa neho prišla približne o 20 000 vojakov, hoci Rusko uvádza okolo 1 350 mŕtvych. Údaje o obetiach od oboch strán konfliktu nezávisle overiť. Západné krajiny však odhadujú, že Rusko stratilo najmenej niekoľko tisíc príslušníkov svojej armády.

Podľa Zelenského je zložitejšie vyčísliť civilné straty, a to najmä v oblastiach na juhu Ukrajiny, napríklad v mestách Cherson, Berďansk, či Mariupoľ. „Jednoducho nevieme, koľko ľudí zomrelo v tejto obliehanej oblasti,“ povedal ukrajinský prezident.