54. deň: Ruské vojská začali na východe Ukrajiny novú ofenzívu

Začala sa druhá fáza vojny, oznámil v pondelok na sieti Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Potvrdil tým predchádzajúce správy ukrajinského ministerstva obrany o začiatku ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Jermak obyvateľov Ukrajiny uistil, že ich ozbrojené sily zvládnu ruský útok odraziť.

18.04.2022 05:00 , aktualizované: 22:36
Russia Ukraine War Foto: ,
Ukrajinský vojak kráča po zničenom ruskom tanku v meste Buča
debata (1223)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 54. deň
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ruské ministerstvo obrany zverejnilo video, ktoré má ukázať, že posádka potopenej lode Moskva nezahynula, ale je v Sevastopole.

Video

22:02 Začala sa druhá fáza vojny, oznámil v pondelok na sieti Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Potvrdil tým predchádzajúce správy ukrajinského ministerstva obrany o začiatku ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. Jermak obyvateľov Ukrajiny uistil, že ich ozbrojené sily zvládnu ruský útok odraziť. „Dôverujte našej armáde, je veľmi silná,“ uviedol šéf prezidentskej kancelárie.

Začiatok útoku na Donbase následne potvrdil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. „Môžeme povedať, že ruské sily začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali,“ povedal Zelenskyj vo videopredslove.

O novom, silnejšom útoku na východe Ukrajiny hovoria západní aj ukrajinskí predstavitelia odkedy Rusko na konci marca po rokovaní delegácií oboch krajín v Istanbule stiahlo svoje jednotky zo severu napadnutej krajiny. Moskva vtedy krok zdôvodnila snahou vytvoriť lepšie podmienky pre dohodu s Ukrajinou a posilnením vzájomnej dôvery.

O začiatku ruskej ofenzívy v priebehu pondelka hovorilo niekoľko ukrajinských činiteľov vrátane zastupiteľov jednotlivých oblastí na východe Ukrajiny. „Je to peklo. Ofenzíva, o ktorej sme už týždne hovorili, sa teraz začala,“ napísal na facebooku gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Podľa neho sa bojuje v mestách Rubižne a Popasna.

„Rusko sa pripravuje na ofenzívu na východe Ukrajiny, aby prevzalo plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečilo stabilitu pozemného koridoru s Krymským polostrovom,“ uviedol podľa serveru CNN hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. (reuters, čtk)

21:27 Spojené štáty začnú v najbližších dňoch cvičiť ukrajinských delostrelcov. Do oblasti už boli dopravené prvé zbrane z posledného balíčka vojenskej pomoci, ktorý Washington schválil minulý týždeň, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa ministerstva obrany. Podľa Washingtonu Moskva už pociťuje sankcie pri výrobe zbraní a dopĺňaní svojich arzenálov.

„Štyri letecké spoje zo Spojených štátov s rôznym vybavením pristáli v oblasti včera (v nedeľu – pozn. red.),“ povedal nemenovaný predstaviteľ Pentagónu agentúre AFP. Ďalšia dodávka zbraní do ukrajinského pohraničia má doraziť v najbližších 24 hodinách.

Spojené štáty schválili nový balíček vojenskej pomoci Ukrajine minulý týždeň vo výške 800 miliónov dolárov. Tá počíta s dodaním delostreleckých systémov vrátane munície, obrnených transportérov či helikoptér.

Americkí armádni inštruktori tiež začnú v najbližších dňoch cvičiť ukrajinských delostrelcov. Tí od Spojených štátov dostanú americké delá M777. Určitou nevýhodou dodávky je odlišný kaliber munície, než akú obvykle používa ukrajinská armáda. V jej prípade ide o delostrelecký kaliber 152 milimetrov, Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO majú jednotný kaliber 155 milimetrov.

Sankcie podľa zástupcu Pentagónu majú vplyv na schopnosť ruskej armády dopĺňať zásoby munície a zbraní. Medzinárodné sankcie, ktoré na Rusko uvalil Washington a jeho spojenci, sa vzťahujú aj na polovodiče, ktoré sa využívajú napríklad pri výrobe navádzanej munície. Práve tohto typu zbraní sa podľa agentúry AFP týkajú problémy najviac. (afp, čtk)

20:59 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok udelil čestný titul brigáde, ktorú Ukrajina obvinila z „vojnových zločinov“ a masového zabíjania v meste Buča. Oznámenie prišlo v 54. deň ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá si dosiaľ vyžiadala tisícky mŕtvych a 12 miliónov vysídlených – vnútorne i mimo hraníc. Ide o najväčšiu utečeneckú krízu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

Putin svojím dekrétom udelil 64. motostreleckej brigáde titul „gardová“ za obranu „vlasti a štátnych záujmov“, pričom ocenil „kolektívne hrdinstvo, statočnosť, húževnatosť a odvahu“ jej príslušníkov.

Ukrajinské ministerstvo obrany začiatkom apríla uviedlo, že inkriminovaná brigáda obsadila Buču – mesto ležiace pri ukrajinskej metropole Kyjev – a spáchala tam „vojnové zločiny“. Rozviedka ukrajinského ministerstva obrany zverejnila mená, hodnosti a údaje o pasoch členov tejto brigády s tým, že budú v budúcnosti postavení pred súd. Väčšina ľudí zabitých v Buči zomrela na následky strelných zranení, tvrdí ukrajinská polícia.

Po odchode ruských jednotiek sa našli na uliciach Buče telá z blízka zastrelených civilistov, pričom niektorí mali za chrbtom zviazané ruky. Kremeľ odmieta obvinenia, že sú ruské sily zodpovedné za zabíjanie civilistov pri Kyjeve, a dokonca naznačil, že zverejnené zábery mŕtvol sú „podvrhom“. Ruská armáda v pondelok oznámila, že zničila veľký sklad „zahraničných zbraní“ neďaleko západoukrajinského mesta Ľvov, ktoré boli nedávno dodané Ukrajine.

Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria
Ukrajinský vojak kontroluje v sobotu 2. apríla...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+20Ukrajinský vojak sa dotýka káblom mŕtveho tela...

Ruské lietadlá ráno zasiahli ukrajinské logistické centrum, v ktorom sa nachádzali „veľké zásielky zahraničných zbraní, ktoré Ukrajine za uplynulých šesť dní dodali Spojené štáty a európske krajiny“, a „zničili ich“, uviedol podľa AFP hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Ruská armáda tvrdí, že v pondelok zničila celkovo 16 ukrajinských vojenských objektov vrátane skladov paliva a munície, ako aj továrne na opravu taktických rakiet typu OTR-21 Točka. (afp, tasr)

19:13 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom. Rozhovor sa týkal vyjednávaní medzi Moskvou a Ukrajinou. Štátnici diskutovali aj o problémoch osídľovania na Blízkom východe v kontexte „zvyšujúceho sa napätia v Predjordánsku a vo východnej časti Jeruzalema“, oznámil Kremeľ.

V prebiehajúcom procese ohľadom ukončenia rusko-ukrajinskej vojny stále nie je vidieť žiadny pokrok, tvrdí kremeľský hovorca Dmitrij Peskov, ktorý vyhlásil, že Ukrajina opakovane mení svoje stanoviská a v otázke koordinácie sa vyskytujú nezrovnalosti.

„Špeciálna vojenská operácia“, ako Moskva označuje ruský vpád na Ukrajinu, postupuje podľa plánu, povedal Peskov. Hovorca ruského prezidenta ďalej uviedol, že Kremeľ spochybňuje autenticitu dôkazov o katastrofe ruského raketového krížnika Moskva. Ukrajina tvrdí, že toto ruské vojnové plavidlo zasiahla svojimi protilodnými strelami Neptún. Ruské vedenie však vyhlasuje, že krížnik sa potopil následkom požiaru na palube. (reuters, dpa, tasr)

18:02 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že očakáva zvýšenie „bezpečnostnej podpory“ pre Ukrajinu zo strany Európskej únie. Ukrajinský líder okrem toho uviedol, že treba zvýšiť cenu, ktorú Rusko zaplatí za svoju agresiu.

Zelenskyj to napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter, v ktorom zároveň informoval o telefónnom rozhovore s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom, ktorý je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny spomedzi hláv štátov Európskej únie.

„Pokračuje dialóg s prezidentom Gitanasom Nausédom. Informoval som ho o situácii na frontovej línii a o hrdinskej obrane Mariupola. Poďakoval som mu za bezpečnostnú podporu. Očakávame, že jej dostaneme v rámci EÚ viac. Musíme pre Rusko zvýšiť cenu za agresiu, posilniť sankcie,“ napísal Zelenskyj na Twitteri. (theguardian.com, tas­r)

17:30 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo vyše 2-tisíc civilistov, oznámil v pondelok Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR). Ďalších viac ako 2 800 civilistov bolo zranených. Medzi obeťami je najmenej 207 detí.

Skutočný počet smrteľných obetí je podľa OHCHR vyšší, pretože v niektorých oblastiach, kde sa stále bojuje a bilanciu tak nemožno overiť. (ohchr.org, čtk)

17:25 Na východe Ukrajiny za uplynulý deň pokračovali rozsiahle boje, informoval s odvolaním sa na pondelkové vyhlásenie ukrajinských úradov a ruského ministerstva obrany server CNN. Ruskí vojaci podľa gubernátora Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka zasiahli niekoľko civilných cieľov v Kramatorsku, kde si nedávny útok na vlakovú stanicu vyžiadal niekoľko desiatok ľudských životov.

Ukrajinská armáda naopak oslobodila niekoľko miest a dedín v okolí Izjumu v Charkovskej oblasti, uviedol podľa agentúry Interfax-Ukrajina hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk.

„Áno, môžem to potvrdiť. Niekoľko sídiel bolo vďaka intenzívnej vojenskej operácii ukrajinskej armády oslobodených,“ povedal hovorca na tlačovom brífingu. Zdôraznil zároveň, že práve v okolí Izjumu Rusko zhromažďuje svoje sily. „Okrem iného sa odtiaľ snaží viesť ofenzívu proti východu (Ukrajiny),“ uviedol Motuzjanyk. V neďalekom Kramatorsku ruské ostreľovanie zničilo najmenej osem obytných budov, vzdelávacie zariadenia a infraštruktúru, oznámil Kyrylenko.

„Delostrelecké ostreľovanie po celej frontovej línii celú noc neprestalo. Nepriateľ najintenzívnejšie pálil smerom na Marjinku, Avdijivku a Očeretyňu,“ dodal Kyrylenko. Všetky tri mestá ruská armáda v posledných týždňoch rozsiahlo bombarduje, zostávajú však pod kontrolou Ukrajincov. Podľa Kyrylenka trojica miest nehlási žiadne straty na životoch medzi civilistami, miestni obyvatelia ale majú problémy s dodávkami elektriny a plynu.

V susednej Luhanskej oblasti podľa ukrajinského ministerstva vnútra ruské sily pálili mínometmi, delostrelectvom a raketometmi na mestá a mestečká Severodoneck, Rubižne, Kreminna, Lysyčansk, Popasne, Hirske a Zolote, kde úmyselne cielili na domy a výškové obytné budovy. Z oblasti bolo podľa miestnej správy evakuovaných asi 67 ľudí.

Ruskí vojaci ostreľovali aj dediny v Doneckej oblasti, zasiahnutých bolo aj niekoľko sídiel v priľahlej Záporožskej oblasti, uviedla tamojšia správa. Správy ani jednej z bojujúcich strán nemožno nezávisle overiť. (čtk, cnn.com)

16:59 Mesto Svidník vytvorilo 50 núdzových lôžok pre utečencov z Ukrajiny. Ako uviedla primátorka Svidníka Marcela Ivančová, momentálne v meste evidujú približne 200 ľudí, ktorí utiekli pred vojnou. (tasr)

16:43 Ruské ministerstvo zahraničia označilo niektorých pracovníkov bulharského veľvyslanectva v Moskve za nežiaduce osoby. Reaguje tak na marcové vyhostenie desiatich ruských diplomatov z Bulharska. Ruská diplomacia počet bulharských diplomatov označených za nežiaducich zatiaľ nespresnila.

Ruské ministerstvo zahraničia si dnes predvolalo bulharského veľvyslanca. „Bola mu odovzdaná nóta ministerstva o vyhlásení zamestnancov bulharského veľvyslanectva v Moskve za nežiaduce osoby,“ píše sa v krátkom oznámení ruskej diplomacie.

Bulharsko 18. marca vyhlásilo desať ruských diplomatov za nežiaduce osoby s odôvodnením, že vykonávali činnosti nezlučiteľné s Viedenským dohovorom o diplomatických stykoch. Tento obrat sa obvykle používa pre výzvednú činnosť.

Išlo o ďalší z radu vyhostení ruských diplomatických pracovníkov z tejto balkánskej krajiny. Začiatkom marca Sofia označila za nežiaduce osoby dvoch ruských diplomatov, ktorých bulharské úrady obvinili zo špionáže. Na začiatku apríla potom oznámila vyhostenie hlavného tajomníka ruskej ambasády, ktorého podozrieva zo zapojenia do špionáže. Bulharsko, ktoré je členskou krajinou Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, po začatí ruskej invázie na Ukrajinu zintenzívnilo vyšetrovanie týkajúce sa národnej bezpečnosti.

Bulharsko udržuje s Ruskom široké ekonomické a kultúrne styky, od roku 2019 ale tieto vzťahy poškodzujú špionážne aféry. Vlani v apríli Sofia vyhostila šesť ruských občanov kvôli podozreniu, že boli zapojení do výbuchov v muničných skladoch v rokoch 2011 až 2020. Cieľom týchto akcií bolo podľa Bulharska zastaviť dodávky munície na Ukrajinu a do Gruzínska. (tass, čtk, reuters, mid.ru)

16:06 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že príval sankcií zo Západu voči Rusku zlyhal. Sankcie sa podľa jeho slov obrátili proti USA a ich európskym spojencom, pretože zrýchlili infláciu a viedli k poklesu životnej úrovne. Putin však uznal, že v Rusku prudko vzrástli spotrebiteľské ceny. K aprílu podľa jeho slov medziročne vzrástli o 17,5 percenta.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin: Sankcie Západu voči Rusku zlyhali

15:48 Taliansko v pondelok opätovne otvorilo svoje veľvyslanectvo v Kyjeve. Stalo sa tak najnovšou z krajín, ktoré vrátili svojich diplomatov do ukrajinskej metropoly po odsune ruských jednotiek z regiónu. Po začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára presunulo Taliansko svojich diplomatov do západoukrajinského mesta Ľvov.

Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok oznámil, že jeho krajina znovu otvorí svoju ambasádu v Kyjeve v najbližších dňoch. Madrid jej zamestnancov predtým dočasne presunul do Poľska. Diplomatické zastupiteľstvá sa postupne vracajú do ukrajinského hlavného mesta po tom, ako Rusko stiahlo svoje vojenské sily z okolia Kyjeva a severu Ukrajiny – pred svojou očakávanou ofenzívou na východe krajiny.

Turecko presunulo svoje veľvyslanectvo na Ukrajine späť do Kyjeva po tom, ako ho presťahovalo do mesta Černovice neďaleko rumunskej hranice. Francúzsko minulý týždeň podobne oznámilo, že jeho ambasáda premiestnená do Ľvova obnoví svoju činnosť v Kyjeve.

Svoje diplomatické zastúpenie v ukrajinskom hlavnom meste nedávno znovu otvorila tiež Európska únia, ktorá ho po ruskej invázii na Ukrajinu dočasne premiestnila do Poľska. Návrat svojich diplomatov do Kyjeva pripravuje aj Slovensko, informoval minulý týždeň minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok. (afp, tasr)

korčok Čítajte viac Slovensko pripravuje návrat svojich diplomatov do Kyjeva

15:39 Srbský prezident Aleksandar Vučić obvinil ukrajinské tajné služby a bližšie neidentifikovaný štát Európskej únie zo série falošných bombových hrozieb voči letom spoločnosti Air Serbia do Ruska. Povedal to v rozhovore v provládnej televízii Pink TV, dôkazy však neposkytol. Ďalší srbskí predstavitelia podľa agentúry AP povedali, že e-maily s hrozbami prišli z Ukrajiny alebo Poľska.

Srbský národný letecký dopravca je jediná európska letecká spoločnosť, ktorá sa nepridala k medzinárodným sankciám voči Rusku pre jeho inváziu na Ukrajinu. Niekoľko letov Air Serbia do Moskvy a Petrohradu po anonymných bombových hrozbách meškalo alebo sa muselo vrátiť do Belehradu.

Vučić uviedol, že hoci lety Air Serbia do Ruska neprinášajú zisk z dôvodu častých návratov na ich základňu v srbskom hlavnom meste, lety budú pokračovať už len z princípu. (sita, ap)

15:08 Kremeľ obvinil v pondelok Ukrajinu z toho, že neustále mení svoj postoj v súvislosti s bodmi mierových rokovaní, na ktorých sa obe strany už predtým dohodli. „V rámci rokovacieho procesu pokračuje kontakt na úrovni expertov,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.

„Nanešťastie ukrajinská strana je nestála a jej postoj k už dohodnutým bodom (rokovaní) sa často mení,“ dodal Peskov s tým, že by Moskva privítala zlepšenie v súvislosti s dynamikou pokroku rokovaní.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pritom v nedeľu povedal, že medzi Kyjevom a Moskvou neprebieha v poslednej dobe nijaká komunikácia na úrovni rezortov diplomacie. Kuleba zároveň v rozhovore pre americkú spravodajskú televíznu stanicu CBS News označil situáciu v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za „strašnú“ a povedal, že by sa pri rokovaniach mohla stať „červenou čiarou“. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v sobotu vyhlásil, že likvidácia posledných ukrajinských vojakov brániacich obliehaný Mariupol by znamenala koniec rozhovorov s Ruskom. (reuters, tasr)

13:46 Najmenej sedem ľudí prišlo v pondelok o život pri ruských raketových útokoch na mesto Ľvov na západe Ukrajiny. Dvanásť ďalších osôb vrátane dieťaťa utrpelo zranenia, vyplýva z aktualizovaných informácií, ktoré poskytli miestni predstavitelia. „Momentálne môžeme potvrdiť, že zomrelo sedem ľudí,“ uviedol gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. Traja zranení sú podľa neho v kritickom stave.

„Nič im nie je sväté,“ vyhlásil starosta Ľvova Andrij Sadovyj na tlačovom brífingu o ruských útočníkoch. „Nepriateľ nás chce zničiť ako krajinu,“ vyhlásil s tým, že Ukrajincom zostáva „len jediná možnosť – bojovať“. Dodal, že Ukrajina dnes bráni celý svet, keď vojnu v krajine označil za konflikt medzi demokraciami a totalitou.

O škodách na svojej infraštruktúre v Ľvove informovali aj ukrajinské železnice s tým, že dopravu sa im už s určitým meškaním podarilo obnoviť. (afp, ap, tasr, bbc.com)

13:25 Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie, ktoré údajne zachytávajú ruský krížnik Moskva, než sa minulý týždeň potopil v Čiernom mori. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že zábery videl, ale že ich pravosť nemôže potvrdiť.

Krížnik Moskva Čítajte viac Na internete kolujú fotografie, na ktorých je údajne krížnik Moskva, než sa potopil

13:08 Z Poľska odišlo v nedeľu na Ukrajinu znova viac ľudí, ako prekročilo hranicu opačným smerom. Vyplýva to z pondelkových údajov poľskej pohraničnej stráže. Približne 19 300 ľudí opustilo počas nedele Poľsko smerom na Ukrajinu, zatiaľ čo z Ukrajiny prišlo do Poľska za rovnaký čas 17 300 ľudí – o desať percent menej ako deň predtým. Vyšší počet odchádzajúcich na Ukrajinu ako prichádzajúcich evidovali poľské úrady aj v sobotu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine utieklo do Poľska podľa údajov OSN viac ako 2,81 milióna ľudí, čo je najviac spomedzi susedných krajín. Oficiálne údaje o tom, koľko utečencov zostalo v Poľsku a koľko ich cestovalo do iných štátov EÚ, nie sú k dispozícii. Ľudia, ktorí sa vracajú na Ukrajinu, sú podľa úradov z veľkej časti ukrajinskými občanmi cestujúcimi prevažne do oblastí opätovne ovládnutých ukrajinskou armádou. (dpa, tasr)

13:02 Ruská štátna televízia v pondelok zverejnila video, na ktorom dvaja Briti bojujúci za Ukrajinu a zadržaní ruskou stranou v Mariupole žiadajú, aby ich Ukrajinci vymenili za proruského politika, ktorý je v ukrajinskom zajatí. Tým je ukrajinský poslanec Viktor Medvedčuk.

Medvedčuk na videu ponúka, aby ho vymenili za obrancov Mariupolu a otvorenie humanitárneho koridoru z tohto juhoukrajinské­ho mesta.

O zadržaní dvoch britských občanov, ktorí bojovali na ukrajinskej strane proti ruskej invázii a boli zrejme minulý týždeň zadržaní v Mariupole, informovali už skôr britské médiá. Podľa nich ide o bývalého britského vojaka Shauna Pinnera, ktorý je podľa nedeľných informácií Sky New v Doneckej oblasti ovládanej proruskými separatistami. Druhým zadržaným britským občanom je Aiden Aslin, ktorý sa pripojil k ukrajinskému námorníctvu už v roku 2018 a žiadal o ukrajinské občianstvo. (news.sky.com, pravda.com.ua, čtk)

12:52 Ukrajina v pondelok oznámila, že už v poradí druhý deň pozastavuje evakuáciu civilistov z miest na východe Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti frontovej línie, pričom obvinila Rusko z blokovania evakuácie civilistov a ostreľovania únikových koridorov.

„Nanešťastie dnes 18. apríla neotvoríme humanitárne koridory,“ uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej vicepremiérky Iryny Vereščukovej, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach. „V rozpore s humanitárnym právom neprestávajú ruskí okupanti blokovať a ostreľovať humanitárne koridory,“ dodáva Vereščuková.

Kyjev už aj predtým niekoľkokrát pozastavil fungovanie humanitárnych koridorov, ktoré umožňujú ukrajinským civilistom utiecť z ostreľovaných miest, no evakuácia civilistov cez tieto koridory ostáva tentoraz pozastavená už dva dni za sebou. Ide tak o doposiaľ najdlhšie pozastavenie evakuačnej operácie na Ukrajine.

Podľa Vereščukovej prebiehajú v súčasnosti s Ruskom „dlhé a zložité rokovania“ ohľadom niekoľkých evakuačných koridorov, a to predovšetkým o koridore vedúcom z obliehaného prístavného mesta Mariupol. Ukrajinské úrady tiež vyzývajú ľudí nachádzajúcich sa v Donbase na východe Ukrajiny, aby sa čo najrýchlejšie presunuli do západných častí krajiny a unikli tak pred pripravovanou rozsiahlou ruskou ofenzívou na východe krajiny.

Ukrajina tiež obviňuje Rusko z toho, že cielene útočí na evakuačnú infraštruktúru, teda na autobusy či železničné stanice, pričom sa spomína predovšetkým útok na vlakovú stanicu v meste Kramatorsk na východe Ukrajiny, pri ktorom zahynulo vyše 50 ľudí. (tasr, afp)

12:02 Ruská armáda v noci na pondelok raketami zničila 16 ukrajinských vojenských objektov, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Sú medzi nimi veliteľské stanovištia, sklady pohonných hmôt alebo munície, uviedol podľa agentúry TASS hovorca rezortu obrany Igor Konašenkov. Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo už asi o 20 600 vojakov. Moskva uvádza výrazne nižšie počty.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že zasiahnuté objekty sú v obciach v Charkovskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej a Mykolajivskej oblasti, ktoré sa nachádzajú na východe a juhu Ukrajiny.

Od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Moskva nazýva vojenskú inváziu na Ukrajinu, hlási ruská armáda okrem iného zničenie 2 326 ukrajinských tankov a obrnených vozidiel, 139 lietadiel, 483 bezpilotných lietadiel, 250 protilieta­dlových raketových systémov, 254 raketometov a vyše tisíc diel a mínometov.

Ukrajinský generálny štáb zase tvrdí, že Ruská federácia na Ukrajine doteraz stratila napríklad 790 tankov, 2 041 bojových obrnených vozidiel, 381 delostreleckých systémov, 130 salvových raketometov, 67 systémov protivzdušnej obrany, 167 lietadiel, 147 vrtuľníkov a 155 bezpilotných lietadiel. Informácie uvádzané oboma bojujúcimi stranami nemožno nezávisle overiť. (čtk)

11:24 Ruské sily vstúpili do mesta Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa začali boje v uliciach. Uviedol to v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. „Ofenzíva sa začala,“ napísal Hajdaj v krátkom príspevku na sociálnej sieti s tým, že Rusi vošli do tohto mesta s „obrovským množstvom techniky“. Plánované evakuácie z Kreminny teraz nie sú podľa neho možné.

Ruské jednotky sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu v Kreminne a ďalších mestách a dedinách v Luhanskej oblasti v rámci deklarovaného cieľa obsadiť región Donbasu, ktorý zahŕňa aj susednú Doneckú oblasť. Hajdaj tiež uviedol, že športový areál Olympus v meste Kreminna zničený pri ruskom útoku naďalej horí a plamene už zachvátili 2 400 štvorcových metrov. „Záchranári usilovne pracujú, pretože neďaleko centra sa nachádza les,“ citovala ho stanica CNN. (cnn.com, tasr)

11:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval meškanie dodávok zbraní pre svoju krajinu. Upozornil, že „každé oneskorenie dodávok zbraní sa stáva pre Ruskom povolením na zabíjanie ďalších Ukrajincov“. „Takto si to Rusko interpretuje. V skutočnosti by to tak nemalo byť,“ povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom agentúrou DPA v noci na pondelok.

Vojenskí experti sa domnievajú, že Ukrajina bude potrebovať podstatne viac ťažkých zbraní na východe krajiny, aby odolala ruským útokom. Aj Zelenskyj znovu varoval, že ruská armáda v blízkej budúcnosti pripravuje ofenzívu v priemyselnom regióne Donbas na východe Ukrajiny. „Tak ako ruské vojská ničia (prístavné mesto) Mariupol, tak chcú vyhladiť aj ďalšie mestá a obce v Doneckej a Luhanskej oblasti,“ varoval Zelenskyj.

Podľa predpokladov v Mariupole boli zabité tisíce ľudí, odkedy je mesto už niekoľko týždňov v obkľúčení ruskými jednotkami. Zelenskyj sa vo svojom posolstve poďakoval partnerom, ktorí Ukrajine „pomáhajú naozaj všetkým, čím môžu“.

Dodal však, že niektoré žiadosti Ukrajiny o dodávky zbraní zostávajú naďalej bez reakcie, iné sa môžu začať najskôr v máji. „Ale tí, čo majú zbrane a muníciu, ktorú potrebujeme, a odkladajú ich poskytnutie, musia vedieť, že osud tejto bitky závisí aj od od nich. Osud ľudí, ktorí sa môžu zachrániť,“ upozornil. (dpa, tasr)

10:33 Viac ako 40 ruských vojakov zahynulo a desiatky ďalších sú nezvestných či utrpeli zranenia pri potopení ruského krížnika Moskva. Podľa serveru BBC News to napísal nezávislý ruský denník Novaja Gazeta Europe s odvolaním sa na matku jedného z námorníkov. Ruské úrady žiadnu obeť neoznámili a tvrdia, že celá asi 500-členná posádka je nažive.

Matka uviedla, že jej syn telefonicky povedal, že vlajkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily zasiahli tri strely vypálené z ukrajinského územia. „Volal mi a plakal kvôli tomu, čo videl. Bolo to desivé,“ povedala žena. Mnoho zranených vraj v dôsledku explózií prišlo o končatiny.

Ukrajinská redakcia Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) už skôr oznámila, že pri útoku na loď zomrel najmenej jeden člen posádky. Správu o smrti štyridsaťjeden­ročného námorného práporčíka Ivana Vachruševa zverejnila podľa RFE/RL jeho manželka na ruskej sociálnej sieti Odnoklassniki (Spolužiaci).

Kyjev uvádza, že krížnik Moskva minulý týždeň zasiahol dvoma protilodnými strelami, loď išla potom ku dnu a podľa ukrajinskej pobrežnej stráže sa posádka zrejme utopila. Ruské ministerstvo obrany v noci na štvrtok iba pripustilo, že v dôsledku požiaru na krížniku explodovala munícia. Uviedlo vtedy, že „celá posádka“ bola evakuovaná. Loď sa podľa Moskvy potopila až neskôr, a to v dôsledku zlého počasia, keď bola poškodená vlečená do prístavu. V sobotu ruské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam z prehliadky v Sevastopole, na ktorom boli podľa neho námorníci z potopenej lode.

Denník Novaja Gazeta Europe vznikol tento mesiac po tom, čo ruský denník Novaja Gazeta musel po dvojitej výstrahe od úradov pozastaviť svoje vychádzanie v papierovej podobe aj na internete, a to až do „ukončenia špeciálnej vojenskej operácie na území Ukrajiny“, ako Rusko oficiálne nazýva vojnu, ktorú proti susednej krajine rozpútalo. (čtk, novayagazetaeu)

10:13 Hraničnými priechodmi na slovensko-ukrajinskej hranici prešlo v nedeľu 2 115 obyvateľov Ukrajiny. Z toho 578 mužov, 1 085 žien a 452 detí. O dočasné útočisko na Slovensku požiadalo 63 osôb, informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra.

Činnosti v súvislosti s utečencami zabezpečovalo 208 policajtov, 58 hasičov, 97 colníkov, 332 vojakov, jeden duchovný, 222 dobrovoľníkov, 39 príslušníkov zahraničných zložiek a 14 zamestnancov Migračného úradu rezortu vnútra.

„Zároveň bolo vypravených 37 autobusov, ktoré prepravili 240 osôb na rôzne miesta v rámci SR. Vlakovou dopravou bolo prepravených 645 osôb. Za včerajší deň bolo ubytovaných 11 osôb, voľné kapacity sú na úrovni 12 352,“ priblížila Michaela Paulenová z tlačového odboru rezortu vnútra. Celkovo Slovensko zaznamenalo od vypuknutia vojny na Ukrajine 341 634 utečencov. O dočasné útočisko požiadalo od 1. marca 68 198 osôb. (tasr)

9:40 Pri dnešných ruských raketových útokoch na západoukrajinský Ľvov zomrelo najmenej šesť ľudí, ďalších osem je zranených. Na sociálnej sieti Telegram to oznámil oblastný gubernátor Maksym Kozyckyj. Tri strely zasiahli zariadenie vojenskej infraštruktúry, jedna pneuservis.

Na miestach dopadu rakiet vznikli požiare, s ktorými stále bojovali hasiči. Kozyckyj doplnil, že na zasiahnutých objektoch vznikli vážne škody. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj uviedol, že poškodených alebo zničených bolo aj približne 40 vozidiel. Tlaková vlna podľa neho rozbila okná na neďalekom hoteli, využívanom Ukrajincami, ktorých evakuovali z iných častí krajiny.

O škodách na svojej infraštruktúre v Ľvove informovali aj ukrajinské železnice s tým, že dopravu sa im už s určitým meškaním podarilo obnoviť.

Ľvov je považovaný za pomerne bezpečné útočisko pred bojmi prebiehajúcimi vo východnejších častiach Ukrajiny. Rusko však počas svojej invázie útočilo raketami aj na toto mesto a ciele v jeho okolí. Ruské riadené strely 13. marca zasiahli vojenskú základňu 40 kilometrov severozápadne od Ľvova, kde zabili najmenej 35 a zranili 134 ľudí. (ap, čtk, tasr)

8:54 Pravoslávni veriaci na Ukrajine v nedeľu bohoslužbami a procesiami s ratolesťami slávili Palmovú (Kvetnú) nedeľu. Takéto zhromaždenie bolo aj v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde po stiahnutí sa ruských jednotiek objavili mnoho tiel zastrelených civilistov, i v Kramatorsku, kde sa miestna železničná stanica stala nedávno terčom raketového útoku, pričom zahynuli desiatky evakuantov.

Kresťania západného obradu na Ukrajine v nedeľu slávili Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj im vo svojom posolstve zaželal pokojné sviatky, pričom ukrajinským vojakom sa osobitne poďakoval za ich odvahu a hrdinstvo. Vyjadril tiež presvedčenie, že „spoločne vyhráme tento boj za Ukrajinu, porazíme nepriateľa, pretože pravda je na našej strane“.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vo svojom veľkonočnom pozdrave zverejnenom na platforme Telegram napísal, že ukrajinský národ v súčasnej situácii spája viera vo svoj štát, v ozbrojené sily, vo víťazstvo, ako aj viera v povojnovú obnovu a prosperitu Ukrajiny.

Kresťanov na Ukrajine spomenul v nedeľu vo svojom veľkonočnom posolstve aj britský premiér Boris Johnson, ktorý vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach citoval v ukrajinčine jeden zo žalmov: „Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána“.

Johnson tiež vyhlásil, že v čase vojny na Ukrajine „bude Kristovo posolstvo nádeje, víťazstva života nad smrťou a dobra nad zlom rezonovať tento rok možno viac než kedykoľvek predtým.“ (news.sky.com, tas­r)

8:42 Viaceré výbuchy zrejme spôsobené raketami nastali v pondelok skoro ráno v meste Ľvov na západe Ukrajiny. Starosta Ľvova Andrij Sadovyj na Facebooku uviedol, že mesto zasiahlo päť rakiet. Na miesto explózií už podľa neho vyslali pohotovostné zložky, pričom úrady zisťujú bližšie podrobnosti.

Novinári BBC v Ľvove počuli najmenej päť výbuchov a videli tiež jednu letiacu raketu. Sirény leteckého poplachu sa podľa nich v meste ozvali asi 45 minút predtým.

Ľvov, ktorý sa nachádza približne 70 kilometrov od hranice s Poľskom, je považovaný za pomerne bezpečné útočisko pred bojmi prebiehajúcimi vo východnejších častiach Ukrajiny. Rusko však počas svojej invázie útočilo raketami aj na Ľvov. Minulý týždeň predstavitelia mesta oznámili, že tamojšia protivzdušná obrana zničila niekoľko ruských riadených striel. (ap, tasr, bbc.com)

8:04 Poradca primátora ukrajinského prístavného mesta Mariupol tvrdí, že velenie ruských jednotiek chce od pondelka uzavrieť vstupy i výjazdy do mesta. Všetci muži, ktorí zostali v meste, sa budú musieť podrobiť „triedeniu“, informovala americká spravodajská stanica CNN. Primátorov poradca Petro Andriuščenko v nedeľu na platforme Telegram napísal, že ruské okupačné sily začali vydávať priepustky umožňujúce pohyb v obliehanom meste.

Andriuščenko podľa CNN zverejnil aj fotografiu, na ktorej sú údajne obyvatelia stojaci v rade na vydanie takejto priepustky. „Stovky občanov musia stáť v rade, aby dostali priepustku, bez ktorej nebude možné nielen pohybovať sa medzi štvrťami mesta, ale od budúceho týždňa ani vyjsť do ulíc,“ uviedol.

CNN upozornila, že z nezávislých zdrojov nemôže overiť tvrdenia Andriuščenka, ktorý sa nenachádza v Mariupole, ale pracuje na zhromažďovaní informácií zozbieraných od ľudí v prístavnom meste, zovretom niekoľko týždňov v ruskom obkľúčení.

Andriuščenko vo svojom poste na Telegrame napísal, že podľa jeho informácií Rusi plánujú časť „pretriedených“ ľudí mobilizovať do ruských okupačných jednotiek.

Ďalšia časť mužov bude povinne prevelená na odpratávanie trosiek po bojoch. Tzv. „nespoľahliví“ budú údajne „izolovaní“.

Ukrajinskí a americkí predstavitelia tvrdia, že ruské sily vykonávajú „triedenie“ civilistov v oblastiach pod ruskou kontrolou – preverujú biometrické údaje, konfiškujú im telefóny a v niektorých prípadoch mužov proti ich vôli deportujú do Ruska.

Mestská rada v Mariupole tvrdí, že táto „filtrácia“ je zrejme súčasťou úsilia Ruska zakamuflovať potenciálne vojnové zločiny spáchané v meste počas blokády.

Ukrajinské sily brániace toto prístavné mesto predtým v nedeľu odmietli ultimátum ruského ministerstva obrany, ktoré ich vyzvalo, aby sa vzdali.

5:00 Ukrajina vyplnila dotazník, ktorý by sa mal stať východiskovým bodom pre rozhodovanie Európskej únie o členstve Kyjeva v EÚ. Podľa agentúry Reuters o tom informoval zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Ihor Žovkva. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dotazník zaslala ukrajinskému prezidentovi Volodymyru Zelenskému počas svojej návštevy v Kyjeve 8. apríla. „Stojíme pri vás a vašom európskom sne,“ povedala vtedy von der Leyenová a sľúbila urýchlenie rozhodovacieho procesu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril s výkonnou riaditeľkou Medzinárodného menového fondu Kristalinou Georgievovou o zabezpečení finančnej stability Ukrajiny a povojnovej obnove krajiny. Uviedol to Zelenskyj na svojom twitterovom účte.

„Máme jasné plány na túto chvíľu a tiež víziu výhľadov. Som si istý, že spolupráca medzi MMF a Ukrajinou bude aj naďalej plodná,“ napísal.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhal potvrdil, že sa budúci týždeň zúčastní jarného zasadnutia MMF a Svetovej banky (SB) vo Washingtone. Do USA s ním vyrazí aj minister financií Serhij Marčenko a guvernér centrálnej banky Kyrylo Ševčenko. Budú sa tu snažiť získať ďalšiu finančnú podporu pre Ukrajinu.

Kyjev požiadal o členstvo v Európskej únii krátko po tom, čo 24. februára na Ukrajinu zaútočili ruské vojská; žiadosť teraz skúma Európska komisia. Agentúra DPA podotýka, že vstupný proces pripojenia sa k bloku 27 krajín je dlhý a komplikovaný – aj keby komisia žiadosť vyhodnotila pozitívne, pred začiatkom podrobných rozhovorov o pristúpení musia kandidátsku krajinu schváliť všetky členské štáty.

„Dnes môžem oznámiť, že ukrajinská strana dokončila vypĺňanie dokumentu,“ oznámil Žovkva v nedeľu večer. „Očakávame, že odporúčanie… bude pozitívne a potom bude všetko záležať na členských štátoch EÚ,“ dodal. Podľa Žovkvu Ukrajina očakáva, že štatút kandidátskej krajiny získa na zasadnutí Európskej rady 23.-24. júna.

Predsedníčka Európskej komisie v nedeľu vyhlásila, že západné sankcie s postupom času čoraz viac ovplyvňujú ruskú ekonomiku. „Hrubý domáci produkt Ruska sa podľa aktuálnej prognózy prepadne o 11 percent. Štátny bankrot Ruska je len otázkou času. Putin touto vojnou ničí aj svoju vlastnú krajinu a budúcnosť svojich obyvateľov,“ dodala.

Európska únia minulý týždeň prijala piaty balík sankcií voči Rusku, na základe ktorého okrem iného od augusta úplne zakáže dovoz ruského uhlia. Pri príprave ďalšieho balíka sankcií sa EK podľa von der Leyenovej zaoberá energetickými otázkami a bankovým sektorom, najmä najväčšou ruskou bankovou spoločnosťou Sberbank.

„Konečným cieľom je znížiť Putinove príjmy. S ropou sa ale obchoduje globálne. Nechceme, aby Putin na iných trhoch predával za ešte vyššie ceny dodávky, ktoré by inak smerovali do EÚ. Preto teraz vytvárame inteligentné mechanizmy, aby bolo do ďalších sankcií možné ropu zahrnúť.,“ uviedla.

Von der Leyenová tiež vyhlásila, že Ukrajina je schopná vojnu s Ruskom vyhrať. „Statočnosť a odolnosť Ukrajiny je pôsobivá,“ uviedla. Ocenila tiež prezidenta Volodymyra Zelenského za to, akým spôsobom svoju krajinu v čase vojny vedie. Varovala však, že vojna môže trvať ešte dlhú dobu. „Musíme urobiť všetko, aby skončila čo najrýchlejšie. Zároveň sa musíme pripraviť na to, že v najhoršom prípade môže táto vojna trvať mesiace, alebo dokonca roky,“ upozornila.

Von der Leyenová tento mesiac navštívila Kyjev, kde sa stretla so Zelenským. „Pokojný, silný vodca, veľmi dobre informovaný,“ povedala na adresu ukrajinského prezidenta. „Táto návšteva posilnila moje odhodlanie stáť na strane Ukrajiny a urobiť všetko pre to, aby sa tejto brutálnej a neospravedlniteľnej ruskej agresii dokázala ubrániť,“ dodala.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine