Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v marci označilo Podnestersko za územie okupované Ruskom. Bolo to po prvý raz, čo sa paneurópska organizácia takto vyjadrila. Zároveň sa od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine neustále špekuluje, či by Moskva mohla svoje sily v Podnestersku nejakým spôsobom v konflikte využiť.
Odsúdenie vojny a neutralita
Moldavsko dostala invázia do nezávideniahodnej situácie. Malý a chudobný štát zasiahla plnou silou utečenecká vlna z Ukrajiny. Proeurópska vláda v Kišiňove ruskú vojnu jednoznačne odsúdila, no k sankciám proti Moskve sa nepridala. Moldavsko je v podstate na sto percent závislé od dovozu ruského plynu a Kremeľ v minulosti neváhal využiť export energií ako nástroj nátlaku na krajinu.
„Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vládni predstavitelia v Kišiňove sa pripojili ku kritike toho, čo Rusko robí na Ukrajine. Moldavsko priamo odsúdilo inváziu a nazvalo ju vojnou, nie špeciálnou operáciou, čo je termín, ktorý používa Kremeľ. Vláda a prezidentka Maia Sanduová opakovane vyjadrili jednoznačnú podporu ukrajinskej nezávislosti a územnej celistvosti v rámci medzinárodne uznaných hraníc. Za zmienku stojí aj to, že Bezpečnostná a spravodajská služba zablokovala niektoré ruské alebo s Ruskom spojené internetové stránky ako Sputnik Moldova, ktoré podľa nej šírili dezinformácie nabádajúce k nenávisti. Tento krok umožnilo vyhlásenie núdzového stavu, ktorý v krajine platí od 24. februára,“ reagoval pre Pravdu Kamil Calus, expert na Moldavsko z varšavského Centra pre východné štúdie.
Vláda v Kišiňove sa tiež rozhodla požiadať o členstvo v Európskej únii a parlament zakázal používanie symbolov, ktoré súvisia s ruskou vojnou proti Ukrajine vrátane písmena Z, ktoré používajú okupačné sily.
„Na druhej strane Moldavsko jasne zdôrazňuje svoju neutralitu, ktorú má zakotvenú v ústave, a vyhlo sa gestám, ktoré by si Moskva mohla vysvetľovať ako jednoznačne nepriateľské. Preto od začiatku vojny nepripadalo do úvahy, že by cez Moldavsko na Ukrajinu prechádzali transporty so zbraňami a s vojenským materiálom. Okrem toho sa krajina nepridala k sankciám proti Rusku. Moldavsko je neutrálny štát a zároveň si nemôže dovoliť ukončiť alebo poškodiť ekonomické vzťahy s Ruskom. Smeruje tam osem percent moldavského exportu a prichádza odtiaľ 15 percent importu a takmer 100 percent dodávok plynu,“ pripomenul Calus.
Aj podľa odborníka na východnú Európu Florenta Parmentiera z parížskej univerzity Sciences Po je udržanie neutrality pre Moldavsko dôležité. „Konflikt v Podnestersku sa ťahá od roku 1992. Ale odvtedy neprepukol do väčších bojov. To sa nedá povedať o podobných konfliktoch v postsovietskom priestore. Moldavsko podporuje Ukrajinu, ale má záujem zostať neutrálne, lebo takýto postoj spája s vyriešením otázky Podnesterska,“ vysvetlil pre Pravdu Parmentier.
Staré zbrane a neochotní vojaci?
Samozrejme, keby sa Moskva rozhodla využiť svojich vojakov zo separatistického regiónu vo vojne na Ukrajine, pre Kišiňov by vznikol veľký problém. Naposledy sa objavili informácie, že Rusko sa dokonca usiluje naverbovať vojakov medzi obyvateľmi Moldavska.
„Takéto kroky neprispievajú k mieru pre našich občanov a rodiny. Pravidelne organizujeme stretnutia s ruským veľvyslancom, na ktorých jasne prezentujeme naše postoje,“ povedal podľa agentúry Reuters moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu pre miestne médiá.
Zatiaľ to však nevyzerá na to, že by Rusko chcelo využiť Podnestersko na útok proti Ukrajine. Popescu pre portál DefenseNews.com uviedol, že z 22-tisíc ton zbraní, ktoré sú oblasti, je 11-tisíc ton zastaraných. Kišiňov dokonca pred vojnou na Ukrajine riešil s Moskvou ich zničenie. Po vypuknutí konfliktu sa však tieto rozhovory prerušili.
Okrem problému so starou vojenskou technikou sa Kremeľ podľa všetkého nemôže ani príliš spoľahnúť na to, že vojaci v Podnestersku sú pripravení a ochotní bojovať. Veľkú väčšinu z približne 1 500-členného kontingentu totiž tvoria miestni ľudia, ktorí dostali ruské pasy. „V Podnestersku je asi len 50 až 100 vojakov, ktorí prišli priamo z Ruska,“ povedal pre Defense News Thomas de Waal, odborník na východnú Európu z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
„Je potrebné zdôrazniť, že vojna nijakým spôsobila nezmenila priority moldavskej zahraničnej politiky, ktoré Rusko kritizuje. Cieľom súčasnej vlády je integrácia do EÚ, riešenie konfliktu v Podnestersku spôsobom, ktorý je výhodný pre Moldavsko a neobmedzuje jeho suverenitu, a odchod ruských vojakov, ktorí tam sú od začiatku 90. rokov,“ ozrejmil Calus.
Utečenecká kríza
Kišiňov však momentálne potrebuje najmä pomoc s ukrajinskými utečencami, hoci v apríli oproti marcu zatiaľ mierne klesli ich počty. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ich však od začiatku konfliktu prišlo do Moldavska už viac ako 422-tisíc. Hoci mnohí išli ďalej na západ, aj tak je to pre krajinu, ktorá má približne 2,6 milióna obyvateľov, mimoriadne bremeno.
Viaceré štáty z Moldavska zobrali desiatky až stovky utečencov. Ako prvá to urobila Litva, pridali sa Nemecko či Francúzsko. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová navštívila Moldavsko koncom marca a hneď nato aj minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Krajine odovzdali humanitárnu pomoc a vyjadrili podporu jej eurointegračným ambíciám.
Podľa odborníkov je však potrebné urobiť viac. „Okrem finančnej a materiálnej podpory Kišiňov potrebuje pomoc pri vytváraní jasného mechanizmu, ktorý umožní tranzit utečencov cez Moldavsko na Západ,“ zdôraznil Calus.
Podobne to vidí Parmentier: „Je nevyhnutné, aby sme Moldavsku pomohli. Predstavuje únikovú cestu najmä pre utečencov z východnej a južnej Ukrajiny. A keď sa vojna intenzívnejšie rozhorí v Donbase, do Moldavska príde ešte viac ľudí."