55. deň: Rusko pokračuje v ofenzíve na východe Ukrajiny

Bitka o Donbas sa začala. Ruská armáda mohutne útočí. Mesto Kreminna je pod ťažkou paľbou a prebiehajú v ňom pouličné boje. Ukrajinskí vojaci pri úspešnom protiútoku opäť ovládli okresné mesto Marjinka na Donbase, uviedol ukrajinský generálny štáb vo večernej správe o situácii na bojisku. Mariupolské oceliarne Azovstal sú prakticky úplne zničené v dôsledku ruského bombardovania a ostreľovania.

, , , 19.04.2022 06:00, aktualizované: 23:18
Ukrajina / UA / Vlajka UA / Foto: ,
Ukrajinská vlajka na ceste v čiernomorskom obliehanom meste Mariupol počas 54. dňa ruskej invázie na Ukrajinu v pondelok 18. apríla 2022
debata (845)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 55. deň
  • Ruská armáda podniká rozsiahle útoky v Donbase
  • Podľa Moskvy Ukrajina zaútočila na obec v pohraničí
  • Tretí deň po sebe sa neotvoria humanitárne koridory
  • Rusi prišli už o 20 800 vojakov či vyše 800 tankov, tvrdí Kyjev
  • Británia a Japonsko pošlú Ukrajine zbrane i protichemické vybavenie
mier-ukrajine-2
zväčšiť
vojna na Ukrajine, invázia, mapa

23:18 Ukrajinské prístavné mesto Mariupol môže padnúť do rúk ruských jednotiek v priebehu niekoľkých dní, pričom by mohlo dopadnúť horšie ako Buča, kde ruskí vojaci spáchali masaker na civilistoch, ktorý Kremeľ popiera. V utorok to uviedol nemenovaný európsky predstaviteľ.

„Očakávame kompletné zničenie mesta a množstvo obetí z radov civilného obyvateľstva,“ povedal americkým novinárom európsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný. Ruský prezident Vladimir Putin by do 9. mája mohol podľa neho oznámiť, že Rusi Mariupol oslobodili.

Miestne orgány informovali, že počas obliehania Mariupola prišli o život tisíce ľudí, pričom Rusko dalo posledným ukrajinským obrancom v oceliarni Azovstaľ na výber – buď sa vzdajú, alebo zomrú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že armáda jeho krajiny bude „bojovať až do konca“ a akékoľvek ultimáta zo strany Ruska, aby sa vzdala, bude ignorovať.

Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo tisíc civilistov vrátane žien a detí.

Podľa spomínaného európskeho predstaviteľa je nateraz hlavným cieľom Ruska Luhanská a Donecká oblasť v Donbase a vytvorenie pozemného spojenia medzi východom Ukrajiny a anektovaným polostrovom Krym. To by podľa neho mohlo trvať štyri až šesť mesiacov, potom by sa konflikt mohol dostať do mŕtveho bodu. (reuters, tasr)

22:43 Británia sa snaží nájsť spôsoby, ako dodať Ukrajine protilodné strely, pričom zvažuje viacero možností, vrátane namontovania svojich rakiet Brimstone typu zem-vzduch na vojenské vozidlá. V stredu to oznámil britský premiér Boris Johnson. „Toto bude delostrelecký konflikt, takže budú potrebovať podporu pre delostrelectvo, a tú im my dáme – popri iných formách pomoci,“ vyhlásil Johnson s tým, že vojna na Ukrajine sa posúva do novej fázy.

Rakety Brimstone, ktoré sa štandardne odpaľujú zo stíhačiek, používali britské jednotky v Líbyi a Sýrii. Ich výrobca MBDA tvrdí, že sa dajú použiť proti rýchlo sa pohybujúcim objektom na zemi i na mori.

Dodávky pre ukrajinské delostrelectvo plánujú aj Spojené štáty, čo v utorok potvrdil prezident Joe Biden. Podľa vyhlásenia Pentagónu dorazila prvá dodávka zbraní a vojenskej techniky na ukrajinské hranice v utorok. Obsahuje 11 helikoptér typu Mi-17, 18 kusov 155-milimetrových húfnic, 300 dronov Switchblade a ochranné odevy proti chemickým útokom.

Ďalších sedem lietadiel s technikou má v Európe pristáť počas najbližších 24 hodín. Na ich dodávku vyčlenila americká vláda minulý týždeň 800 miliónov dolárov. Hodnota americkej pomoci Ukrajine tak už celkovo prekročila tri miliardy dolárov. Nové dodávky zbraní od USA budú zahŕňať 200 obrnených transportérov, desať protiraketových radarov, 500 protitankových striel typu Javelin a 30-tisíc kusov ochranných viest a prilieb. (reuters, tasr, cnn.com)

22:24 Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy vo východoukrajinskom Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa.

Uvedený predstaviteľ odhadol, že na východnej Ukrajine operuje od 10-tisíc do 20-tisíc námezdných bojovníkov. Sú medzi nimi ozbrojenci zo Sýrie, Líbye a ďalších krajín, ktorých naverbovala ruská Vagnerova skupina.

Táto organizácia, v zahraničí známa pod označením Wagner Group, je fakticky súkromnou armádou, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Zahraniční žoldnieri v Donbase sú podľa citovaného zdroja nasadzovaní ako pešiaci a nemajú ťažké zbrane ani obrnené vozidlá. „Títo chlapíci sú používaní hlavne ako (ľudská) masa voči ukrajinským obrancom,“ cituje Guardian svoj zdroj. Naverbovaní žoldnieri majú Rusku v rámci prebiehajúcej ofenzívy v Donbase pomôcť dosiahnuť čo najväčšie územné zisky. (tasr, theguardian.com)

22:16 Mariupolské oceliarne Azovstal sú prakticky úplne zničené v dôsledku ruského bombardovania a ostreľovania. Ukrajinskí vojaci teraz z trosiek vyťahujú preživších, povedal rozhlasovej stanici Radio Sloboda zástupca veliteľa ukrajinského pluku Azov Svjatoslav „Kalyna“ Palamar.

Súčasne sľúbil, že vojaci budú bojovať až do posledného náboja. Poradca ukrajinského prezidenta na twitteri vyčítal svetu, že len mlčky prihliada na „vraždenie detí“, zatiaľ čo Rusko zvrháva na Azovstal bomby určené na ničenie protileteckých krytov. Ruské médiá tvrdia, že príležitosť opustiť bojisko využilo asi 120 civilistov, ktorí sa až doteraz ukrývali v pivniciach v okolí vstupu do oceliarne. Tieto tvrdenia nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

„(Rusi) zvrhávajú supersilné bomby po celom závode Azovstal. Pod troskami sa teraz nachádza veľmi veľa ľudí. Nevieme úplne, aká je situácia, ale Azovstal je rozbombardovaný a zničený prakticky úplne. Vyťahujeme z trosiek ľudí,“ vysvetlil v rozhlase Palamar podľa denníka Ukrajinska pravda. „Budeme bojovať. Použijeme každý zostávajúci náboj, ale vyzývame vlasť na záchranu civilistov, ranených a odvoz tiel,“ dodal.

Palamar podľa denníka dodal, že v areáli oceliarní bola zriadená improvizovaná nemocnica, kde sa schovávajú pred náletmi civilisti, vrátane detí.

„55. deň vojny. Pokračujú nálety na Azovstal silnými protibunkrovými bombami. Svet prihliada na vraždenie detí on-line a ďalej mlčí. Náboženskí a svetoví vodcovia to môžu zastaviť zorganizovaním humanitárnych koridorov. Inak krv bude tiež na ich rukách,“ napísal poradca Mychajlo Podoljak na twitteri, kde zverejnil aj zábery detí v krytoch. Mariupolská radnica v pondelok uviedla, že v podzemných priestoroch pod oceliarňami sa skrýva viac ako tisíc civilistov. (reuters, čtk, pravda.com.ua)

21:42 Spojené štáty a Európska únia dosiahli konsenzus na potrebe zavedenia ďalších sankcií proti Rusku v súvislosti s jeho vojenskou agresiou na Ukrajine. Vyplynulo to z utorkovej videokonferencie najvyšších predstaviteľov členských štátov skupiny G7, generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

„Ďalej sprísnime sankcie proti Rusku a zintenzívnime finančnú a bezpečnostnú pomoc Ukrajine,“ napísala na Twitteri von der Leyenová.

Na virtuálnej schôdzke, ktorú organizoval americký prezident Joe Biden, bol prítomný boli aj prezident Poľska Andrzej Duda a prezident Rumunska Klaus Iohannis. Účastníci sa tiež dohodli na prísnejšej medzinárodnej izolácii Ruska, oznámila po rokovaní talianska vláda. Podľa Dudu čoraz viac svetových lídrov vidí potrebu zavedenia embarga na dovoz ropy a zemného plynu z Ruska. (pap, afp, tasr)

21:18 Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin nesie zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, v dôsledku ktorých zahynuli už tisíce civilistov. Scholz zároveň odsúdil Putina za spustenie novej rozsiahlej ofenzívy v Donbase.

„Zabíjanie tisícok civilistov, ktorého sme svedkami, je vojnovým zločinom, za ktorý nesie zodpovednosť ruský prezident,“ povedal kancelár po videokonferencii, v rámci ktorej západní lídri koordinovali svoj ďalší postup ohľadne vojny na Ukrajine.

Scholz vyjadril presvedčenie, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá v pondelok vstúpila do novej fázy spustením mohutnej ofenzívy v Donbase, predstavuje celkom zjavné porušenie princípov medzinárodného práva. „Cítime obrovský smútok za obeťami a – je to potrebné povedať – obrovský hnev na ruského prezidenta a na túto nezmyselnú vojnu,“ uviedol šéf nemeckej spolkovej vlády.

Ocenil koordinovaný postup západných spojencov k ruskej agresii voči Ukrajine, ktorý podľa neho Putin neočakával. Zdôraznil, že Nemecko a ďalšie krajiny NATO budú Kyjevu naďalej poskytovať potrebnú podporu, do vojny na Ukrajine sa však nezapoja. Na utorkovej virtuálnej konferencii sa okrem Scholza zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.

Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price v pondelok uviedol, že Washington „bude naďalej pritvrdzovať finančné sankcie a ďalšie ekonomické opatrenia“ voči Rusku, až kým Kremeľ nepodnikne kroky k deeskalácii situácie na Ukrajine. (afp, dpa, tasr)

21:03 Ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev pohrozil Varšave odplatou, pokiaľ ruská ambasáda nebude môcť fungovať kvôli tomu, že nemôže prijímať peniaze z Moskvy.

Poľsko v marci vyhostilo 45 ruských diplomatov, ktorí podľa neho pracovali pre ruské tajné služby, a zablokovalo bankové účty veľvyslanectva. Rusko, ktoré obvinenie Varšavy označilo za neopodstatnené, recipročne označilo za nežiaduce osoby skoro štyri desiatky poľských diplomatov.

„Máme nejaké rezervy v hotovosti, ale nie sú neobmedzené a pokiaľ sa situácia nezmení, môže sa po nejakej dobe stať, že nebudeme schopní platiť účty,“ povedal Andrejev. „A malo by byť jasné ohľadom toho, že akonáhle prestane fungovať naša ambasáda tu (vo Varšave), to isté sa stane s poľskou ambasádou v Moskve,“ dodal.

Medzi Varšavou a Moskvou panujú nepriateľské vzťahy a to najmä po 24. februári, keď Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Andrejev nešpecifikoval, kedy by ruskej ambasáde mohla dôjsť hotovosť, ale doplnil, že tri štvrtiny jej pracovníkov, ktorí sú držiteľmi diplomatického pasu, boli z Poľska vyhostení.

Veľvyslanec vzťahy Poľska s Ruskom označil za mimoriadne zlé v porovnaní s inými zahraničnými partnermi. „Vytvára obraz krajiny, ktorá je v EÚ, NATO aj v Európe voči Rusku najviac nepriateľská,“ tvrdí Andrejev o Poľsku. (reuters, čtk)

20:36 Ukrajinskí vojaci pri úspešnom protiútoku opäť ovládli okresné mesto Marjinka v Donbase na východe krajiny, uviedol ukrajinský generálny štáb vo večernej správe o situácii na bojisku. Toto tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov. „V okolí Marjinky v dôsledku protiútoku ukrajinských vojsk nepriateľ utrpel straty a ustúpil. Jednotky ukrajinských ozbrojených síl toto mesto opäť ovládli,“ uviedlo ukrajinské velenie.

Marjinka pred vojnou mávala asi 10-tisíc obyvateľov. O mesto sa urputne bojovalo už v rokoch 2014 a 2015, keď v Donbase vypukol konflikt medzi separatistami podporovanými Ruskom a silami novej prozápadnej vlády v Kyjeve. Marjinka, ležiaca neďaleko od separatistami ovládaných častí Donbasu, čelila často ostreľovaniu ešte pred terajšou ruskou inváziou.

„Okupanti sa snažili Marjinku rozbombardovať náletmi lietadiel, rozstrieľať delostrelectvom a tankmi,“ pripomenula agentúra Unian a dodala, že ruské jednotky tu použili aj fosforovú muníciu. O intenzívnom ostreľovaní Marjinky a ďalších miest informoval počas pondelka gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. (unian, čtk)

19:38 Rusko v utorok oznámilo vyhostenie štyroch rakúskych diplomatov. Ide o odvetné opatrenie za vyhostenie troch ruských diplomatov z veľvyslanectva vo Viedni a jedného z generálneho konzulátu v Salzburgu.

Ešte predtým došlo k vyhosteniu 21 belgických a 15 holandských diplomatov z Ruska. Krajinu majú opustiť v priebehu dvoch týždňov. Moskva si v utorok tiež predvolala veľvyslanca Luxemburska, ktorému pohrozila, že Rusko sa môže rozhodnúť pre odvetnú reakciu za vyhostenie ruského veľvyslanca.

Európske krajiny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára vyhostili už viac než 300 ruských diplomatov a zamestnancov zastupiteľských úradov. Rusko za uplynulý týždeň začalo intenzívnejšie vyhosťovať diplomatov z krajín Európskej únie. (reuters, tasr, diepresse.com)

19:27 V českých zbrojovkách sa začne opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika. Serveru Seznam Zprávy to v utorok potvrdila česká ministerka obrany Jana Černochová. „Česká republika bola prvou partnerskou krajinou, ktorú ukrajinská strana oficiálne oslovila s požiadavkou na vzájomnú spoluprácu českých a ukrajinských firiem pri opravách vojenskej techniky, ktorú je nutné sprevádzkovať alebo ktorá bola zničená v bojoch,“ uviedla Černochová.

Ako prvé sa začnú servisovať vážne poškodené tanky typu T-64, ktoré bude opravovať firma Czechoslovak Group. Neskôr by mali pribudnúť aj opravné a servisné práce na kolesových obrnených transportéroch, do ktorých by sa zapojili ďalšie české firmy. Menšie opravy vojenskej techniky si Ukrajina bude realizovať sama.

Česko začiatkom apríla poslalo na Ukrajinu niekoľko desiatok starších typov nemodernizovaných tankov typu T-72 a starých bojových vozidiel československej výroby BVP-1. Vozidlá sú darom českej armády, na ktorom sa dohodli spojenci v rámci NATO. Majú pomôcť Ukrajine pri pozemnej obrane pred ruskými útokmi. (tasr, seznamzpravy.cz)

19:22 Spojené štáty očakávajú ďalšiu významnú eskaláciu vojny na Ukrajine a súčasné ruské útoky na východe krajiny vidia len ako predohru k ešte väčšej ofenzíve. Vyplýva to z utorkového brífingu amerického ministerstva obrany k vývoju bojov. Ruská armáda podľa Pentagónu stále pokračuje v prípravných manévroch.

Ruské jednotky v posledných hodinách vystupňovali ostreľovanie cieľov pozdĺž frontovej línie na východe Ukrajiny a zrejme sa im podarilo dobyť mesto Kreminna v Luhanskej oblasti. Kyjev aj Moskva hovoria o tom, že začala nová fáza vojny, ktorá trvá viac ako 50 dní. Eskalácia násilností na Donbase sa očakávala, pričom Moskva do oblasti presúvala dodatočné sily po neúspechu ťaženia na Kyjev.

Podľa nemenovaného zástupcu Pentagónu Rusko ďalej posilňuje vojenskú prítomnosť na východe Ukrajiny v snahe pripraviť novú ofenzívu. Rusi údajne počas posledných 24 hodín nasadili ďalšie dva prápory, ktoré podľa expertov majú niekoľko stoviek až jeden tisíc vojakov, a zvýšili tak počet práporov na Ukrajine na 78.

Predstaviteľ americkej obrany, ktorý hovoril s novinármi, prezentoval odhad, že vojenská sila Moskvy je teraz na 75 percentách oproti pôvodnej inváznej sile. Pred vypuknutím vojny Washington uvádzal, že pozdĺž ukrajinských hraníc Rusi nazhromaždili niečo cez 150-tisíc vojakov. (reuters, čtk)

19:16 Fínsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, uviedlo v utorok ministerstvo obrany v Helsinkách. O aký materiál konkrétne pôjde, rezort nezverejnil.

„Na návrh vlády prezident dnes rozhodol, že Fínsko pošle viac obranného materiálu na podporu Ukrajiny,“ píše sa na internetových stránkach ministerstva. „Viac podrobností o obsahu, spôsobe a čase dodania tejto pomoci nebude zverejnených s cieľom zabezpečiť, aby sa pomoc dostala na miesto určenia,“ uviedol rezort. Podľa neho sa Fínsko pri rozhodovaní o poskytnutí pomoci riadilo ukrajinskými potrebami aj svojimi možnosťami.

Vo februári Fínsko sľúbilo, že pošle na Ukrajinu 2-tisíc nepriestrelných viest, 2-tisíc prilieb, sto nosidiel a vybavenia pre dve stanice prvej pomoci. Neskôr táto krajina, ktorá je členom Európskej únie, ale nie je súčasťou Severoatlantickej aliancie, rozhodla, že na Ukrajinu pošle 2 500 útočných pušiek, 150-tisíc nábojov, 1 500 protitan­kových zbraní a 70-tisíc balíčkov s proviantom. Pred necelým mesiacom fínska vláda oznámila ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, podrobnosti ani vtedy nezverejnila. (čtk)

19:02 Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videokonferencie rokoval so spojencami o vývoji konfliktu na Ukrajine po tom, ako Rusko spustilo novú mohutnú ofenzívu v Donbase. Na virtuálnej konferencii sa okrem Bidena zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania, ktoré sa začalo krátko pred 16.00 h SELČ, boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.

Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Videokonferencia bola súčasťou pravidelných koordinačných porád spojencov týkajúcich sa vojny na Ukrajine.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price v pondelok uviedol, že Washington „bude naďalej pritvrdzovať finančné sankcie a ďalšie ekonomické opatrenia“ voči Rusku, až pokým Kremeľ nepodnikne kroky k deeskalácii situácie na Ukrajine, k čomu podľa neho zatiaľ nedošlo. (afp, tasr)

19:00 Po zbabranej invázii v okolí Kyjeva si Putin potrebuje napraviť reputáciu, a tak sa vojna presúva tam, kde ju mnohí od začiatku očakávali: na Donbas. No keďže presne nevieme, čo mal šéf Kremľa pôvodne v pláne, za víťazstvo môže teraz vydávať čokoľvek, aj to, že obsadí iba Luhanskú a Doneckú oblasť a zabezpečí pozemný koridor na okupovaný Krym. Keď už nemôže získať všetko, uspokojí sa aspoň s niečím. Naozaj?…píše v komentári Marián Repa.

Marian Repa aktual Čítajte viac Putinov blitzkrieg zlyhal, prichádza druhá fáza

18:35 Jeden z veliteľov oddielov proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michail Kiščik, prezývaný Čečenec Miša, zahynul počas spoločného útoku ruskej armády a separatistických ozbrojencov na pozície ukrajinských jednotiek v Donbase. Informovala o tom britská televízia Sky News, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie premiéra Luhanskej ľudovej republiky Sergeja Kozlova.

„Smutné správy z frontu. Vlastenec Luhanskej ľudovej republiky podplukovník Michail Kiščik zomrel,“ napísal Kozlov na Facebooku. Kiščik podľa Kozlova zahynul, keď sa so svojou skupinou dostal do ukrajinského obkľúčenia pri Kreminne v Luhanskej oblasti. Skupina údajne bojovala „do posledného muža“. Kozlov dodal, že zatiaľ zisťujú presné straty.

Kreminnu medzičasom ruské sily dobyli, pričom ukrajinskí vojaci sa z mesta stiahli, oznámil v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Kreminna s vyše 18-tisíc obyvateľmi je zrejme prvým mestom dobytým počas novej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. (tasr, news.sky.com)

18:24 Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil novú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny a vyzval na uzavretie štvordňového prímeria počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. „Namiesto oslavy nového života tohtoročná Veľká noc nastáva v čase ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny,“ povedal novinárom Guterres.

Varoval, že veľká koncentrácia vojenských síl v Donbase nevyhnutne prispeje k ešte väčšej eskalácii násilia a spôsobí ešte viac obetí a škôd. V oblastiach bojov sú podľa neho ohrozené státisíce ľudských životov.

Šéf OSN preto žiada, aby boli aspoň počas tohtotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci – od štvrtka do nedele – prerušené boje a vyhlásená „humanitárna pauza“. Takéto prímerie by podľa Guterresa umožnilo, aby sa z najviac ohrozených oblastí evakuovalo civilné obyvateľstvo a aby do nich mohli zároveň prúdiť dodávky humanitárnej pomoci. (tasr, afp)

17:42 Ruské letectvo v utorok bombardovalo nemocnicu pri oceliarňach Azovstal v Mariupole, ktoré predstavujú poslednú veľkú baštu odporu ukrajinských síl v strategicky dôležitom prístavnom meste pri Azovskom mori. Pod troskami nemocnice sa môže nachádzať až 300 ľudí, vrátane detí, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na ukrajinského poslanca a podnikateľa Serhija Tarutu.

„Ruskí fašisti zhodili silnú bombu na nemocnici pri Azovstale. Podľa mojich informácií je pod ruinami okolo 300 ľudí. Sú medzi nimi deti. V časti nemocnice, uchránenej (od doterajšieho ostreľovania a bombardovania), boli zranení obrancovia a schovávali sa tam obyvatelia Mariupolu s deťmi "Pretože v zničenom meste už nie je kde sa schovať,“ napísal Taruta na facebooku.

Politik pripomenul, že podľa odposluchov, ktoré zaobstarala ukrajinská tajná služba SBU, ruskí vojaci sa chystali bombardovať oceliarne trojtonovými bombami, pretože dostali rozkaz Azovstal „zrovnať so zemou“. Súčasne vyzval svet, aby zastavil „genocídu v Mariupole“.

O prvom bombardovaní oceliarní aj trojtonovými bombami podľa agentúry Interfax-Ukrajina v utorok informoval aj poslanec vládnej strany Sluha národa Fedir Venislavkyj z branného a bezpečnostného výboru. Taruta minulý mesiac ako prvý informoval, že 130 ľudí vyšlo živých z krytu pod rozbombardovaným mariupolským divadlom. (čtk)

Ukrajinskí záchranári a dobrovoľníci odnášajú... Foto: SITA/AP
mariupoľ Ukrajinskí záchranári a dobrovoľníci odnášajú zranenú tehotnú ženu z pôrodnice poškodenej ruským ostreľovaním v Mariupole z 9. marca 2022.

17:30 Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane, vyhlásil šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. Utorková odpoveď Lavrova pre indickú televíziu patrí medzi najkategorickejšie vyjadrenia vysokopostaveného ruského predstaviteľa o možnom použití jadrových zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruský minister zahraničných vecí však nie je priamo zodpovedný za vojenské rozhodovanie.

Sergej Lavrov Čítajte viac Lavrov: Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane

16:47 Holandsko poskytne Ukrajine na obranu pred ruskou ofenzívou ťažké zbrane, ako sú obrnené vozidlá. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte v utorok na Twitteri, v telefonickom rozhovore to prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Informovala o tom agentúra DPA.

Holandsko spoločne so spojencami zvažuje aj dodávku ďalšieho ťažkého (vojenského) materiálu", doplnil Rutte.

16:39 Na ukrajinské auto páchateľ v Trenčíne nasprejoval symbol ruskej vojny, písmeno „Z“. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.

Policajti začali trestné stíhanie pre poškodzovanie cudzej veci. Páchateľovi v prípade dokázania viny hrozí trest odňatia slobody na jeden rok.

16:03 Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších vojnových zajatcov. Rusko odovzdalo Ukrajine 60 vojakov a 16 civilistov, oznámila v utorok ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na online platforme Telegram. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Dnes sme vymenili 60 príslušníkov ozbrojených síl vrátane desiatich dôstojníkov. Domov sa vracia aj 16 civilistov,“ uviedla Vereščuková. „Išlo o piatu výmenu vojnových zajatcov – celkovo 76 ľudí,“ dodala.

15:36 Rusko v utorok oznámilo, že jeho armáda otvorila v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov, ktorí zložia zbrane. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie ruského ministerstva obrany.

„Ruské ozbrojené sily otvorili humanitárny koridor pre odsun členov ukrajinskej armády, ktorí dobrovoľne zložia zbrane, a pre militantov z nacionalistických útvarov,“ uviedol vo vyhlásení ruský rezort obrany s tým, že koridor otvorili o 14.00 h miestneho času (13.00 SELČ).

Ministerstvo uviedlo, že o zriadení koridoru rozhodlo vzhľadom na „katastrofálnu situáciu“ v oceliarskom komplexe Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Tento krok Rusko odôvodnilo „výlučne humanitárnymi princípmi“.

Ruská armáda a jednotky samozvanej Doneckej ľudovej republiky v tejto súvislosti „zastavili všetky vojenské aktivity“ v okolí železiarní Azovstaľ, povedal vo vyhlásení generálplukovník Michail Mizincev z Národného centra obrany, spadajúceho pod generálny štáb ozbrojených síl Ruskej federácie.

15:32 Litovský parlament v utorok schválil zákaz verejného zobrazovania a nosenia symbolov vyjadrujúcich podporu ruskej invázii na Ukrajinu vrátane písmena „Z“ či čierno-oranžovej stuhy svätého Juraja. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Písmenom „Z“ býva označená bojová technika ruskej armády. Fotografie s týmto znakom na oblečení zdieľajú aj ľudia na sociálnych sieťach, čím dávajú najavo, že schvaľujú vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine.

Stuha svätého Juraja sa datuje do roku 1769, keď ruská cárovná Katarína Veľká založila Rad sv. Juraja. Stuha bola pôvodne žltá s tromi čiernymi pruhmi. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo vyznamenanie zrušené; do užívania sa vrátilo počas druhej svetovej vojny, avšak v oranžovo-čiernej podobe.

Sovietsky zväz „georgijevskú“ stužku používal pri oslavách víťazstva nad nacistickým Nemeckom v kombinácii s rôznymi medailami až do svojho rozpadu v roku 1991. Stužka bola v Ruskej federácii obnovená v roku 2005 ako reakcia na tzv. oranžovú revolúciu na Ukrajine. V roku 2014 si ju osvojili aj Moskvou podporovaní separatisti na východe Ukrajiny ako prejav podpory Ruska.

Parlament vo Vilniuse k existujúcemu zákazu používania sovietskych a nacistických symbolov doplnil ustanovenie týkajúce sa „symbolov totalitných alebo autoritárskych režimov z minulosti či súčasnosti, ktoré sú využívané na podporu vojenskej agresie a páchaných zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov“.

15:28 Rusko v utorok oznámilo, že vyhostí 21 diplomatov z Belgicka a 15 z Holandska. Na opustenie krajiny majú dva týždne. TASR prevzala správu z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na ministerstvo zahraničných vecí v Moskve.

Ide o odvetný krok za podobné opatrenia voči ruským diplomatom v zahraničí, ktoré boli prijaté v reakcii na vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine.

Moskva si v utorok tiež predvolala veľvyslanca Luxemburska, ktorému pohrozila, že Rusko sa môže rozhodnúť pre odvetnú reakciu za vyhostenie ruského veľvyslanca.

Ruský rezort diplomacie nazval rozhodnutie Holandska z 29. marca týkajúce sa vyhostenia 18 ruských vyslancov za „neopodstatnené“. Podobný krok Bruselu označila Moskva za „provokáciu“ a rozhodnutie Luxemburska za „neodôvodnený a nepriateľský krok“.

15:12 Turecko v utorok varovalo, že obnovenie dôvery medzi Západom a Ruskom po jeho invázii na Ukrajinu môže trvať desaťročia. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„Sme svedkami začiatku novej studenej vojny,“ povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu počas spoločného brífingu v Ankare so svojím maďarským náprotivkom Pétrom Szijjártóm.

„Bude trvať dlho, kým dôjde k zmiereniu. Obnovenie dôvery môže trvať desiatky rokov, ale domnievame sa, že by sa mali podniknúť rýchle kroky na dosiahnutie prímeria,“ dodal.

15:08 Obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskými silami naďalej komplikuje rokovacie procesy a je ťažké určiť, kedy sa znovu obnovia priame rozhovory medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Vyhlásil to v utorok poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajlo Podoľak. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

Podoľak v písomnej odpovedi na otázky agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že sa Rusko spolieha na posilnenie svojej pozície prostredníctvom novej ofenzívy, ktorú spustilo na východe Ukrajiny.

„Je jasné, že na pozadí tragédie v Mariupole sa stal rokovací proces ešte komplikovanejším,“ uviedol Podoľak v súvislosti s situácia v prístavnom meste nachádzajúcom sa na juhu Ukrajiny.

13:59 Ruské sily dnes dobyli mesto Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, oznámil oblastný gubernátor Serhij Hajdaj. Armáda nepriateľa podľa neho útočí zo všetkých strán, oblasť sa snaží evakuovať civilistov, napísala agentúra Reuters. Moskva dnes oznámila začiatok novej fázy vojny na Ukrajine, údery sústredia práve na východ krajiny.

13:43 Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Moskva sa snaží „oslobodiť“ východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Postupne realizujeme plán na oslobodenie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky,“ uviedol Šojgu, pričom odkazoval na dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny, ktoré Rusko uznalo za nezávislé krajiny.

12:55 V Kyjevskej oblasti už bolo po stiahnutí ruských síl objavených viac ako 1000 tiel civilistov, vyše 420 z nich iba v meste Buča. Väčšina zo zabitých bola zastrelená, povedal dnes podľa denníka Ukrajinska pravda policajný šéf oblasti Andrij Nebytov. Na konci minulého týždňa polícia informovala o viac ako 900 nájdených obetiach.

12:29 Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v utorok vyhlásil, že ruské jednotky do konca dňa prevezmú plnú kontrolu nad rozsiahlym oceliarskym komplexom Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Dnes s pomocou Všemohúceho úplne prevezmeme Azovstaľ,“ povedal Kadyrov v audionahrávke, ktorú zverejnil prostredníctvom svojho účtu na platforme Telegram.

12:07 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok uviedol, že sa začína ďalšia etapa „špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Podľa neho táto fáza prinesie výrazný vývoj. Šéf ruskej diplomacie to povedal v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Začína sa ďalšia etapa tejto špeciálnej operácie a som si istý, že to bude veľmi dôležitý moment celej tejto špeciálnej operácie,“ uviedol Lavrov. Jej cieľom má byť podľa neho „úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej republiky“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v pondelok večer oznámil, že Moskva začala rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, do ktorej je zapojená veľká časť ruskej armády. Rozsiahlu ofenzívu v Donbase Kyjev predpovedal už celé týždne.

11:09 Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell v nedeľu pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva (#WorldHeritageDay) varoval, že Rusko „zámerne“ ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny, k čomu dochádza počas invázie, ktorá sa začala 24. februára. Informuje spravodajca TASR.

Šéf zahraničnej politiky EÚ na túto skutočnosť upozornil na svojom účte na Twitteri.

„Predmety kultúrneho dedičstva sú vo vojne Ruska proti Ukrajine úmyselne ničené,“ zdôraznil Borrell. A spresnil, že ukrajinská kultúra je „dôležitou súčasťou európskeho dedičstva“.

10:57 Začal sa útok na železiarne a oceliarne Azovstal v Mariupole, uviedli dnes podľa ruskojazyčnej verzie stanice BBC proruskí separatisti. Rozľahlý hutnícky komplex predstavuje poslednú významnú oblasť ukrajinského odporu v meste. Ukrajinské úrady tvrdia, že sa v ňom ukrýva veľa civilistov, vrátane žien, detí a starších ľudí. Rusko medzitým znovu vyzvalo ukrajinských obrancov, ktorí sa v areáli nachádzajú, aby zložili zbrane, píše agentúra Reuters.

10:40 Grécke úrady zadržali v Egejskom mori ruský tanker v rámci sankcií Európskej únie uvalených na Rusko. Grécko o tom informovalo v utorok, píše tlačová agentúra AP.

Grécka pobrežná stráž uviedla, že ropný tanker s 19 ruskými členmi posádky na palube, plaviaci sa pod ruskou vlajkou, bol zadržaný 15. apríla a v súčasnosti kotví v zálive Karystos na južnom pobreží ostrova Eubója (Evia). Pobrežná stráž dodala, že príkaz na zadržanie sa týka samotnej lode, a nie jej nákladu.

Európska únia, ktorej je Grécko členom, prijala širokú škálu sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu a majú vytvoriť tlak na ruské hospodárstvo i vládu prezidenta Vladimira Putina.

Medzi sankciami je zákaz dovozu a vývozu veľkého množstva tovaru a tiež zákaz vstupu lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou do prístavov EÚ.

10:33 Japonsko dodá Ukrajine plynové masky, ochranné obleky a bezpilotné lietadlá v rámci posilnenia obrany krajiny. Tento krok prichádza v čase rastúcich obáv, že by ruské vojská mohli použiť chemické zbrane, informovala v utorok agentúra AP.

Japonský minister obrany Nobuo Kiši povedal, že jeho krajina posiela protichemické bojové vybavenie na žiadosť ukrajinskej vlády.

„Spojiť sa s medzinárodným spoločenstvom a rázne zakročiť proti ruskej invázii, ktorá porušuje medzinárodné právo, je mimoriadne dôležité aj z hľadiska našej vlastnej národnej bezpečnosti,“ dodal Kiši.

Japonsko v marci poskytlo Ukrajine nepriestrelné vesty, prilby a ďalšie nesmrtiace vojenské vybavenie v rámci výnimky zo zákazu vývozu zbraní do krajín, kde prebieha vojenský konflikt.

Poskytnutie zmienenej dodávky Kyjevu je kontroverznou záležitosťou pre krajinu, ktorej pacifistická ústava odmieta vojnu, vysvetľuje AP.

10:22 Európska únia pripravuje embargo na dovoz ropy z Ruska a Francúzsko sa snaží presvedčiť váhajúce krajiny, aby ho podporili. Rozhlasovej stanici Europe 1 to povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Podľa neho je zastavenie dodávok ruskej ropy nutnosťou, ak Európa myslí svoju podporu Ukrajiny vážne a chce priškrtiť príjmy, z ktorých Rusko financuje vojnu.

Kamión, ropa, palivo, benzín, nafta, tanker Čítajte viac Francúzi lobujú za embargo na ropu, Maďari už povedali jasné nie

10:16 Poľsko-ukrajinskú hranicu prekročilo smerom do Poľska začiatku vojny celkovo 2,838 milióna ľudí. V utorok ráno o tom na Twitteri informovala poľská pohraničná stráž (SG), na ktorú sa odvolala tlačová agentúra PAP.

SG v tvíte uviedla, že v pondelok urobili príslušníci pohraničnej stráže približne 20 000 kontrol ľudí vstupujúcich z Ukrajiny na územie Poľska, čo je nárast o 16 percent oproti predchádzajúce­mu dňu.

Pohraničná stráž tiež informovala, že počet prichádzajúcich v utorok do 07.00 h SELČ dosiahol hranicu 5 800 ľudí.

10:06 Británia údajne čoskoro pošle Ukrajine obrnené vozidlá vybavené raketometmi. Rozhodnutie padlo po tom, čo Rusko spustilo plnohodnotnú ofenzívu na ovládnutie ukrajinského východu, informovali tlačové agentúry PA Media a DPA.

Britské ministerstvo obrany obrnené vozidlá typu Stormer vybavené protilietadlovými raketami predstavilo pred dvoma týždňami na Salisburskej nížine v Anglicku, píše denník The Sun. Podľa neho tieto 13-tonové vozidlá môžu byť letecky dopravené na transportných lietadlách typu Boeing C-17 Globemaster do niekoľkých dní.

Tieto obrnené vozidlá sú určené proti útokom vrtuľníkov a nízko letiacich lietadiel, píšu na svojej webovej stránke ozbrojené sily Spojeného kráľovstva.

Stormery vyrába britská zbrojárska firma BAE Systems, na obsluhu potrebujú len troch ľudí a využívajú rakety Starstreak, ktoré dokážu zneškodniť nízko letiace stroje.

Správa o poslaní týchto vozidiel prišla po tom, čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že na východe Ukrajiny v prevažne rusky hovoriacom regióne Donbas sa sústreďuje „podstatná časť celej ruskej armády“.

9:50 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo o 20 800 vojakov, viac ako 800 tankov a vyše 300 lietadiel a vrtuľníkov, oznámil ukrajinský generálny štáb. Ruské ministerstvo obrany doteraz za 55 dní vojny o svojich stratách informovalo len dvakrát, naposledy 25. marca. Vtedy hovorilo o 1 351 zosnulých vojakoch, pripomína ruskojazyčný server BBC.

Ukrajinská strana straty z radov ozbrojených síl neoznamuje. Údaje ani jednej z bojujúcich strán nemožno nezávisle overiť.

Rusko od začiatku invázie prišlo okrem tisícok vojakov aj o 2 063 obrnených vozidiel, 386 diel, 132 raketometov, 67 kusov protileteckých zbraní, 1 495 kusov automobilovej techniky a osem plavidiel, doplnil ukrajinský štáb.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov tvrdí, že ruské sily od začiatku „špeciálnej vojenskej operácie“ zničili Ukrajine 140 lietadiel, 2 353 tankov a ďalších obrnencov, 256 raketometov, 1 014 diel a mínometov a tiež 2 208 vojenských automobilov.

9:29 Ukrajina a Rusko sa ani dnes – teda už tretí deň po sebe – nedohodli na otvorení humanitárnych koridorov, ktorými by sa mohli evakuovať civilisti z ukrajinských miest. Podľa agentúry Ukrinform to oznámila vicepremiérka Iryna Vereščuková.

„Dnes, 19. apríla, bohužiaľ žiadne humanitárne koridory neexistujú. Pokračuje intenzívne ostreľovanie na Donbase,“ napísala podpredsedníčka ukrajinskej vlády na sociálnej sieti Telegram.

V obliehanom meste Mariupoľ podľa nej Rusi odmietajú umožniť koridor na odchod civilistov smerom do Berďanska. Evakuačnú trasu pre civilistov z Chersonskej a Charkovskej oblasti sa zástupcovia ukrajinskej strany snažia stále dohodnúť, píše Ukrinform.

Veľká časť predchádzajúcich pokusov o evakuáciu civilistov zo strategicky dôležitého prístavného mesta Mariupoľ čiastočne alebo úplne zlyhala, z čoho sa obe strany vinia navzájom.

Ruské invázne sily podľa ukrajinskej armády pokračujú v blokáde a ostreľovaní Mariupoľu. Ukrajinské dráhy podľa Ukrinform oznámili, že dnes vypravia dva evakuačné vlaky z Luhanskej a Doneckej oblasti na východe krajiny, súpravy zamieria na západ Ukrajiny.

9:16 Ruská invázia na Ukrajinu zničila alebo poškodila do 30 % ukrajinskej dopravnej infraštruktúry, pričom škody sa odhadujú na 100 miliárd USD (91,93 miliardy eur). Uviedol to ukrajinský minister infraštruktúry Oleksander Kubrakov, podľa ktorého by sa rekonštrukcia dala za určitých podmienok zvládnuť do dvoch rokov, pričom na financovanie opráv by sa mali využiť zmrazené ruské aktíva.

„Prakticky všetky zložky našej dopravnej infraštruktúry nejakým spôsobom utrpeli,“ povedal Kubrakov pre Reuters. Dodal, že invázia, ktorá sa začala 24. februára, zasiahla „od 20 do 30 % z celkovej infraštruktúry s rôznym stupňom poškodenia či zničenia“.

Rusko, Ukrajina, Charkov Čítajte viac Ukrajina už plánuje obnovu po vojne: Raz a navždy vyriešime staré problémy

Podľa Kubrakova boli doteraz zničené alebo poškodené stovky cestných mostov, tisícky kilometrov ciest a desiatky železničných mostov boli vyhodené do vzduchu. Účet len za infraštruktúru stanovil minister zatiaľ na zhruba 100 miliárd USD. Súčasne dodal, že ministerstvo už začalo s rekonštrukciou v niektorých oblastiach, ktoré sa vrátili pod kontrolu ukrajinskej armády.

„Ak hovoríme o cestách, mostoch a obytných budovách, som presvedčený, že takmer všetko by sa dalo opraviť do dvoch rokov, ak budú práce prebiehať rýchlo,“ povedal Kubrakov. Očakáva, že západné štáty pomôžu Ukrajine s rekonštrukciou, pričom sa diskutuje o viacerých zdrojoch. „Prvým je majetok Ruskej federácie, ktorý je v súčasnosti zmrazený v zahraničí,“ povedal Kubrakov.

Európska únia plánuje vytvorenie fondu na rekonštrukciu Ukrajiny, pričom aj niektorí z európskych politikov vyzvali na použitie ruských aktív zmrazených v západných krajinách. Ich súčasťou by mali byť aj zmrazené rezervy ruskej centrálnej banky v hodnote zhruba 300 miliárd USD.

**9:09 „Poznali sme mená zabijakov, dali sme ich dokopy a zdieľali s prokuratúrou. Navštívili sme každý masový hrob. Všetkým sme dýchali na krk a požadovali spravodlivosť. Ukrajinské matky budú musieť urobiť to isté," povedala jedna zo zakladateliek organizácie Srebrenické matky.

vojna na Ukrajine, Buča Čítajte viac Cesta k spravodlivosti bude dlhá a bolestivá, odkazujú Ukrajincom preživší z Bosny

8:55 Francúzky prezident Emmanuel Macron uviedol, že jeho dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa zastavil po tom, ako boli na Ukrajine odhalené prípady masového zabíjania, píše denník The Guardian.

„Po objavení masakrov v Buči a iných mestách nabrala vojna iný smer, takže som s ním (s Putinom) odvtedy nehovoril, no nevylučujem, že tak v budúcnosti neurobím,“ uviedol Macron v pondelok pre francúzsku televíziu France 5.

Rusko obvinenia, že ruskí vojaci popravovali v Buči civilistov, označilo za „obrovský podvrh“, ktorého cieľom je očierniť ruskú armádu.

Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria
Ukrajinský vojak kontroluje v sobotu 2. apríla...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+20Ukrajinský vojak sa dotýka káblom mŕtveho tela...

Macron sa okrem toho pre The Guardian vyjadril aj k tomu, prečo nenasledoval príklad ostatných lídrov európskych krajín a nenavštívil v uplynulých týždňoch Kyjev.

„Pôjdem späť do Kyjeva, ale pôjdem tam preto, aby som so sebou priniesol niečo užitočné… Je jasné, že tam nemusím cestovať preto, aby som preukázal podporu,“ uviedol Macron s tým, že od začiatku ruskej vojenskej invázie telefonoval s ukrajinským prezident Volodymyrom Zelenským už asi 40-krát.

„Ak pôjdem do Kyjeva, bude to preto, aby nastala zmena,“ dodal francúzsky prezident.

Macron so svojím ruským náprotivkom od začiatku roka viackrát telefonoval a na začiatku februára, teda ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine, navštívil Kyjev aj Moskvu.

8:32 Desiatky vystavených obrazov od renomovaných ruských umelcov vrátane Vasilija Kandinského „uviazli“ v Južnej Kórei z dôvodu letových reštrikcií, ktoré boli uvalené na Moskvu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Maľby od zhruba 50 ruských výtvarníkov – vrátane zmieneného Kandinského, Kazimira Maleviča alebo Alexandra Rodčenka – boli od vlaňajšieho decembra vystavené v Sedžonskom múzeu umenia (SMA) v juhokórejskom hlavnom meste Soul.

Po ruskom vojenskom napadnutí Ukrajiny koncom februára však západné krajiny vrátane Spojených štátov a Európskej únie uvalili na Moskvu bezprecedentné sankcie rôzneho druhu.

Výstava v Soule sa skončila v nedeľu, no obrazy zostali v juhokórejskom hlavnom meste, pretože všetky dostupné letecké možnosti boli zastavené v dôsledku sankcií uvalených na Moskvu.

Diela pochádzajú zo zbierok Štátneho múzea umenia v Nižnom Novgorode a Múzea výtvarného umenia v Jekaterinburgu.

„Diela sa pripravujú na návrat, ale lety sú v súčasnosti zablokované pre vojnu na Ukrajine. Aj keď zatiaľ nebolo nič potvrdené, ruská strana hľadá spôsob, ako ich prijať iným ako leteckým spôsobom,“ povedali organizátori.

Medzi inkriminovanými maľbami sú „Improvizácia č. 4“ (1909) od Kandinského, „Suprematizmus“ (1915–16) od Maleviča, ako aj „Židovská Venuša“ (1912) od Michaila Larionova.

7:50 Ruská armáda pokračuje v útokoch na východe Ukrajiny, sústredí sa na prelomenie obrannej línie v Doneckej a Luhanskej oblasti a plné ovládnutie Mariupoľa. V pravidelnom rannom hlásení to oznámil ukrajinský generálny štáb.

„Ruská federácia pokračuje v plnej ozbrojenej agresii proti Ukrajine. Ruský nepriateľ sa snaží pokračovať v útočných operáciách na východe s cieľom získať plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a tiež udržať pozemný koridor s dočasne okupovaným Krymom,“ napísal generálny štáb v hlásení.

V oboch východoukrajinských oblastiach ukrajinskí vojaci podľa generálneho štábu odrazili sedem ruských útokov, zničili desať tankov a niekoľko desiatok ďalších vozidiel, jeden delostrelecký systém a jeden mínomet. Tieto správy nie je možné nezávisle overiť.

Ruskí vojaci naďalej čiastočne blokujú východoukrajinský Charkov, v smere na Izjum spustili ofenzívu na ľavom brehu rieky Donec. V smere na Doneck zosilneli útočné operácie po celej línii kontaktu, uvádza ukrajinská armáda. Ruské jednotky posilňujú v niektorých častiach Záporožskej oblasti a pokračujú v ostreľovaní Mykolajivu.

7:29 Ukrajinské sily dnes ráno zaútočili na jednu ruskú obec, ktorá sa nachádza v pohraničnej Belgorodskej oblasti. Uviedol to gubernátor tohto územného celku Vjačeslav Gladkov. Na mieste je podľa neho jeden ranený. Rozsah škôd úrady zisťujú, informovala agentúra Reuters.

Moskva v uplynulých týždňoch informovala o niekoľkých útokoch ukrajinskej armády na obce, ktoré sa nachádzajú pri hranici. Na začiatku apríla Rusko tiež uviedlo, že ukrajinské vrtuľníky zaútočili na sklad pohonných hmôt v Belgorode, kde vypukol požiar.

Ukrajinskí predstavitelia v minulosti útoky popreli alebo ich odmietli komentovať.

6:58 Starosta obliehaného Mariupola Vadym Bojčenko povedal, že z tohto prístavného mesta už bolo do Ruska alebo do oblastí kontrolovaných proruskými separatistami na Ukrajine „násilne deportovaných“ približne 40 000 civilistov.

Bojčenko sa takto podľa stanice BBC vyjadril v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Povedal pritom, že uvedené číslo je overené prostredníctvom údajov z obecného registra.

BBC upozorňuje, že číslo nedokázala nezávisle overiť.

Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok skonštatoval, že Mariupol napriek ruskému náporu stále nepadol do rúk Moskvy. „Naďalej sme svedkami koncentrácie (ruských) náletov a delostreleckých útokov v Donbase a na juhu (Ukrajiny), obzvlášť v Mariupole a jeho okolí,“ povedal Kirby a naznačil, že Rusko si tam vytvára podmienky pre väčšie útoky.

6:44 Ak by nejaký vysokopostavený americký predstaviteľ aj na Ukrajinu vycestoval, verejnosť by sa o tom dozvedela až po jeho príchode do tejto krajiny.

Joe Biden Čítajte viac Biden sa na Ukrajinu zatiaľ nechystá. Dopredu to prezrádzať nebude

6:41 Dosiahnutie humanitárneho prímeria medzi ruskými a ukrajinskými silami sa v blízkej budúcnosti neočakáva, no mohlo by byť možné o niekoľko týždňov. Uviedol to koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths, ktorého citoval denník The Guardian.

Griffiths sa v apríli stretol v Moskve a Kyjeve s tamojšími predstaviteľmi, aby spoločne prediskutovali snahy OSN o dosiahnutie humanitárneho prímeria a tiež spôsoby, akými by sa dal zlepšiť systém informovania zainteresovaných strán o evakuáciách civilistov a presunoch dodávok humanitárnej pomoci.

Griffiths uviedol, že ako je aj zrejmé, ruská strana dosiaľ humanitárne prímerie nezaviedla. „Ak môžem hovoriť za ruské úrady, tak momentálne dosiahnutie lokálneho prímeria nestavajú na prvé miesto svojej agendy. Prímerie momentálne nie je na obzore. Mohlo by byť o pár týždňov alebo o niečo neskôr,“ dodal.

Griffiths tiež avizoval, že čoskoro odcestuje do Turecka, aby s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a ďalšími predstaviteľmi vyhliadky na humanitárne mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. „Turecko sa pre obe strany ukázalo, ako skutočne hodnotný a užitočný usporiadateľ týchto rozhovorov,“ uviedol.

Griffiths pôvodne plánoval do Turecka pricestovať v stredu a odísť nasledovný deň. Krátko po svojom pondelňajšom vyjadrení pre novinárov však informoval, že mal pozitívny výsledok testu na nový koronavírus, v dôsledku čoho sa uchýlil do domácej izolácie a zmienenú cestu odložil na neurčito.

6:24 Ukrajinské sily v utorok ráno zaútočili na jednu ruskú obec, ktorá sa nachádza v pohraničnej Belgorodskej oblasti. Uviedol to gubernátor tohto územného celku Vjačeslav Gladkov. Na mieste je podľa neho jeden ranený. Rozsah škôd úrady zisťujú, informovala agentúra Reuters.

Moskva v uplynulých týždňoch informovala o niekoľkých útokoch ukrajinskej armády na obce, ktoré sa nachádzajú pri hranici. Na začiatku apríla Rusko tiež uviedlo, že ukrajinské vrtuľníky zaútočili na sklad pohonných hmôt v Belgorode, kde vypukol požiar.

Ukrajinskí predstavitelia v minulosti útoky popreli alebo ich odmietli komentovať.

6:00 Ukrajinská armáda na východe krajiny odrazila sedem nepriateľských útokov a zničila pri tom niekoľko desiatok ruskej techniky. Uviedol to ukrajinský generálny štáb. V meste Kreminna pokračujú boje v uliciach, čo znemožňuje evakuáciu civilistov, informovala v utorok agentúra AP.

Podľa šéfa ukrajinskej bezpečnosti rady Oleksija Danilova sa ruským jednotkám podarilo preraziť obranu len na dvoch miestach.

Ukrajinskí predstavitelia v pondelok večer uviedli, že Rusko začalo svoju očakávanú ofenzívu na Donbase. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je do ofenzívy zapojená veľká časť ruskej armády. Ruské jednotky podľa Danilova zaútočili po celej dĺžke vojnového frontu v Luhanskej, Doneckej a Charkovskej oblasti. Preraziť sa im podarilo ukrajinskú obranu v dvoch bodoch – v meste Kreminna a v jednej ďalšej menšej obci.

Podľa nemenovaného zdroja z ukrajinskej armády v meste Kreminna pokračujú pouličné boje medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami, napísala agentúra AP. Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že mesto je pod ťažkou delostreleckou paľbou, kvôli čomu horí niekoľko bytových budov. Ukrajinskej tlači povedal, že Rusi v meste postupujú tak, že zrovnávajú všetko so zemou. Podľa Hajdaja majú Rusi mesto pod kontrolou, čo ale odmietol poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč.

„Je to peklo. Začala sa ofenzíva, o ktorej sme hovorili už celé týždne. V mestách Rubižne a Popasna sa neustále bojuje, rovnako ako aj v ďalších pokojných mestách,“ uviedol Hajdaj v príspevku na Facebooku. Ruské ostreľovanie si v pondelok vyžiadalo v Donbase podľa miestnych predstaviteľov celkovo osem civilných obetí.

Hajdaj uviedol, že štyria ľudia zahynuli, keď sa pokúšali utiecť z mesta Kreminna v Luhanskej oblasti, ktorého sa podľa jeho slov v pondelok zmocnili ruskí vojaci. „Kreminna je bohužiaľ pod kontrolou orkov,“ povedal Hajdaj, pričom takýmto pejoratívnym výrazom podľa AFP označil ruských vojakov.

Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč však poprel, že by Rusi už Kreminnu získali. „Prebiehajú tam intenzívne pouličné boje,“ povedal.

Ako Donbas sa označuje Donecká uhoľná panva, rozsiahly ťažobný a priemyselný región na východe Ukrajiny. Ležia v ňom aj samozvané proruské štáty Donecká ľudová republika a Luhanská republika, ktoré Moskva uznala na konci februára. Inváziu na Ukrajinu začala o dva dni neskôr práve pod zámienkou pomoci povstaleckým republikám, útočiť však začala aj v iných častiach Ukrajiny a hovorila o „demilitarizácii a denacifikácii“ krajiny.

„Rusko sa pripravuje na ofenzívu na východe Ukrajiny, aby prevzalo plnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečilo "stabilitu“ pozemného koridoru s Krymským polostrovom, uviedol už skôr podľa serveru CNN hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk. Krym Rusko anektovalo v roku 2014.

Rusko si posilami stiahnutými zo severu Ukrajiny a z územia ruského spojenca Bieloruska podľa Reuters pripravilo pôdu pre dlhotrvajúcu bitku, ktorá si podľa vojenských analytikov vyžiada veľké straty na oboch stranách.

© Autorské práva vyhradené

845 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy