56. deň: Intenzita bojov na Donbase stúpa, evakuácia civilistov z Mariupolu zlyhala

23:27 Hlava ukrajinskej pravoslávnej cirkvi metropolita Epifanij v stredu požiadal kňazov, aby v oblastiach zasiahnutých bojmi presunuli nočné veľkonočné bohoslužby na denné hodiny a slávili ich viackrát s menšími skupinami veriacich. Metropolita sa obáva, že ruské bombardovanie bude pokračovať aj počas sviatkov. Biskup pripomenul, že veriaci môžu veľkonočné bohoslužby sledovať aj v televízii či na internete.

Na štvordňové veľkonočné prímerie vyzval aj generálny tajomník OSN António Guterres. Žiada, aby boli od štvrtka do nedele prerušené boje a vyhlásená „humanitárna pauza“. Takéto prímerie by podľa Guterresa umožnilo, aby sa z najviac ohrozených oblastí evakuovalo civilné obyvateľstvo a aby do nich mohli zároveň prúdiť dodávky humanitárnej pomoci. Za túto iniciatívu v stredu poďakovalo aj ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na začiatku apríla informovala, že od začiatku ruskej invázie bolo na Ukrajine poškodených najmenej 53 historických pamiatok, náboženských budov a múzeí. (reuters, tasr)

22:58 Snahy o evakuáciu civilistov z obliehaného ukrajinského prístavného mesta Mariupol v stredu opätovne zlyhali pre nerešpektovania dočasného prímeria zo strany Ruska. Na sociálnej sieti Telegram to oznámila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

„Bohužiaľ, humanitárny koridor z Mariupola dnes nefungoval podľa plánu,“ uviedla Vereščuková na sociálnej sieti Telegram. Z nerešpektovania dočasného prímeria potrebného pre uskutočnenie evakuácie obvinila ruskú armádu, ktorá podľa nej nedokázala koordinovať svoje jednotky.

„V dôsledku vlastnej neorganizovanosti a nedbalosti nedokázali okupanti zabezpečiť včasnú prepravu osôb na miesto, kde čakali desiatky našich autobusov a sanitiek,“ dodala ukrajinská vicepremiérka (news.sky.com, afp, tasr)

22:22 Európska únia usporiada 5. mája medzinárodnú darcovskú konferenciu na pomoc Ukrajine a zaistenie jej „víťazstva“ vo vojne proti Rusku. Oznámil to predseda Európskej rady Charles Michel počas svojej stredajšej návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev.

„Sme odhodlaní spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu, keďže chceme víťazstvo Ukrajiny,“ povedal Michel na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Predseda Európskej rady dodal, že zmienená konferencia bude organizovaná s pomocou Európskej komisie, všetkých 27 členských štátov Európskej únie, ako aj s podporou ďalších členov medzinárodného spoločenstva. Vyzbierané peniaze budú podľa jeho slov určené na financovanie ukrajinského hospodárstva, ako aj pomoc pri obnove krajiny po skončení vojenského konfliktu. (dpa, tasr)

21:58 Ministerka financií USA Janet Yellenová a jej rezortní kolegovia zo západných krajín odišli v stredu zo zasadnutia skupiny G20 vo Washingtone. Urobili tak v momente, keď začínal hovoriť ruský minister financií Anton Siluanov.

Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený s dianím na zasadnutí. Ako pozvaní hostia na ňom vystúpili aj predstavitelia Ukrajiny, ktorí taktiež opustili sálu počas virtuálneho vystúpenia ruského ministra.

Podľa iného zdroja sa západní ministri dohodli na bojkote vystúpenia šéfa ruského rezortu financií vopred, aby tak vyjadrili protest voči pokračujúcej ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Spojené štáty tiež vopred informovali Indonéziu, ktorá v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo skupiny G20, že sa nebudú zúčastňovať na všetkých zasadnutiach, na ktorých budú prítomní zástupcovia Ruska.

Ministri financií skupiny G20, združujúcej najväčšie ekonomiky sveta, sa tento týždeň zhromaždili vo Washingtone v čase, keď sa tam koná pravidelné jarné zasadnutie Svetovej banky (SB) a Medzinárodného menového fondu. Prezident USA Joe Biden žiada, aby bolo Rusko vylúčené zo skupiny G20. Takýto krok by však museli schváliť všetky ostatné členské krajiny a to sa pravdepodobne nestane, keďže svoj nesúhlas s vylúčením Moskvy už avizovala Čína. (cnn.com, tasr)

21:14 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že je pripravený prepustiť ruských vojnových zajatcov výmenou za bezpečný odchod civilistov a ukrajinských vojakov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. V juhoukrajinskom Mariupole je podľa všetkého stále približne 100-tisíc ľudí.

Ukrajinský prezident dodal, že situácia v Mariupole sa čoraz viac zhoršuje a stovky zranených tam nemajú prístup k lekárskej starostlivosti. Zároveň uviedol, že v tamojšom metalurgickom komplexe Azovstaľ by sa stále malo schovávať približne tisíc civilistov, ako aj poslední z ukrajinských obrancov tohto mesta.

Zelenskyj tiež uviedol, že Kyjev dosiaľ nedostal údajný návrh dohody s podmienkami na ukončenie vojny, ktorý mu malo podľa vyjadrenia Kremľa zaslať Rusko. „Ukrajinskej strane sme odovzdali náš návrh, ktorý je formulovaný jasne a podrobne,“ povedal predtým v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov bez uvedenia podrobností o obsahu tohto návrhu.

Zdôraznil, že dokument nestanovuje lehotu, v rámci ktorej by mal Kyjev na ponuku reagovať. Zároveň naznačil, že Moskva je nespokojná s doterajším tempom mierových rokovaní. (tasr, news.sky.com)

20:56 Už pol milióna Ukrajincov bolo bez ich súhlasu deportovaných do Ruska. Uviedol to v stredu šéf humanitárneho výboru ukrajinského parlamentu Mykyta Poturajev vo videopríhovore k poslancom Európskeho parlamentu. Informovala o tom agentúra Reuters s poznámkou, že tento údaj nedokáže nezávisle overiť.

Podľa Poturajeva neexistuje „žiadna možnosť“ ako s týmito ľuďmi nadviazať kontakt. Červený kríž však vyzval, aby sa o to pokúsil. Poturajev vyjadril obavu o osud Ukrajincov poslaných do Ruska. „Vieme o takzvaných filtračných táboroch pre ukrajinských občanov. To je jeden z možných smerov, kam by mohol Červený kríž upriamiť svoju pozornosť, aby sa aspoň našli títo deportovaní ľudia a pochopili sme, čo sa s nimi deje na území Ruskej federácie,“ povedal eurposlancom.

Alexandra Boivinová z Medzinárodného výboru Červeného kríža v reakcii uviedla, že ich organizácia diskutuje s ruskými úradmi o možnostiach pomoci týmto ľuďom. „Na otázku, či môžeme potvrdiť, že ľudia boli (z Ukrajiny) násilne vysídlení, v tejto chvíli nemôžem odpovedať,“ uviedla. Dodala, že táto vec jednoznačne predstavuje problém.

Rusko sa k Poturajevovým obvineniam bezprostredne nevyjadrilo. V súlade so Ženevskými konvenciami z roku 1949, ktoré definujú medzinárodné právne normy týkajúce sa humanitárneho správania počas konfliktu, sú zakázané masové presuny civilistov na územie okupačného štátu, pričom takéto konanie sa považuje za vojnový zločin. (reuters, tasr)

19:58 Ukrajina zatiaľ od spojencov dostala len náhradné diely pre vojenské stíhacie lietadlá, aby s ich pomocou posilnila svoje vzdušné sily, ale nedostali celé lietadlá. Oznámil to v stredu hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby, ktorý tak opravil svoje utorkové tvrdenie.

„Vyrozumel som, že ponuka inej krajiny v regióne poskytnúť Ukrajine celé lietadlá… boli realizované. Ale nie je tomu tak,“ povedal hovorca novinárom. „Ľutujem svoje chyby,“ dodal.

Americký prezident Joe Biden v najbližších dňoch pravdepodobne oznámi ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote asi 800 miliónov dolárov. Predchádzajúci balík pomoci v rovnakej výške prisľúbili USA Ukrajine minulý týždeň. (ap, reuters, čtk)

19:48 Približne 200 žien protestovalo v stredu pred ruskou ambasádou v lotyšskej metropole Riga proti znásilňovaniu žien, ktorého sa údajne na Ukrajine dopúšťajú príslušníci ruských inváznych vojsk. Demonštrantky, prevažne mladé ženy, stáli v niekoľkých radoch pred ruským veľvyslanectvom s rukami zviazanými za chrbtom, s čiernymi plastovými vrecami na hlavách a s nohami a spodnou bielizňou postriekanou červenou farbou.

Protestujúce ženy chceli upriamiť pozornosť na početné správy o násilí voči ženám, ktoré sprevádza ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Znásilňovanie je podľa nich jednou zo zbraní, ktorú na Ukrajine nasadzuje ruská armáda popri bombách, tankoch či raketách.

Ukrajinky sú znásilňované, mučené a zabíjané priamo pred očami svojich detí. Obeťami sexuálneho zneužívania sa stávajú aj mladistvé osoby, uviedli organizátorky. Ženy pred ruskou ambasádou žiadali okamžité kroky na zastavenie ruskej invázie a vojnových zločinov páchaných ruskými vojakmi na Ukrajine. Západné krajiny by sa mali „aktívne postaviť proti takejto brutalite, ktorá nemá v 21. storočí miesto“.

Podobné demonštrácie vyjadrujúce solidaritu s ukrajinskými obeťami sexuálneho násilia sa už predtým uskutočnili aj pred veľvyslanectvami Ruskej federácie v litovskom Vilniuse a estónskom Tallinne. (tasr, dpa, ltv.lsm.lv)

18:49 Už viac ako päť miliónov Ukrajincov utieklo zo svojej vlasti od začiatku ruskej invázie 24. februára, vyplýva zo stredajších údajov Organizácie Spojených národov. Viac ako milión občanov sa však na Ukrajinu za ten istý čas vrátil, informoval na stredajšej tlačovej konferencii hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko.

Situácia s vojnovými utečencami z Ukrajiny je najrýchlejšie rastúcou utečeneckou krízou v Európe od druhej svetovej vojny. Od 24. februára zadržali ukrajinskí pohraničníci 2-tisíc osôb za pokus o nelegálny prechod cez hranice. Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže nespresnil, koľko z navrátilcov predtým utieklo z krajiny z dôvodu vojenského konfliktu.

Ukrajinské úrady museli v dôsledku veľkého počtu vracajúcich sa občanov vydať určité varovania. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko začiatkom apríla odkázal obyvateľom mesta, ktorí utiekli do zahraničia, aby sa zatiaľ nevracali, keďže hlavné mesto je stále terčom ruských raketových útokov. (afp, tasr)

17:55 Európska únia poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 1,5 miliardy eur, oznámil v stredu predseda Európskej rady Charles Michel po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve.

Michel o svojom príchode do ukrajinskej metropoly informoval na twitteri. Cieľom jeho návštevy je vyjadriť solidaritu s Ukrajinou v súvislosti s ruskou inváziou. Zelenskyj na twitteri uviedol, že s Michelom hovorili o ďalších protiruských sankciách, obrane a finančnej pomoci.

Zelenskyj a Michel preberali tiež dotazník, ktorý by sa mal stať východiskovým bodom pre rozhodovanie EÚ o budúcom členstve Ukrajiny v únii. Ukrajina dokument nedávno vyplnila. Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii poznamenal, že členstvo Ukrajiny v EÚ je prioritou. Ukrajinský prezident tiež opätovne vyzval Brusel, aby na Moskvu uvalil ďalšie sankcie.

Michel povedal, že dvadsaťsedmička urobí „všetko pre to, aby Ukrajina vyhrala vojnu“. Po príchode do krajiny na twitteri napísal, že sa nachádza v „srdci slobodnej a demokratickej Európy“.

Michel v stredu tiež navštívil Borodjanku, kde sa obyvatelia mesta podľa ukrajinských úradov stali obeťami masakrov spáchaných Rusmi. Vyhlásil potom, že história nezabudne na vojnové zločiny. (reuters, čtk)

17:12 Rusko prostredníctvom diplomatických kanálov varovalo Fínsko a Švédsko pred dôsledkami, ktoré by mal ich prípadný vstup do Severoatlantickej Aliancie. Nové vyhrážky zo strany Moskvy zazneli v deň, keď o možnom členstve v NATO začali rokovať fínski poslanci. TASR správu prevzala z fínskej verejnoprávnej televízie Yle.

„Všetky naše varovania sme (Fínsku a Švédsku) tlmočili verejne aj prostredníctvom bilaterálnych kanálov. Vedia o tom, takže by nemali byť ničím zaskočení. Boli informovaní o všetkom, k čomu to (vstup do NATO) povedie,“ vyhlásila pre ruskú štátnu televíziu Rossija 24 hovorkyňa rezortu diplomacie v Moskve Marija Zacharovová.

NATO sa podľa nej už nejakú dobu snaží obe severské krajiny začleniť do svojich štruktúr, a to aj prostredníctvom vojenských cvičení či spoločného výcviku. Aké dôsledky by mal vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie však Zacharovová nekonkretizovala.

Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina, podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev, minulý týždeň vyhlásil, že by Moskva v takomto prípade posilnila svoje pozemné, námorné aj vzdušné sily v oblasti Baltského mora, čo by zahŕňalo aj rozmiestnenie jadrových zbraní.

16:09 Nemecko je pripravené vojensky podporovať Ukrajinu v strednodobom a dlhodobom horizonte, povedala v stredu nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Informuje o tom agentúra DPA.

„Ide o najbližšie tri mesiace a tiež najbližšie tri roky,“ povedala Baerbocková po stretnutí s lotyšským rezortným kolegom Edgarsom Rinkévičsom v lotyšskej metropole Riga.

Dodávky ťažších zbraní, napríklad tankov, podľa Baerbockovej „nie je tabu, aj keď debata v Nemecku možno niekedy vyvoláva také zdanie“.

Berlín už má dohodu s ostatnými členskými krajinami NATO a skupiny G7, že ak urýchlene pošlú Ukrajine staršie zbrane ešte zo sovietskej éry, Berlín ich nahradí zbraňami nemeckej výroby, vysvetlila Baerbocková.

15:38 Rusko odovzdalo Ukrajine v rámci rokovacieho procesu návrh dokumentu s jasnými formuláciami, povedal dnes podľa agentúry Interfax hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že lopta je teraz na ukrajinskej strane a Moskva čaká odpoveď. Hovorca ruského prezidenta zároveň znovu obvinil Kyjev, že sa odchyľuje od skôr dohodnutých vecí, čo podľa neho má neblahý vplyv na mierové rozhovory. Kyjev jeho slová označil za tradičnú ruskú taktiku s cieľom vyvíjať nátlak.

Na otázku, či ruská strana stanovila Kyjevu pre odpoveď nejakú konkrétnu lehotu, Peskov odvetil: „Záleží na ukrajinskej strane.“ Peskov ďalej de facto zopakoval niektoré slová prezidenta Vladimira Putina.

15:24 Ukrajinskí vojaci zastavili postup ruských síl z mesta Izjum na severovýchode Ukrajiny smerom na neďaleký Slovjansk. Oznámil to dnes podľa agentúry Reuters poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Arestovyč. Panujú obavy, že kvôli dlhému nedostatku humanitárnej pomoci budú obyvatelia Izjumu čeliť rovnakému osudu ako ľudia z mesta Buča v Kyjevskej oblasti, kde je Rusko obvinené z vojnových zločinov, píše server BBC.

„Sústredili tam (Rusi) svoje sily, snažia sa tam postúpiť, ale zatiaľ sa im to nedarí,“ uviedol Arestovyč vo videoproslove k situácii pri Slovjansku, ktorý sa nachádza zhruba 45 kilometrov juhovýchodne od Izjumu. Podľa poradcu sa doteraz držia aj ukrajinské sily v obliehanom Mariupole, a to napriek ustavičným ruským útokom na železiarne a oceliarne Azovstal, ktoré sa stali útočiskom pre obrancov mesta.

Pri Izjume sa vytrvalo bojuje niekoľko týždňov. Ľudia, ktorým sa podarilo z mesta utiecť, serveru BBC povedali, že Izjum je na pokraji humanitárnej katastrofy. V okupovanom meste zostalo okolo 10 000 až 15 000 civilistov, uvádzajú ukrajinské úrady, podľa ktorých je na mieste zničených až 80 percent všetkých obytných budov.

15:11 Rusko neplánuje zakázať zahraničným novinárom vstup na svoje územie, ale sprísňuje pravidlá pre vydávanie víz žurnalistom z „nepriateľských krajín“. V stredu to oznámil námestník ministra zahraničných vecí Jevgenij Ivanov, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Ivanov v ruskom parlamente povedal, že je to reakcia na kroky Európskej únie a ďalších krajín, ktoré sťažili ruskej podnikateľskej komunite získať víza.

„Reagujeme tým, že sťažujeme novinárom z nepriateľských krajín získať víza. Teraz dostanú jednorazové víza a budú platiť vyšší vízový poplatok,“ dodal podľa agentúry Reuters Ivanov.

13:53 Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu vyhlásil, že za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine musí byť nastolená spravodlivosť. Spravil tak počas návštevy zničeného ukrajinského mesta Boroďanka. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

„V Boroďanke tak ako v Buči a mnohých iných mestách na Ukrajine dejiny nezabudnú na vojnové zločiny, ktoré tam boli spáchané. Bez spravodlivosti nemôže nastať mier,“ napísal Michel na sociálnej sieti Twitter.

Kyjev v poslednom období navštívili lídri viacerých európskych krajín i európskych inštitúcií.

12:27 Belgicko sa chystá vyslať na Ukrajinu expertov, ktorých úlohou bude zanalyzovať a zdokumentovať hlásené vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi. Informuje o tom spravodajca TASR na základe správ belgických médií.

V utorok večer túto možnosť potvrdil belgický premiér Alexander De Croo aj na svojom účte na Twitteri.

De Croo sa v utorok spolu s holandským premiérom Markom Ruttem, s ktorým sa stretol v belgickom Gente, zamysleli nad situáciou vo vojnou zničenej Ukrajine a nad úsilím krajín EÚ ako Ukrajincom pomôcť.

„Šialená agresia Ruska v regióne Donbas je porovnateľná s najtemnejšími stránkami európskej histórie,“ vyhlásil De Croo. A dodal, že nemôže existovať beztrestnosť za spáchané vojnové zločiny zo strany ruských vojakov, ktoré Rusko opakovane popiera.

11:51 Ruské nálety zasiahli v noci na stredu 73 vojenských cieľov na Ukrajine, uviedol hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

„Výsledkom dopadu vysoko presných rakiet v okolí obcí Novovoroncovka a Kyselivka je zlikvidovanie 40 vojakov ukrajinskej armády, ako aj siedmich obrnených vozidiel,“ oznámil Konašenkov.

Tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, píše DPA.

Podľa Konašenkova boli útoky zamerané predovšetkým proti taktickým cieľom. Ruské Raketové vojská strategického určenia (RVSN) a delostrelectvo ostreľovali aj 1053 vojenských objektov, dodal hovorca ministerstva vo svojom pravidelnom raňajšom prehľade situácie.

11:11 Britské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že ruská armáda rozširuje svoju prítomnosť na východných hraniciach Ukrajiny, v čase, keď sa boje v oblasti Donbasu zintenzívňujú. Správu priniesla tlačová agentúra AP.

Britské ministerstvo zverejnilo v stredu ráno aktuálne spravodajské informácie, podľa ktorých ruské útoky na mestá po celej Ukrajine sú pokusom narušiť pohyb ukrajinských vojenských posíl a zbraní smerujúcich na východ.

Ruské letecké operácie na severe Ukrajiny zostanú po stiahnutí ruských síl z Kyjevskej oblasti pravdepodobne na nízkej úrovni, stále je tu však riziko „presných úderov proti prvoradým cieľom po celej Ukrajine“, dodalo ministerstvo.

V krátkom prehľade o situácii, zverejnenom britským ministerstvom v utorok večer, bolo uvedené, že ukrajinské sily odrazili „početné pokusy o postup“ ruských vojakov, pričom zosilneli útoky popri línii kontroly, ktorá posledných osem rokov oddeľuje ukrajinské a Ruskom podporované sily v Donbase.

10:49 Členstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii podporuje 57 percent jeho obyvateľov, čo je nárast v porovnaní s 51 percentami z marca tohto roka. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu Demoskop, ktoré boli zverejnené v stredu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Marcový prieskum bol prvý, v ktorom sa väčšina Švédov vyslovila za členstvo v organizácii NATO, pripomína Reuters.

10:46 Fínsky parlament začne v priebehu stredy rozpravu o tom, či sa má Fínsko uchádzať o členstvo v NATO. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, v dôsledku ktorej vo Fínsku výrazne vzrástla politická a verejná podpora pre pripojenie sa k Aliancii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Poslanci fínskeho parlamentu, ktorý sa nazýva Eduskunta, dostali minulý týždeň vládou objednanú bielu knihu, ktorá hodnotí dôsledky vstupu do Severoatlantickej aliancie, ako i dôsledky iných možností na zaistenie bezpečnostných záruk – napríklad uzavretia väčšieho počtu bilaterálnych obranných dohôd.

Táto biela kniha neobsahuje odporúčania v súvislosti so vstupom do NATO, upozorňuje však na to, že bez členstva v Aliancii nemá Fínsko k dispozícii nijaké bezpečnostné záruky, a to ani napriek tomu, že je v súčasnosti partnerom Severoatlantickej aliancie.

Podľa bielej knihy bude „odstrašujúci efekt“ fínskej obrany oveľa vyšší, keď vstúpi do Aliancie. Zároveň však správa upozorňuje aj na povinnosti, ktoré budú pre Fínsko z členstva v Aliancii vyplývať.

10:04 Rusko podniklo neúspešné pokusy o vniknutie do miest Rubižne a Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, informoval v stredu ráno generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Odvolala sa naň tlačová agentúra DPA.

„Po pokusoch ruských okupantov vtrhnúť do Rubižného a Severodonecka prijali do miestnej nemocnice v Novoajdare 130 ranených vojakov nepriateľa,“ napísal generálny štáb vo svojej situačnej správe.

Okrem toho velenie ukrajinskej armády hlásilo aj pokusy Rusov o útok blízko mesta Izium v Charkovskej oblasti a ťažké boje okolo miest Marinka, Popasna, Torske a Kreminna a v okolí obce Zelena Dolyna.

9:56 Dvoch zamestnancov zoologickej záhrady v ukrajinskom Charkove, ktorí minulý mesiac napriek ťažkému ostreľovaniu ruskými silami zostali v meste, aby sa postarali o zvieratá, našli mŕtvych. V utorok v oznámení to napísala zoo, na ktorú sa odvolala americká televízia CNN.

Zoologická záhrada Feľdman-Ekopark uviedla, že v pondelok dostala potvrdenie informácie, že zamestnancov zastrelili ruskí vojaci a našli ich zabarikádovaných v miestnosti.

Z textu oznámenia nie je jasné, kedy zamestnanci zahynuli, ale zoo napísala, že za nezvestných boli vyhlásení začiatkom marca.

9:30 Predseda Európskej rady Charles Michel v stredu pricestoval do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Dnes v Kyjeve. V srdci slobodnej a demokratickej Európy,“ napísal Michel na sociálnej sieti Twitter. K príspevku pripojil fotografiu z vlakovej stanice v Kyjeve. Jeho presný program nebol bezprostredne známy, predpokladá sa však, že sa v hlavnom meste Ukrajiny stretne s najvyššími predstaviteľmi štá­tu.

Kyjev už 8. apríla navštívila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Súčasťou delegácie bol aj slovenský premiér Eduard Heger. Cieľom návštevy bolo vyjadriť podporu národu bojujúcemu proti ruskej invázii.

9:25 Viac ako 2,86 milióna ľudí prišlo na územie Poľska z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Oznámila to v stredu na sociálnej sieti poľská pohraničná stráž (SG).

Príslušníci SG počas utorka vykonali približne 25 000 kontrol osôb prichádzajúcich z Ukrajiny. To je v porovnaní s predchádzajúcim dňom – pondelkom – nárast o 25 percent. Naopak, z Poľska do susednej Ukrajiny počas utorka odišlo 18 800 ľudí.

V stredu do 07.00 h miestneho času prišlo do Poľska ďalších 6 000 osôb.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) na svojej oficiálnej webovej stránke informuje, že do zahraničia utieklo v období do 18. apríla celkovo 4 980 589 osôb. Z nich najviac zamierilo do Poľska. Nasleduje Rumunsko a Ruská federácia.

9:20 Nórska vláda darovala Ukrajine 100 kusov rakiet typu Mistral. V stredu to oznámilo nórske ministerstvo obrany.

„Konflikt na Ukrajine môže byť dlhodobý a táto krajina je závislá od medzinárodnej podpory, aby odolala ruskej agresii. Preto sa vláda rozhodla darovať Ukrajine systém protivzdušnej obrany Mistral,“ uviedol šéf silového rezortu Björn Arild Gram.

Oslo spresnilo, že zásielka obsahujúca raketový komplet Mistral už bola odoslaná. Nórsko Ukrajine už predtým darovalo 4000 protitankových rakiet aj ďalšie vojenské vybavenie.

„Mistral je účinná zbraň, ktorá už bola použitá v (nórskom) námorníctve a bude pre Ukrajinu veľkým prínosom. Podobné zbraňové systémy darovali (Kyjevu) aj iné krajiny,“ dodal šéf nórskeho rezortu obrany.

Minister ďalej spresnil, že darovanie striel nebude mať „veľký vplyv“ na operačnú schopnosť nórskej armády, pretože tamojšie ozbrojené sily už postupne nahrádzajú rakety Mistral modernejšími systémami.

9:05 Ruská armáda v priebehu utorka poslala do boja na Ukrajine ďalšie dve bojové jednotky, známe ako práporové taktické skupiny. Tvrdí to nemenovaný popredný predstaviteľ americkej obrany.

Uviedol, že počet ruských jednotiek na Ukrajine sa týmto zvýšil na 78, pričom dodal, že všetky momentálne operujú na juhu a východe. Minulý týždeň mali Rusi na Ukrajine 65 jednotiek. Podľa Pentagonu pozostávali ruské jednotky na začiatku vojny zo 700 až 800 vojakov a momentálne ich na Ukrajine môže byť 55-tisíc až 62-tisíc.

8:47 Ruská armáda pokračuje vo zvyšovaní koncentrácie svojich vojsk na východnej hranici Ukrajiny. Potvrdilo to ráno britské ministerstvo obrany v pravidelnom hlásení o aktuálnom vývoji situácie. Boje na Donbase sú podľa ministerstva stále intenzívnejšie s tým, ako sa ruské sily snažia prelomiť ukrajinské obranné línie.

„Aktivita Ruska vo vzduchu na severe Ukrajiny pravdepodobne zostane nízka vzhľadom na jeho stiahnutie z oblasti severne od Kyjeva. Pretrváva však riziko presných úderov na prioritné ciele po celej Ukrajine,“ upozornilo ministerstvo v spravodajskej aktualizácii zverejnenej na twitteri.

„Ruské útoky na mestá naprieč Ukrajinou ukazujú ich zámer narúšať pohyb ukrajinských posíl a dodávok zbraní na východ krajiny,“ dodalo ministerstvo, ktoré sa vo svojich správach opiera o informácie spravodajských služieb.

Rusko zjavne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na východe Ukrajiny pred potenciálne rozhodujúcou bitkou o ovládnutí priemyselného srdca Ukrajiny s uhoľnými baňami a továrňami. Boje sa odohrávajú pozdĺž frontu v tvare bumerangu s dĺžkou stoviek kilometrov. Hlavnou prioritou Ruska je podľa ukrajinského generálneho štábu aktuálne likvidácia posledného hniezda odporu v oceliarňach Azovstaľ v zdevastovanom prístavnom meste Mariupoľ.

Cieľom Ruska je zrejme ovládnuť celé územia Doneckej a Luhanskej oblasti, útoky sú hlásené z mnohých lokalít v týchto regiónoch. Napríklad po bojoch v Rubižnom a Severodonecku bolo podľa ukrajinského generálneho štábu cez 130 ruských vojakov dopravených do nemocnice v meste Novoajdar severne od Luhansku.

8:22 Rusko počas utorka údajne raketami zničilo 13 ukrajinských jednotiek a miest s vojenskou technikou. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov povedal, že ruské delostrelectvo doposiaľ zasiahlo 1 260 ukrajinských vojenských objektov a 1 214 miest, kde sa nachádzali ukrajinskí vojaci. Agentúra AP pripomína, že tvrdenia Konašenkova sa nedajú nezávisle overiť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ruská armáda vrhá do boja všetko, čo má, pričom väčšina jej bojaschopných síl sa teraz sústreďuje na Ukrajine a tesne za hranicami v Rusku. „Vyhnali takmer každého schopného bojovať proti Ukrajine,“ povedal vo svojom nočnom videopríhovore k národu.

Napriek ruským tvrdeniam, že zasahujú iba vojenské miesta, Rusi podľa neho naďalej mieria na obytné štvrte a zabíjajú civilistov. „Ruská armáda v tejto vojne sa navždy zapisuje do svetových dejín ako najbarbarskejšia a najneľudskejšia armáda na svete,“ povedal Zelenskyj.

8:07 Základná škola na Černyševského ulici v bratislavskej Petržalke už nenesie čestné pomenovanie po ruskom šachovom veľmajstrovi Anatolijovi Karpovovi. Vyplýva to z rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR, ktoré minulý týždeň prijalo návrh mestskej časti o odňatie čestného názvu školy. Návrh bol reakciou samosprávy na ruskú agresiu na Ukrajine.

„Som rád, že škola nenesie čestný názov po osobe, ktorá svojim hlasovaním v Ruskej dume posvätila inváziu ruských vojsk na Ukrajinu. Zároveň si myslím, že je to jasným signálom, že aj my ako lokálna samospráva môžeme urobiť nejaké opatrenia proti ruskej agresii a ukázať, že stojíme za ukrajinským ľuďom,“ uviedol pre TASR petržalský miestny poslanec a iniciátor návrhu Miroslav Dragun. Odňatie čestného návrhu označil za „doslova lokálne sankcie“.

Návrh mestskej časti je reakciou na ruskú agresiu na Ukrajine. Ruský šachista a poslanec ruskej Štátnej dumy, ktorého meno škola niekoľko rokov niesla, je na sankčnom zozname EÚ v súvislosti s vojenským útokom Ruskej federácie na Ukrajinu. Karpov ako poslanec Štátnej dumy Ruskej federácie zahlasoval za uznanie samozvaných republík v Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine, čím legitimizoval vojnu v susednom štáte.

K pôvodnému premenovaniu školy došlo v roku 2018 na 30. výročie školy, na ktorej existuje dlhoročná tradícia šachových krúžkov a už niekoľko rokov poskytuje svoje priestory aj pre Šachový klub Slovan Bratislava.

Proces prijatia pomenovania školy po osobnosti a odňatie názvu určuje smernica ministerstva školstva z roku 2017. Podnet môže schváliť až komisia menovaná rezortom školstva. Návrh na odňatie čestného názvu vzišiel z iniciatívy miestnej školskej komisie.

7:41 Odstavená jadrová elektráreň v Černobyle obnovila priamu telefonickú linku s ukrajinským jadrovým regulátorom. Podľa agentúry AP to oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Elektráreň bola od 24. februára, kedy Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, až do konca marca v rukách vojakov.

Predtým Kyjev Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu informoval, že stratil s černobyľskou elektrárňou priamy kontakt. Správu o opätovnom uvedení linky do chodu privítal v utorok šéf MAAE Rafael Grossi. „Očividne to nebola udržateľná situácia a je to veľmi dobrá správa, že regulátor môže teraz elektráreň kontaktovať, kedykoľvek potrebuje,“ citovala ho agentúra AP.

Grossi má podľa svojho predchádzajúceho oznámenia viesť delegáciu odborníkov MAAE, ktorá vyrazí do elektrárne na kontrolu. Cesta sa má uskutočniť hneď, ako to bude možné.

Elektráreň v Černobyle, ktorá bola v roku 1986 dejiskom bezprecedentnej jadrovej katastrofy, v súčasnej dobe neslúži na výrobu energie. V černobyľskom areáli sa však stále chladí jadrové palivo.

7:24 Ruská pravoslávna cirkev nebude počas nadchádzajúcej pravoslávnej Veľkej noci svätiť mazance „ozdobené“ písmenom zet, symbolom ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhlasovej stanici Govorit Moskva to povedal Vachtang Kupšidze z tlačového odboru vedenia cirkvi. Vysvetlil to tým, že také pekárenské výrobky nemajú žiadny vzťah ku kresťanskej tradícii.

"Domnievame sa, že symbolika veľkonočných mazancov musí zostať bez zmeny nezávisle na vonkajších okolnostiach. Tradičné veľkonočné mazance nemajú žiadne dodatočné symboly. Podľa môjho názoru pekárenské výrobky, ktoré majú symboliku odlišnú od kresťanskej, nemožno pokladať za veľkonočný mazanec. Myslím, že sa nepočíta so svätením takých sviatočných výrobkov,“ povedal Kupšidze.

Čítajte viac Zet. Rusi našli vojnový symbol v písmene, ktoré azbuka nepozná

Pripustil, že výroba tovaru s vlasteneckou symbolikou je teraz nevyhnutná, ale má sa tak diať mimo cirkev. „Výrobky obsahujúce túto symboliku majú právo na existenciu ako forma podpory ruskej armády, ale mimo sakrálnych priestorov kostolov,“ dodal.

V roku 2017 ruská armáda letecky dopravila ruským vojakom nasadeným v Sýrii 3000 veľkonočných mazancov, ktoré vysvätil moskovský patriarcha Kirill, hlava pravoslávnej cirkvi.

Tento rok pravoslávna Veľká noc pripadajú na 24. apríla.

6:50 Serhij Volyna, veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl, ktoré naďalej bojujú proti ruským silám v obliehanom meste Mariupoľ, v stredu skoro ráno v príspevku na Facebooku uviedol, že jeho jednotky „možno čelia posledným dňom, ak nie hodinám“.

„Nepriateľ je v presile desať na jedného,“ uviedol Volyna vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. „Apelujeme na všetkých svetových lídrov a žiadame ich, aby nám pomohli. Žiadame ich, aby využili postup stiahnutia a odviedli nás na územie štátu tretej strany,“ povedal.

Volyna tvrdí, že Rusi majú „výhodu vo vzduchu, v delostrelectve, vo svojich silách na pevnine, vo vybavení a v tankoch“. „My bránime len jediný objekt – železiarne Azovstaľ, kde sú okrem vojenského personálu aj civilisti, ktorí sa stali obeťami tejto vojny,“ konštatoval.

Rusko v utorok dalo ukrajinským silám v Mariupole nové ultimátum a vyzvalo ich, aby „okamžite“ zložili zbrane. Ministerstvo obrany v Moskve situáciu ukrajinských síl, ktoré sa ukrývajú v komplexe železiarní Azovstaľ, nazval „katastrofickou“.

AFP upozorňuje, že informácie ani jednej zo strán konfliktu nie je možné nezávisle overiť vzhľadom na rozsah bojov v Mariupole a narušené komunikačné spojenia.

Komplex železiarní v obkľúčenom strategicky dôležitom prístavnom meste Mariupol v súčasnosti slúži ako pevnosť pre ukrajinských obrancov. V utorok na tento areál naďalej útočili ruské sily. Niektorí ukrajinskí predstavitelia uviedli, že zasiahnutá bola aj neďaleká nemocnica.

6:28 Americký prezident Joe Biden v najbližších dňoch pravdepodobne oznámi ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote asi 800 miliónov dolárov. Podľa agentúry Reuters to uviedlo niekoľko zdrojov oboznámených so situáciou. Predchádzajúci balík pomoci v rovnakej výške prisľúbili USA Ukrajine minulý týždeň.

Hodnota novej pomoci by mala byť približne rovnako vysoká ako tej predchádzajúcej, ale na podrobnostiach sa stále pracuje, povedal Reuters nemenovaný americký činiteľ. Ak výška balíka splní očakávania, presiahne celková hodnota americkej vojenskej pomoci Ukrajine od doby, keď ju Rusko vo februári napadlo, tri miliardy dolárov.

Biden okrem toho prisľúbil v rozhovore s novinármi v New Hampshire Ukrajine ďalšie dodávky delostreleckých systémov. Vyslanie týchto zbraní oznámili aj britský premiér Boris Johnson a kanadský predseda vlády Justin Trudeau. O pomoci Ukrajine rokovali menovaní lídri spoločne s ďalšími západnými spojencami Kyjeva v utorok prostredníctvom konferenčného hovoru. Johnson v parlamente po rokovaní povedal, že práve delostrelectvo bude naďalej hrať v konflikte kľúčovú úlohu.

Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby okrem toho v utorok oznámil, že spojenci dodali Ukrajine ďalšie vojenské lietadlá a letecké súčiastky. Kirby upresnil, že tieto dodávky neboli z USA.

Biden pri stretnutí s novinármi v New Hampshire povedal, že nevie, či navštívi Kyjev. Bidena na Ukrajinu osobne pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spravodajský server Politico predtým informoval, že Spojené štáty zvažujú, že vyšlú vysoko postaveného činiteľa do Kyjeva ako symbolický prejav podpory Ukrajiny. Denník The New York Times (NYT) ale napísal, že návšteva priamo prezidenta či viceprezidentky je podľa jeho zdrojov vysoko nepravdepodobná.

6:01 Rusko nasadilo do bojov o ukrajinský Donbas až 20-tisíc žoldnierov zo Sýrie, Líbye a ďalších miest, uviedol denník The Guardian s odvolaním sa na nemenovaného európskeho činiteľa. Aj agentúra AFP uviedla, že do bojov po boku Rusov sa zapojilo až 20 000 žoldnierov, napríklad zo súkromnej polovojenskej Wagnerovej skupiny. Bývalým vojakom zo Sýrie je podľa denníka v závislosti od ich skúseností a hodnosti ponúkaný za zapojenie do bojov na Ukrajine mesačný plat v rozmedzí od 600 dolárov do 3000 dolárov. Wagnerova skupina podľa denníka presunula z tejto severoafrickej krajiny väčšinu svojich bojovníkov.

5:45 Kanadský premiér Justin Trudeau v utorok oznámil, že Ottawa pošle na podporu ukrajinských síl bojujúcich proti ruskej ofenzíve ťažké delostrelectvo a vyhovie tak žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Od samotného začiatku sme v úzkom kontakte s prezidentom Zelenským a veľmi vnímavo reagujeme na to, čo konkrétne najviac potrebujú,“ povedal Trudeau podľa DPA na tlačovej konferencii v provincii New Brunswick. „Ich najnovšia žiadosť voči Kanade je pomoc s ťažkým delostrelectvom, pretože v tejto fáze sa vojna aktuálne nachádza. Kanada pošle Ukrajine ťažké delostrelectvo,“ uviedol šéf kanadskej vlády. Dodal, že ďalšie podrobnosti budú zverejnené v nasledujúcich dňoch.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok prisľúbil, že Berlín bude financovať priame dodávky zbraní pre Ukrajinu z nemeckého zbrojného priemyslu. Scholz podľa DPA uviedol, že jeho vláda požiadala nemecké zbrojárske firmy, aby poskytli zoznam zbraní, ktoré je možné Kyjevu dodať v blízkej budúcnosti.

Nachádzajú sa na ňom protitankové zbrane, zariadenia protivzdušnej obrany, munícia „a tiež to, čo je možné nasadiť v delostreleckých bojoch“. Ukrajina si podľa slov spolkového kancelára z tohto zoznamu vybrala zbrane, ktorých dodanie bude financovať nemecká vláda.

Toto oznámenie prišlo po tom, čo viaceré európske krajiny ohlásili plány na dodávky ťažkých zbraní pre Ukrajinu a tiež v čase, keď Scholz čelí narastajúcemu tlaku vlastného vládneho kabinetu, ako aj opozičných kresťanských demokratov (CDU) čo sa týka záväzku Nemecka dodať Ukrajine ťažké zbrane.

5:30 Na navýšenie dodávok zbraní pre Ukrajinu opätovne apeloval tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vo videu zverejnenom na platforme Telegram.

„Ak by sme mali prístup ku všetkým zbraniam, ktoré potrebujeme, ktoré majú naši partneri a ktoré sú porovnateľné so zbraňami Ruskej federácie, už by sme túto vojnu ukončili,“ povedal Zelenskyj. Je „morálnou povinnosťou“ krajín, ktoré takéto zbrane majú, aby ich Kyjevu poskytli, zdôraznil. Dodal, že to pomôže zachrániť tisíce životov Ukrajincov. „Akékoľvek oneskorenie pomoci pre Ukrajinu dáva okupantom príležitosť na zabitie ďalších Ukrajincov,“ varoval.

Zelenskyj tiež uviedol, že väčšina bojových síl Ruska je nasadených na Ukrajine a hoci Moskva tvrdí, že útočí len na vojenské ciele, ruské jednotky podľa jeho slov naďalej zabíjajú civilistov v obytných zónach. „Teraz je prakticky celá časť ruskej armády, ktorá je pripravená bojovať, koncentrovaná na území nášho štátu a v pohraničných oblastiach Ruska,“ povedal.

„Ruská armáda sa v tejto vojne navždy zapíše do svetových dejín ako najbarbarskejšia a najkrutejšia armáda na svete,“ citovala Zelenského slová agentúra AP. „Cielené zabíjanie civilistov a ničenie obytných budov všetkými druhmi zbraní vrátane tých, ktoré zakazujú medzinárodné dohovory, to je typický znak ruskej armády,“ kritizoval. „Je to taká podlosť, že pre celé generácie bude Ruská federácia zdrojom absolútneho zla,“ dodal.

Prezident podotkol, že situácia v obliehanom meste Mariupol sa nezmenila a je naďalej nesmierne ťažká. Ruská armáda podľa neho blokuje všetky pokusy na otvorenie humanitárnych koridorov a „záchranu našich ľudí“. „Osud desiatok tisíc obyvateľov Mariupola, ktorí boli predtým presunutí na územie kontrolované Ruskom, je neznámy,“ dodal.

Kremeľ podľa Zelenského neodpovedal na návrh výmeny prokremeľského politika Viktora Medvedčuka zadržaného po úteku z domáceho väzenia, za obrancov Mariupola.

Zelenskyj tiež priblížil, že „intenzita ostreľovania zo strany ruských jednotiek v smere na Charkov, na Donbase a v Dnepropetrovskej oblasti sa výrazne zvýšila“.