Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 61. deň
- Ruské sily ostreľovali železničné stanice, zahynulo päť ľudí
- USA schválili predaj „neštandardnej munície“ na Ukrajinu
- Veľvyslankyňa v SR Bridget Brinková má byť veľvyslankyňou na Ukrajine
VIDEO: Pluk Azov – kontroverzní ukrajinskí hrdinovia.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.
23:30 Česká republika v pondelok opätovne otvorila generálny konzulát v západoukrajinskom meste Ľvov. Úrad po dvojmesačnej prestávke zatiaľ funguje v obmedzenom rozsahu, informovalo na sociálnej sieti Twitter české ministerstvo zahraničných vecí.
„Po Kyjeve naša vlajka opäť veje aj v Ľvove. Presne dva mesiace od evakuácie sme znovu otvorili Gelerálny konzulát v Ľvove,“ uvádza sa v príspevku českého rezortu diplomacie s tým, že konzulát zatiaľ funguje bez poskytovania vízových služieb. „Hlavnými úlohami nášho tímu bude teraz konzulárna pomoc občanom ČR a monitorovanie situácie na mieste,“ spresnilo české ministerstvo zahraničných vecí. (tasr)
23:25 Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov obvinil Ukrajinu z bombardovania jednej z tamojších dedín, čo si podľa neho vyžiadalo dvoch zranených civilistov a poškodenie niekoľkých domov. Informovala o tom agentúra AFP.
„Terčom striel sa stala dedina… Už je jasné, že tu sú aj zranení civilisti,“ napísal Gladkov na platforme Telegram. Pri incidente v dedine Žuravljovka utrpel jeden muž zranenia ruky a jedna žena zranenia krku, spresnil. „Na miesto už prišli sanitky. Sú tu domy, ktoré sú čiastočne zničené,“ dodal.
Rusko počas uplynulých týždňov obvinilo ukrajinské jednotky zo zasahovania cieľov na ruskom území vrátane dedín v Belgorodskej i Brjanskej oblasti, píše AFP. Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt tiež v pondelok oznámil, že ruské jednotky tam v skorých ranných hodinách zostrelili dve ukrajinské bezpilotné lietadlá. (tasr)
23:06 Na Facebooku je obsah popierajúci ruské zverstvá v Buči neďaleko ukrajinskej metropoly Kyjiv populárnejší ako pravda. Tvrdí to štúdia britského Inštitútu pre strategický dialóg (ISD). Tá skúmala príspevky na uvedenej sociálnej sieti v 20 krajinách a zistila, že viac ako tri týždne po objavení masakry v Buči sú na Facebooku najviac zdieľané príspevky tie, ktoré túto udalosť spochybňujú.
Spomedzi 200 analyzovaných príspevkov až 44 vykazovalo prokremeľskú zaujatosť a šesť bolo uverejnených na stránkach spojených s ruskými štátnymi médiami alebo ruskými veľvyslanectvami. Dovedna 55 z analyzovaných príspevkov (27,5 %) spochybňuje legitímnosť obrázkov z Buče, ktoré použili západné mainstreamové médiá.
Tých 55 príspevkov, ktoré spochybňujú mainstreamové rozprávanie o zverstvách v Buči, si získalo na internete výrazne väčšiu pozornosť než tie, ktoré mainstreamový príbeh nespochybňujú. Spomenutých 55 príspevkov malo spolu 208 416 zdieľaní, zatiaľ čo zvyšných 145 príspevkov malo dohromady 172 063 zdieľaní.
Medzi krajinami, v ktorých ISD analyzoval príspevky na Facebooku, bolo aj Slovensko. Štúdia zistila, že na Slovensku až sedem z desiatich najzdieľanejších príspevkov o Buči obsahovalo prokremeľské naratívy, čo bolo najviac spomedzi skúmaných krajín. Až na jednu výnimku, všetky ostatné z desiatich najzdieľanejších príspevkov na Slovensku boli zverejnené na facebookových stránkach, ktoré sú známe šírením nenávistných prejavov a dezinformácií alebo pre svoj extrémistický či populistický postoj. (sita)
22:45 Rusko bude pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou, oznámil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý zároveň varoval pred „reálnou“ hrozbou tretej svetovej vojny.
Lavrov vo vyjadreniach pre ruské tlačové agentúry kritizoval prístup Kyjeva k mierovým rokovaniam. „Dobrá vôľa má svoje hranice. Ak však nie je obojstranná, rokovaciemu procesu to nepomáha,“ uviedol Lavrov. (tasr/afp)
22:31 Ruská invázia na Ukrajinu ohrozuje aj regionálnu bezpečnosť Indie a výsledok tejto vojny ovplyvní nielen budúcnosť Európy, ale aj indicko-pacifický región. Povedala to v Naí Dillí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, a to na záver dvojdňovej návštevy Indie zameranej na posilnenie strategických vzťahov medzi EÚ a touto krajinou, informuje spravodajca TASR na základe oficiálneho vyhlásenia šéfky eurokomisie.
Von der Leyenová vo svojom prejave na výročnej geopolitickej konferencii Raisina Dialogue v Naí Dillí upozornila, že výsledok vojny, ktorá prebieha na Ukrajine, ovplyvní nielen budúcnosť Európy, ale hlboko ovplyvní aj indicko-pacifický región a zvyšok sveta. „Pre indicko-pacifický región, ako aj pre Európu je rovnako dôležité, aby boli rešpektované hranice. A že odmietame sféry vplyvu. Chceme pozitívnu víziu mierového a prosperujúceho indo-pacifického regiónu,“ oznámila šéfka eurokomisie.
Pri tejto príležitosti upozornila aj na partnerstvo medzi Pekingom a Moskvou. Pripomenula, že Rusko a Čína uzavreli „zdanlivo neobmedzený pakt“, priateľstvo „bez hraníc“, a opýtala sa, čo možno očakávať od „nových medzinárodných vzťahov“, ktoré chcú presadzovať Rusko a Čína.
22:08 Päť kilometrov od Mariupoľa bol nájdený nový masový hrob. (Nexta)
21:19 Poľsko darovalo svoje tanky Ukrajine. Bez poskytnutia ďalších podrobností to v pondelok potvrdil poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters a spravodajského portálu Onet.
„Áno, Poľsko odovzdalo tanky Ukrajine, avšak pre bezpečnosť našich ukrajinských priateľov sa o ich počte nebudeme rozprávať,“ povedal Morawiecki vo vysielaní súkromnej televízie Polsat News. Reagoval tak na otázku moderátora, či Poľsko poslalo alebo sa chystá poslať pásové obrnené bojové vozidlá na Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej agresii.
21:10 Forenzní experti, ktorí skúmajú telá obetí z masových hrobov nájdených severne od Kyjeva, hlásia nájdenie dôkazov, že niektoré zo žien z týchto hrobov boli znásilnené predtým, ako ich ruské sily zabili.
Čítajte viac Experti: Niektoré ženy z hrobov v okolí Kyjeva boli pred zabitím znásilnené
20:44 Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij v pondelok povedal, že v tejto chvíli nemá zmysel vyhlásiť na Ukrajine prímerie, pretože Kyjev to pravdepodobne využije ako príležitosť na pokus o diskreditáciu Ruska. TASR správu prevzala od agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na agentúru RIA Novosti.
„Ukrajina podkopáva naše úsilie o otvorenie humanitárnych koridorov, preto si nemyslíme, že prímerie je teraz dobrou voľbou,“ povedal Poľanskij. Dodal, že prímerie by ukrajinské sily využili „na preskupenie a na ďalšie provokácie“. Poľanskij na otázky agentúry Reuters neodpovedal.
Rusko v pondelok jednostranne vyhlásilo prímerie v okolí oceliarní Azovstaľ v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol, aby tak umožnilo evakuáciu civilistov z tohto komplexu, kde sa ukrývajú poslední z ukrajinských obrancov. Ukrajina neskôr poprela tvrdenia, že sa s Ruskom dohodla na vytvorení žiadneho humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov z Mariupola, pripomína Reuters.
20:19 Generálny tajomník Organizácie OSN António Guterres a turecký prezident Recep Rayyip Erdogan upozornili na naliehavú potrebu „účinného prístupu cez humanitárne koridory“ s cieľom evakuovať ukrajinských civilistov a dodať humanitárnu pomoc komunitám postihnutým vojnou.
Guterres počas stretnutia v Ankare vyjadril podporu pokračujúcemu diplomatickému úsiliu Turecka o ukončenie vojny, uviedol Guterresov hovorca Stéphane Dujarric. Hovorca dodal, dvojica (Guterres a Erdogan) opätovne uviedla, že ich spoločným cieľom je ukončiť vojnu čo najskôr a vytvoriť podmienky, aby sa skončilo utrpenie civilistov. (tasr/ap)
19:43 Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že schválilo predaj „neštandardnej munície“ na Ukrajinu v hodnote 165 miliónov dolárov. Referuje o tom spravodajský web CNN. Vysoký predstaviteľ ministerstva obrany v nedeľu novinárom povedal, že „je to druh munície, ktorý Ukrajinci stále používajú“, pretože majú mnoho systémov pochádzajúcich zo sovietskych čias.
Ako v tlačovej správe uviedlo ministerstvo zahraničných vecí, spomenutý predaj „zlepší schopnosť Ukrajiny čeliť súčasným a budúcim hrozbám“ zo strany ruských síl. Predaj prišiel na žiadosť ukrajinskej vlády a zahŕňa náboje do mínometov, automatické granátomety a húfnice. (sita)
19:14 Séria výbuchov otriasla ministerstvom štátnej bezpečnosti v hlavnom meste moldavského separatistického regiónu Podnestersko. Informovala o tom miestna televízna stanica TSV, na ktorú sa odvolali agentúry Reuters a DPA. „V pondelok okolo 17.00 h (miestneho času) došlo v budove ministerstva štátnej bezpečnosti k niekoľkým výbuchom. Na mieste zasahuje viacero záchranných zložiek. Podľa predbežných údajov boli strely vypálené z granátometov,“ uviedlo v stanovisku ministerstvo vnútra moldavského odštiepeneckého regiónu.
Podľa TSV si incident zrejme nevyžiadal žiadne obete na životoch. Podľa fotografií zdieľaných na sociálnych sieťach sa neďaleko budovy v Tiraspole našlo niekoľko granátometov. Identita útočníkov ani ich motív v tejto chvíli nie je známy.
Podnestersko je malý odštiepenecký región v bývalej sovietskej republike Moldavsko, kde Moskva podporuje a vyzbrojuje tamojších proruských separatistov. (tasr)
18:45 Británia pošle Ukrajine malý počet obrnených vozidiel typu Stormer vybavených odpaľovacími zariadeniami pre protilietadlové rakety, oznámil britský minister obrany Ben Wallace.
Wallace dodal, že podľa britských odhadov bolo v konflikte zabitých približne 15.000 ruských príslušníkov a zničených 2000 obrnených vozidiel vrátane približne 530 tankov, ako aj 60 vrtuľníkov a stíhačiek.
Britský minister zároveň označil nasledujúce tri týždne na Ukrajine za „kritické“ a povedal, že ukrajinská armáda potrebuje viac systémov delostrelectva s dlhým doletom a príslušnú muníciu, píše spravodajská stanica Sky News. (tasr/reuters)
18:33 Kyjev odstráni sochu zo sovietskej éry pripomínajúcu „priateľstvo“ medzi Ukrajincami a Rusmi. Ako informuje spravodajský web CNN, potvrdil to kyjevský starosta Vitalij Kličko.
„Tento týždeň rozoberieme bronzovú sochu dvoch robotníkov, ktorá bola postavená v roku 1982 ‚na pamiatku znovuzjednotenia Ukrajiny s Ruskom‘,“ povedal Kličko. „Osem metrov kovu takzvaného ‚priateľstva dvoch ľudí‘ bude odstránených z centra Kyjeva,“ dodal.
Titánový oblúk v tvare dúhy tiahnúci sa nad pamätníkom by však mali zachovať, akurát ho premenujú a zvýraznia farbami ukrajinskej vlajky. (sita)
18:17 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa v utorok zúčastní na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku na stretnutí zameranom na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe tlačovej správy NATO. Konferencia poradnej skupiny pre Ukrajinu (Ukraine Security Consultative Group) sa uskutoční na základni Ramstein v západonemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko, napísali v piatok (22. apríla) na svojej oficiálnej webovej stránke Vzdušné sily Spojených štátov v Európe a Afrike (USAFE-AFAFRICA).
Stretnutie organizuje americký minister obrany Lloyd Austin. Témou je kríza na Ukrajine a s ňou spojené záležitosti v oblasti bezpečnosti, ktorým spojenci v rámci NATO a ich partneri čelia. Ministerstvo obrany USA v sobotu oznámilo, že účasť na tejto schôdzke potvrdilo viac než 20 krajín. Stoltenberg podľa NATO po skončení stretnutia poskytne brífing pre médiá.
17:55 Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že vyhlásilo za nežiadúce osoby 40 nemeckých diplomatov. Podľa rezortu je to reakcia na „nepriateľské kroky“ Berlína, ktorý začiatkom apríla vyhostil z Nemecka obdobný počet ruských diplomatov pre vojnu na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Ruský rezort diplomacie vo vyhlásení uviedol, že si v pondelok predvolal nemeckého veľvyslanca v Moskve, aby mu predal protestnú nótu v súvislosti s vyhostením ruských diplomatov z Nemecka. „Šéfovi nemeckej diplomatickej misie v Moskve bol vyjadrený silný protest v súvislosti s otvorene nepriateľským rozhodnutím nemeckej vlády,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.
„Očakávali sme dnešný krok, ten však nie je v žiadnom prípade oprávnený,“ uviedla vo vyhlásení nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Zároveň dodala, že 40 ruských diplomatických zamestnancov vyhostených z Nemecka „neslúžilo diplomacii ani jeden deň“, zatiaľ čo nemeckí diplomati vyhostení Ruskom sa podľa nej „nedopostili ničoho zlého“. (tasr)
17:34 Najmenej päť osôb prišlo o život a ďalších 18 utrpelo zranenia v pondelok počas ruských útokov na železničnú infraštruktúru v západoukrajinskej Vinnyckej oblasti. „Predbežné informácie ukazujú, že päť ľudí zomrelo a 18 bolo zranených,“ uviedol úrad oblastnej prokuratúry vo vyhlásení. Úrad dodal, že záchranné operácie pokračujú a na mieste pracujú vyšetrovatelia, zástupcovia prokuratúry a ďalšie zložky.
Ruské sily podľa prokuratúry použili rakety na útoky na „dopravnú infraštruktúru“ v mestách Žmerynka a Koziatyn. O útokoch v pondelok informoval šéf ukrajinskej štátnej železničnej spoločnosti Olexandr Kamyšin, ktorý ruskú armádu obvinil zo „systematického ničenia železničnej infraštruktúry“, píše AFP. (tasr/afp)
17:20 Poľský premiér Mateusz Morawiecki plánuje v utorok odcestovať do Berlína na pracovné stretnutie s kancelárom Olafom Scholzom. V pondelok večer o tom informovala agentúra DPA. Politici budú diskutovať o otázkach súvisiacich s ruskou inváziou na Ukrajinu vrátane možných reakcií európskych krajín, uviedol hovorca poľskej vlády. Na programe rokovania budú aj otázky energetickej bezpečnosti na pozadí výrazného rastu cien energií, dodal hovorca.
Morawiecki už pred pár dňami avizoval, že chce Scholza presvedčiť o nevyhnutnosti dodávok ťažkých zbraní na Ukrajinu. Poľský premiér kritizoval skutočnosť, že „nejednoznačný postoj“ Nemecka k tejto otázke nebol užitočný, pripomenula DPA. (tasr)
17:18 Švédsko a Fínsko v máji spoločne vyjadria vôľu vstúpiť do NATO. Dvojica severoeurópskych krajín dlho zostávala mimo Severoatlantickej aliancie, po ruskej invázii na Ukrajinu ale zásadne zmenila svoj doterajší postoj.
Čítajte viac Švédsko a Fínsko v máji oznámia vôľu vstúpiť do NATO
16:52 V súvislosti so situáciou na Ukrajine sa v utorok uskutoční zasadnutie ústredného krízového štábu, informoval tlačový odbor ministerstva vnútra. „Témou bude aktuálna situácia na ukrajinsko-slovenských hraniciach a naša participácia pri pomoci osobám z Ukrajiny, ktoré prichádzajú na územie SR z dôvodu pretrvávajúceho vojenského konfliktu,“ priblížil tlačový odbor. (tasr)
16:46 Federálna bezpečnostná služba (FSB) Ruskej federácie zmarila atentát na ruského novinára, vyhlásil v pondelok vo vysielaní štátnej televízie šéf Kremľa Vladimir Putin, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnym konkrétnym dôkazom. Ruské štátne médiá neskôr spresnili, že terčom mal byť údajne prokremeľský komentátor Vladimir Solovjov a jeho likvidáciu si mala objednať Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Tá to vzápätí poprela. Informácie priniesla agentúra Reuters.
„Federálna bezpečnostná služba (Ruskej federácie) dnes ráno zmarila činnosť teroristickej organizácie, ktorá plánovala zaútočiť a zabiť jedného renomovaného ruského televízneho moderátora,“ povedal Putin.
„SBU neplánuje zavraždiť V. Solovjova,“ reagovala ukrajinská tajná služba na Putinove vyjadrenia prostredníctvom oficiálneho účtu na platforme Telegram.
Ruský prezident okrem tvrdení o príprave atentátu obvinil Západ zo snahy o zničenie Ruska zvnútra, avšak takéto pokusy podľa jeho slov zlyhajú. Putin tvrdí, že americká Ústredná spravodajská služba (CIA) riadi pokusy o podkopanie Ruska a poskytuje poradenstvo ukrajinskej vláde.
16:20 Džihádistická Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM) v pondelok oznámila, že v Mali zajala bojovníka z Vagnerovej skupiny, ktorá je prepojená s Kremľom.
Čítajte viac Džihádistická skupina GSIM mala zajať bojovníka Vagnerovej skupiny
16:09 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier označil dôvod, ktorým ruský prezident Vladimir Putin odôvodňuje, prečo Rusko začalo vojnu na Ukrajine, za „zlomyseľný cynizmus“, informovala agentúra DPA.
Steinmeier počas stretnutia s ukrajinskými preživšími holokaustu v Berlíne uviedol: „Nič viac ako osud týchto preživších holokaustu nedokazuje to, aký zlomyseľný je cynizmus, ktorým Putin obhajuje vojnu na (Ukrajine).“ Ruský prezident totiž na začiatku ruskej vojenskej invázie argumentoval tým, že Rusko sa týmto krokom snaží zastaviť fašizmus a „denacifikovať“ Ukrajinu, uviedla DPA.
Nemecký prezident sa v Berlíne stretol so siedmimi staršími ľuďmi židovského pôvodu. Boli medzi desiatkami ľudí, ktorí po vypuknutí vojny prišli z Ukrajiny do Nemecka hľadať si útočisko. Väčšina Židov, s ktorými Steinmeier hovoril, bola už v minulosti viackrát vysídlená zo svojich domov a teraz hľadá ochranu práve v tom meste, „kde bol holokaust naplánovaný a zorganizovaný, tu v Berlíne“, vyhlásil Steinmeier.
14:58 Ukrajina tvrdí, že sa s Ruskom nedohodla na vytvorení žiadneho humanitárneho koridoru na evakuáciu civilistov z obliehaného ukrajinského mesta Mariupol. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú cituje denník The Guardian.
Vereščuková sa takto vyjadrila krátko po tom, ako Rusko ohlásilo prímerie v okolí mariupolských oceliarní Azovstaľ, aby tak umožnilo evakuáciu civilistov ukrývajúcich sa v tomto komplexe.
„Je nevyhnutné pochopiť, že humanitárny koridor sa otvára na základe dohody oboch strán. Jednostranne ohlásený koridor totiž neposkytuje bezpečnosť, takže to nie je humanitárny koridor,“ uviedla prostredníctvom sociálnej siete Telegram.
Čítajte viac Prímerie pre Azovstaľ? Bez dohody oboch strán to nejde, tvrdí Kyjev
12:25 Rusko varovalo Spojené štáty, aby Ukrajine už neposlali ďalšiu dodávku zbraní. V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija-24 to povedal veľvyslanec Moskvy vo Washingtone Anatolij Antonov, uviedla agentúra Reuters.
„Zdôraznili sme neprijateľnosť tejto situácie, keď Spojené štáty poskytujú zbrane Ukrajine, a vyzvali sme na ukončenie tejto praxe,“ vyhlásil Antonov. Dodal, že Washingtonu bola v tejto súvislosti zaslaná oficiálna diplomatická nóta vyjadrujúca obavy Moskvy. Dodávky ďalších zbraní zo strany USA by podľa Antonova ešte viac zhoršili situáciu a vyostrili konflikt na Ukrajine.
Minister obrany USA Lloyd Austin podľa Reuters povedal, že povaha bojov na Ukrajine sa vyvinula tak, že táto krajina teraz potrebuje zbrane dlhého dosahu. „Zdôrazňujú potrebu tankov. A my robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme im poskytli takýto typ podpory, typ delostrelectva a munície, ktoré budú v tejto fáze boja účinné,“ citovala CNN Austina.
11:18 Prílev utečencov z vojnou zasiahnutej Ukrajiny na Slovensko slabne, v niektorých dňoch spoločnú hranicu prekročilo z Ukrajiny menej ľudí ako v opačnom smere. Vyplýva to z údajov slovenského ministerstva vnútra, podľa ktorého cudzinecká polícia v reakcii na tento vývoj obmedzila prevádzku svojich pracovísk vo vybraných veľkokapacitných centrách pre utečencov.
Za prvý mesiac od ruskej invázie na Ukrajinu vstúpilo z tejto krajiny na Slovensko vyše 269-tisíc utečencov, za ďalší mesiac to bolo zhruba 91-tisíc ľudí. Pomalším tempom sa teraz zvyšuje aj počet utečencov, ktorí v krajine žiadajú o dočasné útočisko, ktoré umožňuje napríklad pobyt na Slovensku a prístup na pracovný trh. Doteraz slovenské úrady udelili dočasné útočisko 70 792 osobám.
Veľkokapacitné registračné centrá pre utečencov na východe Slovenska naďalej pracujú v nepretržitom režime, pracoviská cudzineckej polície v ďalších troch podobných zariadeniach v iných regiónoch krajiny žiadosti o dočasné útočisko po novom vybavujú len cez deň.
Krátko po februárovom začiatku vojnového konfliktu slovensko-ukrajinskú hranicu prekračovalo denne z Ukrajiny aj viac ako 10 000 ľudí. V uplynulých dňoch tak urobilo nanajvýš niekoľko tisíc osôb za deň a napríklad v piatok a v sobotu zamierilo na Ukrajinu zo Slovenska viac ľudí ako v opačnom smere. Mnoho utečencov už skôr po príchode na Slovensko pokračovalo ďalej do európskych krajín, cez Slovensko sa do vlasti vracali aj cudzinci, ktorí sa predtým zdržiavali na Ukrajine.
Podľa skorších údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) počet utečencov z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie z 24. februára prekročil hranicu päť miliónov. Najviac z nich odišlo do Poľska.
10:28 Ruské sily ostreľovali ráno päť železničných staníc v západnej a centrálnej časti Ukrajiny. Na sociálnej sieti Telegram o tom informoval šéf železničnej spoločnosti Ukrzaliznycja Oleksandr Kamyšyn, podľa ktorého si útoky zrejme vyžiadali zatiaľ nespresnený počet zranených.
„Ruské jednotky pokračujú v systematickom ničení železničnej infraštruktúry. Dnes ráno sa počas hodiny dostalo pod paľbu päť železničných staníc v centrálnej a západnej Ukrajine,“ napísal Kamyšyn. „Sú tam zranení, zisťujeme podrobnosti,“ dodal.
10:10 Ukrajina by mohla zvíťaziť vo vojne proti Rusku, ak by mala k dispozícii patričné vojenské vybavenie. Povedal to v pondelok americký minister obrany Lloyd Austin, ktorý sa spoločne so šéfom diplomacie USA vracia z návštevy Kyjeva, kde sa v nedeľu obaja stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
„Prvým krokom k víťazstvu je viera v to, že môžete vyhrať,“ uviedol Austin. „My veríme, že (Ukrajinci) môžu zvíťaziť, ak budú mať správne vybavenie, správnu podporu a my spravíme všetko, čo dokážeme…, aby sme zaistili, že sa k nim (vybavenie) dostane,“ povedal šéf Pentagónu novinárom v Poľsku neďaleko ukrajinských hraníc.
Spojené štáty chcú, aby boli vojenské kapacity Ruska oslabené natoľko, že nebude schopné uskutočniť ďalšiu inváziu, povedal Austin. „Chceme vidieť Rusko oslabené do takej miery, že nebude schopné robiť také veci, aké spravilo pri vpáde na Ukrajinu,“ uviedol. Moskva už podľa neho prišla o veľké množstvo vojenských kapacít vrátane vojakov a techniky a je potrebné zaistiť, aby nedokázala tieto svoje straty rýchlo obnoviť.
9:54 Ruská armáda údajne zostrelila v noci na pondelok dva ukrajinské drony, ktoré prenikli na územie západoruskej Kurskej oblasti ležiacej pri hraniciach s Ukrajinou. Uviedol to gubernátor Kurskej oblasti, ktorého citovala agentúra AFP.
„Dnes o 04:15 h zostrelili príslušníci ruskej protivzdušnej obrany dva ukrajinské drony,“ napísal na sociálnej sieti Telegram kurský gubernátor Roman Starovojt.
K zostreleniu bezpilotných strojov došlo podľa neho v Ryľskom okrese pri hraniciach s Ukrajinou. „Nedošlo k obetiam, zraneniam ani k materiálnym škodám. Situácia je plne pod kontrolou,“ uviedol gubernátor podľa agentúry AFP.
9:01 Americkí diplomati opustili veľvyslanectvo v Kyjeve takmer dva týždne pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára, a presunuli sa najprv do západukrajinského Ľvova a potom do Poľska. Diplomati USA sa chystajú obnoviť svoje „denné cesty“ cez hranicu do Ľvova a urýchľované sú plány na návrat do kyjevskej misie, vyhlásil podľa Reuters nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí. „Osobný kontakt je nenahraditeľný a potom je v návrate do krajiny tiež istá symbolika,“ dodal. Spomínaný predstaviteľ tiež povedal, že americký prezident Joe Biden oficiálne vymenuje terajšiu americkú veľvyslankyňu na Slovensku Bridget Brinkovú za veľvyslankyňu na Ukrajine.
8:56 Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall požiadal spolkovú vládu o vývoz stovky starších bojových vozidiel pechoty Marder na Ukrajinu. Dnes o tom s odvolaním sa na svoje zdroje informovala agentúra Reuters, ktorá tak potvrdila informácie nedeľníku Welt am Sonntag.
Žiadosť o súhlas teraz musí posúdiť spolková bezpečnostná rada, ktorej predsedá kancelár Olaf Scholz. Nemecké médiá poznamenávajú, že je to prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď bude nemecká vláda o formálnej žiadosti o export vozidiel Marder rozhodovať.
8:31 Rusko zlyháva vo svojich vojnových cieľoch, Ukrajina je úspešná, vyhlásil dnes po návšteve Kyjeva americký minister zahraničia Antony Blinken. Informovali o tom agentúry AP a Reuters. Šéf americkej diplomacie navštívil ukrajinskú metropolu spoločne s ministrom obrany Spojených štátov Lloydom Austinom. Podľa skorších informácií Reuters sľúbili Ukrajine priamu a nepriamu pomoc vo výške 713 miliónov dolárov a postupný návrat amerických diplomatov do krajiny.
8:10 Ruské invázne sily pokračujú v ostreľovaní v smeroch na obce Slobožanske a Izjum na východe Ukrajiny, uviedol dnes ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej operačnej správe. Pokus o útok v smere z Izjumu na Barvenkove a Slovjansk podľa neho ukrajinské sily odrazili, útok na obec Popasna v Luhanskej oblasti pokračuje. Na juhu v Mariupole pokračujú raketové a bombové údery na pozície ukrajinských vojakov v železiarňach a oceliarňach Azovstal, uvádza ďalej velenie ukrajinských ozbrojených síl a hlási tiež, že nekončí ani ruské ostreľovanie Charkova.
7:05 V Rusku sa zbrojné výdavky za minulý rok zvýšili o 2,9 percenta. Nárast vo výdavkoch bol viditeľný predovšetkým ku koncu roka. „To sa dialo, keď Rusko zhromažďovalo vojská pri ukrajinských hraniciach pred februárovou inváziou na Ukrajinu,“ poznamenal Diego Lopes da Silva zo Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI). Podľa neho Rusko vynakladá na obranu 4,1 percenta svojho HDP, čo „je podstatne viac ako svetový priemer“.
Ukrajinské náklady na zbrojenie vzrástli od ruskej anexie Krymu o 72 percent. V minulom roku síce výdavky klesli o viac ako osem percent na 5,9 miliardy dolárov, napriek tomu však predstavovali 3,2 percenta ukrajinského HDP, uviedol SIPRI.
Čítajte viac Svetové výdavky na zbrojenie prvýkrát presiahli dva bilióny USD
6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol v nedeľu s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom a ministrom obrany USA Lloydom Austinom, informovala agentúra AFP. Zelenského stretnutie s americkými ministrami potvrdil v rozhovore zverejnenom v nedeľu na platforme YouTube ukrajinský prezidentský poradca Oleksij Arestovyč. Priblížil v tom čase, že rokovanie prebieha.
Zelenskyj predtým v nedeľu avizoval, že od americkej delegácie očakáva výsledky v oblasti dodávok zbraní i bezpečnostných záruk. „Nemôžete k nám dnes prísť s prázdnymi rukami… očakávame špecifické veci a špecifické zbrane,“ povedal.
Západ poskytuje Ukrajine vojenské vybavenie, Zelenskyj však opakovane upozorňuje, že jeho krajina potrebuje viac ťažkých zbraní vrátane systémov protivzdušnej obrany dlhého dosahu a bojových lietadiel.
Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci, potvrdili Zelenskému Blinken a Austin.
Blinken tiež avizoval, že na Ukrajinu sa v priebehu tohto týždňa začnú vracať americkí diplomati, píše agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj oboznámený so situáciou. Americký prezident Joe Biden zároveň čoskoro nominuje svojho veľvyslanca na Ukrajine. Budova americkej ambasády v Kyjeve však zatiaľ zostane zatvorená.
Americkí ministri oznámili, že na vojenskú podporu Ukrajiny a 15 ďalších spojeneckých krajín Washington vyčlení 713 miliónov dolárov, pričom 322 z nich priamo pre Kyjev. Zvyšok financií bude rozdelený medzi členské štáty NATO a iné krajiny, ktoré Ukrajine poskytli vojenskú pomoc, vysvetľuje AP.